Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoCsp-15-2025.pdf
PDF · 105.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/15/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX B., právne zast.: JUDr. Dušan Remeta, Masarykova 2713/2, 080 01 Prešov, IČO: 420 39 720, proti žalovanému: D. E. F. G., H. H. H. XX/XX, I. J., XXX XX F. X, E. K., L.: XXX XX XXX, F. I. H. F. H. M. N. D. F., F. F. N. L. E. O. H. H.: B. P. X/X, XXX XX Q., L.: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Jozef Barabás, advokát, Letná 45, 05201 Spišská Nová Ves, IČO: 500 76 477, o zaplatenie 12.180,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/75/2023-231 zo dňa 10.04.2025, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 12.180,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.180,49 € odo dňa 02.10.2022 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 12 180,49 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12 180,49 Eur od 2.10.2022 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“.
3. Vec právne posúdil podľa ust. § 40a, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 49a, § 516, § 517 ods. 1 a 2, § 788, § 792 zákona č. 40/64 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)., § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.XX.XXXX navrhol žalobca žalovanému uzatvorenie poistenia písomným návrhom na uzatvorenie poistenia. Z listiny označenej ako poistná zmluva číslo XXXXXXXXXX (F.) N. R. XX.XX.XXXX vyhotovenej žalovaným vyplýva, že žalovaný prijíma návrh a na jeho základe uzatvára podľa platných všeobecných poistných podmienok zmluvu na životné poistenie - tarif Z2B. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol doručením poistky žalobcovi poistný právny vzťah, a to poistná zmluva. Počas platnosti poistnej požiadal žalobca žalovaného o vyplatenie čiastočnej výplaty k 01.10.2012.Listom z 07.09.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že vykonal požadovanú zmenu. Týmto listom žalovaný deklaroval, že mal v úmysle vykonať zmenu v poistnej zmluve spočívajúcu vo výplate poistnej sumy 8.434,38 € k 1.10.2012, ktorú žalobca požadoval listom z
29.06.2012. V rozpore s prejavenou vôľou žalovaného, však žalovaný v prílohe poistky uviedol aj údaj 25.437,17 ktorý mal byť vyplatený v prípade dožitia 01.10.2022. V tejto sume nemohli byť zahrnuté podiely na výnosoch žalovaného, nakoľko v uvedenej listine - prílohe k poistke bolo výslovne uvedené, že okrem uvedenej sumy 25.437,17 € budú žalobcovi vyplatené aj podiely na výnosoch z rezerv, pričom výška výnosov závisí od vývoja pomerov na kapitálových trhoch. To, že suma 25.437,17 € bola uvedená nesprávne, ako výsledok chyby softvéru u žalovaného vyplynulo aj z výpovede svedka F. S.. Takáto chyba sa žalovanému stala aj vo vzťahu k iným poistencom, ako to vyplýva z vyjadrenia NBS a svedka F. O.. Za daného stavu súd prvej inštancie hodnotil právny úkon žalovaného - vydanie poistky dňa 07.09.2012 ako nový návrh na uzatvorenie dohody o zmene poistnej zmluvy, avšak zaťažený omylom v preje vôle žalovaného v rozpore s jeho skutočnou voľou. Žalovaný nie je oprávnený domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z tohto dôvodu, keďže pri koncipovaní poistky zo dňa 07.09.2012 konal v omyle, ktorý sám spôsobil. V tejto poistke bola navrhnutá aj splátka poistného 863,04 € polročne, ktorú žalobca riadne uhradil, čím došlo konkludentne k prijatiu nového návrhu na zmenu poistnej zmluvy zo strany žalovaného, a teda k zmene poistnej zmluvy, čím žalobcovi vznikol nárok na výplatu poistného plnenia zo strany žalovaného v prípade dožitia sa 01.10.2022. Nakoľko táto poistná udalosť - dožitie sa 01.10.2022 nastala a v zmysle vykonaného dokazovania žalovaný vyplatil žalobcovi iba sumu 13.256,68 €, žalobca má právo na úhradu zvyšných 12.180,49 €, ktorých splatnosť nastala 02.10.2022, teda deň po tom čo nastala poistná udalosť dožitie sa 01.10.2022. PZ uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy žalobcovi. Žalobcovi priznal aj na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne sumy 12.180,49 € od 02.10.2022 (dohodnutá doba splatnosti poslednej výplaty bola 1.10.2022) do zaplatenia. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že v plnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Podrobne sa vyjadril k tvrdeniam žalobcu o prisľúbených výnosoch zo životného poistenia ako aj celkovo k predmetnému poistnému produktu. Mal za to, že z výsluchu svedka zamestnanca žalovaného jednoznačne vyplynulo, že žalobcom tvrdené skutočnosti o tom, že na základe poistného vzťahu so žalovaným mal dosiahnuť okrem dohodnutého poistného plnenia v prípade dožitia určitého veku alebo pre prípad smrti, aj iné výnosy – zhodnotenie poistného, neboli založené na relevantných a preukázateľných dôkazoch, jedlo sa len o tvrdenia žalobcu, ktoré si odvodil od nezáväzných letákov a tabuliek, z ktorých však nevyplýva o akú výšku výnosov sa malo jednať. Zároveň poukázal na záverečné ustanovenia poistnej zmluvy (druhý odsek, veta piata a šiesta), z ktorého vyplýva, že číselné údaje o výške výnosov sú odhady stanovené na základe súčasných pomerov a sú nezáväzné. Záväzne dojednané mal žalobca poistnú sumu a hodnotu odkupov v 10., 15. a 20. roku. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti určenia – kvantifikovania výšky výnosov, ktoré by mali žalobcovi v zmysle poistnej zmluvy patriť, no aj napriek tomu súd prvej inštancie žalobcovi priznal v plnom rozsahu žalobcom uplatnenú sumu. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie, ktorý list žalovaného zo dňa 07.09.2012 posúdil ako nový návrh na uzatvorenie zmluvy, tieto považuje za nesprávne. Poukázal na ust. § 43a a § 49a Občianskeho zákonníka, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 12/2011 zo dňa 20.06.2012, jednotlivé listy, ktoré si strany sporu v priebehu trvania poistného vzťahu adresovali ako aj druh životného poistenia, ktoré si žalobca so žalovaným dojednal (kapitálové). Trvá na tom, že na jeho list zo dňa 07.09.2012 nemožno hľadieť ako na zmenu samotnej poistnej zmluvy. Ak by tomu tak malo byť, v žiadosti žalobcu z júna 2012 by musela byť prejavená vôľa na zmenu poistnej zmluvy v časti výšky poistného plnenia, resp. na to nadväzujúce zmeny výšky poistného, ktoré by platil žalobca. Žalovaný ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže nikde z jeho odôvodnenia nevyplýva prepojenie medzi údajnými výnosmi z poistenia a zmenou poistnej zmluvy listom zo dňa 07.09.2012. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Odvolanie žalovaného nepovažuje za dôvodné, podľa žalovaného slúži len na oddialenie splnenia jeho nepochybného záväzku voči žalobcovi. Žalovaný v podstate opakuje a zhrňuje svoju doterajšiu neopodstatnenú procesnú obranu a nepreukázané tvrdenia, s ktorými sa náležite a podrobne vysporiadal súd prvej inštancie. V celom rozsahu odkázal na svoje písomné podania a ústne prednesy zdôrazňujúc, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Poukázal na skutočnosť, že z výsluchu svedka vyplynulo, že nešlo o administratívnu, ale technickú chybu, ktorá nastala v dôsledku migrácie databáz do nového softvérového systému, pričom zároveň potvrdil, že u žalovaného tieto listy boli niekým administratívne kontrolované. Na záver výpovede svedok
uviedol, že po tejto technickej chybe bol klientom zaslaný list, kde boli sumy uvedené správne. Na to reagovala aj právna zástupkyňa žalovaného, ktorá uviedla, že sumy boli správne uvedené v roku 2017 pri ďalšej čiastočnej výplate, kde boli oznámené už len sumy čiastočnej výplaty. Toto podľa žalobcu nie je pravda minimálne vo vzťahu k žalobcovi a svedkovi, pretože im v roku 2012 nebol od žalovaného v tejto súvislosti doručený žiadny list, oznámenie, či upozornenie na chybu a ani iná poistka. Žalovaný o tejto skutočnosti ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia. Následne sa podrobne vyjadril k tvrdeniam žalovaného ohľadne „sľúbených“ výnosov, jednotlivým sumám uvedeným na poistke z roku 2012. Pokiaľ ide o výšku nároku, tento v rámci koncentrácie konania a vlastne počas celého prvoinštančného konania žalovaný nesporoval. Má za to, že preukazovanie „výšky výnosov“ nebolo zo strany žalobcu potrebné, keďže výšku výplatnej sumy pre prípad dožitia žalobcu rozhodného okamihu v návrhu na zmenu poistnej zmluvy úplne presne určil samotný žalovaný. Ani prípadné matematické nezrovnalosti v poistke, ktorých zisťovanie nie je dôvodné očakávať od žalobcu ako spotrebiteľa by neboli dôvodom na to, aby žalobca čo len tušil, že sa nejedná o prejavenú vôľu žalovaného. Napokon sa žalobca vyjadril k jednotlivým listom, ktoré si strany sporu v priebehu trvania poistného vzťahu vymenili a k skutočnostiam, ktoré z nich žalobca odvodzuje ako aj k otázke danosti vôle v prípade omylu žalovaného. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny a zákonný.
7. Replika ani duplika v súdom stanovenej lehote a ani do skončenia odvolacieho konania odvolaciemu súdu zaslaná nebola.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
10. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Podľa odvolacieho súdu k naplneniu tejto odvolacej námietky došlo. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie možno považovať za nedostatočné a neúplné, neumožňujúce prijať právny záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie.
11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012). S ohľadom na záver odvolacieho súdu o neúplných a nedostatočných skutkových zisteniach zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné právne posúdenie súdu prvej inštancie považovať za predčasné, a predovšetkým nepreskúmateľné, čo odvolací súd odôvodňuje nasledovne.
12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 25.06.2002 navrhol právnemu predchodcovi žalovaného uzatvorenie poistenia písomným návrhom na uzatvorenie poistenia. Právny predchodca žalovaného prijal návrh žalobcu a na jeho základe uzatvoril zmluvu na životné poistenie – tarif Z2B (F. N. E. XXXXXXXXXX), kde poistníkom a poistenou osobou je žalobca. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného vznikol poistný právny vzťah, ktorý súd prvej inštancie správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský.
13. V zmysle Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX mal žalobca nárok na čiastočné vyplatenie poistnej sumy vo výške 8.434,38 EUR (254.094,- SK) v prípade dožitia po 01.10.2012 (teda po 10 rokoch trvania poistného vzťahu), sumy vo výške 8.434,38 EUR (254.094,- SK) v prípade dožitia po 01.10.2017 (po 15 rokoch trvania poistného vzťahu) a napokon sumy vo výške 13.253,99 EUR (399.290,- SK) a ďalej podielov na výnosoch z rezerv, pričom výška výnosu závisí na vývoji pomerov na kapitálových trhoch počas doby trvania poistenia v prípade dožitia po 01.10.2022 (teda po 20 rokoch trvania poistného vzťahu). Dobu trvania poistenia si zmluvné strany dohodli od 01.10.2002 do 01.10.2022, teda 20 rokov (č. l. 24 rub).
14. V konaní nebolo sporné, že žalobca požiadal právneho predchodcu žalovaného o čiastočné vyplatenie poistnej sumy k 01.10.2012 (po 10 rokoch zmluvného vzťahu), ďalej k 01.10.2017 (po 15 rokoch zmluvného vzťahu) a napokon k ukončeniu poistenia poistnou udalosťou, a to dožitím konca poistenia (po 20 rokoch zmluvného vzťahu). Žalovaný, príp. jeho právny predchodca žalobcovi vyplatil požadované čiastkové výplaty, a to vo výške 8.434,38 EUR, ďalej vo výške 8.434,38 EUR a napokon vo výške 13.253,99 EUR + podiel na výnosoch z rezerv poistného vo výške 2,69 EUR. Výšku čiastkovej výplaty, ktorá bola žalobcovi vyplatená ku koncu poistenia, žalobca namietal tvrdiac, že pri ukončení poistného vzťahu dožitím má nárok na vyplatenie poistnej sumy vo výške 25.437,17 EUR. Svoje tvrdenie odvodzoval od listu označeného ako „Príloha k poistke č. X/XX/XXXXXXX“ (č. l. 31 rub) ktorý mu zaslal právnych predchodca žalovaného a v ktorom bolo uvedené, že v prípade dožitia sa dňa 01.10.2022 sa vyplatí suma 25.437,17 EUR (766.320,18 SK). Žalovaný s tvrdením žalobcu nesúhlasil, listom zo dňa 05.10.2022 mu oznámil, že v zmysle dojední poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX došlo k ukončeniu poistenia poistnou udalosťou, a to dožitím konca poistenia s tým, že poistná čiastka pre dožitie konca poistenia predstavuje sumu 13.256,68 EUR a podiel na výnosoch z rezerv poistného vo výške 2,69 EUR (č. l. 66). Vo vzťahu k žalobcom uvádzanej sume 25.437,17 EUR (766.320,18 SK), ktorú požadoval vyplatiť pri ukončení poistného vzťahu dožitím, uviedol, že sa jednalo o technickú chybu v softvéri, v dôsledku ktorej počítač vygeneroval chybnú sumu poistného plnenia, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi pri ukončení poistného vzťahu dožitím, pričom listina so spomínanými chybnými
údajmi bola žalobcovi aj doručená, no má za to, že tento omyl spôsobený technickou chybou softvéru nezakladá nárok žalobcu na vyplatenie požadovanej sumy, t. j. 25.437,17 EUR.
15. Súd prvej inštancie právny úkon žalovaného – vydanie poistky zo dňa 07.09.2012 posúdil ako nový návrh na uzatvorenie dohody o zmene poistnej zmluvy, avšak zaťažený omylom v prejave vôle žalovaného v rozpore s jeho skutočnou voľou. Uvedené závery prvoinštančného súdu považuje odvolací súd za predčasné a predovšetkým nepreskúmateľné. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe akých skutočností a logických postupov si súd prvej inštancie dal do súvisu Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (č. l. 24 rub) s listinou označenou ako „Zmena poistky č. X/XX/XXXXXXX N. XX.XX.XXXX“ (č. l. 30) a listinu „Príloha k poistke č. X/XX/XXXXXXX“ (č. l. 31 rub), z ktorej nie je zrejmé k akému dátumu bola vyhotovená a či sa jedná skutočne o „aktuálnu poistku“, na ktorú právny predchodca žalovaného odkazoval v spomínanom liste z 07.09.2012. Odvolací súd súčasne poukazuje na rôzne čísla poistnej zmluvy. Kým Poistná zmluva z XX.XX.XXXX (č. l. 24 rub) mala pridelené evidenčné E. XXXXXXXXXX, Zmena poistky z 07.09.2012 (č. l. 30) a Príloha k poistke (č. l. 31 rub) bola označená č. X/XX/XXXXXXX. Súd prvej inštancie k týmto nejasnostiam nezaujal žiadne stanovisko a ani sa k nim čo i len okrajovo nevyjadril. V kontexte uvedeného tak vznikajú dôvodné pochybnosti o tom, či sa súd prvej inštancie spomínanými skutočnosťami zaoberal, prípadne, či ich vôbec zobral na zreteľ pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, čím zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
16. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou týkajúcou sa nedostatku vôle žalovaného na zmenu poistnej zmluvy v časti výšky poistného plnenia, resp. na to nadväzujúce zmeny výšky poistného, ktoré by platil žalobca.
17. Ustanovenie § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje legálnu definíciu návrhu na uzavretie zmluvy. Jedná sa o významnú legálnu definíciu, keďže návrh na uzavretie zmluvy je esenciálnou súčasťou v procese vzniku zmluvy. Bez návrhu nevznikne zmluva (§ 44 ods. 1 prvá veta). Nie každý prejav vôle osoby vykazuje znaky návrhu na uzavretie zmluvy. Aby subjekty boli po vzniku zmluvou aj reálne viazaní, a preto mohli dôverovať (legitímne očakávať), že vznikom zmluvy budú môcť realizovať svoje ekonomické potreby, musia ich prejavy vôle spĺňať znaky návrhu na uzavretie zmluvy.
18. Návrh na uzavretie zmluvy sa považuje za adresovaný a jednostranný právny úkon, ktorý je smerovaný k uzatvoreniu zmluvy. Znaky návrhu, ktoré možno abstrahovať z legálnej definície a ktoré sú podmienkou perfektnosti návrhu sú nasledovné: a) prejav vôle, b) návrh na uzavretie zmluvy musí byť určený jednej či viacerým individuálne určeným osobám, c) návrh musí byť dostatočne určitý a d) z návrhu musí vyplývať vôľa navrhovateľa byť návrhom v prípade prijatia viazaný.
19. Podstatným znakom návrhu je, že ide o prejav vôle. Prejav vôle znamená, že je vonkajšou manifestáciou vôle navrhovateľa byť návrhom v prípade prijatia viazaný. Návrh možno prejaviť akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jeho obsahu. To, že zákonodarca obmedzuje znak návrhu len na prejav vôle, ktorý právna civilistika považuje za jeden z pojmových znakov právneho úkonu (§ 34), nevylučuje požiadavky kladené na právne úkony normami Občianskeho zákonníka. Preto aj prejav vôle ako jeden zo znakov návrhu sa spravuje požiadavkami Občianskeho zákonníka na perfektnosť a bezvadnosť právneho úkonu.
20. Podmienkou vzniku návrhu ako jednostranného právneho úkonu je skutočnosť, že musí byť adresovaný. Táto podmienka je samozrejmá, a to z dôvodu, že pojmové znaky každej zmluvy predpokladajú minimálne dve zmluvné strany (kupujúci/predávajúci, objednávateľ/zhotoviteľ, prenajímateľ/nájomca, spotrebiteľ/dodávateľ a pod.). Podmienka adresnosti vyplýva aj zo skutočnosti, že očakávaný právny osud návrhu je, že bude prijatý a vyústi do vzniku zmluvy.
21. Zákon ďalej vyžaduje, aby návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý. Požiadavka určitosti návrhu vychádza z konceptu určitosti ako náležitosťou prejavu vôle vo všeobecnosti (§ 37 ods. 1). Požiadavka určitosti nie je len znak návrhu, ale týka sa všeobecne všetkých právnych úkonov. S neurčitosťou právneho úkonu (v tomto prípade návrhu ako jednostranného právneho úkonu) zákon spája jeho absolútnu neplatnosť. Určitosť sa musí týkať určenia zmluvných strán, podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka.
22. Pokiaľ ide o požiadavku „záväznosti návrhu“, z návrhu musí „vyplývať vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia“. Inak povedané, z návrhu musí byť zjavná vôľa definitívne zmluvu uzatvoriť. Od záväzného návrhu je potrebné odlišovať nezáväzné vyjadrenia a prísľuby v procese tvorby zmluvy alebo od jednoduchej informácie o možnosti uzatvoriť zmluvu. Preto je potrebné každú jednu situáciu posudzovať individuálne. Preto ak by v návrhu bola obsiahnutá výhrada, že ju navrhovateľ robí nezáväzne, že si vyhradzuje kedykoľvek ho odvolať, pozmeniť a pod., nešlo by o návrh, ale len o návrh na začatie procesu tvorby zmluvy.
23. S ohľadom na vyjadrenia žalovaného podľa odvolacieho súdu vznikajú dôvodné pochybnosti o tom, či žalovaný v spomínanej listine označenej ako „Príloha k poistke č. X/XX/XXXXXXX“ (č. l. 31 rub) skutočne prejavil vôľu zmeniť poistnú zmluvu v časti výšky poistného plnenia a mal teda aj reálne záujem byť touto zmenou v prípade jej prijatia žalobcom viazaný. Súd prvej inštancie sa však ani k týmto skutočnostiam a námietkam žalovaného nijako nevyjadril
24. Za danej situácie, keď sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal s vyššie uvádzanými zásadnými skutočnosťami, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. A nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom vyššie. V prvom rade posúdiť, či sa listina označená ako „Zmena poistky č. X/XX/XXXXXXX N. XX.XX.XXXX“ vzťahuje k Poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, aj napriek ich odlišnému číselnému označeniu. V prípade kladného záveru taktiež uvedie konkrétne dôvody prečo sa táto listina má vzťahovať k Poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí taktiež uvedením konkrétnych dôvodov vysvetlí či je listina označená ako „Príloha k poistke č. X/XX/XXXXXXX“ tou „aktuálnou poistkou“, na ktorú právny predchodca žalovaného odkazoval v liste z 07.09.2012. V druhom rade, pre prípad predchádzajúcich kladných záverov, bude úlohou súdu prvej inštancie sa osobitne vysporiadať s tým, či žalovaný skutočne prejavil vôľu zmeniť poistnú zmluvu v časti výšky poistného plnenia a mal aj reálne záujem byť touto zmenou v prípade jej prijatia žalobcom viazaný a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.
26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).