Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/53/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľky I., bývajúcej v N., proti odporcovi I., bývajúcemu v N.,

zastúpenému JUDr. V., advokátkou so sídlom v N., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní

odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. septembra 2006, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 20. septembra

2006, sp. zn. vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nitra

zo 4. apríla 2005, č.k. -388 tak, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov zo 16. októbra 1998 je neplatná, a rozsudok Okresného súdu Nitra

zo 4. apríla 2005, č.k. -388 v časti, ktorou bol zamietnutý návrh o určenie

neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo 16. októbra

1998 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. apríla 2005, č.k. -388 zamietol návrh,

ktorým sa navrhovateľka domáhala l/ vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len „BSM“) z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 6. augusta

1998, č.k. -10 bolo právoplatne zrušené BSM, 2/ určenia neplatnosti dohody

o vyporiadaní BSM uzavretej dňa 16. októbra 1998 medzi účastníkmi, registrovanej na

Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra pod V.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá 16. októbra

1998 je platná, keďže bola uzavretá v súlade s ustanoveniami . Právne

účinky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nastávajú dňom jej uzavretia, v časti

nehnuteľností dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva správou katastra. Existencia platnej

dohody o vyporiadaní BSM bráni vyporiadaniu BSM, preto súd návrh na určenie neplatnosti

tejto dohody i na vyporiadanie BSM zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 20. septembra 2006,

sp. zn. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo 4. apríla 2005, č.k.

-388 v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na určenie neplatnosti dohody

o vyporiadaní BSM zo dňa 16.10.1998 tak, že určil, že dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá

medzi navrhovateľkou a odporcom, registrovaná na Katastrálnom úrade v Nitre, Správa

katastra pod V., je neplatná. V časti týkajúcej sa výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí

návrhu na vyporiadanie BSM ako aj v časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Po

zhodnotení vykonaného dokazovania na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že

„právny úkon“ (dohoda) uzatvorený účastníkmi konania 16. októbra 1998 postráda prejav

vôle navrhovateľky uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM, čo má za následok podľa § 34 O.z.

jeho neplatnosť. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj v dôsledku absencie jeho

základných náležitostí (§ 37 ods. 1 O.z.), ktorými sú najmä vážnosť, určitosť

a zrozumiteľnosť. Záver, že navrhovateľka nemienila prejaviť svoju vôľu spôsobom

vyplývajúcim z obsahu dohody zo 16. októbra 1998 dokazuje napr. dátum jej odchodu zo

spoločnej domácnosti (8. októbra 1998), dátumu odvolania čestného prehlásenia

z 23. septembra 1998, a dátum, kedy požiadala súd prvého stupňa o vyslovenie zákazu

odporcu nakladať s účtami vo VÚB, a.s. pobočka Nitra (30. októbra 1998). Spôsob

uzatvorenia a samotný obsah dohody o vyporiadaní BSM odvolací súd považoval v porovnaní

s inými dohodami tohto druhu za absolútne výnimočný a neštandardný z viacerých

dôvodov: a/ dohoda neobsahuje názov, resp. označenie ako dohoda o vyporiadaní BSM,

b/ podpisy účastníkov dohody sa nenachádzajú na konci textu tvoriaceho jej obsah, ale každý

z účastníkov v podstate podpísal iba časť dohody týkajúcu sa vecí, ktoré majú pripadnúť do

výlučného vlastníctva druhého z účastníkov. Vzhľadom k tomu, že predmetom dohody sú

okrem iného aj nehnuteľnosti, vyžaduje sa pre platnosť dohody písomná forma dohody

opatrená podpismi obidvoch strán. Z absolútne neplatného právneho úkonu právne následky

nemôžu nastať, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu

vôle (konvalidáciou), resp. konsenzuálnym súhlasom. Na túto neplatnosť musí súd prihliadať

aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti.

Rozsudok krajského súdu v zmeňujúcom výroku, t.j. vo výroku, ktorým určil dohodu

o vyporiadaní BSM za neplatnú, napadol odporca dovolaním, prípustnosť ktorého odôvodnil

a jeho dôvodnosť Poukázal na O.z.,

podľa ktorého ak sa dohody medzi manželmi podľa § 143a a § 149 týkajú nehnuteľností,

musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra; pre takéto dohody

platí všeobecný režim pre vklad do katastra podľa a nasl. V

uvedeného zákona je upravený postup správy katastra, podľa ktorého táto preskúma platnosť

zmluvy pred povolením vkladu. Navrhovateľke nič nebránilo napadnúť rozhodnutie Správy

katastra Nitra o povolení vkladu dohody o vyporiadaní BSM z 19. decembra 2000 pod V.

žalobou na súde podľa a nasl. , navrhovateľka toto svoje právo nevyužila

a o rozšírenie pôvodného návrhu na vyporiadanie BSM o určenie neplatnosti dohody

o vyporiadaní BSM požiadala až návrhom doručeným súdu 10. februára 2003. V prípade, ak

by malo byť predmetné rozhodnutie neúčinné v dôsledku určenia neplatnosti dohody

o vyporiadaní BSM, vnímal by takéto rozhodnutie ako porušenie jeho základných

občianskych práv a istôt, nakoľko rozhodnutie je právoplatné a na toto rozhodnutie

nadväzovali ďalšie právne úkony, ktorých účastníkmi boli tretie osoby. Aj títo ďalší účastníci

právnych úkonov nadväzujúcich na uvedené vstupovali do právnych úkonov dobromyseľne,

na základe právnych úkonov nadobudli vlastnícke právo a po povolení vkladu vykonávali na

nehnuteľnostiach rozsiahle investície. Dovolateľ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu

o absencii navonok prejavenej vôle navrhovateľky pri uzatváraní dohody. Na dohode sa

nachádza jeho podpis i podpis navrhovateľky, čo nepoprela, preto jej tvrdenie, že dohodu

nepodpísala a že mu poskytla iba čistý papier bez textu s jej podpisom, zostalo nepreukázané.

Neobstojí ani ďalší dôvod neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM pre rozpor s § 37 ods. 1

O.z. I keď dohoda nie je vzorovou dohodou svojho druhu, ide o platný právny úkon, k čomu

dospela nielen správa katastra, ale aj súdy rôznych stupňov v ďalších konaniach, v ktorých

posudzovali otázku jej platnosti ako predbežnú. Naviac záver odvolacieho súdu o neplatnosti

dohody pre absenciu jej určitosti, zrozumiteľnosti a vážnosti nie je presvedčivo odôvodnený,

keď odvolací súd neuvádza konkrétne, v čom je dohoda neurčitá, nezrozumiteľná a v čom

spočíva absencia vážnosti. Žiadne ustanovenie neupravuje formu dohody o vyporiadaní BSM;

iba ak sa dohoda týka nehnuteľností, v zmysle platnej úpravy musí mať písomnú formu. Táto

podmienka bola splnená, dohoda má písomnú formu, bola podpísaná oboma účastníkmi,

spôsob podpisovania, resp. umiestnenia podpisov na predmetnej dohode navrhla samotná

navrhovateľka, čo on akceptoval. V priebehu konania obaja potvrdili, že predmetom dohody

o vyporiadaní BSM zo 16. októbra 1998 sú všetky veci, ktoré patrili do ich BSM. Ak každý

z nich podpísal a tým odsúhlasil veci pripadajúce do výlučného vlastníctva druhého účastníka

dohody, musel byť uzrozumený s tým, že ostatné veci pripadajú do jeho výlučného

vlastníctva. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vyjadrenie k dovolaniu nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním ( ),

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) a dospel k záveru, že rozsudky súdov nižších stupňov treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody dovolací súd neposudzuje iba podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Existencia vád

konania v zmysle nebola tvrdená a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. To

platí aj o tzv. inej vade konania ( ).

Odporca v dovolaní namieta, že rozsudok krajského súdu v napadnutej časti spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) v otázke neplatnosti

dohody o vyporiadaní BSM. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym

posúdením veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny

predpis a či ho aj správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť len

právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený

procesnými prostriedkami (, veta druhá )].

Dovolateľom tvrdené dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd len podľa toho, ako

boli slovne vyjadrené, ale predovšetkým podľa obsahu tohto opravného prostriedku (§ 41

ods. 2 v spojení s ). Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom v otázke procesnej prípustnosti danej určovacej žaloby, nezaoberal sa

dovolací súd dôvodmi neplatnosti predmetnej dohody, pretože ich riešenie by prichádzalo do

úvahy až po správnom vyriešení otázky existencie naliehavého právneho záujmu

navrhovateľky na požadovanom určení.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka dňa 22. decembra

1998 podala návrh na vyporiadanie BSM z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo

6. augusta 1998, č.k. -10 bolo zrušené bezpodielového spoluvlastníctvo manželov

za trvania manželstva. V priebehu konania o vyporiadanie BSM podala aj návrh na určenie

neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zo 16. októbra 1998; súd pripustil rozšírenie návrhu

dňa 12. februára 2003 (viď č.l. 158 spisu). Súd prvého stupňa rozsudkom zo 4. apríla 2005

č.k. -388 návrh na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zamietol

a zamietol aj návrh na vyporiadanie BSM z dôvodu existencie platnej dohody o vyporiadaní

BSM, ktorá predstavuje prekážku pre vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu. Krajský súd na

odvolanie navrhovateľky zmenil zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie

neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a určil dohodu uzavretú účastníkmi 16. októbra 1998

registrovanú na Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra Nitra pod V. (súčasťou

vyporiadania podľa dohody boli aj označené nehnuteľnosti) za neplatnú. V časti týkajúcej sa

výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu na vyporiadanie BSM ako aj v časti

o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd záver o absolútnej neplatnosti dohody

o vyporiadaní BSM zo 16. októbra 1998 založil na absencii prejavu vôle navrhovateľky

uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM (§ 46 ods. 1 O.z.) a absencii základných náležitostí

právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 O.z., ktorými sú najmä vážnosť, určitosť

a zrozumiteľnosť.

V zmysle návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o: a/ osobnom stave, b/ splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,

z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní

BSM, podľa súdnej praxe je svojou povahou žalobou podľa V súvislosti

s uplatneným dovolacím dôvodom dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že súčasťou

právneho posúdenia veci súdom je v prípade určovacej žaloby aj posúdenie jej procesnej

prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

( ). Právny záver, ktorý súd zaujme pri posudzovaní určovacej žaloby

z hľadiska opodstatnenosti ňou uplatnených nárokov, zahŕňa v sebe (aj bez výslovného

vyjadrenia) tiež záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na

požadovanom určení. Tým, že odvolací súd v danej veci vecne preskúmal platnosť samotnej

dohody o vyporiadaní BSM, vyjadril nepriamo svoj záver, že navrhovateľka má naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM. Posúdiť, či napadnutý

rozsudok spočíva na správnom právnom posúdení veci, znamenalo teda v danej veci aj

preskúmať správnosť (odvolacím súdom síce výslovne nevyjadreného, ale inak jednoznačne

zaujatého) záveru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

dohody o vyporiadaní BSM zo 16. októbra 1998.

Určovací návrh ( ) má spravidla preventívny charakter a má

miesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty

v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je

namieste tiež tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu

a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť

rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií

určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 80

písm. c/ Účelom návrhu o určenie je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa

predovšetkým pred tým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh

preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli

porušené a kde je namieste návrh o splnenie povinnosti ( )]. Zásada, že

navrhovateľ sa nemôže návrhom úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam,

kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa ustanovenia , neplatí

vtedy, ak navrhovateľ (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,

že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu. Právny

záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle,

že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie

spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa

určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy

účastníkov sporu a predíde sa ďalším návrhom na začatie konania). Ak navrhovateľ neosvedčí

svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý

dôvod pre zamietnutie takéhoto návrhu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je

z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo

procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal

meritom veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. (na ktorý

poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a ktorý

opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. ) uviedol, že určovací návrh nie je

spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky

vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak

vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného

právneho vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti

právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti,

nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky,

a to najmä vtedy, keď takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah

sporného právneho vzťahu alebo práva.

Samostatným návrhom nastolená otázka neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM

(uzavretie ktorej navrhovateľka od začatia konania o vyporiadanie BSM popiera) má povahu

len predbežnej otázky, ktorá bude (mala by byť) tak – či onak, riešená ako predbežná

v prebiehajúcom neskončenom konaní o vyporiadanie BSM. Vzhľadom na vyššie uvedené

navrhovateľka nemá (nemôže mať) naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento

záver je opodstatnený o to viac, že v danom prípade by sa spornosť vzťahu účastníkov

definitívne neodstránila ani prípadným vyriešením otázky neplatnosti dohody o vyporiadaní

BSM, pretože naďalej by zostala nevyriešená otázka vyporiadania BSM súdom, ktoré konanie

nie je doposiaľ ukončené a na právnom postavení navrhovateľky by sa nič nezmenilo.

V tejto súvislosti dovolací súd dodáva, že pre posúdenie otázky naliehavého právneho

záujmu vyžadovaného ustanovením je rozhodujúci právny záujem

navrhovateľky (jej návrh je predmetom konania), teda nie právny záujem odporcu. V danom

prípade je zrejmé, že navrhovateľke ide o to, aby odporca nedisponoval spoločným majetkom

vrátane nehnuteľností, ktoré podľa dohody pripadli jemu a naopak odporca má záujem, aby

dohoda zostala v platnosti vzhľadom na následné prevody nehnuteľností (na ktoré poukázal

vo svojom dovolaní), ktoré podľa spornej dohody pripadli jemu.

Vyššie uvedený záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky

v zmysle na tom, aby sa v samostatnom konaní na jej návrh určila

neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM však neznamená, že by nemala žiadnu možnosť

domáhať sa vyriešenia sporných vzťahov s odporcom, resp. vyporiadania BSM. Uvedený

záver znamená len to, že tento navrhovateľkou zvolený procesný prostriedok nebol v danom

prípade vhodný a procesne prípustný a možno ho označiť aj za nadbytočný.

Z dôvodov uvedených vyššie dovolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke preukázania naliehavého právneho

záujmu navrhovateľky na podaní určovacieho návrhu ( ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil (§ 243b

ods. 1 ), pre rovnako nesprávne právne posúdenie veci zrušil aj rozsudok súdu prvého

stupňa v časti o zamietnutí návrhu o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM (§ 243b

ods. 2 ) a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: