Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/326/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci

ţalobkyne K., a.s. V., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanému Ing. J. L., bývajúcemu vo

V., zastúpenému JUDr. M. Ď., advokátom so sídlom v N., o náhradu poistného plnenia

1 963,65 € (59 157 Sk), vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. mája 2009 sp. zn. 7 Co

268/2008, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. septembra 2008 č.k. -118 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť jej do

3 dní sumu 59 157 Sk, ktorá predstavuje 30 % z náhrady poistného plnenia, ktoré ako

poisťovateľka vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla za

ţalovaného (poistníka) poškodenému (

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len „“). Súd

prvého stupňa vychádzal z toho, ţe ţalobkyňa a ţalovaný uzavreli 30. decembra 2008 poistnú

zmluvu č. X. na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

uvedeného v poistnej zmluve (zn. O. EVČ N.). Týmto vozidlom bola 12. augusta 2004

spôsobená škoda poškodenému Š. M., ktorý nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnil voči

ţalobkyni. Ţalobkyňa poskytla poškodenému 22. septembra 2004 poistné plnenie 197 191 Sk.

Keďţe ţalovaný bol v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, ţalobkyňa

uplatnila voči nemu nárok na zaplatenie časti poistného plnenia v rozsahu 30 %. Súd

konštatoval, ţe ţalobkyňa preukázala základ nároku, neuniesla ale dôkazné bremeno v tom, ţe

výšku jej nároku predstavuje 30 % zo sumy vyplatenej poškodenému. O trovách konania

rozhodol podľa

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. mája 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaný je povinný

zaplatiť ţalobkyni do 3 dní sumu 1 963,65 € a nahradiť jej trovy prvostupňového konania.

Ţalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe v konaní

nebola sporná existencia právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný ţalobou uplatnený

nárok, omeškanie ţalovaného s platením poistného, vznik a výška škody, ani výška poistného

plnenia poskytnutého ţalobkyňou poškodenému. V odvolacom konaní však bola spornou

otázka, voči komu má ţalobkyňa právo na náhradu za ňou poskytnuté plnenie a v akej výške

jej patrí náhrada za toto plnenie. Odvolací súd vzťah účastníkov konania posudzoval podľa

ustanovení a Prevádzkovateľom

motorového vozidla v čase poistnej udalosti bol ţalovaný, i keď vozidlo zveril inej osobe (J.

K.) na sprostredkovanie predaja. Pri zverení vozidla za účelom sprostredkovania následného

predaja si ţalovaný musel byť vedomý toho, ţe sprostredkovateľ môţe vozidlo krátkodobo

zveriť moţnému kupcovi na uskutočnenie skúšobnej jazdy. Ak aj dopravnú nehodu spôsobil

niekto iný (vodič vozidla M. M.), zodpovednosť ţalovaného za škodu je daná právnym

titulom zodpovednosti prevádzateľa vozidla ( ) bez

aplikácie , na ktoré poukazoval ţalovaný. Ten, kto

pouţije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, zodpovedá za škodu,

ktorú inému spôsobil prevádzkou dopravného prostriedku. Avšak prevádzkovateľ, ktorý

poţičal alebo inému zveril vozidlo, alebo iný dopravný prostriedok, ostáva jeho

prevádzkovateľom, a tým aj zodpovedným za škodu. K otázke výšky náhrady patriacej

ţalobkyni za ňou poskytnuté poistné plnenie odvolací súd uviedol, ţe § 12 ods. 1 písm. f/

neobmedzuje rozsah plnenia, ktoré je poisťovňa oprávnená

poţadovať v prípade omeškania s platením poistného v čase poistnej udalosti a stanovuje jej

právo aj na náhradu celého plnenia. Ţalobkyňa si pre obdobné prípady vypracovala vlastnú

metodiku postupu, v zmysle ktorej od poistených ţiada percentuálny podiel z vyplateného

plnenia. V tomto smere od ţalovaného poţadovala náhradu len v rozsahu 30 %. Na základe

uvedeného odvolací súd konštatoval, ţe ţalobkyňa dostatočne preukázala opodstatnenosť

ţaloby. Jej odvolanie povaţoval za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok zmenil (§ 220

) tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobkyni ţalovanú sumu. V konaní úspešnej

ţalobkyni priznal náhradu trov prvostupňového konania ( a );

keďţe jej v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, nepriznal jej ich náhradu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe

napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Odvolací súd vecne nesprávne vyriešil otázku, za koho ţalobkyňa v skutočnosti

poskytla poškodenému poistné plnenie. Ţalovaný (ako záujemca) a J. K. (ako

sprostredkovateľ) uzatvorili ústne zmluvu o sprostredkovaní predaja vozidla, ktoré ţalovaný

zveril 15. februára 2004 sprostredkovateľovi. Ţalovaný ale pri tom neudelil súhlas na jeho

scudzenie ani pouţitie treťou osobou. V tomto smere neurobil ţiadny prejav vôle. Právny

názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého ţalovaný pri zverení vozidla za účelom

sprostredkovania a následného predaja si mal byť vedomý, ţe sprostredkovateľ môţe vozidlo

krátkodobo zveriť moţnému kupcovi na vyskúšanie, nemá ţiadne skutkové alebo vecné

opodstatnenie. Tento záver nemoţno vyvodiť ani zo samotnej sprostredkovateľskej zmluvy.

Predpokladom uvedeného krátkodobého pouţitia vozidla pre účely skúšobnej jazdy je

bezpochyby súhlas udelený záujemcom, ktorý ho ale v tomto prípade neudelil. Ţalovaný

zdôraznil, ţe uţ pri svojom prvom procesnom úkone v danej veci (odpore proti platobnému

rozkazu) uviedol, ţe sprostredkovateľa nesplnomocnil ani na poţičanie ani na predaj vozidla.

S ohľadom na jeho opakované tvrdenia, ţe M. M. pouţil predmetné vozidlo bez jeho vedomia

a proti jeho vôli, je zaráţajúce opomenutie uvedených tvrdení v tej časti odôvodnenia

napadnutého rozsudku, ktorá sa týka zodpovednosti ţalovaného za spôsobenú škodu. Za

škodu spôsobenú vozidlom poškodenému nesie v danom prípade zodpovednosť M. M. ako

ten, kto vozidlo pouţil neoprávnene ( ). Ţalobkyňa

teda nemohla plniť za ţalovaného (a preto ani nemôţe od neho poţadovať náhradu za ňou

poskytnuté poistné plnenie). Plniť mohla len za M. M. a od neho mala poţadovať náhradu ňou

poskytnutého poistného plnenia. Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal napadnutý rozsudok

zmeniť tak, ţe ţaloba sa zamieta a ţalovanému sa priznáva náhrada trov konania.

Ţalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie

treba zamietnuť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi; tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu dovolania.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta

dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim

znaky procesných vád v zmysle alebo tzv. procesných vád majúcich za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle Takéto procesné vady

neboli v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo.

V dovolaní sa namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Ţalobkyňa sa v predmetnom súdnom konaní domáhala voči ţalovanému uloţenia

povinnosti zaplatiť jej časť náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatila poškodenému za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

So zreteľom na čas vzniku tvrdenej poistnej udalosti je v tomto konaní pre ďalší

výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodný výklad

v znení účinnom k 30. júlu 2004, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, pričom rozsah

a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla upravoval v tom čase

Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú

osobitnou povahou tejto prevádzky ( ). Osoba

zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad svojej

zodpovednosti ( aţ 423 ) poistená v rozsahu a za podmienok

uvedených v osobitnom zákone –

Ustanovenie priznáva poisťovateľovi proti

poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho

vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala

poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. Nárok upravený v tomto ustanovení nie

je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva

poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa

vyplývajúci z poistného vzťahu zaloţeného poistnou zmluvou.

Treba uviesť, ţe poisťovateľom je poisťovňa ( )

a poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (§ 2 písm. e/

). Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má ten, kto je ako drţiteľ

motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla

zapísaný ako osoba, na ktorú sa drţba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch

ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom; ak na motorové

vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť

poistnú zmluvu má nájomca ( ). Poistenie zodpovednosti sa

vzťahuje na kaţdého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

uvedeného v poistnej zmluve ( ). Poisteným je ten, na koho

sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla;

môţe to byť poistník, prevádzkovateľ motorového vozidla a aj vodič. Poistený má z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané

nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci

( ).

Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1

písm. f/ je, ţe poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné

plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a ţe v čase, keď nastala

poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. Nie je pritom rozhodujúce, kto

vozidlo viedol a svojim zavinením spôsobil škodu (nejde tu totiţ o spôsobenie škody určitou

osobou); určujúcim je, ţe škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa

vzťahuje poistná zmluva. Jeho prevádzkovateľom (poisteným) je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú moţnosť disponovať s motorovým vozidlom

( ); spravidla ide zároveň o vlastníka motorového vozidla.

Z hľadiska poistnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla je vţdy určujúce motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená.

V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, ţe ţalobkyňa

poskytla poškodenému poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla (22. septembra 2004), vo vzťahu ku ktorému bol ţalovaný poistníkom, poisteným

a prevádzkovateľom zároveň a v čase, keď nastala poistná udalosť (30. júla 2004), bol

v omeškaní s platením poistného (zaplatil ho aţ 4. augusta 2004). Tieto okolnosti zaloţili

nárok ţalobkyne proti ţalovanému v zmysle

Ţalobkyňa preto opodstatnene uplatnila ţalobou tento nárok proti ţalovanému.

Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe pasívnu legitimáciu ţalovaného v danej veci

nevylučuje okolnosť, ţe poisteným môţe byť v predmetnej veci prípadne aj vodič vozidla (M.

M.). Osobitný nárok poisťovateľa proti poistenému, ktorý nie je poistníkom (napríklad proti

vodičovi vykazujúcemu tieto znaky), je upravený v ustanovení

Z.z.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľ

neopodstatnene namieta, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Vzhľadom na to dovolanie ţalovaného zamietol podľa

Dovolací súd nepriznal úspešnej ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo

nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková