Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 30 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (38)874/378422.571d71.pdf
PDF · 118.49 KB
No categories available
3Cdo/53/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci navrhovateľky I., bývajúcej v N., proti odporcovi I., bývajúcemu v N.,
zastúpenému JUDr. V., advokátkou so sídlom v N., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16 C 373/98, o dovolaní
odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. septembra 2006, sp. zn. 5 Co 197/2005,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 20. septembra
2006, sp. zn. 5 Co 197/2005 vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nitra
zo 4. apríla 2005, č.k. 16 C 373/98-388 tak, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo 16. októbra 1998 je neplatná, a rozsudok Okresného súdu Nitra
zo 4. apríla 2005, č.k. 16 C 373/98-388 v časti, ktorou bol zamietnutý návrh o určenie
neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo 16. októbra
1998 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. apríla 2005, č.k. 16 C 373/98-388 zamietol návrh,
ktorým sa navrhovateľka domáhala l/ vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“) z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 6. augusta
1998, č.k. 25 C 156/98-10 bolo právoplatne zrušené BSM, 2/ určenia neplatnosti dohody
o vyporiadaní BSM uzavretej dňa 16. októbra 1998 medzi účastníkmi, registrovanej na
Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra pod V.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá 16. októbra
1998 je platná, keďže bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Právne
účinky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nastávajú dňom jej uzavretia, v časti
nehnuteľností dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva správou katastra. Existencia platnej
dohody o vyporiadaní BSM bráni vyporiadaniu BSM, preto súd návrh na určenie neplatnosti
tejto dohody i na vyporiadanie BSM zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 20. septembra 2006,
sp. zn. 5 Co 197/2005 zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo 4. apríla 2005, č.k.
16 C 373/98-388 v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na určenie neplatnosti dohody
o vyporiadaní BSM zo dňa 16.10.1998 tak, že určil, že dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá
medzi navrhovateľkou a odporcom, registrovaná na Katastrálnom úrade v Nitre, Správa
katastra pod V., je neplatná. V časti týkajúcej sa výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí
návrhu na vyporiadanie BSM ako aj v časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Po
zhodnotení vykonaného dokazovania na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
„právny úkon“ (dohoda) uzatvorený účastníkmi konania 16. októbra 1998 postráda prejav
vôle navrhovateľky uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM, čo má za následok podľa § 34 O.z.
jeho neplatnosť. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj v dôsledku absencie jeho
základných náležitostí (§ 37 ods. 1 O.z.), ktorými sú najmä vážnosť, určitosť
a zrozumiteľnosť. Záver, že navrhovateľka nemienila prejaviť svoju vôľu spôsobom
vyplývajúcim z obsahu dohody zo 16. októbra 1998 dokazuje napr. dátum jej odchodu zo
spoločnej domácnosti (8. októbra 1998), dátumu odvolania čestného prehlásenia
z 23. septembra 1998, a dátum, kedy požiadala súd prvého stupňa o vyslovenie zákazu
odporcu nakladať s účtami vo VÚB, a.s. pobočka Nitra (30. októbra 1998). Spôsob
uzatvorenia a samotný obsah dohody o vyporiadaní BSM odvolací súd považoval v porovnaní
s inými dohodami tohto druhu za absolútne výnimočný a neštandardný z viacerých
dôvodov: a/ dohoda neobsahuje názov, resp. označenie ako dohoda o vyporiadaní BSM,
b/ podpisy účastníkov dohody sa nenachádzajú na konci textu tvoriaceho jej obsah, ale každý
z účastníkov v podstate podpísal iba časť dohody týkajúcu sa vecí, ktoré majú pripadnúť do
výlučného vlastníctva druhého z účastníkov. Vzhľadom k tomu, že predmetom dohody sú
okrem iného aj nehnuteľnosti, vyžaduje sa pre platnosť dohody písomná forma dohody
opatrená podpismi obidvoch strán. Z absolútne neplatného právneho úkonu právne následky
nemôžu nastať, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu
vôle (konvalidáciou), resp. konsenzuálnym súhlasom. Na túto neplatnosť musí súd prihliadať
aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti.
Rozsudok krajského súdu v zmeňujúcom výroku, t.j. vo výroku, ktorým určil dohodu
o vyporiadaní BSM za neplatnú, napadol odporca dovolaním, prípustnosť ktorého odôvodnil
§ 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Poukázal na § 149a O.z.,
podľa ktorého ak sa dohody medzi manželmi podľa § 143a a § 149 týkajú nehnuteľností,
musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra; pre takéto dohody
platí všeobecný režim pre vklad do katastra podľa § 25 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. V § 31
uvedeného zákona je upravený postup správy katastra, podľa ktorého táto preskúma platnosť
zmluvy pred povolením vkladu. Navrhovateľke nič nebránilo napadnúť rozhodnutie Správy
katastra Nitra o povolení vkladu dohody o vyporiadaní BSM z 19. decembra 2000 pod V.
žalobou na súde podľa § 247 a nasl. O.s.p., navrhovateľka toto svoje právo nevyužila
a o rozšírenie pôvodného návrhu na vyporiadanie BSM o určenie neplatnosti dohody
o vyporiadaní BSM požiadala až návrhom doručeným súdu 10. februára 2003. V prípade, ak
by malo byť predmetné rozhodnutie neúčinné v dôsledku určenia neplatnosti dohody
o vyporiadaní BSM, vnímal by takéto rozhodnutie ako porušenie jeho základných
občianskych práv a istôt, nakoľko rozhodnutie je právoplatné a na toto rozhodnutie
nadväzovali ďalšie právne úkony, ktorých účastníkmi boli tretie osoby. Aj títo ďalší účastníci
právnych úkonov nadväzujúcich na uvedené vstupovali do právnych úkonov dobromyseľne,
na základe právnych úkonov nadobudli vlastnícke právo a po povolení vkladu vykonávali na
nehnuteľnostiach rozsiahle investície. Dovolateľ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu
o absencii navonok prejavenej vôle navrhovateľky pri uzatváraní dohody. Na dohode sa
nachádza jeho podpis i podpis navrhovateľky, čo nepoprela, preto jej tvrdenie, že dohodu
nepodpísala a že mu poskytla iba čistý papier bez textu s jej podpisom, zostalo nepreukázané.
Neobstojí ani ďalší dôvod neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM pre rozpor s § 37 ods. 1
O.z. I keď dohoda nie je vzorovou dohodou svojho druhu, ide o platný právny úkon, k čomu
dospela nielen správa katastra, ale aj súdy rôznych stupňov v ďalších konaniach, v ktorých
posudzovali otázku jej platnosti ako predbežnú. Naviac záver odvolacieho súdu o neplatnosti
dohody pre absenciu jej určitosti, zrozumiteľnosti a vážnosti nie je presvedčivo odôvodnený,
keď odvolací súd neuvádza konkrétne, v čom je dohoda neurčitá, nezrozumiteľná a v čom
spočíva absencia vážnosti. Žiadne ustanovenie neupravuje formu dohody o vyporiadaní BSM;
iba ak sa dohoda týka nehnuteľností, v zmysle platnej úpravy musí mať písomnú formu. Táto
podmienka bola splnená, dohoda má písomnú formu, bola podpísaná oboma účastníkmi,
spôsob podpisovania, resp. umiestnenia podpisov na predmetnej dohode navrhla samotná
navrhovateľka, čo on akceptoval. V priebehu konania obaja potvrdili, že predmetom dohody
o vyporiadaní BSM zo 16. októbra 1998 sú všetky veci, ktoré patrili do ich BSM. Ak každý
z nich podpísal a tým odsúhlasil veci pripadajúce do výlučného vlastníctva druhého účastníka
dohody, musel byť uzrozumený s tým, že ostatné veci pripadajú do jeho výlučného
vlastníctva. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľka vyjadrenie k dovolaniu nepodala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudky súdov nižších stupňov treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody dovolací súd neposudzuje iba podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Existencia vád
konania v zmysle § 237 O.s.p. nebola tvrdená a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. To
platí aj o tzv. inej vade konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Odporca v dovolaní namieta, že rozsudok krajského súdu v napadnutej časti spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 242 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke neplatnosti
dohody o vyporiadaní BSM. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym
posúdením veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny
predpis a či ho aj správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť len
právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený
procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.)].
Dovolateľom tvrdené dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd len podľa toho, ako
boli slovne vyjadrené, ale predovšetkým podľa obsahu tohto opravného prostriedku (§ 41
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom v otázke procesnej prípustnosti danej určovacej žaloby, nezaoberal sa
dovolací súd dôvodmi neplatnosti predmetnej dohody, pretože ich riešenie by prichádzalo do
úvahy až po správnom vyriešení otázky existencie naliehavého právneho záujmu
navrhovateľky na požadovanom určení.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka dňa 22. decembra
1998 podala návrh na vyporiadanie BSM z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo
6. augusta 1998, č.k. 25 C 156/98-10 bolo zrušené bezpodielového spoluvlastníctvo manželov
za trvania manželstva. V priebehu konania o vyporiadanie BSM podala aj návrh na určenie
neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zo 16. októbra 1998; súd pripustil rozšírenie návrhu
dňa 12. februára 2003 (viď č.l. 158 spisu). Súd prvého stupňa rozsudkom zo 4. apríla 2005
č.k. 16 C 373/98-388 návrh na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zamietol
a zamietol aj návrh na vyporiadanie BSM z dôvodu existencie platnej dohody o vyporiadaní
BSM, ktorá predstavuje prekážku pre vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu. Krajský súd na
odvolanie navrhovateľky zmenil zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie
neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a určil dohodu uzavretú účastníkmi 16. októbra 1998
registrovanú na Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra Nitra pod V. (súčasťou
vyporiadania podľa dohody boli aj označené nehnuteľnosti) za neplatnú. V časti týkajúcej sa
výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu na vyporiadanie BSM ako aj v časti
o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd záver o absolútnej neplatnosti dohody
o vyporiadaní BSM zo 16. októbra 1998 založil na absencii prejavu vôle navrhovateľky
uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM (§ 46 ods. 1 O.z.) a absencii základných náležitostí
právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 O.z., ktorými sú najmä vážnosť, určitosť
a zrozumiteľnosť.
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o: a/ osobnom stave, b/ splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,
z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní
BSM, podľa súdnej praxe je svojou povahou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. V súvislosti
s uplatneným dovolacím dôvodom dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že súčasťou
právneho posúdenia veci súdom je v prípade určovacej žaloby aj posúdenie jej procesnej
prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
(§ 80 písm. c/ O.s.p.). Právny záver, ktorý súd zaujme pri posudzovaní určovacej žaloby
z hľadiska opodstatnenosti ňou uplatnených nárokov, zahŕňa v sebe (aj bez výslovného
vyjadrenia) tiež záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na
požadovanom určení. Tým, že odvolací súd v danej veci vecne preskúmal platnosť samotnej
dohody o vyporiadaní BSM, vyjadril nepriamo svoj záver, že navrhovateľka má naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM. Posúdiť, či napadnutý
rozsudok spočíva na správnom právnom posúdení veci, znamenalo teda v danej veci aj
preskúmať správnosť (odvolacím súdom síce výslovne nevyjadreného, ale inak jednoznačne
zaujatého) záveru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o vyporiadaní BSM zo 16. októbra 1998.
Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má spravidla preventívny charakter a má
miesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty
v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je
namieste tiež tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu
a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť
rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií
určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 80
písm. c/ O.s.p. Účelom návrhu o určenie je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa
predovšetkým pred tým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh
preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli
porušené a kde je namieste návrh o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. Zásada, že
navrhovateľ sa nemôže návrhom úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam,
kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b/ O.s.p., neplatí
vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,
že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa
určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy
účastníkov sporu a predíde sa ďalším návrhom na začatie konania). Ak navrhovateľ neosvedčí
svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie takéhoto návrhu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý
poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006 a ktorý
opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3 Cdo 36/2007) uviedol, že určovací návrh nie je
spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak
vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného
právneho vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti
právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti,
nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky,
a to najmä vtedy, keď takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah
sporného právneho vzťahu alebo práva.
Samostatným návrhom nastolená otázka neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM
(uzavretie ktorej navrhovateľka od začatia konania o vyporiadanie BSM popiera) má povahu
len predbežnej otázky, ktorá bude (mala by byť) tak – či onak, riešená ako predbežná
v prebiehajúcom neskončenom konaní o vyporiadanie BSM. Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhovateľka nemá (nemôže mať) naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento
záver je opodstatnený o to viac, že v danom prípade by sa spornosť vzťahu účastníkov
definitívne neodstránila ani prípadným vyriešením otázky neplatnosti dohody o vyporiadaní
BSM, pretože naďalej by zostala nevyriešená otázka vyporiadania BSM súdom, ktoré konanie
nie je doposiaľ ukončené a na právnom postavení navrhovateľky by sa nič nezmenilo.
V tejto súvislosti dovolací súd dodáva, že pre posúdenie otázky naliehavého právneho
záujmu vyžadovaného ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. je rozhodujúci právny záujem
navrhovateľky (jej návrh je predmetom konania), teda nie právny záujem odporcu. V danom
prípade je zrejmé, že navrhovateľke ide o to, aby odporca nedisponoval spoločným majetkom
vrátane nehnuteľností, ktoré podľa dohody pripadli jemu a naopak odporca má záujem, aby
dohoda zostala v platnosti vzhľadom na následné prevody nehnuteľností (na ktoré poukázal
vo svojom dovolaní), ktoré podľa spornej dohody pripadli jemu.
Vyššie uvedený záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na tom, aby sa v samostatnom konaní na jej návrh určila
neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM však neznamená, že by nemala žiadnu možnosť
domáhať sa vyriešenia sporných vzťahov s odporcom, resp. vyporiadania BSM. Uvedený
záver znamená len to, že tento navrhovateľkou zvolený procesný prostriedok nebol v danom
prípade vhodný a procesne prípustný a možno ho označiť aj za nadbytočný.
Z dôvodov uvedených vyššie dovolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke preukázania naliehavého právneho
záujmu navrhovateľky na podaní určovacieho návrhu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil (§ 243b
ods. 1 O.s.p.), pre rovnako nesprávne právne posúdenie veci zrušil aj rozsudok súdu prvého
stupňa v časti o zamietnutí návrhu o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM (§ 243b
ods. 2 O.s.p.) a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: