Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., Pri prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 573,42 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 573,42 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 573,42 EUR od 20.06.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2019 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 573,42 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 573,42 EUR od 20.06.2019 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 23.02.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle TOYOTA RAV4, EČV: Z., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo R. Q., trvale bytom: M. X, XXX XX Z. (ďalej aj len ako „poistený“). Táto škodová udalosť bola dňa 30.04.2019 riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9851209110. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo TOYOTA RAV4, EČV: Z., opraviť v servise: SPEEDLINES, s.r.o., so sídlom: Pri prachárni 20, 040 11 Košice, IČO: 36 608 548, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 18257/V, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 974,06 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 190021. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019 oznámené, že bolo dňa 04.06.2019 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9851209110 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora: „Rozdiel */ na prácu NH priznaná 23 EUR s DPH, lak. materiál 100% konštanta, fólia blatníka bez nadob. dokladu.“ Podľa výpočtu výšky poistného plnenia zo dňa 06.06.2019 z poistnej udalosti číslo: 9851209110 primerané náklady na opravu pre nezmluvný servis (na základe kalkulácie) predstavujú 1 400,64 EUR. Faktúra za opravu vozidla číslo:

190021 bola vystavená na sumu 1 974,06 EUR. Neprimerane bola účtovaná práca a lakovanie. Pri fólii blatníka nebola zdokladovaná výmena. Spolu bolo priznaných 1 400,64 EUR. Spoluúčasť predstavovala 166,00 EUR a poistné plnenie 1 234,64 EUR. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9851209110 predstavovala 1 974,06 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 166,00 EUR, však bola iba 1 234,64 EUR. Celková nepriznaná suma predstavuje 573,42 EUR. Táto neuznaná suma 573,42 EUR bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2019. 2A.Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia, uviedol, podľa žalobcu nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený nárok. Poukázal na ust. a uviedol, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poistený t.j. žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. 2B.V zmysle článku IX ods. 1 a 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO: „(1) Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. 2. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.“ Uviedol, že podľa čl. IX ods. 2 sa náklady na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla (Podľa kategorizácie osobných áut do tried na Slovensku a vo svete patrí TOYOTA RAV4 triedy SUV, kam je možné zaradiť aj AUDI Q7, HYUNDAI SANTA FE, ŠKODU YETI). V autoservise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, Košice je cena týchto prác 64 EUR bez DPH (mechanické práce), 73 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce), v servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je ich cena 92 EUR bez DPH (lakovacie práce), 62 EUR bez DPH (mechanické práce) a v servise Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o., Nerudova 9, Košice je ich cena 41,40 EUR s DPH (mechanické práce), 51,40 EUR s DPH (klampiarske a lakovacie práce). 2C.Zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia za 1NH opravárenských prác, čo odôvodnil tým, že oprava vozidla prebehla v neautorizovanom servise. Takéto krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Navyše z oznámenia o poistnom plnení žalovaného vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak takéto rozlišovanie je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa praxe a usmernení EÚ , ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Vyššie uvedená bloková výnimka zakazuje rozdeľovanie servisov na autorizované a neautorizované. V zmysle blokovej výnimky ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť vozidiel, pričom pri oprave dodrží technológiu predpísanú výrobcom daného vozidla, nesmie byť návšteva mimo servisnej siete dôvodom krátenia poistného plnenia. Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH mechanickej a lakovacej práce sumu 40,00 EUR bez DPH, resp. 48,00 EUR s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne porovnateľná, výhodnejšia, resp. nižšia suma. Považujeme preto za nedôvodné,

že v prípade opravy poškodeného vozidla bola priznaná cena práce za 1NH mechanickej a lakovacej práce iba vo výške 23,00 EUR s DPH. Uviedol, že kalkulácia žalovaného je stále len predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. 2D.Ďalej uviedol, že zo strany žalovaného boli uznané nedostatočné náklady na lako-vací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%. Uznané náklady nie je možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál. Výška lakovacej konštanty podľa kalkulácií predstavuje 130%, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného došlo ku kráteniu koeficientu lakovacej konštanty o 30%. Poukázal na ust. a uviedol, že poistený si riadne splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO a taktiež si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z . Poistený sa teda nedopustil vedomého porušenia povinnosti, ktoré by mohlo byť dôvodom krátenia poistného plnenia. Žalovaný aj napriek skutočnosti, že poistený si splnil všetky svoje povinnosti nedôvodne krátil poistné plnenie. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9851209110 vo výške 573,42 EUR s príslušenstvom, ktoré mu bolo neoprávnene krátené. Zároveň navrhol, aby žalovaný predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistnej udalosti č. 9851209110. 2E.Poukázal na ust. a a uviedol, že žalovaný listom zo dňa 06.06.2019 oznámil, že dňa 04.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9851209110. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žaloba si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 573,42 EUR od 20.06.2019 do zaplatenia.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 23.07.2019 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. .

4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetnej škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poistený. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poisteného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poisteného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poisteného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poistenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Poukázal na Oznámenie o poistnom plnení predložené žalobcom, v zmysle ktorého bolo zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku Škodovej udalosti zaplatené poistné plnenie v sume 1 234,64 EUR, s uvedením, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce vo výške 23 Eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lak. konšt. 100%). Zároveň bolo zohľadnené, že k fólii blatníka nebol predložený nadobúdací doklad. Vzhľadom k uvedenému mal za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu s tvrdením žalovaného, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa , nesúhlasil. Poukázal na ust. , pričom mal za to, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať žalobcu, resp. jeho zástupcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ Žalobca tvrdil, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa si splnil. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. 5A.K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný v podanom odpore prezentuje poisteného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poistený/poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu, k čomu uviedol nasledovné: Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý

je jasný a preukázaný. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr. Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. V zmysle „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Mal za to, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nielen z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení . Napr. v ustanovení sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.” Taktiež napr. aj v ustanovení sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“ Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia a . Uviedol, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považuje námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. 5B.K postúpeniu pohľadávky ako takej a jej existencii uviedol, že postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Poukázal na ust. a 525 . Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ

nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladom: „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R (ČR) 27/2008). „Nemá-li postupitel vůči dlužníku v době postoupení jinou pohledávku nebo jiné pohledávky s předmětem plnění stejného druhu jako u postupované pohledávky (tedy jiné pohledávky zaměnitelné s postupovanou pohledávkou), pak platí, že postupovaná pohledávka je ve smlouvě o postoupení pohledávky dostatečně určitě identifikována i tehdy, vymezuje-li ji jen údaj o osobě dlužníka a předmětu plnění.“ (NS ČR, sp.zn. ) „Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom postúpenej pohľadávky. V okolnostiach prípadu je podľa záveru ústavného súdu vylúčené nazerať na vec spôsobom, ako učinil krajský súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku. Racionálne uvažovanie totiž nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď postupca (správca), postupník (sťažovateľka) a súčasne dlžník (žalovaná) nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, do týchto právnych vzťahov vstúpi krajský súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva v jej predmete dostatočne určitá. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) „Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané)“ (uznesenie NS SR, sp. zn. ) „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú

celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp.zn. -29) „Pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu (prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana splnila.”(rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006) „V případě úplatné cese ostatně ani neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím postoupení nemá za následek neplatnost smlouvy o postoupení, nýbrž zakládá odpovědnost postupitele vůči postupníkovi (§ 527 odst. 1 písm. a/ obč. zák.).“ (uznesenie NS ČR, sp.zn. ) Na základe uvedeného považoval tvrdenia žalovaného, ako aj námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu za irelevantné. 5C.K výške poistného plnenia uviedol, že oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nepreskúmateľné a nie je z neho zrejmé, prečo žalovaný nevyplatil poistné plnenie v žalobcom uplatnenej výške. Z oznámenia o poistnom plnení iba vyplýva, že žalovaný určil normohodinu 23 EUR/NH s DPH, ako k nej dospel, však nie je zrejmé. Cena normohodín je tvorená trhom a nie svojvoľným jednostranným určením poisťovňou. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynula ním svojvoľne určená cena prác (lakovacích či mechanických) za normohodinu. Žalobca preukázal, že suma účtovaná za normohodinu vo faktúre predloženej žalobcom je primeraná a obvyklá, pričom žalovaný uvedené nijako nevyvrátil. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu, že k fólii blatníka nebol predložený nadobúdací doklad, poukázal na čl. VI bod 16 zmluvných dojednaní, podľa ktorých: „Poistený je povinný, na požiadanie poisťovne, predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení . Pokiaľ MV bude odpredané v havarijnom stave, táto povinnosť nevzniká.“ Z vyššie uvedeného ustanovenia zmluvných dojednaní vyplýva, že poistený bol povinný predložiť buď hodnoverné doklady o oprave alebo doklad o pôvode náhradných dielov. Nebol teda povinný predložiť aj doklad o oprave (faktúru) aj doklad o pôvode náhradných dielov a už vôbec nie doklad potvrdzujúci originalitu náhradných dielov. Napriek tomu žalobca ako poistený predložil aj doklad o oprave vozidla - faktúru. Uviedol, že poistné podmienky žalovaného nešpecifikujú pojem hodnoverné doklady. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že doklady predložené žalobcom nie sú hodnoverné. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.01.2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na koncentráciu konania v súlade s ust. a . 5D.Žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle v znení neskorších predpisov. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019, je zrejmé, že šetrenie vykonávala organizačná zložka žalovaného t.j. Centrum likvidácie Košice na Mäsiarskej ulici 11, 040 01 v Košiciach, pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, preto navrhol aby bolo predmetné konanie prejednané na Okresnom súde Košice I. Žalobca má možnosť voľby medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom daným na výber podľa . Na podporu založenia miestnej príslušnosti uviedol, že v obdobných prípadoch už existuje početná judikatúra. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. : „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“

6.Podaním zo dňa 03.02.2020 (doručeným súdu dňa 03.02.2020) právny zástupca žalovaného žiadal vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v termíne pojednávania, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j., aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania) o ospravedlnenie neúčasti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní vytýčenom dňa 04.02.2020. Uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním

veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 04.02.2020 navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko tento neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas, ani vážnymi okolnosťami.

8.Okresný súd Košice I rozsudkom pre zmeškanie sp. zn. -120 zo dňa 04.02.2020 žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 573,42 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 573,42 EUR od 20.06.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

9.Proti rozsudku uvedenému v bode 8. odôvodnenia tohto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -182 zo dňa 31.07.2020 zrušil rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Košice I zo dňa 04.02.2020, č.k. -120 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. V novom konaní súd prvej inštancie má rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

10.Žalovaný a právny zástupca žalovaného, hoci boli na pojednávanie dňa 02.07.2021 riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili. Žiadali svoju neúčasť ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

11.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

12.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: faktúru č. 190021 zo dňa 27.05.2019, posudok/kalkuláciu č. 9851209110 zo dňa 27.005.2019, cenníky servisov Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o. a Moris Slovakia s.r.o., kategorizáciu vozidiel, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019, Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie eurokasko, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2019.

13.Žalovaný na podporu svojich tvrdení neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy.

14.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 23.02.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle TOYOTA RAV4, EČV: Z., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo R. Q., trvale bytom: M. X, XXX XX Z.. Táto škodová udalosť bola dňa 30.04.2019 riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9851209110. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo TOYOTA RAV4 opraviť v servise SPEEDLINES, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli faktúrou č. 190021 vyčíslené vo výške 1 974,06 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019 oznámené, že bolo dňa 04.06.2019 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9851209110 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora: „Rozdiel */ na prácu NH priznaná 23 EUR s DPH, lak. materiál 100% konštanta, fólia blatníka bez nadob. dokladu.“ Podľa výpočtu výšky poistného plnenia zo dňa 06.06.2019 primerané náklady na opravu pre nezmluvný servis (na základe kalkulácie) predstavujú 1 400,64 EUR. Faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 1 974,06 EUR. Neprimerane bola účtovaná práca a lakovanie. Pri fólii blatníka nebola zdokladovaná výmena. Spolu bolo priznaných 1 400,64 EUR. Spoluúčasť predstavovala 166,00 EUR a poistné plnenie bolo poskytnuté vo výške 1 234,64 EUR. Celková nepriznaná suma predstavuje 573,42 EUR. Táto neuznaná suma 573,42 EUR bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2019.

15.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. a , či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 573,42 EUR s prísl. voči žalovanému.

16.Faktúrou č. 190021 zo dňa 27.05.2019 splatnou 30.05.2019, na sumu 1 974,06 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval Rastislavovi Prokopovi cenu za opravu vozidla s EČV: KE796GD.

17.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca cenníky autoservisov, podľa ktorých pre TOYOTA RAV4 (resp. pre porovnateľné auto) v autoservise Moris Slovakia s.r.o. bola ich cena 55 EUR bez DPH (mechanická dielňa) a 61 EUR bez DPH (karosárska a lakovacia dielňa), v autoservise Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o. bola ich cena 41,40EUR s DPH (mechanické práce) a 51,40 EUR s DPH (klampiarske a lakovacie práce) a v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. bola ich cena 57 EUR bez DPH (mechanické práce) a 64 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce).

18.Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu aj Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie eurokasko.

19.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 04.06.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 9851209110) s tým, že poistné plnenie vo výške 1 234,64 EUR v zmysle a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti: „Rozdiel */ na prácu NH priznaná 23 EUR s DPH, lak. materiál 100% konštanta, fólia blatníka bez nadob. dokladu.“ Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení (výpočet výšky plnenia) súd zistil, že primerané náklady na opravu pre nezmluvný servis/kalkulácia predstavujú 1 400,64 EUR. Spolu bolo priznaných 1 400,64 EUR. Spoluúčasť predstavovala 166 EUR. Poistné plnenie predstavovalo 1 234,64 EUR.

20.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2019 mal súd preukázané, že postupca (Rastislav Prokop) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 573,42 EUR na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu 190021, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9851209110. Predmetom zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 573,42 EUR a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou servisu a poistným plnením už zaplateným dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

21.Z posudku/kalkulácie č. 9851209110 zo dňa 27.005.2019 (predloženého žalobcom) súd zistil, že náklady na opravu vozidla predstavovali 1 974,06 EUR. Cena za normohodinu prác bola 40 EUR bez DPH. Lakovacia konštanta bola vo výške 130%.

22.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 573,42 EUR, ani úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 573,42 EUR od 20.06.2019 do zaplatenia.

23.Podľa ust. : (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

24.Podľa ust. : (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

25.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. a .

26.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na potrebné preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

27.Žalovaný namietal, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný a či je zmluva o postúpení pohľadávky platná.

28.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

29.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30.Podľa ust. : (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

31.Podľa ust. : (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky (zo dňa 20.06.2019) súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci sú v zmluve riadne označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.

33.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému, resp. poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. právo na

poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený, resp. poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že Rastislav Prokop mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, vznikol mu nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poistenému, resp. poškodenému, teda na základe tejto faktúry mal plniť poistený, resp. poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému (poistenému) momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 190021, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

34.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 32. a 33. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

35.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetnú faktúru, nakoľko v oznámení o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019 ju sám uvádza a odvoláva sa na ňu.

36.Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

37.Podľa ust. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

38.Podľa ust. poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

39.Podľa ust. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu

uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

40.Podľa ust. povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

41.Podľa ust. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

42.Podľa ust. poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede () bolo určené nižšie poistné.

43.Podľa ust. poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

44.Podľa ust. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

45.Podľa ust. poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

46.Podľa ust. : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

47.Podľa ust. nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.06.2019 (pri poistnej udalosti č. 9851209110 u poškodeného Rastislava Prokopa) krátil poistné plnenie o 573,42 EUR

s poukazom na to, že bola neprimerane účtovaná cena za prácu (cena za normohodinu prác, ktorá mala byť len vo výške 23 EUR s DPH), pri lakovaní mala byť použitá konštanta 100% a pri fólii blatníka nebol predložený nadobúdací doklad.

49.Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

50.V zmysle čl. IX bod 1 zmluvných dojednaní: Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

51.V zmysle čl. IX bod 2 písm. a) zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť ja príslušné dodacie listy.

52.V zmysle čl. IX bod 2 písm. b) zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.

53.V zmysle čl. IX bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.

54.Podľa čl. VI bod 16 zmluvných dojednaní: Poistený je povinný, na požiadanie poisťovne, predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení . Pokiaľ MV bude odpredané v havarijnom stave, táto povinnosť nevzniká.

55.Súd pri posudzovaní nárokov žalobcu z predmetnej poistnej udalosti vychádzal z ust. , kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. až 3 , právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

56.Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade s čl. IX bodom 1. a 2. zmluvných dojednaní. Oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nepreskúmateľné a nie je z neho zrejmé, prečo žalovaný nevyplatil poistné plnenie v žalobcom uplatnenej výške. Z oznámenia o poistnom plnení iba vyplýva, že žalovaný určil normohodinu 23 EUR/NH s DPH, ako k nej dospel, však nie je zrejmé. Cena normohodín je tvorená trhom a nie svojvoľným jednostranným určením poisťovňou. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynula ním svojvoľne určená cena prác (lakovacích či mechanických) za normohodinu. Žalobca preukázal, že suma účtovaná za normohodinu vo faktúre predloženej žalobcom je primeraná a obvyklá, pričom žalovaný uvedené nijako nevyvrátil. Žalobca predložením cenníkov servisov preukázal súdu, že ním účtovaná cena za prácu (40 EUR bez DPH za jednu normohodinu) je porovnateľná, resp. nižšia ako ceny v servisoch v danom regióne.

57.Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu, že k fólii blatníka nebol predložený nadobúdací doklad, je potrebné poukázať na čl. VI bod 16. zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že poistený bol povinný predložiť buď hodnoverné doklady o oprave alebo doklad o pôvode náhradných dielov. Nebol teda povinný predložiť aj doklad o oprave (faktúru) aj doklad o pôvode náhradných dielov a už vôbec nie doklad potvrdzujúci originalitu náhradných dielov. Napriek tomu žalobca ako poistený predložil aj doklad o oprave vozidla - faktúru. Poistné podmienky žalovaného nešpecifikujú pojem hodnoverné doklady. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že doklady predložené žalobcom nie sú hodnoverné.

58.Žalovaný taktiež krátil náklady na lakovací materiál, a uznal lakovaciu konštantu len vo výške 100%. Výška lakovacej konštanty 100% zrejme hradí len náklady na farbu, nie aj príslušenstvo - režijný materiál. Žalobca uviedol, že vykonal náter v dvoch vrstvách a preto považuje za odôvodnené účtovanie lakovacej konštanty 130%. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu, že na poškodené vozidlo bolo potrebné naniesť lak v dvoch vrstvách, v dôsledku čoho bola lakovacia konštanta 130%. V zmysle sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti a teda aj preukázané náklady na lakovanie a lakovací materiál tak, ako sú uvedené vo faktúre č. 190021 a v posudku/kalkulácii č. 9851209110 zo dňa 27.05.2019. Lakovacia konštanta 130% je primeraná technológii, pracovnému postupu a kvalite laku, ktorý použil žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla. Lakovacia konštanta tiež zahŕňa aj režijný materiál potrebný na lakovanie ako sú brúsne kotúče, lakovacie pištole atď. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.

59.Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto určenie ceny za normohodinu opravárenských prác žalovaným sumou 23 EUR s DPH je nedôvodné. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 23 EUR s DPH. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že faktúrou č. 190021 boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu predmetného vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal ako dospel k záveru, že normohodina vo výške 23 EUR s DPH je cenou primeranou. Nie je zrejmé z akých skutočností žalovaný pri určení takejto výšky normohodiny vychádzal. Jeho oznámenie o poistnom plnení je nepreskúmateľné a arbitrárne.

60.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9851209110 (04.06.2019), dostal sa do omeškania (dňom 20.06.2019) so zaplatením sumy 573,42 EUR a je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami a nariadenia vlády SR č. .

61.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel

62.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

64.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

65.Nakoľko žalovaný mal v odvolacom konaní proti rozsudku pre zmeškanie plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).