Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/95/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX bývajúci v C. D. E. F. G. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Vankom, IČO: 35 555 114, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej ulici č. 19, proti žalovaným: 1. Okresný úrad Košice, so sídlom v Košiciach na Komenského ulici č. 52 a 2. Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 86, so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. -329 zo dňa 14.03.2024

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol (výrok I.), v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žalovanému v 2. rade voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok III.).

2. Rozhodol tak na základe žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1208 m2 na par. č. 57, vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. H. E., I. C. - H. E., okres Košice I. Žalobca žalobu dôvodil skutočnosťou, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom ako kupujúcim a Jednota SD Košice (v rozhodnom období výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. – H.) ako predávajúcim dňa 13.02.1998, nadobudol do vlastníctva dom na parc. č. 57, súp. č. XXX - prevádzkovú jednotku slúžiacej pre výrobné a obchodné účely cukrárenského charakteru, príslušné skladové priestory, nákladný výťah, šatne a hygienické zariadenia pre zamestnancov vrátane pozemku o výmere 1208 m2, na parc. č. 57. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzal Znalecký posudok č. 292/97 znalca Ing. Jurka z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností vypracovaný na žiadosť žalobcu dňa 21.07.1997. Znalecký posudok obsahoval ocenenie aj pozemku sumou 2. 271 040,- Sk, ktorú kúpnu cenu žalobca predávajúcemu aj zaplatil. Pokiaľ by predmetom kúpy nebol pozemok, tak by ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti žalobca nepristúpil.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 13.02.1998 bola medzi Jednota SD Košice ako predávajúcim a Rami Imeri ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej je predávajúci výlučný vlastník nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Košice -

stred, dom na parc. č. 57, súp. č. XXX - prevádzkovej jednotky slúžiacej pre výrobné a obchodné účely cukrárenského charakteru, príslušné skladové priestory, nákladný výťah, šatne a hygienické zariadenia pre zamestnancov, vonkajšie úpravy, pričom v tejto kúpnej zmluve bolo rukou dopísané „vrátane parcely“. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy predávajúci dňa 13.02.1998 podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, podľa obsahu ktorého podpísaní účastníci zmluvy navrhli Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru, aby rozhodol o povolení vkladu na základe kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Košice - stred, zapísaných na LV č. XXXX a budovy súp. č. XXX na parc. č. 57. Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor vklad kúpnej zmluvy povolil 19.02.1998 pod č. V568/98. Predmetný pozemok o výmere 1208 m2, parc. č. 57 bol Hospodárskou zmluvou č. 06-14/83 ku dňu 30.06.1983 daný do správy odovzdávajúcou organizáciou, Čsl. štát - Bytový podnik mesta Košice preberajúcej organizácii, Čsl. štátu - Národnému výboru mesta Košíc, a to bezodplatne. Hospodárskou zmluvou o trvalom užívaní národného majetku č. 169/1983 Národný výbor mesta Košíc, finančný odbor, ktorý mal v správe uvedenú parcelu vlastnícky patriacu Čsl. štátu odovzdal Jednote SD Košice do bezplatného trvalého užívania, a to podľa § 70 Hosp. zák. a § 10 vyhlášky č. 156/75 Zb. o správe národného majetku ako trvalému užívateľovi. V tejto zmluve je uvedená poznámka x - náj. dom prevedený hospodárskou zmluvou č. 06-13/83 - práv.dr.Li Bytovým podnikom mesta Košíc do vlastníctva Jednoty SD v Košiciach. Hospodárskou zmluvou č. 06-13/83 zo dňa 30.06.1983 previedol Čsl. štát, správca Bytový podnik Jednote SD Košice do vlastníctva dom súp. č. XXX, stojaci na parcele č. 57, pričom však pozemok, parcela č. 57 kat. úz. Košice - stred o výmere 1208 m2 nebol predmetom prevodu vlastníctva. Zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 31.10.1994 uzatvorenou medzi prenajímateľom Obvodným úradom Košice I, v zast. SR ako správca majetku štátu podľa prenechal nájomcovi, t. j. Jednote SD Košice na užívanie predmetnú nehnuteľnosť, t. j. parc. č. 57 vo výmere 1208 m2 ako vlastníctvo štátu - SR, v správe Obvodného úradu Košice I podľa vyššie citovaného zákona, na ktorom pozemku bol postavený dom č. súp. 361 vo vlastníctve nájomcu. V predmetnej zmluve je uvedené, že na pozemku je postavený dom č. s. XXX, E. XX (predtým Sverdlovova), ktorý je vo vlastníctve nájomcu. Podľa bodu 2 predmetnej zmluvy pozemok bol nájomcovi odovzdaný do bezplatného trvalého užívania Hospodárskou zmluvou č. 169/1983 zo dňa 24.06.1983. Podľa trvalé užívanie zaniklo a počnúc dňom 01.01.1994 sa zmenilo ex lege na nájom majetku štátu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor vydal dňa 02.02.1998 rozhodnutie č. X7/98 podľa zák. Národnej rady SR č. 162/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktorým opravil chybu v katastrálnom operáte tak, že na základe zistenia nesúladu v LV č. XXXX v kat. úz. C. - stred sa rušil zápis parc. KN č. 57 o výmere 1208 m2. Podľa výroku uvedeného rozhodnutia v LV č. XXXX sa vykonal zápis budovy súp. č. XXX na parc. KN č. 57. Parcela KN č. 57 o uvedenej výmere sa zapísala na LV č. XXXXX, vlastník: SR - Okresný úrad Košice. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že na základe žiadosti zo dňa 29.01.1998 zaslanej Okresnému úradu Košice I uvedený úrad prešetril zápis pozemku na LV č. XXXX a zistil, že v roku 1983 bola hospodárskou zmluvou odovzdaná parcela KN č. 57 vlastnícky patriaca Čsl. štátu v správe Národného výboru mesta Košice do trvalého užívania Jednote SD v Košiciach. Trvalé užívanie zaniklo podľa a zmenilo sa k 01.01.1994 na nájom majetku štátu. Pri obnovení LV č. XXXX vznikla chyba pri zápise uvedenej parcely, ktorá nie je vlastníctvom Jednoty spotrebné družstvo. Jednota spotrebné družstvo je podľa hospodárskej zmluvy č. 06-13/83 vlastníkom iba budovy súp. č. XXX na parc. KN č. 57. Uvedené rozhodnutie bolo Jednote SD Košice, ako aj ďalším účastníkom tohto konania doručené ešte dňa 04.02.1998, teda pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy medzi Jednotou SD Košice a žalobcom. Súd prvej inštancie poukázal i na Darovaciu zmluvu zo dňa 20.11.2007 uzatvorenú medzi žalobcom ako darujúcim a J. C. ako obdarovanou predmetom ktorého darovania bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve darujúceho, nachádzajúca sa v kat. úz. H. E., zapísanej na LV č. XXXX ako dom súp. č. XXX na parcele č. 57 (bez pozemku) v celosti, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou V568/1998. Obdarovaná J. C. podala návrh na zápis práva k nehnuteľnosti záznamom Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru dňa 16.11.2016, z obsahu ktorého je zrejmé, že z dôvodu existencie vád daru, na ktoré ju darca neupozornil mu osobne doručila list označený ako „vrátenie daru“, ktorým darcovi dar vrátila. Z uvedeného dôvodu žiadala Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, aby vykonal zápis práva k domu tak, že je vo výlučnom vlastníctve Rami Imeri. Z predmetného listu zo dňa 16.11.2016 je zrejmé, že parc. č. 57 zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je predmetná nehnuteľnosť postavená je vo výlučnom vlastníctve SR, v súčasnosti v správe Ministerstva vnútra SR a, že obdarovaná dar vrátila darcovi z dôvodu dlhodobo bezúspešných rokovaní o uzatvorení nájomnej zmluvy k predmetnej parcele. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.1998 vyplýva, že žalobca ako predávajúci odovzdal kupujúcemu

- Hotel Strojár, Pod Šibenou Horou s.r.o. Košice, nehnuteľnosť, dom súp. č. XXX na pozemku parc. č.

57 bez pozemku. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený 14.7.1998 pod č. V2195/98. Od uvedenej zmluvy žalobca ako predávajúci, zastúpený spoločnosťou Aker Real v.o.s. Košice odstúpil, o čom svedčí návrh na záznam zo dňa 15.10.1998. Podľa LV č. XXXX zo dňa 29.1.2020 je parcela 57 pod stavbou evidovaná na LV č. XXXXX. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXXX mal súd za preukázané, že vlastníkom parcely č. 57 o výmere 1208 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie je Slovenská republika, pričom správcom tejto parcely je Ministerstvo vnútra SR Bratislava. Súd poukázal na to, že aj zo Zmluvy o nájme nehnuteľností uzatvorenej dňa 10.06.2002 na základe ktorej prenajímateľ: SR - Okresný úrad Košice I prenechal nájomcovi - žalobcovi na užívanie nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 57, nachádzajúci sa v kat. úz. C.- stred o výmere 1208 m2, zapísané na LV č. XXXXX ako vlastníctvo SR v správe Okresného úradu Košice I pričom na uvedenej nehnuteľnosti je postavená budova súp. č. XXX vo vlastníctve nájomcu vyplýva, že uvedená nehnuteľnosť bola Hospodárskou zmluvou č. 169/1983 zo dňa 24.6.1983 odovzdaná do bezplatného trvalého užívania Jednote SD Košice, ktoré trvalé užívanie zaniklo 31.12.1993 a podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona sa zmenilo na nájom, majetku štátu. Podľa čl. IV zmluvy, ktorý obsahoval výšku nájomného a splatnosť, bodu 3 sa účastníci zmluvy dohodli aj na nájomnom za obdobie odkedy bol žalobca vlastníkom budovy vo výške 138.920,- Sk, ktoré mal uhradiť hneď po schválení zmluvy zriaďovateľom. Rovnako podľa súdu i Zmluva o nájme nehnuteľnosti č. A/2008/7 zo dňa 04.02.2008, uzatvorená medzi prenajímateľom SR - Obvodný úrad Košice a nájomcom J. C. svedčí o nájme uvedenej parc. č. 57, ktorej je správcom prenajímateľ a majetok vo výlučnom vlastníctve SR.

4. Vec právne posúdil podľa o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, , , (ďalej len ) dospejúc k záveru o nedôvodnosti žaloby. Konštatoval, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.2.1998 nemohol byť pozemok C KN parc. č. 57, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1208 m2, nakoľko Jednota SD ako predávajúci nikdy nebol vlastníkom tejto parcely, len trvalým užívateľom, resp. jej nájomcom a vlastníkom tohto pozemku bol štát. Pokiaľ bola Jednota SD Košice zapísaná aj ako vlastník pozemku parc. č. 57 - viď výpis z katastra nehnuteľnosti zo dňa 21.7.1997 (č. l. 262), Okresný úrad Košice I žiadosťou o opravu chýb v katastri zo dňa 30.1.1998 žiadal Okresný úrad Košice I, odbor katastrálny o opravu chýb v katastri, keď pri komplexnom prepise majetku štátu z predchádzajúceho správcu na terajšieho zistili, že pozemok nachádzajúci sa na parc. č. 57 - zastavaná plocha o výmere 1208 m2 v kat. úz. C. - stred, na ulici E. XX, zapísaný na LV č. XXXX v časti B - vlastníci je zapísaný na vlastníka Jednota SD Košice. Okresný úrad Košice I podotkol, že trvalé užívanie zaniklo ku dňu 31.12.1993 podľa a počnúc dňom 01.01.1994 sa zmenilo na nájom majetku štátu. Na základe uvedeného bola s Jednotou SD Košice uzatvorená Zmluva o nájme nehnuteľnosti od 01.01.1994 do 01.01.1999. Právna teória rozlišuje nadobúdanie vlastníctva podľa rôznych hľadísk pričom za najrozšírenejšie rozlišovanie nadobúdania vlastníctva je možné označiť rozlišovanie na originálne a derivatívne (odvodené). Zákon pozná aj prípady nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka. Hoci je vo všeobecnosti rešpektovaná zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, táto zásada neplatí, ak dochádza k prevodu vlastníctva spôsobom predpokladaným zákonom. Pokiaľ Jednota SD Košice 13.2.1998 uzavrela so žalobcom kúpnu zmluvu, jej predmetom tak mohla byť len nehnuteľnosť, ktorej bola Jednota SD Košice výlučným vlastníkom, a to dom na parc. č. 57 súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Košice - stred, keďže vlastníkom parc. č. 57 nebola. Súd bol toho názoru, že formálne nedostatky kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.1998 spočívajúce v doplnení tejto zmluvy o text „vrátane parcely“ nie je v súlade so zákonom. Na určitosť predmetu zmluvy v prípade prevodu pozemku nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je zrejmé z jej textu. Na podporu uvedeného záveru poukázal na rozhodnutie sp. zn. zo dňa 28.01.1998 v ktorom dovolací súd uviedol, že zmluva o prevode vlastníckeho práva k pozemkom, v ktorej nie je uvedené parcelné číslo prevádzaných pozemkov, je neurčitá a preto neplatná, a to aj v prípade, že pozemky sú v zmluve individualizované iným spôsobom. Zdôraznil, že zmluvné strany sa v bode VII kúpnej zmluvy dohodli, že akékoľvek zmeny a dodatky k tejto zmluve môžu byť vypracované jedine písomnou formou a so súhlasom oboch zmluvných strán. K žiadosti žalobcu o posúdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej parcele vydržaním súd uviedol, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky originálneho spôsob nadobudnutia vlastníctva podľa (ktorými sú v súhrne - držba je oprávnená, uplynula zákonom stanovená doba oprávnenej držby, predmet, ktorého vlastníctvo má vydržiteľ nadobudnúť, je spôsobilý na vydržanie a ten kto je držiteľom, je subjektom spôsobilým na vydržanie) nadväzujúc na nasl. , nakoľko nadobudnutie vlastníctva vydržaním je závislé na naplnení predpokladov oprávnenej držby v zmysle ustanovení . Aby sa držiteľ považoval v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia za oprávneného, zákon vyžaduje,

aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Súd vzhľadom na predložené listinné doklady -uzavretie Zmluvy o nájme predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 10.6.2002 so žalobcom, uzavretie darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol len dom súp. č. XXX bez pozemku, t. j. parc. č. 57, uzavretie kúpnej zmluvy s kupujúcim Hotel Strojár, Pod šibenou horou, s.r.o., predmetom ktorej kúpy opätovne nebola parc. č. 57, ako aj vyhlásenie právneho zástupcu žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I sp. zn. , ktorý predniesol, že vlastníctvo k uvedenej parcele nie je sporné, t. j. že žalobca SR - Ministerstvo vnútra SR je vlastníkom pozemku a žalovaný, t. j. Rami Imeri je vlastníkom stavby, uzavrel, že žalobca nebol oprávneným držiteľom, jeho držbu nemožno považovať za dobromyseľnú a ako držiteľ nebol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu uvedený pozemok patrí.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ovanému v 1. rade ako úspešnej strane sporu síce patril nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko túto nepožadoval, súd tejto strane sporu nárok na náhradu trov konania súd nepriznal. Žalovaný v 2. rade bol plne úspešný, a preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

6. Proti výroku I. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca dôvodniac, že sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.1998 nemohol byť pozemok C KN parc. č. 57, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1208 m2, pretože prejav vôle žalobcu a štatutárneho zástupcu Jednota SD vyjadrený v uvedenej zmluve smeroval k predaju a kúpe aj predmetného pozemku, ináč by k uzavretiu a podpisu Kúpnej zmluvy nedošlo. Východiskovým pre uzavretie kúpnej zmluvy bol pre žalobcu znalecký posudok č. 292/97 vypracovaný znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, B. H. K. na jeho žiadosť. Predmetným znaleckým posudkom vypracovaný za účelom ocenenia súčasti nehnuteľnosti v bode 6: a) dom, b) vonkajšie úpravy, c) pozemok, bola stanovená cena nehnuteľnosti na 7.132 388,- Sk, ktorá pozostávala i z ceny pozemku stanovenej na 2.271 040,- Sk. Žalobca by ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti (domu) bez pozemku a nezaplateniu kúpnej ceny zvýšenej takmer o 2 milióny SK nepristúpil. Opakovane poukázal na skutočnosť, že Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva žalobcu dňa 19.02.1998 pod č. V 568/98 s tým, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť týmto dňom, avšak v ten istý deň nadobudlo právoplatnosť i rozhodnutie Okresného úradu Košice I, katastrálny odbor zo dňa 02.02.1998, ktorým opravil chybu v katastrálnom operáte. Na zápis pod č. Z 391/98 na katastrálny odbor Okresného úradu Košice I však bolo doručené až dňa 26.02.1998, kedy boli prevedené aj zmeny v LV č. XXXX L. G. XXXXX. Nakoľko uvedené rozhodnutie zo dňa 02.02.1998 nebolo žalobcovi doručené, čo vyplýva z poštových doručeniek, mal za to, že je stále vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Jednota SD Košice ako predchádzajúci vlastník parcelu č. 57 užíval dobromyseľne od roku 1983 až do 19.02.1998, kedy túto nadobudol žalobca. Namietal nevyporiadanie sa súdom prvej inštancie so závažnou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa tvrdenia, že administratívne úkony vykonané uvedeným spôsobom, ktorými došlo k administratívnej zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, sú absolútne neplatné. Bol názoru, že žalovaní v I. a II. rade mali zmeny na LV č. XXXX, parcela č. 57, vykonať riadnym a zákonným spôsobom podaním žaloby na príslušný súd o vyslovenie neplatnosti Kúpnej zmluvy z 13.02.1998. Uviedol, že Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor, v predmetnej veci jednoznačne nekonal v súlade so zákonom keď na jednej strane dňa 19.02.1998 pod č. V 568/98 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcu k domu na parcele č. 57, súp. č. XXX vrátane parcely a následne vydal rozhodnutie č. X7/98 o oprave chýb v katastrálnom operáte, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň 19.02.1998, na základe ktorého potom boli vykonané zmeny v LV č. XXXX L. G. XXXXX vo vzťahu k parcele č. 57. Poukázal na vývoj právnej úpravy vlastníctva pozemku, na ktorom sa nachádza stavba. Poukázal na to, že zákonná úprava správy majetku štátu pred rokom 1990 vychádza zo socialistických nedemokratických princípov odvolávajúcich sa na prevod pozemkov do vlastníctva socialistických organizácií. Zotrval i na svojej argumentácii o danosti naliehavého právneho záujmu v zmysle . Žalovaný v 1. rade sa podľa žalobcu prejavil ako „vlastník“ sporného pozemku až dňa 06.05.2022 kedy došlo k uzavretiu zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzatvorenej medzi SR - Okresný úrad Košice ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Uviedol, že pochádza zo štátov bývalej Juhoslávie a napriek tomu, že je občanom Slovenskej republiky, doposiaľ neovláda slovenský jazyk dokonale a túto nájomnú zmluvu podpísal v nevedomosti o jej predmete, s tým že bol využitý jeho omyl. Zotrval i na názore, že došlo k vydržaniu sporného pozemku, nakoľko Jednota SD Košice predmetný pozemok užívala dobromyseľne od 24.06.1983 a žalobca rovnako dobromyseľne ako vlastník od 19.02.1998. Navrhol aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. Mal za to, že v danom súdnom spore nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko právny vzťah o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti je čo do strán konania, vymedzený osobou, ktorá tvrdí že je vlastníkom nehnuteľnosti a osobou, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník tejto nehnuteľnosti, pričom je nesporné, že žiaden zápis v katastri nehnuteľnosti nepreukazuje existenciu vlastníckeho práva k spornému pozemku. Z hmotnoprávneho hľadiska je pasívne legitimovaná Slovenská republika, ktorú zastupuje Ministerstvo vnútra SR. Uviedol, že v zmysle zásady z nepráva nemôže vzniknúť právo nemohol žalobca v danom prípade nadobudnúť platne vlastnícke právo od subjektu, ktorý toto právo nikdy nenadobudol a teda ho nemohol ani platne previesť. Poukázal na to, že Jednota SD Košice ako družstevná organizácia nikdy nemohla byť vlastníkom sporného pozemku, nakoľko to zákon neumožňoval. Podľa názoru žalovaného v 1. rade, žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a len opakuje svoje už skôr uvádzané tvrdenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v danom spore nakoľko nepreukázal, že je vlastníkom sporeného pozemku. Uviedol, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť pre nesplnenie zákonných predpokladov ani vydržaním. V súdnom konaní boli predložené dôkazy, ktoré tvrdenia o dobromyseľnosti držby žalobcu priamo vyvracajú ,a to konkrétne kúpna zmluva zo dňa 07.07.1998, zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 10.06.2002 a darovacia zmluva zo dňa 20.11.2007. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové rozhodujúce skutočnosti a poukazuje na svoju predchádzajúcu argumentáciu. Poukázal na svoj právny názor prezentovaný v priebehu konania a citoval časť svojho vyjadrenia zo dňa 22.08.2022. Taktiež poukázal na to, že súd prvej inštancie sa stotožnil s jeho právnym názorom a premietol ho i do svojho rozhodnutia, pričom poukázal na znenie bodov 51 až 55 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného v 2. rade prezentovaným vo vyjadrení k odvolaniu. Zároveň zotrval sa svojich predošlých stanoviskách.

10. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou ( až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné ( až 358 ) bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) v rozsahu vyplývajúcom z , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2025 o 10:30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207 poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli od 24.6.2025 do 01.07.2025 zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu ( itia ).

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy riadne vyhodnotil podľa , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia

procesných práv a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa .

16. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechajúc pritom žiaden priestor pre vznik pochybností, prečo žalobu zamietol. Správne sa vyporiadal s otázkou vlastníckeho práva k sporenému pozemku parl. č. XX, a teda či predávajúci Jednota SD Košice mohol ako nevlastník sporenej nehnuteľnosti previesť vlastnícke právo na žalobcu, resp. či boli u žalobcu splnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s odvolací súd preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už vyššie uviedol.

18. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie, v ktorom žalobca len opakuje tie argumenty, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalobcu a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

19. Odvolací súd poukazuje na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo a zdôrazňuje, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol platne previesť. Vo všeobecnosti sa za vlastníka považuje osoba, ktorej svedčí nadobúdacie konanie (modus) a právny titul (titulus), napr. zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. V prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností prevedených na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto osôb „modus“, chýba im však „titulus“. Dobrá viera týchto nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať práva a povinnosti oprávneného držiteľa.

20. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 27. 04. 2021 k otázke (ne)možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa, resp. (ne)možnosti prelomenia zásady nemo plus iuris z dôvodu existencie dvoch názorových prúdov v rozhodovacej praxi na danú otázku uviedol, že: „Slovenská právna úprava nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobúdania vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch (uvedených v podrobnostiach v bodoch 73 a 74 odôvodnenia nižšie), predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastníckeho právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.“ 72.1. Medzi iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo k veci (podľa ), tak podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia nie je možné zaradiť nadobudnutie veci v dobrej viere od nevlastníka vo všeobecnosti (t.j. okrem prípadov výslovne predpokladaných zákonom).“ Ďalej Najvyšší súd skonštatoval, že výnimky zo zásady nemo plus iuris uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť ust. , , zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o cenných papieroch, a Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) /resp. v spojení s Exekučného

poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017. V prípade neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedochádza k právnym následkom ňou predpokladaným. Okrem uvedeného to znamená, že ňou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa, a keďže nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudol, nemôže s danými nehnuteľnosťami nakladať, a teda nemôže ich ďalej previesť na ďalší subjekt, ktorý sa taktiež v danom prípade nemôže stať ich vlastníkom. Podľa názoru veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia je potrebné naďalej zotrvať na právnom závere vyslovenom Najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), v zmysle ktorého „absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona hľadí sa naň, ako keby nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“ (rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu z 30. mája 2012, sp. zn. ).

21. Z výpisu z evidencie nehnuteľností č. 4143 zo dňa 26.010.1983, LV č. XX, vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Košice stred a to dom so súp. č. XXX a dvor s parc. č. 57 o výmere 1.208 m2 je Československý štát a jeho správcom je Bytový podnik mesta Košice (čl. 269).

22. Hospodárskou zmluvou o trvalom užívaní národného majetku č. 169/1983 zo dňa 24.06.1983 uzatvorenou medzi Národným výborom mesta Košíc, finančný odbor v Košiciach (odovzdávajúci) a Jednotou SD Košice (trvalý užívateľ), došlo k odovzdaniu nehnuteľného národného majetku podľa § 70 Hosp. zák. a § 10 vyhlášky č. 156/75 Zb. o správe národného majetku do bezplatného a trvalého užívania Jednote SD Košice, a to pozemku vlastnícky patriacemu čsl. štátu, zapísanému v EN v meračskom oddiele n.p. Geodézie v Košiciach, parcela č. 57, kat. úz. Košice - stred o výmere 1208 m2, nachádzajúceho sa na ulici Sverdlovovej, na ktorom je postavený náj. dom. Hospodárskou zmluvou č. 06-13/83 práv.dr.Li Čsl. štát, správca: Bytový podnik mesta Košice ako odovzdávajúca organizácia odovzdala preberajúcej organizácii Jednote SD Košice do vlastníctva dom s. č. XXX D. M. G. XX, H. G. XX, zapísaný na LV č. XX, pričom v tejto predmetnej hospodárskej zmluve je výslovne uvedené, že pozemok, parc. č. 57 kat. úz. C. – stred o výmere 1208 m2 nie je predmetom prevodu vlastníctva.

23. Z uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že Jednota SD Košice nadobudla vlastnícke právo len k budove so súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. 57 o výmere 1208 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. C. – stred, pričom predmetný pozemok len prevzala do trvalého a bezplatného užívania, ktoré sa k 01.01.01994 podľa zmenilo na nájom majetku štátu. Rozhodnutím Okresného úradu Košice I katastrálny odbor zo dňa 02.02.1998 vydaného podľa zák. Národnej rady SR č. 162/95 Z. z. preto došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte tak, že na základe zistenia nesúladu v LV č. XXXX v kat. úz. Košice - stred sa rušil zápis parc. KN č. 57 o výmere 1208 m2 a táto parcela sa zapísala na LV č. XXXXX s uvedeným vlastníkom: SR

- Okresný úrad Košice. V konaní žalobca neoznačil titul na základe ktorého mala Jednota SD Košice nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.1998 nemohol byť pozemok C KN parc. č. 57, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1208 m2, nakoľko Jednota SD ako predávajúci nikdy nebol vlastníkom tejto parcely, len trvalým užívateľom, resp. jej nájomcom.

24. Žalobca v podanom odvolaní namietal nevyporiadanie sa prvostupňový súdom s argumentáciou žalobcu, že administratívne úkony vykonané uvedeným spôsobom, ktorými došlo k administratívnej zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, sú absolútne neplatné. Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 02.02.1995 z dôvodu zistenia nesúladu zápisu v LV č. XXXX v kat. úz Košice – stred opravil chybu v katastrálnom operáte podľa Z .z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam tak, že zrušil zápis parcely KN č. 57 o výmere 1208 m2, v uvedenom LV vykonal zápis budovy súp. č. XXX na parc. KN č. 57 a parc. KN č. 57 v uvedenej výmere zapísal na LV č. XXXXX a ako vlastník bola uvedená SR - Okresný úrad Košice I. Odvolací súd poukazuje na o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení k 02.02.1995 ktorý obsahoval úpravu opravy chýb v katastrálnom operáte. Uvedeným rozhodnutím došlo k zosúladeniu stavu zápisu vlastníctva s listinami založenými v zbierke listín resp. s dokumentáciou katastrálneho operátu. V zmysle právnej úpravy účinnej v čase vykonania predmetnej opravy, nemala oprava chyby v katastrálnom operáte (02.02.1998) vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa tejto právnej úpravy

mala oprava chyby v katastrálnom operáte totiž „iba“ evidenčné účinky a vykonaním opravy chyby v katastrálnom operáte sa teda nezasahovalo do hmotnoprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Inak povedané, aj keď je formálne podkladom pre určitý zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte, nestáva sa toto rozhodnutie právnou skutočnosťou (titulom), ktorým bolo toto právo nadobudnuté, pretože takouto skutočnosťou je naďalej tá, ktorá vyplýva z verejnej alebo inej listiny, na základe ktorej bol vykonaný pôvodný chybný zápis do katastra nehnuteľností. Rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte dochádza len k zosúladeniu údaja katastra nehnuteľností s podkladom, na základe ktorého bol vykonaný zápis, t.j. k zjednoteniu právneho a skutočného stavu. Predmetnú opravu chyby v katastrálnom operáte si však nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože takéto oprávnenie prináleží jedine súdu v civilnom sporovom konaní. Inak povedané oprava chyby v katastrálnom operáte síce predstavuje právny inštitút na dosiahnutie súladu v katastra nehnuteľností zapísaného právneho stavu so skutočným stavom, no len prostredníctvom posudzovania zhody údajov katastra nehnuteľností s listinami, ktoré boli podkladom pre ich zápis. Zisťovanie súladu daných údajov so skutočným stavom však nesie v sebe nesporný sporový moment, ktorý je neoddeliteľne spojený s rozhodovaním súdu v civilnom procese. Žalobca sa preto nesprávne domnieva, že právoplatnosťou rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte nadobudol žalovaný v 2. rade vlastnícke právo, nakoľko uvedené rozhodnutie nemalo konštitutívny účinok ale iba evidenčný charakter.

25. Pretože žalobca v konaní zároveň tvrdil, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním, správne sa súd prvej inštancie následne zameral na posúdenie tejto otázky a dospel pri tom k záveru, že podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe vydržania neboli splnené. Odvolací súd považuje uvedený záver za vecne správny.

26. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vydržanie je jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom stanovených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Základnými podmienkami vydržania vo všeobecnosti sú: l/ oprávnená držba, 2/ uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3/ spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.

27. Prvou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním je teda oprávnenosť držby, pričom otázku, či držiteľ je v dobrej viere (že mu vec patrí) alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a listiny predložené stranami v konaní, a to konkrétne zmluvy o nájme predmetnej spornej nehnuteľnosti zo dňa 10.06.2002 uzatvorenej medzi SR- Okresný úrad Košice I ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.1998, darovacej zmluvy zo dňa 20.11.2007 jednoznačne vyplýva, že držbu žalobcu nemožno považovať za dobromyseľnú nakoľko ako držiteľ nebol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu uvedený pozemok patrí. Ani tvrdenie žalobcu o dobromyseľnom užívaní sporného pozemku jeho právny predchodcom Jednota SD Košice od roku 1983 do 19.02.1998 nie je správne, nakoľko zo žiadosti o zápis zmeny vlastníckeho práva nehnuteľnosti v kat. úz. Košice - stred a o prevod pozemku do trvalého užívania zo dňa 26.08.1983 vyplýva, že Jednota SD Košice túto žiadosť podala z dôvodu, že je novým vlastníkom budovy (domu) a zároveň je užívateľom pozemku par. č. 57, o výmere 1208 m2 nachádzajúcich sa v kat. úz. C. – stred, LV č. X L. G. XX. Dobromyseľnosť Jednoty SD Košice vyvracia i zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 31.10.1994 uzatvorená medzi Obvodným úradom Košice I v zastúpení SR ako správcom majetku štátu v postavení prenajímateľa a Jednotou SD Košice ako nájomcom.

29. Predmet kúpy musí byť v kúpnej zmluve riadne určený alebo aspoň určiteľný, prípadne špecifikovaný čo do množstva a akosti. Neurčito vymedzený predmet kúpy bude mať za následok neplatnosť kúpnej zmluvy podľa . Požiadavka určitosti bude splnená vtedy, pokiaľ je predmet kúpy identifikovaný takým spôsobom, že nie je zameniteľný s iným predmetom. V prípade, ak je predmetom kúpy jedna alebo viaceré nehnuteľnosti, musí byť každá z nich výslovne uvedená a označená tak, aby bola vylúčená možnosť ich zámeny s inými nehnuteľnosti, či už iného druhu alebo nachádzajúcimi sa na inom mieste. Nehnuteľnosť je ďalej potrebné označiť tak, aby bolo zrejmé, či je predmetom prevodu pozemok, stavba, rozostavaná stavba, byt alebo nebytový priestor, prípadne rozostavaný byt či rozostavaný nebytový priestor. Ak je predmetom prevodu pozemok, je potrebné dbať na presnú identifikáciu parciel s uvedením parcelného čísla, názvu katastrálneho územia, výmery a druhu pozemku.

30. V kúpnej zmluve zo dňa 13.02.1993, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo od Jednoty SD Košice okrem k nehnuteľnosti – dom, kat. úz. H. E., súp. č. XXX na parcele č. 57, zapísanej na LV č. XXXX i k nehnuteľnosti zastavaná plocha a nádvorie, kat. úz. H. E., I. C. - H. E., I. C. B., o výmere 1208 m2, par. č. 57, vedenej na LV č. XXXXX (pôvodne vedenej na LV č. XXXX), absentuje akákoľvek bližšia špecifikácia sporného pozemku vyššie uvedenými náležitosťami. K bodu I. kúpnej zmluvy, v ktorom je špecifikovaný jej predmet, je len ručne perom dopísané „vrátene parcely“ pričom i v ďalších bodoch kúpnej zmluvy je uvádzané len slovo nehnuteľnosť (jednotné číslo) a nie nehnuteľnosti. Takto vymedzený predmet kúpnej zmluvy nespĺňa zákonnú požiadavku určitosti, zrozumiteľnosti a ani formálnu stránku, nakoľko zmluvné strany sa v bode VII. dohodli, že akékoľvek zmeny a dodatky k tejto kúpnej zmluve môžu byť vypracované jedine písomnou formou a so súhlasom oboch zmluvných strán.

31. V konaní o určenie vlastníckeho práva je pasívna vecná legitimácia daná tomu subjektu, ktorý je podľa tvrdenia žalobcu neprávom vedený ako vlastník, a preto žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľnosti. V prípade sporu o vlastníctvo k nehnuteľnosti, kde je ako vlastník zapísaná Slovenská republika, musí byť žalovaným štát – Slovenská republika, zastúpená príslušnou organizačnou zložkou štátu, ktorá má podľa zákona právo konať v jej mene v danej veci, ktorou je v danom prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Odvolací súd preto konštatuje, že žalovaný v 1. rade nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Žiadnym listinným dôkazom predloženým v konaní nebolo preukázané vlastnícke právo Obvodného úradu Košice I k spornému pozemku. Hoci sa súd prvej inštancie nevyporiadal s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimímácie vznesenej v konaní pričom je povinnosťou súdu skúmať či už aktívnu alebo pasívnu vecnú legitimáciu v každom konaní, uvedené pochybenie nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia o zamietnutí žaloby ako celku i vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný v 1. rade prvý krát ako vlastník spornej nehnuteľnosti prejavil až 06.05.2002, keď došlo k uzavretiu zmluvy o nájme nehnuteľností považuje odvolací súd za nesprávny, nakoľko Obvodný úrad Košice I iba zastupoval vlastníka (SR) ako správca majetku štátu v zmysle .

32. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcu s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ).

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, mal odvolací súd zato, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku I. rozhodol vecne správne. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil, vrátane závislých výrokov o trovách prvoinštančného konania (výrok II. a III.).

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania

úspešným žalovaným. Žalovaní v 1. rade a 2. rade majú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).