Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Tos/36/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2025, č. k. -19, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.12.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 14.11.2025, č. k. -19, podľa zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 27.09.2022, č. k. -326, právoplatný dňa 13.10.2022. 2. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nebola však splnená ani jedna materiálna podmienka. 3. Krajský súd konštatuje, že je ustálenou rozhodovacou činnosťou, že v dvojinštančnom konaní rozhodnutie druhostupňového súdu tvorí určitú jednotu s rozhodnutím súdu prvého stupňa, a preto krajský súd aj pre hospodárnosť nebude opakovať obsah argumentov okresného súdu, pretože tieto sú stranám aj tak už známe (obdobne , , , , , uznesenie NS SR sp. zn. z 23. januára 2018). 4. Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť. Odsúdený zahlásil sťažnosť, ktorú písomne neodôvodnil. 5. Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. 6. Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

7. Vzhľadom k tomu, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a smerovala voči rozhodnutiu, voči ktorému je sťažnosť prípustná, Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade podanej sťažnosti podľa , písm. b) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

8. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi zisteniami okresného súdu ako aj s podstatou odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. 9. Krajský súd v prvom rade konštatuje, že po procesnej stránke okresný súd nijako nepochybil, keďže v primeranom čase určil termín verejného zasadnutia, na verejné zasadnutie odsúdeného predvolal riadne a taktiež mu dal možnosť prezentovať svoj návrh. Vykonal aj výsluch odsúdeného zameraný na zistenia, ktoré sú z pohľadu na rozhodnutie súdu o návrhu odsúdeného potrebné. Odsúdený mal možnosť sa vyjadriť ku každému vykonanému aj listinnému dôkazu, ktorú odsúdený však nevyužil; presnejšie treba povedať, že odsúdený nevyužil žiaden priestor, ktorý mu súd poskytol, aby čokoľvek navyše súdu predniesol; nevyjadril sa k svojmu návrhu, resp. ho nedoplnil, nevyjadril sa k jeho výsluchu, nevyjadril sa k listinným dôkazom a nevyužil právo konečného návrhu. Taktiež okresný súd dal odsúdenému priestor navrhnúť doplnenie dokazovania, pričom odsúdený ale žiaden návrh na doplnenie dokazovania nepredniesol. Procesne okresnému súdu teda nie je možné v jeho postupe z pohľadu krajského súdu nič vytknúť. 10. Ako okresný súd správne uviedol podmienečné prepustenie v prípade odsúdeného sa riadi , z ktorého vyplýva 1 formálna a 2 materiálne podmienky, ktoré sú predpokladom podmienečného prepustenia. V prvom rade je formálna podmienka, ktorá vyžaduje vykonanie zákonom predpísanej dĺžky trestu odňatia slobody z celkovo uloženej dĺžky trestu odňatia slobody. Ďalej sa však vyžaduje splnenie materiálnych podmienok, ktoré okresný súd riadnym spôsobom skúmal a dospel k správnym záverom o ich nesplnení v prípade osoby odsúdeného, s ktorými závermi sa krajský súd stotožnil. 11. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku splnil. 12. Krajský súd sa ďalej stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi okresného súdu, pokiaľ ide o nesplnenie materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. 13. Krajský súd je tiež toho názoru, že súvahou všetkých okolností týkajúcich sa spávania odsúdeného ako sú uvedené v hodnotení riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, jeho kriminálnej minulosti a okolnosťami jeho trestnej činnosti spočívajúcej v istých znakoch špeciálnej recidíve vo vzťahu k násilnej trestnej činnosti proti životu a zdraviu a jeho správaním počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným, ako aj prezentáciou jeho návrhu pred súdom nie je možné dospieť k záveru, že odsúdený spĺňa potrebné predpoklady na podmienečné prepustenie, kvôli čomu jeho návrhu nie je možné vyhovieť. 14. Treba povedať, že okresný súd môže z logiky veci vykonať okrem dôkazov, ktoré si sám obstará a vykoná za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu len také dôkazy, o ktorých môže mať vedomosť. Vzhľadom k tomu je bežnou procesnou zodpovednosťou strán, aby súdu dôkazy, o ktorých zrejme súd sám vedomosť mať nemôže navrhli vykonať, pričom to isté platí vo všeobecnosti, ak majú strany záujem na tom, aby určitý dôkaz súd vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní a v najlepšom prípade tento dôkaz aj súdu podľa možnosti i predložili, aby ho súd mohol vykonať alebo rozhodnúť o odmietnutí vykonania navrhnutého dôkazu. Ak teda odsúdený mal vedomosť o dôkazoch, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu bolo jeho procesným právom ale i povinnosťou vyplývajúcou z v súvislosti s tieto súdu navrhnúť vykonať. Nevykonanie dôkazu, o ktorom súd nemohol mať v čase svojho rozhodovania vedomosť nie je potom zavinením súdu, ale procesným zavinením strany, ktorá o takom dôkaze vedomosť mala a tento nenavrhla. Uvedené sa dá rozšíriť aj na procesnú povinnosť strany, ktorá podá súdu určitý návrh, navrhnúť súdu príslušné dôkazy, ktorými sa preukážu tvrdenia, ktoré v návrhu prednáša, ak táto strana má záujem na tom, aby tieto tvrdenia súd posudzoval nielen ako subjektívne vyjadrenie strany, v tomto prípade odsúdeného. Inak pri hodnotení dôkazov súd podľa zohľadní i to, že ide len o tvrdenie samotného odsúdeného, ktorý má určitý záujem niečo tvrdiť, aby dosiahol procesný výsledok, ktorý návrhom zamýšľa, ale toto svoje tvrdenie nepodložil patričným dôkazom resp. návrhom na vykonanie dôkazu. To však je správny postup súdu a nie vadou, ktorá by dôvodila zrušenie rozhodnutia súdu. 15. Pri rozhodovaní o materiálnej podmienke, či možno predpokladať, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia bude viesť riadny život ide o prognózovanie budúceho správania odsúdeného. Vo svojej podstate pri celom rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného ide aj o určitú kvalifikovanú predpoveď budúceho správania, ktoré možno od odsúdeného po jeho podmienečnom prepustení na slobodu očakávať. Podstatou úvah súdov je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (, ). 16. Účelom trestu podľa je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trestanie tak v sebe zahrňuje aj aspekt resocializácie odsúdeného a aspekt individuálnej prevencie. Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie. Ak vykonanou časťou trestu odňatia slobody bol účel trestu dosiahnutý, je ďalší trest nepotrebný, a teda aj neodôvodnený (-23, bod 12). 17. Vzhľadom k tomu povinnosťou súdu v tomto konkrétnom prípade bolo zistiť, či nastali zmeny v správaní odsúdeného v priebehu výkonu trestu, ktoré by mohli potenciálne viesť k zmene osobnosti odsúdeného. V súvislosti s konkrétnym a najmä aktuálnym posúdením možnej zmeny v správaní vrátane zmeny osobnosti odsúdeného ústavný súd poukázal na to, že práve riaditeľ na výkon trestu odňatia slobody disponuje najkomplexnejšími a najrelevantnejšími informáciami o odsúdenom, keďže je de facto v priamom kontakte s ním (Nález Ústavného súdu SR -40, bod 22; uznesenie NS SR č. k. z 18. novembra 2020; pozri tiež Kurilovská, L.-Blažek, R.-Ľorko, J.: Hodnotenie implementácie a budúceho vývoja sankčného mechanizmu po 10 rokoch účinnosti trestných kódexov v Slovenskej republike; porovnaj. Rozsudok ESĽP vo veci Choreftakis a Choreftaki proti Grécku zo 17. januára 2012, sťažnosť č. 46846/08, bod 58). 18. Treba zdôrazniť, že nikto nemá právo na to, aby bolo vyhovené jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Posúdenie splnenia zákonných podmienok podmienečného prepustenia je vecou sudcovskej úvahy (-23, bod 11). 19. Treba upozorniť na to, že prvá a druhá materiálna podmienka má vzťah vzájomnosti, kedy splnenie prvej materiálnej podmienky spravidla je silné východisko pre splnenie tej druhej. Teda ak odsúdený svojim správaním počas výkonu trestu preukazuje reálne polepšenie, je zároveň daný nezanedbateľný predpoklad, že možno od neho predpokladať i vedenie riadneho života v prípade podmienečného prepustenia, hoci to nie v každom prípade tak musí byť. Súd musí tieto podmienky preto starostlivo vyhodnocovať ad hoc (od prípadu k prípadu individuálne). Naopak ak odsúdený nepreukázal zlepšenie vo výkone trestu, nie je možné ani dôvodne predpokladať, že v prípade podmienečného prepustenia bude viesť riadny život. Okrem toho predpokladá splnenie oboch podmienok, čiže ak čo i len jedna z týchto dvoch materiálnych podmienok (že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody odsúdený preukazuje, že sa polepšil, a že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu je dôvodné predpokladať, že bude viesť riadny život) splnená nie je, návrh odsúdeného je nutné zamietnuť. 20. Krajský súd ďalej súhlasí aj s názormi okresného súdu, ktoré smerujú k tomu, že odsúdený ako osoba, ktorá bola v minulosti už vo výkone trestu odňatia slobody podmienky tohto pozná. Správanie odsúdeného, ktorý síce nič závažné neporušuje, svoje povinnosti si plní na požadovanej úrovni a tiež inak ústavný poriadok neporušuje, ale súčasne nevykazuje ani znaky správania, ktoré by bolo chvályhodné; najmä nie je disciplinárne odmenený vo väčšom počte, jeho správanie nie je ani vzorom, nezúčastňuje sa nadštandardným spôsobom prístupných aktivít a svoju trestnú činnosť neľutuje s hlbokou úprimnosťou a kritický postoj k tejto nielen deklaruje ale aj prežíva, nasvedčuje tomu, že odsúdený sa síce formálne prispôsobil podmienkam výkonu trestu, ale vnútorne výkon trestu v ňom ešte nevzbudil želateľné dôsledky premeny jeho osobnosti v požadovanom smere. 21. Pokiaľ ide o polepšenie odsúdeného vo výkone trestu, odsúdený je v diferenciačnej skupine „B“. Ďalej odsúdený ešte nedospel k tomu prejaviť taký kritický postoj k jeho trestnej činnosti, ktorý by odôvodňoval predpoklad, že odsúdený trvale prijal zásady vedenia riadneho života. V tomto smere odkazuje krajský súd na odôvodnenie okresného súdu, ktorý zdôraznil, že na verejnom zasadnutí okresného súdu odsúdený neprejavil hlbšie ľútosť nad svojim konaním, ktoré k jeho odsúdeniu viedlo a tak možno dospieť k záveru, že oľutovanie trestnej činnosti odsúdeným v návrhu je len formálneho charakteru. 22. Správanie odsúdeného sa javí ísť správnym smerom, ale odsúdený musí ešte na sebe popracovať. Získanie viac disciplinárnych odmien, a presvedčivé vyjadrenie kritického postoju ku svojej trestnej činnosti ako aj úprimnejšie oľutovanie svojej trestnej činnosti by mohli do budúcna byť podkladom na vyslovenie záveru, že odsúdený podmienku polepšenia na podmienečné prepustenie spĺňa. 23. Tiež je potrebné uviesť, že odsúdený sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti. V predmetnom prípade vykonáva trest odňatia slobody pre trestný čin ublíženia na zdraví. V minulosti bol odsúdený za totožný trestný čin uznaný vinným už 2-krát, a to v roku 2019 a v roku 2021, pričom v roku 2019 bol odsúdenému uložený podmienečný trest a trest, ktorý práve vykonáva je súhrnným k odsúdeniu z roku 2021. Pred týmto bol odsúdený súdne trestaný aj za inú trestnú činnosť v rokoch 2009, a to za vydieranie a porušovanie domovej slobody a v roku 2017 za krádež. Je teda zrejmé, že odsúdený je recidivista a v poslednej dobe sa špecializoval na recidívu vo vzťahu k ublíženiu na zdraví.

24. K ublíženiu na zdraví krajský súd považuje za potrebné podotknúť, že ide o trestnú činnosť proti životu a zdraviu. Život a zdravie predstavujú v súčasnej trestnej politike Slovenskej republiky najvyššiu hodnotu chránenú . Imanentnou súčasťou ublíženia na zdraví je tiež fyzické násilie voči telu poškodeného, čo znamená, že ide o tzv. násilnú trestnú činnosť, ktorá sa v spoločnosti hodnotí ako osobitne nebezpečná a závažnejšia. 25. Krajský súd tiež vyzdvihuje, že odsúdený v predmetnom prípade vykonáva súhrnný trest odňatia slobody za ublíženie na zdraví, ktorého sa dopustil aj vo vzťahu k svojej matke, ktorá v čase skutku bola chránenou osobou podľa , pretože okrem toho, že bola blízkou osobou odsúdeného bola aj osobou vyššieho veku. Odsúdený sa pred súdom k trestnej činnosti priznal a urobil vyhlásenie o vine. Napriek tomu krajský súd považuje za správne, že okresný súd vyzdvihol aj to, že odsúdený sa neštítil použitia fyzického násilia proti svojej matke, osobe vyššieho veku, pretože sa s ňou pohádal pre peniaze, t. j. odsúdený má sklony riešiť konfliktné situácie prostredníctvom fyzického napadnutia druhej strany. Takýto záver plne podporuje charakter jeho trestnej činnosti. 26. Krajský súd zdôrazňuje, že ak odsúdený v návrhu uviedol, že v prípade podmienečného prepustenia ihneď nastúpi do pôvodného zamestnania u Slovenských Lodeniciach (SAM) Komárno, pretože tento zamestnávateľ s ním po jeho zadržaní, dokedy tam pracoval, neukončil pracovný pomer a tento stále teda trvá (uvedené z lustrácie v Sociálnej poisťovni nevyplýva – pozn. sťažnostného súdu), ale následne toto svoje tvrdenie sám na verejnom zasadnutí okresného súdu značne spochybnil, keď na otázku, čím sa mieni živiť po podmienečnom prepustení už odpovedal odlišne a veľmi neurčito; že je zváračom a bude pomáhať vo všetkom kamarátom, dal súdu dôvod pochybovať o jeho úprimnosti a vážnosti. Odsúdený nespresnil akým kamarátom a pod „pomáhaním“ tiež nie je úplne zrejme možné chápať závislú činnosť s nárokom na odmenu. Okrem toho, že teda súdu neuviedol a v konečnom dôsledku nijako nepreukázal, akým spôsobom sa chce živiť, čo je jedna zo základných otázok, ktorú by odsúdený mal súdu vedieť zodpovedať, ak chce súd presvedčiť, že po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život, je na mieste tiež zdôrazniť, že tieto vyjadrenia odsúdeného si vzájomne odporujú. Odsúdený svoje tvrdenia ani nepreukázal, keď súdu nepredložil (a to ani v sťažnostnom konaní) napr. potvrdenie budúceho zamestnávateľa alebo pracovnú zmluvu, ktorá preukáže, že určitý zamestnávateľ má záujem ho zamestnávať v prípade podmienečného prepustenia. Odsúdený tiež nepreukázal, kde by v prípade podmienečného prepustenia býval. 27. Tieto skutočnosti vo svojom súhrne viedli tak okresný ako aj krajský súd k záveru, že doposiaľ nemožno konštatovať, že by sa odsúdený bol polepšil vplyvom výkonu trestu a zatiaľ rovnako nemožno ešte predpokladať, že by v prípade podmienečného prepustenia na slobodu viedol riadny život, teda nedopúšťal sa žiadnej ďalšej protispoločenskej činnosti. 28. Odsúdený teda nespĺňa ani jednu materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie. Vzhľadom k tomu krajský súd považoval závery okresného súdu o tom, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky podľa na podmienečné prepustenie za správne a zákonné a dospel k rovnakému záveru. 29. Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.