Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/14/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, IČO 42 403 375, so sídlom Vajanského 10, Trnava, proti žalovanej: E. B., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/XX, G. - F. H., zastúpená: I. J. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/XX, G. - F. H., o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -423 zo dňa 2. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Návrh žalovanej na prerušenie konania s a z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -56 zo dňa 21. apríla 2020 výrokom I. uložil pôvodnému žalovanému v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. E., obec L. E., okres Galanta, evidovaných Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX A. XXXX ako: pozemok, parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela registra C", o výmere 125 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcelné číslo 1001/30 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 376 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcelné číslo 1001/31 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 23 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcelné číslo 1001/32 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 18 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba - ubytovanie v súkromí so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 125 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba - garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo 1001/31 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba - krb s posedením bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo 1001/32 (evidovanom ako parcela registra "C"), o výmere 18 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči pôvodnému žalovanému v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. -132 zo dňa 11. mája 2021 v dôsledku podania odvolania pôvodným žalovaným v 1. rade K. B. a pôvodnou žalovanou v 2. rade E. B.

(aktuálne jedinou žalovanou) rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -56 zo dňa 21. apríla 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávnosť procesného postupu vo veci, keď uskutočnil pojednávanie dňa 21.4.2020 v neprítomnosti pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej), hoci na to nemal splnené podmienky a nerozhodol o námietke žalobkyne o neprípustnosti zastúpenia zvolenej zástupkyne pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej). Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie -56 zo dňa 21. apríla 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a ) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo najskôr rozhodnúť o námietke žalobkyne o neprípustnosti zastúpenia zvolenej zástupkyne pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) a následne znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok na vypratanie nehnuteľností podľa príslušných právnych noriem, vo veci znova rozhodnúť a nové rozhodnutie náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom uznesením č. k. -141 zo dňa 9. septembra 2021 nevyhovel námietke žalobkyne o neprípustnosti zastúpenia zvolenej zástupkyne pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) I. J. B., uznesením č. k. -318 zo dňa 10. januára 2024 konanie voči pôvodnému žalovanému v 1. rade K. B. z dôvodu jeho úmrtia, resp. z dôvodu straty procesnej subjektivity počas konania zastavil a opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -423 zo dňa 2. mája 2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. E., obec L. E., okres Galanta, evidovaných Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX A. XXXX ako: - pozemok, parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 125 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok, parcelné číslo 1001/30 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 376 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok, parcelné číslo 1001/31 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok, parcelné číslo 1001/32 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 18 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - stavba - ubytovanie v súkromí so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parcelné číslo 1001/4 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 125 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - stavba - garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo 1001/31 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, - stavba - krb s posedením bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo 1001/32 (evidovanom ako parcela registra „C"), o výmere 18 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , .

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. E. - garáže postavenej na parcele č. 1001/31 a tiež krbu s posedením postaveným na parcele č. 1001/32, ktoré nehnuteľnosti nadobudla Kúpnou zmluvou č. V 775/2019, ktorej vklad bol povolený 28.2.2019. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. E. - parc. č. 1001/4 zastavená plocha a nádvorie o výmere 125 m2, parc. č. 1001/30 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 376 m2, parc. č. 1001/31 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parc. č. 1001/32 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, ako aj stavby so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. 1001/4, ktoré nehnuteľnosti nadobudla Kúpnou zmluvou č. V 775/2019, ktorej vklad bol povolený 28.2.2019. Kúpna zmluva, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti, bola uzatvorená dňa 21.2.2019 s predávajúcim obchodnou spoločnosťou TMT - Tirna Marketing Trnava, spoločnosť s ručením obmedzeným. Obchodná spoločnosť TMT - Tirna Marketing Trnava, spoločnosť s ručením obmedzeným sporné nehnuteľnosti nadobudla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2018 od predávajúcej I. J. B.. Žalobkyňa k žalobe priložila Nájomnú zmluvu uzavretú dňa 7.5.2013, kde ako prenajímateľ vystupuje I. J. B. a ako nájomca I. B. - Aut Soft, IČO: 36 913 367, kde predmetom nájmu boli nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. E., parc. č. 1001/4

zastavené plochy a nádvoria o výmere 542 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavená na parcele č. 1001/4, s dobou nájmu na 10 rokov a vznikom nájmu dňom podpisu zmluvy. Strana žalobcu k žalobe taktiež priložila listinu, v ktorej M. I. B. - AUT SOFT opätovne oznamuje žalobkyni existenciu nájomného vzťahu na nehnuteľnosť. Dňa 7.5.2018 bola uzavretá Kúpna zmluva, v ktorej N. D. ako predávajúca odpredala obchodnej spoločnosti TMT - Tirna Marketing Trnava, spoločnosť s ručením obmedzeným nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. E. - garáž bez súpisného čísla stojacu na parcele č. 1001/31, stavbu bez súpisného čísla - krb s posedením. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.4.2020 uviedla, že nehnuteľnosť kúpila vo februári 2019 a z kúpnej zmluvy a z listín založených v spise nevyplýva žiaden vzťah žalovanej k nehnuteľnosti, nehnuteľnosť nemôže užívať, nakoľko ju obývajú žalovaní, ktorí sú rodičmi pani B.. Žalovaná pri výsluchu dožiadaným súdom uviedla, že s nehnuteľnosťami nemá nič spoločné, nie je majiteľkou nehnuteľností, spolu s manželom v dome bývali. Žalovaná potvrdila užívanie nehnuteľnosti z dôvodu, že nehnuteľnosti patria jej dcére. Žalovaná potvrdila, že v rozmedzí rokov 2017 až 2023 žiadne osoby v nehnuteľnosti nebývali. Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou súd prvej inštancie zistil, že pozemky v okolí domu sú udržiavané, pri plote bol mech so separovaným odpadom, z ktorého jasne vyplynulo, že nehnuteľnosti sú obývané. Pod spisovou značkou sa na Okresnom súde Galanta viedlo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom ako žalobca vystupoval M. I. B. a ako žalovaná vystupovala A. B.. Okresný súd Galanta neodkladným opatrením zo dňa 22.10.2019 nariadil žalovanej zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k vyprataniu nehnuteľností, ktorých sa žalobca domáha voči žalovanej v prejednávanej veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu Trnava dňa 30.10.2020 sp. zn. . Predmetné rozhodnutia o neodkladnom opatrení boli vydané v čase, keď bola platná nájomná zmluva zo dňa 7.5.2013. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, a to na dobu 10 rokov. Z uvedeného vyplynulo, že nájom nehnuteľností skončil 7.5.2023. Tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenia žalovanej strany v prebiehajúcom spore o tom, že M. B. je nájomcom sporných nehnuteľností.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z listu vlastníctva bolo preukázané vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnostiam. Taktiež bolo preukázané výsluchom žalobkyne, že vlastníkovi je znemožnené užívať nehnuteľnosti. Z výsluchu žalovanej bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná v čase podania žaloby, v priebehu sporu, ako aj v súčasnosti užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. O užívaní nehnuteľnosti svedčí aj aktuálna fotodokumentácia, ktorú predložila žalobkyňa. Na užívanie nehnuteľnosti žalovaná nemá žiaden právny dôvod.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia odvolanie zo dňa 19.6.2024. Uviedla, že súd prvej inštancie postupoval nehospodárne a zmaril dôkazné prostriedky. Vzhľadom na zdravotný stav žalovaných v 1. a 2. rade bol navrhnutý výsluch v zmysle ustanovenia . V čase navrhnutia výsluchu žalovaných v 1. a 2. rade, keď ešte žalovaný mohol vzhľadom na jeho zdravotný stav vypovedať písomne, súd prvej inštancie uvedený spôsob odmietol. Namiesto toho nariaďoval nové pojednávania a žalovanými v 1. a 2. rade, zvolenej zástupkyni žalovaných uložil uznesením č. k. -197 zo dňa 7.4.2022 poriadkovú pokutu. Zvolená zástupkyňa žalovaných sa dostavila na pojednávanie dňa 9.2.2022, pričom žalobkyňa a ani súd prvej inštancie jej v rámci konania nepoložili ani jednu otázku. Súd prvej inštancie rozhodol o vyprataní žalovanej na základe ničím nepreukázaných dôkazných prostriedkov, že sa zdržuje v nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v rozsudku nevysvetlil, prečo dal žalovanú vypočuť Mestským súdom IV. v Bratislave, ak bol presvedčený, že býva v nehnuteľnosti, ktoré sú vypratávané, ktoré patria pod Okresný súd Galanta. Súd prvej inštancie nezistil, kedy a v ktorom období v nehnuteľnostiach žalovaná bývala, z výpovedi sa to nedá určiť, otázka bola položená ohľadom užívania nehnuteľnosti v rokoch 2017-2023. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti v roku 2019. Súd prvej inštancie neskúmal, v akom období a prečo v nehnuteľnostiach býval žalovaný v 1. rade a za akých podmienok. Žalovaná nikdy nepotvrdila, že v rozmedzí rokov 2017 až 2023 žiadne osoby v nehnuteľnosti nebývali. Súd prvej inštancie nezistil, kto pozemky udržiava, koho bolo vrece so separovaným odpadom, kým sú obývané nehnuteľnosti. Počas pojednávania dňa 2.5.2024 zákonný sudca predložil zvolenej zástupkyni žalovanej iba vytlačené fotografie, pričom jej neumožnil sa k týmto dôkazným prostriedkom vyjadriť. Súdu prvej inštancie bolo počas konania doručené uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. , v ktorom zamietol návrh žalobkyne na zrušenie neodkladného opatrenia. Aj napriek uvedenému uzneseniu Okresného súdu Galanta si súd prvej inštancie predbežnou otázkou v tomto konaní vyhodnotil, že nájomná zmluva je neplatná, čo je v rozpore s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. . Žalobkyňa v konaní tvrdila, že

nájomná zmluva skončila uplynutím 10 ročnej dohodnutej lehoty, pričom je to v rozpore s právoplatným uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. . Napriek upozorneniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. vypratávala tretie osoby a ničím nepreukázala, že sa tieto tretie osoby, t. j. žalovaní v tomto konaní na nehnuteľnostiach zdržiavajú. Dňa 11.3.2024 bola podaná voči zákonnému sudcovi námietka zaujatosti. V rozsudku o uvedenej námietke nie je ani zmienka a ako sa súd prvej inštancie s uvedeným vysporiadal. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 12.8.2024. Uviedla, že žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len náznakom preukazovali opak toho, čo uviedol vo výroku napadnutého rozsudku súd prvej inštancie, Žalovaná nemôže prenášať dôkaznú povinnosť (kladenie otázok stranám konania a svedkom) na súd. Súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalovaná uplatnila. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Žalovaná odvolanie zo dňa 19.6.2024 doplnila po uplynutí lehoty na podanie odvolania podaním zo dňa 19.6.2024, ku ktorému pripojila Žalobu o určenie vlastníckeho práva zo dňa 12.6.2024, Doplnenie žaloby o určenie vlastníckeho práva zo dňa 5.8.2024, Kúpnu zmluvu zo dňa 7.5.2018, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. E. zo dňa 5.8.2024, Zmluvu o úvere č. 309569/09 zo dňa 26.6.2009, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. TT01790 zo dňa 12.12.2024, Dohodu o urovnaní zo dňa 11.4.2018, Podanie vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. bez datovania, E-maily zo dňa 12.4.2018, 13.4.2018, 3.5.2016, Sľub odškodnenia zo dňa 7.5.2018, Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 12.4.2018, E-maily zo dňa 26.4.2016, Zmluvu o opčnom práve zo dňa 8.5.2018, Znalecký posudok č. 242/2016, Žalobu v prejednávanej veci zo dňa 25.10.2019, Nájomnú zmluvu zo dňa 7.5.2013, Uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. -66 zo dňa 22. októbra 2019, E-mail zo dňa 3.7.2019. Uviedla, že dňa 12.6.2024 bola na Okresnom súde Galanta podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva sp. zn. , kde je žalobkyňa účastníčka ako žalovaná a I. J. B.. V súdnom konaní sp. zn. o určenie vlastníckeho práva sa žalobkyňa domáha vrátenia vlastníckeho práva, nakoľko v súčasnosti evidovaný stav v katastri nehnuteľností a predložených listov vlastníctva v konaní sp. zn. nezodpovedajú právnym skutočnostiam. Navrátením vlastníckeho práva v konaní sp. zn. by žalobkyňa nemala právo vypratávať žalovanú a preto navrhla, aby odvolací súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. . Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. .

10. K doplneniu odvolania sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 29.10.2024. Uviedla, že žalovaná predložila početné prílohy a žiadala, aby odvolací súd na ne neprihliadol, nakoľko nie sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia . Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie (), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a

dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ( ).

12. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. E., zapísané v Liste vlastníctve č. XXXX ako parcela registra „C“ číslo 1001/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 125 m2, parcela registra „C“ číslo 1001/30, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 376 m2, parcela registra „C“ číslo 1001/31, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 23 m2, parcela registra „C“ číslo 1001/32, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 18 m2, stavba - ubytovanie v súkromí súpisné číslo XXX na parcele číslo 1001/4 a v Liste vlastníctva č. XXXX ako stavba - garáž na parcele číslo 1001/31, stavba - krb s posedením na parcele číslo 1031/32. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či rozhodoval vylúčený sudca, či súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami a či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Žalovaná podala odvolanie výslovne z dôvodov podľa ustanovenia . Žiada sa dodať, že i keď žalovaná v odvolaní výslovne neuviedla, že odvolanie podáva i z dôvodu podľa ustanovenia , z obsahu odvolacích námietok vyplýva, že žalovaná (mimo iného) namieta, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, čo bez pochyby zakladá odvolací dôvod i podľa uvedeného ustanovenia posúdiac odvolanie podľa obsahu ( ).

15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací dôvod podľa ustanovenia umožňuje odstrániť vady meritórneho rozhodnutia, ak nebola naplnená ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd alebo súd nebol obsadený zákonným sudcom.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

20. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaná s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

22. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie postupoval nehospodárne a zmaril dôkazné prostriedky, nakoľko neuskutočnil výsluch pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. písomne, pričom takýto návrh bol zaslaný súdu prvej inštancie dňa 7.4.2022 a pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. dňa 11.11.2022 podľahol onkologickej chorobe. V zmysle ustanovenia môže súd na návrh vykonať dôkaz výsluchom strany, a to aj formou písomnej výpovede. Tu sa žiada zdôrazniť, že ide výlučne o úvahu súdu, strana nemá na takúto formu výsluchu právo. V prejednávanom spore síce zvolená zástupkyňa pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. dňa 7.4.2022 navrhla vykonať jeho výsluch písomne, avšak túto žiadosť žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Z dôvodu opakovaného nedostavenia sa bez ospravedlnenia pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej

v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) na nariadené pojednávanie dňa 19.5.2024, vyzval ich súd prvej inštancie na predloženie lekárskeho potvrdenia, z ktorého by vyplývalo, že sa nemohli zúčastniť pojednávania. Dňa 10.5.2022 pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. a pôvodne žalovaná v 2. rade E. B. (aktuálne jediná žalovaná) odvolali plnomocenstvo zvolenej zástupkyni. Na nariadené pojednávanie dňa 30.6.2022 sa nedostavili pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. a pôvodná žalovaná v 2. rade E. B. (aktuálne jediná žalovaná), po pojednávaní dňa 11.7.2022 zaslali súdu prvej inštancie Potvrdenia od lekára zo dňa 7.7.2022, podľa ktorých sa pojednávania dňa 19.5.2022 a dňa 30.6.2022 pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. nemohol zúčastniť z dôvodu pooperačného stavu a pôvodná žalovaná v 2. rade E. B. (aktuálne jediná žalovaná) sa nemohla zúčastniť z dôvodu zhoršenia chronických ochorení. Na nariadené pojednávanie dňa 29.11.2022 sa nedostavili pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. (v tom čase zosnulý) a pôvodná žalovaná v 2. rade E. B. (aktuálne jediná žalovaná), ktorá žalovaná požiadala o odročenie pojednávania a k žiadosti priložila Potvrdenie od lekára zo dňa 28.11.2022, že vzhľadom na zdravotný stav nie je spôsobilá zúčastniť sa súdneho pojednávania. Z uvedených skutočností je zjavné, že súd prvej inštancie nepochybil vo svojom postupe, keď bez ďalšieho nevyhovel návrhu zvolenej zástupkyne pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) na uskutočnenie písomnej výpovede pôvodného žalovaného v 1. rade K. B., keď nemal dané žiadne dôvody na uskutočnenie tohto výnimočného spôsobu vykonania dôkazu. Pokiaľ žalovaná dôvodí v odvolaní tým, že zdravotný stav pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. mu neumožňoval vyjadrovať sa a pohybovať, toto nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, keď pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. sa na nariadené pojednávania nedostavoval opakovane bez včasného a riadneho ospravedlnenia a jediné potvrdenie od lekára bolo predložené až na výzvu súdu prvej inštancie, po odročení nariadených pojednávaní dňa 19.5.2022 a dňa 30.6.2022, týkalo sa potvrdenia o jeho neschopnosti zo zdravotných dôvodov zúčastniť sa len týchto dvoch pojednávaní. Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie zmaril dôkazné prostriedky, konkrétne výsluch pôvodného žalovaného v 1. rade K. B., nie je opodstatnená.

23. Žalovaná tiež namietala nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že žalobkyňa a súd prvej inštancie trval na výsluchu pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej), hoci sa ich zvolená zástupkyňa dostavila na pojednávanie dňa 9.2.2022, pričom žalobkyňa a súd prvej inštancie jej nepoložili ani jednu otázku. K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné najskôr uviesť, že strany môžu na účely súdneho sporu splnomocniť zástupcu, ktorý koná v ich mene; v súdenom spore si pôvodný žalovaný v 1. rade K. B. a pôvodná žalovaná v 2. rade E. B. (aktuálne jediná žalovaná) zvolili v zmysle ustanovenia zástupkyňu na celé konanie. Efektívny výkon práva na zastúpenie umožňuje sporovej strane uskutočňovať procesné úkony prostredníctvom tretej osoby ako zástupcu, ktorý koná v jej mene. Výnimkou je iba výsluch strany ako jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý je nezastupiteľným procesným úkonom. Takto bolo postupované aj v preskúmavanom prípade, kedy zvolená zástupkyňa pôvodného žalovaného v 1. rade K. B. a pôvodnej žalovanej v 2. rade E. B. (aktuálne jedinej žalovanej) sa na pojednávaní dňa 9.2.2022 vyjadrila k prednesu advokáta žalobkyne a počas súdneho konania predniesla i ďalšie stanoviská k predmetu sporu a k priebehu konania (v súlade s princípom rovnosti sporových strán a s princípom kontradiktórnosti). V konaní pred súdom prvej inštancie bol uskutočnený, mimo iných dôkazov, dôkaz výsluchom žalovanej, pričom prednes jej zvolenej zástupkyne nie je dôkazným prostriedkom. V konaní ovládanom prejednacou zásadou žalovanú rovnako ako žalobkyňu postihuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, keď nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo žalovanej upreté jej právo byť vypočutá a ani právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich. Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nepostupoval hospodárne, keďže zvolenej zástupkyni na pojednávaní nekládol otázky, nie je opodstatnená.

24. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo ju dal vypočuť Mestským súdom IV. v Bratislave, ak bol presvedčený, že býva vo vypratávaných nehnuteľnostiach, ktoré patria pod Okresný súd Galanta. V súlade s ustanovením súd prvej inštancie vykonal dôkaz výsluchom žalovanej dožiadaným súdom, v obvode ktorého mala žalovaná evidovaný trvalý pobyt. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom potvrdila užívanie nehnuteľností. Súd vyhodnocuje dôkaznú situáciu až v rozhodnutí vo veci samej, preto sú nenáležité akékoľvek úvahy žalovanej, že súd prvej inštancie bol už pred vydaním rozhodnutia vo veci samej presvedčený, že žalovaná býva vo

vypratávaných nehnuteľnostiach. Z obsahu spisu jasne vyplýva, že žalovaná sa opakovane nedostavila na pojednávania nariadené súdom prvej inštancie, čo zdôvodňovala svojim zdravotným stavom. Sama žalovaná odmietala účasť na pojednávaniach nariadených súdom prvej inštancie z dôvodov spočívajúcich v zdravotnom stave, preto opodstatnene súd prvej inštancie pristúpil k uskutočneniu dôkazu jej výsluchom dožiadaným súdom. Žalovaná mala možnosť vyjadriť sa k veci v rámci výsluchu vykonaného dožiadaným súdom, nebola pri výsluchu dožiadaným súdom limitovaná rozsahom daných otázok a mohla sama iniciatívne uviesť všetky skutočnosti, ktoré považovala za potrebné a rozhodujúce v prejednávanej veci.

25. Ďalej žalovaná v odvolaní uvádzala, že súd prvej inštancie neumožnil jej zvolenej zástupkyni vyjadriť sa k predloženým fotografiám na pojednávaní dňa 2.5.2024. Bezpochyby spravodlivé súdne konanie implikuje v sebe právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého sporové strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.5.2024 i z obsahu zvukového záznamu z pojednávania dňa 2.5.2024 (v čase od 5 min 38 s až 6 min 38 s) vyplýva, že sudca predložil zvolenej zástupkyni žalovanej fotodokumentáciu na oboznámenie k nahliadnutiu. Následne po vykonaní dôkazov na pojednávaní sudca vyzval strany na vyjadrenie, pričom advokátovi žalobkyne i zvolenej zástupkyni žalovanej (prednes zvolenej zástupkyne žalovanej bol uskutočnený v čase od 14 min 57 s do 18 min 35 s) umožnil nadiktovať svoje vyjadrenie priamo do zápisnice pojednávaní. Pred skončením pojednávania sudca v súlade s ustanovením vyzval strany k záverečným rečiam a znova advokátovi žalobkyne i zvolenej zástupkyni žalovanej (záverečná reč zvolenej zástupkyne žalovanej bola uskutočnená v čase od 23 min 06 s do 25 min 35 s) umožnil nadiktovať záverečné reči priamo do zápisnice pojednávaní. Na uvedenom pojednávaní bolo zvolenej zástupkyni žalovanej dvakrát umožnené vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť sa k právnej stránke veci bez akéhokoľvek prerušenia zo strany súdu a jej prednesy boli dokonca doslovne zaznamenané priamo do zápisnice o pojednávaní. Pokiaľ sa zvolená zástupkyňa žalovanej nevyjadrila k fotodokumentácii v rámci svojich prednesov, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie osobitne ju vyzývať na vyjadrenie sa práve k týmto vykonaným dôkazom a sama sa zriekla svojho práva na vyjadrenie k fotodokumentácii. Neopodstatnená je potom aj odvolacia námietka žalovanej, že jej v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

26. Odvolanie v prejednávanom prípade podala žalovaná aj z dôvodu, že súd prvej inštancie sa s jej námietkou zaujatosti, ktorú podala dňa 11.3.2024 voči zákonnému sudcovi, nevysporiadal. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná písomným podaním zo dňa 4.3.2024 vzniesla námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcemu sudcovi dôvodiac, že sa dňa 3.3.2024 za prítomnosti viacerých osôb dozvedela od manžela žalobkyne, že má dohodnutý výsledok sporu a procesné úkony sudcu počas celého konania boli uskutočnené jednoznačne v prospech žalobkyne, pričom bolo súdnym postupom zamedzené žalovaným uplatňovať včas prostriedky procesnej obrany. Dňa 13.3.2024 sa k uvedenej námietke zaujatosti vyjadril vec prejednávajúci sudca tak, že nemá žiaden pomer k sporu, k zástupcom sporových strán, alebo osobám zúčastneným na konania, námietka zaujatosti smeruje len voči procesným postupom sudcu, čo nie je dôvod na vylúčenie sudcu.

27. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v civilnom konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre zaujatosť. Právo strany uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi jej procesné práva, ktorých základ pramení priamo z SR (Čl. 46 ods. 1). Námietka zaujatosti ako procesný úkon strany musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti. Okrem všeobecných náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pri každom podaní ( ), musí obsahovať osobitné náležitosti, a to označenie sudcu, ktorého zaujatosť sa namieta, konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje zaujatosť sudcu, údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia strana dozvedela, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré bez svojej viny nemôže pripojiť. Pokiaľ námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti uvedené vyššie, súd nebude k takejto námietke prihliadať. Rovnako nebude súd prvej inštancie prihliadať a predkladať vec nadriadenému súdu na rozhodnutie, ak sa námietka obsahovo týka postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovacej činnosti.

28. Pokiaľ žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie podaním zo dňa 11.3.2024 namietala zaujatosť sudcu, ktorý spor prejednal a rozhodol na súde prvej inštancie (ďalej aj „konajúci sudca“), odvolací súd dodáva, že sa oboznámil komplexne s jej argumentáciou, avšak s prihliadnutím na jej obsah dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na uvedenú námietku zaujatosti neprihliadal a pokračoval v konaní. Z obsahu námietky zaujatosti žalovanej zo dňa 11.3.2024 totiž zreteľne vyplýva, že žalovaná v prevažnej miere poukazuje na okolnosti týkajúce sa procesného postupu a rozhodovacej činnosti sudcu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, že žalobkyňa má so sudcom dohodnutý výsledok sporu, žalovaná neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia a ani neuviedla dôkazy, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Z týchto dôvodov náležite súd prvej inštancie k takto vznesenej námietke zaujatosti konajúceho sudcu neprihliadal a následným prejednaním veci nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná v odvolaní opäť namietala zaujatosť konajúceho sudcu, keď všetky dôvody uvádzané žalovanou sa znova týkali výlučne procesného postupu sudcu. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však to, že postup súdu alebo jeho rozhodnutie sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi strany na vecnú správnosť a zákonnosť, či spravodlivosť súdneho konania. Dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť bez ďalšieho len samotná okolnosť, že stranu neuspokojili výsledky a priebeh doterajšieho súdneho konania. Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť argumentácie žalovanej poukazujúcej na zaujatosť konajúceho sudcu dospel k záveru, že ani táto odvolacia argumentácia žalovanej nie je opodstatnená.

29. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne užívania vypratávaných nehnuteľností, v dôsledku čoho vec i nesprávne právne posúdil.

30. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

31. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

32. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení , pričom súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj postačujúco odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

33. V súdenom spore sa žalobkyňa vindikačnou žalobou domáha vypratania nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve dôvodiac, že žalovaná nehnuteľnosti protiprávne užíva. Základnou podmienkou tejto žaloby je, že sa nehnuteľnosť nachádza vo faktickej moci vlastníka a užívanie, resp. držba nehnuteľnosti niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva. Podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby tak sú: a) žalobca je ku dňu vyhlásenia rozsudku vlastníkom nehnuteľnosti (resp. oprávnenou osobou), b) žalovaný nehnuteľnosť protiprávne zadržiava, t. j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, c) žalovaný má v čase vyhlásenia rozsudku vec u seba a nie je ochotný ju vydať vlastníkovi. S poukazom na dôvody podanej žaloby o vypratanie nehnuteľností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre posúdenie opodstatnenosti dôvodov vypratania, bolo rozhodujúcim zodpovedanie otázky, či uvedené podmienky

úspešnosti žaloby v prejednávanej veci boli splnené. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa súd prvej inštancie dostatočne venoval zodpovedaniu tejto otázky, keď uzavrel, že v konaní bolo preukázané vlastníctvo nehnuteľností žalobkyňou a užívanie nehnuteľností žalovanou bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nezistil, kedy a v ktorom období žalovaná v nehnuteľnostiach bývala, že žalovaná nikdy nepotvrdila, že v rozmedzí rokov 2017 až 2023 žiadne osoby v nehnuteľnostiach nebývali, že súd prvej inštancie neskúmal, v akom období a prečo v nehnuteľnostiach býval pôvodný žalovaný v 1. rade K. B., že súd prvej inštancie nezistil, kto pozemky udržiava a koho bolo vrece so separovaným odpadom. K uvedeným odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že žalovaná jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdila, že nehnuteľnosti užíva z dôvodu, že sú dcérine a nevie o tom, že by k nehnuteľnostiam boli uzatvorené nájomné zmluvy. Nie je rozhodujúcim, kto nehnuteľnosti užíval v rokoch 2017 až 2023, či nehnuteľnosti užívali aj iné osoby, ale podstatným bolo zistenie súdu prvej inštancie, ktoré vyplynulo z dôkazu výsluchom žalovanej, že ich žalovaná užívala v čase vyhlásenia rozsudku, teda je pasívne vecne legitimovaná v spore. Nenáležite žalovaná potom aj namietala, že súd prvej inštancie mal zisťovať, kto pozemky udržiaval, koho bolo vrece so separovaným odpadom, nakoľko bolo postačujúcim, že sama žalovaná potvrdila skutočnosť, že nehnuteľnosti užíva. Na tomto závere nemohlo nič zmeniť ani tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosti užíva v domnení, že ich vlastníčkou je jej dcéra, nakoľko vlastníctvo žalobkyne bolo v konaní preukázané kúpnou zmluvou o nadobudnutí nehnuteľností a listom vlastníctva, ktorý je verejným dokumentom preukazujúcim vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie spochybňovala vlastníctvo žalobkyne, čo preukazovala Žalobou zo dňa 24.1.2022 o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2018 a neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 28.2.2019. Uvedený spor bol vedený tamojším súdom pod spisovou značkou , ktoré konanie bolo uznesením tamojšieho súdu č. k. -16 zo dňa 4. marca 2022 zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo žaloby. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v ustanovení o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, nie je absolútna, ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením „ak sa nepreukáže opak“. Opak sa pritom môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, a preto správne súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností je aktívne vecne legitimovaná v spore.

34. V odvolaní žalovaná poukazovala na to, že tamojší súd v uznesení č. k. -180 zo dňa 19. decembra 2023 predbežnou otázkou vyhodnotil, že nájomná zmluva je neplatná, pričom súd prvej inštancie v rozpore s týmto uznesením v napadnutom rozsudku konštatoval, že nájom nehnuteľností skončil dňa 7.5.2013. Uvedeným uznesením č. k. -180 zo dňa 19. decembra 2023 tamojší súd v právnej veci žalobkyne: A. B. proti žalovanému: M. I. B. zamietol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením tamojšieho súdu č. k. -66 zo dňa 22. októbra 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -157 zo dňa 30. októbra 2020, pričom uvedené konanie sa týkalo užívania nehnuteľností M. I. B. na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 7.5.2015. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je irelevantné zaoberať sa v preskúmavanom prípade ne/platnosťou nájomnej zmluvy zo dňa 7.5.2013, ktorá bola uzatvorená medzi I. J. B. ako prenajímateľom a M. I. B. ako nájomcom v čase, kedy vlastníčkou nehnuteľností bola I. J. B., keďže títo nie sú strany sporu v prejednávanej veci, žalobkyňa nežiada vypratať M. I. B. a uvedené rozhodnutia boli vydané v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, v ktorom konaní sa neriešila otázka vlastníctva nehnuteľností žalobkyňou a ani otázka užívania nehnuteľností žalovanou.

35. Žalovaná po uplynutí lehoty na odvolanie dňa 20.6.2024 doplnila odvolanie zo dňa 19.6.2024 podaním zo dňa 19.6.2024 doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.9.2024 a uviedla, že v súčasnosti evidovaný stav v katastri nehnuteľností a predložených listov vlastníctva nezodpovedá právnym skutočnostiam a z dôvodu prebiehajúceho konania sp. zn. , v ktorom sa I. J. B. domáha vrátenia vlastníckeho práva, navrhla prerušiť konanie v prejednávanom prípade. K doplneniu odvolaniu priložila (mimo Kúpnej zmluvy zo dňa 7.5.2018, Žaloby v prejednávanej veci zo dňa 25.10.2019, Nájomnej zmluvy zo dňa 7.5.2013, Uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. -66 zo dňa 22. októbra 2019) listiny, ktoré doposiaľ v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila a nežiadala vykonať ako dôkaz. Je nesporné, že žalovaná doplnila svoju odvolaciu argumentáciu a navrhla i nové dôkazy. Novoty v odvolacom konaní sú však prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.

36. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia je treba ako prvoradé uviesť, že nepredstavuje reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu a je daný len vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením , podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela, nemôžu byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom.

37. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

38. Žalovaná v doplnení odvolania zotrvala na odvolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia veci a uviedla, že v súčasnosti evidovaný stav v katastri nehnuteľností a predložených listov vlastníctva nezodpovedá právnym skutočnostiam. K uvedenej následnej špecifikácii tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané vlastníctvo nehnuteľností žalobkyňou a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tejto otázke v napadnutom rozsudku a v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie tohto rozsudku vyššie (ods. 33).

39. Pokiaľ žalovaná predložila listinné dôkazy v odvolacom konaní v rámci doplnenia svojho odvolania, na nové dôkazy môže odvolací súd prihliadnuť len za splnenia podmienok podľa ustanovenia . Predkladanie nových dôkazov v odvolacom konaní po uplynutí odvolacej lehoty je neprípustné.

40. „Na skutočnosti, ktoré žalovaný doložil súdu až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nebol odvolací súd oprávnený prihliadať a zároveň nemal povinnosť vo svojom rozhodnutí uvádzať dôvod, pre ktorý na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. ).“

41. Keďže žalovaná predložila nové listinné dôkazy v odvolacom konaní až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd na tieto listiny neprihliadol a týmito dôkaznými prostriedkami sa nezaoberal. Neopodstatnená je potom argumentácia žalovanej v zmysle chybného procesného postupu súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu.

42. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia , keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná je povinná vypratať predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

43. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správnu právnu normu a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

44. Odvolací súd potom v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť splnila. Ak potom za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, rozhodol správne. Odvolacia námietka žalovanej, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané jej užívanie predmetných nehnuteľností a súd

prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď poskytol ochranu vlastníckeho práva žalobkyne vyhovením jej vindikačnej žalobe v celom rozsahu, tak nie je opodstatnená.

45. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil, že by postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces, vady v obsadení súdu, skutkové, ani právne vady napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

46. V priebehu odvolacieho konania žalovaná navrhla prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou . Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že na Okresnom súde Galanta podala dňa 12.6.2024 I. J. B. žalobu proti A. B. (žalobkyni v prejednávanej veci) o určenie vlastníctva a k návrhu na prerušenie konania pripojila (mimo iného) Žalobu o určenie vlastníctva zo dňa 12.6.2024 a Doplnenie žaloby o určenie vlastníctva zo dňa 5.8.2024. Z obsahu uvedenej žaloby v spojení s doplnením žaloby vyplýva, že I. J. B. žiada určiť, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. E., zapísaných v Liste vlastníctve č. XXXX ako parcela registra „C“ číslo 1001/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 125 m2, parcela registra „C“ číslo 1001/30, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 376 m2, parcela registra „C“ číslo 1001/31, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 23 m2, parcela registra „C“ číslo 1001/32, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 18 m2, stavba - ubytovanie v súkromí súpisné číslo XXX na parcele číslo 1001/4. Žalobkyňa sa k návrhu na prerušenie konania nevyjadrila.

47. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

48. Ustanovenie rieši dôvod fakultatívneho prerušenia konania v prípade prejudiciality predmetu konania. Pojem „prejudicialita“ znamená determináciu určitej právnej otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je priamo závislý výrok v konaní, pričom túto prejudiciálnu otázku si môže v istých prípadoch posúdiť konajúci orgán sám. Klasická prejudicialita znamená rešpektovanie rozhodnutia iného orgánu o predbežnej otázke, ktorým je súd viazaný. Iné otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušný orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je však povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Hlavnými kritériami pre posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania podľa citovaného ustanovenia sú vhodnosť, dĺžka konania, právo strán na rýchlu a účinnú ochranu, zamedzenie prípadných odlišných súdnych rozhodnutí o tej istej otázke na podklade zhodných okolností a hospodárnosť konania. Procesnoprávnym následkom prerušenia konania totiž je, že sa nevykonávajú procesné úkony a že sa zastavuje plynutie všetkých procesných lehôt.

49. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon ( ) dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že rozhodnutie o dôvodnosti prerušenia konania podľa citovaného ustanovenia spočíva na voľnej úvahe konajúceho súdu, ktorý je pri posudzovaní tejto otázky povinný rešpektovať zásadu hospodárnosti a účelnosti konania a svoje závery následne dostatočne zdôvodniť v súlade s naplnením požiadavky preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

50. Odvolací súd posudzujúc návrh žalovanej na prerušenie konania vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXX, dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na prerušenie konania. Spor v preskúmavanom prípade sa týka (mimo iného) vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. E., zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXXX, avšak predmetom konania na Okresnom súde Galanta spisová značka nie je požiadavka na určenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, teda nerieši sa žiadna právna otázka majúca súvis s požiadavkou na vypratanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. E., zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXXX.

51. Rovnako odvolací súd posudzujúc návrh žalovanej na prerušenie konania vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXX, dospel k záveru, že i v tomto prípade nie je daný dôvod na prerušenie konania. Predmetom konania na Okresnom súde Galanta je požiadavka na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXX, pričom napadnutým rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť (mimo iného) tieto nehnuteľnosti vypratať. V preskúmavanom prípade žalobkyňa podala žalobu o vypratanie nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná nepreukázala, že žalobkyňa nie je vlastníčkou, ako už odvolací súd konštatoval vyššie. V preskúmavanom prípade žalobkyňa preukázala svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam a tiež preukázala, že žalovaná neoprávnene zasahuje do jej vlastníckeho práva, keďže nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, teda žalovaná nemá k užívaniu nehnuteľností právny titul a nie je oprávnená nehnuteľnosti užívať. Súd prvej inštancie si otázku vlastníctva k nehnuteľnostiam za aktuálneho stavu vyriešil správne. Síce je pravdou, že konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXX, ktoré iniciovala zvolená zástupkyňa žalovanej svojou žalobou, môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, je však zároveň nutné rešpektovať i zásadu hospodárnosti konania a záujem žalovanej na prerušení konania vyvažovať i právami žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že konanie o vypratanie nehnuteľností v prejednávanej veci sa vedie odo dňa 25.10.2019, napadnutý rozsudok bol vydaný dňa 2.5.2024 a doručený zvolenej zástupkyni žalovanej dňa 5.6.2024, ktorá zvolená zástupkyňa žalovanej (už v postavení žalobkyne) podala dňa 12.6.2024 na Okresný súd Galanta žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. E., zapísaným v Liste vlastníctva číslo XXXX dôvodiac neplatnosťou kúpnej zmluvy uzavretej ešte v roku 2018. Žalovaná zastúpená jej zvolenou zástupkyňou (žalobkyňou v konaní o určenie vlastníctva) podala po uplynutí lehoty na odvolanie dňa 16.9.2024 návrh na prerušenie konania. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že postup žalovanej v zastúpení jej zvolenej zástupkyne je možné hodnotiť ako obštrukčný, motivovaný snahou oddialiť rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľností. Ak by konanie za takejto situácie odvolací súd konanie prerušil, nerešpektoval by práva žalobkyne na účinnú (rýchlu) súdnu ochranu porušených alebo ohrozených práv (Čl. 1 ods. 1 Základných zásad ), na to, aby podstatné tvrdenia strán sporu boli prednesené včas (Čl. 8 v spojení s Čl. 10 Základných princípov ) a napokon, aby prejednanie veci bolo rýchle a hospodárne (Čl. 17 Základných princípov ). Odvolací súd preto návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol, keď nevzhliadol dôvody pre aplikáciu ustanovenia v odvolacom konaní.

52. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovanej s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ). Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobkyne na vypratanie predmetných nehnuteľností. Odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

53. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie sú naplnené.

54. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

55. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaná žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu nespochybnila (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jej odvolanie dôvodné.

56. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia potvrdil.

57. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

58. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).