Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-47-2024.pdf
PDF · 129.48 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/47/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 3, Bardejov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 9C/50/2022-95 zo dňa 17.06.2024, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.: ,,I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“). Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či na strane žalobkyne je naliehavý právny záujem na ňou formulovanej určovacej žalobe, teda, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra F. G. č. XXX - záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C., tak ako je jej vlastnícke právo aj v katastri nehnuteľností zapísané. Poukázal na to, že otázkou naliehavého právneho záujmu sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.06.2022 pod sp.zn. 9Cdo/251/2021, obsahom ktorého je sumarizácia ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR k otázke naliehavého právneho záujmu určovacích žalôb na pozitívnom, ale aj negatívnom určení vlastníckeho práva. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (rozsudok Najvyššieho súdu 4Cdo/105/2013). V zmysle ustálenej judikatúry pokiaľ navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce právo bude
podkladom pre zápis v evidencii katastra nehnuteľností a týmto spôsobom sa dosiahne zosúladenie zhody medzi stavom skutočným a evidenciou katastra nehnuteľností (Najvyšší súd SR 2Cdo/163/2005, 1Cdo/56/2003, R 24/2009). Ďalej súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.11.2021 sp.zn. 9Cdo/216/2021, podľa ktorého naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľnosti presne tak ako požaduje. Spomenul tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.10.2020 pod sp.zn. 6Cdo/169/2020, podľa ktorého ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto tretej osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a tak žaloba o určenie vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami. Taktiež prvoinštančný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.05.2018 pod sp.zn. 6Cdo/15/2017 publikované ako judikát R 31/2019, podľa ktorého ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Poukázal ďalej na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach III. ÚS 588/2021 a III. ÚS 622/2021 konštatoval, že určovacia žaloba je oprávneným prostriedkom ochrany tam, kde na jej základe je možné dosiahnuť právnu istotu v dotknutom právnom vzťahu a zároveň na jej základe možno dosiahnuť úpravu vzájomných vzťahov a predísť budúcim sporom. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len na zbytočné rozmnožovanie sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba. V zmysle vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít tak súd prvej inštancie konštatoval, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k parcele registra F. G. č. XXX - záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C. v rozsahu, v akom je na liste vlastníctva žalobkyňa aj zapísaná. Uvedenou určovacou žalobou tak nebude odstránená spornosť tvrdeného duplicitného vlastníctva k časti parcely registra D. G.. Podľa názoru súdu prvej inštancie spornosť duplicitného vlastníctva by žalobkyňa odstránila iba formuláciou negatívneho určovacieho žalobného petitu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na ňou formulovanej určovacej žalobe z dôvodu, že by ňou nedošlo k zosúladeniu tvrdeného skutočného s právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, preto žalobu bez ďalšieho zamietol v celom rozsahu z dôvodu jej neprípustnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhovaným výsluchom žalovanej, a preto tento návrh zamietol.
23. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako plne úspešnej strane sporu, keďže žaloba bola zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietala nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie, že v tomto konkrétnom prípade by spornosť duplicitného vlastníctva žalobkyňa odstránila iba formuláciou negatívneho určovacieho žalobného petitu. Svoj názor sa súd pokúsil oprieť o uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/15/2017 a sp.zn. 9Cdo/l69/2021, no zjavne sa neoboznámil s celým obsahom predmetných uznesení Najvyššieho súdu SR, s ich kontextom a tým, čo bolo predmetom sporov, ale len so základnými publikovanými vetami. Podľa bodu 17. odvolaním napadnutého rozsudku z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/15/2017 má podľa súdu prvej inštancie vyplývať, že ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, pričom žalobca je na liste vlastníctva evidovaný ako jej vlastník, má žalobca naliehavý právny záujem iba na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Preto sa súd prvej inštancie domnieva, že petit žaloby v tomto konaní
mal byt negatívny t.j. taký, že žalovaná nie je vlastníčkou pozemku registra F. parcelné číslo XXX, druh záhrada o výmere 882 m2, zapísaného na č. XXXX, katastrálne územie: C.. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR takýto priamy záver len o negatívnom petite žaloby v prípade, ak žaluje ten, kto je zapísaný na liste ako vlastník, nevyplýva. Najvyšší súd SR v rámci dovolacieho konania, vyvolaného žalobcom, posudzoval právnu situáciu, či súdy prvej a druhej inštancie postupovali správne, ak zamietli žalobu z dôvodu, že žalobca formuloval petit žaloby negatívne, pričom petit žaloby mal byť podľa názoru oboch súdov pozitívny, t.j. že žalobca mal žiadať, aby súd rozhodol, že on je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ku ktorej si duplicitne uplatňoval vlastnícke právo aj žalovaný. Najvyšší súd vyslovil názor, že aj negatívny petit určovacej žaloby bol v tomto konkrétnom prípade správny a rozsudky oboch súdov zrušil. Najvyšší súd SR nevyslovil, ani nijako nenaznačil, že petit určovacej žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú má zapísanú na liste vlastníctva a ku ktorej si uplatňuje duplicitne vlastnícke právo aj žalovaný, musí byť voči žalovanému formulovaný negatívne. Najvyšší súd skonštatoval, že podstatné je, aby sa takouto žalobu odstránil stav neistoty, bez ohľadu na to, ako je žaloba formulovaná. Podľa bodu 15. odvolaním napadnutého rozsudku z uznesenia Najvyššieho súdu SR 9Cdo/l 69/2021 má vyplývať, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak ako požaduje. Súd prvej inštancie z toho vyvodil záver, využijúc, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ak jej vlastníctvo k nehnuteľnosti je už evidované v katastri nehnuteľností. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie žalobcu však jednoznačne vyplýva, že predmetom preskúmavania bolo zamietnutie určovacej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú mal zapísanú na liste vlastníctva, avšak k ohrozeniu jeho vlastníctva zo strany žalovaného ešte nedošlo, ani nebola daná duplicita vlastníctva vo vzťahu k žalovanému. Preto súdy vyhodnotili, žalobu ako predčasnú, na ktorej podaní nie je naliehavý právny záujem a Najvyšší súd sa s tým stotožnil a dovolanie odmietol. Bod 15. odvolaním napadnutého rozsudku presne cituje bod 20.3. uznesenia Najvyššieho súdu SR, pričom tento bod si mal súd prvej inštancie vykladať v celku a nie vytrhnúť z kontextu poslednú vetu tohto bodu uznesenia. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vždy vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. V takomto prípade nie je podstatné, ak žalobca je, alebo nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, pretože hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností je spochybnená. Ak však neexistuje spor v zmysle citovanej prvej vety bodu 20.3 uznesenia Najvyššieho súdu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, nemôže sa vlastník nehnuteľnosti domáhať, aby súd určil, že on je jej vlastníkom, pretože na takomto určení nie je právny záujem. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa riadil nesprávnou právnou úvahou, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti musí mať negatívne vymedzený petit žaloby, ak žalobca je evidovaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Ak sa jedná o duplicitu vlastníctva žalobcu a žalovaného k spornej nehnuteľnosti, je v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/15/2017 v podstate jedno, či petit určovacej žaloby bude negatívny, t.j. že žalovaný nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti alebo opačne, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Ďalší dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol bol ten, že uvedenou žalobou nebude odstránená spornosť tvrdeného duplicitného vlastníctva k časti parcely registra D. G.. Tu žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že predmetom tohto konania nie je určenie vlastníctva k časti parcely registra D. G., ale určenie vlastníctva k parcele F. G., parcelné číslo XXX, druh záhrada o výmere 882 m2, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie: C., a preto takýto dôvod nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobkyňa sa prostredníctvom návrhov na opravu chýb v katastrálnom operáte, v konaniach vedených na Okresnom úrade v Bardejove, katastrálny odbor, pod sp.zn. X 49/2016, domáhala odstránenia poznámky na LV XXXX, k.ú. C. k parcele F. G. XXX o tom, že hodnovernosť údajov k uvedenej parcele bola spochybnená a to z dôvodov uvedených v samotných návrhoch. Okresný úrad v Bardejove, katastrálny odbor a neskôr, v dôsledku odvolania žalobkyne voči zamietnutiu jej návrhu, ani Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov (č.k. Xo 17/2016), žalobkyni nevyhoveli a odkázali ju, aby si svoje práva uplatnila cestou súdu, keďže správne orgány nie sú oprávnené riešiť duplicitné vlastníctvo, posudzovať komu svedčí vlastnícke právo, ako aj posudzovať otázku právnych účinkov rozhodnutí,
verejných listín, individuálnych právnych aktov, ktoré sú už zapísané v katastri nehnuteľností. Preto sa žalobkyňa obrátila na príslušný súd, aby o veci rozhodol. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 20bdoV/11/2019 má žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30. júna 2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c/ CSP) vtedy, ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv. Dovolací súd v nadväznosti na uvedené ďalej konštatoval, že uvedené platí aj vtedy, ak má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana /bod 26. rozsudku. Judikatúra ustálila, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten- ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Vlastníctvo žalobkyne k parcele F. G. XXX bolo konaním žalovanej spochybnené, o čom svedčí aj zápis poznámky Okresného úradu Bardejov, odbor katastrálny podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona na LV XXXX, k.ú. C., ktorý k uvedenej parcele zapísal poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra k nehnuteľnosti F. G. XXX bola spochybnená (H. XXX/XX), preto je potrebné súdom určiť, kto je vlastníkom spornej parcely. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP /, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 CSP odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalobkyne podala vyjadrenie žalovaná. Podľa jej názoru súd prvej inštancie žalobu oprávnene zamietol, pretože na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na formulovanej právnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k parcele F. - G. parcelné číslo XXX, druh záhrada o výmere 882 m2, zapísaného na LV č. XXXX , katastrálne územie C., lebo určovacou žalobou nebude odstránená spornosť tvrdeného duplicitného vlastníctva. Subsidiárne nepôsobí ani rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, pozemkového odboru č. XXX/X/ XX zo dňa 14.11.1997, na základe ktorého bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov v kat. území C., na základe ktorého bola časť parcely D.- G. XXXX/X vo výmere 107 m2 vo vlastníctve žalovanej, zakreslená v časti parcely F.- G. XXX vo vlastníctve žalobkyne, čím vznikla duplicita vlastníctva k týmto parcelám. Poukázala na závažnú skutočnosť, že právny predchodca žalovanej A. E., oplotil svoj pozemok a plot medzi pozemkom žalovanej a žalobkyne a tento stojí viac ako 50 rokov na rovnakom mieste a oddeľuje pozemky žalovanej od pozemku F. - G. XXX vo vlastníctve žalobkyne. Rozhodne nie je sporná skutočnosť, že žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parcely D. - G. č. XXXX/X o výmere 107 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C.. Operát registra bol schválený právoplatným rozhodnutím OU - OP č. XXX/X/ XX zo dňa 14.04.1997, čo vyplýva zo zákona č. 180/1995 Z.z o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Žalovaná nadobudla spornú parcelu na základe Osvedčenia o vydržaní č. N 386/01, Nz 202/02, kde bolo konštatované, že žalovaná splnila všetky podmienky vydržania ku dňu 15.08.1978, pretože spornú parcelu mala v užívaní a nepretržitej držbe od roku 1943 pri započítaní nepretržitej držby právnych predchodcov žalovanej. Tejto notárskej zápisnici predchádzala Darovacia zmluva a zmluva o vecnom bremene v katastri nehnuteľností registrovaná pod č. I. XXXX/XXXX, ktorou H. E. a J. E. darujú žalovanej rodinný dom, súp. č. XX postavený na parcele F.- G. XXX/X, zapísaný na LV. č. XXX. Novovytvorené parcely F. XXX/X a XXX/X boli zapísané záznamom K. XXXX/XXXX na základe návrhu o zápis v prospech žalovanej v celosti na LV č. XXX v kat. území C. pod ČZ XX/XX. Z doposiaľ uvedených skutočností vyplýva, že sporná parcela D. par. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 107 m2 je súčasťou pozemkov F.- G. pare. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 260 m2 a F.- G. pare. XXX/X, záhrada o výmere 363 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná jednoznačne zastáva názor, že parcela žalobkyne par. č. XXX záhrada je o výmere 776 m2, takže nie o výmere 882 m2 ako je uvedené v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX.
Podľa žalovanej je doslova zarážajúce, že na parcele č. XXXX/X žalobkyňa ako aj žalovaná mali na uvedenej parcele rovnaké podiely 7/8. Žalobkyňa nebrala na vedomie tú skutočnosť, že parcela č. XXXXX/X ako zvyšková parcela nebola vyčerpaná v celom rozsahu, ale došlo len k zníženiu jej výmery na 108 m2. Na chybu pri meraní L. M. N. v GP č. XXXXXXXX-XXX/XX nadviazal znalec D. N. v GP č. XXXXXXXX- XX/XXXX, ktorý parcelu F. XXX nezakreslil v GP. ROEP z roku 1996 len potvrdila tú skutočnosť, že L. M. N. sa mal pridržiavať pri vypracovaní GP údajov z katastra, Osvedčenia o vydržaní č. N 386/01, Nz 202/02 zo dňa 26.06.2022 a údajmi ROEP. Žalovaná má mať reálne výmeru po spočítaní parciel F.- G. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X 916 m2, ale má výmeru len 808 m2. Stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobu zamietol a to z dôvodu, že predmetnou žalobou nebude odstránená spornosť tvrdeného duplicitného vlastníctva k časti parcely registra D.. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov taktiež nevyhovel odvolaniu žalobkyne a len potvrdil právny názor Okresného úradu v Bardejove, katastrálny odbor. V predmetnej veci ide o žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je podľa §137 písm. c/ CSP. Súd prvej inštancie správne skúmal, či na strane žalobkyne je naliehavý právny záujem na ňou formulovanej určovacej žalobe, teda, či je výlučnou vlastníckou parcely registra F. č. XXX - záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C.. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/251/2021, ako aj 2Cdo/163/2005, 1Cdo/56/2003, R 24/2009 a 9Cdo/216/2021. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľnosti presne tak ako požaduje. Stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, nebude ňou odstránená spornosť duplicitného vlastníctva k časti parcely registra D. G., nedošlo by ňou k zosúladeniu tvrdeného skutočného stavu s právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností.
5. V odvolacej replike žalobkyňa uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobkyne. K odvolaniu žalobkyne sa však v podstate nevyjadrila a nevyvrátila tak názory žalobkyne uvedené v odvolaní svedčiace o tom, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bol podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.
7. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP.
8. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).
10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:
11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. V danom spore súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra F. G. O. XXX - záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C. v rozsahu, v akom je už zapísaná na tomto LV.
13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je nepochybné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely registra F. G. č. XXX - záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre okres C., obec C., kat. územie C.. Na tomto LV je uvedená zároveň poznámka v znení: „Poznamenáva sa: Podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, že hodnovernosť údajov katastra k nehnuteľností F. XXX bola spochybnená – H. XXX/XX.“
14. Ďalej podľa LV č. XXX vedenom pre okres C., obec C., kat. územie C. je žalovaná výlučnou vlastníčkou parciel registra: F. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Na tomto LV je uvedená zároveň poznámka v znení: ,,D. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X zodpovedajú F. XXX/X, XXX/X“. „Poznamenáva sa: Podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, že hodnovernosť údajov katastra k nehnuteľností D. XXXX/X bola spochybnená – H. XXX/XX-X v.z. XXX/XX.“
15. Podľa upovedomenia Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 30.11.2015 č. P./XXX-XX o zápise obmedzujúcej poznámky, k majetkoprávnemu vyporiadaniu parciel F. XXX a F. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X boli vyhotovené GP č. XXXXXXXXX-XX/XXXX a GP č. XXXXXXXX-XXX/XX, na základe ktorých zápisom do súboru popisných informácií a do súboru geodetických informácií vznikla duplicita k časti parcely F. XXX a k parcele D. XXXX/X. Ďalej je v tomto upovedomení uvedené, že nakoľko správny orgán nie je oprávnený riešiť duplicitné vlastníctvo, posudzovať komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ako aj posudzovať otázku právnych účinkov rozhodnutí, verejných listín, individuálnych právnych aktov, ako sú notárske zápisnice, právoplatné rozhodnutia správnych orgánov a súdov, ktoré sú úž zapísané v G., Okresný úrad odporučil riešiť danú záležitosť cestou súdu. Hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo k nehnuteľnosti.
16. Súd prvej inštancie sa správne v prvom rade zaoberal otázkou, či je na určení požadovanom žalobou daný naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít absencia naliehavého právneho záujmu spôsobuje, že súd nemôže žalobu skúmať z meritórnej stránky, ale musí žalobu zamietnuť pre absenciu naliehavého právneho záujmu. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca (uznesenie NS SR z 22.9.2010, sp.zn. 4Cdo/56/2009). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či tu je naliehavý právny záujem sa prihliada z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté (R 88/2001, rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 27.10.1997, sp.zn. 1Cdo/26/97). O taký prípad môže ísť aj v situácii, kedy na podklade požadovaného určenia bude možné vykonať zmeny zápisov v katastri nehnuteľností (R 42/2004, rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 25.6.2002, sp.zn. 1Cdo/5/02).
17. „Z vyššie prezentovaného prehľadu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke danosti naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností možno vyvodiť právny záver, že duplicitne zapísaný vlastník má vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, nakoľko rozhodnutie o takej určovacej žalobe bude podkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu podľa ustanovenia § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Súdna prax, vychádzajúc vždy z konkrétnych
okolností prejednávaného sporu, pripúšťa tak pozitívny určovací petit (súd určuje, že žalobca je vlastníkom), ako aj negatívny určovací petit (súd určuje, že žalovaný nie je vlastníkom), v oboch prípadoch súd rozhodne o spornosti zápisu vlastníckeho práva spočívajúcej v jeho duplicite a rozhodne, kto z duplicitne zapísaných vlastníkov je vlastníkom nehnuteľnosti. Z judikátu R 31/2019, ktorý pripúšťa negatívny určovací petit, nijako nemožno vyvodiť, že je prípustný len takýto negatívny určovací petit, vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia je ho potrebné interpretovať tak, že v sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností je prípustný aj negatívny určovací petit, čo však nevylučuje prípustnosť aj pozitívneho určovacieho petitu.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/24/2024 z 25.06.2025).
18. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požaduje. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/216/2021 z 29.11.2021).
19. ,,Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Zmyslom sporového súdneho konania je totiž vyriešiť/odstrániť existujúci občianskoprávny spor a súčasne predísť reťazeniu súdnych sporov. Keďže dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, je jeho povinnosťou preukázať, že kladný určovací výrok súdu konečným spôsobom odstráni medzi stranami konania existujúci stav právnej neistoty, resp. spornosti. V prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností je určovacia žaloba spravidla prípustná. Stav spornosti môže byť, okrem iného, vyvolaný tiež podstatným omylom pri identifikácii (stotožňovaní) nehnuteľností, príp. pri ich evidencii, ak táto skutočnosť má za následok vážne problémy vo sfére vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zúčastnených osôb, prípadne existenciou duplicitného zápisu, t.j. že určitá nehnuteľnosť, resp. jej časť je zapísaná v prospech viacerých odlišných vlastníkov“. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/33/2024 z 31.10.2023).
20. ,,19. Dovolací súd v snahe vyhnúť sa prílišnému formalizmu, za súčasného rešpektovania zachovania princípu spravodlivého procesu pre obe strany sporu (nie len z aspektu dovolateľov) dospel k záveru, že v prejednávanej veci vecný prieskum napadnutého rozsudku v zhode s právnou otázkou položenou žalobcami v dovolaní (bod 13.) nemohol ovplyvniť výsledok konania. Je tomu tak preto, že nižšie súdy pre vec v rozhodujúcom založili nedôvodnosť žaloby na závere, že určovacím petitom v požadovanom znení žalobcovia nemôžu dosiahnuť odstránenie právnej neistoty vlastníckeho práva právneho predchodcu k sporným pozemkom, resp. neistoty v ich právnom vzťahu, keďže na liste vlastníctva, ktorého sa určovací žalobný petit týka, je zapísaný ako vlastník sporných parciel právny predchodca žalobcov, čím žaloba stráca akékoľvek opodstatnenie, práve ktorý právny záver nižších súdov (dovolateľmi nespochybnený) bol tým určujúcim pre posúdenie nedôvodnosti podanej žaloby. 20. Aj podľa najvyššieho súdu určenie práva v znení petitu žaloby žalobcov nemôže vytvoriť podklad pre uvádzané objasnenie právnych vzťahov medzi stranami sporu, pretože požadované určenie vlastníckeho práva by nič nevypovedalo o tom, či a aký právny vzťah medzi žalobcami, resp. ich právnym predchodcom a žalovanou existuje a aké práva a povinnosti z tohto vzťahu pre nich plynú. Dovolací súd pripomína, že zo žalovaného určenia vlastníckeho práva nerezultuje záver, ktorým by došlo k odstráneniu spornosti skutočného vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. v ich polohovom prekrytí s parcelami zapísanými na LV č. XXXX pre k.ú. B. v prospech právneho predchodcu žalobcov. I keď rozhodovacia prax najvyššieho súdu pripúšťa, aby sa určenia svojho vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP za určitých podmienok domáhala aj osoba, ktorá je v katastri nehnuteľností už zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti, ak je jej nadobudnuté právo k nehnuteľnosti kvalifikovane spochybňované a pritom nie je daný dôvod na žalobu na plnenie, osoba, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti, má naliehavý právny záujem na určení existencie tohto práva proti žalovanému, ktorý jej právo popiera a tvrdí, že vlastníkom je on len takou žalobou, ktorá určenie vlastníckeho práva žiada spôsobom, ktorý odstráni spornosť skutočného vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, čo daný prípad nie je.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/33/2024 z 28.08.2025).
21. Odvolací súd konštatuje, že v tomto spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra F. G. O. XXX - záhrada o výmere 882 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C.. Na uvedenom liste vlastníctva je však žalobkyňa ako výlučný vlastník predmetnej parcely F. zapísaná a to v rozsahu, v akom sa domáhala určenia vlastníckeho práva. V prípade vyhovenia žalobe žalobkyne by rozsudok nebol spôsobilým titulom pre vykonanie zmeny v zápise katastra nehnuteľností na inom liste vlastníctva, než na ktorý sa určovací výrok vzťahuje. Zo žalovaného určenia vlastníckeho práva nerezultuje záver, ktorým by došlo k odstráneniu spornosti skutočného vlastníctva k parcele F. G. XXX evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. v jej prekrytí s parcelou D. G. XXXX/X zapísanou na LV č. XXX pre k.ú. C. v prospech žalobkyne. Poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov by na základe takéhoto rozhodnutia nebola z LV č. XXXX odstránená. V zmysle uvedeného pozitívna určovacia žaloba v tomto prípade nie je procesne prípustná a naliehavý záujem žalobkyne nebol preukázaný, nakoľko ako vlastník predmetnej parcely, vo vzťahu ku ktorej žiada žalobkyňa určiť svoje výlučné vlastníctvo, nie je na príslušnom LV č. XXXX pre k.ú. C. zapísaná žalovaná.
22. Súd prvej inštancie preto v danom prípade dospel k správnemu záveru, že na požadovanom určení nie je na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem. Ak teda súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, ako to namieta žalobkyňa v odvolaní.
23. Odvolací súd dodáva, že ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby preskúmal žalobu z vecnej stránky.
24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalovanej v rozsahu 100 %, ktorá podala vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).