Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Vyd/1/2024

Uznesenie

Okresný súd Bardejov, v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/ XX, XXX XX F. a účastníkov: 1. D. A., (SPF), 2. C. G. A., C. A., bytom XXX XX H. XX, 3. Slovenská republika, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným ako parcela registra E KN č. 105/3 o výmere 596 m2 a parcela registra E KN č. 105/2 o výmere 894 m2, zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie H., z a m i e t a .

II. Navrhovateľke nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2024 domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, katastrálne územie H., konkrétne k parcele registra E KN č. 105/3 o výmere 596 m2 a parcela registra E KN č. 105/2 o výmere 894 m2 s tým, že deň nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je 25.12.2018.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že predmetné parcely užíva dobromyseľne, nerušene a v dobrej viere viac ako 20 rokov. Uvedené parcely kúpil otec navrhovateľky spolu so svojim bratom od ich mamy v roku 1946, k čomu priložila aj čestné prehlásenie, ktoré v originálnom vyhotovení prevzala od svojho otca I. D., nar. XX.XX.XXXX, v J. XXXX po jeho smrti a od vtedy ho má vo svojom vlastníctve. Navrhovateľka tiež uviedla, že sa so svojimi rodičmi, súrodencami a strýkom (otcovým bratom) E. D., nar. XX.XX.XXXX, dohodla, že pozemok prevezme ona a bude sa naďalej o neho starať. Tvrdila, že pozemok obhospodarovala spoločne s otcom I. D. a po jeho smrti sa o neho stará nepretržite až doteraz v presvedčení, že je jeho vlastníčkou na základe toho, že s udržiavaním pozemku má aj finančné náklady spojené s vybavením pozemku, kosením, pestovaním plodín a obhospodarovaním. Na pozemku sa nachádza hospodárska budova na náradie s toaletou, obytný kontajner, krb s ohniskom a záhradné posedenie. Pozemok je uzamknutý železnou bránou s bráničkou, od ktorej má vlastné kľúče. Podľa navrhovateľky bolo jej dlhoročné užívanie potvrdené aj pri šetrení na tvári miesta týchto parciel zvukovou nahrávkou na diktafóne u sudcu JUDr. Michala Calka za prítomnosti svedkov a obecného úradu H.. Poukázala na súdne rozhodnutia Okresného súdu Svidník č. k. -749 a Krajského súdu v Prešove č. k. , kde súdy nepotvrdili súdne podania C. G. A., bytom H., ale naopak potvrdili prehlásenia všetkých svedkov, že túto nehnuteľnosť užívala navrhovateľka v takom rozsahu ako je to doteraz. Uplynutím vydržacej doby od roku 1998, považuje za deň nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, deň 25.12.2018. Za účastníkov konania označila osoby tak, ako boli tieto zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. H., pod bodmi K., K., K., K. L. K., v čase začatia konania o potvrdení vydržania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka označila svedkov, ktorí dosvedčia, že pozemok užívala nerušene a v dobrej viere a predložila tiež čestné prehlásenie, z ktorého je zrejmé, že tam podpísaní svedkovia M. D., nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX, prehlasujú, že I. D., nar. XX.XX.XXXX

a E. D., nar. XX.XX.XXXX užívajú parcelu – lúku pri rodinnom dome A. N. č. XX od roku 1946, kedy ju odkúpili od svojej matky. Podpisy svedkov overil Miestny národný výbor Chotča. Predložila tiež výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. H. vyhotovený dňa 26.09.2024.

4. Z lustrácie v registri súdnych spisov bolo zistené, že navrhovateľka už jeden návrh na potvrdenie vydržania podala dňa 29.09.2022 a konanie bolo na Okresnom súde Svidník vedené pod sp. zn. . V tomto konaní bola navrhovateľka najskôr súdom vyzvaná na doplnenie svojho podania tak, aby toto obsahovalo zákonom stanovené náležitosti návrhu podľa (ďalej len „“), pričom z doplneného návrhu je zrejmé, že sa ním navrhovateľka, rovnako ako v tomto konaní, domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva okrem iného aj k parcelám registra E KN č. 105/3 a E KN č. 105/2, vedeným na LV č. XXX pre katastrálne územie H.. Uznesením Okresného súdu Bardejov (ako nástupníckeho súdu pre Okresný súd Svidník od 01.06.2023) zo dňa 17.04.2024 č. k. -28 bolo podanie navrhovateľky označené ako „Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania“ v spojení s jeho doplnením, odmietnuté. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2024. Predmetné uznesenie o odmietnutí podania (návrhu) na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti však nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k tomuto novému návrhu, ktorý je predmetom tohto konania.

5. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

6. Podľa (ďalej len „“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

7. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

8. Podľa , účastníkom konania je a/ navrhovateľ, b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c/ správca lestného pozemku a d/ Slovenský pozemkový fond.

9. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

10. Podľa až 3 , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

11. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa . Ide o mimosporové konanie, ktorého účelom nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako je tomu v prípade sporového konania vyvolaného žalobou o určenie vlastníckeho práva podľa . Povinnosťou navrhovateľa v tomto nesporovom konaní je osvedčiť skutočnosti o tvrdenom nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním podľa ustanovenia a povinnosťou súdu následne skúmať, či navrhovateľ uvedené bez pochybností osvedčil. Osvedčiť splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním je potrebné zo strany toho, kto návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podal.

12. Predpokladom vydržania nehnuteľnosti je spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Pokiaľ ide o spôsobilý predmet vydržania, je navrhovateľ povinný nehnuteľnosť, ku ktorej vydržal vlastnícke právo, opísať všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností. Oprávnenosť držby, teda dobromyseľnosť, ako druhý predpoklad vydržania, je vnútorný psychický stav. Tento však nemožno priamo dokázať, možno o ňom usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti daného prípadu možno od neho rozumne požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Tieto okolnosti musí preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, ktorý musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, tzn. nadobúdací titul, i keď neplatný. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov (u nehnuteľností), ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným predpokladom vydržania je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa – navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné.

13. Podstatou návrhu navrhovateľky je tvrdenie, že nehnuteľnosti, ktoré pôvodne kúpil jej otec spolu so svojim bratom v roku 1946 a tieto následne užívali, sú po smrti jej otca v dobromyseľnej a nerušenej držbe navrhovateľky viac ako 20 rokov a preto k nim dňa 25.12.2018 nadobudla vlastnícke právo vydržaním. Pokiaľ ide o tento, v poradí druhý návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania, je možné v stručnosti uviesť, že navrhovateľka v ňom tentokrát uviedla náležitosti vyžadované ustanovením , aj keď možno mať výhrady k tomu ako označila účastníkov konania v zmysle . Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľka pri označení účastníkov konania striktne vychádzala z toho, ako boli v čase podania návrhu, jednotliví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísaní na príslušnom liste vlastníctva. Navyše, podľa zistení súdu je v súčasnej dobe (oproti času, keď toto konanie začalo) na predmetnom liste vlastníctva vedený už len jeden vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, a to na základe rozsudku sp. zn. zo dňa 26.11.2024 (záznamová listina Z 95/2025). Súd však nevyzýval navrhovateľku na úpravu okruhu účastníkov konania, najmä preto, lebo dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť, teda nie je možné vydať vyzývacie uznesenie, pretože navrhovateľka nepreukázala splnenie podmienok pre vydržanie.

14. Z návrhu navrhovateľky vyplýva, že táto odvodzuje svoje vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam od svojich právnych predchodcov (od svojho otca I. D. a od svojho strýka E. D.), ktorí mali vstúpiť do dobromyseľnej držby nehnuteľností už v roku 1946 z titulu kúpnej zmluvy, keď tvrdí, že otec spolu so svojim bratom (strýkom navrhovateľky) tieto parcely kúpili od ich mamy. Uvedené má preukazovať navrhovateľkou predložené čestné prehlásenie. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že do držby vstúpila po smrti svojho otca v decembri 1998 a za deň, kedy nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, označila 25. december 2018, kedy podľa jej tvrdení uplynula vydržacia doba, ktorá začala plynúť v roku 1998. Taktiež uvádza, že pozemok obhospodarovala spoločne so svojim otcom I. D. a po jeho smrti sa o neho nepretržite stará až doposiaľ v presvedčení, že je jeho vlastníčkou. Navrhovateľka však neuvádza žiadny (ani putatívny) titul, ktorý by pri jeho bezchybnej existencii mohol byť nadobúdacím titulom a vyvolať jej presvedčenie, že sa stala vlastníčkou týchto nehnuteľností. Len samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ako to tvrdí navrhovateľka, aj keby nebolo sporné, samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstupu do oprávnenej držby. V súvislosti s tým,

súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého: „Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 4. 2017, sp. zn. )

15. K vyššie popísaným skutočnostiam je tiež potrebné uviesť, že ak navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojich predchodcov, od svojho otca a strýka, ktorí mali pozemky kúpiť od ich mamy ešte v roku 1946 a od tej doby predmetné nehnuteľnosti užívať (ako to vyplýva aj z čestného prehlásenia), nemôže sa ako dedič s úspechom domáhať určenia, že je vlastníkom veci inak patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve. Ak právny predchodca/predchodcovia navrhovateľky v čase smrti skutočne vlastnili sporný pozemok, osoby prichádzajúce do úvahy ako ich dedičia nadobudli predmet dedičstva smrťou poručiteľa/poručiteľov a teda ich nemohli nadobudnúť vydržaním (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). Zo súdom zabezpečeného osvedčenia o dedičstve zo dňa 07.01.2000 sp. zn. J. XX/XX, J. X/XX pritom vyplýva, že dedičkou po poručiteľovi I. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX bola samotná navrhovateľka a jej dvaja súrodenci (deti poručiteľa) a manželka poručiteľa, avšak sporené nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania. Podľa názoru súdu bude preto potrebné vyriešiť, čo je predmetom dedenia (prípadne aj žalobou, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi) po otcovi navrhovateľky a či týmto predmetom sú aj nehnuteľnosti týkajúce sa tejto prejednávanej veci.

16. Súd ďalej poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej nie je možné s úspechom sa domáhať určenia vlastníckeho práva k veci, ak by tým dochádzalo k obchádzaniu dedičského konania (R 3/2015). Preto ani nesporové konanie o vydržaní nemôže nahrádzať dedičské konanie a prípadné konanie o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva (ktoré má charakter konania o určenie vlastníckeho práva). V právnom poriadku SR sa síce dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, ale pre potvrdenie dedičského práva sa vyžaduje ingerencia štátu prostredníctvom súdnou mocou vedeného dedičského konania a každá vec tak musí byť predmetom dedičského konania. Bez dedičského konania nemožno právne relevantne uzatvoriť, kto je dedičom a čo z dedičstva nadobudol.

17. Obdobne je tomu aj v prejednávanej veci, keď sa navrhovateľka dožaduje pre seba potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, vo vzťahu ku ktorým by však, za preukázania zákonných podmienok vydržania, vlastnícke právo svedčilo jej právnym predchodcom. V prípade potvrdenia vydržania vlastníckeho práva navrhovateľke, by tak došlo k obídeniu dedičského konania po právnych predchodcoch navrhovateľky. O to viac to platí v danom prípade, keď sporné nehnuteľnosti mal kúpou nadobudnúť okrem otca navrhovateľky aj jej strýko a keď v dedičskom konaní po I. D. (otcovi navrhovateľky) mali okrem nej samotnej vystupovať ako dedičia, ďalšie tri osoby.

18. Na záver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2024, podľa ktorého ak nastane situácia, že sa dedič alebo skupina dedičov domnieva, že určitá vec, ktorá nebola predmetom dedičského konania po ich poručiteľovi, patrí do dedičstva po poručiteľovi ( teda môže byť predmetnom dodatočného dedičského konania), a ak je vec v súčasnosti (v čase podania žaloby, resp. návrhu) užívaná alebo evidovaná ako vlastníctvo tretej osoby, je potrebné uvedenú situáciu riešiť prostredníctvom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, pretože len v tomto type konania je súd oprávnený rozhodovať o „spornom“ vlastníckom práve k veci.

19. Z uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľky zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, prihliadnuc na to, že v tomto štádiu konania konal súd iba s navrhovateľkou, ktorá bola neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )