Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoR-1-2025.pdf
PDF · 130.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoR/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. XXXX/XX, zast. Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Letná 37, IČO: 47253126 a Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Palkovičova 16, IČO: 36067598, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53255739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7Csr/1/2022-375 zo dňa 12.12.2024 Okresného súdu Spišská Nová Ves
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov si vymienil rozhodnúť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (II.).
2. Rozhodol tak o žalobe podanej na súde dňa 31.5.2022, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA/00704/21 zo dňa 31.8.2021 (ďalej tiež len „rozhodcovský rozsudok“) Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž (ďalej len „rozhodcovský súd“), vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti žalovanému A. B., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.611,66 € s prísl a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Na základe rozhodcovského rozsudku dňa 10.5.2022 vydala súdna exekútorka JUDr. Barbora Hovanová so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky v exekučnom konaní sp. zn. 289EX 372/22, vedenom proti žalobcovi ako povinnému, po doručení ktorého žalobca v zmysle poučenia súdnej exekútorky v určenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie a zároveň podal i predmetnú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Zrušenia rozhodcovského rozsudku v tomto konaní sa žalobca domáhal z dôvodov upravených v ust. § 45 ods. 1 písm. c), e), g), h) až l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej tiež len „zákon o SRK“), pričom namietal zaujatosť rozhodcu G. H. C. pre jeho pomer k veci a k žalovanému, nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a vady (neurčitosť a nezrozumiteľnosť) žaloby, ktorá neobsahovala pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie zmluvy, z ktorej žalobca odvodzoval nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní a že rozhodcovský súd spor rozhodol v rozpore s ust. § 28 ods. 6 zákona o SRK a ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca tvrdil, že v rozhodcovskom konaní žalovaný riadne nepreukázal nadobudnutie práva ku konkrétnej spornej pohľadávke, keďže svoje právne nástupníctvo preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.5.2015, v ktorej nie sú identifikované postupované pohľadávky a prílohy k zmluve nie sú podpísané a datované, nepredložil ani listiny preukazujúce doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôvodným veriteľom. Žalobca ďalej namietal neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 1 zákona o SRK, ktorá neobsahuje zákonom stanovenú podmienku, a to výslovnú dohodu zmluvných strán o tom, že spory v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodne určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname rozhodcov. Nakoľko zmluvné ustanovenia a dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach neboli individuálne dojednané, sú podľa žalobcu tieto dojednania neplatné, dohoda o uznaní záväzku je neplatná z dôvodu, že v nej nie je uvedená celková výška záväzku, ani počet splátok a nie je identifikovaný účet majiteľa. Spotrebiteľské zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky a ustanovenia zmluvy sú písané drobným písmom, pričom žalobca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah a rozsah jednotlivých zmluvných ustanovení, nemal vedomosť ani o existencii premlčania práva, a preto v konaní žalobca zároveň uplatnil námietku premlčania nároku.
3. Súd prvej inštancie po zrušení v poradí prvého zamietavého rozsudku uznesením Krajského súdu v Košiciach 11CoSr/2/2023-262 zo dňa 27.3.2024, v intenciách odvolacím súdom vysloveného právneho názoru sa oboznámil so spisovým materiálom rozhodcovského súdu sp. zn. SPSAspA 00704/21, doplnil dokazovanie obsahom exekučného spisu sp. zn. 289EX/372/2022 a výsluchom strán sporu a opätovne ustálil skutkový stav veci, na ktorý aplikoval ust. § 33 ods. 2, 4, § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 až 3, § 70 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o SRK“), § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017, § 50 ods. 1, § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, z úradnej moci aj vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, resp. preklúzie nároku, sa zaoberal otázkou včasnosti podanej žaloby v zmysle ust. § 46 ods. 1 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK. Pri posúdení, či žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej trojmesačnej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, vyšiel z obsahu spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zn. SRSAspA č. XXXXX/XX, z ktorého zistil, že žalobca v rozhodcovskom konaní dňa 20.7.2021 prevzal do vlastných rúk na adrese trvalého pobytu (F. XX, C. D. E.) žalobu oprávneného aj s výzvou rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede, ktorú skutočnosť žalobca potvrdil aj na pojednávaní vo svojej výpovedi a uviedol, že v uvedenom období sa zdržiaval na adrese trvalého pobytu: Gorazdova 20, Spišská Nová Ves. Z uvedeného súdu vyplynulo, že žalobca v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol pasívny a preberaniu písomností rozhodcovského súdu sa vyhýbal, keďže na žalobu oprávneného a výzvu rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede nereagoval a k žalobe sa nijakým spôsobom nevyjadril. Ohľadne doručovania rozhodcovského rozsudku žalobcovi súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok mu bol účinne doručený na adresu jeho trvalého pobytu: F. XX, C. D. E., na ktorej sa v čase doručovania zdržiaval, pričom mu bol doručovaný aj na iné rozhodcovskému súdu známe adresy jeho pobytu dňa 29.11.2021 v súlade s ust. § 33 ods. 2 zákona o SRK, preto za deň doručenia sa považuje 7. deň od vrátenia najneskôr vrátenej nedoručenej zásielky. Podľa názoru súdu z ust. § 33 ods. 2 zákona o SRK rozhodcovskému súdu nevyplývala povinnosť doručovania písomností (tiež) na adresu zamestnávateľa. Rozhodcovský rozsudok podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2022 a vykonateľnosť dňa 8.3.2022. Pri posúdení včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie skúmal, či v danom prípade bola zachovaná lehota na podanie žaloby podľa § 46 ods. 3 zákona o SRK, s poukazom na meniacu sa právnu úpravu Exekučného poriadku v § 48 ods. 2 EP, ktorého pôvodné znenie bolo účinné od 1.1.2015 do 31.3.2017 a následne toto ust. bolo zrušené a konštatoval, že v zmysle novelizovanej právnej úpravy možnosť podania žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku po podaní návrhu na začatie exekučného konania (v lehote 14 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie spotrebiteľovi) je daná v prípadoch, ak bol návrh na vykonanie exekúcie na základe spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku podaný v lehote do 31.3.2017. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 25.4.2022, teda po 31.3.2017, na žalobcu sa vzťahovala iba prekluzívna trojmesačná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona o SRK, ktorá od doručenia rozhodcovského rozsudku ku dňu podania žaloby (31.5.2022) márne uplynula. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil jednoznačný záver, že žaloba musí byť zamietnutá z dôvodu
jej oneskoreného podania, nakoľko bola podaná po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, pričom nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi žalobcu (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a ďalšie). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom na strane žalobcu nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov upravených v ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP, navrhol ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V úvode namietal porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu postupom súdu prvej inštancie, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal a mal za to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s jeho právom na ochranu práv spotrebiteľa, je zaťažené vadami zmätočnosti a nezákonnosti. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní neprihliadal starostlivo na všetky okolnosti veci, opomenul riadne aplikovať základné princípy súdneho konania vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 CSP a rozhodol tiež v rozpore s ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“. Poukázal na to, že v záujme spravodlivej a účinnej ochrany svojich práv a oprávnených záujmov, v čase po začatí konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku písomným podaním na súd uplatnil svoje zákonné právo dovolaním sa vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a žiadal súd o pripustenie doplnenia žaloby v tomto znení, ale rozšírenie žaloby súd nepripustil a v rozpore s legitímnymi očakávaniami a základnými princípmi civilného sporového konania a právom na spravodlivý proces nerozhodol o vylúčení návrhu na vyslovenie neplatnosti spornej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy na samostatné konanie. Trval na námietke, že sporný rozhodcovský rozsudok mu nebol doručený a dozvedel sa o ňom až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie z exekučného spisu. Nestotožnil sa zároveň s rozdielnym postupom rozhodcovského súdu pri doručovaní rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol zasielaný poštou v septembri 2021 a žalovanému osobne až v decembri 2021 v rozpore s ust. § 70 zákona o SRK, preto nemožno vyvodzovať platné účinky doručovania sporného rozhodcovského rozsudku, a to na ťarchu spotrebiteľa. Zároveň v kontexte doručovania rozhodcovského rozsudku namietal, že rozhodcovský súd postupoval v rozpore s ust. § 33 ods. 2 a § 70 zákona o SRK tým, že rozhodcovský rozsudok nedoručoval spotrebiteľovi na všetky adresy uvedené v spotrebiteľských zmluvách ako aj na adresu jeho pracoviska uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, čím neboli splnené podmienky pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia. Trval na tom, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal riadne a včas v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a namietal tiež právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý akceptoval neúplnú a neurčitú žalobu neobsahujúcu pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, čím postupoval v rozpore s ust. § 25 ods. 4, § 33 ods. 2, § 35 ods. 6, § 70 zákona o SRK. Ďalšou odvolacou námietkou poukázal na to, že spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. nepreukázala v rozhodcovskom konaní platné nadobudnutie práv veriteľa k vymáhanej pohľadávke, keďže zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.5.2015 neobsahuje identifikáciu konkrétnej postupovanej pohľadávky a ani označenie dlžníka, právneho dôvodu vzniku postupovanej pohľadávky a jej výšky. Jej príloha vo forme samostatnej listiny neobsahuje základnú obligatórnu náležitosť pre právny úkon v písomnej forme, nakoľko nie je datovaná a neobsahuje ani riadnu identifikáciu postupovanej pohľadávky. Taktiež namietal, že žalovaný (spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.) nepreukázal splnenie zákonnej povinnosti pôvodného veriteľa oznámiť dlžníkovi (spotrebiteľovi) postúpenie spornej pohľadávky novému veriteľovi a zároveň nepreukázal vznik a existenciu platnej úverovej zmluvy, ani vznik údajnej pohľadávky nesplateného úveru. Na podklade týchto dôvodov mal za to, že žalovaný pri vymáhaní údajnej pohľadávky nedodržal zákonné povinnosti na ochranu spotrebiteľa. Ďalej nepreukázal ani vznik a existenciu platného uznania dlhu, keď podľa tvrdení žalobcu je Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach tzv. formulárovou zmluvou, neobsahuje identifikáciu, ktorý konkrétny záväzok voči veriteľovi spotrebiteľ uznáva, ani špecifikáciu typu zmluvy, jej názov, číslo, dátum splatnosti pohľadávky, ani vyhlásenie spotrebiteľa, že mal vedomosť o premlčaní práv zo spornej pohľadávky. Z dôvodu nemožnosti uznať dlh z neexistujúcej úverovej zmluvy, neurčitosti, nezrozumiteľnosti, zmätočnosti, neprijateľných podmienok, nevedomosti dlžníka o premlčaní dlhu, nekalých obchodných praktík voči spotrebiteľovi, klamlivého konania voči spotrebiteľovi a pre rozpor so zákonom ust. § 7, § 8, § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 37 ods. 1 a 2, § 39, § 53, § 54a a § 558 OZ, je Dohoda o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach neplatná. Záverom namietal, že žalovaný nepreukázal vznik a existenciu platnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je tzv. formulárová, spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah a rozsah dojednaných zmluvných ustanovení, ani možnosť voľby rozhodovania sporu všeobecným súdom, ani možnosť výberu subjektu rozhodcovského súdu, odkazuje na v danom čase neexistujúcu právnickú osobu Slovenská arbitrážna, s.r.o., vzťahuje sa na spory, ktoré vzniknú z Dohody o zmene splatnosti záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach podpísanej veriteľom dňa 8.1.2018, ktorá však nebola uzavretá, nikdy neexistovala, ďalej neobsahuje text obligatórneho zákonného poučenia stanovený v Prílohe č. 1 zákona o SRK. Opätovne namietal zaujatosť sudkyne prejednávajúcej daný spor s poukazom na jej pomer k sporu a k sporovým stranám a ich zástupcom, na základe čoho mal za to, že sudkyňa neposkytla dostatočné záruky objektívnosti a nestrannosti v danom spore a existuje možnosť a dôvodnosť legitímnych pochybností o jej nezaujatosti.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom, ktorý podľa neho vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a aplikácie relevantných právnych noriem na zistený skutkový stav. Mal za to, že odvolanie neobsahuje také právne argumenty, ktoré by mohli založiť iné rozhodnutie vo veci. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že rozhodnutie je prekvapivé, nakoľko žaloba už bola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako nedôvodná, z dôvodu jej podania po zákonnej prekluzívnej lehote, t.j. oneskorene. Taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu vytýkajúcou súdu prvej inštancie nesprávny postup tým, že nerozhodol o vylúčení nároku na určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na samostatné konanie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie 7Csp/1/2022 zo dňa 21.11.2024, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby, keďže právo domáhať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a platnosť rozhodcovskej zmluvy sa skúma ako prejudiciálna otázka v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto kontexte argumentoval, že ak by súd nárok teoreticky vylúčil na samostatné konanie, takéto konanie by muselo byť neskôr zastavené pre prekážku res iudiacata z dôvodu vedeného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde sa táto otázka nepochybne skúmala. Čo sa týka doručovania rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručovaný na viaceré adresy, pričom žalobca sa vyhýbal prevzatiu rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 31.8.2021, ktorý mu bol účinne doručený tzv. fikciou doručenia. Záverom sa stotožnil s posúdením, že hmotnoprávna lehota na podanie žaloby v zmysle § 46 ods. 1 zákona o SRK má prekluzívny charakter, pričom je zachovaná vtedy, keď je žaloba podaná v lehote troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, a nakoľko bol rozhodcovský rozsudok žalobcovi doručený 30.11.2021, táto lehota mu uplynula dňa 18.2.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 31.5.2022, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto ju súd správne zamietol. Záverom žalovaný za nedôvodné považoval tvrdenia žalobcu o neplatnom nadobudnutí práv veriteľa k vymáhanej pohľadávke, neplatnosti úverovej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku, pričom poukázal na to, že postúpenie pohľadávky bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 10.6.2015, resp. samotnou žalobou o zapl. 1.611,66 € s prísl. Úverová zmluva ani žiadny iný dokument neboli súdom určené za neplatné, pričom všetky dokumenty žalobca vlastnoručne podpísal. V neposlednom rade námietka žalobcu o zaujatosti sudkyne bola opakovane vyhodnotená ako neopodstatnená. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
6. Žalobca v odvolacej replike v reakcii na vyjadrenie žalovaného opätovne poukázal na to, že súd prvej inštancie vôbec nerozhodoval o vylúčení jeho žalobného návrhu na vyslovenie neplatnosti spornej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy na samostatné konanie, pričom poukázal na zákonom č. 335/2014 Z.z. o SRK upravenú možnosť dovolávať sa vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu jej oneskoreného podania, vo vzťahu k spornej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve tak neexistuje prekážka res iudicata. V rozpore s vykonaným dokazovaním považoval skutkové tvrdenie, že sa vyhýbal prevzatiu rozhodcovského rozsudku a trval na tom, že o doručovaní spornej poštovej zásielky nemal žiadnu vedomosť, pričom o existencii napadnutého rozhodcovského rozsudku sa dozvedel až na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie. V kontexte konštatovania vád doručovania spornej poštovej zásielky (rozhodcovského rozsudku) mal za to, že je opodstatnene spochybnený vznik a existencia právnych účinkov doručovania rozhodcovského rozsudku, a tým aj začiatok plynutia trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona o SRK, ktorá podľa neho v danom prípade ani nezačala plynúť. Zároveň poznamenal, že žalovaný opomína existenciu zákonnej 15 - dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 3
zákona o SRK, ktorá bola v danom prípade splnená. Čo sa týka doručovania oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 10.6.2015, opätovne uviedol, že o ňom nemá vedomosť. K tvrdeniam žalovaného, že úverová zmluva ani žiadny iný dokument neboli určené za neplatné, žalobca poukázal na to, že súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol z procesných dôvodov a nerozhodoval o veci z hmotnoprávneho hľadiska, preto táto argumentácia žalovaného nie je spôsobilá spochybniť opodstatnenosť dôvodov odvolania.
7. Žalovaný na odvolaciu repliku žalobcu nereagoval.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny, zákonné a správne sú i jeho dôvody, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 26.11.2025 o 10:05 hod. na Krajskom súde v Košiciach, po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a odvolanie žalobcu je neopodstatnené v celom rozsahu. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom, starostlivo prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie o zamietnutí podanej žaloby.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa nasledovné dôvody:
12. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca navrhuje zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie opätovne argumentujúc dôvodmi, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vedený právnym názorom odvolacieho súdu náležite a správnym spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a privodiť jeho zrušenie alebo zmenu v prospech odvolateľa.
13. Žalobca v podanom odvolaní aj naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach, že v zmysle ust. § 48 ods. 2 EP (v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2017), ktoré umožňovalo spotrebiteľovi podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku po podaní návrhu na začatie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, bola žaloba podaná riadne a včas, a preto súd prvej inštancie zamietnutím žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu jej oneskoreného podania spor nesprávne právne posúdil a rozhodol na podklade nesprávnych a neúplných skutkových zistení. Nesprávnosť posúdenia veci súdom prvej inštancie a zamietnutia žaloby ako oneskorene podanej žalobca vyvodil aj v kontexte tvrdeného neúčinného doručenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovským súdom, čím spochybňoval zároveň určenie začiatku plynutia trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK.
14. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorene, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu oboznámením sa s obsahom listín z exekučného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 289EX 372/22 správne posudzoval procesnú prípustnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku po začatí exekúcie za podmienok stanovených Exekučným poriadkom (podľa § 48 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2017, v spojení s prechodným § 243h ods. 1 prvá veta EP, podľa ktorého exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017), pričom v odôvodnení rozsudku náležite ozrejmil, že v dôsledku zmien relevantnej právnej úpravy s účinnosťou od 1.4.2017 nebolo možné postupovať podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK, nakoľko s účinnosťou od 1.4.2017 bolo zrušené ust. § 48 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2017, ktoré umožňovalo spotrebiteľovi podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj po podaní návrhu na začatie exekúcie, za podmienok podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v lehote 14 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie spotrebiteľovi.
15. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017 v ust. § 48 ods. 2 síce upravoval možnosť spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj po podaní návrhu na začatie exekúcie, a to v lehote na podanie námietok proti exekúcii, avšak novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z.z. účinným od 1.4.2017 bolo ust. § 48 EP zmenené tak, že v súčasnom znení (účinnom od 1.4.2017) už neupravuje možnosť spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku po začatí exekučného konania (pozri tiež rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.5.2020, sp. zn. 41CoSr/1/2020). Ani aplikácia prechodných ustanovení (ust. § 243h ods. 1 prvá veta EP, v zmysle ktorých ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017) neumožňuje vychádzať pri posudzovaní § 46 ods. 3 zákona o SRK z ust. § 48 ods. 2 EP, nakoľko v zmysle prechodných ustanovení možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 14 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie spotrebiteľovi bola daná iba v prípade, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný do 31.3.2017. Z obsahu exekučného spisu sp. zn. 289EX 372/22 je preukázané, že v danom prípade návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi (povinnému) bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 25.4.2022, z ktorého zistenia možno vyvodiť, že žalobca nemal možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok ustanovených Exekučným poriadkom, t.j. v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko ust. § 48 ods. 2 EP od 1.4.2017 už nie je (nebolo) súčasťou Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že v danom prípade návrh na vykonanie exekúcie na podklade sporného rozhodcovského rozsudku proti povinnému (žalobcovi) nebol podaný v lehote do 31.3.2017 (na Okresnom súde Banská Bystrica bol podaný dňa 25.4.2022), aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nemal právnu možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
16. Ako neopodstatnené odvolací súd vyhodnotil aj odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa spôsobu doručovania rozhodcovského rozsudku účastníkom rozhodcovského konania (žalobcovi), ktorými namietal nesplnenie podmienok pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 00704/21 zo dňa 31.8.2021, a tým aj začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK. Podľa posúdenia odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie aj s týmito námietkami náležite a správnym spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom poukázal na to, že žalobca v čase doručovania rozhodcovského rozsudku mal evidovaný trvalý pobyt na adrese F. XX, C. D. E., na ktorú mu bol rozhodcovský rozsudok doručovaný dňa 10.9.2021 doporučenou zásielkou, ktorú si ale v odbernej lehote neprevzal. Z jednotlivých doručeniek preukazujúcich doručovanie rozhodcovského rozsudku žalobcovi vyplýva, že tento mu bol rozhodcovským súdom doručovaný aj na ďalšie známe adresy (Štefánikovo námestie 1, Spišská Nová Ves), ako aj na adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve: C. XXXX/XX, C. D. E., kde zásielka mu bola doručovaná dňa 22.10.2021 (opakovane dňa 25.10.2021), avšak táto bola vrátená dňa 22.11.2021 ako „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ S poukazom na postup rozhodcovského súdu pri doručovaní rozhodcovského rozsudku, je zrejmé, že rozhodcovský súd v súlade s ust. § 33 ods. 2 zákona o SRK žalobcovi doručoval rozhodcovský rozsudok nielen na adresu bydliska evidovanú v Centrálnom registri pobytu obyvateľov, ale takisto aj na iné
rozhodcovskému súdu známe adresy zistené z listín, ktoré sú obsahom spisu, a v tomto ohľade možno konštatovať, že uplatnenie tzv. fikcie doručenia rozhodcovského rozsudku zo strany rozhodcovského súdu, v zmysle ktorej sa písomnosť považuje za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu (§ 33 ods. 2 zákona o SRK), bolo aplikované správne a v plnom súlade so zákonom. Je preto potrebné súhlasiť so správnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne účinného doručenia sporného rozhodcovského rozsudku žalobcovi dňa 29.11.2021, ako aj so záverom, že žalobca podal na príslušnom súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 31.5.2022 zjavne oneskorene, teda už po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK, a preto ju bolo potrebné zamietnuť.
17. V kontexte odvolacích námietok týkajúcich sa neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že táto otázka (platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu) a s ňou súvisiaca otázka právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, už bola prejudiciálne posúdená v exekučnom konaní sp. zn. 289EX 372/22 vedenom na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 00704/21, v ktorom exekučný súd skúmal platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 12.1.2018 (žalobcom vlastnoručne podpísanej dňa 9.2.2018, ktorá mala formu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, obsahovo i formálne bola oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, uzatvorená na samostatnej listine, jej uzavretie nebolo podmienkou uzavretia Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach č. 3697419 zo dňa 12.1.2018, a nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, obchodných podmienok ani uzavretej Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 12.1.2018) v súvislosti s posudzovaním vykonateľnosti predloženého exekučného titulu a skúmaním právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, ktorý vznikol z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 12.1.2018 uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, pričom dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 00704/21 zo dňa 31.8.2021 bol vydaný na podklade platne uzatvorenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorá obsahuje všetky náležitosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK (právoplatné uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica 80Ek/1117/2022-17 zo dňa 17.10.2022, bod 31.). S poukazom na tieto zistenia sú odvolacie námietky žalobcu a ním podané procesné návrhy, ktorými sa v tomto konaní opätovne domáhal posudzovania a vyslovenia neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, celkom neopodstatnené. Na podporu správnosti postupu súdu prvej inštancie v otázke opätovného preskúmavania uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 12.1.2018 v tomto konaní, odvolací súd poukazuje na závery formulované v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 204/2018 zo dňa 1.8.2019, v zmysle ktorých „v danom spore má zásadný význam tá skutočnosť, že otázka platnosti rozhodcovskej doložky a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku bola už posudzovaná (exekučným) súdom, ktorý prijal záver, že rozhodcovská doložka nie je neplatná, bolo v právomoci rozhodcovského súdu v prípade žalobkyne konať a rozhodovať a vydaný rozhodcovský rozsudok má náležitosti vykonateľného exekučného titulu. Táto podstatná okolnosť bráni tomu, aby tá istá, už (exekučným) súdom právoplatne vyriešená otázka bola znovu preskúmavaná, posudzovaná a rozhodnutá v (inom) konaní...“.
18. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd na túto odvolaciu námietku žalobcu nemohol prihliadať v tomto konaní aj vzhľadom na zmeškanie prekluzívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, na podklade ktorých bola žaloba zamietnutá ako oneskorene podaná. Z tohto podstatného dôvodu súd prvej inštancie (ani odvolací súd) neboli povinné zaoberať sa v konaní námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na konanie [predstavujúcou samostatný a prvoradý dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zák. č. 335/2014 Z.z.] ako ani ďalšími namietanými dôvodmi neplatnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 00704/21 zo dňa 31.8.2021 v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK a žalobcom namietanými porušeniami jeho práv a všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa v postupe rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní (porovnaj napr. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09), ktoré mohli byť riešené a meritórne preskúmavané v tomto súdnom konaní iba v prípade včasného podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom.
19. K opakovanej námietke žalobcu spochybňujúcej nestrannosť zákonnej sudkyne Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Dariny Puklušovej, odvolací súd uvádza, že s touto námietkou sa vysporiadal už v zrušujúcom uznesení 11CoSr/2/2023-262 zo dňa 27.3.2024, na ktoré odkazuje. Odvolací súd nezistil
existenciu okolností v zmysle § 49 ods. 1 CSP, ktoré by odôvodňovali záver, že daný spor prejednal a rozhodol vylúčený sudca a nebola splnená požiadavka na nezávislý a nestranný súd.
20. Vzhľadom na uvedené, nakoľko súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne posúdil aj po právnej stránke a správne rozhodol, pokiaľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol ako oneskorene podanú, pričom odvolací súd nezistil ani žalobcom namietané vady v procesnom postupe súdu, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie alebo porušenie práva strany (žalobcu) na spravodlivý proces, preto napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha, t.j. dovolací návrh (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).