Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-32-2020.pdf
PDF · 158.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobkyne: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., proti žalovaným: 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., zastúpený L. & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tichá 45, Bratislava, IČO: 36 783 188, 2/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., zastúpená Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., 3/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., 4/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., zastúpená Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., o určenie, že byt bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a R.. W. K. do roku 2018 a iné, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému 1 sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaným 2, 3, 4 sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 14.07.2020 domáhala určenia, že:
- majetok byt na N. ul. X v Z. sa po rozvode manželstva stal podielovým vlastníctvom oboch a ich podiely sú v zmysle Občianskeho zákonníka rovnaké,
- vzhľadom na súčasný stav vlastníctva bytu je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni 1 príjmu z predaja bytu s úrokmi z omeškania a nahradiť jej trovy konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným R.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 8, Z. uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Počas trvania manželstva XX.XX.XXXX od Hlavného mesta SR odkúpili do vlastníctva štátny byt na N. X v Z.. Žalovaný ju ubezpečil, že na liste vlastníctva sú ako vlastníci uvedení obaja manželia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že byt roky prenajímali a príjmy z prenájmu priznávali v daňových priznaniach na polovicu. Ich manželstvo bolo rozvedené 13.09.2011. Po rozvode sa žalovaný odsťahoval do bytu na N. 8. K. majetok okrem peňazí si rozdelili. Časť spoločných úspor jej nedal doposiaľ nedal. Nehnuteľný majetok si nerozdelilil. V apríli 2018 sa náhodne dozvedela, že byt na N. ul. predal synovi z prvého manželstva. K tomuto predaju nedala súhlas. V tejto súvislosti žalovaného opakovane kontaktovala, no bezvýsledne. Nikdy sa k tejto záležitosti jasne nevyjadril. Preto kontaktovala jeho syna z prvého manželstva, Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., ktorý potvrdil, že predmetný byt od žalovaného - jeho otca kúpil za 20.000 €. Mala snahu o mimosúdne vyriešenie veci, o čo však Z. K. záujem nemal. V júni 2020 sa dozvedela, že Okresný súd Bratislava IV rozhodol o obmedzení žalovaného na právne úkony a ustanovil mu opatrovníčku R.. G. Z., bytom M. XE, Z.. Na základe toho ju požiadala o mimosúdne riešenie predmet sporu, no opatrovníčka na jej list neodpovedala. Na základe vyššie uvedených skutočností, sa žalobkyňa so svojim nárokom obrátila na súd.
2. Zástupkyňa žalovaného R.. W. K., R.. G. Z. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva a nárok považuje za nedôvodný. Uviedla, žalovaný R.. W. K. bol jej otcom. Nemá vedomosť o tom, že by bývalí manželia po rozvode uzavreli písomnú dohodu o vyporiadaní BSM. Preto vznáša námietku preklúzie vo vzťahu k tej časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha vyporiadania BSM. Vo vzťahu k bytu č. X na N. ul. X v Z. uviedla, že v tejto časti považuje žalobu za nejasnú a neúplnú, bez preukázaného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Taktiež vznáša nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pretože žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v KN. Pokiaľ sa jedná o nadobudnutie predmetného bytu faktom je, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi Hl. mestom SR Bratislavou ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, bola uzatvorená počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného a jej vklad do KN bol povolený pod V XXXXX/XX z 22.01.1999. Táto skutočnosť však bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na vyslovenie, že nehnuteľnosť, ktorú počas trvania manželstva nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný je automaticky predmetom BSM. Žalovanému bol byt odpredaný za kúpnu cenu 21.540,-Sk s tým, že zároveň mu bola poskytnutá zľava vo výške 50%, tj. celková kúpna cena , ktorú žalovaný za tento byt zaplatil bola 10.770,-Sk. Na zaplatenie celej kúpnej ceny bol použitý výlučne majetok patriaci do výlučného (oddeleného) vlastníctva žalovaného. Žalovaný síce nehnuteľnosť získal počas trvania manželstva so žalobkyňou, ale do jeho výlučného vlastníctva z dôvodu, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepričinila o nadobudnutie tohto bytu (nájomca bol výlučne žalovaný) a ani na úhrade kúpnej ceny, keďže finančné prostriedky použité žalovaným na splatenie kúpnej ceny pochádzali z jeho výlučných zdrojov mimo BSM. To, že následne bol byt prenajímaný a príjem získaný z prenájmu bol užívaný ako výťažok v rámci BSM, nemôže byť bez ďalšieho potvrdením, že ide o predmet BSM. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že podľa jej dostupných vedomostí a informácií pôvodne nájomcom bytu na N. X v Z. bola matka žalovaného, t.j. jej babka, pričom počas jej života mal v byte jej otec evidovaný aj trvalý pobyt. Po smrti svojej matky, žalovaný - jej syn požiadal o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Je paradoxné, že žalobkyňa sa takmer po 23 rokoch (bez akéhokoľvek predchádzajúceho záujmu o osobu žalovaného, ktorý má vážne zdravotné problémy a je odkázaný na starostlivosť a opateru tretích osôb, vrátane zabezpečenia financovania jeho potrieb) domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnému bytu, na nadobudnutí ktorého sa žiadnym spôsobom nepodieľala. Ak mala žalobkyňa za to, že mala byť tiež účastníkom zmluvy, hoci žiadnym spôsobom svoje tvrdenia o nadobudnutí bytu nepreukázala, mala možnosť počas trvania BSM domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv, ev. v tomto čase určenia, že nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, resp. po zániku BSM domáhať sa náhrady podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o aktuálny stav, z výpisu z LV je zrejmé, že majiteľom bytu je toho času syn žalovaného Z. K., ktorý pôvodne byt získal na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení vecného bremena zo dňa 10.04.2015 (vklad povolený pod V-9870/15 zo dňa 12.05.2015) za dohodnutú kúpnu cenu 20.000 € s tým, že v prospech žalobcu bolo zriadené vecné bremeno, a to právo doživotného bývania a užívania bytu. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Ak by aj hypoteticky bola pripustená možnosť, že predmetný byt bol predmetom BSM a tento žalovaný bez súhlasu žalobkyne previedol na tretiu osobu odplatným právnym úkonom, je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa sa doposiaľ nedovolala neplatnosti tohto právneho úkonu, pričom vzhľadom k tomu, že s poukazom na § 40a ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. K dovolaniu sa neplatnosti právneho úkonu urobeného v písomnej forme musí takisto dôjsť v písomnej forme, pričom musí byť adresované všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ustanovenej v § 101 OZ. Trojročná všeobecná premlčacia doba začína plynúť pre každú z dotknutých osôb v inom časovom okamihu, a to v deň, keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta. Tento okamih je daný objektívne a nezávisí od toho, kedy sa dotknutá osoba dozvie o urobení tohto úkonu. Keďže v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadením vecného bremena medzi žalovaným a jeho synom a jeho nevestou dňa 10.04.2015, je viac ako zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba žalobkyni uplynula v roku 2018. Žalobkyňa žalobu podala v roku 2020. S poukazom na túto skutočnosť žalovaný vznáša námietku premlčania. 3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 11.12.2021 žalobkyňa súdu oznámila, že žalovaný R.. W. K. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Toho času prebieha dedičské konanie. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 01.03.2022 uviedla, že rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 13.09.2011. Z. na N. X nadobudla so žalovaným v roku 1999, kedy sa stala jeho bezpodielovým spoluvlastníkom. So žalovaným ho kúpili počas trvania manželstva pre rodinu a teda nepatril do výlučného vlastníctva žalovaného. Byt žalovaný zaplatil zo spoločných peňazí. Všetky výdavky rodiny platili zo spoločných peňazí. Žalovaný nemal výlučné zdroje. Nie je pravdou, že nemala záujem o osobu žalovaného, navštívila ho aj v Penzióne, kde bol umiestnený. V tom čase si už skoro nič nepamätal.
Nemala možnosť domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože o predaji bytu nevedela, kúpnu zmluvu dodnes nevidela. Uviedla, že z pohľadu práva je byt na N. X v Z. v podielovom spoluvlastníctve jej a žalovaného a ich podiely sú rovnaké. Takéto spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj po uplynutí troch rokov od rozvodu. Podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu trvá. Jej nárok nie je premlčaný. V závere vyjadrenia žalobkyňa zmenila žalobný návrh a aktuálne sa domáha: určenia, že byt na N. ul. X v Z. je podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne z 1 v zmysle Občianskeho zákonníka § 149 ods. 4 a súčasní majitelia sú povinní uhradiť žalobkyni 1 ceny bytu do troch dní. A žalovanému uložiť povinnosť nahradiť jej trovy konania. 5. Uznesením zo dňa 12.04.2023, č.k. 9C/32/2020-72 súd rozhodol, že pokračuje v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/32/2020 s Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z., W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, Z., ktorí sú dedičmi pôvodne žalovaného R.. W. K.. 6. Uznesením zo dňa 14.04.2023, č.k. 9C/32/2020-76 súd pripustil, aby do konania na strane žalovanej pristúpila W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 9, Z.. 7. Žalovaná 2 vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobkyne uznáva. 8. Žalovaná 3 vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobkyne uznáva. 9. Žalovaný 1 vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pôvodne žalobkyňa a R.. W. K. (ďalej len ,,pôvodne žalovaný“) uzavreli manželstvo 06.12.1986 z ktorého pochádzajú dve deti a to žalované 2 a 3. Uvedené manželstvo bolo právoplatne rozvedené ku dňu 13.09.2011. Jednalo sa o v poradí druhé manželstvo pôvodne žalovaného. Z prvého manželstva pochádzajú taktiež dve deti a to žalovaný 1 a R.. G. Z. rod. K., nar. XX.XX.XXXX. Pôvodne žalovaný počas trvania druhého manželstva nadobudol do výlučného vlastníctva byt č. XX na N. ul. X v Z.. Predmetný byt odkúpil od Hl. mesta SR Bratislava dňa 22.01.1999, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Právnym titulom na odkúpenie bytu do výlučného vlastníctva pôvodne žalovaného bola existencia predchádzajúceho nájomného vzťahu a následné uplatnenie prednostného práva na odkúpenie mestského nájomného bytu podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ,,zákon o vlastníctve bytov“). Prednostné právo sa vzťahovalo výhradne na osobu pôvodne žalovaného ako dediča po jeho matke ako predchádzajúcom nájomcovi, keďže bolo založené na prechode nájmu bytu od pôvodného nájomcu, t.j. jeho nebohej matky podľa § 706 OZ. Byt bol odpredaný Hl. mestom Bratislava za kúpnu cenu 10.770,-Sk. Po takmer štyroch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode pôvodne žalovaný dňa 12.05.2015 ako výlučný vlastník tento byt previedol na základe kúpnej zmluvy na žalovaných 1 a 4, t.j. na svojho syna z prvého manželstva a nevestu, ktorí neskôr dňa 18.10.2021 žalovaní 1 a 4 predmetný byt predali súčasným vlastníkom a to manželom W.. W. H., nar. XX.XX.XXXX a W.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. XX, XXX XX S., L. republika. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že žalobkyňa v žalobe o určenie vlastníctva a vyporiadanie BSM po rozvode zmätočne navrhuje, aby súd rozhodol, že byt
- patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a pôvodne žalovaného, ktorý medzitým zomrel,
- žalobkyni bola nahradená polovica z príjmu z predaja bytu žalovaným 1 a 4. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že žalobný návrh je zmätočný, nejasný a neúplný, pretože nie je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Žaloba by mala smerovať voči okruhu všetkých pasívne legitimovaných osôb pripadajúcich v úvahu ako žalovaných, žaloba trpí nedostatkom preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako zákonného predpokladu podanej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. Žaloba je preto nespôsobilá žalobkyni privodiť zamýšľané právne účinky pre jej neurčitosť, rozporuplnosť a nevykonateľnosť žalobného návrhu. Žalovaný 1 preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný 1 v ďalšom uviedol, že právny nárok žalobkyne k bytu nemožno uznať z nasledovných dôvodov: Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že počas trvania manželstva s pôvodne žalovaných kúpili do vlastníctva štátny byt na N. X v Z.. Tento byt je od prvopočiatku jeho nadobudnutia odkúpením od Hlavného mesta Bratislava dňa 22.01.1999 vo výlučnom vlastníctve pôvodne žalovaného (podiel 1/1). Právnym titulom na odkúpenie bytu do výlučného vlastníctva pôvodne žalovaného bola existencia jeho nájomného vzťahu, a tým aj uplatnenie prednostného práva na odkúpenie (mestského, nájomného) bytu podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Prednostné právo sa vzťahovalo výlučne na osobu pôvodne žalovaného ako dediča po svojej matke, keďže bolo založené na prechode nájmu bytu od pôvodného nájomcu, t.j. jeho nebohej matky podľa § 706 ods. 1 OZ. Tvrdenie žalobkyne, že ju pôvodne žalovaný ubezpečil, že v liste vlastníctva sú uvedení obidvaja vlastníci ako manželia je účelové, pretože na jeho podporu neexistuje žiadny dôkaz. Uviedol, že manželstvo pôvodne žalovaného a žalobkyne bolo rozvedené 13.09.2011, kedy zaniklo aj ich BSM. K vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo ani dohodou a nebol podaný ani návrh na vyporiadanie BSM súdom. K vyporiadaniu BSM došlo až na základe zákonnej fikcie a to márnym uplynutím trojročnej prekluzívnej
lehoty podľa § 149 ods. 4 OZ. Žalovaný 1 má za to, že najneskôr po rozvode sa žalobkyňa mala začať zaujímať o svoj majetok, ktorý sa mal po rozvode vysporiadať. Mala sa aktívne zaujímať o svoj majetok, resp. o práva jej patriace, ktoré si mala následne zákonným spôsobom uplatniť a presadzovať ich, čo sa však nestalo. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že v prípade, ak by sa teoreticky pripustilo, že žalobkyňa v čase predaja bytu 12.5.2015 žalovaným 1 a 4 bola podielovou spoluvlastníčkou bytu, v takom prípade mala právny nárok domáhať sa podľa § 40a OZ relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to prevodu vlastníckeho práva v prospech žalovaných 1 a 4, čo sa však doposiaľ nestalo. K uplatneniu relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu musí dôjsť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 101 OZ, pričom je nesporné, že od predaja bytu do podania tejto žaloby dňa 14.07.2020 uplynulo viac ako 3 roky. I keď touto žalobou sa žalobkyňa tohto práva nedovoláva, mohla sa však teoreticky domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ len do uplynutia premlčacej lehoty, čo však neurobila. Z dôvodu právnej istoty ako aj opatrnosti žalovaný vznáša námietku premlčania. Žaloba v časti týkajúcej sa vyporiadania BSM, ktorej sa domáha žalobkyňa je vzhľadom na uplynutie času od právoplatnosti rozsudku o rozvode dňa 13.09.2011 márnym uplynutím zákonnej trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 149 ods. 4 OZ bezpredmetná. Tým, že k vyporiadaniu BSM medzi bývalými manželmi došlo za ich života ex lege, a to vyššie uvedenou zákonnou fikciou, je neprípustné, aby súd opätovne rozhodoval o vyporiadaní BSM v tomto alebo akomkoľvek inom civilnom konaní v tejto veci. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca za to, že žalobkyňa nemá žiadny právny nárok na zaplatenie akejkoľvek peňažnej sumy od žalovaného. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 01.12.2023 uviedla, že počas trvania manželstva v roku 1999 s pôvodne žalovaným kúpili byt na N. X v Z.. Nadobudli ho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kúpili ho zo spoločných peňazí. Byt nejaký čas prenajímali a príjmy z prenájmu priznávali v daňových priznaniach, polovicu manžel a polovicu ona. Po rozvode v roku 2011 sa pôvodne žalovaný odsťahoval do bytu na N. 8. V apríli 2018 sa dozvedela, že pôvodne žalovaný ich byt predal žalovaným 1 a 4 už v máji 2015. Keďže k tomuto právnemu úkonu nedala súhlas, je tento právny úkon neplatný. V roku 2018 so uplatňovala svoje vlastnícke právo doporučenými listami, na ktoré nikto z oslovených nereagoval, preto v roku 2020 podala žalobu na súd. Keďže sa o predaji bytu dozvedela v roku 2018, je 3-ročná lehota na uplatnenie jej nároku dodržaná. Predaj a kúpu bytu považuje za pochybné, pretože dcéra pôvodne žalovaného R.. Z. viedla v oficiálnom rozsudku, že asi v roku 2016 išli s bratom Z. pozrieť otca a našli ho v devastovanom stave a otec sa s nimi 30 rokov nestýkal. Pôvodne žalovaný im ale predmetný byt predal už v roku 2015. V roku 2015 žalovaný 1 nezaplatil za kúpený byt, ale z účtu jeho otca ubudli peniaze na iný účet. Teda, akoby pôvodne žalovaný naopak kúpil byt od svojho syna Z.. Už pred rokom 2015 všetky 4 deti vedeli, že otec nie je v poriadku, že sa nedokáže o seba postarať, čo neskôr viedlo k jeho umiestneniu do ústavu a čiastočnému zbaveniu svojprávnosti. Keďže od podania žaloby uplynuli 3 roky, byt bol predaný ďalej. Navrhla, aby súd vydal tento rozsudok:
- byt na N. X v Z. bol v podielovom že jej bývalý manžel predal byt bez jej súhlasu a v rozpore so zákonom synovi s manželkou a vtedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz,
- žalobkyňa sa domáhala žalobou svojho vlastníckeho práva v lehote troch rokov, čím sa jej vlastnícke právo nepremlčalo. Vlastnícke právo je nepremlčateľné.
- vzhľadom na to, že žalovaný 1 so žalovanou 4 byt odpredali ďalej, odpredali aj podiel žalobkyne, preto je žalovaný 1 povinný uhradiť žalobkyni polovicu trhovej ceny bytu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 11. Na pojednávaní konanom dňa 29.02.2024 súd zmenu žaloby pripustil. 12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesom právneho zástupcu žalovaného 1, oboznámením LV č. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.09.2011, č.k. 16C/205/2011-10, návrhmi žalobkyne na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 03.07.2020, 25.07.2018, 29.05.2018, 26.04.2018, uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 65D/130/2021, Dnot 48/2021, listami žalobkyne zo dňa 26.04.2018, 30.04.2018, 03.07.2020, 25.07.2018, 11.06.2020, 05.12.2023, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.08.1999, výpisom z účtu R.. W. K. z čl. 189, čestným prehlásením F. N. zo dňa 06.06.2024, čestným prehlásením R.. G. W. zo dňa 06.06.2024, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: 13. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí v tom, že predmetný byt v 1 patril jej. K aktívnej vecnej legitimácii uviedla, že na predmetný byt má právny nárok a ďalej k tomu nemá čo dodať. Pokiaľ sa jedná o skutkové tvrdenia, poukazovala na svoje písomné vyjadrenia. Jednoznačne nesúhlasí s tým, že právo predmetný byt odkúpiť mal len jej bývalý muž. Toto právo mala aj ona.
14. Právny zástupca žalovaného 1 na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukazoval tiež na skutočnosť, že je nesprávne ustálený okruh žalovaných. Poukazoval na písomné vyjadrenia k predmetu sporu, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava. Považoval za potrebné zvýrazniť, že predmetný byt previedlo hlavné mesto do výlučného vlastníctva len pôvodne žalovanému Právny titul vyplýva z ust. § 706 OZ. Peniaze na kúpu bytu od mesta požičal otcovi (pôvodne žalovanému) žalovaný 1, teda syn Z.. Len pre ilustráciu, priemerná mzda na Slovensku v roku 1999 bola 10.728,-Sk. Uviedol, že sama žalobkyňa sa na pojednávaní vyjadrila, že pôvodný žalovaný po rozvode jeho prvého manželstva žil v predmetnom byte so svojou matkou, čím sa naplnilo ust. § 706 ods. 1 OZ a pôvodne žalovaný sa stal výlučným nájomcom tohto bytu. Čo je z hľadiska právneho posúdenia tejto veci veľmi dôležité. To prednostné právo na odpredaj bytu sa vzťahovalo len na pôvodne žalovaného. Teda, len R.. W. K. mohol byť kupujúcim toho bytu a do budúcna výlučný predávajúci, v tomto prípade kupujúcim- synovi Z. s manželkou W.. 15. Žalovaná 3, ktorá je aj zástupkyňou žalovanej 2 uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetný byt kupovali mama s otcom spolu. 16. Žalobkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 29.01.2024 uviedla, že byt bol odpredaný pôvodne žalovanému z toho dôvodu, že on jediný mal v tom byte trvalý pobyt. Nešlo o dedenie, bol to nájomný byt. Mal preto predkupné právo na kúpu toho bytu, čo nikto nepopiera. Ale, výlučným kupujúcim mohol byť len vtedy, ak by bol slobodný. A, keďže ho kúpil za trvania manželstva, stali sa bezpodieloví spoluvlastníci. Pôvodne žalovaný tento byt kúpil pre ich rodinu. Má za to, že kataster si mal preveriť, či nie je ženatý. No toto si nepreveril, čí, pochybil. Dôležité je, že byt sa kúpil za trvania manželstva. Ďalšie pochybenie katastra vidí v tom, že kataster pri prevode bytu v roku 2015 mal si preveriť, že je žalovaný rozvedený a že chýba dohoda o rozdelení nehnuteľnosti. A tak pôvodne žalovaný predal aj jej majetok. Nie je pravdou, že na kúpu bytu pôvodne žalovanému požičal peniaze syn Z.. Pôvodne žalovaný bol stavebný inžinier a mal veľmi slušný príjem. A, aj ona mala slušný príjem. Peňazí mali dosť. Uviedla, že žalovaný 1 s manželkou ako aj R.. Z. sú neseriózni ľudia. Zopakovala, že jej právo je nepremlčané. 17. Žalovaný 1 vo vyjadrení zo dňa 14.05.2024 uviedol, že žalovaní 1 a 4 nadobudli od pôvodne žalovaného byt na základe kúpnej zmluvy dobromyseľne, následne ho previedli na manželov H. dobromyseľne. Vlastnícke právo by nebolo dotknuté akýmkoľvek zrušením pôvodnej zmluvy a/alebo kúpnej zmluvy 1 z dôvodu napr. relatívnej neplatnosti právneho úkonu (aj keby takáto žaloba bola v relevantnom čase podaná, čo nebola), nakoľko v čase prevodu vlastníckeho práva bol každý predávajúci bytu oprávnený tento byt previesť na nového vlastníka. Neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy a/alebo kúpnej zmluvy 1 by nemala žiadny vplyv na platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy 2. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že žalobkyňa sa okrem iného domáha nasledovného: ,,Vzhľadom na to, že žalovaný s manželkou byt odpredali ďalej, odpredali aj podiel žalobkyne, preto je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni polovicu trhovej ceny bytu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. V tejto súvislosti žalovaný 1 uviedol, že z dôvodu právnej istoty ako aj z opatrnosti vznáša námietku premlčania peňažného nároku žalobkyne na polovicu trhovej ceny bytu. K uplatneniu peňažného nároku malo dôjsť vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 101 OZ, pričom je nesporné, že predmetná premlčacia doba začala plynúť od predaja bytu 12.05.2015 a uplynula najneskôr 12.05.2018. Pokiaľ ide o uznanie nároku žalovaných 2,3, toto žalovaný 1 v plnom rozsahu rozporuje, pretože ide o vyhlásenie detí žalobkyne, ktoré v tomto konaní nemajú žiadnu relevanciu. K vyjadreniu žalobkyne, že dňa 11.05.2015 bolo na cudzí účet prevedených 20.000 €, pričom žalobkyňa nevie, na účet koho odišli, žalovaný 1 uviedol, že suma 20.000 € bola prevedená, ako to vyplýva z poznámky na výpise z bankového účtu pôvodného žalovaného na TAM, SmartFond o.p.f., čo je účet spoločnosti pôsobiacej v rámci skupiny G. banka, a to otvorený podielový fond G. F. W., teda žalovaný 1 predpokladá, že sa jednalo o nákup podielov v tomto fonde priamo pôvodným žalovaným. Žalobu navrhol zamietnuť. 18. Z listinných dôkazov súd zistil: 19. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.08.1999 súd zistil, že Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci previedlo do vlastníctva R.. W. K. byt č. XX nachádzajúceho sa na 4. posch. na N. ul. X v Z.. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-XXXXX/XX dňa 22.01.1999. 20. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.04.2015 súd zistil, že R.. Z. K. ako predávajúci dňa 10.04.2015 predal žalovaným 1 a 4 ako kupujúcim byt č. XX nachádzajúci sa na N. ul. X v Z.. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 9870/15 dňa 12.05.2015. 21. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy sú vlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. posch. na N. ul. X v Z. sú W.. W. H., nar. XX.XX.XXXX a W.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolená pod V-31850/2021 zo dňa 18.10.2021.
22. Z spisu Okresného súdu Bratislava IV súd zistil, že manželstvo žalobkyne a R.. W. K. bolo rozvedené rozsudkom zo 13.09.2011, sp. zn. 16C/205/2011-10. 23. Právne súd vec posúdil nasledovne: 24. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 25. Podľa § 100 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 26. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 27. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa , keď sa oprávnený dozvie,, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 28. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie , za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 29. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 586, § 701 ods. 1, a § 741b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 30. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 31. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 32. Podľa § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo. 33. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 34. Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporidali. 35. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 36. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 37. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 38. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 39. Podľa § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili
v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. 40. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. 41. Podľa § 704 ods. 1 OZ, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. 42. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého nájomca je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. 43. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetnej žalobe nie je možné vyhovieť. 44. V prvom rade súd uvádza, že všetky 3 žalobné návrhy (petity) sa týkajú a) vlastníctva bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu (N. ul. X, X, XX, G. ul X, X, X, X, X, XX, XX, XX) v Z., ma N. ulici č. vchodu X., súpis. č. XXX, b) spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, c) spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch : parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 190 m2, parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 188 m2, parcelné číslo XXX/X druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 184 m2, parcelné číslo XXX/X druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 175 m2, parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 212 m2, parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 178 m2, parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 202 m2, parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 186 m2, parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 182 m2, parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 182 m2, parcelné číslo XXX druh pozemku: zastavaná plocha s výmerou 181 m2, na ktorých je dom postavený.
45. Pokiaľ sa jedná o 1. žalobný návrh
- určiť, že byt na N. u. X v Z. bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej bývalého manžela R.. W. K. až do roku 2018, kedy sa dozvedela, že bývalý manžel predal byt bez jej súhlasu a v rozpore so zákonom synovi s manželkou a vtedy sa právo mohlo vykonať prvý raz (premlčanie). Súd poukazuje na skutočnosť, že vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Predmetná žaloba bola podaná žalobkyňou tvrdiac, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že predmetný byt nadobudol do výlučného vlastníctva bývalý manžel žalobkyne R.. W. K. na základe zmluvy o prevode bytu do vlastníctva uzavretej s Hlavným mestom SR Bratislava zo dňa 19.08.1999.
R.. W. K. predmetný byt kúpnou zmluvou zo dňa 10.04.2015 byt previedol na svojho syna Z. K. a jeho manželku W. K.. Z. K. s manželkou W. K. predmetný byt kúpnou zmluvou, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod V-31850/2021 zo dňa 18.10.2021 previedli na W.. W. H. a manželku W.. N. H.. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností (uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010 Vlastníkmi predmetného bytu sú W.. W. H. s manželkou W.. N. H., ktorí mali vystupovať ako strana sporu na strane žalovaných. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné dokazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 137 d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritériá na ich kategorizáciu. Ak je kritérium členenia žalobný návrh (petit), hovoríme o žalobách na plnenie a o žalobách určovacích. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná žaloba, teda v § 137 neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva, teda hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Normatívny význam ustanovenia § 137 CSP spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná. Pri určovacej žalobe [§ 137 písm. c)] znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba ) alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky, nie je exekučným titulom a vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou.
Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, teda aby mal zmysel. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má pre žalobcu zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii(neexistencii) predmetného práva. Doktrínu preventívneho charakteru a interpretačné dôsledky tejto doktríny nie je možné absolutizovať. V mnohých prípadoch ju nemožno vztiahnuť na určovacie žaloby, ktoré predpokladá osobitný predpis, teda kde žalobca naliehavý právny záujem nepreukazuje. Za ojedinelých špecifických okolností nie je vylúčené, že žalobca bude mať naliehavý právny záujem na určení práva aj vtedy, ak právo už bolo porušené.
Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, teda žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku. Rozhodnutie o právnom záujme, o tom, či je alebo nie je daný,
je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný.
Otázkou naliehavého právneho záujmu sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 11. decembra 2019, pričom v tomto svojom rozhodnutí poukázal na judikatúru NS SR v tejto otázke, a to rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/136/2009, R 17/1972, sp.zn. 5Cdo/31/2011 a sp. zn. 4Cdo/89/2007, sp. zn. 3Cdo/112/2004 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 81/2006 a obdobne aj sp. zn. 4Cdo/49/2003 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.75/2003, sp. zn. 3Cdo/53/2007, sp. zn. 1Cdo/26/2007, sp. zn. 5Cdo/136/2007, sp. zn. 5Obdo/51/2011,sp. zn. 6Cdo/392/2013 a uviedol, že z vyššie citovanej judikatúry vyplývajú nasledovné závery. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva, t. j. ak neistotu žalobcu v právnom vzťahu je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom (tu ide predovšetkým o prípady, kedy určovací výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorým sa predíde prípadným sporom o splnenie povinnosti). Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky súdom irelevantný. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. Ide predovšetkým o prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana. Aj v prípadoch, kedy žalobca, ktorý podal určovaciu žalobu, má možnosť podania žaloby na plnenie, všeobecne neplatí, že by nebol daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Ide predovšetkým o prípady, kedy by žalobou na plnenie nebol vyčerpaný celý predmet konania o určovacej žalobe alebo kedy sa určovacím výrokom rozsudku vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu. Určovacia žaloba je tiež neprípustná aj vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného (žalobcom následne iniciovaného) súdneho sporu.
Naliehavým právnym záujmom sa zaoberal aj NS SR v rozhodnutí zo dňa 20. marca 2019 sp. zn. 8Cdo/156/2018, v ktorom uviedol, že určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 32/98, 2Cdo 131/06). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 26/07, 3Cdo 44/08).
Súd sa preto v ďalšom zaoberal aj otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Potrebné preto bolo posúdiť právny záujem žalobkyne, aby bol vyhovujúci rozsudok pre ňu právne významný teda, aby mal zmysel. Ako už bolo vyššie uvedené, obsahom určovacej žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti. Vychádzajúc z obsahu žaloby, ako aj z formulácie 1. žalobného návrhu možno konštatovať, že žalobkyňa už v čase podania žaloby za to, že jej právo už porušené bolo. Formuláciu žalobného návrhu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť konkrétny aktuálny právny stav v prítomnom čase. Nie je prípustné určovať práva do minulosti, tak ako sa to žalobkyňa domáha vo svojom 1. určovacom návrhu, keď rozsudok určuje existenciu/neexistenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia. V danom prípade nejde o žalobný návrh, ktorá rieši aktuálnu otázku. Účelom požadovaného určenia nie je zmena osôb zapísaných ako vlastníci v katastri nehnuteľností, ale vyplatenie polovice trhovej ceny bytu, ako to vyplýva z 3. žalobného návrhu, teda o peňažné plnenie. Inými slovami tento žalobný návrh nie je spôsobilý žalobkyni privodiť zamýšľané právne účinky. 46. Pokiaľ sa jedná o 2. žalobný návrh -určiť, že žalobkyňa sa domáhala svojho vlastníckeho práva v lehote 3 rokov, čím sa jej vlastnícke právo nepremlčalo, vlastnícke právo sa nepremlčuje,
súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani tomuto žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť. Týmto žalobným návrhom sa žalobkyňa domáha určenia, že sa domáhala svojho vlastníckeho práva k bytu na N. ul. X v Z. včas, pretože vlastnícke právo sa nepremlčuje. Pokiaľ sa jedná o tento žalobný návrh, súd sa preto v ďalšom rovnako zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Potrebné preto bolo posúdiť právny záujem žalobkyne, aby bol vyhovujúci rozsudok pre ňu právne významný, teda, aby mal zmysel. Ako ž bolo vyššie uvedené, obsahom určovacej žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti. Vychádzajúc z obsahu žaloby, ako aj z formulácie 2. žalobného návrhu možno konštatovať, že žalobkyňa už v čase podania žaloby mala za to, že jej právo už porušené bolo. Žalobným návrhom žiadala už len konštatovať, že sa domáhala svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu včas, že toto jej žalobou uplatnené právo a nárok sa nepremlčalo. Ako už bolo vyššie uvedené, formuláciu žalobného návrhu je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť konkrétny aktuálny právny stav v prítomnom čase. Nie je prípustné určovať práva do minulosti, tak ako sa to žalobkyňa domáha aj v tomto svojom určovacom návrhu, keď rozsudok určuje existenciu/neexistenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia. Ani tento žalobný návrh nie je spôsobilý žalobkyni privodiť zamýšľané právne účinky. 47. Pokiaľ sa jedná o 3. žalobný návrh
- vzhľadom k tomu, že žalovaní 1 a 4 byt na N. ul. X v Z. byt odpredali, odpredali aj podiel žalobkyne, preto sú žalobcovia 1 a 4 povinní zaplatiť žalobkyni 1 trhovej ceny tohto bytu, súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani tomuto žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že po smrti P. V. K., zomr. XX.XX.XXXX (dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. D/327/1994) sa nájomcom bytu na N. ul. X v Z. titulom prechodu nájmu stal jej syn R.. W. K. (pôvodne žalovaný). Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 11.08.1999 uzavretej medzi Hlavným mestom SR Bratislavou, Primaciálne nám. 1, Bratislava ako predávajúcim a R.. W. K., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim bol byt č. XX nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu na N. ul. X prevedený do vlastníctva R.. W. K. (pôvodne žalovaného). Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že pôvodný žalovaný R.. W. K. ju ubezpečil, že v liste vlastníctva sú uvedení v tom čase obidvaja manželia - tj. žalobkyňa a R.. W. K., na podporu tohto tvrdenia žalobkyne neexistuje žiadny dôkaz. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného 1 v tom, že žalobkyňa sa mala zaujímať o svoj majetok a tvrdenie pôvodne žalovaného si preveriť, čo neurobila. Manželstvo žalobkyne a pôvodne žalovaného R.. W. K. bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.09.2011 č.k. 16C/215/2011-10 rozvedené. Súd má za to, že keď už nie skôr, tak najneskôr po rozvode manželstva s pôvodným žalovaným sa mala aktívne zaujímať o svoj majetok resp. práva jej patriace, ktoré si mala následne zákonným spôsobom uplatniť a presadzovať, čo sa však nestalo. Pokiaľ by išlo o spoločný nájom predmetného bytu manželmi, ak by bol byt prevedený do výlučného vlastníctva iba jednému z manželov, dotknutý manžel v danom prípade žalobkyňa by sa mohla rovnako v zmysle ust. § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Dotknutý manžel by tak dovolaním sa relatívnej neplatnosti spochybnil prevod bytu ako celok. Dotknutého manžela chráni aj i ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, a to oveľa účinnejšie ako ustanovenie o dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Keďže konajúci manžel nadobúda byt počas trvania manželstva, bude v zásade patriť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V posudzovanej veci však žalobkyňa zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu zo dňa 11.08.1999 nenapadla. Teda, nedomáhala sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu len v prospech pôvodne žalovaného R.. W. K.. K uplatneniu relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu musí dôjsť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, pričom je nesporné, že táto doba dávno uplynula. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka sa považuje za platný (so všetkými právnymi následkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba) sa
neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že pôvodne žalovaný R.. W. K. zmluvou o prevode vlastníctva bytu a zriadení vecného bremena zo dňa 10.04.2015 predmetný byt previedol do vlastníctva synovi z prvého manželstva a jeho manželke, v tomto konaní vystupujúcim ako žalovaný 1 a žalovaná 4. Opätovne, v prípade, ak sa žalobkyňa považovala za podielovú spoluvlastníčku predmetného bytu mala možnosť, mala sa v takomto prípade domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to, prevodu vlastníckeho práva k bytu z pôvodne žalovaného R.. W. K. na žalovaných 1 a 4, Z. K. s manželkou W., čo neurobila. Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ žalobkyňa namietala, že uvedené úkony boli vykonané bez jej súhlasu (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale nepredložila súdu rozhodnutie o vyslovení neplatnosti týchto právnych úkonov (neplatnosti je možné domáhať sa v 3-ročnej premlčacej lehote , ktorá plynie od momentu uzavretia (podpísania) samotnej zmluvy), t.j. dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné len v zákonom stanovenej lehote, ktorá je všeobecne tri roky od okamihu, keď sa o takej neplatnosti účastník dozvedel, ale nie neskôr ako do troch rokov od uzatvorenia samotného právneho úkonu. Táto lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti je premlčacia doba a ak sa premlčí, právo domáhať sa neplatnosti zaniká. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že manželstvo žalobkyne a pôvodne žalovaného R.. W. K. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.09.2011, č.k. 16C/205/2011- 10. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.09.2011. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Žaloba je preto uplynutím prekluzívnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tiež bezpredmetná, keď tým, že k vyporiadaniu BSM medzi bývalými manželmi došlo za ich života ex lege, a to vyššie uvedenou zákonnou fikciou, je neprípustné, aby súd opätovne rozhodoval o vyporiadaní BSM v tomto alebo akomkoľvek inom civilnom súdnom konaní. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha zaplatenia 1 trhovej hodnoty bytu č. XX N. ul. X v Z. od žalovaných 1 a 4, je takýto nárok žalobkyne nedôvodný. Neexistuje totiž žiadny právny titul na to, aby žalovaní 1 a 4 jej 1 trhovej hodnoty vyplácali. Na tomto mieste je potrebné tiež uviesť, že žalobkyňa si poťažne vrátenie 1 kúpnej ceny za predmetný byt obdržanej od žalovaných 1 a 4 za splnenia zákonných predpokladov mohla uplatňovať voči bývalému manželovi R.. W. K. s odôvodnením, že sám predal žalovaným 1 a 4 aj jej majetok (sporný byt). Aj v tomto prípade však uplynula 2 ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že by si žalobkyňa pohľadávku voči poručiteľovi R.. W. K. uplatnila v rámci dedičského konania po ňom. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie 1 trhovej ceny bytu od žalovaného 1 a 4 súdu uvádza, že dňa 12.05.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu na základe kúpnej zmluvy, v ktorej pôvodne žalovaný R.. W. K. ako výlučný vlastník byt previedol na základe kúpnej zmluvy na žalovaných 1 a 4. K uplatneniu peňažného nároku malo dôjsť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka, pričom premlčacia lehota začala plynúť odo dňa predaja bytu 12.05.2015 a uplynula najneskôr 12.05.2018. 48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p v spojení s § 262 C.s.p. a žalovanému 1, ktorý mal úspech v konaní, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaným 2, 3 a 4 súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď v súvislosti s týmto konaním im žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na výkon exekúcie.