Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-493-2025.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Subarea
75Ek/493/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, 2/ mal. C. B., nar. XX. XX. XXXX a 3/ mal. D. B., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom ako matka, zast. matkou: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX F., práv. zast.: Mgr. Štefan Jakab, advokát so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX F., práv. zast.: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Richardom Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Plzenská 2, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 274EX 215/25, o sťažnosti oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/493/2025 zo dňa 11. 08. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/493/2025 zo dňa 11. 08. 2025 z a m i e t a.
II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/493/2025 zo dňa 11. 08. 2025 n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/493/2025 zo dňa 11. 08. 2025 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Oprávneným s a u k l a d á spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 eura, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29P/38/2024 zo dňa 12. 12. 2024 bol v časti o výživnom uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Cop/18/2025 zo dňa 26. 06. 2025, právoplatným dňa 24. 07. 2025 zrušený, preto nastal dôvod zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). K trovám exekúcie uviedla, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa ustanovení tohto zákona. Exekučné konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného a ďalej je vedené na vymoženie jeho pohľadávky. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že dôvod zastavenia exekúcie, ktorá bola ukončená z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti, je nutné pričítať práve oprávnenému.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podali oprávnení v zákonom stanovenej lehote sťažnosť (uznesenie im bolo doručené dňa 27. 08. 2025 a sťažnosť podali dňa 11. 09. 2025). Oprávnení majú za to, že rozhodnutie súdu je predčasné, nakoľko konanie vo veci samej prebieha a zároveň súd zaslal uznesenie o zastavení konania predtým, než by vyčkal na ním adresovanú výzvu oprávneným na doplnenie konania, ktorú bola doručená právnemu zástupcovi po rozhodnutí súdu o zastavení konania.
Konanie vo veci samej ďalej prebieha a exekučný titul nezanikol. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že oprávnení sa nemali možnosť ako brániť voči rozhodnutiu súdu z dôvodu nerešpektovania lehoty na doplnenie podania samotným súdom, majú za to, že súd zaťažil konanie takou vadou, ktorá je porušením práva na spravodlivý proces, princípu rovnosti zbraní a rovného postavenia v konaní pred súdom a z tohto dôvodu má byť uznesenie zrušené a vrátene súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný k podanej sťažnosti uviedol, že navrhuje sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Žiada posúdiť, či bola sťažnosť podaná včas, keďže len na včas podanú sťažnosť sa viažu účinky nenadobudnutia právoplatnosti uznesenia. K obsahu podania sa vyjadriť presne nevie, pôsobí neurčito. Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
10. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia musí sťažnostný súd konštatovať jeho vecnú správnosť, a teda že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver. Treba zdôrazniť, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).
11. Na podporu správnosti uznesenia vyššej súdnej úradníčky sťažnostný súd vychádzajúc z podanej sťažnosti dopĺňa, že z obsahu súdneho spisu nepovažoval za sporné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému súdu dňa 24. 02. 2025 sa oprávnení voči povinnému domáhali vymoženia zameškaného a bežného výživného na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/38/2024 – 442 zo dňa 12. 12. 2024 (ďalej len „exekučný titul“), ktorý výrokom IV. určil povinnému povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 250,00 Eur, na výživu mal. C. sumou 250,00 Eur a na výživu mal. D. sumou 240,00 Eur, ktoré bude platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna. Napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka zastavila exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Cop/18/2025 zo dňa 26. 06. 2025, právoplatným dňa 24. 07. 2025, bol exekučný titul, konkrétne výrok IV. exekučného titulu, zrušený a vec bola v tomto rozsahu vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tento záver vyššej súdnej úradníčky sťažnostný súd považuje jednoznačne za správny.
12. Treba zdôrazniť, že základným materiálnym predpokladom pre vedenie exekúcie je práve existencia vykonateľného rozhodnutia, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa výkon exekúcie (exekučný titul). Tento exekučný titul oprávnení označujú v návrhu na vykonanie exekúcie, predkladajú ho exekučnému súdu a následne sa tento exekučný titul uvádza aj v poverení na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Exekučný titul musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania. Zrušenie exekučného titulu (rozhodnutia súdu) nastáva najmä v konaniach o opravných prostriedkoch (čo bol aj prejednávaný prípad), ak súd konajúci o opravnom prostriedku napadnuté rozhodnutie zrušuje (prípadne mení), pričom zrušením rozhodnutia sa toto rozhodnutie ruší od počiatku, t.j s účinkami ex tunc, v dôsledku čoho sa na toto rozhodnutie hľadí ako, keby neexistovalo. Zrušenie exekučného titulu je (aj bez návrhu) dôvodom na zastavenie exekúcie exekučným súdom podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku kedykoľvek v priebehu exekučného konania.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného musí sťažnostný súd konštatovať nesprávnosť argumentácie oprávnených, ktorí v podanej sťažnosti namietali predčasnosť zastavenia exekúcie, keď konanie o určenie výživného stále prebieha a exekučný titul podľa nich nebol zrušený. Uvedené totiž vôbec nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom a predovšetkým s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Cop/18/2025 zo dňa 26. 06. 2025. Hoci s tým oprávnení nesúhlasia, exekučný titul v rozsahu výroku IV., práve na podklade ktorého bola predmetná exekúcia na vymoženie výživného vedená, bol právoplatne zrušený, čím došlo i k zániku jeho vykonateľnosti, v dôsledku čoho exekúcia stratila zákonný podklad v podobe vykonateľného exekučného titulu a nemôže byť preto ďalej vedená, aj keď konanie o určenie vyživovacej povinnosti naďalej prebieha. Pokiaľ teda nárok vymáhaný v predmetnej exekúcii bol vymáhaný na podklade výroku IV. rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/38/2024 – 442 zo dňa 12. 12. 2024 a tento výrok bol zrušený (stratil právne účinky od počiatku), nemožno dospieť k inému logickému a právne správnemu záveru ako k tomu, že exekúciu na podklade tohto exekučného titulu nemožno ďalej viesť. Exekúcia bez exekučného titulu jednoducho nemôže prebiehať, a to ani v prípade, ak by absencia exekučného titulu bola len dočasná. Oprávnení si totiž neuvedomujú, že výsledkom konania pred Okresným súdom Prešov v časti o určenie vyživovacej povinnosti už bude nový exekučný titul, odlišný od toho, ktorí oprávnení predložili do tohto konania, ktorý navyše môže byť zo strany povinného plnený dobrovoľne, a teda nebude možno ani potrebné na jeho vykonanie iniciovať nové exekučné konanie. Za zisteného skutkového stavu tak sťažnostný súd považuje zastavenie exekúcie z dôvodu zrušenia exekučného titulu za jednoznačne vecne správne.
14. Pokiaľ oprávnení namietali porušenie ich práva na spravodlivý proces tým, že vyššia súdna úradníčka rozhodla o zastavení exekúcie bez ich vyjadrenia na výzvu súdu zo dňa 04. 08. 2025, treba uviesť, že hoci postup vyššej súdnej úradníčky nemožno hodnotiť ako úplne správny (pokiaľ totiž vyzvala, mala vyčkať na odpoveď), na druhej strane uvedenú výzvu vyššia súdna úradníčka nebola ani povinná realizovať, keď preukázané zrušenie exekučného titulu je dôvodom pre zastavenie exekúcie bez ohľadu na to či by oprávnení s takýmto postupom súdu súhlasili alebo nie. Napokon oprávnení mali priestor svoje námietky voči rozhodnutiu o zastavení exekúcie vzniesť prostredníctvom sťažnosti, ktoré právo i využili. V okolnostiach prejednávanej veci tak súd prvej inštancie postup vyššej súdnej úradníčky vyhodnotil ako hospodárny, keď potom čo mala k dispozícii všetky nevyhnutné podklady potrebné pre rozhodnutie, pričom vyjadrenie oprávnených medzi tieto podklady nemožno zaradiť, vo veci bez zbytočných prieťahov rozhodla. Súd tak na podklade tvrdení oprávnených nezistil v postupe vyššej súdnej úradníčky, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia, žiadne také procesné pochybenie, ktoré by mohlo viesť k porušeniu práva oprávnených na spravodlivý proces.
15. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie sťažnosť oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/493/2025 zo dňa 11. 08. 2025 vyhodnotil ako nedôvodnú, keď má jednoznačne za to, že došlo k zrušeniu exekučného titulu, a preto sťažnosť oprávnených v celom rozsahu zamietol.
16. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávnených zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti oprávnených nevznikli (v rámci vyjadrenia k sťažnosti si nárok neuplatnil, pričom treba zdôrazniť, že exekučné konanie je v tomto smere návrhovým konaním), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).