Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/30/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č.4, Bratislava, IČO: 00585441, zastúpený Y.. U. L., advokátkou, so sídlom Z. XX, X., proti žalovanej: T. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. 4, X., zastúpená Y.. O. U., L.., I., advokátom, so sídlom Z. X/B, X., o zaplatenie 2.317,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -78 zo dňa 14. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -78 zo dňa 14. novembra 2024, vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom, č.k. -78 zo dňa 14. novembra 2024 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 231,72 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 15.06.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2.317,20 eur s príslušenstvom z dôvodu, že uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. O. I. S. s Q. : X Dňa 16.12.2021 došlo v X. k dopravnej nehode a to tak, že vodič motorového vozidla O. I. S. W. L. narazil do motorového vozidla P. F. Q. : U ktoré v dôsledku nárazu poškodilo motorové vozidlo G. W. Q. : X Škoda na vozidle P. F. bola vyčíslená na 7.181,96 eur a na vozidle G. bola vyčíslená na sumu 3.806,41 eur, žalobca škodu zaplatil. Žalobca si nárok uplatnil v zmysle , v súvislosti s ustanovením zákona o povinnom zmluvnom poistení a vyzval žalovanú na úhradu sumy 7.181,96 eur, žalovaná sa odvolala, žalobca výšku prehodnotil a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 2.000 eur. Dňa 23.05.2022 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 317,20 eur. Ako dôkazy predložil návrh poistnej zmluvy, záznam o dopravnej nehode, oznámenie škodovej udalosti, uplatnenie nároku na náhradu škody, faktúry, oznámenie o poistnom plnení a výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia.

3. Súd prvej inštancie dňa 12.09.2023 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením, že uplatnený nárok neuznáva, uplatnenie regresu nezodpovedá rozsahu porušenia povinnosti z jej strany, žalobca nezdôvodnil výšku krátenia a ani postup ako k takej výške dospel, porušenie povinnosti ohodnotil podľa vlastnej úvahy, bez vplyvu porušenia na následky škodovej udalosti a konanie žalobcu možno vnímať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že v ustanovení rovnako sankcionuje neposkytnutie informácie o poistnej udalosti možnosťou znížiť poistné plnenie rovnako ako zákon o povinnom zmluvnom poistení, v je však zdôraznené, že porušenie tejto povinnosti nespôsobuje vždy možnosť

znížiť poistné plnenie. V ustanovení je definované, že ak malo vedomé porušenie povinností podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť, poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené. Zákon o povinnom zmluvnom poistení obdobnú úpravu nemá, nevylučuje však použitie . Žalovaná to považuje za logický záver, nakoľko skutočnosť neoznámenia nemala vplyv na výšku vzniknutej škody a nesťažila ani šetrenie poistnej udalosti. Neoznámenie poistnej udalosti nespôsobilo to, že nedošlo k šetreniu, žalobca mal o poistnej udalosti vedomosť. Krátenie plnenia vníma ako účelové a nemá racionálne zdôvodnenie. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky .

4. Žalobca tvrdil, že obrana žalovanej je účelová. Neuplatnil si zákonný nárok, teda nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 10.353,97 eur, ale len v časti vo výške 2.317,20 eur a v takom prípade je na vôli poisťovateľa, v akej časti si nárok uplatní. Žalobca si uplatnil nárok v časti cca 22 % vyplateného plnenia, pričom pri výpočte posudzoval viaceré aspekty, ako napríklad škodovosť, platobnú disciplínu v minulosti a podobne. Je nesporné, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo a on si nárok uplatnil v súlade so zákonom.

5. Súd prvej inštancie právne posúdil danú vec podľa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4.

6. Nebolo sporné, že žalovaná bola vlastníkom motorového vozidla O. I. S. a dňa 20.04.2021 uzatvorila poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalobcom.

7. Nebolo sporné, že dňa 16.12.2021 vodič tohto vozidla, W. L., spôsobil nehodu pri ktorej bolo poškodené vozidlo P. F. a G. W..

8. Žalovaná oznámila škodovú udalosť, podľa jej slov to bolo dňa 28.12.2021, čo je aj dátum uvedený na oznámení, podľa prezenčnej pečiatky žalobcu na oznámení škodovej udalosti to bolo dňa 20.04.2022.

X. AUTO - N. spol. s r.o. vystavil faktúru na sumu 3.806,41 eur a žalobca ukončil dňa 12.05.2022 šetrenie poistnej udalosti a vyplatil sumu 3.172,01 eur.

10. Spoločnosť L. X. vystavila faktúru na sumu 7.181.96 eur, žalobca dňa 20.01.2022 ukončil šetrenie a uvedenú sumu uhradil.

11. Žalobca si uplatnil náhradu u žalovanej a listom zo dňa 12.08.2022 jej oznamuje, že na základe jej odvolania zo dňa 22.04.2022 prešetril regres a trvá na zaplatení zníženej sumy 2.000 eur. Listom zo dňa 23.05.2022 žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 317,20 eur.

12. Žalovaná vo výpovedi pred súdom uviedla, že motorové vozidlo v čase škodovej udalosti nešoférovala, bol to jej bývalý priateľ, ktorý spôsobil nehodu. Mala komplikovaný vzťah, ona v tom čase mala ročnú dcéru a dvojročného syna, okrem toho má ešte dve deti z predchádzajúceho vzťahu a na všetko bola sama. Bolo to aj kovidové pandemické obdobie, ona sama bola v tom čase chorá na COVID-19 a keď priateľ prišiel domov, povedal jej, že to bol len ťukanec, až neskôr zistila, že to bolo vážnejšie a preto 28.12.2023 vypísala správy o nehode, boli dve a zalepila ich do obálky, obálku mal poslať jej priateľ a ona to považovala za vybavené. Neskôr sa rozišli, zostala sama so štyrmi deťmi. Ako nespravodlivosť vníma to, že nehodu spôsobil jej priateľ, ktorý nebol spoľahlivý a asi ani nahlásenie nehody nedoručil včas.

13. Žalobca si nárok uplatnil z dôvodu, že žalovaná v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení spôsobila škodu a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušila

povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, konkrétne, že neoznámila vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku.

14. V ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení je odkaz na subsidiárne použitie . Je preto legitímna úvaha žalobkyne, že v ustanovení rovnako sankcionuje neposkytnutie informácie o poistnej udalosti, a to možnosťou znížiť poistné plnenie rovnako ako zákon o povinnom zmluvnom poistení, pričom v sa kladie dôraz na vedomé porušenie povinnosti a podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.

15. Aj zákonodarca, uvedomujúc si potrebu zmeny zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, novelizoval s účinnosťou od 01.08.2024 znenie ustanovenia § 12 tohto zákona a to tak, že ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) nahradil ustanovením, ktoré upravuje právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ preukáže, že spôsobil škodu vrátane inej ujmy motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, v dôsledku čoho bolo sťažené alebo znemožnené riadne prešetrenie poisťovateľom potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

16. Súd pri rozhodovaní v tomto spore prihliadol aj na ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych sporov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. V spore mal súd za nesporné, že žalovaná nespôsobila dopravnú nehodu a v čase vzniku poistnej udalosti, t.j. 16.12.2021, teda v čase prísnych protipandemických opatrení, bola sama chorá na ochorenie COVID-19, čo mohlo nahlásenie poistnej udalosti sťažiť. Žalovaná tvrdila, že spísala oznámenie o poistnej udalosti, o čom svedčí aj dátum uvedený na oznámení a to 28.12.2021 a jej zaslaním poverila svojho vtedajšieho priateľa. Doručenie v lehote 15 dní v spore preukázať však nevedela. Súd pri rozhodovaní prihliadol na všetky opísané okolnosti, predovšetkým okolnosti súvisiace s vyhlásenou mimoriadnou situáciou v súvislosti s pandémiou a túto považoval za okolnosť hodnú osobitného zreteľa a pristúpil k moderácii žalovanej sumy.

18. Možnosťou aplikácie moderačného oprávnenia sa zaoberal dovolací súd v rozsudku , pričom dospel k záveru, že súd nie je oprávnený aplikovať moderačné ustanovenie podľa a ani podľa vyhlášky, v tom čase však zákonná úprava neobsahovala odkaz na subsidiárne použitie .

19. Súd mal za preukázané, že žalobca o poistnej udalosti vedomosť mal a nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že bolo jej šetrenie sťažené práve z dôvodu neskorého nahlásenia žalovanou.

20. Dôvodom, pre ktorý súd prihliadol na ustanovenie bola aj skutočnosť, že aj zákonodarca, uvedomujúc si nutnosť zmeny právnej úpravy, zmenil s účinnosťou od 01.08.2024 znenie ustanovenia tohto zákona a žalobca by podľa novej právnej úpravy musel v spore preukázať, že bolo sťažené alebo znemožnené riadne prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, čo v tomto spore netvrdil, ani nepreukazoval.

21. Súd rovnako ako žalobkyňa poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.novembra 2021, v ktorom ústavný súd vyslovil, že sa nemôže stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je poisťovateľ, nie súd. Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie doktrinálne zakotvené v namietaných referenčných normách. Taký výklad ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie,

resp. iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd k uvedenému dodal, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa (nevedomosť o škode, vážne zranenie manželky a jej následné onkologické ochorenie, akútne starosti s tým spojené), nesmie ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov ako v posudzovanej veci môže často narážať na samu podstatu dobrých mravov.

22. V čase poistnej udalosti platila predchádzajúca právna úprava, použitie novely neprichádza do úvahy. Avšak s prihliadnutím na ustanovenie o dobrých mravoch, skúmajúc proporcionalitu a všetky relevantné okolnosti prípadu, dospel k záveru, že je možné a zároveň potrebné korigovať výšku regresu uplatneného žalobcom, pričom tak ako žalobca si určil cca 22 % vyplatenej sumy, súd vzhľadom na okolnosti tohto sporu za primeranú výšku určil cca 2 % , čo predstavuje sumu 231,72 eur, ktorú zaviazal žalovanú ku zaplateniu a vo zvyšku žalobu zamietol.

23. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodoval v zmysle ustanovenia , podľa ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , platný v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto zaviazal žalovanú ku zaplateniu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % p.a. od 15.06.2022 (po uplynutí lehoty vo výzve na zaplatenie zo dňa 23.05.2022) do zaplatenia.

25. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V spore úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že rozhodovanie o výške regresu bolo závislé na úvahe súdu.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s zmenil v časti trov právneho zastúpenia (výrok III.) a rozhodol tak. že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Namietal odvolacie dôvody podľa , že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď ani žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd pochybil v tom. že ani žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania napriek skutočnosti, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že sa jednalo o rozhodnutie, ktoré záviselo od úvahy súdu. Žalobca zastáva názor, že súd mal priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, keďže základ nároku bol daný a výška priznaného nároku závisela na úvahe súdu. Žalobca v tejto súvislosti dáva do pozornosti Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn: zo dňa 08.02.2017, zo záveru ktorého vyplýva, že ani nová právna úprava v podobe nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní o nároku na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia je závislá od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Žalobca je toho právneho názoru, že aj keď nebola žalobcovi priznaná plná suma je potrebné mu priznať 100 % nárokov z prisúdenej sumy. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel v zmysle odvolacieho petitu a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 09.06.2025, ktorá uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, keďže nejde o konanie, ktorého výsledok závisí od úvahy súdu, tak ako tvrdí žalobca. Obdobný názor vo vzťahu k úprave rozhodujúcej pre konanie z časového hľadiska zaujali stanovisko aj súdy: „Dovolací súd konštatuje, že súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle cit. zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ." Rovnako sa k nároku podľa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. , sp. zn. . Možnosťou aplikácie moderačného oprávnenie počas predchádzajúcej právnej úpravy sa zoberal dovolací súd aj v rozsudku , pričom dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že nárok uplatnený podľa vyhlášky č. je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného pomeru a nemožno ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody podľa v platnom a účinnom znení (ďalej ako „“), nie je súd oprávnený aplikovať moderačné ustanovenia podľa a ani podľa citovanej vyhlášky. Obdobný záver prijal konajúci súd aj v tomto konaní, kedy v bode 25. svojho rozhodnutia uviedol: „Možnosťou aplikácie moderačného oprávnenia sa zaoberal dovolací súd v rozsudku , pričom dospel k záveru, že súd nie je oprávnený aplikovať moderačné ustanovenie podľa a ani podľa vyhlášky, v tom čase však zákonná úprava neobsahovala odkaz na subsidiárne použitie .“ Dôvodom zníženia uplatneného nároku, tak nebolo využitie moderačného práva súdu, ktoré v tomto prípade nemal, ale aplikácia ustanovenia , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych sporov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené tak vo vzťahu k trovám bolo možné aplikovať zásadu úspechu, kedy do úvahy prichádzalo priznanie trov práve žalovanej, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože je nepreskúmateľný.

29. Predmetom odvolacieho konania je prieskum vecnej správnosti aplikácie ustanovenia , ktorou súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie nároku na náhradu trov konania v konaní procesne úspešnej žalovanej z dôvodu, že rozhodnutie o výške regresu bolo závislé na úvahe súdu. Odvolací súd hodnotí tento záver súdu prvej inštancie ako nedostatočne odôvodnený a tak nepreskúmateľný.

30. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti výnimočne neprizná. Zo znenia uvedeného ustanovenia je pritom zrejmé, že zákon vyžaduje vždy spojenie dvoch podmienok a to: a) dôvodov hodných osobitného zreteľa a b) výnimočných okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť napríklad podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu.

32. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní, ktorá je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i

v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci, pričom musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

33. Súd prvej inštancie predtým ako pristúpil ku skúmaniu kritérií na prípadný postup podľa , mal najskôr vyhodnotiť otázku procesného úspechu strán sporu a dôvodne ustáliť, ktorá strana bola v spore procesne úspešná a ktorej strane patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Daný postup vyplýva i z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. , zo dňa 27.08.2020, cit.: „Pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia , je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti“.

34. Podľa záverov vyjadrených v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 10.09.2009, je potrebné pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky na výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné) náhrady trov konania úspešnej procesnej strane, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 63/2009).

35. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( ) a zásadou zodpovednosti za zavinenie ( ). Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane sporu priznať náhradu trov konania ( ). Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.

37. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

38. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom

konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ).

39. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ dôvodne namietal podľa , že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď na danú vec síce použil správne zákonné ustanovenia upravujúce rozhodovanie o trovách konania, ale ich nesprávne aplikoval pri svojom rozhodnutí a navyše rozhodnutie v tejto časti je nedostatočne odôvodnené a tak nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, preto vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd s poukazom na c) zrušil napadnutý výrok o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

40. V ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), súd prvej inštancie znovu rozhodne o trovách konania po ustálení úspechu strán sporu v danej veci, pričom jeho úlohou bude rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle ustanovenia a to aj v prípade, ak zváži postup podľa tak, aby rozhodnutie o trovách konania bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).