Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-45C-5-2022.pdf
PDF · 124.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, C., zast. E. E. F., B., IČO: 43341993, advokát so sídlom Nám. Sv. Egídia 42/97, Poprad, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00691135, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, o zaplatenie 42.379,21 eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 42.379,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 620,- eur od 23.06.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.07.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.08.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.10.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.11.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.12.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.01.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.02.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.03.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.04.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.05.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.06.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.07.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.08.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.09.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.10.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.356,13 eur od 01.11.2021 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1.705,- eur od 01.12.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2022 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 42.379,21 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G., obec H. – I., okres H. A. a nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX v katastrálnom území J., obec H. – I. K., L. H. A., ktoré nadobudol ma základe kúpnej zmluvy, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 22.03.2010, a ktoré užíva žalovaný. Na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú frekventované miestne komunikácie (cesta
III/547) s príslušenstvom patriacim k cestám, a to chodníky, zastávka MHD, zatrávnené kruhové ostrovčeky medzi cestami, zatrávnené svahy a násypy pod cestami. Takto žalobca nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom, nakoľko jeho pozemky sú zastavané stavbami, ktorých užívateľom je mesto Košice. Žalobca preto listami zo dňa 01.03.2011 a zo dňa 09.01.2012 vyzval žalovaného na majetkovoprávne vysporiadanie podľa zákona č. 66/2009 Z.z., no žalovaný na tieto nereagoval. Žalobca má zato, že obmedzenie jeho vlastníckeho práva zriadením zákonného vecného bremena je rozporné s ustanovením článku 20 ods. 4 Ústavy SR a článkom 1 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, v zmysle ktorých je obmedzenie vlastníckeho práva možné len za primeranú náhradu, a teda v danom prípade dochádza na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia. Dodal tiež, že v prípade, že vlastník stavby nie je vlastníkom pozemkov a nejedná sa o stavbu neoprávnenú, v súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv. Tu nie je možné iba uzavrieť, že v týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a k pozemku rozdielne. Vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, nakoľko ako aj v tomto prípade je žalovaný obohatený o čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou (rozsudok Vrchného súdu v Prahe, sp.zn. 3Cdo/45/92). Žalobca s poukazom na právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 94/2011 – 44 zo dňa 07.07.2011 konštatoval, že pokiaľ ide o konkurenciu dvoch rovnocenných vlastníckych práv, a to práva k stavbe a práva k pozemku, pričom vzájomný vzťah vlastníkov nebol majetkovoprávne vysporiadaný, je danú situáciu nutné riešiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, tento mu je povinný bez akéhokoľvek ďalšieho preukazovania a skúmania zavinenia vydať. Bezdôvodné obohatenie má objektívny charakter spočívajúci v neoprávnenom majetkovom prospechu, ktorý by inak patril tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil obohatený. Nakoľko medzi stranami nedošlo k mimosúdnemu urovnaniu a majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov pod stavbami, žalobca sa na Okresnom súde Košice II domáhal žalobou o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zo dňa 28.01.2012. Predmetné konanie sa viedlo pod sp.zn. 42C/64/2012 a bolo skončené vydaním rozsudku sp.zn. 42C/64/2012 – 533 zo dňa 22.06.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/191/2020 zo dňa 22.09.2020. V zmysle predmetných rozhodnutí bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie od 23.03.2010 do 22.06.2020 vo výške 289.804,- Eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku (body 62 až 63) vyplýva, že nebolo procesne možné priznať žalobcovi nárok za obmedzenie vlastníckeho práva aj za obdobie od 22.06.2020 do budúcna, no existujúci skutkový stav naďalej pretrváva. Žalobca preto vyzval žalovaného listom zo dňa 21.12.2021 na úhradu dlžnej náhrady vo výške 42.379,21 Eur, ktoré bolo vyčíslené za obdobie od 23.06.2020 do 22.12.2021. Žalovaný však na výzvu nereagoval, žalobcom požadovanú náhradu neuhradil.
2. Súd vydal dňa 27.04.2022 platobný rozkaz sp.zn. 45C/5/2022 - 68, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu však žalovaný dňa 13.05.2022 včas podal odôvodnený odpor. V odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu sa týka existencie komunikácie vo vlastníctve mesta na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, čo napokon súvisí so zriadením zákonného vecného bremena k predmetným pozemkom v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 66/2009 Z.z.“). Otázkou je existencia nároku na náhradu za takéto obmedzenie vlastníckeho práva zriadením zákonného vecného bremena. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020, v zmysle ktorého: „Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t.j. ide o obmedzenie vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov.“ Totožný právny názor bol vyjadrený aj v skoršom uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/194/2019 zo dňa 26.08.2019, proti ktorému bola podaná ústavná sťažnosť. Túto Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV. ÚS 539/2020 – 21 zo
dňa 28.10.2020 odmietol s tým, že odôvodnenie právneho názoru uvedeného v napadnutom uznesení Najvyššieho súdu SR považuje z ústavného hľadiska za udržateľné a akceptovateľné. Takto žalovaný zastáva názor, že za zákonom zriadené vecné bremeno vzniká nárok na náhradu jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona, teda k 01.07.2009. Žalovaný preto súčasne vzniesol námietku premlčania, nakoľko má za to, že žalobca si nárok uplatnil na súde až po uplynutí 3 – ročnej premlčacej doby. Na základe týchto skutočností žiadal žalovaný zamietnuť žalobu v celom rozsahu. K odporu žalovaný priložil znenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020, uznesenia sp.zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019 a uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 539/2020 – 21 zo dňa 28.10.2020.
3. K odporu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.06.2022, kde uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, ktorú považuje za dôvodnú. V rámci dokazovania navrhol pripojiť súdny spis Okresného súdu Košice II sp.zn. 42C/64/2012, z ktorého jednoznačne vyplýva logika sporu medzi totožnými stranami. Žalobca si touto žalobou neuplatnil nový nárok, ale len nárok na ďalšiu časť jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, keďže vo veci 42C/64/2012 súd nemohol o tejto jednorazovej náhrade rozhodnúť aj do budúcna, ale len do vynesenia rozsudku dňa 22.06.2020. Takto nepovažuje uplatnený nárok za premlčaný, nakoľko si ho riadne a včas uplatnil už v konaní 42C/64/2022. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol vyhovieť žalobe v celom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Dňa 06.10.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že naďalej namieta premlčanie žalobou uplatneného nároku, keďže nárok na zaplatenie náhrady za zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadené vecné bremeno vznikol 01.07.2009. Keďže si žalobca v konaní 42C/64/2012 uplatnil pôvodne nárok za obdobie od 23.03.2010 do 09.03.2012, premlčacia lehota ďalej plynula vo vzťahu k jednorazovej náhrade. Podaním doručeným súdu dňa 03.10.2012 si žalobca uplatnil nárok aj za obdobie od 23.03.2012 do budúcna. Žalovaný má za to, že takúto úpravu petitu možno len ťažko považovať za uplatnenie jednorazovej náhrady, pričom pokiaľ nárok žalobcu súd vyhodnotí ako jednorazovú náhradu, k jeho premlčaniu došlo v trojročnej premlčacej lehote ku dňu 01.07.2012.
5. Súd na pojednávaní dňa 11.10.2022 rozhodol prvý krát rozsudkom sp.zn. 45C/5/2022 – 152, ktorým žalobu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd oprel svoje rozhodnutie o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia vo veciach sp.zn. 2Cdo/194/2018, sp.zn. 8Cdo/17/2019) v otázke charakteru náhrady za zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo v prospech žalovaného v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., a vyhodnotil, že sa v danom prípade jedná o náhradu jednorazovú, ktorá sa premlčuje v 3 – ročnej premlčacej lehote, ktorá plynie od účinnosti zákona. Nakoľko žalovaný v konaní poukázal na predmetnú rozhodovaciu prax, ktorou aj argumentoval v prospech vyhodnotenia náhrady uplatnenej žalobcom ako náhrady jednorazovej, a súčasne vzniesol námietku premlčania, súd ju vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu zamietol.
6. Proti rozsudku zo dňa 11.10.2022 podal odvolanie žalobca. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 11Co/201/2022 – 192 zo dňa 29.10.2024 tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konania. Krajský súd vo svojom zrušovacom uznesení uviedol, že „súd (prvého stupňa) neprihliadal na prejudiciálne účinky a právnu záväznosť právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 42C/64/2012-533 zo dňa 22.6.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co191/2020 zo dňa 22.9.2021 a medzitýmnym rozsudkom 42C/64/2012-86 zo dňa 14.1.2013, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 2Co/145/2013 zo dňa 27.2.2014, ktorými bola právoplatne posúdená a záväzne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu a určená danosť (existencia) základu uplatneného nároku žalobcu na náhradu za obmedzenie vlastníckeho vecným bremenom zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z., vrátane spornej otázky povahy (charakteru) tejto náhrady.“ (bod 17. odôvodnenia uznesenia). Ďalej konštatoval, že „právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II 42C/64/2012-533 zo dňa 22.6.2020 bola žalobcovi priznaná peňažná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam za obdobie od 23.3.2010 do 22.6.2020 vo výške 289.804,- € s úrokmi z omeškania a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá na podklade právneho názoru súdu, že táto náhrada (odplata) má charakter opakovaného plnenia...“, a teda dospel k záveru, že „ súd prvej inštancie v tomto spore bol viazaný hmotnoprávnym posúdením právneho vzťahu strán, z ktorého vyplýva žalobou uplatnený nárok, ako aj posúdením otázky základu (vrátane povahy) uplatneného nároku, ktorý bol prejudiciálne a záväzne vyriešený medzi totožnými stranami už v konaní sp. zn. 42C/64/2012 a určený právoplatným medzitýmnym rozsudkom
Okresného súdu Košice II č.k. 42C/64/2012-86 zo dňa 14.1.2013. Mylne preto súd prvej inštancie vo svojej úvahe pri rozhodovaní v danej veci považoval za spornú (a opakovane riešil) otázku charakteru náhrady za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. k totožným nehnuteľnostiam žalobcu a nadväzne vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným posudzoval, či nárok žalobcu (na jednorazovú náhradu za zákonné vecné bremeno) nie je premlčaný.“ (bod 18. odôvodnenia uznesenia). Napokon krajský súd uzavrel, že „v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho postupu a rozhodovania a zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti výšky uplatneného nároku, pričom pri posúdení základu nároku bude súd viazaný právoplatným medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Košice II 42C/64/2012-86 zo dňa 14.1.2013, ako aj právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným týmto rozhodnutím (§ 391 ods. 2 CSP). K tomu vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov a nesporných tvrdení strán, eventuálne umožní stranám sporu uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, ktoré strany navrhli alebo navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, súd prvej inštancie predpísaným procesným postupom vyhodnotí všetky vykonané dôkazy a vo veci opätovne rozhodne.“
7. Súd opätovne pripojil súdny spis Mestského súdu Košice (pôvodne Okresného súdu Košice II) sp.zn. 42C/64/2012 a vyzval strany sporu na uvedenie, či budú mať ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Žalovanému bola výzva doručená dňa 21.01.2025, no na výzvu nereagoval. Žalobcovi bola výzva súdu doručená dňa 27.01.2025, pričom dňa 11.02.2025 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že už odvolací súd sa vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, kde konštatoval, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Ďalej uviedol, že v skoršom konaní vedenom pod sp.zn. 42C/64/2012 bolo vykonané dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku, čo tvorí dostatočný podklad aj pre rozhodnutie v tomto konaní, preto netrvá na opätovnom znaleckom dokazovaní a žiadal, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.
8. Súd následne nariadil na deň 23.05.2025 pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Tí sa pojednávania riadne zúčastnili, pričom zotrvali na doterajšej právnej argumentácii a ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemali.
9. Súd vykonal dokazovanie písomnosťami, ktoré súdu predložil žalobca, a to: výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. G. A., výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. G. A., výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. G. A., výpis z listu vastníctva č. XXXXX pre k.ú. J. A., Výzva na úhradu dlžnej sumy za obmedzenie vlrstníckeho práva. Predžalobná výzva zo dňa 21.12.2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/191/2020 zo dňa 22.09.2020, rozsudok Okresnéh súdu Košice II sp.zn. 42C/64/2012 – 533 zo dňa 22.06.2020, Majetkovoprávne usporiadanie pozemkov – výzva zo dňa 01.03.2011, Žaloba o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zo dňa 28.01.2012, Žiadosť o náhradu za užívanie nehnuteľností, predžalobná výzva zo dňa 28.11.2011, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese H. A., L. H. - I., katastrálne územie G., zapísané na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a nachádzajúcich sa v okrese H. A., L. H. – I. K., katastrálne územie J., zapísané na LV č. XXXXX (ďalej len „pozemky“). Sporné nebolo ani to, že na pozemkoch sa nachádzajú frekventované miestne komunikácie s príslušenstvom ako chodníky, zastávka MHD, zatrávnené kruhové ostrovčeky medzi cestami, atď. vo vlastníctve žalovaného. K pozemkom vo vlastníctve žalobcu preto vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá právny titul k ich užívaniu. Žalovaný tak užíva uvedené nehnuteľnosti patriace do vlastníctva žalobcu na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na základe zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Spornou tiež nebola výška náhrady za vecné bremeno požadovaná žalobcom, nakoľko túto žalovaný v konaní nenamietal. Výška náhrady, ktorú si žalobca v konaní uplatnil sa odvíjala od určenia tejto náhrady v konaní pôvodne vednom na Okresnom súde Košice II sp.zn. 42C/64/2022 a bola vyčíslená za obdobie od 23.06.2020 do 22.12.2021. S konaním vedeným na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 42C/64/2012 sa oboznámil súd pripojením súdneho spisu, pričom bolo zistené, že v danom konaní bola priznaná opakovaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva.
11. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
12. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“), právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
13. Podľa čl. 2 ods. 3 CSP, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
14. Podľa § 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2022 (ďalej len „zákon cˇ. 66/2009 Z. z.“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníctva stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovopra´vneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
16. Podľa § 2 ods. 2 zákona cˇ. 66/2009 Z. z., ak sa neuplatni´ postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z., konanie o nariadenie pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.
18. Podlˇa § 4 ods. 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z., ak nema´ vlastni´k stavby ku dnˇu u´cˇinnosti tohto za ´kona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnute´ ine´ pra´vo, vznika´ vo verejnom za´ujme k pozemku pod stavbou uzˇi´vane´mu vlastni´kom stavby dnˇom u´cˇinnosti tohto za´kona v prospech vlastni´ka stavby pra´vo zodpovedaju´ce vecne´mu bremenu, ktore´ho obsahom je drzˇba a uzˇi´vanie pozemku pod stavbou, vra´tane pra´va uskutocˇnitˇ stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenu´ podlˇa platny´ch pra´vnych predpisov, ktora´ presˇla z vlastni´ctva sˇta´tu na obec alebo vysˇsˇi´ u´zemny´ celok. Podkladom na vykonanie za´znamu o vzniku vecne´ho bremena v katastri nehnutelˇnosti´ je su ´pis nehnutelˇnosti´, ku ktory´m vzniklo v prospech vlastni´ka stavby pra´vo zodpovedaju´ce vecne´mu bremenu.
19. Podlˇa § 4 ods. 2 zákona cˇ. 66/2009 Z. z., vlastni´k pozemku pod stavbou je povinny´ strpietˇ vy ´kon pra´va zodpovedaju´ceho vecne´mu bremenu do vykonania pozemkovy´ch u´prav v pri´slusˇnom katastra´lnom u´zemi´.
20. Podlˇa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Obcˇiansky za´konni´k v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), vecne´ bremena´ obmedzuju´ vlastni´ka nehnutelˇnej veci v prospech niekoho ine´ho tak, zˇe je povinny´ niecˇo trpietˇ, niecˇoho sa zdrzˇatˇ alebo niecˇo konatˇ. Pra´va zodpovedaju´ce vecny´m bremena´m su´ spojene´ budˇ s vlastni´ctvom urcˇitej nehnutelˇnosti, alebo patria urcˇitej osobe.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podlˇa cˇl. 20 ods. 1 vety druhej U´stavy Slovenskej republiky, vlastni´cke pra´vo vsˇetky´ch vlastni ´kov ma´ rovnaky´ za´konny´ obsah a ochranu.
24. Podlˇa cˇl. 20 ods. 4 U´stavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nu´tene´ obmedzenie vlastni ´ckeho pra´va je mozˇne´ iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom za´ujme, a to na za´klade za´kona a za primeranu´ na´hradu.
25. Na základe vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalobcom a skutočnosti, že sú na nich umiestnené stavby, konkrétne komunikácie, ktoré prešli do vlastníctva žalovaného. Spornou tiež nebola vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu, ktorý by žalovaného oprávňoval tieto nehnuteľnosti užívať, ani skutočnosť, že dňa 01.07.2009 v súlade s § 4 ods. 1 zákona cˇ. 66/2009 Z. z. vzniklo k predmetným pozemkom v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou žalovaným. Je pravdou, že v podaniach žalobcu sa objavuje aj posúdenie ním uplatneného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v obdobných konaniach však bolo súdmi ustálené, že vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve obce, resp. vyššieho územného celku, bude obmedzený na svojich právach z dôvodu zákonného vecného bremena v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., za čo mu bude patriť náhrada, a to náhrada odlišná od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tiež je zrejmé, že pokiaľ žalovanému ako vlastníkovi stavieb na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu prislúcha oprávnenie zo zákonného vecného bremena, nebude možné nárok žalobcu subsumovať pod žiaden zo štyroch foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 66/2009 Z. z. neobsahuje u´pravu ty´kaju´cu sa priznania na´hrady za zriadenie vecne´ho bremena a teda za obmedzenie vlastni´ckeho pra´va. K tejto otázke sa však celkom jednoznačne vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení z 30. novembra 2019 sp. zn. 8Cdo/17/2019: „Tak ako za´kon cˇ. 182/1993 Z.z., ani za´kon cˇ. 66/2009 Z.z. vsˇak expressis verbis neuva´dza, zˇe vecne´ bremeno vznika´ za na´hradu. U ´stavny´ su´d vsˇak vo svojom rozhodnuti´, sp. zn. I. U´S 474/2013 konsˇtatoval, zˇe aj kedˇ za´kon cˇ. 182/1993 Z.z. neuva´dza, zˇe vecne´ bremeno vzniknute´ podlˇa § 23 ods. 5 vznika´ len za na´hradu, je potrebne´, aby vycha´dzal z cˇl. 11 ods. 4 Listiny za´kladny´ch pra´v a slobo^d a v kontexte sty´m aj s pra´vnou u´pravou obsiahnutou v po^vodnom ustanoveni´ § 135c ods. 3 Obcˇianskeho za´konni´ka. Najvysˇsˇi´ su´d uzˇ sko^r uzavrel, zˇe pri nedostatku pra´vnej u´pravy mozˇno na´hradu za vzniknute ´ bremeno odvoditˇ zo vsˇeobecne uzna´vany´ch princi´pov, pri´kazom na ochranu za´kladny´ch pra´v a slobo^d, teda aj zo za´kladne´ho pra´va vlastnitˇ a uzˇi´vatˇ majetok (rozhodnutie Najvysˇsˇieho su ´du SR, sp. zn. 4Cdo/89/2008). I v pri´pade zriadenia vecne´ho bremena podlˇa § 4 ods. 1 za´kona cˇ. 66/2009 Z. z. je primerana´ na´hrada namieste. Vsˇeobecne´ su´dy vo svojej doterajsˇej rozhodovacej cˇinnosti plne resˇpektuju´, zˇe vlastni´kom pod stavbami patriacimi obci alebo vysˇsˇiemu u´zemne´mu celku patri´ primerana´ na´hrada podlˇa vsˇeobecny´ch za´sad upravuju´cich insˇtitu´t vecne´ho bremena determinovana´ proporcionalitou a vyvazˇovani´m hodnoty vlastni´ckeho pra´va a hodnoty verejne´ho za´ujmu.“
24. V predmetnom konaní bola spornou otázka charakteru náhrady za takto vzniknuté zákonné vecné bremeno, pričom je potrebné zdôrazniť, že jednotna´ nebola vzˇdy ani rozhodovacia prax su ´dov. V danom prípade žalobca uplatnil však nárok, ktorý nadväzuje na skôr uplatnený nárok na náhradu za zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo v prospech žalovaného podľa zákona č. 66/2009 Z.z., a to v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 42C/64/2012. Aj v predmetnom konaní si totožný žalobca proti totožnému žalovanému uplatnil nárok na náhradu za to, že nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve evidované na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, LV č. XXXXX v k.ú. G. A. a evidované na LV č. XXXXX v k.ú. J. A. nemôže užívať, nakoľko sú zastavané frekventovanými miestnymi komunikáciami s príslušenstvom patriacim k cestám, ako chodníky, zastávka MHD, zatrávnené svahy a násypy pod cestami a iné. Z pripojeného súdneho spisu 42C/64/2012 súd zistil, že medzitýmnym rozsudkom zo dňa 14.01.2013 bolo rozhodnuté o tom, že nárok žalobcu na náhradu za takéto obmedzenie vlastníckeho práva je daný. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 2Co/145/2013 zo dňa 27.02.2014, ktorým bol potvrdený medzitýmny
rozsudok ako vecne správny. Následne rozsudkom zo dňa 22.06.2020 bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie sumy 289.804,- eur s príslušenstvom, pričom súd v predmetnom rozsudku konštatoval, že priznaná náhrada má byť poskytnutá ako opakujúce sa plnenie po celú dobu jej trvania (t.j. až do vykonania pozemkových úprav). Tento rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/191/2020 zo dňa 22.09.2021, kde súd tiež dospel k záveru, že „Súd prvej inštancie pri zodpovedaní otázky formy náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z.z. vychádzal z toho, že zákon nerieši otázku charakteru finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena, teda či má ísť o náhradu jednorazovú alebo opakovanú. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc z účelu a zmyslu zákona, ktorým je dočasnosť vecného bremena, vyplývajúca predovšetkým z ust. § 4 ods. 2 tohto zákona. V danom prípade je tak namieste priznanie opakovanej náhrady. Vecné bremeno obmedzuje vlastníka pozemku dočasne, trvá len do vykonania pozemkových úprav, teda do pridelenia náhradného pozemku alebo poskytnutia finančnej náhrady, kedy na základe administratívneho rozhodnutia dochádza k nadobudnutia vlastníctva k pozemku pod stavbou vlastníkom stavby. Aktívne legitimovanou osobou k začatiu tohto procesu usporiadania pozemkových úprav je len vlastník stavby, nie vlastník pozemku. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa tohto zákona patrí opakovaná náhrada.“
25. Súd v ďalšom poukazuje na záväzný právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach v uznesení sp.zn. 11Co/201/2022 - 192 zo dňa 29.10.2024 bolo uvedené, že „Zásada právnej istoty obsiahnutá v článku 2 CSP je základom pri úprave právnych pomerov strán sporu a predstavuje jednu z podmienok konania, keďže súd nemôže opätovne prejednávať právoplatne rozhodnutú vec a zároveň platí, že ak pre konanie vo veci samej je významná predbežná otázka, ktorá bola medzi stranami právoplatne rozhodnutá, súd nemôže o nej opätovne konať a ani zo zhodných skutkových okolností medzi totožnými sporovými stranami nemôže vyvodzovať odlišné právne závery. Totožnosť zhodného základu je daná totožnosťou sporových strán, totožnosťou skutkových okolností i právnej kvalifikácie uplatneného nároku. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový nárok neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je v súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto riešením viazaný. K otázke tzv. prejudiciality odvolací súd odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 133/2009 z 29.4.2010, 1Cdo 44/2010, 4Cdo 231/2013, 3Cdo 115/2016 a 5Cdo 13/2020. V uznesení sp. zn. 1Cdo 44/2010 zo dňa 31.1.2012 (R 40/2013) najvyšší súd formuloval záver, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. V zmysle záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 133/2009 zo dňa 29.4.2010 prejudiciálna (predbežná alebo predurčujúca) je taká otázka, ktorá sama predmetom konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je také, že súd v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia týkajúceho sa tých istých účastníkov. Súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom konaní tých istých účastníkov.“ Vychádzajúc z týchto právnych záverov, ako aj vzhľadom na výsledky skoršieho konania medzi stranami sporu súd dospel k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu bol vyriešený právoplatným rozsudkom v konaní vedenom pod sp.zn. 42C/64/2012 a pri zodpovedaní charakteru náhrady, ktorú žalobca v tomto konaní požadoval, je súd viazaný výsledkami konania 42C/64/2012. Takto súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nárok na náhradu za zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo v prospech žalovaného v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., a ktoré je svojim charakterom opakujúcou sa náhradou. S odkazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok je závislý od posúdenia hmotnoprávnej otázky, ktorá už bola ako predbežná riešená v predchádzajúcom konaní tak, že žalobcovi za pozemky v jeho vlastníctve patrí opakovaná náhrada za vecné bremeno, pričom to, že predchádzajúce rozhodnutie nezohľadňuje aktuálnu ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu ohľadne jednorazovej náhrady za vecné bremeno a jej prípadné premlčanie, nie je relevantné. V danom prípade je s odkazom na doposiaľ uvedené nutné odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ohľadne jednorazovej náhrady za vecné bremeno, aby súd rešpektoval zásadu právnej istoty a prejudiciálny účinok predchádzajúceho rozhodnutia vo vzťahu k náhrade za vecné bremeno patriacej žalobcom. Iný právny záver súdu o charaktere náhrady za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. by bol v rozpore s princípom právnej istoty, ako to konštatoval aj odvolací
súd. Čo sa týka výšky uplatnenej náhrady, táto korešponduje s výsledkami dokazovania v konaní vedenom pod sp.zn. 42C/64/2012, pričom výšku nároku uplatneného žalobcom v konaní žalovaný nenamietal. Súd preto žalobcovi priznal žalobou uplatnený nárok tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V tomto konaní bol úspešný žalobca, ktorému súd v súlade so zásadou úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal plný nárok na náhradu trov konania. Súd v konaní prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP nevzhliadol a ani strany neprodukovali žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval aplikáciu § 257 CSP. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, pričom o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.