Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/81/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Peter Duman v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX/X, G., o zaplatenie 184,61 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 24.09.2020, č. k. -98, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II).

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „SLSP, a.s.“) ako právnická osoba uzatvorila s žalovanou dňa 15.02.2008 zmluvu o bežnom účte a poskytla žalovanej bankové produkty, konkrétne povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky (bod 4. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku). SLSP, a.s. listom z 25.01.2018 odstúpila od zmluvy, na základe ktorej žalovanej poskytla povolené prečerpanie k účtu číslo: S. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a oznámila výšku pohľadávky 372,40 EUR ku dňu doručenia tohto oznámenia. V rámci odstúpenia od zmluvy SLSP, a. s. vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 7 dní od doručenia tohto oznámenia. Žalovaná neuhradila vyčerpanú sumu v určenej lehote, dostala sa do omeškania (bod 5 rozsudku). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 09.12.2019 medzi postupcom a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená okrem iného i pohľadávka voči žalovanej. Žalobca vyhotovil pre žalovanú listinu zo dňa 19.05.2020 označenú ako pokus o zmier. (bod 8) Súd prvej inštancie však nepovažoval za preukázané, že by bolo oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej doručené, ani že by listinu označenú ako pokus o zmier dal aspoň na poštovú prepravu (bod 8). Ďalej konštatoval, že žalobca tvrdenie o oznámení postúpenia pohľadávky nepreukázal a nepredložil ani dôkaz preukazujúci, že by bola výzva na zaplatenie zo strany SLSP, a.s. aspoň daná na poštovú prepravu (bod 21), v dôsledku čoho nebolo preukázané, že by SLSP, a.s., vyzvala pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok písomne žalovanú na splnenie omeškaných splátok poskytnutého úveru a táto skutočnosť nevyplynula ani z obsahu spisu (bod 23).

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že vzťah medzi zmluvnými stranami založený zmluvou je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( , ) (bod 20). Neboli však splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky z

obchodnej spoločnosti SLSP, a.s., na žalobcu; takéto postúpenie pohľadávky je neplatné v zmysle (ďalej len „“) pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní (bod 23). Žalobu tak pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol (bod 24).

4. Žalobca sa voči rozsudku odvolal v celom rozsahu z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci [ a ] a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v odvolaní predniesol, že v konaní tvrdil (a naďalej tvrdí), že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli protistranou popreté, v zmysle ust. ich bolo potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. . Žalobca v súvislosti s aplikáciou ust. na prejednávaný prípad taktiež poukázal na čl. 18 bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok podľa ktorého: „Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.“ Nakoľko ustanovenie pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení , pričom ustanovenie nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona, a to v čl. 18 bode 18.14 Všeobecných obchodných podmienok. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že preukázanie splnenia podmienok v zmysle ust. v konaní nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade odchýlne od ust. . Záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko ustanovenie pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení , pričom ustanovenie nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov a zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona, a to v čl. 18 bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok. Súd preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, ak skúmal splnenie týchto podmienok napriek tomu, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s ust. odchýlne od ust. .

6. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [ a ], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť [ ] a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

9. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobou uplatnená pohľadávka bola na žalobcu postúpená podľa neplatne, pretože neboli splnené podmienky stanovené . Pre preskúmanie postupu súdu prvej inštancie a napadnutého rozsudku je podstatné, o ktoré skutkové zistenie sa tento právny záver opiera. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však neposkytuje jednoznačnú odpoveď. Kým totiž súd prvej inštancie na jednom mieste konštatuje, že „v rámci odstúpenia od zmluvy SLSP, a. s. vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 7 dní od doručenia tohto oznámenia“ (bod 5), inde uzatvára, že žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci, že by bola výzva na zaplatenie zo strany SLSP, a.s., aspoň daná na poštovú prepravu (bod 21). Naskytajú sa tu dve možné vysvetlenia: buď je medzi týmito skutkovým zisteniami logický rozpor, pretože jedno vylučuje druhé (čo by viedlo k zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v tejto časti), alebo súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vyzvanie dlžníka na zaplatenie dlhu a odoslanie tejto výzvy dlžníkovi sú dve rozdielne skutočnosti. Takéto rozlišovanie je ale prinajmenšom z hľadiska požiadaviek kladených zákonom na tvrdenia, ktorými žalobca odôvodňuje žalobou uplatnený nárok, zbytočné. Ak účastník právneho vzťahu tvrdí, že určitý adresovaný právny úkon vykonal, napríklad protistranu na niečo vyzval, je zrejmé, že tým tvrdí aj to, že zabezpečil, aby sa právny úkon dostal do sféry dispozície protistrany, napríklad oznámením v bezprostrednom styku alebo odoslaním poštovou alebo inou prepravou. To, akým spôsobom sa tak stalo, je podstatné z hľadiska formy právneho úkonu (výzvy). V prejednávanej veci žalobca hneď v úvode žaloby tvrdil, že výzva mala písomnú formu, čo je v konečnom dôsledku nepochybné aj z listinného dôkazu - odstúpenia od zmluvy z 25.01.2018, ktoré žalobca priložil už k žalobe (č. l. 15), čím si splnil aj povinnosť podľa . Je preto nelogické, aby bolo tvrdenie, že dlžník bol písomne vyzvaný na zaplatenie dlhu, chápané len tak, že veriteľ výzvu vyhotovil takpovediac len pre seba a takto si ju ponechal len pre vlastné potreby. Platí to o to viac, keď žalobca tvrdí, že písomne vyzval dlžníka, z čoho je nepochybné, že tento úkon bol určený dlžníkovi. Ak teda žalovaná v prejednávanej veci nepoprela tvrdenie žalobcu o tom, že ju SLSP, a.s., vyzval na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky, treba toto tvrdenie považovať podľa za nesporné. Na základe vyššie uvedených úvah mal súd prvej inštancie za nesporné považovať aj odoslanie tejto výzvy žalovanej.

10. Ak súd nepodriadi skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze má také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu, dopúšťa sa nesprávneho právneho posúdenia veci (pozri v tomto zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a ).

11. Súd prvej inštancie na vyššie opísaný prípad neuplatnil ustanovenie , hoci tak mal urobiť. Tým, že na zistený skutkový stav neuplatnil správny právny predpis, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho je uplatnený odvolací dôvod podľa daný.

12. Odvolací súd považuje ale za potrebné doplniť, že bolo by prejavom prílišného formalizmu, keby sa od žalobcov vyžadovalo, aby v hneď žalobe uvádzali všetky skutkové tvrdenia, ktoré sa týkali konkrétneho záväzkového vzťahu so žalovaným a ktoré by mohli teoreticky prísť do úvahy pri posudzovaní tohto vzťahu podľa tých ustanovení právnych predpisov, ktoré netvoria právny základ uplatneného nároku a ani s ním úzko nesúvisia. Takýto postup by sa priečil článku 8 základných princípov , ktorý od strán vyžaduje, aby označili skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podopreli ich dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Nemal by ani oporu v , pretože ten žalobcovi ukladá len, aby opísal rozhodujúce skutočnosti. V tejto súvislosti ďalej od žalobcu ako strany očakáva, že uvedie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak sa súd domnieva, že skutočnosti, ktoré považuje pre rozhodnutie v danej veci za podstatné a rozhodujúce, neboli v žalobe uvedené, môže tento nedostatok odstrániť postupom podľa tak, že žalobcu požiada o ďalšie skutkové tvrdenia. neurčuje, v akom štádiu konania by mal túto možnosť využiť, čo znamená, že sa ponecháva na vôli súdu, či tak urobí ešte pred pojednávaním alebo priamo na ňom (postupom podľa ). Ak tak ale neurobí ani na pojednávaní a žalobu zamietne v podstate preto, lebo pre chýbajúce skutkové tvrdenie (a k nemu prináležiace dôkazy) neboli splnené požiadavky určitej právnej normy, ktorej hypotéza predpokladá

existenciu skutkového stavu, ktorý by bol zistiteľný na základe tvrdenia, ktoré žalobca nepredniesol, je jeho postup nepredvídateľný. Pre úplnosť treba uviesť, že nápravu možno dosiahnuť na pojednávaní aj podľa , ktorý dáva súdu za úlohu určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Cieľom tohto ustanovenia je umožniť stranám reagovať na názor súdu skôr, než sa vo veci rozhodne, napríklad doplnením ďalších skutkových tvrdení a dôkazov (čo výslovne predpokladá aj ), a predísť tak prekvapivým rozhodnutiam. Najmä predbežné právne posúdenie veci poskytuje stranám možnosť predpokladať úspech alebo neúspech žaloby za danej procesnej situácie.

13. Súd prvej inštancie ale v prejednávanej veci nezvolil postup podľa , či . V konečnom dôsledku nepostupoval ani podľa , pretože zo zvukového záznamu z tohto pojednávania ( ) vyplýva, že na pojednávaní neurčil, že odoslanie výzvy na zaplatenie dlhu je sporné alebo že postúpenie pohľadávky sa javí ako neplatné. Preto pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil len to, že SLSP, a.s., vyzval žalovanú písomne na zaplatenie dlhu, ale výslovne netvrdil, že by túto výzvu nejakým konkrétnym spôsobom odosielal alebo doručoval žalovanej, sú právne závery súdu prvej inštancie o neplatnosti postúpenia pohľadávky a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu prekvapivé. Žalobcovi sa tak znemožňuje, aby účinne bránil svoje právo na súde, napríklad uplatnením ďalších prostriedkov procesného útoku. V prejednávanej veci žalobca nemal v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu možnosť uskutočňovať spomenuté procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa .

14. Na pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci pre neuplatnenie nadväzujú ďalšie právne závery o neplatnosti postúpenia žalobou uplatnenej pohľadávky na žalobcu a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktoré spôsobili, že samotným nárokom zo zmluvy o bežnom účte z 15.02.2008 sa už súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či a ako súd prvej inštancie zistil výšku žalovanej pohľadávky (v bodoch 9 a 21 odkazuje na to, že ide o vyjadrenia žalobcu). Z písomného vyjadrenia žalobcu (č. l. 82) tiež plynie, že predmetom zmluvy o bežnom účte bolo aj zriadenie povoleného prečerpania a že žalobou uplatnený nárok je nárokom práve z tohto titulu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj platobná história, ktorú žalobca priložil k svojmu vyjadreniu. Z napadnutého rozsudku ale nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s touto listinou, najmä s položkami, ktoré boli označené ako „debetný úrok z nepovoleného prečerpania“ (č. l. 93 a nasl.), či s tým, z akého dôvodu sa ako dlžná suma v závere platobnej histórie uvádza „0 EUR“ (č. l. 94). Čo sa týka právneho posúdenia, súd prvej inštancie síce právny vzťah medzi zmluvnými stranami správne kvalifikoval podľa ako spotrebiteľský, no keďže predmetom zmluvy o bežnom účte bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania, neposúdil ho na základe a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2008 [súdom prvej inštancie citované ustanovenia a tohto zákona sú v tejto veci podľa nepoužiteľné].

15. Súd prvej inštancie formálne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi na pojednávaní, no v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci z nich nevyvodil potrebné skutkové a právne závery na posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Vzhľadom na povahu týchto nedostatkov nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde, čo podľa opodstatňuje zrušenie napadnutého rozsudku a podľa vrátenie veci súdu prvej inštancie (výrok).

16. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu v odvolaní, ktoré sa týkali článku 18 ods. 18.14 Všeobecných obchodných podmienok, ktorým sa mali zmluvné strany podľa odchýliť od ustanovenia , tieto nemohli mať vplyv na posúdenie správnosti napadnutého rozsudku, pretože neboli splnené podmienky, aby ich bolo možné použiť v odvolacom konaní ( ). Tvrdenie o určitom obsahu všeobecných obchodných podmienok je totiž tvrdením skutkovým, ktoré ale žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredniesol. V každom prípade však akékoľvek odchýlenie sa od zákona treba v spotrebiteľských veciach posudzovať podľa a pokiaľ je ním dohoda o fikcii doručenia, aj z hľadiska , ktoré má podľa názoru odvolacieho súdu kogentnú povahu. Navyše, argumentácia žalobcu ustanovením je za okolností prejednávanej veci nepoužiteľná. V čase uzavretia zmluvy o bežnom účte (15.02.2008) ustanovenie

vôbec neupravovalo možnosť strán odchýliť sa od zákona, pretože jeho celé znenie bolo takéto: „Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 4; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.“ Žalobcom v odvolaní spomínané ustanovenie „Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; …“ bolo do doplnené až od 10.06.2013 ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Preto zmluvné strany zmluvy o bežnom účte z 15.02.2008 nemali podľa tohto ustanovenia možnosť upraviť si postupovanie pohľadávok (súčasných i budúcich) odchýlne od vtedy účinného znenia .

17. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní ( ) vychádzať z vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu a z tohto hľadiska pristúpi aj k posúdeniu bremena tvrdenia a dôkazu a vytvorí stranám priestor na ich unesenie ( a ). Následne súd prvej inštancie opätovne po prípadnom doplnení dokazovania podľa zhodnotí všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti ( ), a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami strán ( ), o ktorých nemá dôvodné pochybnosti ( ), ustáli rozhodný skutkový stav. Takto zistený skutkový stav následne podrobí novému právnemu posúdeniu nielen podľa , ale aj podľa a a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2008 a znova vo veci rozhodne. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s . Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania ( ).

18. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).