Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20Co-14-2023.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/14/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Kristián Príhoda, advokát, so sídlom Konštatntínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1) D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 2) E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29Vyd/1/2022-92 zo dňa 08.02.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol nasledovne: ,,I. Návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania z a m i e t a . II. Navrhovateľ n e m á nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ odvodzoval oprávnenosť svojej držby predmetnej parcely od ústnej kúpnej zmluvy, ktorú mali uzatvoriť v roku 1999 jeho rodičia s D. E. a E. E., ktorí sú evidovaní ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. O dobromyseľnosť ide vtedy, ak držiteľ drží vec v omyle, že mu patrí a navyše musí ísť o ospravedlniteľný omyl, teda taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti. Omyl môže byť skutkový, alebo právny. Neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti, alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Tieto závery vyplývajú už z ustálenej súdnej praxe, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/97/09, 4Cdo/283/09, 5Cdo/30/2010, 3MCdo/7/2010, 6MCdo/5/2010, 5Cdo/210/2019, 4Cdo/361/2012. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Cdo/147/2016 prijatého ako stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 62/2018 konštatoval, že dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže v zásade zakladať zmluva uzatvorená od 01.01.1992, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra. Uviedol, že sú mu známe rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018, ako aj Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Cdo/210/2019 z 12.08.2021, zo záverov ktorých vyplýva, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, teda stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (putatívny dôvod), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby potom treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol a preto nemôže byť rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Poznamenal, že ak by aj vychádzal z týchto rozhodnutí, potom na základe ústnej zmluvy uzatvorenej v roku 1999 by vlastníctvo k uvedenej parcele ku dňu svojej smrti titulom vydržania nadobudli právni predchodcovia navrhovateľa a preto je vylúčené, aby predmetnú nehnuteľnosť na základe vyššie uvedenej ústnej kúpnej zmluvy vydržaním nadobudol navrhovateľ. Navrhovateľ ako dedič sa podľa súdu prvej inštancie nemôže s úspechom domáhať určenia, že je vlastníkom veci inak patriacej do dedičstva, pokiaľ takáto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom nej nebolo ani jednému z dedičov potvrdené nadobudnutie vlastníctva. K nadobudnutiu dedičstva totižto nedochádza len na základe smrti poručiteľa, ale právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva a teda dedičstvo po poručiteľovi musí byť vždy súdom prejednané a rozhodnuté. Ak právni predchodcovia v čase smrti skutočne vlastnili sporný pozemok, osoby prichádzajúce do úvahy ako ich dedičia nadobudli predmet dedičstva smrťou poručiteľov a teda ich nemohli nadobudnúť vydržaním v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil oprávnenosť držby predmetnej parcely a preto nenaplnil podmienky vydržania s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia. Preto postupom podľa § 359a ods. 2 v nadväznosti na § 359f ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporoveho poriadku (ďalej len ,,CMP“) návrh zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 a § 58 CMP.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie navrhovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Poukázal na to, že splnil všetky formálne náležitosti pre účely podania návrhu, no aj napriek týmto skutočnostiam súd prvej inštancie predmetný návrh zamietol. Súd prvej inštancie sa obmedzil na tú skutočnosť, že navrhovateľ neodsvedčil oprávnenosť držby predmetnej parcely z dôvodu, že ako dedič tejto parcely by mal predmet tohto konania nadobudnúť prostredníctvom konania o dedičstve. Ako mohol navrhovateľ nadobudnúť tento pozemok prostredníctvom konania o dedičstve, keď v tom čase neboli naplnené formálne náležitosti prevodu vlastníckeho práva vkladom do katastra a evidenciou nového vlastníka? To je práve dôvod, prečo sa navrhovateľ uchýlil k podaniu tohto návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva vydržaním, pretože už nie je reálne možné akýmkoľvek iným spôsobom (ani dodatočnom dedičským konaním, ani opätovnou kúpou ani inak) nadobudnúť tieto nehnuteľností, keďže nie len že nevie zistiť fakticky reálny aktuálny pobyt žalovaných ale nemá ani len informáciu, či sú ešte nažive, kto je ich potencionálny dedič a či boli predmetom ich dedičského konania. S ohľadom na uvedené uviedol, že ma v tomto prípade obrazne zviazané ruky a iný spôsob ako vydržanie pre účely nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a pre účel zosúladenia skutočného stavu so stavom právnym nie je. Navrhovateľ sa skutočnosťou o tom, že jeho rodičia mali predmet tohto konania nadobudnúť formou kúpy domáhal preukázania dobromyseľnej držby nehnuteľnosti a týmto osvedčiť, že predmetnú nehnuteľnosť užíva v dobrej viere. Túto skutočnosť dosvedčil aj bývalý starosta obce C. D. B., trvale bytom XXX XX C. XXX, na základe svojho písomného vyjadrenia, ktoré bolo prílohou návrhu na začatie konania, ktorým sa súd prvej inštancie nezapodieval. Splnením podmienky držby v dobrej viere ako aj dĺžkou oprávnenej držby splnil všetky podstatné náležitosti pre účely určenia vlastníckeho práva vydržaním. Uviedol, že pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa Ústavy Slovenskej republiky, Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať výklad § 134 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý fakticky stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom. To znamená, že držiteľom, ktorý je po stanovený čas objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve so stavom vlastníckym. Výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť viac ako 20 rokov v dobrej viere užíva. Argumentáciu súdu prvej inštancie si dovoľuje rozporovať tým, že: I. V komunite, z ktorej navrhovateľ pochádza a v ktorej žije (etnická menšina, osada) sa väčšina administratívnych úkonov ne-rieši ale fungujú tradovaním a na dobré slovo, a nie je obmedzená na striktne formálnu stránku veci a to aj napriek tomu, že právne predpisy predpisujú formalizmus, ktorý v tomto prípade právny predchodcovia nedodržali. Táto skutočnosť tak z ľudského, ako aj z právneho hľadiska nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Zároveň aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 31.8.2011, sp.zn. 22Cdo/821/2010 tým, že jeho
rodičia neurobili tento formálny úkon, a prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam prostredníctvom návrhu na vklad vlastníckeho práva nezaevidovali do katastra nehnuteľností, tieto nehnuteľnosti nemohli byť ani predmetom dedičského konania. Dôsledkom čoho navrhovateľ mal len jediný spôsob ako zabezpečiť súlad skutočného stavu so stavom právnym a to formou podania žaloby o určenie vlastníckeho práva vydržaním. Práve z dôvodu, že predmet konania - pozemok nebol súčasťou konania o dedičstve a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR je toto konanie jediný legitímny spôsob, akým môže byť navrhovateľovi priznané právo k pozemku, ktoré je predmetom tohto konania. Má za to, že aj napriek nedostatku formalizmu pre účely povolenia vkladu prevodu vlastníckeho práva k pozemku tak mimo toho okrem iného, tak ako právny predchodcovia, teda jeho rodičia splnili všetky podmienky vydržania, tak aj samotný navrhovateľ splnil tieto podmienky a teda nie je absolútne žiaden relevantný dôvod pre nevyhovenie návrhu navrhovateľa, resp. v tomto prípade odvolaniu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a to tak, že: I. Žalobca je výlučným vlastníkom v 1/1 t. j. v celosti nehnuteľnosti parcela reg. F. C. č. XXXX, Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 606 m2 zapísaný na LV č. XXX, pre katastrálne územie C., obec C., okres G.. II. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V prejednávanej veci navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k parcele F. č.XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 606 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú C. (ďalej len ,,nehnuteľnosť“) vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade (č.l. 8 spisu), nakoľko bol toho názoru, že splnil zákonnom ustanovené podmienky vydržania vlastníckeho práva.
8. Konanie o potvrdení vydržania bolo do CMP zavedené novelou č. 68/2021 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2021. V zmysle dôvodovej správy je základnou úlohou tohto konania zabezpečenie efektívneho a relatívne rýchleho potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; presun právomoci z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok.
9. Podľa § 359e CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
10. Podľa úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku pozostáva konanie o potvrdení vydržania z dvoch fáz; účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa ich bezpodmienečné splnenie, postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (na rozdiel od zásady kontradiktórnosti podľa CSP); súd tak môže vykonať šetrenia potrebné na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia; toto
súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
11. Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania; uvedené zabezpečuje publicitu informácie o takomto konaní a umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Vyzývacím uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku.
12. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol už v prvej fáze konania, nakoľko ten neosvedčil existenciu právneho titulu odôvodňujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ tvrdil, že právnym titulom nadobudnutia nehnuteľností je ústna kúpna zmluva, ktorú uzatvorili jeho už nebohí rodičia, H. B. a E. B. ako kupujúci s predávajúcimi, žalovanými v 1. a 2. rade v roku 1999 za kúpnu cenu 20.000,- Sk, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť.
13. Predpoklady vydržania vyplývajúce z § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nie sú konaním o potvrdení vydržania dotknuté, práve naopak, základnými predpokladmi naďalej ostáva spôsobilý predmet držby, oprávnenosť držby, trvanie držby nehnuteľnosti 10 rokov a nepretržitosť jej trvania. K oprávnenej držbe sa vyžaduje dobromyseľnosť držiteľa; ten musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne, nestačí tak len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec patrí. Rozhodujúcou je skutočnosť, či držiteľ pri normálnej opatrnosti mohol mať, nemal alebo prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa môže zakladať aj na domnelom právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode.
14. Právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v čase, kedy malo dôjsť k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, bola celkom jednoznačná a zrozumiteľná, obsahujúca konkrétne ustanovenia o písomnej forme takéhoto úkonu a spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva a to vkladom do katastra nehnuteľnosti (§ 46 ods. 1 OZ v spojení s § 133 ods. 2 OZ). Absencia predpísanej písomnej formy viedla k absolútnej neplatnosti takých úkonov. Navrhovateľ neosvedčil existenciu písomnej kúpnej zmluvy medzi jeho rodičmi ako kupujúcimi a žalovanými ako predávajúcimi. Pokiaľ navrhovateľ predpokladal, že môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe ústnej kúpnej zmluvy, išlo o jeho právny omyl, vychádzajúci z neznalosti celkom jednoznačnej a zrozumiteľnej právnej úpravy, ktorý je však omylom neospravedlniteľným. Súd prvej inštancie odkázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, potvrdzujúce tento právny názor, a preto správne dospel k záveru, že na strane navrhovateľa nebola osvedčená dobromyseľnosť jej držby (aj keď nepretržitosť a nerušenosť držby nemusela byť sporná podľa tvrdení navrhovateľa).
15. Ústna kúpna zmluva k nehnuteľnosti mohla byť len domnelým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad kúpna zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná tak ako je tomu v tejto veci, pretože kúpna zmluva medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovanými nebola uzatvorená v písomnej forme a z toho dôvodu je absolútne neplatná.
16. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby v zmysle záveru vyslovenom v Náleze Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS. 484/2015 z 14.11.2018 mohli právni predchodcovia žalobcu vydržať nehnuteľnosť na základe ústnej kúpnej zmluvy aj na základe putatívneho právneho dôvodu bez splnenia zákonných podmienok, pokiaľ došlo k poctivému nadobudnutiu veci. Je zrejmé, že v čase smrti rodičov žalobcu v rokoch 2011 a 2013 platilo, že v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Teda, ak právni predchodcovia navrhovateľa vlastnili uvedenú nehnuteľnosť, navrhovateľ ako osoba prichádzajúca do úvahu ako dedič mohol za splnenia podmienok nadobudnúť predmet dedičstva smrťou týchto poručiteľov, teda nie vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.
17. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami o dedičskom konaní, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo osvedčené, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. Zároveň odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre priznanie náhrady trov podľa ustanovení § 53 až § 55 CMP.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).