Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-74-2020.pdf
PDF · 153.52 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: CONCEPT 1 s.r.o., so sídlom Bardejovská 2611/3, 080 06 Ľubotice, IČO: 45 110 925, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Normbenz Slovakia s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 681 039, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Noerr s.r.o., so sídlom AC Diplomat, Palisády 29/A, 811 06 Bratislava, IČO: 35 905 310, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2020 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. Ľubotice, obec Ľubotice, okres Prešov zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom ako stavba so súpisným č. XXXX, druh stavby - čerpacia stanica PHM, postavená na pozemku registra „C“ č. XXXX/X o výmere 269 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a odovzdať ju žalobcovi v lehote do lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku súčasne sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedenej stavby so súpisným č. XXXX a to čerpacej stanice PHM nachádzajúcej sa v k.ú. Ľubotice, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, uviedol, že dňa 09.10.2013 uzatvoril, ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu k vyššie uvedenej stavbe.
3. Predmetná stavba čerpacej stanice, ako aj jej technologické súčasti sú postavené na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v k.ú. Ľubotice a sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX a to parcela registra „C“ č. 2644/2 o výmere 959 m2 - ostatná plocha, č. XXXX/X o výmere 2023 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 269 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 489 m2 - ostatná plocha.
4. Žalobca uviedol, že podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti 1/2 k celku sú Mgr. G. D. C. E. J., ktorí k uvedeným pozemkom dňa 09.10.2013, teda v rovnaký deň uzatvorili nájomnú zmluvu, ako prenajímatelia so žalovaným, ako nájomcom. Uviedol, že obe zmluvy vzhľadom na ich predmet možno považovať sa vzájomne závislé zmluvy, nakoľko ukončenie nájomného vzťahu na základe zmluvy o nájme pozemkov malo za následok skončenie nájomného vzťahu na základe zmluvy o nájme čerpacej stanice. Uviedol, že v zmysle zmluvy o nájme pozemkov bolo dojednané, že nájomné je žalovaný ako
nájomca povinný platiť vlastníkom pozemkov ako prenajímateľom na ročnej báze. Poukázal, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zmluvy o nájme pozemkov sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 1 EUR/rok bez DPH.
5. Žalobca poukázal na to, že zo strany žalovaného ako nájomcu, odo dňa podpisu zmluvy o nájme pozemkov do dňa vypovedania predmetu zmluvy (dňa 21.06.2020) nedošlo na účet vlastníkov pozemkov k žiadnej úhrade dojednaného nájmu, a to za žiadny kalendárny rok trvania predmetnej zmluvy.
6. Dňa 15.04.2020 sa vlastníci pozemkov obrátili na žalovaného s upozornením, že odo dňa podpisu zmluvy o nájme pozemkov neuhrádza dohodnutú sumu nájomného, pričom v rámci tohto upozornenia ho vyzvali na zjednanie nápravy a doplatenie dlžného nájomného na uvedené účty vlastníkov pozemkov, a to pod hrozbou ukončenia nájomného vzťahu v zmysle § 5 predmetnej zmluvy.
7. Žalobca poukázal na to, že zo strany žalovaného ani po doručení tohto upozornenia nedošlo k úhrade dlžnej sumy nájomného a preto dňa 21.06.2020 došlo zo strany vlastníkov pozemkov ako prenajímateľov k platnému vypovedaniu nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) zmluvy o nájme pozemkov. Žalobca poukázal na to, že v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu na základe zmluvy o nájme pozemkov tak v súlade s bodom 8. 2 písm. g) zmluvy o nájme čerpacej stanice: „ nájom môže skončiť pred uplynutím doby nájmu len písm. g) ukončením nájomnej zmluvy uzavretej dňa 09.10.2013 medzi nájomcom a prenajímateľmi / - p. Mgr. E. D. C. E. J., ku ktorej sa táto zmluva viaže.
8. Ďalej žalobca vo veci poukázal, že mu nepochybne svedčí právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej stavbe. Navyše mu v súvislosti s opísaným konaním žalovaného vznikla závažná ujma a finančná škoda, nakoľko žalobca po vypovedaní zmluvy o nájme pozemkov vstúpil do predzmluvných rokovaní s významným prevádzkovateľom siete čerpacích staníc, avšak uvedený prevádzkovateľ siete čerpacích staníc odmietol pokračovať ďalších rokovaniach a pristúpiť k podpisu nájomnej zmluvy vzhľadom na postoj a aktivity žalovaného v predmetnej záležitosti. Uviedol, že nie je bez zásahu súdu schopný docieliť, aby žalovaný upustil od protiprávneho konania a v tomto ďalej nepokračoval.
9. Súd vo veci realizoval výzvu uznesením žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe, a uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 zák.č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len CSP). Žalovaný sa k žalobe vyjadril (č.l.sp. 57) podaním doručeným súdu dňa 18.11.2020 a potvrdil, že nájomnú zmluvu a zmluvu o nájme čerpacej stanice možno vnímať ako vzájomne závislé zmluvy. Predmetom nájomnej zmluvy boli totiž pozemky a predmetom zmluvy o nájme čerpacej stanice boli budovy a ich súčasti. Vypovedanie nájomnej zmluvy má za následok ukončenie zmluvy o nájme čerpacej stanice a naopak. Uviedol, že žalovaný, ako nájomca a žalobca, ako prenajímateľ sú stranami zmluvy o nájme čerpacej stanice zo dňa 09.10.2013 na základe, ktorej žalobca prenajal žalovanému stavbu so súp. č. 2611, druh stavby: čerpacia stanica PHM, nachádzajúce sa v k. ú. Ľubotice postavená na pozemku registra „C“ parcelné č. XXXX/X o výmere 269 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom vrátane všetkých stavebných a technologických súčastí a príslušenstva.
10. Uviedol, že p. G. D. C. J.. E. J. sú spolu s p. Ľ. J. spoločníkmi v žalobcovi, pričom žalobca a vlastníci pozemkov sú spriaznené osoby, keďže vlastníci pozemkov sú spolu s pánom Ľ. J. spoločníkmi v žalobcovi. Žalovaný ďalej uviedol, že v rovnaký deň medzi vlastníkmi pozemkov, ako prenajímateľmi a žalovaným, ako nájomcom bola uzatvorená zmluva na základe, ktorej došlo k prenájmu pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. Ľubotice zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pozemok registra „C“ parcelné č. XXXX/X o výmere 959 m2 druh pozemku - ostatné plochy, pozemok registra „C“ parcelné č. XXXX/ X o výmere 2023 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcelné č. XXXX/X o výmere 269 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcelné č. XXXX/X o výmere 489 m2 druh pozemku ostatné plochy, pričom tieto pozemky sa nachádzajú priamo pod čerpacou stanicou alebo v blízkosti. Vypovedanie nájomnej zmluvy o nájme pozemkov má za následok ukončenie zmluvy o nájme čerpacej stanice a naopak. Pokiaľ ide o žalobu žalovaný argumentoval, že pokiaľ žalobca uvádza, že vlastníci pozemkov písomným listom zo dňa 15.04.2020 upozornili žalovaného, že neuhrádzal dohodnuté nájomné v súlade s nájomnou zmluvou o čom pripojil i
kópiu upozornenia spolu s podacím lístkom a výpisom z online nástroja Slovenskej pošty na sledovanie pohybu zásielok uviedol, že toto upozornenie doručené žalovanému nebolo.
11. Namietal, že podací lístok a výpis zo sledovania zásielok nepredstavujú dostatočný dôkaz o údajnom doručení upozornenia žalovanému. Poukázal na to, že podací lístok bolo možné jednoducho sfalšovať, že každá zo strán podacieho lístka je skenovaná osobitne. Bez toho, aby bolo možné vidieť originál podacieho lístka mal zato, že nie je možné s absolútnou určitosťou potvrdiť, že naskenované strany podacieho lístka patria k sebe a spolu tvoria jeden doklad o odoslaní zásielky namietal, že zadná strana podacieho lístka, a teda aj podacie číslo uvedené na zadnej strane môže patriť úplne inej zásielke poukázal na to, že toto tvrdenie potvrdzuje tiež fakt, že vo výpise zo sledovania zásielok nie je priamo uvedený odosielateľ ani adresát zásielky z výpisu zo sledovania zásielok je teda iba zrejmé, že zásielka s určitým podacím číslom bola doručená v určitý deň. Žalovaný má pochybnosti ohľadne doručenia upozornenia a zaslal aj Slovenskej pošte žiadosť o vydanie potvrdenia o tom, či daná zásielka bola skutočne doručená žalovanému, pričom Slovenská pošta nedokázala potvrdiť ani odosielateľa ani adresáta zásielky. Podľa evidencie došlej pošty žalovaného neobdŕžal žalovaný dňa 22.04.2020, ani okolo tohto dátumu od žalobcu ani od vlastníkov pozemku žiadnu poštu. Žalovaný za zvláštne považuje, že upozornenie, je datované 15.04.2020 a vlastníci pozemkov odoslali Slovenskou poštou upozornenie až 5 kalendárnych dní neskôr ako je uvedené na podacom lístku, taktiež za zvláštnu považovali skutočnosť, že vlastníci pozemkov údajne odoslali takú dôležitú zásielku obyčajnou poštou a nie s návratkou, čo by od rozumného obchodného partnera sa dalo očakávať. Za prekvapujúce však považuje to, že písomná výpoveď zo dňa 21.06.2020 bola zaslaná na návratku. Žalovaný má teda za to, že žalobca nepreukázal doručenie upozornenia žalovanému.
12. V ďalšom žalovaný namietal, že vypovedanie nájomnej zmluvy nie je preukázané a poukázal na to, že podľa článku II ods. 3, druhá veta, pretože ako dôkaz údajného platného vypovedania nájomnej zmluvy žalobca predložil oznámenie zo dňa 21.06.2020, v ktorom žalobca oznamuje žalovanému ukončenie zmluvy o nájme čerpacej stanice, vlastníci pozemkov nepredložili žiaden dôkaz o vypovedaní nájomnej zmluvy. Poukázal na to, že v spodnej časti predloženého ukončenia zmluvy o nájme čerpacej stanice chýba podpis p. Zuzany Gobanovej, ako konateľky žalobcu, ktorá je oprávnená konať za žalobcu samostatne z toho dôvodu mali za to, že ukončenie nemá žiadne právne následky. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca síce predložil dôkazy o (neplatnom) ukončení zmluvy o nájme čerpacej stanice, avšak nepreukázal, že vlastníci pozemkov nájomnú zmluvu skutočne vypovedali.
13. Pokiaľ ide o podmienky ohľadom úhrady nájomného podľa nájomnej zmluvy uviedol, že tieto neboli splnené a poukázal na to, že podľa § 5 bod 1 písm. a) nájomnej zmluvy môžu vlastníci pozemkov, ako prenajímatelia vypovedať nájomnú zmluvu, ak „ úhrada nájomného nebude vykonaná ani po dvoch mesiacoch od lehoty splatnosti napriek písomnému upozorneniu prenajímateľa“. Podľa § 3 bod 1 nájomnej zmluvy sa vlastníci pozemkov a žalovaný ako zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 1 EUR. Podľa § 3 bod 2 nájomnej zmluvy je žalovaný ako nájomca povinný platiť nájomné ročne „ na základe faktúry prenajímateľa ( t.j. vlastníci pozemkov ) vystavenej v súlade s právnymi predpismi a doručenej nájomcovi, ktorej splatnosť, Turej splatnosť bude 30 dní od jej doručenia nájomcovi “. Z vyššie uvedeného teda mal za to, že aby mohol žalovaný uhradiť nájomné, musia vlastníci pozemkov vystaviť príslušnú faktúru a doručiť vystavenú faktúru žalovanému. Vlastníci pozemkov však nikdy žiadnu faktúru na úhradu nájomného v súlade s nájomnou zmluvou nevystavili ani nedoručili žalovanému, ani žalovaného nikdy neupozornili na neuhradenie nájomného. Žalovaný uviedol, že ak by dostal faktúru, alebo údajne upozornenie, bol by bezpochyby uhradil nájomné, keďže by nechcel riskovať vypovedanie nájomnej zmluvy za neuhradenie ročného nájomného vo výške 1 EUR. Na základe z uvedeného mal za to, že údajný dôvod na vypovedanie nájomnej zmluvy v súlade s § 5 bod 1 písm. b) nájomnej zmluvy nie je a nikdy nebol naplnený. Poukázal na to, že výška nájomného na základe zmluvy o nájme čerpacej stanice za nájom čerpacej stanice (nachádzajúcej sa na pozemkoch, ktoré si žalovaný prenajíma na základe nájomnej zmluvy) pôvodne predstavovala sumu 129.000 EUR / rok bez DPH a bolo ju možné upraviť v súlade s ustanovením o indexácii. Žalovaný nájomné, vždy uhrádzal riadne a včas, t.j. vopred a za každý kalendárny štvrťrok. Žalobca túto skutočnosť nikdy nepoprel. Pokiaľ ide o nájomné z nájomnej zmluvy za pozemky uvedené na symbolickú hodnotu 1 EUR za rok. Nepomer medzi výškou nájomného dohodnutého v zmluve o nájme čerpacej stanice a nájomnej zmluvy o prenájme pozemkoch je dôsledkom toho, že prenajímatelia v oboch týchto zmluvách sú spriaznené osoby a, že zmluvné strany považujú zmluvu o nájme čerpacej stanice za hlavnú zmluvu.
14. Žalovaný poukázal na to, že každý rok uhradil 99,999 % celkovej sumy za pozemky a budovu a neuhradil menej než 0,00065 % z celkovej výšky nájomného, teda hodnotu, ktorá mu nikdy nebola fakturovaná ani nebol cena požadovaná. Namietal, že správanie vlastníkov pozemkov nasvedčuje tomu, že sami vlastníci považovali nájomné vo výške 1 EUR za rok za nerelevantnú symbolickú sumu, ktorú vlastne nikdy neočakávali. Žalovaný poukázal na to, že o tom svedčí to, že vlastníci pozemkov takmer 7 rokov nikdy nevystavili faktúru ani nevyžadovali od žalovaného úhradu sumy vo výške 1 EUR / rok, a na druhej strane z toho, že zmluva ani žiaden iný dokument neobsahuje riadne pokyny na úhradu nájomného zo strany žalovaného. Súčasne poukázal na to, že ani upozornenie nekonkretizuje meno majiteľa bankového účtu, názov a adresu banky ani celkovú sumu na úhradu, čo by sa pri profesionálnom obchodnom vzťahu očakávalo. Mal za to, že vypovedanie oboch zmlúv z dôvodu neuhradenia čiastky vo výške 1 EUR je zámerne vykonštruované a je v rozpore so zásadami dobrých mravov a obchodných vzťahov a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že vlastníci pozemkov už od začiatku platnosti nájomnej zmluvy t.j. od roku 2013 nikdy nevystavili faktúru na úhradu nájomného podľa nájomnej zmluvy. Žalovaný namietal, že vlastníci pozemkov nemôžu vypovedať nájomnú zmluvu, keďže nie sú naplnené v zmluve dohodnuté podmienky na jej vypovedanie, a teda žalobca nemôže vypovedať ani ukončiť zmluvu o nájme čerpacej stanice a v dôsledku toho nemôžu vypratať žalovaného z danej nehnuteľnosti.
15. Namietal, že žalobca v odvolaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia potvrdil, že spolu so spriaznenými vlastníkmi pozemkov vedú obchodné rokovania s iným prevádzkovateľom siete čerpacích staníc a toto, by vysvetľovalo nečakané správanie žalobcu a vlastníkov pozemkov smerujúce k ukončeniu zmluvných vzťahov so žalovaným. Žalovaný k vyjadreniu predložil aj e-mailovú korešpondenciu so Slovenskou poštou, a s. zo dňa 28.10.2020 a 26.10.2020.
16. Na uvedené vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval podaním zo dňa 09.12.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.12.2020. Žalobca vo veci uviedol vo vzťahu k doručovaniu upozornenia s ohľadom na skutočnosti uvádzané žalovaným, že je pripravený predložiť originálny podací lístok na ústnom pojednávaní vo veci samej. Uviedol, že sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam uvádzaným zo strany žalovaného a poukázal na právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 3M Cdo 6/2010. Pokiaľ ide o vypovedanie nájomnej zmluvy a úhrade nájomného žalobca poukázal na to, žalovaný ako nájomca je povinný platiť vlastníkom pozemkov - Mgr. G. D. C. E. J. ako prenajímateľom na ročnej báze. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zmluvy o nájme pozemkov, keďže zo strany žalovaného, ako nájomcu odo dňa podpisu zmluvy o nájme pozemkov do dňa vypovedania predmetnej zmluvy nedošlo k žiadnej úhrade dojednaného nájomného a to za žiadny kalendárny rok trvania predmetnej zmluvy, dňa 15.04.2020 sa vlastníci obrátili na žalovaného s upozornením, že odo dňa podpisu zmluvy o nájme pozemkov neuhrádza dohodnutú cenu nájomného, pričom ho v rámci upozornenia vyzvali aj na zjednanie nápravy, t.j. doplatenie dlžného nájomného na tam uvedené osobné účty žalovaných a to pod hrozbou ukončenia nájomného vzťahu v zmysle § 5 predmetnej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že zo strany žalovaného nedošlo po doručení upozornenia k úhrade dlžnej sumy nájomného, preto dňa 21.06.2020 došlo zo strany vlastníkov pozemkov ako prenajímateľov k platnému vypovedaniu nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) zmluvy o nájme pozemkov. Žalobca ďalej poukázal na to, že v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu na základe zmluvy o nájme pozemkov, tak v súlade s bodom 8. 2 písm. g) zmluvy o nájme čerpacej stanice: „ nájom môže skončiť pred uplynutím doby nájmu len písm. g) skončením nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 09.10.2013 medzi nájomcom a prenajímateľmi - pánom Mgr. E. D., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XXX C. E. J., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXXX/XX, J., ku ktorej sa táto zmluva viaže“, došlo aj zo strany žalobcu, dňa 21.06.2020 k platnému skončeniu nájomného vzťahu.
17. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že na oznámení o ukončení zmluvy chýba podpis konateľa žalobcu poukázal na to, že toto oznámenie bolo riadne podpísané, a teda zo strany žalovaného došlo ex post k manipulácii s doručením oznámením. V súvislosti s tvrdenou „nerelevantnosťou“ dojednanej sumy nájomného, v tomto ohľade poukázal na to, že bolo toto nájomné riadne dojednané tak, ako predpovedá platná a účinná legislatíva SR. Žalobca mal za to, že bez ohľadu na to, či z pohľadu žalovaného sa jednalo o symbolické nájomné, žalovaný na žiadnom mieste v rámci svojho vyjadrenia nespochybňuje, že toto nájomné nikdy nezaplatil a priamo to v rámci svojho vyjadrenia potvrdzuje.
18. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané ohľadom toho, že vlastníci pozemkov nevystavovali žalovanému počas trvania nájomného vzťahu faktúru žalobca poukázal na to, že v tomto smere význam faktúry z pohľadu zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty spočíva v tom, že plní predovšetkým funkciu
kontroly dane z pridanej hodnoty. Faktúra tak slúži na kontrolu DPH, ktorú je povinný odviesť dodávateľ z dodania tovaru alebo služby, ako aj na kontrolu od odpočtu uplatňovaného príjemcom tovaru alebo služby. Pokiaľ ide o samotný pojem faktúra tento pozná len zákon o DPH a z dikcie zákona o účtovníctve ide o účtovný doklad, z dikcie Obchodného zákonníka ide o obchodný dokument. Žalobca poukázal na to, že uvedené formy dokladov vystavujú iba fyzické osoby - podnikatelia, prípadne právnické osoby podnikatelia. Zo žiadnych právnych predpisov poukázal na to, že nevyplýva oprávnenie fyzickej osoby nepodnikateľa vystavovať účtovné doklady vlastníci pozemkov neboli oprávnení vystavovať faktúry na úhradu nájomného tak, ako to tvrdí žalovaný. Žalobca namietal, že ustanovenie § 3 ods. 2 zmluvy o nájme pozemkov, podľa ktorého nájomca uhrádza nájomné na základe faktúry vystavenej prenajímateľmi - vlastníkmi pozemkov, fyzickými osobami, je tak zjavne nesprávne, ako také neúčinné, avšak neúčinnosť tohto ustanovenia v nadväznosti na jeho zjavnú nesprávnosť poukázal na to, že nemala žiadny vplyv na existenciu povinnosti žalovaného uhrádzať dohodnuté nájomné, nakoľko v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zmluvy o nájme pozemkov, ktorou zmluvné strany dojednali takzvanú Salvátorsku doložku: „ V prípade, že sa jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy stanú neplatnými alebo neúčinnými, zostáva platnosť zmluvy v ostatných bodoch tým nedotknutá. Neplatné alebo neúčinné ustanovenia budú nahradené zákonom prípustnými ustanoveniami s rovnakým zmyslom “. Žalobca tiež poukázal na to, že napriek tejto skutočnosti žalovaný mal počas trvania zmluvy povinnosť uhrádzať nájomné v dohodnutej sume aj bez vystavenia faktúry zo strany prenajímateľov. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
19. Následne na základe výzvy súdu žalovaný podaním zo dňa 20.01.2021 sa opätovne vyjadril a uviedol okrem opakovania jednotlivých častí svojho predchádzajúceho vyjadrenia, že zaslal Slovenskej pošte a.s. žiadosť o vydanie potvrdenia o tom, či daná zásielka bola skutočne doručená žalovanému, pričom Slovenská pošta a.s. nedokázala potvrdiť ani odosielateľa ani adresáta danej zásielky a poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a Slovenskou poštou a.s., vo vzťahu k predloženiu originálu podacieho lístka, uviedol, že nemá námietky, poukázal však nato, že ak by upozornenie aj teoreticky bolo doručené žalovanému vlastníci pozemkov k nemu aj tak nepriložili žiadnu faktúru a žalovaný teda nemohol uhradiť požadované nájomné. Následne žalovaný uviedol opätovne, že na to, aby mohol uhradiť nájomné mali vlastníci pozemkov vystaviť príslušnú faktúru a doručiť mu vystavenú faktúru. Poukázal na to, že vlastníci pozemkov však, nikdy žiadnu faktúru na úhradu nájomného v súlade s nájomnou zmluvou nevystavili ani nedoručili žalovanému, ani žalovaného nikdy písomne neupozornili na neuhradenie nájomného. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že faktúry vystavujú iba fyzické osoby - podnikatelia, respektíve právnické osoby - podnikatelia uviedol, že je nepravdivá a účelová bez akéhokoľvek právneho základu a poukázal na ustanovenie § 72 ods. 1 zák.č.222/2004 Z.z. o dani pridanej hodnoty. Namietal, že niekde v Slovenskom právnom poriadku nie je uvedené, že faktúru môže vystaviť iba podnikateľ a naopak, že fyzická osoba - nepodnikateľ nemôže, respektíve má zakázané vystaviť faktúru. Rovnako uviedol, že sa nemôže stotožniť s názorom žalobcu, že faktúra, ako účtovný doklad plní funkciu len z pohľadu kontroly dane z pridanej hodnoty. Poukázal na to, že v tomto prípade je faktúru potrebné považovať za účtovný doklad, ktorým dodávateľ t.j. vlastníci pozemkov, ako prenajímatelia požadovali za poskytnuté plnenie úhradu v dohodnutej sume do určitého termínu. Uviedol, že faktúry môžu vystavovať dokonca aj podnikatelia, ktorí nie sú platcami DPH. Poukázal na to, že pre žalovaného je vystavená a doručená faktúra v zmysle nájomnej zmluvy potrebná na preukázanie nákladov v rámci účtovníctva žalovaného bez faktúry, ako účtovného dokladu by náklady spočívajúce v nájomnom v prípade daňovej kontroly mohol, byť považovaný za neoprávnený. Taktiež poukázal na to, že pri podpise zmluvy vlastníci pozemkov nemali proti danému ustanoveniu nájomnej zmluvy žiadne výhrady a preto mal za to, že táto argumentácia bola účelová zo strany vlastníkov pozemkov vykonštruovaná na docielenie ukončenia nájomnej zmluvy a zmluvy o nájme čerpacej stanice. Taktiež namietal argumentáciou ohľadom Salvádorskej doložky s tým, že žalobca sa zrejme snaží vyvolať neúčinnosť § 3 ods. 2 nájomnej zmluvy. Poukázal na to, že účelom takzvanej Salvádorskej doložky je predísť úplnej neplatnosti zmluvného vzťahu pre neplatnosť určitej časti zmluvy. Vlastníci pozemkov tvrdia, že ustanovenia týkajúce sa vystavovania faktúr sú „nesprávne“, pričom tento pojem je veľmi vágny a subjektívny a nie je zjavné, čo ním chceli povedať. Namietal, že je nespochybniteľné, že iba nesprávnosť určitého ustanovenia nevedie vo všeobecnosti k jeho neúčinnosti. Z uvedených dôvodov poukázal na to, že argument žalobcu, podľa ktorého je ustanovenie § 3 ods. 2 nájomnej zmluvy neúčinný z dôvodu jeho „nesprávnosti“, neobstojí. Uzavrel, že bezpochyby vlastníci pozemkov boli povinní vystaviť faktúru, čo však nikdy neurobili. Navyše žalovaný až do doručenia oznámenia o ukončení nemal vedomosť o číslach účtov vlastníkov pozemkov, a teda nemohol uhradiť nájomné. Pokiaľ ide o chýbajúci podpis konateľa žalobcu oznámenie o ukončení zmluvy uviedol, že žalobca
predložil oznámenie o ukončení zmluvy súdu ako dôkaz, pričom práve v danom oznámení o ukončení zmluvy, ktoré žalovanému zaslal súd chýba podpis konateľa žalobcu. Žalovaný preto namietal uvádzanú ex post manipuláciu s doručením oznámením. K potvrdeniu žalovaného o neuhradení nájomného v súlade s nájomnou zmluvou uviedol, že podmienky na úhradu nájomného, podľa nájomnej zmluvy t.j. vystavenie faktúry vlastníkmi pozemkov a jej doručenie žalovanému neboli splnené žalovaný teda nemohol uhradiť nájomné. Žalovaný však informoval vlastníkov pozemkov, že je pripravený uhradiť nájomné bezodkladne, potom čo mu vlastníci pozemkov vystavia a doručia príslušné faktúry.
20. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
21. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
22. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
23. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za nesporné.
24. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
25. Podľa § 185 ods.1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
26. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: výpisom z LV č. XXXX, nájomnou zmluvou zo dňa 09.10.2013, výpisom z katastrálnej mapy a výpisom z LV číslo XXXX, výpisom z obchodného registra spoločnosti žalobcu, výpisom z obchodného registra žalovaného, zmluvou o nájme čerpacej stanice uzatvorenej dňa 09.10.2013, prílohou č. 1, prílohou číslo 4, upozornením zo dňa 15.04.2020 a kópiou podacieho lístku, informáciou z internetu ohľadom prepravy zásielky doručovanej adresátovi v dňoch 20.04.2020 až 22.04.2020, oznámením zo dňa 21.06.2020 adresovaným zo strany žalobcu žalovanému a kópiou doručenky, emailovou korešpondenciou medzi žalovaným a Slovenskou poštou a.s..
29. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav:
30. Nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi Mgr. G. D. C. E. J. na strane prenajímateľov a žalovaným ako nájomcom uzatvorenej podľa § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, vznikol nájomný vzťah. Pričom podľa § 1 predmetom a účelom nájmu bol pozemok parcelné č. XXXX/X, pozemok parcelné č. XXXX/X, pozemok parcelné č. XXXX/X, pozemok parcelné č. XXXX/X nachádzajúce sa v katastrálnom území Ľubotice zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.
31. Podľa bodu 2. bolo dojednané, že prenajímateľ touto zmluvou dáva do užívania nájomcovi predmet nájmu uvedený v bode 1. § 1 tejto zmluvy za účelom prevádzky čerpacej stanice pohonných látok (ČS PHL) LUKOIL. Prevádzkovaním ČS PHL sa rozumie predaj všetkých druhov benzínu, motorovej nafty, LPG a iných pohonných látok, ktoré nájomca zvolí na predaj, predaj akéhokoľvek ďalšieho tovaru, poskytovanie jednoduchej údržby vozidiel a iných služieb, ktoré sa podľa nájomcu majú poskytovať zákazníkom na ČS PHL a vykonávanie všetkých ostatných činností, ktoré sa obvykle vykonávajú na ČS PHL prevádzkovaných pod značkou LUKOIL, ktoré súvisia alebo sú potrebné na výkon uvedených činností.
32. Podľa § 2 nájomnej zmluvy bodu 1. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu 15 rokov, tak aby začiatok aj koniec trvania nájmu bol totožný s dobou trvania zmluvy o nájme čerpacej stanice uzatvorenej medzi spoločnosťou CONCEPT 1 s.r.o. (IČO: 46110925) a nájomcom dňa 09.10.2013.
33. Podľa § 3 nájomnej zmluvy bodu 1. sa zmluvné strany dohodli na nájomnom za predmet nájmu vo výške 1 EUR / rok bez DPH.
34. Podľa bodu 2. § 3 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že nájomca bude povinný platiť prenajímateľovi nájomné ročne a to na základe faktúry prenajímateľa vystavenej v súlade s právnymi predpismi a doručenej nájomcovi, ktorej splatnosť bude 30 dní od doručenia nájomcovi. Prenajímateľ je oprávnený vystaviť faktúru najskôr v 1. Deň kalendárneho roka, za ktorý sa nájomné platí (t.j. najskôr 01.01. príslušného kalendárneho roka).
35. Podľa § 5 bodu 1. Zmluvy - skončenie nájmu - prenajímateľ môže vypovedať zmluvu, ak: písm. a) nájomca aj po primeranej lehote na zjednanie nápravy po doručení písomného upozornenia prenajímateľa užíva predmet nájmu v rozpore s touto zmluvou, po b) úhrada nájomného nebude vykonaná ani do dvoch mesiacov od lehoty splatnosti napriek písomnému upozorneniu prenajímateľa.
36. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Ľubotice, kde v časti A sú zapísané parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pričom pri uvedenej parcele sa nachádza poznámka právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku 2644 /4 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, a parcela č. XXXX/X. V časti B sú uvedení vlastníci G. D. C. E. J..
37. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom listu vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. Ľubotice, na ktorom v časti a je zapísaná stavba - čerpacia stanica PHM stojaca na parcele č. XXXX/X, súpisné č. XXXX, v časti B je uvedený vlastník právnická osoba žalovaného.
38. Zo zmluvy o nájme čerpacej stanice (č. listu 14 a nasledujúce) uzatvorenej dňa 09.10.2013 mal súd zistené, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným (označeným danom čase pod obchodným menom LUKOIL Slovakia, s.r.o. v súčasnosti Normbenz Slovakia s.r.o. zmena obchodného mena od 02.12.2014) ako nájomcom, ktorej predmetom podľa bodu 2.1 bolo prenechanie nájomcovi predmetu nájmu, aby tento ho po dobu nájmu užíval za účelom prevádzkovania čerpacej stanice alebo za akýmkoľvek iným účelom v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
39. Podľa bodu 3. Zmluvy o nájme čerpacej stanice prenajímateľ sa zaviazal odovzdať predmet nájmu nájomcovi najneskôr do 31.12.2013. Dojednané bolo, že deň fyzického odovzdania predmetu nájmu nájomcovi je zároveň počiatkom nájmu.
40. Podľa bodu 4. Zmluvy o nájme čerpacej stanice zmluvné strany sa dohodli na nájomnom za predmet nájmu vo výške 10.750 EUR / mesiac bez DPH, čo predstavuje 129.000 EUR / rok bez DPH.
41. Podľa bodu 8 - doba nájmu a skončenie nájmu - bodu 8. 1 nájom sa dojednáva na dobu 15 rokov odo dňa prevzatia. Zmluvné strany sa zaväzujú po uplynutí 13 rokov odo dňa prevzatia rokovať o možnosti predĺženia doby nájmu a jej podmienkach.
42. Podľa 8.2 zmluvy o nájme čerpacej stanice, nájom môže skončiť pred uplynutím doby nájmu písm. g) skončením nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 09.10.2013 medzi nájomcom a prenajímateľmi - p. H.. E. D., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XXX C. E. J., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXXX/XX, J., ku ktorej sa táto zmluva viaže.
43. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie upozornením zo dňa 15.04.2020 adresované zo strany Mgr. G. D. C. E. J. , v zmysle ktorého adresovali toto upozornenie žalovaného opravujem žalovanému, v zmysle ktorého žalovaného upozornili, že parcela zapísaná na liste vlastníctva XXXX užívaná na základe zmluvy o nájme zo dňa 09.10.2013, nebola nimi prijatá úhrada nájomného za obdobie od podpisu zmluvy ku dnešnému dňu 15.04.2020. Súčasne upozornenie obsahovalo výzvu na zjednanie nápravy a úhradu nájomného a uvedenie čísla účtov.
44. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie kópiou z podacieho lístku, v zmysle ktorého odosielateľom bol E. J. s uvedenou adresou E. XX, XXX XX J., adresát žalovaný s adresou X.. R. XX, XXXXX L.,
pričom podľa kópie druhej strany podacieho lístku išlo o zásielku doporučeným listom druhej triedy, podacie číslo K. R.K s hmotnosťou 0,012 v cene 1,55 EUR prijatej dňa 20.04.2020 o 12,37 hod. na pošte v Hendrichovciach, pričom podľa predloženého dokumentu z internetového portálu pošty zásielka č. K. R. mala byť doručená adresátovi 22.04.2020 o 12,44 hod., pričom prevzatá bola na doručenie dňa 22.04.2020 od 6,57 hod., v preprave dňa 20.04.2020 o 14,47 hod. a podaná na pošte Hendrichovce 20.04.2020 o 12,37 hod..
45. Podľa oznámenia zo dňa 21.06.2020 žalobca žalovanému oznámil v zmysle zmluvy o nájme čerpacej stanice zo dňa 09.10.2013 podľa čl. 8 doba nájmu a skončenie nájmu, odstavec 8. 2. bod. g) vyzval žalovaného, aby podľa článku 8, odstavec 8. 7 najneskôr do 45 dní odo dňa skončenia nájmu (21.06.2020) odstránil z predmetu nájmu hnuteľné veci, ktoré v ňom umiestnil, úpravy, ktoré vykonal, zariadenia, ktoré inštaloval na predmete nájmu a pričom predmetné oznámenie síce na vyznačené miesto na podpis konateľa žalobcu, avšak tento podpis reálne parafovaný nie je.
46. Súd taktiež vykonal dokazovanie doručenkou, v zmysle ktorej adresát zásielky s doručenkou bol uvedený žalovaný adresa doručenky žalobca, na ktorej pod vyznačením podpisu o potvrdení prevzatia zásielky je uvedený splnomocnenec pečiatka spoločnosti žalovaného s podpisom dňa 24.06.2020.
47. Z emailovej komunikácie (č. l. sp. 61) predloženej zo strany žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný preveroval informáciu, kto bol odosielateľom a prijímateľom zásielky s referenčným číslom K., ktorá mala byť žalovanému doručená zo strany žalobcu a jej obsahom malo byť upozornenie (na č .l. sp. 30), ktorým vyzývali vlastníci pozemkov žalovaného na úhradu nájomného za prenájom pozemkov ,pričom zo strany Slovenskej pošty a. s. bolo uvedené, že požadované informácie nemôže poskytnúť, nakoľko doručovateľ v informačnom systéme pokiaľ ide o takéto zásielky tieto údaje neeviduje a potvrdil, len, že táto zásielka bola realizovaná podacej pošty Hendrichovce o hmotnosti 0,012 Kg a bola doručená dňa 22.04.2020 poštou Bratislava 5.
48. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
49. Podľa § 20 OZ, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
50. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
51. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
52. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
53. Podľa § 664 OZ, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
54. Podľa § 671 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
55. Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
56. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov, nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
57. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou; b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom; c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas; d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok; e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať; f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor; g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd. i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
58. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov, nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
59. Podľa 264 ods.1, 2 zák. č. 513/1991Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodného zákonníka), pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
60. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
61. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Právna úprava nájmu nebytových priestorov je obsiahnutá v dvoch základných predpisoch. Prvým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a druhým predpisom je Občiansky zákonník, ktorý upravuje nájomnú zmluvu všeobecne v § 663 a nasl. Na nájom nebytových priestorov sa vzťahuje všeobecná úprava Občianskeho zákonníka len v tých otázkach, ktoré výslovne neupravuje zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov.
62. V danej právnej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal vypratania nehnuteľnosti a to čerpacej stanice z dôvodu, že v zmysle zmluvy o nájme čerpacej stanice čl. 8; bodu 8.2 písm. g) došlo ku skončeniu nájomnej zmluvy uzavretej dňa 09.10.2013 medzi nájomcom a prenajímateľmi ohľadom pozemku, ku ktorej sa zmluva o nájme čerpacej stanice viaže. Kľúčovou otázkou teda bolo zodpovedanie toho či došlo skutočne platnému vypovedaniu zmluvy o nájme pozemkov.
63. Pri nájme na čas určitý, ako to bolo v tomto prípade sa musí výpoveď opierať o určitý výpovedný dôvod. Výpovedné dôvody sú taxatívne ustanovené samostatne pre prenajímateľa a samostatne pre nájomcu. Úprava výpovedných dôvodov má kogentný charakter, to znamená, že strany sa od nej nemôžu odchýliť alebo ju vylúčiť odlišnou úpravou v zmluve. Platia priamo zo zákona bez ohľadu na to, či ich zmluvné strany v zmluve uvedú alebo nie. Výpoveď musí byť vždy písomná bez ohľadu na to, či ju dáva prenajímateľ alebo nájomca. Jej nedodržanie by malo za následok absolútnu neplatnosť výpovede. Prenajímateľ môže vypovedať zmluvu o nájme uzavretú na čas určitý pred uplynutím tohto času z dôvodov, ktoré sú upravené v § 9 ods. 2 ZoNP.
64. V princípe platí, že výpovedné dôvody obsiahnuté v zákone o nájme a podnájme nebytových priestorov nemôžu zmluvné strany obmedziť, avšak súd má za to, že je možné v tomto smere možné aplikovať zákonný dôvod uvedený v písm. e) nakoľko užívanie nebytového priestoru bolo a je viazané na užívanie pozemku, uvedené sporné nebolo.
65. Súd mal zo súdneho registra a na základe vyjadrenia samotného žalobcu zistené, že otázka skončenia nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou medzi prenajímateľmi Mgr. G.Š. D. C. E. J. a žalovaným ako nájomcom bola riešená v rámci konania o vypratanie nehnuteľnosti vedeného pod sp. zn. 32C/89/2020, kde bolo rozhodnuté tak, že súd žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 25.03.2021, č.k. 32C/89/2020 - 97. V tomto smere v bode 31 tohto rozsudku súd uviedol, že z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplynulo to, že nebolo preukázané, že došlo k doručeniu upozornenia zo strany žalobcov o neuhrádzanie nájomného za pozemky, na ktorých stojí čerpacia stanica tak, ako to predpokladá § 5 ods. 1 písm. b) nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným dňa 09.10.2000 13. Uviedol, že žalobcovia síce predložili či už fotokópie alebo originály dodacích listov adresovaných žalovanému, avšak žalovaný doručenie týchto upozornení poprel a dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje žalobcov vo vzťahu k otázke doručenia tohto upozornenia unesené nebolo, v tomto smere súd podotýka, že originál tohto podacieho lístka nebol predložený ani v tomto konaní. Súd uviedol, že podací lístok o podaní doporučenej zásielky je len dôkazom o tom, že žalobcovia žalovanému zastavili zaslali listovú zásielku, ale nepreukazuje obsah tejto listovej zásielky ani jej doručenie s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Obo 3/2008 zo dňa 02.04.2008.
66. Vo vzťahu k tomuto vyššie uvedenému záveru súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 26. júna 2013 sp. zn. 2Cdo/256/2012, z 30. apríla 2012 sp.zn. 6Cdo/95/2011).
67. Povinnosť tvrdenia a hlavne preukazovania má svoje mantinely, medzi ktoré patrí uplatnenie pravidla „neexistencia sa nepreukazuje“, vychádzajúceho z tzv. negatívnej dôkaznej teórie, lebo od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (rovnako aj uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2010 sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Táto teória nemá oporu v texte zákona, jej aplikácia je výhradne logickou požiadavkou.
68. V bode 32 súd posudzoval aj dôvod neuhrádzania nájomného vo výške 1 EUR ročne žalovaným za pozemky nachádzajúce sa pod čerpacou, resp. pri čerpacej stanici s tým, že aj v tomto konaní žalovaný uvádzal, že išlo o symbolické nájomné, keďže žalovaný uhrádzal nájomné za prenájom samotnej čerpacej stanice vo výške 129.000 EUR ročne žalobcovi, v ktorej boli spoločníkmi samotní žalobcovia (Mgr. G. D. C. E. J.), spolu s Ľ. J. a konateľmi Ľ. J. C. H.. B. D., čo nebolo sporné. Súčasne nebolo sporné to, že personálne prepojenie medzi spoločnosťou žalobcu v tomto konaní a prenajímateľmi pozemkov pod čerpacou stanicou (Mgr. G. D. C. E. J.), resp. pri čerpacej stanici takisto nebol sporný. Ani v tomto konaní žalobca nespochybňoval, tvrdenie žalobcu, že žalovaný uhrádzal nájomné za predmet nájmu vo výške 10.750 EUR mesačne s DPH (ročne 129.000 EUR bez DPH). Žalovaný nespochybňoval, že neuhrádzal nájomné vo výške 1 EUR zo zmluvy o nájme pozemkov, kde však poukazoval na dohodnuté platobné podmienky tým, že nájomné bude uhrádzať na základe faktúry prenajímateľom vystavenej súlade s platnými predpismi a doručené nájomcovi. Sporné takisto nebolo to, že v tomto konaní, že v konaní sp.zn. 32C/89/2020 nebolo preukázané, že by žalobcovia, ako prenajímatelia vystavovali žalovanému faktúry na základe, ktorých by bol povinný nájomné platiť.
69. Faktúry vystavované teda neboli, čo prenajímatelia ani nespochybňovali, avšak odôvodňovali to tým, že ako fyzické osoby ich ani vystavovať nemôžu tu súd, však poukazuje na to, že v zmluve sa ak ako fyzické osoby zaviazali na ich vystavovanie s tým, že na základe týchto faktúr, potom bude uhrádzané nájomné za pozemky. Vo vzťahu k vyriešeniu tejto otázky súd vo veci sp.zn. 32C/89/2020 poukázal aj na konštatovanie odvolacieho súdu v konaní o neodkladnom opatrení č. k. 9Co 41/2020-129 zo dňa 10.09.2020, že v zmluve sa jednoducho tieto fyzické osoby prenajímatelia zaviazali, že na podklade faktúr, potom bude uhrádzané nájomné. Povinnosť vystaviť faktúru určuje zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty subjektom uvedeným v § 72. Ak žalobcovia medzi nimi ale nie sú, neznamená, že faktúru vystaviť nemôžu zvlášť, keď sa k tomu v zmluve zaviazali s tým, že aplikovateľný je v danom prípade zákon č.431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorý náležitosti faktúry upravuje. V danom prípade tak rovnako súd vyhodnotil (ako aj súd vo veci vedenej pod sp. zn.32C/89/2020), že prenajímateľom pozemkov pod čerpacou stanicou, resp. pri čerpacej stanici, nič nebránilo faktúry vystaviť tak, ako sa na to zaviazali v zmluve o nájme pozemkov.
70. Súčasne súd vo veci poukazuje na to, že podľa výpisu z obchodného registra štatutárnymi zástupcami a žalobcu sú konatelia Ľ. J. C. H.. B. D., pričom konať menom spoločnosti môže každý konateľ samostatne a podpisovanie v mene spoločnosti sa vykoná tak, že k jej obchodnému menu konateľ pripojí svoj podpis uvedený v podpisovom vzore, súdu však bola predložená kópia oznámenia o skončení nájmu čerpacej stanice zo dňa 21.06.2020 (č. l. sp. 32), ktorá však nebola opatrená podpisom konateľa spoločnosti.
71. V zmysle nálezu II. ÚS 38/2015 „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.“
72. Tu súd poukazuje na to, že ako si strany dohodli v zmluve, tak aj zákon umožňuje, ukončenie nájmu na čas určitý aj pred uplynutím tohto času. Takto možno nájom ukončiť výpoveďou tak zo strany prenajímateľa, ako aj nájomcu. Výpoveď je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý ak bol urobený platne, spôsobuje zánik nájomného vzťahu. Účinnosť výpovede nastáva doručením druhej zmluvnej strane. Účinnosťou začína plynúť výpovedná doba. Pre posúdenie účinnosti takéhoto typu právneho úkonu, teda nebolo v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, oznámenie, resp. jeho kópia podpísaná konateľom žalobcu. Preto súd považoval túto výpoveď - označenú ako oznámenie za neplatnú.
73. Navyše súd prihliadol aj na skutočnosť, že v priebehu konania bola zistená závislosť zmluvy o nájme pozemkov a zmluvy o nájme nebytových priestorov - čerpacej stanice. Výpoveď z nájmu realizovaná vo vzťahu k pozemkom bola účelová, keďže pri nájme pozemkov ide iba o skutočne symbolické nájomné (1 EUR), o čom svedčí suma nájomného vo vzťahu k čerpacej stanici. V tomto smere súd má za to, že je tu priestor na aplikáciu právnej vety Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenú v rozhodnutí č. k. III. ÚS 47/2019-51, v zmysle ktorej podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V obchodnoprávnych vzťahoch je obsahovo podobným ustanovením znenie § 265 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú chápané ako pravidlá slušného správania sa podnikateľov nielen vo vzájomnom styku ale i pri kontaktoch s nepodnikajúcimi osobami. Ide o akúsi podmnožinu dobrých mravov. Vrátiac sa späť k prapodstate práva, možno konštatovať, že jeho základnou funkciou je ochrana subjektov konajúcich bona fidae.
74. Vo vzťahu k absencii fakturácie nájomného za pozemky súd v neposlednom rade poukazuje aj na jednu z najdôležitejších zásad, ktorá sa uplatňuje v súkromnom práve už od doby rímskeho práva, a vo všeobecnosti je nutné, ju pripomínať aj v súvislosti so zásadami poctivého obchodného styku. Výraz pacta sunt servanda pochádza z latinčiny a v preklade znamená „zmluvy sa majú dodržiavať“. V praxi sa táto zásada prejavuje tak, že ak sa strana zmluvne zaviaže k určitej povinnosti (napríklad vystaviť faktúru alebo zaplatiť nájomné), musí túto povinnosť aj splniť. Ak by zmluvná strana tento svoj záväzok porušila, postihne ju sankcia, napr. v podobe neplatného skončenia nájomného vzťahu, alebo naopak k vzniku dôvodu na skončenie nájomného vzťahu. Táto zásada v sebe zároveň obsahuje pravidlo, že zmluvu nemožno meniť bez súhlasu druhej strany, pokiaľ zákon neustanovuje inak, a tu súd pripomína, že žalobca, ako prenajímateľ sa sám rozhodol prenajať nehnuteľnosť na dobu 15 rokov a aj tu platí, že zmluvy sa majú dodržiavať (bez nutnosti vyhľadávania dôvodu, ako docieliť zmenu svojho záväzku, bez potreby dohody či rokovaní s obchodným partnerom).
75. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti, ako nedôvodnú zamietol.
76. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
78. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
79. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
80. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
81. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.