Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-270-2019.pdf
PDF · 138.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/270/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: Správcovská kancelária PROGRES s.r.o., v skrátenej forme „SK PROGRES, s.r.o.", IČO: 35 895 403, Bratislava, Tomášikova č. 10/A, zastúpený JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, Nová Dedinka, Sv. Cyrila a Metoda č. 842/12, proti žalovanému: Mgr. Peter Arendacký, správca konkurznej podstaty úpadcu U. H., X. G. X.XX.XXXX, V. L., X. Č.. XX, so sídlom Bratislava, Čapkova č. 12, zastúpený JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Bratislava, Železničiarska č. 13, o zaplatenie sumy 894,81 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 21. marca 2019, č.k. 16 Csp 40/2017-219, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 21. marca 2019, č.k. 16 Csp 40/2017-219, vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,34 %, p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 21. marca 2019, č.k. 16 Csp 40/2017-219, vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 873,84 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 873,84 € odo dňa 4.6.2016 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, o d m i e t a .
III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo 21.3.2019, č.k. 16 Csp 40/2017-219, I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 873,84 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 873,84 € odo dňa 4.6.2016 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; II. žalobu vo zvyšku zamietol; III žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,34 %. 1.2. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že právny predchodca žalobcu V. B. - Správcovská a realitná kancelária PROGRES (prvoinštančný súd uznesením zo dňa 16.7.2018, č.k. 16 Csp 40/2017-132, podľa § 80 C.s.p., pripustil na návrh žalobcu, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Ľ. Ž.
- Správcovská a realitná kancelária PROGRES, IČO: 35 332 867, vstúpil ako žalobca obchodná spoločnosť Správcovská kancelária PROGRES, s.r.o., v skrátenej forme „SK PROGRES, s.r.o.“, IČO: 35 895 403, nakoľko v dôsledku uzavretia zmluvy o predaji podniku zo dňa 23.6.2017 došlo k zmene nositeľa práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov pôvodného žalobcu) sa žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 894,81 € s príslušenstvom titulom nezaplatenia dlžnej sumy vzniknutej za odber tepla, teplej a studenej vody a služieb spojených s užívaním bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome v Bratislave, X. Č.. XX, R. Č.. XXX,
na 7. poschodí, ktorého vlastníčkou je úpadca U. H.. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je správcom bytového domu v Bratislave, X. Č.. XX-XX-XX-XX-XX-XX, na základe uzavretej Zmluvy o výkone správy č. 008/1999, zo dňa 6.12.1999. Žalovaný je správca konkurznej podstaty úpadcu U. H., za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 2 K 56/2011. Dlh v sume 894,81 € predstavuje nedoplatok na ročnom vyúčtovaní nákladov za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodného, stočného a služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015. Počas roku 2015 došlo k čiastočným úhradám na jeho účet v sume 1.390,- €, pričom neuhradením všetkých zálohových platieb v predmetnom období vo výške stanovenej výpočtovým listom došlo k nedoplatku vo výške 894,81 €. Vyčísliteľná zmluvná pokuta zo vznikajúceho dlhu za obdobie od 1.1.2015 do 30.12.2015 je v sume 13,85 €. V dôsledku nezaplatenia dlžnej sumy vzniknutej za odber ústredného kúrenia, teplej úžitkovej vody, studenej vody a služieb spojených s užívaním bytu došlo zo strany úpadcu k majetkovému prospechu získaného bez právneho dôvodu. Zároveň žiadal o zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 894,81 € odo dňa 1.1.2016 do zaplatenia, keď úpadcu opakovane vyzval na zaplatenie dlžnej sumy a poskytol dostatočnú lehotu na splnenie záväzku, na čo však úpadca nereagoval. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nárok uplatnený žalobou neuznal.
2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, dokladmi, ktorými mal preukázané, že U.Z. H. je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 7. poschodí, vo vchode X. Č.. XX, Bratislava, ako aj spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku 64/10000, zapísanom na liste vlastníctve č. XXXX, pre okres Bratislava II, obec BA-m.č. Ružinov, katastrálne územie Ružinov. Okresný súd Bratislava I. vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu U. H., K. Š., uznesením zo dňa 16.11.2011, č.k. 2 K 56/2011-113, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2011, vyhlásil na majetok dlžníka-úpadcu konkurz a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Petra Arendackého. Vlastníci bytov a nebytových priestorov domu v Bratislave, X., súpisné č. XXX, dňa 6.12.1999 s pôvodne označeným žalobcom Ľ. Ž. - Správcovská a realitná kancelária PROGRES, IČO: 35 332 867, ako správcom, uzavreli Zmluvu o výkone správy č. 008/1999, na základe ktorej sa správca zaviazal vykonávať správu spoločných častí a spoločných zariadení domu, jeho príslušenstva a prevádzku domu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv v bytovom dome. Zmluva bola uzavretá na čas neurčitý a nadobudla účinnosť dňa 1.1.2000; úpadca zmluvu o výkone správy podpísal. Podľa čl. IV. bod 4.1. zmluvy sú práva a povinnosti vlastníkov určené najmä zákonom č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov a touto zmluvou; podľa čl. IV. bod 4.2. zmluvy na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv a ostatných plnení spojených s užívaním bytov sú vlastníci povinní mesačne uhrádzať platby vo výške ustanovenej výpočtovým listom, najneskôr však do 25. dňa príslušného mesiaca na bankový účet podľa čl. III. bod 3.3. a podľa čl. IV. bod 4.4. zmluvy nedoplatok vyčíslený vo vyúčtovaní plnení spojených s užívaním bytu je vlastník povinný zaplatiť do 15 dní od obdržania vyúčtovania. V prípade omeškania je povinný zaplatiť do fondu prevádzky, údržby a opráv poplatok z omeškania vo výške 10,- Sk za každý začatý deň, ktorý si sám vypočíta a uhradí. Z mesačného zálohového predpisu zistil, že zálohového platby spojené s užívaním bytu mal úpadca platiť od 1.1.2015 mesačne vo výške 238,02 €. Vyúčtovaním nákladov za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodného a stočného a služieb spojených s užívaním bytu zo dňa 16.5.2016 za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, bol úpadcovi U. H. v súvislosti s užívaním bytu vyúčtovaný nedoplatok vo výške 15.525,85 €; predpísané zálohy boli stanovené spolu v sume 2.856,24 €, skutočné náklady boli v sume 2.263,84 € a tak rozdiel úhrad zálohových platieb v prípade ich zaplatenia a skutočných nákladov by bol v sume + 592,40 €. Podľa vyúčtovania rozdiel medzi predpísanými zálohami a uhradenými platbami k 31.12.2015 bol vyúčtovaný v sume - 10.576,30 €, neuhradené zmluvné pokuty a úroky z omeškania k 31.12.2015 v sume
- 3.833,16 €, neuhradené náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky v sume - 1.708,79 € a nedoplatok za rok 2015 v sume - 15.525,85 €. Vyúčtovanie za rok 2015 bolo žalovanému doručené dňa 19.5.2016, ako to vyplýva z podpisového hárku vyúčtovania za rok 2015. Z analýzy platieb za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 je zrejmé, že žalovaný uhradil spolu sumu 1.390,- €, keď zaplatil dňa 15.1.2015 sumu 160,- €, dňa 16.4.2015 sumu 180,- €, dňa 12.5.2015 sumu 170,- €, dňa 20.8.2015 sumu 160,- €, dňa 17.9.2015 sumu 180,- €, dňa 13.10.2015 sumu 180,- €, dňa 19.11.2015 sumu 180,- € a dňa 22.12.2015 sumu 180,- €, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobca ako správca bytového domu upomienkou zo dňa 20.7.2016 vyzval úpadcu na zaplatenie sumy 17.347,- € a zároveň ho upozornil, že ku dňu 30.6.2016 vznikla z jeho strany pohľadávka za neuhradený mesačný zálohový predpis, prípadne nedoplatok z vyúčtovania nákladov v uvedenej výške. Žalobca vyčíslil úrok z
omeškania za neuhradené zálohové platby, neuhradené poštovné a poplatok za upomienky za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, v sume 13,85 €.
3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2, § 8a ods. 2, § 8b ods. 2, § 10 ods. 1, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dôvodil čiastočnou dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania a právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania nákladov za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodného a stočného a služieb spojených s užívaním bytu č. XX nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu v Bratislave, X. Č.. XX, za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, t.j. roku 2015, je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 873,84 €. Mal za preukázané, keď žalovaný nijakým spôsobom tvrdenie žalobcu nesporoval, že žalobca ako správca bytového domu v Bratislave, X. Č.. XX-XX-XX-XX-XX-XX, na základe uzavretej Zmluvy o výkone správy č. 008/1999, zo dňa 6.12.1999, vykonáva správu bytového domu a zabezpečuje prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva bytového domu, zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov, nebytových priestorov, spoločných častí a zariadení a ďalších služieb. Oprávnenie pre žalobcu vykonávať správu domu vyplýva z uvedenej zmluvy, ktorú právny predchodca žalobcu ako správca domu uzavrel s vlastníkmi bytov v dome. Vlastník bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 7. poschodí vo vchode X. Č.. XX, Bratislava, a to úpadca, si neplnil svoje povinnosti, pretože riadne a včas neuhrádzal príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia, odmenu za správu, ani nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu v jeho vlastníctve za rok 2015, takže si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone správy a zákona o vlastníctve bytov. V roku 2015 úpadca spolu zaplatil sumu 1.390,- €, pričom podľa vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2015 boli skutočné náklady vo výške 2.263,84 €. Nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za rok 2015 po zohľadnení uskutočnených platieb úpadcom bol v sume 873,84 €, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi skutočnými nákladmi za rok 2015 vo výške 2.263,84 € a úpadcom zaplatenou sumou v tomto roku vo výške 1.390,- €, ktorú uvádzal sám žalobca, ktorá ani v spore nebola sporná. Ďalej prvoinštančný súd dôvodil, že žalovaný tvrdenia žalobcu a skutočnosti vyplývajúce z predložených listinných dokladov žalobcom nerozporoval, zaplatenie pohľadávky žalobcu nepreukázal a ani netvrdil. Zamietol ale žalobu v časti o zaplatenie sumy 20,97 € (894,81 € - 873,84 €), ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal titulom spoplatnených upomienok, resp. výziev na úhradu nedoplatkov s tým, že išlo o upomienky zo dňa 15.1.2015, 31.3.2015, 16.4.2015, 7.5.2015, 30.6.2015, 16.7.2015, 30.9.2015, 12.10.2015 a 31.12.2013, ako nedôvodnú a nepreukázanú,. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu ohľadne zaslania spoplatnených upomienok, resp. výziev na úhradu a uviedol, že nie je zrejmé z čoho žalobca vyvodzuje povinnosť úpadcu takto uplatnený nárok zaplatiť. Žalobca nepreukázal, že uvedenými upomienkami úpadcu na zaplatenie nedoplatku za rok 2015 skutočne aj vyzýval, či tieto upomienky boli skutočne vyhotovené a či boli úpadcovi i doručené, resp. doručované a či sa týkali predmetu sporu, pričom tieto upomienky nepredložil. Žalobca predložil len jednu upomienku adresovanú úpadcovi zo dňa 20.7.2016, ktorou vyzval úpadcu na zaplatenie sumy 17.347,- € ku dňu 30.6.2016, pričom však nárok na zaplatenie poštovného v súvislosti s práve touto upomienkou si neuplatnil. Navyše z označenia upomienok dátumom ich vydania žalobcom vyplýva, že tieto, ak vôbec boli vyhotovené, mali byť vyhotovené pred doručením vyúčtovania za rok 2015, pretože vyúčtovanie bolo úpadcovi doručené až dňa 19.5.2016, keď všetky žalobcom označené a zároveň nepredložené upomienky boli s dátumom z roku 2015, t.j. dátumom pred doručením vyúčtovania za rok 2015. K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 13,85 € titulom vyčíslených úrokov z omeškania z dlžných súm za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 uviedol, že vyčíslené úroky z omeškania sa týkajú omeškania úpadcu so zaplatením jednotlivých zálohových platieb za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, pričom mesačné zálohové platby boli splatné podľa čl. IV. bod 4.2.2 zmluvy o výkone správy do 25. dňa príslušného mesiaca (podanie žalobcu doručené súdu dňa 17.10.2018). Zo žalobcom predloženého vyčíslenia úrokov z omeškania za uvedené obdobie vyplynulo, že vyčíslil úroky z omeškania z jednotlivých predpísaných zálohových platieb, ale aj z poplatkov za upomienky a poštovného, ktoré poplatky si uplatnil aj samostatne v rámci zaplatenia nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2015 v sume 20,97 €. Žalovaný žalobcom vyčíslené úroky z omeškania vo výške 13,85 € namietal z dôvodu, že takto uplatnená suma je nepreskúmateľná, s čím sa stotožnil a mal za to, že nárok žalobcu v tejto výške je pre absenciu tvrdení nepreskúmateľný. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť opodstatnenosť žalovaného nároku, vyčíslených úrokov z omeškania v uplatnenej výške. V tejto súvislosti odkázal na judikát uverejnený pod R 78/2004, podľa ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním
bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka. Uvedený judikát sa analogicky vzťahuje nielen na nájomné byty, ale i na byty vlastnícke a vlastník bytu nie je v omeškaní s úhradou plnení spojených s užívaním bytu pred riadnym vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pretože pred vyúčtovaním táto úhrada nie je splatná. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku žalobcom, ktorý nárok na zaplatenie žalovanej sumy si uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo zo strany úpadcu, keď úpadca podľa žalobcu získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. V prejednávanej veci nešlo o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, ale o splnenie povinnosti úpadcu ako vlastníka bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. a uzavretej zmluvy o výkone správy. Žalobca ako správca má povinnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky od vlastníkov bytov samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov. Vlastníci bytov sú povinní platiť v súlade so zmluvou o výkone správy mesačne preddavky. Poukázal na zásadu „právo pozná súd“, podľa ktorej v danej veci postupoval. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. 3.2. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. uplatnenej žalobcom zo sumy 873,84 € odo dňa 4.6.2016 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Konštatoval, že úpadca ako vlastník bytu sa dostal do omeškania s úhradou nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2015, keď nedoplatok z vyúčtovaní neuhradil v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovania podľa čl. IV. bod 4.4. zmluvy o výkone správy č. 008/1999. Vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2015 zo dňa 16.5.2016 bol úpadcovi vyúčtovaný nedoplatok k 31.12.2015, ktoré vyúčtovanie mu bolo doručené dňa 19.5.2016. Úpadca bol povinný zaplatiť vyúčtovaný nedoplatok v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovania a nakoľko tak neurobil, bol v omeškaní so zaplatením reálneho nedoplatku vo výške 873,84 € odo dňa 4.6.2016 (19.5.2016 + 15 dní = 3.6.2016), t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil dňom 1.1.2016, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 3.3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 92,34 %. Žalobca sa voči žalovanému žalobou domáhal zaplatenia sumy 908,66 € (894,81 € + 13,85 €), pričom mal v konaní úspech v priznanej časti istiny v sume 873,84 € a žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 34,82 € (908,66 € - 873,84 €); úspech žalobcu predstavuje 96,17 %, úspech žalovaného 3,83 %, takže celkový (čistý) úspech žalobcu je potom 92,34 % (96,17 % - 3,83 %); o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie uvedeným v bode 14.2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o nepriznaní sumy 20,97 € titulom spoplatnených upomienok, resp. výziev na úhradu nedoplatkov, pretože išlo o upomienky zo dňa 15.1.2015 (účtované poštovné doporučeného listu vo výške 1,15 €); dňa 15.4.2015 (poplatok vo výške 3,98 € účtovaný ku dňu 31.3.2015); poštovné za upomienku zo dňa 15.4.2015 (poštovné doporučeného listu vo výške 1,15 € účtované ku dňu odoslania 16.04.2015); opätovne zasielaná upomienka zo dňa 15.4.2015 (poštovné účtované dňa 7.5.2015 za obyčajnú zásielku vo výške 0,45 €); upomienka zo dňa 15.7.2015 (poplatok vo výške 3,98 € účtovaný ku dňu 30.6.2015); poštovné za upomienku zo dňa 15.7.2015 (poštovné doporučeného listu vo výške 1,15 € účtované ku dňu odoslania 16.7.2015); pokus o zmier zo dňa 9.10.2015 (poplatok vo výške 3,98 € účtovaný ku dňu 30.9.2015); poštovné za pokus o zmier zo dňa 9.10.2015 (poštovné doporučeného listu vo výške 1,15 € účtované ku dňu odoslania 12.10.2015); upomienka zo dňa 18.1.2016 (poplatok vo výške 3,98 € účtovaný ku dňu 31.12.2015). Má za to, že celý požadovaný nárok riadne preukázal a objasnil jednotlivé položky požadovaného nároku v špecifikácii zo dňa 17.10.2018, v ktorej identifikoval dátumy vystavenia upomienok. Nakoľko žalovaný vo svojich podaniach nenapadol doručenie upomienok, nedokladal ich listinné vyhotovenie, keďže považoval upomienky evidované v iných listinných dokladoch (napr. v analýze platieb alebo v ročnom vyúčtovaní) za dostatočne preukázané. Rovnako ani prvoinštančný súd nepožadoval doloženie takýchto dôkazov v rámci predbežného právneho posúdenia, resp. neuviedol, že túto časť považuje za nepreukázanú,
v opačnom prípade by pristúpil k predloženiu spomínaných upomienok i predloženiu zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, kde bolo rozhodnuté o spoplatnení upomienok. Nie je teda pravdou, že by požadovanú časť uplatneného nároku nepreukázal a dostatočne neobjasnil. K vyčíslenej zmluvnej pokute za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vo výške 13,85 €, ktorú súd prvej inštancie taktiež zamietol konštatoval, že nejde o sankciu za omeškanie, ktorá by bola uplatnená z nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2015, ale išlo o priebežne narastajúcu sankciu, ktorá sa vzťahuje na omeškanie s úhradou jednotlivých mesačných zálohových platieb, na ktoré bol žalovaný v rozhodnom čase povinný. Spôsob výpočtu uvedeného zákonného úroku z omeškania, istina, z ktorej sa úrok z omeškania počítal, sadzba úroku z omeškania, počet dní omeškania, vyplývajú a sú jednoznačne špecifikované v prílohe k žalobe, preto tento jeho nárok, ktorý bol v špecifikovanej časti rozsudkom zamietnutý, bol v rámci konania pred súdom prvej jednoznačne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi. Nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania, pretože vzhľadom na jeho pomer úspechu je spravodlivé, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Prvoinštančný súd nesprávne posúdil jeho pomer úspechu k pomeru úspechu žalovaného, keď mal za mieru jeho neúspechu považovať iba zamietnutú časť istiny vo výške 20,97 € (ako časť žalovanej sumy titulom neuhradených poplatkov za upomienky), takže by išlo len o jeho nepatrný neúspech, z dôvodu ktorého žiada o priznanie nároku na náhradu trov konania vo výške 100 %. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu; žiadal trovy konania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné, keď tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní týkajúce sa preukázania nároku na zaplatenie upomienok sa nezakladajú na skutočnosti a sú v rozpore s obsahom spisu. On už v odpore namietal doručenie akejkoľvek upomienky zo strany žalovaného (pravdepodobne žalobcu, poznámka odvolacieho súdu), rovnako tak v podaní zo dňa 27.12.2018 opätovne poprel, že by úpadcovi boli zasielané upomienky. Bolo tak na žalobcovi, aby svoje tvrdenia riadne preukázal v zmysle § 154 C.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končilo. Na dôkazy predložené spolu s odvolaním súd nie je oprávnený prihliadať, preto sa k nim z dôvodu hospodárnosti ani nevyjadruje. Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd prvej inštancie nepožadoval predloženie predmetných dôkazov, žalobca asi opomína, že súd nie je povinný a ani oprávnený predkladanie konkrétnych dôkazov požadovať. Na spornosť tejto otázky bol žalobca súdom upozornený, naviac táto nepochybne vyplývala z jej rozporovania v jeho podaniach. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadne nepriznania nároku, ktorým sa domáha úrokov z omeškania za preddavkové platby v roku 2015 konštatoval, že sám žalobca uviedol, že táto suma bola špecifikovaná v prílohe žaloby, čím potvrdil správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže povinnosť tvrdenia musí vychádzať z obsahu žaloby (podania sporovej strany), nie z dokladov k nej priložených. Nie je vecou súdu ani protistrany, aby nahrádzali skutkové tvrdenia nevyhnutné pre úspech žalobcu vo veci a extrahovali ich z dôkazných prostriedkov (naviac v podobe často zmätočných dokumentov). Dodal, že dôkazy majú iba preukazovať už prednesené tvrdenia, neslúžia na to, aby nimi boli samotné tvrdenia prednášané. V tejto súvislosti žalobca vo svojich odvolacích dôvodoch celkom opomenul ďalší dôvod, pre ktorý bol jeho nárok v tejto časti zamietnutý, a to samotnú neprípustnosť uplatňovania úrokov z omeškania z platieb preddavkov (R 78/2004). Nakoľko žalobca tento právny záver súdu prvej inštancie svojimi odvolacími dôvodmi nenapadol, odvolací súd, ktorý je dôvodmi odvolania viazaný, nie je oprávnený ho preskúmavať, takže ani v tejto časti rozsudok rušiť či meniť. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej namieta rozhodnutie o náhrade trov konania, avšak zrejme opomína, že Civilný sporový poriadok neumožňuje zohľadniť nepatrnosť neúspechu a striktne vyžaduje, aby o náhrade trov konania bolo rozhodnuté presne podľa pomeru úspechu vo veci. Navyše neúspech žalobcu (ako správne konštatoval i prvoinštančný súd), nepredstavuje iba istina vo výške 20,97 € ale aj vyčíslené úroky z omeškania vo výške 13,85 €, ktoré sa tiež zohľadňujú pre zistenie pomeru úspechu vo veci. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadal trovy odvolacieho konania.
6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. júla 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.
9. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 14.2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ohľadne nepriznania sumy 20,97 €, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal titulom spoplatnených upomienok, resp. výziev za úhradu nedoplatkov, pretože žalobca nepreukázal, že by žalovanému, resp. úpadcovi doručoval upomienky, resp. výzvy na úhradu nedoplatkov. Žalobca si nesplnil základnú povinnosť tvrdenia, nakoľko v žalobe vôbec neuviedol, že si uplatňuje uvedenú sumu za zasielané upomienky, resp. výzvy na úhradu nedoplatkov, túto sumu uviedol až v špecifikácii zo dňa 17.10.2018, ale nepriložil k nej ako dôkaz jednotlivé upomienky, resp. výzvy na úhradu nedoplatkov spolu s doručenkami. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd dňa 21.4.2017, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý zakotvuje zásadu kontradiktórnosti, t.j. priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Nová právna úprava v ustanovení § 150 C.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že v ustanovení § 132 a nasl. C.s.p. sa uvádza, aké náležitosti musí obsahovať žaloba. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Žalobca je zároveň povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p., v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné
kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
10. Ak žalobca tvrdil, že žalovanému, resp. úpadcovi zaslal upomienky, resp. výzvy na úhradu nedoplatkov, mal na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, čo neurobil. Žalobca kópie upomienok, resp. výziev na úhradu nedoplatkov spolu s poštovými podacími hárkami, ktorými preukazoval zasielanie upomienok, resp. výziev úpadcovi spolu so Zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XX-XX, konanej dňa 3.6.2008, na ktorej si vlastníci odsúhlasili výšku poplatkov za upomienky (č.l. 236 až 251 spisu), predložil až spolu s odvolaním voči napadnutému rozsudku. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na ustanovenie § 366 C.s.p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred prvoinštančným súdom, možno uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. V predmetnej veci však žalobca mohol uplatniť prostriedky procesného útoku pred súdom prvej inštancie, pretože všetky upomienky, resp. výzvy na úhradu nedoplatkov boli vyhotovené pred podaním žaloby a tak žalobcovi nič nebránilo, aby ich priložil ako dôkaz k žalobe, prípadne špecifikácii zo dňa 17.10.2018 alebo do vyhlásenia uznesenia na pojednávaní konanom dňa 21.3.2048, ktorým prvoinštančný súd vyhlásil dokazovanie za skončené, keď boli splnené v danej veci všetky procesné podmienky pre konanie, ani nedošlo v konaní k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd na dôkazy predložené žalobcom k odvolaniu neprihliadol, ani na jeho odvolaciu námietku, že nedokladoval listinné vyhotovenie upomienok, resp. výziev na úhradu nedoplatku, nakoľko ich považoval za evidované v iných listinných dokladoch a ani súd prvej inštancie nepožadoval doloženie takýchto dôkazov v rámci predbežného právneho posúdenia, resp. neuviedol, že túto časť považuje za preukázanú.
11. Odvolací súd sa stotožnil i s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku o nepriznaní sumy 13,85 € žalobcovi titulom vyčíslených úrokov z omeškania z dlžných súm za rok 2015, nakoľko nie je možné požadovať úrok z omeškania z jednotlivých zálohových platieb za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, keď už bolo vyhotovené vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za rok 2015 s odkazom na judikát R 78/2004, na ktorý správne poukázal prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu. Navyše, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v uvedenom bode odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalobca žiadal o zaplatenie úroku z omeškania (v žalobe uvádzal že ide o zmluvnú pokutu) nielen z neuhradených zálohových platieb za byt, ale aj poplatkov za upomienky a poštovného (č.l. 40 spisu), pričom aj pri tomto nároku si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, keď neodôvodnil prečo požaduje úroky z omeškania aj z upomienok a poštovného.
12. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v
súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
13. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
14. Vzhľadom na skutočnosť že žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, teda aj do výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 873,84 € s príslušenstvom, t.j. do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, odvolací súd odvolanie žalobcu voči tomuto výroku podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odmietol, pretože odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti príslušenstva (bod 19.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom žalobca napriek odvolaniu voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, v odvolaní neuviedol dôvody prečo nesúhlasí so zamietnutím žaloby v časti príslušenstva, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, takže aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).
15. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. i vo výroku III. o náhrade trov konania, pretože súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o čiastočnom úspechu žalobcu v konaní, pričom aj výpočet čistého úspechu žalobcu v konaní bol správny (bod 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Odvolací súd dodáva, že doručoval žalobcovi vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu podľa § 374 ods. 1 C.s.p., ale z dôvodu, že akékoľvek skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu by už nemali vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu, nevyčkal odvolací súd na zaslanie vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu.
18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).