Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-76-2021.pdf
PDF · 107.98 KB
Case nature
Subarea
3Co/76/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Anny Kašajovej v spore navrhovateľa: R. J., Č. XX, O. E., proti záložnému veriteľovi: Prima Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, dražobníkovi: U9, a.s., IČO: 35 849 703, Zelinárska 6, Bratislava, zastúpenému STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, Dunajská 15, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie záložného veriteľa a dražobníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.10.2020, č.k. 14C/74/2020-40, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil záložnému veriteľovi a dražobníkovi povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. E., K. O. E., okres Senec, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to konkrétne:
- stavba - garáž, so súpisným č. XXXX, postavená na parcele registra „C“, č. XXXX/XXX,
- stavba - rodinný dom, so súpisným č. XXXX, postavená na parcele registra „C“, č. XXXX/XXX,
- pozemok parcela registra „C“, č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 392 m2,
- pozemok parcela registra „C", č. 1587/446, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 214 m2,
- pozemok parcela registra „C“, č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 51 m2 (ďalej spolu ako „nehnuteľnosti“), do času právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 60Csp/60/2020. Navrhovateľovi zároveň priznal voči záložnému veriteľovi a dražobníkovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným konajúcemu súdu dňa 07.09.2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku I. rozhodnutia. Dôvodil, že s právnym predchodcom záložného veriteľa (Sberbank Slovensko, a.s.) uzavrel dňa 05.01.2015 zmluvu o spotrebnom úvere, na základe ktorej mu tento poskytol spotrebný úver v sume 330.000 eur za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zmluvné strany uzatvorili i záložnú zmluvu č. XXXXXX (ďalej len „záložná zmluva“), predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorý výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 30.12.2019 oznámil navrhovateľovi predčasnú splatnosť celého úveru, vyzval ho na úhradu dlžnej sumy a následne inicioval i výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ sa o tejto skutočnosti dozvedel od dražobníka, keď ho tento požiadal o poskytnutie súčinnosti. Navrhovateľ sa následne z webovej stránky dražobníka (http://www.drazobnaspolocnost.sk/
drazba/detail/12818/drazba-rodinneho-domu-v-chorvatskom-grobe) dozvedel, že tento dal na účely realizácie dražby vyhotoviť znalecký posudok na odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Z uvedeného tak podľa navrhovateľa vyplývalo, že dražobník nepochybne realizuje právne kroky k výkonu záložného práva k predmetu zálohu v zmysle záložnej zmluvy, čo napokon bolo zrejmé i z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. E., na ktorom je vyznačená poznámka o začatí výkonu záložného práva. Navrhovateľ ďalej uviedol, že žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III sa domáha určenia, že zmluva o spotrebnom úvere je neplatná, ako i určenia, že úver poskytnutý na jej základe je bezúročný a bez poplatkov, keďže po preskúmaní jej obsahu dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti ustanovené v § 13 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 90/2016 Z.z.“), konkrétne dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru na bývanie, odplatu veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť alebo spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, ďalej výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, ani spôsob zúčtovania jednotlivých položiek splátky. Podľa mienky navrhovateľa si jeho veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebnom úvere nesplnil ani povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 8 zákona č. 90/2016 Z.z., keď nekonal s odbornou starostlivosťou ohľadom posudzovania jeho schopnosti splácať úver, ktoré porušenie povinnosti rovnako spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Na uvedenom základe navrhovateľ zdôraznil, že v konaní sa domáha ochrany svojich práv, ktoré majú podstatný význam aj pre samotný výkon záložného práva, a keďže ním môže dôjsť k porušeniu jeho práv a oprávnených záujmov ako vlastníka predmetu dražby, považoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením za odôvodnenú.
3. Konajúci súd, po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa a s listinnými dôkazmi založenými v spise zistil, že navrhovateľ je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. E., výlučným vlastníkom nehnuteľností. Navrhovateľ a právny predchodca záložného veriteľa uzavreli dňa 05.01.2015 zmluvu o spotrebnom úvere, pričom záložný veriteľ vyzval navrhovateľa listom zo dňa 30.12.2019 na zaplatenie sumy 298.757,61 eura a súčasne mu oznámil, že ku dňu 30.12.2019 rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Navrhovateľ podal dňa 07.09.2020 na Okresný súd Bratislava III žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru; konanie je vedené pod sp. zn. 60Csp/60/2020.
4. Následne, vychádzajúc z odôvodnenia podaného návrhu, ako aj z listinných dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, a preto návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, za súčasnej aplikácie ustanovenia § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v plnom rozsahu vyhovel.
5. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti neúspešnému záložnému veriteľovi a dražobníkovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním záložný veriteľ z dôvodu podľa § 365 ods. 1, písm. h) C.s.p. a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, považujúc napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie podľa neho nešpecifikoval, z akých konkrétnych dôkazov vychádzal a z odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno vyvodiť, čo bolo prameňom jeho úvah pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu a následného právneho posúdenia veci, keďže svoje myšlienkové pochody, či spôsob hodnotenia dôkazov, neozrejmil.
7. V ďalšom záložný veriteľ potvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s navrhovateľom dňa 05.01.2015 zmluvu o spotrebnom úvere, na základe ktorej mu jeho právny predchodca, za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve, Obchodných podmienok Sberbank Slovensko, a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov a spotrebných úverov zabezpečených nehnuteľnosťou pre spotrebiteľov a Všeobecných obchodných podmienok Sberbank Slovensko, a.s., poskytol peňažné prostriedky v sume 330.000 eur, keď súčasťou úverového vzťahu bola aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na to, že evidoval omeškané splátky úveru, upozornil na to navrhovateľa formou upomienok, pričom v upomienke zo dňa 19.06.2019 ho upozornil aj na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Keďže navrhovateľ, i napriek jeho výzvam nepristúpil k úhrade splátok úveru, vyhlásil dňa 30.12.2019 predčasnú splatnosť úveru a navrhovateľa informoval, že pokiaľ nezaplatí celú pohľadávku, pristúpi k jej vymáhaniu. Keďže k výkonu záložného práva pristúpil až dňa 02.03.2020 (oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo žalobcovi doručené dňa 04.03.2020), mal za to, že žalobca mal dostatok času svoj dlh uhradiť. V tejto súvislosti záložný veriteľ podotkol, že navrhovateľ nenamietal proces zosplatnenia úveru, ani výkonu záložného práva tvrdiac, že by tieto boli v rozpore s konkrétnymi zákonnými ustanoveniami, nakoľko svoje námietky obmedzil len na všeobecné tvrdenia o neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere a o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
8. Podľa mienky záložného veriteľa navrhovateľ nedostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom neopísal ani skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku. Pokiaľ totiž namietal absenciu náležitostí zmluvy o spotrebnom úvere a porušenie povinnosti overiť jeho bonitu, všetko vychádzajúc z ustanovení zákona č. 90/2016 Z.z., tento zákon nadobudol účinnosť až po uzatvorení zmluvy o spotrebnom úvere; preto predmetná zmluva nemusela v čase jej uzatvorenia obsahovať tie náležitosti vymedzené v ustanovení § 13 ods. 4 citovaného zákona. Podľa jeho mienky zmluva o spotrebnom úvere obsahovala všetky náležitosti vyžadované podľa právnej úpravy platnej a účinnej ku dňu jej uzatvorenia, a preto zastával názor, že poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti záložný veriteľ podotkol, že súd prvej inštancie mal v čase rozhodovania k dispozícii nielen samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj žalobu vo veci samej, a preto mal možnosť podstatne širšie a úplnejšie posúdiť dôvodnosť návrhu. Oboznámiac sa so znením zmluvy o spotrebnom úvere, zosplatňujúcej výzvy, ako i s tvrdeniami navrhovateľa, v ktorých absentovali nielen dôvody vedúce aspoň potenciálne k záveru o neplatnosti zmluvy, ale i konkrétne námietky ohľadom nesplnenia podmienok pri zosplatnení dlhu a pri výkone záložného práva, mal konajúci súd možnosť s vyššou mierou istoty posúdiť neoprávnenosť nároku navrhovateľa vo veci samej, resp. aspoň jeho nepravdepodobnosť. Zo žaloby je zrejmé, že táto nespĺňa základné požiadavky kladené Civilným sporovým poriadkom ohľadom bremena tvrdenia a bremena dôkazu. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, pokiaľ pri takto skutkovo a právne vymedzenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tomuto v plnom rozsahu vyhovel. Ak by sa totiž navrhovateľom predložené penzum tvrdení a dôkazov považovalo za dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia, viedlo by to k absurdnému záveru, že každý výkon záložného práva u spotrebiteľa, ktorý je vlastníkom zálohu je nezákonný, protiústavný, či rozporný s dobrými mravmi.
9. Pokiaľ išlo o samotné nariadenie neodkladného opatrenia záložný veriteľ zdôraznil, že inštitút záložného práva, ako aj dobrovoľnej dražby je zákonom regulovaný spôsob uspokojenia veriteľa v prípade, ak si dlžník neplní svoje zmluvné povinnosti, pričom samotná realizácia výkonu záložného práva na dražbe je v zmysle § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zároveň i jediný možný spôsob výkonu záložného práva. Neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom, a preto považoval jeho nariadenie v danej veci za neoprávnené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.05.2019, sp. zn. 2Co/113/2019, ako i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 23Cdo/1201/2009, v zmysle ktorého má aj ochrana spotrebiteľa svoje medze a túto nemožno v žiadnom prípade pojať ako obranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou. Nariadením neodkladného opatrenia dochádza zároveň k spochybneniu ústavného princípu, ktorý okrem iného napĺňa aj inštitút záložného práva; práve zákonné ustanovenia zakotvujúce inštitút záložného práva sú naplnením ústavného princípu slúžiaceho na zabezpečenie ochrany majetku. V tomto smere považoval záložný veriteľ za neakceptovateľné, aby sa na súde dovolávali neodkladnej ochrany svojich práv delikventi zo zmluvného vzťahu, a žiadali o ochranu pred legitímne a legálne uplatnenými právami, tak ako to napokon uviedol i R. Ú. Y. Y. N. H.. J. Ľ. v odlišnom stanovisku k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012.
10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie i dražobník z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. f) a h) C.s.p. a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nemu zamietne a prizná mu proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Považoval za nesporné, že na základe návrhu záložného veriteľa vykonáva ako dražobník záložné právo k nehnuteľnostiam formou dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“). Vzhľadom na to, že predmetný zákon zakotvuje ucelený súbor prostriedkov právnej
ochrany, ktoré môže ten, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach pri realizácii dobrovoľnej dražby využiť a domáhať sa tak nápravy, mal za to, že na strane navrhovateľa nemôže dôjsť k vzniku žiadnej faktickej ujmy. Zároveň, zákon č. 527/2002 Z.z. zakotvuje v ustanovení § 21 inštitút žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pri ktorej, v prípade jej vyhovenia, sa účinky príklepu na dražbe zrušujú spätne k okamihu jeho vzniku; uvedené potom vylučuje potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi ním a navrhovateľom.
11. Podľa mienky dražobníka je neodkladné opatrenie dôvodné vtedy, ak existuje rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Súd pri jeho nariadení musí skúmať nielen ochranu toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale musí tiež rešpektovať ochranu toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. V tomto smere súd prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu vyvodzuje výlučne z oprávnenia záložného veriteľa, preto pokiaľ oprávnenie záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne, či už dočasne alebo trvalo, má to za následok dočasný alebo trvalý zánik jeho oprávnenia vykonať dražbu. Uvedenému nasvedčuje i znenie § 19 ods. 1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z.z., v zmysle ktorého je dražobník povinný od dražby upustiť najneskôr do jej začatia, ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať. Vzhľadom na to, že nebol zmluvnou stranou tak zmluvy o spotrebnom úvere, ako ani záložnej zmluvy, a teda nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi navrhovateľom a záložným veriteľom, mal za to, že mu v danej veci nesvedčí pasívna vecná legitimácia, pričom postačujúcim je nariadenie zdržať sa výkonu záložného práva len záložnému veriteľovi ako navrhovateľovi dražby. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2018, sp. zn. 22Co/166/2018, ktorý v obdobnej veci vyslovil právny názor o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k dražobníkovi, nakoľko tento organizuje dražbu na základe písomnej zmluvy s navrhovateľom dražby, ktorým okrem iného môže byť záložný veriteľ pri výkone záložného práva, pričom o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, a nie dražobník. Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom, a nie so záložcom alebo dlžníkom, čo samo o sebe vylučuje aktívnu vecnú legitimáciu vlastníka predmetu dražby domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi. Rovnako poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.08.2018, sp. zn. 27Co/180/2018, podľa ktorého je dražobník vo vzťahu len so záložným veriteľom, ktorý je nositeľom záložného práva, a preto nemá opodstatnenie ukladať, resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je. V tomto smere dražobník podotkol, že ho zmluvné strany neoznačili za jediného dražobníka oprávneného na vykonanie dobrovoľnej dražby, a preto neexistuje ani naliehavý právny záujem na uložení mu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva; pokiaľ by sa nestal procesnou stranou v konaní, na právnom postavení navrhovateľa by sa nič nezmenilo.
12. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu záložného veriteľa nesúhlasil s jeho tvrdeniami. Zdôraznil, že predmetom konania vo veci samej je nezákonná zmluva o spotrebnom úvere a nezákonný proces, ktorý uskutočnil právny predchodca záložného veriteľa práve uzatvorením rámcových zmlúv s rámcovými obchodnými podmienkami; preto je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie z hľadiska jeho ochrany ako spotrebiteľa, a to až do času právoplatného rozhodnutia o merite veci. Napokon, zrušením nariadeného neodkladného opatrenia by došlo k zásahu do jeho práv ako spotrebiteľa, nakoľko by došlo k dražbe nehnuteľností. Podľa mienky navrhovateľa treba zmluvu o spotrebnom úvere považovať v zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka za zmluvu spotrebiteľskú, keďže je formulárového typu, jej obsah nemohol žiadnym spôsobom meniť, ani ovplyvniť, pričom táto obsahuje viacero neprijateľných podmienok, spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Za neprijateľné, a tým za neplatné podmienky považoval, že zmluva neobsahuje presné pravidlá pre platenie splátok poskytnutého úveru a tiež, že sú v nej dohodnuté neprimerane vysoké poplatky za upomienky za nezaplatenie dlžnej sumy a za výzvu na plnenie záväzkov. Zmluva o spotrebnom úvere pritom neobsahovala ani zákonné náležitosti ustanovené v § 13 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z.z. a veriteľ si pred jej uzatvorením nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 8 citovaného zákona.
13. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého uznesenia.
14. V prvom rade odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako „žalobca“ a „žalovaní“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľ“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností podľa ich hmotnoprávneho postavenia vo vzťahu k navrhovateľovi, a to ako „záložný veriteľ“ a „dražobník“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval strany ako „navrhovateľ“ a „záložný veriteľ“ a „dražobník“, ktorí sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „žalobcu“ a „žalovaných v 1. a v 2.“.
15. Záložný veriteľ ako jeden z odvolacích dôvodov namietal nedostatočné odôvodnenie, a tým nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorá procesná vada mala mať za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
16. Podľa § 236 C.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
17. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty práva na spravodlivý súdny proces. Jej účelom je, medzi iným, zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodní, znemožní tým strane sporu skutkovo, aj právne argumentovať rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, keďže o dôvodoch, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie sa má strana sporu dozvedieť práve z odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V prípade, že rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné alebo arbitrárne, strana sporu má naďalej zachované procesné oprávnenie poukazovať na tieto nedostatky rozhodnutia v odvolacom konaní a domáhať sa nápravy.
22. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 20.08.2015, sp. zn. II. ÚS 866/2014, vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia, ktorým súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že i keď také rozhodnutie bude spravidla stručnejšie ako samotný rozsudok vo veci samej, napriek tomu treba trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie malo príslušnú kvalitu, t.j. aby jeho odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných skutočností a úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver, či v danom prípade boli/neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
23. V skúmanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil záložnému veriteľovi a dražobníkovi povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa do času právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 60Csp/60/2020. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že „z odôvodnenia podaného návrhu, ako aj z listinných dôkazov priložených k návrhu mal súd za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel“.
24. Vychádzajúc z takto formulovaného odôvodnenia treba prisvedčiť argumentácii záložného veriteľa, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nemožno považovať za náležite odôvodnené, ktorá okolnosť má za následok jeho nepreskúmateľnosť.
25. Súd prvej inštancie môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí konajúci súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením (pokiaľ má mať dočasný charakter) nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prípade, že súd dospeje k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, svoj záver dostatočným spôsobom odôvodní tak, aby bol preskúmateľný.
26. S poukazom na vyššie uvedené, keď sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal voči záložnému veriteľovi a dražobníkovi zdržania sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, bolo úlohou súdu prvej inštancie vyhodnotiť a následne jasne a výstižne zdôvodniť, či opísaním rozhodujúcich skutočností navrhovateľ dostatočne odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, či osvedčil ním tvrdené skutočnosti, že záložný veriteľ a dražobník svojim konaním (výkonom záložného práva) reálne porušili/porušujú alebo môžu porušiť jeho práva a oprávnené záujmy ako vlastníka predmetu dražby, s následkom potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Zároveň bol súd prvej inštancie povinný zaoberať sa a vyhodnotiť i požiadavku primeranosti uložených obmedzení vo vzťahu k povinnej strane. Súd prvej inštancie však naznačeným smerom nepostupoval a v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol, v čom konkrétne videl dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to tak vo vzťahu k záložnému veriteľovi, ako aj k dražobníkovi, naviac za situácie, keď navrhovateľ nespochybňoval jednotlivé kroky záložného veriteľa v procese zosplatnenia úveru, rovnako tak v procese samotného výkonu záložného práva. Rovnako neobjasnil, v čom spočívala hrozba vzniku značnej ujmy na strane navrhovateľa. Týmto postupom súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., pretože svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil záložnému veriteľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; tento nedostatok pritom nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
27. So zreteľom na tieto skutočnosti odvolaciemu súdu neostalo iné len napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p., bez toho, aby sa zaoberal i ďalšou odvolacou argumentáciou záložného veriteľa a dražobníka; túto by preskúmaval za predpokladu dostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré by obsahovalo sumu relevantných skutočností a úvah umožňujúcich spätne preskúmať záver, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci opätovne sa zaoberať návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, tento posúdiť so zreteľom nielen na tvrdenia navrhovateľa a listinné dôkazy založené v spise, ale i na námietky tak záložného veriteľa, ako aj dražobníka obsiahnuté v odvolaní proti napadnutému uzneseniu a po ich vyhodnotení o návrhu opätovne rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné, obsahovalo úvahy a myšlienkové postupy, ktorými sa súd riadil a pomocou ktorých dospel k záveru o dôvodnosti alebo nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda, aby zodpovedalo zákonným požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).