Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 40 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (45)0af/376142.56c0a2.pdf
PDF · 120.28 KB
No categories available
2obo/3/2008
Najvyšší súd 2 Obo 3/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanku a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu:
JUDr. A., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu K. a.s., proti žalovanému: Mgr. P., IČO: X.,
zast. JUDr. I., advokátom, F., o zaplatenie 294 174,50 Kč s prísl. na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 3. mája 2007 č.k. 24 Cb 1/2003-100 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3. mája 2007
č.k. 24 Cb 1/2003 - 100 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
294 174,50 Kč s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9 018,30 Kč od 1.1.2000 do
zaplatenia, zo sumy 139 857,20 Kč od 11.9.1999 do zaplatenia a zo sumy 145 299 Kč od
9.11.1999 do zaplatenia. Ďalej žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 20 000 Sk a 12 562 Kč.
Podľa odôvodnenia rozsudku súd zistil, že medzi účastníkmi neboli sporné skutočnosti,
že žalovaný mal zaplatiť spoločnosti K. na základe faktúry č. 231540 splatnej 22.3.1999 kúpnu
cenu dodaného tovaru vo výške 9 018,30 Kč, na základe faktúry č. 236850 splatnej 10.9.1999
kúpnu cenu rovnakého druhu dodaného tovaru vo výške 139 857,20 Kč a na základe faktúry č.
238350 splatnej 8.11.1999 kúpnu cenu dodaného tovaru (označeného ako SKP 17.10.63) vo
výške 145 299 Sk. Súd o týchto nesporných skutočnostiach a o ich pravdivosti nemal dôvodné
a závažné pochybnosti (§ 153 ods. l O.s.p.), keďže žalovaným neboli vôbec spochybňované
a žalobca ich pravdivosť tiež preukazoval kúpnou zmluvou č. 21/1995, dodacími listami č. 26/99,
130/99, 160/99 a oznámením o započítaní pohľadávok zo dňa 31.1.2000.
Podľa oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 31.3.2000
adresovaného žalovaným spoločnosti K. si žalovaný voči žalovaným pohľadávkam započítava
svoje vzájomné pohľadávky voči žalobcovi vo výške 5 000 USD a 14 770 CHF. K tomuto
oznámeniu žalovaný priložil kópiu podacieho lístka, z ktorého vyplýva, že pod podacím číslom
1477 dňa 5.4.2000 žalovaný odovzdal pošte Zbehy na doručenie zásielku pre spoločnosť K.
Súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal doručenie predmetného započítacieho prejavu
spoločnosti K.. Podľa jeho názoru, že podací lístok nie je spôsobilý preukázať, čo tvorilo obsah
zásielky podanej žalovaným na doručovanie, a nie je dôkazom, ktorý by preukazoval, že
predmetný započítací prejav bol spoločnosti žalobcu odoslaný. Jednoznačnosť doručenia
započítacieho prejavu nepotvrdila ani výpoveď svedka M., ktorý pre odstup času nevedel ho
potvrdiť ani vyvrátiť. Doručenie započítacieho prejavu podľa názoru súdu nepreukazuje
nepriamo ani zaslanie návrhu splátkového kalendára zo dňa 29.11.2000 spoločnosťou K., a.s.
žalovanému, pretože v rozpore s tvrdením žalovaného z jeho obsahu nijako nie je zrejmé, že by
bol reakciou spoločnosti K. na predmetný započítací prejav žalovaného.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný zánik inak nespornej pohľadávky
žalobcu započítaním nepreukázal. Započítať svoje pohľadávky voči spoločnosti K. mohol
pritom žalovaný len do vyhlásenia konkurzu na majetok tejto spoločnosti, teda do 15.2.2001.
Neskôr to už vzhľadom na ust. § 14 ods. 1 písm. i/ ZKV nebolo možné. Preto súd v celom
rozsahu návrhu vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil
tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť mu trovy prvostupňového i odvolacieho
konania.
Nesúhlasí s vyhodnotením ním predloženého podacieho lístku č. 1477 zo dňa 5.4.2000,
pretože súd sa uspokojil s vyjadrením žalobcu, že z evidencie pošty úpadcu K. sa neporadilo
zistiť, že by bol jednostranný započítací prejav úpadcovi doručený. Domnieva sa, že bolo
povinnosťou súdu vyžiadať si Knihu došlej a odoslanej pošty z roku 2000. O tom, že započítací
prejav bol doručený spoločnosti K. svedčí podľa neho zaslanie návrhu splátkového kalendára zo
dňa 29.11.2000 spoločnosťou K. Práve obsah splátkového kalendára je reakciou spoločnosti K.
na jeho započítací prejav.
Je názoru, že výpoveď svedka M. nie je možné hodnotiť ako bezcennú. Svedok potvrdil,
že splátkový kalendár zachytáva dlh K. voči nemu a doručenie započítacieho prejavu nevylúčil.
K odvolaniu zaujal stanovisko žalobca, ktorý opakuje svoje doterajšie prednesy.
Zdôrazňuje, že žalovaný musí preukázať, že k započítaniu došlo. O skutočnosti, že zápočet
nebol vykonaný, svedčí podľa neho svedok, evidencia pošty a účtovníctvo úpadcu a taktiež
dôkaz, ktorým sa súd nezaoberal, a to prihláška pohľadávok žalovaného do konkurzného
konania, ktoré by si žalovaný nebol prihlásil v prípade, že by k zápočtu bolo došlo. Navrhol
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. l
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa svojím návrhom domáha, aby
súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 294 174,50 Kč s 10 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 9 018,30 Kč od 1.1.2000 do zaplatenia, zo sumy 139 857,20 Kč od 11.9.1999 do
zaplatenia a zo sumy 145 299 Kč od 9.11.1999 do zaplatenia.
Predmetné pohľadávky vznikli v dôsledku nezaplatenia faktúr za dodaný tovar. Žalobca
dodal žalovanému tovar, ktorý vyfakturoval fa č. 231540 splatnou 22.3.1999 na sumu
132 578,20 Kč, z ktorej z dôsledku započítania zostáva uhradiť 9 018,30 Kč, ďalej faktúrou č.
236850 splatnou 10.9.1999 na sumu 139 857,20 Kč a faktúrou č. 238 350 z 21.10.1999 na
145 299 Kč v celkovej výške 294 174,50 Kč.
Žalovaný tvrdí, že pohľadávka zanikla jednostranným započítacím prejavom s jeho
pohľadávkami voči žalobcovi a to pred vyhlásením konkurzu.
Treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania
doručenia predmetného započítacieho prejavu voči spoločnosti K. je na žalovanom, ktorý toto
dôkazné bremeno neuniesol. Podací lístok o podaní doporučenej zásielky je len dôkazom o tom,
že žalovaný žalobcovi zaslal listovú zásielku, ale nepreukazuje obsah tejto listovej zásielky ani
jej doručenie.
Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka M., projektového manažera a neskôr riaditeľa pre
financie a obchod spoločnosti žalobu, jeho výpoveď jednoznačne nepreukazuje, že konkrétny
započítací prejav bol doručený, vypovedá len o skutočnosti, že medzi sporovými stranami bolo
niekoľko započítacích prejavov, nie o konkrétnom spornom prejave, na ten si odstupom času
nepamätá. Súd prvého stupňa správne vyvodil záver, že z hľadiska preukázania skutočnosti
doručenia sa javí ako bezcenná.
Odvolací súd taktiež súhlasí so súdom prvého stupňa, že zaslanie návrhu splátkového
kalendára zo dňa 29.11.2000 spoločnosťou K. žalovanému, podľa jeho obsahu o ničom
nevypovedá, nie je možné z neho vyvodiť žalovaným požadovaný záver, že je reakciou
spoločnosti K. práve na predmetný konkrétny započítací prejav žalovaného.
Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že bolo povinnosťou súdu l. stupňa vyžiadať si Knihu došlej –
odoslanej pošty z roku 2000, z ktorej by bolo možné zistiť doručenie zásielky, odvolací súd
poukazuje na okolnosť, že žalovaný tento dôkaz v prvostupňovom konaní nenavrhol, pričom
v predvolaní na pojednávanie zo dňa 13.4.2007 ho súd poučil v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p.,
ako aj na skutočnosť, že ani doručenie zásielky samo o sebe by nepreukázalo, že obsahom
zásielky bol započítací prejav. Odvolateľom navrhované vypočutie J. je označením dôkazu
v odvolacom pojednávaní. Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie
vykonaním ďalších dôkazov navrhovaných účastníkmi konania, ak ich nevykonal súd l. stupňa,
hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.
Odvolací súd konštatoval, že žalovaný vypočutie J. ako svedka v prvostupňovom konaní
nenavrhol a podmienky pre jeho vypočutie podľa § 205a O.s.p. nie sú dané.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny
Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 224 ods. l v spojení s ust. § 142 ods. l O.s.p.
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko mu žiadne nevznikli, odvolací súd mu ich
náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 2. apríla 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu