Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoSr/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyneL.F?XXX,, nar. XX.XX.XXXX, L., právne zastúpenej Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -80 zo dňa 18. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. -80 zo dňa 18. novembra 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -80 zo dňa 18. novembra 2019 žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným pri Asociácii Slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom: Krížna 56, 821 08 Bratislava, pod číslom konania zo dňa 05.04.2018, právoplatného dňa 25.07.2018 a vykonateľného dňa 28.07.2018 zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti samostatného uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.12.2018 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným pri Asociácii Slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom: Krížna 56, 821 08 Bratislava, pod číslom konania zo dňa 05.04.2018 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) predstavuje opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu o jeho zrušenie nepodala, preto tento rozhodcovský rozsudok dňa 25.07.2018 nadobudol právoplatnosť. Poukázal na to, že znenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) bolo od 01.04.2017 novelizované a ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom do

31.03.2017 možnosť na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku už neupravuje, pričom predmetná exekúcia k začala za účinnosti znenia Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017.

4. Žalobkyňa poukázala na znenie § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a tvrdila, že súdny exekútor ju poučil o lehote 15 dní na podanie námietok. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa tvrdenia žalobkyne, žalobkyňa upovedomenie o začatí exekúcie prevzala dňa 20.11.2018, pričom pätnásťdňová lehota by jej uplynula v deň podania žaloby na súd, t.j. dňa 05.12.2018. Žalobkyňa však súdu nedoručila, resp. nedoložila do spisu ňou uvádzanú doručenku, ktorá by preukazovala prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie. Doložila len doručenie žaloby na Okresný súd Lučenec dňa 05.12.2018. Súd prvej inštancie z Upovedomenia o začatí exekúcie sp.zn. 367EX 479/18 proti žalobkyni Exekútorským úradom Banská Bystrica, Mgr. Jozefom Deákom, exekútorom zo dňa 15.11.2018 v časti „Poučenie“ však nezistil, že by toto obsahovalo také poučenie, ako tvrdí žalobkyňa. Z uvedených dôvodov mal za to, že uvedené tvrdenie žalobkyne nemôže obstáť.

5. Zdôraznil, že súčasne s prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní došlo k novelizácii Exekučného poriadku, a to aj v súvislosti s zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní novelizoval v tom smere, že bola ustanovená povinnosť exekútora, aby v upovedomení o začatí exekúcie poučil povinného, ktorý je spotrebiteľom o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 do 01.04.2017. V prípade využitia tejto možnosti spotrebiteľom a podania žaloby v lehote na podanie námietok bol exekučný súd povinný povoliť odklad exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 do 01.04.2017. Tieto ustanovenia však už nie sú súčasťou Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Podľa , prvá veta Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 01.04.2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Možnosť podania žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie spotrebiteľovi bude daná len v prípadoch, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný do 31.03.2017. Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný po 31.03.2017, možnosť podania žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní nie je daná, pričom súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na znenie Exekučného poriadku v zmysle ktorého ak oprávnený po zastavení konania podľa tohto ustanovenia podá návrh na vykonanie exekúcie podľa predpisov účinných od 01.04.2017, účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, ak bol návrh na súde príslušnom podľa predpisov účinných od 01.04.2017 podaný do 01.08.2017. O tom exekútor oprávneného poučí. Ďalej poukázal na to, že Exekučného poriadku, na ktoré odkazuje zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňovalo pred novelou účinnou od 01.04.2017 podať povinnému, ktorý je spotrebiteľom v exekúcii vykonávanej na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak od 01.04.2017 toto už neumožňuje. Nakoľko v danej veci nebol naplnený základný predpoklad možnej úspešnosti podanej žaloby žalobkyňou, súd prvej inštancie sa nezaoberal namietanými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sporovými stranami.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v spore podľa (ďalej len „“). Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila tým, že aj napriek tomu, že voči záverom súdu prvej inštancie týkajúcich sa znenia právnej úpravy vzťahujúcej sa na exekučné konanie vedené proti žalobkyni zdanlivo nemožno nič vytknúť, domáha sa preskúmania týchto záverov odvolacím súdom aj v súvislosti s aplikáciou platného európskeho práva. Poukázala na znenie článku 7 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Uviedla, že k zmene Exekučného poriadku došlo za účinnosti rovnakého znenia uvedenej smernice. Zákonodarca preto sa mal zmenou zákona zasadiť o to, aby spotrebitelia mali k dispozícii rovnaké primerané a účinné prostriedky na svoju ochranu proti nekalým podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Právna úprava účinná do 31.03.2017 dávala spotrebiteľovi právo na ochranu proti právoplatnému exekučnému titulu vydanému v rozhodcovskom konaní, a to po začatí exekučného konania domáhať sa osobitnou žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku, o čom spotrebiteľa poučoval exekútor a tento zasielal spotrebiteľovi

aj vzor takejto žaloby. Právna úprava spotrebiteľského rozhodcovského konania tiež upravuje povinnosť súdu dôsledne preskúmať obsah spotrebiteľskej zmluvy a práva, ktoré sa žalobou uplatňujú, a to aj v prípade , ak je žalovaný spotrebiteľ pasívny. Uviedla, že poukazovala na viaceré pochybenia v rozhodcovskom konaní. Poukázala na to, že právna úprava po 01.04.2017 zužuje práva spotrebiteľa a odníma mu možnosť podať v náhradnej lehote žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku po začatí exekučného konania. účinný od 01.04.2017 v , , , , a síce dáva povinnosť exekučnému súdu skúmať obsah spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy a zákonnosť niektorých taxatívne vymenovaných podmienok v rozhodcovskom konaní, ale v štádiu konania, kedy sa preskúmania týchto práv nemôže domáhať povinný a nie v takom rozsahu, ako súd v prípade konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Namietala, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nezohľadňuje ochranu jej práv garantovaných smernicou a účinný právny predpis nevykladal tak, aby žalobkyňa, ako spotrebiteľka mala garantovanú širšiu mieru ochrany, minimálne v rozsahu, ako ju zákonodarca zakotvil do nášho právneho poriadku účinného do 31.03.2017. Z ňou predložených listín súdu pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi súd musel dospieť k záveru, že minimálne obsahujú porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože do výšky úveru bola zahrnutá aj odplata za jeho poskytnutie. Nakoniec k úvahám súdu o tom, kedy prevzala upovedomenie o začatí exekúcie a s akými prílohami uviedla, že tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko k jednoznačným záverom o tom mohol súd prvej inštancie dospieť pripojením spisu súdneho exekútora, v ktorom sa nachádza ňou podpísaná doručenka o prevzatí upovedomenia, pretože uvedený dôkaz o dátume prevzatia tejto písomnosti nemá k dispozícii. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie ( ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 10.12.2018 proti žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že dňa 20.11.2018 prevzala „Upovedomenie o začatí exekúcie“ vydané súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom pod č. 367EX 479/18, ktorým bolo začaté voči nej exekučné konanie na návrh oprávneného v exekučnom konaní na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor ju spolu s doručením upovedomenia o začatí exekúcie poučil o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnila tým, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodcovský súd nesprávne právne posúdil vec, pretože sa dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Namietala, že žalovaný nebol oprávnený si účtovať poplatky spojené s vedením úveru, poplatky s uplatnením a realizáciou zmluvných dojednaní medzi zmluvnými stranami, ako napr. poplatok za odklad splátky. Ďalej namietala zákonnosť uplatnenej zmluvnej pokuty a dojednanie o výške ročnej úrokovej sadzby úveru, ktorá mala byť podľa oznámenia žalovaného zo dňa 04.02.2014 vo výške 70,01 % ročne. Nakoniec namietala výšku celkovej sumy, ktorú má podľa dojednanej zmluvy zaplatiť, pretože zo žaloby a pripojených dôkazov nie je možné zistiť, z čoho táto suma pozostáva. Žalovaný nemá právny nárok na uplatňovanie si úrokov z celej poskytnutej istiny, ale len z jej zostatku, preto mala za to, že príslušenstvo nebolo uplatnené správne.

11. Podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

12. Podľa § 46 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 243i ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017) v exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. aprílom 2017 sa musí žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podať na súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 najneskôr 30. júna 2017. Ak bude žiadosť exekútora o udelenie poverenia v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017 doručená súdu príslušnému podľa predpisov účinných do 31. marca 2016 po 30. júni 2017, súd exekútorovi žiadosť o udelenie poverenia vráti. Vrátením žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi sa exekučné konanie zastavuje.

15. Citované ustanovenie § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upravuje možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia v prípade, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, spotrebiteľ má možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok stanovených osobitným predpisom, ktorým v danom prípade je . v znení účinnom do 31.03.2007 v upravoval možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii, t.j. v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom o tejto možnosti bol súdny exekútor povinný povinného, ktorý je spotrebiteľom poučiť. Poučenie muselo tiež obsahovať vzor žaloby podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je účinnou od 01.04.2017 bolo ustanovenie Exekučného poriadku zmenené, pričom účinný od 01.04.2017 už neobsahuje možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prechodné ustanovenie Exekučného poriadku k úpravám účinným od 01.04.2017 vymedzuje rozhodné momenty, ktoré sú kľúčové pre určenie rozhodného okamihu, teda otázky, v akom procesnom režime, t.j. podľa ktorého normatívneho režimu Exekučného poriadku sa bude postupovať v exekučnom konaní. v tomto prípade zvýhodňuje oprávneného v prípade, ak bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi pred 01.04.2017, aby exekučné konanie prebiehalo v režime Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, avšak len za predpokladu, že žiadosť o udelenie poverenia bude podaná na súde najneskôr do 30.06.2017. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ exekučné konanie malo prebiehať podľa predpisov účinných do 31.03.2017, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musela byť exekučnému súdu fakticky doručená do 30.06.2017. F. konanie na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť po 01.04.2017 však musí prebiehať výlučne v režime Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017.

16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa predmetnou žalobou domáha nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2018 a vykonateľnosť dňa 28.07.2018. Zároveň z upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka sp.zn. 367EX 479/18 vyplýva, že exekúcia vykonávaná na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha v tomto konaní sa začala dňa 13.11.2018, pričom žalobkyňa v žalobe uviedla, že jej toto upovedomenie bolo doručené dňa 20.11.2018. Doručenie tohto upovedomenia však žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom podľa názoru odvolacieho súdu doručenie tohto upovedomenia nemalo žiadny vplyv na plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie proti žalobkyni sa začalo za účinnosti Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ktorý už možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku neumožňoval. Preto podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

žalobkyňa, ako účastníčka spotrebiteľského rozhodcovského konania mohla podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku len v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Z pripojeného rozhodcovského spisu sp.zn. 280/12/16 odvolací súd zistil, že žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 24.04.2018. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v tejto lehote nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súde prvej inštancie až dňa 10.12.2018, t.j. až po uplynutí lehoty na jej podanie, ktorá uplynula dňa 24.07.2018. Keďže žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku po uplynutí lehoty na jej podanie, súd prvej inštancie sa nemohol zaoberať dôvodmi na zrušenie tohto rozsudku uvedenými sporovými stranami v predmetnom spore, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a Exekučného poriadku dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku po lehote na jej podanie a na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správny.

18. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

19. Rozsudok bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).