Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Vyd/1/2022

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X.XX.XXXX, C. X, XXX XX A., zastúpeného spoločnosťou bodnarlegal s.r.o., advokátska kancelária, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 865 459, za účasti: 1. D. B. (E. D., muž F.), ktorá má na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, katastrálne územie D. ako parcela registra „E“ č. XX/X o výmere 1.044m2, bytom na neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 15 Bratislava, a 2. Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, takto

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania o potvrdení vydržania zo dňa 9.2.2022 navrhovateľ žiadal, aby súd vydal uznesenie o potvrdení nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k pozemku EKN, parc. č. XX/X, o výmere 1044 m2, druh ostatná plocha, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. D., obec D., G. H., a to ku dňu 02.02.2011 v prospech vlastníka A. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, E. I. XXXXXX/XXX, bytom C. X, A..

2. Návrh odôvodnil tým, že sa narodil a do roku 1976 vyrastal v obci D., okres H., odkiaľ pochádza celá jeho rodina. V obci D. sa nachádza aj nehnuteľnosť - pozemok EKN, parc. č. XX/X, o výmere 1044 m2, druh ostatná plocha, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. D., obec D., okres H. (ďalej len „Pozemok“), ktorého sa týka aj tento návrh s tým, že tento Pozemok je umiestnený oproti cez cestu vo vzťahu k rodnému domu navrhovateľa, v ktorom vyrastal.

3. Navrhovateľ uviedol, že o tento Pozemok sa dlhodobo staral a obhospodaroval ho jeho otec – p. F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a že počas života jeho otca nebolo pochybností o tom a dlhé desaťročia sa vychádzalo z toho, že Pozemok spolu s rodným domom oproti patrí jeho otcovi, keďže ten sa oň staral a obhospodaroval ho ako vlastný. Pred smrťou navrhovateľovho otca tento zveril Pozemok navrhovateľovi (pozn. súdu: navrhovateľ neuviedol kedy, ako a na základe čoho) s tým, že bude patriť jemu, keďže oproti stojaci dom zveril druhému zo synov – B. B.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že po otcovej smrti sa ujal držby Pozemku a o tento sa všestranne staral, pozemok kosí a udržiava, stará sa o ovocné stromy umiestnené na pozemku a zbiera úrodu ovocia, udržiava hospodárske budovy umiestnené na pozemku (nezapísané v katastri nehnuteľností) a celkovo sa k pozemku dlhodobo správa ako k vlastnému. Navrhovateľ dodal, že počnúc svojim narodením nemal pochybnosti o vlastníckom práve svojho otca a následne aj svojom s tým, že jeho držba Pozemku tak bola za každých okolností vždy dobromyseľná. Až v roku 2021 zistil, že na liste vlastníctva č. XXX nie je zapísaný ako vlastník (pozn. súdu: navrhovateľ však ale neuviedol nič z čoho by vyplývalo že si to myslel predtým, resp. na základe čoho a od kedy si myslel či mohol myslieť, že bol resp. mal byť na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník), ale týmto je „B. D. (E., muž F.)“ vedená ako neznámy vlastník, ktorého vlastníctvo preto spravuje SPF.

4. Navrhovateľ uzavrel, že D. B. bola prvá manželka starého otca Navrhovateľa – F. B., zomr. XX.XX.XXXX, a že z neznámych príčin Pozemok nebol predmetom dedičstva po D. B. a bol „len odovzdaný vo forme užívania“ najprv starému otcovi Navrhovateľa, následne otcovi Navrhovateľa a následne jemu. Dodal, že o tom, že sa k Pozemku dlhodobo správa ako k vlastnému a že jeho držba je dobromyseľná svedčia podľa neho potvrdenia starostu obce D. ako aj susedov priamo z obce D. (ktoré priložil). Má za to, že vyššie popísanými skutkovými okolnosťami dostatočne osvedčil splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním s tým, že 10-ročná vydržacia doba uplynula najneskôr dňa 02.02.2011, teda 10 rokov po smrti navrhovateľovho otca, kedy sa samotný navrhovateľ ujal držby Pozemku a k tomuto sa začal správať ako k vlastnému.

5. K tvrdeným skutkovým okolnostiam pritom navrhovateľ priložil potvrdenie obce D. (vydané starostom na žiadosť navrhovateľa) zo dňa 1.12.2021, podľa ktorého „minimálne od roku 2005, ako jediný, užíva nehnuteľnosť - pozemok EKN č. XX/X, k. ú. D., obec D., okres H., a to najmä tým, že sa oň dlhodobo stará, pozemok kosí a udržiava, stará sa o ovocné stromy umiestnené na pozemku a zbiera úrodu ovocia.“ Podľa uvedeného potvrdenia „zároveň menovaný udržiava hospodárske budovy umiestnené na pozemku a celkovo sa k pozemku dlhodobo správa ako k vlastnému“ s tým, že „uvedená nehnuteľnosť je jeho rodiskom a domovom, v ktorom vyrastal, rovnako ako aj jeho otec – F. B., ktorý mu ju pred smrťou zveril.“ Ďalej navrhovateľ predložil písomné potvrdenia podpísané F. C., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. X.X.XXXX, B. D., nar. XX.X.XXXX, J. B., nar. X.X.XXXX, C. D., nar. XX.XX.XXXX, a F. B., nar. X.X.XXXX ako susedmi, podľa ktorých títo podpísali (úplne zhodné) potvrdenia (napísané, resp. vyhotovené vopred na kancelárskej technike) o tom, že (navrhovateľ) dlhodobo, minimálne od roku 2004 ako jediný užíva nehnuteľnosť – pozemok EKN č. XX/X, A. K. D., obec D., G. H., a to najmä tým, že sa oň dlhodobo stará, pozemok kosí a udržiava, stará sa o ovocné stromy umiestnené na pozemku a zbiera úrodu ovocia, udržiava hospodárske budovy umiestnené na pozemku a celkovo sa k pozemku dlhodobo správa ako k vlastnému. Napokon navrhovateľ predložil ešte osvedčenie o dedičstve zo dňa 13.2.2003 po svojom otcovi F. B. nar. XX.X.XXXX a zomretom 2.2.2001, podľa ktorého bolo 6 dedičov (navrhovateľ mal 4 súrodencov) a (iné) nehnuteľnosti v ňom uvedené nachádzajúce sa v kat. území D. nadobudol, na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, brat navrhovateľa B. B. so zriadením vecného bremena doživotného bývania C. B. a povinnosťou poskytnúť jej dôstojné zaopatrenie. Podľa predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. D. je ako vlastník Pozemku evidovaná B. D. (E. D., muž F.) s titulom nadobudnutia „Rozhodnutie OPÚ v Prešove schvaľuje ROEP č.j. OPr OPÚ 2013/604-674-MB č.d. 3907/1905“

6. Z dedičského spisu D/3412001 poručiteľa F. B. (navrhovateľovho otca), a v ňom založeného znaleckého posudku znalca L. F. C. zo dňa 8.6.2001 vyhotoveného na základe objednávky žiadateľky C. B. (ktorá bola jednou z dedičiek) vyplýva, že táto predbežne zahrnula do dedičstva po poručiteľovi aj pozemky parc. č. XXX B. XXX A.ú. D. o výmere 440 m2 a 604 m2, ktoré podľa katastrálne mapy dostupnej na zbgis.geodesy.sk zodpovedajú parcele reg. „E“ č. XX/X G. výmere 1.044m2 (ktorej potvrdenie vydržania je predmetom tohto konania), vo vzťahu ku ktorým znalec vychádza z listu vlastníctva č. XXX znejúceho na meno D. B., a geometrického plánu na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (p.č. XXX, XXX, XXX/ XXX/, XXX), avšak tieto nehnuteľnosti napokon v dedičskom konaní prejednané, resp. v osvedčení o dedičstve uvedené neboli.

7. Z lustrácie súdneho registra (za účelom vylúčenia procesnej prekážky litispendencie resp. res iudicata) a pripojeného spisu pritom ešte vyšlo najavo ( ), že navrhovateľ už v minulosti podal dňa 4.4.2014 na tunajšom súde návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po svojej matke C. B., vedený pod sp. zn. , v ktorom bolo vydané osvedčenie o dedičstve podľa schválenej dedičskej dohody v jeho prospech.

8. Podľa (ďalej len „“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

9. Podľa konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

10. Podľa účastníkom konania je a) navrhovateľ,

b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

11. Podľa konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

12. Podľa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

13. Podľa ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

14. Podľa ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

15. Podľa súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

16. Podľa o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

17. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

19. Podľa (ďalej len „“) v odôvodnení rozsudku (čo v zmysle ust. platí primerane aj pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne

a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

21. V súvislosti so skutkovým stavom súd zároveň pripomína, že v návrhovom konaní dokazovanie slúži na preukazovanie tvrdených skutočností, a nie na zisťovanie a vyhľadávanie akýchkoľvek skutkových okolností, ktoré strana riadne netvrdí. Účastník konania je preto povinný jednak uviesť celkom konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a zároveň predložiť, alebo aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571). Uvedené by pritom malo byť ešte zreteľnejšie v mimosporovom návrhovom konaní o potvrdení vydržania (o ktoré ide v tejto veci), v ktorom súd podľa o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje bez vyjadrenie ostatných účastníkov a bez nariadenia pojednávania (pričom podľa súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, resp. za účasti všetkých účastníkov), a podľa preskúmava (iba), či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. V zmysle druhej vety tohto ustanovenia síce súd môže sám vykonať potrebné šetrenia, ale (iba) na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie (tvrdených) skutočností (z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním), nie však sám vyhľadávať ďalšie (iné) neuvedené skutočnosti potrebné na potvrdenie práva navrhovateľa (nejde o rozhodnutie o nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľa vydržaním, ale len o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ním opísaných skutočností).

22. V návrhovom konaní je výlučne na navrhovateľovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ust. musí navrhovateľ v návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania (okrem iného) uviesť pravdivé a úplné opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a označiť deň, keď nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom potvrdenia, a tieto skutočnosti zároveň osvedčiť, teda predložiť resp. označiť dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení (osvedčovacia povinnosť).

23. V návrhovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný návrhom. Nárok uplatnený návrhom je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými navrhovateľ svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v návrhu v spojení s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného nároku, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú návrhu vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. , in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

24. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.

25. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení vyhovujúce uznesenie o potvrdení vydržania (a ešte predtým vydanie jemu predchádzajúceho vyzývacieho uznesenia na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde) predpokladá návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, a zároveň (v zmysle ust. ) aj to, aby v ňom navrhovateľ opísal také skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil (všetky) predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti vydržaním s uvedením dňa, kedy sa tak stalo, pričom tieto skutočnosti musí navrhovateľ zároveň aj osvedčiť. To, že navrhovateľ v konaní o potvrdení vydržania musí už v úvodnom štádiu konania opísať a osvedčiť také skutočnosti, z ktorých vyplýva pravdepodobnosť jeho úspechu v konaní (že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním) napokon vyplýva aj subsidiárne z právnej úpravy a záverov najvyšších súdnych autorít

týkajúcich sa aj iných viacstupňových konaní súdu (napr. v konaní o vydanie platobného rozkazu, alebo o nariadenie neodkladného opatrenia), keď podľa Ústavného súdu SR súd musí už v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (pozn. súdu: a nepochybne obdobne aj v konaní o vydanie platobného rozkazu, či pred vydaním vyzývacieho uznesenia v konaní o potvrdení vydržania) na základe predložených dôkazov vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia (resp. navrhovateľa vydania platobného rozkazu či vyzývacieho uznesenia) v konaní o veci samej. Ústavný súd neakceptuje postup, v rámci ktorého sa skúmanie nároku vo forme osvedčenia odkáže na konanie vo veci samej (). Obdobne aj podľa NS SR má súd povinnosť zaoberať sa v primeranom rozsahu aj pravdepodobnosťou úspechu navrhovateľa vo veci samej (sp. zn. , Obdo 79/2020). „Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. ... Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané – niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie).“ ().

26. Uvedené závery podporuje aj odborná literatúra, podľa ktorej „Zákon vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na začatie konania pravdivo a úplne opísal všetky rozhodujúce skutočnosti. To znamená, aby ich opísal do takej hĺbky (do takých podrobností), aby z nich tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo“ (in: Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. . Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 1079). Navyše „v zmysle zákonnej úpravy nestačí, aby navrhovateľ v návrhu na začatie konania len opísal skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, ale tieto skutočnosti musí aj osvedčiť. Podobne musí osvedčiť označenie nehnuteľnosti (pozn. súdu: ku ktorej mal - podľa ním uvedených skutočností týkajúcich sa aj jej označenia - vlastnícke právo vydržať) podľa údajov z katastra nehnuteľností a deň, kedy podľa jeho tvrdenia nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.“ (Tamtiež, s. 1082).

27. Navrhovateľ v konaní o potvrdení vydržania tak musí už v návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania nepochybne opísať a zároveň aj osvedčiť (také) relevantné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. V danom prípade však navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania nie len že neosvedčil, ale ani len neuviedol také skutočnosti z ktorých by vyplývalo, že k (označenému) Pozemku nadobudol vlastnícke právo vydržaním, a to dokonca (už) ku dňu 2.2.2011, o čom by mal súd vydať uznesenie o potvrdení vydržania.

28. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

29. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

30. Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

31. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

32. Ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom

táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

33. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.

34. V zmysle citovaných ustanovení § oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (body 30.-32. podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2011, sp. zn. ).

35. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje (porov. ). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986).

36. Aj podľa odbornej literatúry „nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 940), a rovnako aj záverov NS ČR (v čase zhody právnej úpravy vydržania v ČR s právnou úpravou vydržania v SR) „Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery, sa spravidla týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva a poctivosti nadobudnutia (uznesenie NS ČR ).

37. Obdobne sa vyslovil aj NS SR v rozhodnutí sp.zn. , ktorý uviedol, že „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.

38. Napokon aj v aktuálnom rozhodnutí NS SR vo veci sp. zn. (na ktoré poukázal aj Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR vo veci ) vyslovil, že „judikatúra je konštantná v názore spočívajúcom v tom, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. novembra 2018).“

39. V danom prípade však navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania a jeho prílohách nie len že neosvedčil, ale ani len neuviedol (žiadne) také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by sa na základe nejakých konkrétnych skutočností mohol dobromyseľne domnievať, že ku dňu smrti svojho otca F. B. zomretého dňa 2.2.2001 (od ktorého dátumu počíta uplynutie 10-ročnej vydržacej doby dňa 2.2.2011) nadobudol vlastnícke právo k označenému Pozemku, na základe čoho by ho tak v zmysle ust. so zreteľom na všetky okolnosti bolo možné považovať za oprávneného držiteľa označeného Pozemku, a z ktorých by tak (zároveň) vyplývalo, že ku dňu 2.2.2011 (ktorý v návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania označil za deň, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním), mal označený Pozemok v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desať rokov, a teda nadobudol k nemu vlastnícke právo vydržaním.

40. Navrhovateľ totiž uviedol iba to, že pred smrťou jeho otca tento mu „zveril“ Pozemok s tým, že „bude patriť jemu“, keďže oproti stojaci dom zveril druhému zo synov – B. B., avšak bez toho, aby navrhovateľ uviedol (a zároveň aj akokoľvek osvedčil) kedy, kde a akým spôsobom sa tak malo stať (otec mu tento pozemok „zveril“) s tým, že po otcovej smrti sa ujal držby pozemku a o tento sa staral. Navrhovateľ tak neuviedol (a ani neosvedčil) ale žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplýval nejaký (hoci aj neplatný) nadobúdací titul označeného Pozemku (napr. platbu dohodnutej sumy, príp. poskytnutie iného plnenia, alebo že preukázateľne išlo o dar označeného pozemku ako bezodplatné plnenie), na základe ktorých by sa vzhľadom na všetky okolnosti mohol (po smrti otca) dobromyseľne domnievať, že označený Pozemok „bude patriť“ (teda mal v budúcnosti patriť) jemu, a po otcovej smrti sa tak dobromyseľne ujal držby Pozemku.

41. Okrem toho, že navrhovateľ nijako nevysvetlil (a ani neosvedčil) kde, kedy a ako mu mal otec pred svojou smrťou konkrétne „zveriť“ označený pozemok, ktorý „bude patriť jemu“, tak navrhovateľ zároveň tým vlastne neuviedol ani žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by mu označený Pozemok mal vlastnícky patriť ešte počas života jeho otca. Pokiaľ by pritom malo ísť o darovanie pre prípad smrti, tak súd poukazuje na to, že podľa neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, a na to, že navrhovateľ v návrhu neuvádza také skutočnosti, na základe ktorých sa mohol (vzhľadom na nejaké okolnosti) dobromyseľne domnievať, že sa ku dňu smrti svojho otca stal vlastníkom označeného Pozemku. V tejto súvislosti pritom súd poukazuje jednak na to, že (ad 1) podľa právnych záverov uvedených v rozhodnutí NS ČR sp. zn. „Ak vykonáva držiteľ domnelé právo, ktorého samotná existencia je v rozpore s verejným predpisom, nemôže ísť o oprávnenú držbu tohto práva“, a najmä na to, že (ad 2) navrhovateľ sa, podľa ním predloženého osvedčenia o dedičstve, zúčastnil dedičského konania po svojom otcovi, a na základe jeho výsledkov mu zjavne museli byť známe aj princípy dedenia, keď musel, resp. mohol a mal vedieť, že dom, ktorý mal jeho otec zveriť jeho bratovi, bol predmetom konania o dedičstve a na základe osvedčenia o dedičstve ho nadobudol jeho brat, avšak označený Pozemok, ktorý mal otec v tejto súvislosti „zveriť“ jemu, nebol

predmetom konania o dedičstve, a nie je tak zrejmé na základe čoho by sa mohol od smrti otca vzhľadom na všetky (a teda aj tieto) okolnosti dobromyseľne domnievať, že mu vlastnícky patrí.

42. Navyše súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ vo svojom návrhu, v ktorom sa domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva vydržaním k označenému Pozemku síce uvádza skutočnosti, z ktorých podľa neho vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním ku dňu 2.2.22011, avšak v zmysle ust. musí tieto skutočnosti (zároveň) aj osvedčiť, čo sa však zjavne nestalo. Navrhovateľ totiž na osvedčenie tvrdených skutočností predložil potvrdenie obce D. a ďalších osôb uvedených v bode 5. tohto uznesenia, z ktorých však vyplýva (iba) osvedčenie toho, že navrhovateľ označený pozemok užíva minimálne od roku 2005, resp. minimálne od roku 2004, čím však neosvedčil tvrdenú skutočnosť, že ho užíva od smrti svojho otca (dňa 2.2.2001), od ktorej odvodzuje uplynutie 10-ročnej vydržacej doby ku dňu 2.2.2011, kedy mal podľa jeho návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva vydržaním toto nadobudnúť (v zmysle ust. pritom ide o skutočnosti, ktoré by mal súd, v prípade ich osvedčenia, uviesť v následnom vyzývacom uznesení - v rámci opisu skutočností, ktoré osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním)

43. Pozornosti súdu neušlo ani to, že navrhovateľ svoje vlastnícke právo k označenému pozemku neodvodzuje od vlastníckeho práva svojho otca ako evidovaného vlastníka, ale postupne od D. B., ktorá by mala byť prvou manželkou jeho starého otca s tým, že z neznámych príčin Pozemok nebol predmetom dedičstva po D. B. a bol len odovzdaný vo forme užívania (pozn. súdu: bez toho aby opísal kedy, kým, ako a na základe čoho) najprv jeho starému otcovi (pozn. súdu: vo vzťahu ku ktorému však navrhovateľ v tejto súvislosti tiež neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o nejakom konkrétnom nadobúdacom titule), následne jeho otcovi a následne samotnému navrhovateľovi. Navrhovateľ si teda je a bol vedomý toho, že označený pozemok nebol predmetom dedičského konania, a že jeho otec nebol evidovaným vlastníkom označeného pozemku, na základe čoho (s prihliadnutím aj na tieto okolnosti) taktiež nie je zrejmé z čoho odvodzuje svoju dobromyseľnosť o tom, že mu označený Pozemok od smrti jeho otca vlastnícky patrí. V súvislosti s dedičským právom súd dodáva, že v určovacom konaní, a nepochybne tak aj v mimosporovom konaní (o potvrdení vydržania) súd nemôže nahrádzať dedičské konanie, ktoré má svoj osobitný postup a môže sa dotýkať aj práv iných osôb (potenciálnych dedičov). Dokonca ani „jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa určenia, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom ktorej mu nebolo potvrdené nadobudnutie dedičstva. Nemožno teda obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a určovacím výrokom vyhovieť žalobe podľa uplatňujúcej, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva a v konaní o dedičstve doposiaľ neprejednanej, pretože takouto deklaráciou súdu by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve, čo nie je prípustné.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.4.2011, sp. zn. ). Z obdobných záverov pritom už vychádzal aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. , ktorý uviedol, že „ak právni predchodcovia navrhovateľa vlastnili uvedenú nehnuteľnosť, navrhovateľ ako osoba prichádzajúca do úvahu ako dedič mohol za splnenia podmienok nadobudnúť predmet dedičstva smrťou týchto poručiteľov, teda nie vydržaním v zmysle . Právna úprava dedenia vychádza u uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami o dedičskom konaní, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.“ Z vyššie zistených skutočností uvedených v bode 6. tohto uznesenia (podľa ktorých navrhovateľ už v minulosti podal dňa 4.4.2014 na tunajšom súde návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po svojej matke C. B., vedený pod sp. zn. ) navyše vyplýva, že navrhovateľovi musel byť tento postup v čase podania tohto návrhu známy, čo by mohlo indikovať nepoctivý zámer tento postup teraz obísť.

44. Navyše z dedičského spisu po poručiteľovi F. B. (otcovi navrhovateľa) zomretom 2.2.2001 vyplýva, že už v tom čase (minimálne) jedna z dedičiek do dedičstva predbežne zahrnula, resp. chcela prejednať v dedičskom konaní aj označený Pozemok, ktorý tak podľa nej do dedičstva po poručiteľovi patriť mal.

45. V súvislosti s vyššie uvedeným a definíciou účastníctva v konaní podľa (podľa ktorého účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje) a vymedzením účastníkov tohto konania podľa súd poukazuje tiež na to, že za účastníka konania (zo zákona) nateraz považoval (aj bez jeho označenia v návrhu na začatie konania) i osobu evidovanú ako B. D. (E., muž F.) ako toho, kto má na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo k označenému Pozemku (s titulom nadobudnutia „Rozhodnutie OPÚ v Prešove schvaľuje ROEP č.j. OPr OPÚ 2013/604-674-MB č.d. 3907/1905“) hoci bez toho, aby bola zatiaľ zrejmá jej bližšia identita, resp. či vôbec žije. Ak by však, tak ako uvádza navrhovateľ, malo ísť o D. B. ako prvú manželku starého otca navrhovateľa, o ktorej navrhovateľ vie (tvrdí), že už nežije (a Pozemok nebol predmetom prejednania dedičstva), tak súd tiež poukazuje na to, že podľa odbornej literatúry „Bez pochybnosti ostáva, že navrhovateľ musí v konaní označiť ako účastníkov konania dedičov zomrelej osoby, ktorej právo je zapísané na liste vlastníctva“ (in: Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. . Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 1070), čo v danom prípade taktiež splnené nebolo. Navrhovateľ totiž v konaní neoznačil za účastníkov dedičov evidovaného vlastníka či ich ďalších právnych nástupcov, ktorých práva môžu byť týmto konaním dotknuté.

46. Keďže navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol a neosvedčil také skutočnosti a do takej hĺbky (do takých podrobností, viď bod 25. a nasl.), že by z nich vyplývalo nadobudnutie vlastníckeho práva k označenému Pozemku vydržaním, a to ku dňu 2.2.2011, a navyše v konaní o potvrdení vydržania nemožno obchádzať zákonné postupy riešenia vyššie načrtnutých otázok súvisiacich s nadobudnutím vlastníckeho práva po právnych predchodcoch, súd jeho návrh pre nesplnenie podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa v zmysle ust. zamietol.

47. O povinnosti nahradiť trovy konania súd pre nedostatok návrhu nerozhodoval ( ), pričom nad rámec toho už len pre úplnosť pripomína, že podľa 52 pri prejednávaní a rozhodovaní vecí ustanovených v tomto zákone žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, ani nemá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).