Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Csp/56/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35724803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. XXX, zastúpeného JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 8.506,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 25.7.2024 č.k. -295 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim v poradí druhým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenie 8.506,22 eur s prísl.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu titulom plnenia zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom pohľadávka bola na žalobcu postúpená pôvodným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle /, , , /, písm. b/ , . . , , , , až 4, , dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporným, že dňa 22.2.2017 uzavrel žalovaný so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako bankou Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č.: 002053611220217 (ďalej aj len "Zmluva"), predmetom ktorej bol v zmysle čl. I. bodu 1 Zmluvy (Základné podmienky) záväzok banky poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) peňažné prostriedky ako spotrebiteľský úver a záväzok dlžníka (žalovaného) poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a rovnako splniť ďalšie záväzky podľa Zmluvy. Zo Zmluvy vyplýva, že úver bol dojednaný ako bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10.000,00 eur s jednorazovým čerpaním dňa 22. februára 2017, a to s úrokovou sadzbou vo výške (bez zľavy z voliteľnej služby) 15,70 % ročne, platnej ku dňu schválenia úveru a vo výške so zľavami 13,70 % ročne, platnej ku dňu schválenia úveru. Výška mesačnej anuitnej splátky, vrátane poistného, bola určená sumou 173,41 eur, resp. bez zľavy z voliteľnej služby sumou 184,98 eur, z toho mesačná splátka poistného predstavovala 0,00 eur. Počet splátok bol 95 s tým, že prvá anuitná splátka bola splatná 28. marca 2017 a posledná anuitná splátka bola splatná, a teda termín konečnej splatnosti bol 31. januára 2025. Zároveň v bode 4. čl. I. Zmluvy bolo uvedené, že termín

splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku, s tým, že termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky (t.j. istiny a úroku) je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku. Lehota splatnosti bola vymedzená údajom 96 mesiacov a doba trvania Zmluvy bola určená do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto Zmluvy.

5. V konaní nebola spornou ani skutočnosť, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil pred postúpením pohľadávky na žalobcu sumu 4.212,16 eur a po postúpení ďalších 120 eur a že dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Pohľadávka žalobcu, uplatnená v tomto konaní predstavuje pohľadávku zo zmluvy vzniknutú vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 14.5.2019 pôvodným veriteľom. Žalobca túto pohľadávku nadobudol na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú posudzoval v zmysle a nasl. a na daný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

7. Nakoľko pohľadávka bola na žalobcu postúpená, zaoberal sa aj otázkou danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

8. V tej súvislosti uviedol, že , ktorá predstavuje osobitnú úpravu vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v a nasl. . Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú zároveň vymedzené v ust. Z týchto ustanovení vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené všetky tam uvedené podmienky, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná, a až po predchádzajúcej písomnej výzve banky, a ak je klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.

9. Predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky je konečná splatnosť alebo účinné zosplatnenie pohľadávky. Žalobca v konaní preukazoval účinné zosplatnenie pohľadávky listinnými dôkazmi, a to Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 13. novembra 2020, Žiadosťou o postúpenie a prevod zo 7. apríla 2021 s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámením o postúpení pohľadávky z 15. apríla 2021, Predbežnou žiadosťou žalovaného o flexipôžičku - bezúčelovú, č. žiadosti 002053611220217, z 22. februára 2017, Žiadosťou žalovaného o flexipôžičku - bezúčelovú, č. žiadosti 002053611220217, z 22. februára 2017, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č. 002053611220217, z 22. februára 2017, Platobnou históriou k Zmluve č. 002053611220217, Treťou upomienkou - pokusom o zmier z 8. apríla 2019 s poštovým podacím hárkom a záznamom zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty a Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo 14. mája 2019 s fotokópiou poštovej obálky.

10. Predloženou Zmluvou žalobca preukázal dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, ktoré oprávnenie veriteľa bolo dojednané v bode 5. čl. I. Zmluvy.

11. Rovnako, predloženou Platobnou históriou (prehľadom čerpania a úhrad žalovaného) žalobca preukázal, že žalovaný bol ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (t.j. k 14. máju 2019) v omeškaní s úhradou splátky splatnej 28. januára 2019 a nasledujúcich splátok, teda že (s úhradou splátky splatnej 28. januára 2019) bol v omeškaní viac ako tri mesiace.

12. V zmysle pre účinné zosplatnenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy sa vyžadujú dva rôzne právne úkony veriteľa a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa a žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Predpokladom riadneho zosplatnenia je riadne doručenie oboch prejavov vôle dlžníkovi. V kontexte súd prvej inštancie uzavrel, že v posudzovanom prípade žalobca nepreukázal účinné doručenie listiny s označením tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 8.4.2019 ( ), vyžadované upozornenie na možnosť uplatnenia práva, žalovanému. Pokiaľ

žalobca predložil poštový podací hárok, nedatovaný, z tohto vyplynulo, že právny predchodca žalobcu mal v nezistený deň odoslať žalovanému zásielku pod podacím číslom RE 645765787 SK, a zo záznamu zo systému sledovania zásielok bolo zistiteľné, že zásielka s totožným podacím číslom bola dňa 9.4.2019 podaná na poštovú prepravu a dňa 11.4.2019 bol zistený dôvod pre jej vrátenie, ktorá bola následne vrátená odosielateľovi dňa 16.4.2019, avšak ani jedna z predložených listín nepreukazuje, že obsahom tejto zásielky bola práve tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 8.4.2019. Z dôkazov predložených žalobcom nemožno vyvodiť nespochybniteľný záver, že toto upozornenie sa skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, ktorá skutočnosť bola žalovaným výslovne popretá. Takýmto dôkazom by bola doručenka, ktorá je verejnou listinou a ktorá potvrdzuje pravosť toho, čo sa v nej osvedčuje. Žalobca však v danom prípade takýto listinný dôkaz (doručenku) nepredložil. Súd tak nemal za preukázané, že zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že v konaní žalobca nepreukázal platné predčasné zosplatnenie zostatku úveru jeho právnym predchodcom.

13. Termín konečnej splatnosti úveru bol určený na deň 31.1.2025 z čoho vyplýva, že tento úver naďalej trvá ku dňu vyhlásenia rozsudku. Podmienka splatnosti pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyžadovaná ust. a v danom prípade pre platné postúpenie pohľadávky nebola naplnená. Samotné postúpenie je tak potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle .

14. Z tohto dôvodu žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorému z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky nevznikol žiaden nárok voči žalovanému na plnenie zo zmluvy o danom spotrebiteľskom úvere.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov prvoinštančného konania.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa /ciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V súvislosti s doručovaním výzvy v zmysle uviedol, že v zmysle nie je podmienkou, aby sa žalovaný s obsahom prejavu vôle aj skutočne oboznámil. Žalobca neakceptuje dôvody, pre ktoré súd neuznal poštový hárok ako relevantný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu doručil žalovanému predmetnú písomnosť. Existujú rôzne spôsoby dojednania fikcie doručenia a súdna prax sa zhodla na akceptovaní tzv. druhého spôsobu fikcie doručenia, čo v danom prípade preukazuje podací hárok, ktorý svedčí o tom, že žalovanému bola odoslaná zásielka na poštovú prepravu a následne riadne doručovaná. Nemožno mať preto pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu túto písomnosť preukázateľne zaslal na adresu žalovaného a tento sa mal objektívne možno s jej obsahom oboznámiť. V tom smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. a uznesenie NS ČR sp. zn. . Vo vzťahu k podaciemu hárku možno analogicky poukázať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (uznesenia NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , Ústavného súdu SR I.ÚS/174/2009 a iné rozhodnutia krajských súdov). V danom prípade spojenie konkrétnej písomnosti s konkrétnym podacím hárkom je realizované práve označením oboch dokumentov rovnakým číselným kódom. Neexistuje žiaden logický dôvod, prečo by postupca vyhotovil predmetnú výzvu a následne ju neodoslal na poštovú prepravu žalovanému.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „") v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

18. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle e súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani nesprávne procesného postupu, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).

22. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

23. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa Všeobecnej úverovej banky, a.s. na žalobcu.

24. Podľa ust. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu zostatku dlhu môže dôjsť len v súlade s ust. , v zmysle ktorého veriteľ je povinný upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa . 3. upomienka – pokus o zmier zo dňa 8.4.2019, ktorou mal byť žalovaný upozornený na možnosť uplatnenia práva, teda vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nebola doručená žalovanému. Žalobca totiž nepredložil dôkaz o tejto skutočnosti. Pokiaľ predložil podací hárok, tento ani podľa názoru odvolacieho súdu nesvedčí o tom, že táto výzva skutočne bola žalovanému doručená, resp. že sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Bez preukázania tejto skutočnosti nemožno dospieť k záveru, že by v danom prípade boli naplnené podmienky vyžadované ust. .

26. Podací hárok, predložený žalobcom svedčí len o tej skutočnosti, že uvedená výzva bola žalovanému odoslaná na adresu jeho pobytu, ako nakoniec aj správne uvádza odvolateľ, avšak nepreukazuje skutočnosť, že sa reálne aj dostala do jeho dispozičnej sféry. Pokiaľ žalobca predložil súdu výpis o sledovaní zásielky získaný zo stránky Slovenskej pošty, ktorý dôkaz podľa názoru žalobcu svedčí o doručovaní spomínanej výzvy, niet pochýb o tom, že ide o listinný dôkaz, avšak tento výpis nemá povahu verejnej listiny tak, ako je tomu v prípade doručenky ( ), pričom údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je dokázaný opak. Tieto závery sa týkajú nielen doručenky ako listinného dôkazu, ale aj elektronickej doručenky. Žiaden z takýchto dôkazov však žalobca v konaní nepredložil. Listina predložená žalobcom - výpis o sledovaní zásielky nemá charakter verejnej listiny, teda ide o listinný dôkaz, ktorý možno spochybniť. Žalovaný v priebehu konania poprel, že by spomínaná zásielka

- výzva mu bola doručená a pokiaľ žalobca nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz o tom svedčiaci, túto skutočnosť nemožno považovať za takejto dôkaznej situácie za preukázanú. Bez preukázania týchto

skutočností nemožno dospieť k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky vyžadované ust. . Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda že by naňho prešlo ním uplatňované právo (nárok) vo vzťahu k žalovanému. Preto správne rozhodol, pokiaľ z tohto dôvodu žalobu zamietol.

27. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne aplikoval ust. v súvislosti s aplikáciou ust. s poukazom na viacero rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, konkrétne na uznesenie NS SR sp. zn. , ale tiež uznesenie NS SR sp. zn. a , uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -19 a viacero rozhodnutí odvolacích súdov, odvolací súd uvádza:

28. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 5.2.2025 sp. zn. , v ktorom dovolací súd vyslovil právny názor ohľadom preukázania doručenia prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta podacím hárkom. Dovolací súd vzhľadom na dovolaciu argumentáciu, že odvolací súd sa mal odkloniť od právnych záverov vyslovených v rozhodnutiach dovolacieho súdu, na ktoré poukazuje aj odvolateľ v našom konaní, a to že podací hárok nepredstavuje doručenie výzvy, mal za to, že pri skúmaní otázky doručenia písomnosti je podstatné, aby adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle odosielateľa, teda aby sa tento prejav vôle dostal do jeho dispozičnej sféry, pričom povinnosťou odosielateľa je preukázať doručenia prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta (teda nie je nutné preukazovať doručenie priamo do vlastných rúk adresáta). Preukázanie takto definovaného účinného doručenia však nie je možné zamieňať s preukázaním odoslania prejavu vôle. Dovolací súd bol toho názoru, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí správne interpretoval a aplikoval závery dovolacieho súdu uvedené v rozhodnutí sp. zn. na prejednávanú vec. Rovnako ani v rozhodnutiach sp. zn. sp. zn. dovolací súd nevyslovil také právne závery, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť právne závery vyslovené odvolacím súdom. V danej veci odvolací súd a aj súd nižšej inštancie skonštatovali, že doručenie výzvy - upozornenia podľa nemali za preukázané predložením podacieho hárku.

29. Vo svetle právnych záverov vyslovených v rozhodnutí NS SR sp. zn. , ktorého závery sú v rozpore so závermi rozhodnutia NS SR sp. zn. aj keď NS SR je odvolací súd toho názoru, že pokiaľ žalobca v konaní preukazoval doručenie výzvy zo dňa 8.4.2019 žalovanému predložením podacieho hárku, ktorý podľa jeho názoru má preukázať tu skutočnosť, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, podací hárok svedčí len o tej skutočnosti, že táto výzva bola žalovanému odoslaná na adresu jeho pobytu, tým nemožno považovať za preukázané, že táto výzva sa aj reálne dostala do jeho dispozičnej sféry tak, ako má na mysli ust. . K tomuto záveru dospel aj dovolací súd vo vyššie spomínanom rozhodnutí sp. zn. .

30. Na základe týchto úvah odvolací súd v zmysle potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (volanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).