Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-2S-87-2020.pdf
PDF · 136.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-2S/87/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Obec Veľké Uherce, so sídlom Veľké Uherce č. 360, zastúpený: Weis & Partners, s. r. o., IČO: 47 234 776, so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3083-9000/2020 zo dňa 24. februára 2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet správneho súdneho prieskumu
1. Žalobca sa včas podanou žalobou (25.03.2020) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3083-9000/2020 zo dňa 24.02.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 13185-6000/2019-OD/6 zo dňa 13.01.2020 a odvolanie žalobcu zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad pre verejné obstarávanie nariadil žalobcovi vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Zníženie energetickej náročnosti budovy kultúrneho domu v obci Veľké Uherce“, ktorá bola vyhlásená uverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 254/2018 zo dňa 31.12.2018 pod značkou 18679-WYP, zrušiť použitý postup zadávania zákazky, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného administratívneho rozhodnutia.
II. Priebeh administratívneho konania
2. Žalovaný listom zo dňa 18.09.2019 oznámil žalobcovi začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu pri zadávaní podlimitnej zákazky na predmet zákazky „Zníženie energetickej náročnosti budovy kultúrneho domu v obci Veľké Uherce“. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy začalo podľa § 171 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“). Žalovaný vydal dňa 18.09.2019 rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým podľa § 173 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z. z. pozastavil konanie žalobcu v predmetnej zákazke, okrem úkonov súvisiacich so zrušením tejto zákazky. Žalovaný vyzval žalobcu, aby mu doručil kompletnú dokumentáciu viažucu sa k predmetnej zákazke. Doručenú dokumentáciu žalovaný nepovažoval za kompletnú, preto prerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného a nariadil žalobcovi doručiť kompletnú dokumentáciu v origináli. Žalobca doručil žalobcovi vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k zisteným skutočnostiam. Z predloženej dokumentácie vyplynulo, že žalobca dovtedy neuzavrel zmluvu s úspešným uchádzačom.
3. Žalovaný vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k zistenej skutočnosti č. 1, podľa ktorej mal žalovaný za to, že žalobca postupoval v rozpore s § 113 ods. 1 v nadväznosti na § 38 ods. 5 a § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., a to princípom proporcionality a princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov, keď stanovil neprimeranú neproporčnú a diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa finančného a ekonomického postavenia, pričom uvedené porušenia zákona č. 343/2015 Z. z. mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zistená skutočnosť č. 2 sa týkala toho, že žalobca nevyhodnocoval splnenie podmienok účasti v súlade s ich znením, ktoré si stanovil vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch a nepožiadal konkrétneho uchádzača o doplnenie alebo vysvetlenie ním predložených dokladov.
4. Neproporčná a diskriminačná podmienka podľa žalovaného spočívala v tom, že uchádzač mal predložiť vyjadrenie banky, že nie je a nebol v nepovolenom debete, v prípade splácania úveru dodržuje splátkový kalendár, jeho účet nie je a nebol predmetom exekúcie za obdobie zriadeného účtu v banke. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z predloženej dokumentácie k danej zákazke nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by objektívne odôvodňovala stanovenú minimálnu úroveň danej podmienky účasti vo vzťahu k celému obdobiu existencie účtov v banke. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ide o zjavne neprimerané ustanovenie, ktoré má diskriminačný dopad na okruh záujemcov. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca porušil zákon č. 343/2015 Z. z., keď stanovil neprimeranú a diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa ekonomického a finančného postavenia podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z.
III. Žaloba
5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3083-9000/2020 zo dňa 24.02.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 13185-6000/2019-OD/6 zo dňa 13.01.2020 a odvolanie žalobcu zamietnuté, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
6. V podanej žalobe uviedol, že v zmysle napadnutého rozhodnutia je porušením zákona č. 343/2015 Z. z. formulácia minimálnej požadovanej úrovne štandardov podmienky účasti určenej kontrolovaným podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z., konkrétne žalobcom určené časové obdobie „za obdobie existencie zriadeného účtu v banke“. Podľa žalobcu nie je možné toto obdobie časovo vymedziť, čo nepriamo vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia, keďže na zriadenie a udržiavanie účtu v banke hospodárskymi subjektmi, ktoré majú záujem zúčastniť sa verejného obstarávania, nemá vyhlasovateľ verejného obstarávania žiaden vplyv, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že uvedené obdobie bude rôznorodé u každého takéhoto subjektu, preto je podľa názoru žalobcu rozhodujúca komplexná informácia týkajúca sa celého takéhoto obdobia.
7. Žalobca poukázal na formuláciu § 33 ods. 1 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z., ktorá podľa neho zohľadňuje taxatívne vymedzené časové obdobie aj vo vzťahu k začiatku činnosti hospodárskeho subjektu. Pri určovaní dotknutej podmienky účasti si bol vedomý aj vplyvu formulácie požiadavky na úroveň porovnateľnosti jej možného plnenia potenciálnymi záujemcami, resp. uchádzačmi v závislosti od dostupnosti požadovaného potvrdenia banky v nadväznosti na vznik alebo začatie prevádzkovania činnosti a aj z toho dôvodu pristúpil k určeniu dotknutej podmienky účasti v uvedenom rozsahu.
8. Podľa názoru žalobcu je modelový príklad uvádzaný žalovaným irelevantný vo vzťahu k časovému hľadisku, pretože je použiteľný aj na presne opačnú argumentáciu týkajúcu sa krátkeho časového obdobia (príklad úradu sa týka obdobia 20, 10 rokov, pričom podľa žalobcu je aplikovateľný aj napr. na časové obdobie 2, 1 rok), preto nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k účelu dotknutej podmienky, t. j. preukázanie finančnej stability potenciálneho záujemcu.
9. Žalobca má za to, že zákonodarca formuloval predmetnú fakultatívnu možnosť preukázania splnenia podmienky účasti na demonštratívnom základe s ohľadom na jej sledovaný účel, ktorým je eliminácia takých hospodársky subjektov vo verejnom obstarávaní, u ktorých existuje, s ohľadom na historické skúsenosti, zvýšené riziko nekorektných finančných vzťahov, ktoré indikuje i prítomnosť nekorektných vzťahov voči bankovej inštitúcii v minulosti, a ktoré môže spôsobiť nekorektnosť vzťahov
napr. k subdodávateľom s následkom ohrozenia plnenia predmetu zákazky. Podľa názoru žalobcu reálne nie je možné objektívne určiť primerané časové obdobie, za ktoré sa má požiadavka na preukázanie splnenia dotknutej podmienky účasti preukazovať. Ak by takáto primeranosť existovala, zákonodarca by jednoznačne vymedzil primerané obdobie. Žalobca zdôraznil, že zo všeobecného odôvodnenia rozhodnutia mu nie je zrozumiteľné, na základe ktorých konkrétnych skutočností mal určiť primerané časové obdobie, za ktoré sa má preukazovať neexistencia nekorektných finančných vzťahov hospodárskych subjektov.
10. V tomto verejnom obstarávaní mali potenciálni uchádzači možnosť preukazovať splnenie predmetnej podmienky účasti prostredníctvom ekvivalentného dokladu, aj s možnosťou využitia tretích osôb, za predpokladu, že dotknutý uchádzač predloží písomný zmluvný záväzok, z ktorého vyplýva, že pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať zdrojmi tejto osoby. Týmto bol podľa názoru žalobcu poskytnutý dostatočný priestor pre alternatívne preukázanie splnenia dotknutej podmienky účasti a nemohlo dôjsť k identifikovanému porušeniu zákona na základe údajnej, možnej diskriminácie takých uchádzačov, ktorí v minulosti mali problémy s finančnou disciplínou.
11. Motívom žalobcu bolo predísť takej situácii, pričom žalobca v kontexte uvedeného poukázal na množstvo mediálne známych káuz, kedy úspešný uchádzač nie je schopný zrealizovať predmet zákazky bez nutnosti dodatkov k obstaraným zmluvným vzťahom. Napriek existencii „účelového“ postupu takýchto subjektov (napr. zrušenie dotknutého účtu v banke pred predložením ponuky do verejného obstarávania) je takto určená podmienka účasti spôsobilá čiastočne eliminovať prípadný neseriózny postup hospodárskych subjektov, a to aj vzhľadom na existenciu úverového registra a spôsobu uvádzania záznamov v ňom, ktoré sú za úhradu sprístupňované žiadateľom a na zaužívané postupy bankových inštitúcií.
12. Žalobca má za to, že žalovaný, ako aj Rada žalovaného voči nemu postupuje účelovo, keď dohľad nad verejným obstarávaním začal z vlastného podnetu a vzhľadom aj na skutočnosť, že žalovaný podal na žalobcu trestné oznámenie za údajnú manipuláciu v predchádzajúcom, zrušenom verejnom obstarávaní. Toto tvrdenie o účelovom konaní úradu podľa názoru žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný žalobcu opakovane vyzýval na vyjadrenia sa k zisteným skutočnostiam, pričom aj prerušil konanie o preskúmaní úkonov žalobcu pred uzavretím zmluvy na základe údajného nedoručenia kompletnej dokumentácie.
13. Žalobca má za to, že obdobné rozhodnutia by nemali byť založené na nepreukázaných, nedostatočne odôvodnených domnienkach, neodôvodnených predpokladoch a účelovej fabulácii možných situácií, týkajúcich sa spôsobu správania záujemcov vo verejnom obstarávaní, ktorí navyše majú možnosť v súlade so zákonom alternatívne preukazovať splnenie dotknutej podmienky účasti spôsobilým hospodárskym subjektom, u ktorého existuje významný predpoklad, že obdobne ako banka, si overí postavenie záujemcu, ktorý ho požiada o poskytnutie zdrojov, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že bude spoluzodpovedný za plnenie zmluvy ako výsledku verejného obstarávania.
14. Podľa názoru žalobcu pri rozhodovacej činnosti orgánu štátnej správy by mal byť zohľadnený aj princíp proporcionality, pri ktorom by malo byť objektivizované individuálne právo zúčastniť sa verejného obstarávania pred celospoločenským právom na ochranu verejných prostriedkov tvorených občanmi štátu.
15. Žalobca ďalej poukázal na § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného
ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy.
16. Pokiaľ uvedené náležitosti rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje, ako je to v tomto prípade, rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
17. V tomto prípade podľa žalobcu Rada žalovaného svoje rozhodnutie neodôvodnila zákonom určeným spôsobom. V rozhodnutí nie je uvedené, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, ako použila úvahu, ako vyhodnotila sporné skutočnosti prezentované žalobcom, ani žiadne iné pre prípad dôležité analýzy. Rozhodnutie Rady žalovaného je podľa názoru žalobcu zmätočné (mnoho výrokov si protirečí) a nepreskúmateľné.
18. Podľa názoru žalobcu v rozhodnutí absentujú relevantné názory a analýzy skutkového stavu. Absentuje popísanie vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Práve takéto konanie mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.
19. Rada žalovaného by mala pri svojom rozhodovaní vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového stavu veci. Je rovnako potrebné, aby v odôvodnení rozhodnutia presvedčivými argumentmi správny orgán vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. Hodnotenie dôkazov je činnosť Rady žalovaného, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená ľubovôľu ich hodnotenia, ale hodnotenie vykonaných dôkazov musí vychádzať z formálne logického úsudku založeného na vykonaných dôkazoch. Pri hodnotení dôkazov mal žalovaný hodnotiť predovšetkým pravdivosť toho ktorého dôkazu. V rámci hodnotenia dôkazov je potrebné zohľadniť aj vzájomnú nadväznosť.
20. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 499/2011 zo dňa 22.11.2011 „Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, Pl. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).“
21. Žalobca poukázal na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá je doktrínou verejného práva, ktorá spočíva v tom, že súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené očakávania. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu verejnej moci, prípadne rozhodnutie tohto orgánu. Postup orgánu verejnej moci totiž musí byť predvídateľný (vzhľadom na právnu úpravu); orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne. Doktrína legitímneho očakávania je pomerne málo známou, a to napriek tomu, že je upravená právom EÚ/ES a čiastočne aj slovenskou judikatúrou. Často je totiž zamieňaná s princípom právnej istoty, pričom podľa
judikatúry je jej osobitnou kategóriou. Princíp právnej istoty je v právnom poriadku implicitne zakotvený v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vyjadruje požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem.
IV. Vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a uviedol, že nesúhlasí s argumentom žalobcu, že reálne nie je možné objektívne určiť časové obdobie, za ktoré sa má požiadavka na preukázanie splnenia spornej podmienky účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. preukazovať. Napriek formulácii § 33 ods. 1 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z., ktoré vymedzuje časové obdobie aj vo vzťahu k začiatku činnosti hospodárskeho subjektu a na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukazuje, rovnako pri dispozitívnych ustanoveniach zákona č. 343/2015 Z. z. upravujúcich stanovenie podmienok účasti, ktorým § 33 zákona č. 343/2015 Z. z. bezpochyby je, musia byť podmienky účasti určené v súlade so základnými princípmi podľa § 10 ods. 2 tohto zákona a v súlade s § 38 ods. 5 tohto zákona (rozsah požiadaviek na preukázanie požadovaných podmienok účasti musí byť v záujme dodržiavania princípov vo verejnom obstarávaní primeraný a musí súvisieť s predmetom zákazky). Podstatná je v tomto prípade skutočnosť, aby stanovené podmienky účasti svojím rozsahom a charakterom mali priamu súvislosť s predmetom zákazky a aby objektívne vyjadrovali odôvodniteľné požiadavky na spôsobilosť záujemcov k ich plneniu.
23. Žalovaný má za to, že spôsob nastavenia podmienky účasti podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. žalobcom (bod 69 rozhodnutia Rady žalovaného) mohol zapríčiniť, že predmetnú podmienku účasti v čase predkladania ponúk nemusel byť schopný splniť aj solventný, finančne stabilný a v danom čase renomovaný uchádzač. Naopak, splnenie predmetnej podmienky účasti mohol preukázať len taký uchádzač, ktorý za celú existenciu zriadeného účtu, resp. za celú existenciu všetkých zriadených účtov, nie je a nikdy nebol v nepovolenom debete, v prípade splácania úveru dodržuje splátkový kalendár, jeho účet nie je a nebol predmetom exekúcie, a to bez ohľadu na dĺžku trvania existencie účtu/účtov zriadeného/zriadených v banke/bankách. Pre nesplnenie podmienky tak postačovalo čo i len čiastkové nesplnenie podmienky účasti, teda nepreukázanie akejkoľvek z menovaných skutočností (debet, splátkový kalendár, exekúcia), resp. aj taká skutočnosť, že uchádzač bol v nepovolenom debete, a to bez ohľadu na to, v akej výške bol tento nepovolený debet, ako dlho bol účet uchádzača v nepovolenom debete, a v akom čase sa účet uchádzača nachádzal v nepovolenom debete.
24. Na základe vyššie uvedeného nemôže podľa žalovaného obstáť ani argumentácia žalobcu, že keďže mali potenciálni uchádzači možnosť preukazovať splnenie predmetnej podmienky účasti prostredníctvom ekvivalentného dokladu, aj s možnosťou využitia tretích osôb, týmto bol podľa názoru žalobcu poskytnutý dostatočný priestor pre alternatívne preukázanie splnenia dotknutej podmienky účasti a nemohlo dôjsť k identifikovanému porušeniu zákona na základe údajnej, možnej diskriminácie takých uchádzačov, ktorí v minulosti mali problémy s finančnou disciplínou.
25. Závery rozhodnutia Rady (resp. rozhodnutia žalovaného č. 13185-6000/2019-OD/6 zo dňa 13.01.2020) o neprimeranosti a diskriminačnej povahe žalobcom stanovenej predmetnej podmienky účasti vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe žalovaného. Žalovaný (okrem rozhodnutia Rady žalovaného č. 12102-9000/2017 zo dňa 03.08.2017, ktorého závery sú citované v bode 79 napadnutého rozhodnutia) poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 10670-3000/2019 zo dňa 12.09.2019, ktoré bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím predsedu žalovaného č. 16974-P/2019 zo dňa 18. 12. 2019, v ktorom uviedol, cit.: „... správny orgán konštatuje, že účastník konania tým, že stanovil minimálnu úroveň štandardov predmetnej podmienky účasti podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, týkajúcu sa predloženia vyjadrenia banky/bánk alebo pobočky/pobočiek zahraničnej banky záujemcami tak, že požadoval od záujemcov, aby deklarovali skutočnosť, že ich účet nebol v debete a nebol predmetom exekúcie za celé obdobie existencie daného účtu, postupoval v rozpore s § 38 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko stanovil neprimeraný rozsah minimálnej úrovne podmienky účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia. Táto neprimeraná podmienka účasti na preukázanie finančného a ekonomického postavenia mohla odradiť od účasti v predmetnom postupe zadávania zákazky potenciálnych záujemcov.“
26. V predmetnom prípade sporná podmienka účasti bola definovaná účastníkom konania v časti A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“ súťažných podkladov v nasledovnom znení, cit.: „2.3 Uchádzač musí preukázať splnenie podmienok účasti týkajúcich sa jeho finančného a ekonomického postavenia predložením nasledovných dokladov: 2.3.1 Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní: 2.3.1.1 Kladným vyjadrením banky/bánk alebo pobočky/pobočiek zahraničnej banky, resp. zahraničných bánk, v ktorej/ktorých je uchádzač klientom, o schopnosti uchádzača plniť finančné záväzky, t. j. že nie je a nebol v debete, v prípade splácania úveru dodržuje splátkový kalendár a že jeho bežný účet nie je a nebol predmetom exekúcie. Vyjadrenie banky musí byť aktuálne, vydané bankou, nie staršie ako tri mesiace ku dňu lehoty na predkladanie ponúk. Ak má uchádzač účty vo viacerých bankách, verejný obstarávateľ požaduje predložiť doklad od každej z nich. 2.3.1.2 Čestným vyhlásením podpísaným štatutárnym orgánom uchádzača, ktoré nesmie byť staršie ako 3 mesiace ku dňu lehoty na predkladanie ponúk, ktorým uchádzač potvrdí, že nemá vedené účty ani záväzky v inej banke alebo bankách ako v tej, resp. tých, od ktorej, resp. od ktorých predložil potvrdenie podľa bodu 2.3.1 týchto súťažných podkladov.“
27. Podľa názoru žalovaného uvedené skutkové i právne okolnosti z iných rozhodnutí žalovaného možno aplikovať aj na prebiehajúce súdne konanie. Žalovaný na základe toho považuje argumenty žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a že žalovaný ako orgán verejnej správy postupoval v rozpore s doktrínou legitímneho očakávania, keď konal nepredvídateľne, resp. v skutkovo podobných prípadoch rozhodoval rozdielne (pričom však v žalobe neuviedol, žiadne rozhodnutie žalovaného alebo Rady žalovaného na podporu tohto argumentu) za vnútorne rozporuplné. Naopak, žalovaný považuje svoj postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia v plnom súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 499/2011 zo dňa 22. 11. 2011.
28. Možnosť odradiť potencionálnych uchádzačov, príp. záujemcov diskriminačnými podmienkami účasti, resp. inými diskriminačnými požiadavkami a možný vplyv tohto porušenia na výsledok verejného obstarávania, je judikovaná aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/16/2012 zo dňa 11.09.2012, v ktorom sa uvádza, cit.: „Najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so splnením zákonnej podmienky na zrušenie súťaže v zmysle § 139 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z., podľa ktorej je žalovaný povinný zisťovať, či v danom prípade porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. (...) Takto formulované podmienky užšej súťaže sú podľa názoru senátu odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a môžu mať zásadný vplyv na výsledok užšej súťaže, keďže na ich základe bolo možné odradiť prípadných záujemcov o účasť v užšej súťaži, ktorí by boli schopní zdokladovať svoju technickú a odbornú spôsobilosť zoznamom stavebných prác uskutočnených bez ohľadu na to, či boli stavebné práce už riadne odovzdané, teda v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, čo im takto stanovené súťažné podklady neumožňovali.“
29. Žalovaný sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že takto určená podmienka účasti je spôsobilá čiastočne eliminovať prípadný neseriózny postup hospodárskych subjektov, a to aj vzhľadom na existenciu úverového registra a spôsobu uvádzania záznamov v ňom, ktoré sú za úhradu sprístupňované žiadateľom a na zaužívané postupy bankových inštitúcií. Stanovenie primeraného časového obdobia je, resp. bolo v kompetencii žalobcu, ktorý je, resp. bol však pri stanovení primeraného časového obdobia povinný zohľadniť viaceré, pre daný prípad podstatné, okolnosti, ktoré sú individuálne pre každé jedno verejné obstarávanie s ohľadom na zložitosť predmetu zákazky, hodnotu zákazky, možnosti trhu a ďalšie iné okolnosti, ktorých výpočet nie je možné vopred zadefinovať či stanoviť. Stanovenie primeraného časového obdobia musí vychádzať z objektívnych dôvodov a úvah kontrolovaného, ktoré si má byť schopný v prípade potreby obhájiť, resp. zdôvodniť. Žalovaný sa naďalej pridržiava svojho záveru (bod 78 rozhodnutia Rady žalovaného) o neexistencii žiadnej osobitnej skutočnosti alebo okolnosti, ktorá by v danom prípade objektívne odôvodňovala minimálnu úroveň predmetnej podmienky účasti tak, ako ju stanovil žalobca.
30. K argumentu žalobcu o účelovosti konania žalovaného, ako aj Rady žalovaného, keď dohľad nad verejným obstarávaním začal z vlastného podnetu, žalovaný uviedol, že podľa § 167 zákona č. 343/2015 Z. z. vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, pričom podľa § 169 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. je oprávnený začať konanie o preskúmanie úkonov
aj z vlastného podnetu. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalobcovi už listom č. 13185-6000/2019- OD/l „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy“ zo dňa 18.09.2019. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že ho žalovaný opakovane a neodôvodnene vyzýval na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, pričom aj prerušil konanie o preskúmaní úkonov žalobcu pred uzavretím zmluvy na základe údajného nedoručenia kompletnej dokumentácie. Ako vyplýva z administratívneho spisu č. 13185-6000/2019-OD, žalovaný rozhodnutím č. 13185-6000/2019-OD/3 zo dňa 22.10.2019 prerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy podľa § 173 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. a s cieľom ustálenia skutkového stavu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nariadil žalobcovi doručiť mu kompletnú dokumentáciu, keďže mal za to, že dokumentáciu v rozsahu, ktorú mu žalobca predložil listom č. 2860924978/2018 „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy - ODPOVEĎ“ zo dňa 23.09.2019, doručeným úradu dňa 26.09.2019, nie je možné považovať za kompletnú. Žalobca následne doručil žalovanému list „Vyjadrenie sa kontrolovaného ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov“ zo dňa 14.11.2019. Keďže doručenú dokumentáciu a poskytnuté vyjadrenia žalovaný naďalej nemohol považovať za kompletné, s cieľom ustálenia skutkového stavu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej žalovaný listom „Vyžiadanie - výzva na doplnenie kompletnej dokumentácie vo veci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy“ zo dňa 18.11.2019 požiadal žalobcu o predloženie vyjadrenia, informácií a dokladov týkajúcich sa predmetnej zákazky. Predmetné vyjadrenie, informácie a doklady žalobca doručil žalovanému listom „Vyžiadanie - výzva na doplnenie kompletnej dokumentácie vo veci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy - odpoveď“ zo dňa 27.11.2019. Na základe uvedeného žalovaný v súlade § 173 ods. 13 zákona č. 343/2015 Z. z. vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k skutočnostiam, ktoré žalovaný zistil v predmetnom konaní o preskúmanie úkonov žalobcu.
31. Žalovaný sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že pri rozhodovacej činnosti orgánu štátnej správy by mal byť zohľadnený aj princíp proporcionality, pri ktorom by malo byť objektivizované individuálne právo zúčastniť sa verejného obstarávania pred celospoločenským právom na ochranu verejných prostriedkov tvorených občanmi štátu. Rozhodnutie Rady žalovaného, ktoré žalobca napáda, však konštatuje úplný opak, a síce že podmienka účasti podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. spôsobom, akým ju stanovil žalobca v predmetnom prípade, vzhľadom na predmet a náročnosť zákazky nie je dôvodná, je stanovená neprimeraným a diskriminačným spôsobom, a teda neopodstatnene zužuje hospodársku súťaž. Z uvedeného dôvodu má žalovaný naďalej za to, že napadnutým rozhodnutím správne konštatoval, že žalobca pri stanovení predmetnej podmienky účasti postupoval v rozpore s § 113 ods. 1 v nadväznosti na § 38 ods. 5 a § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., a to princípom proporcionality a princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov.
V. Pojednávanie
32. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/87/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/87/2020.
33. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 12.12.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
VI. Relevantné právne predpisy
34. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
35. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. finančné a ekonomické postavenie sa preukazuje spravidla predložením
a) vyjadrenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, b) potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa, ak takéto poistenie vyžaduje osobitný predpis, c) súvahy alebo výkazu o majetku a záväzkoch alebo údajov z nich alebo d) prehľadu o celkovom obrate a ak je to vhodné, prehľadu o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet zákazky alebo koncesie týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti.
36. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie finančného a ekonomického postavenia využiť finančné zdroje inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude skutočne používať zdroje osoby, ktorej postavenie využíva na preukázanie finančného a ekonomického postavenia. Skutočnosť podľa druhej vety preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s osobou, ktorej zdrojmi mieni preukázať svoje finančné a ekonomické postavenie. Z písomnej zmluvy musí vyplývať záväzok osoby, že poskytne plnenie počas celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej zdroje majú byť použité na preukázanie finančného a ekonomického postavenia, musí preukázať splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia okrem § 32 ods. 1 písm. e) a nesmú u nej existovať dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) a ods. 7.
37. Podľa § 38 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z. podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky alebo koncesie. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.
38. Podľa § 113 zákona č. 343/2015 Z. z. pri zadávaní podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska verejný obstarávateľ postupuje podľa prvej časti a druhej časti prvej hlavy, ak nie je v § 113 až 116 ustanovené inak; nepoužije sa § 26, § 27, § 28 ods. 2 až 4, § 29, § 30 ods. 5 až 22, § 31, § 45, § 49 ods. 5, § 52 ods. 1 až 4 a § 62; § 52 ods. 5 a 6 sa použijú primerane.
39. Podľa § 175 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti a) odstrániť protiprávny stav alebo b) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky alebo časti koncesie alebo súťaž návrhov.
VII. Posúdenie veci správnym súdom
40. V konaní nebolo sporné, že žalobca stanovil znenie súťažných podmienok nasledovne. V časti A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“ súťažných podkladov v súvislosti s podmienkou účasti týkajúcou sa finančného a ekonomického postavenia podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. žalobca uviedol: „Minimálna požadovaná úroveň finančného a ekonomického postavenia: Vyjadrenie banky alebo pobočky zahraničnej banky o schopnosti uchádzača plniť svoje finančné záväzky. Vyjadrenie uchádzač predkladá zo všetkých bánk, kde má vedené účty, s čestným vyhlásením, v ktorom uvedie, že v iných bankových inštitúciách nemá vedené účty. Vyjadrenie banky musí byť predložené ako originál alebo úradne osvedčená fotokópia a nesmie byť staršie ako tri mesiace ku dňu uplynutia lehoty na predkladanie ponúk. V predmetnom vyjadrení banka potvrdí, že uchádzač nie je a nebol v nepovolenom debete, v prípade splácania úveru dodržuje splátkový kalendár, jeho účet nie je a nebol predmetom exekúcie za obdobie existencie zriadeného účtu v banke.“
41. Z § 38 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z. vyplýva, že podmienky účasti stanovené na preukázanie finančného a ekonomického postavenia musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Z § 10 zákona č. 343/2015 Z. z. vyplýva, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia, okrem iného, dodržať princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp proporcionality.
42. Porušením zákona č. 343/2015 Z. z. bolo určenie časového obdobie „za obdobie existencie zriadeného účtu v banke“. Žalobca v podanej žalobe namietal, že toto časové obdobie nie je možné inak vymedziť. Správny súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že zákon č. 343/2015 Z. z. žiadnym spôsobom neobmedzuje stanovenie tejto podmienky, len táto podmienka musí byť primeraná k predmetu zákazky a musí byť dodržaný princíp proporcionality. To znamená, že uvedená podmienka mohla byť stanovená aj napríklad na konkrétne určené obdobie. Stanovenie podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia je v kompetencii verejného obstarávateľa za súčasného dodržania zákona č. 343/2015 Z. z. Pri stanovovaní podmienok musí verejný obstarávateľ postupovať tak, aby stanovenými podmienkami nezvýhodnil niektorých záujemcov a aby tým bola zabezpečená čo najširšia hospodárska súťaž.
43. Stanovené podmienky vo verejnom obstarávaní musia objektívne vyjadrovať odôvodnené požiadavky a musia súvisieť s predmetom zákazky. Vzhľadom na to, že niektorí záujemcovia môžu mať zriadený účet v banke aj 30 rokov, nie je primerané, aby títo uchádzači mali preukazovať splnenie stanovených podmienok za obdobie 30 rokov, ak to nie je dostatočne odôvodnené. V súťažných podkladoch nie je nijak odôvodnené, že práve takéto prísne kritérium na preukázanie finančného a ekonomického postavenia je vzhľadom na povahu predmetu zákazky odôvodnené. Verejný obstarávateľ mohol pre všetkých záujemcov určiť rovnaké obdobie. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že v danom prípade nebola daná ani odôvodnená žiadna osobitná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia tak, ako ju stanovil žalobca.
44. Žalobca tiež namietal, že uchádzači mali možnosť preukazovať splnenie predmetnej podmienky účasti aj prostredníctvom ekvivalentného dokladu s možnosťou využitia tretích osôb. Nie je sporné, že v časti A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“ súťažných podkladov je uvedené: „Uchádzač môže na preukázanie finančného a ekonomického postavenia využiť finančné zdroje inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V takomto prípade sa postupuje podľa § 33 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.“
45. Podľa správneho súdu nie je takto formulovaná požiadavka dostatočná. Ide o všeobecnú formuláciu vyplývajúcu z § 33 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., avšak bez priameho prepojenia na stanovenú podmienku, že uchádzač má predložiť vyjadrenie banky o schopnosti plniť svoje finančné záväzky za obdobie celej existencie zriadeného účtu v banke. Stanovenie primeraného obdobia na preukázanie finančného a ekonomického postavenia záujemcu bola v kompetencii žalobcu, ktorý zohľadňuje všetky individuálne okolnosti jednotlivého verejného obstarávania, ktorými môžu byť napríklad zložitosť predmetu zákazky, hodnota zákazky a pod.
46. Žalobca namietal aj účelovosť konania zo strany žalovaného voči nemu, keď začal konanie z vlastného podnetu. Správny súd nezistil pochybenie správneho orgánu v tomto administratívnom konaní. Podľa § 171 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z. z. je možné začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného aj z vlastného podnetu žalovaného. Podľa § 173 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. je žalovaný oprávnený vydať rozhodnutie o prerušení konania, ak kontrolovaný nedodá kompletnú dokumentáciu z daného verejného obstarávania.
47. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté administratívne rozhodnutia neobsahujú náležitosti stanovené zákonom. Neuviedol však, aké konkrétne náležitosti absentujú, jeho námietka je všeobecná a žiadnym spôsobom nešpecifikovaná.
48. Žalobca na záver poukázal aj na porušenie princípu právnej istoty, avšak túto námietku taktiež bližšie nešpecifikoval. Práve naopak, žalovaný aj v prvostupňovom, ako aj druhostupňovom rozhodnutí poukázal na to, že pri obdobnom stanovení podmienky účasti podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. v inom verejnom obstarávaní postupoval obdobne. Žalovaný aj v inom rozhodnutí č. 12102-9000/2017 zo dňa 03.08.2017 konštatoval, že takto stanovená podmienka je v rozpore s § 38 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z., ako aj v rozpore s princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/215 Z. z. Z uvedeného možno konštatovať, že žalovaný postupoval v obdobných prípadoch rovnako a podmienku „za celé obdobie existencie účtu“ považoval za rozpornú so zákonom č. 343/2015 Z. z. bez toho, aby bola určená podmienka primeraná predmetu zákazky.
49. Proces verejného obstarávania je v slovenskom právnom poriadku prísne formalizovaným procesom, ktorého účelom je predovšetkým dodržiavanie princípu transparentnosti s cieľom čo najefektívnejšie a najprehľadnejšie využívať verejné finančné zdroje. Proces verejného obstarávania musí prebiehať prehľadným a predvídateľným spôsobom, v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. a podmienkami stanovenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch. Zákon č. 343/2015 Z. z. jednoznačne určuje, že podmienky účasti na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky a verejný obstarávateľ musí dodržať princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp proporcionality.
50. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím porušené.
51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.
52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).