Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/45/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 348,-EUR s príslušenstvom, , takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 348,-EUR v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným súdu dňa 12.5.2020, prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 348,-EUR a nahradiť mu trovy konania a to titulom nedôvodne kráteného poistného plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o povinnom zákonnom poistení (ďalej len „PZP“), bez uvedenia čísla zmluvy a dátumu jej uzatvorenia, po poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 2.9.2019.

2. Žalobca podaný návrh odôvodnil tvrdením, že v dôsledku škodovej udalosti došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si poškodený uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, žalovaný oznámil poškodenému, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca poukázal na ustanovenia , , a zákona o PZP a v zmysle .

3. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to záznam o dopravnej nehode zo dňa 2.9.2019, zákazkový list č. NB 20190141, faktúru č. 219061374 k oprave motorového vozidla, zmluvu o prenájme vozidla č. 572/604 z 12.11.2019, faktúru č. 190579 zo dňa 19.11.2019 za prenájom vozidla, všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov zo dňa 3.10.2018, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému zo dňa 19.11.2019, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa

19.11.2019, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.11.2019, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 12.9.2019, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 2.12.2019, splnomocnenie pre právneho zástupcu zo dňa 23.4.2020, upomienku zo dňa 19.2.2020 spolu s poštovým podacím lístkom zo dňa 25.2.2020, osvedčenie o DPH .

4. Žalovaný, v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydanom tunajším súdom pod sp. zn. , prostredníctvom právneho zástupcu namietol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Uviedol, že mu faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , keď neopísal rozhodujúce skutočnosti a tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je, postačujúce. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, pričom však žalovaný má vedomosť o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých ho žaluje. Ide tak podľa jeho názoru o neoprávnené podnikanie.

5. K tvrdeniu žalobcu, ktorý opiera vznik nároku o , , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“), a ustanovenie , žalovaný uviedol, že takýto nárok nevyplýva ani zo ani z .

6. Ďalej žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. V prípade ak mal poškodený voči žalobcovi neuhradený záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre č. 190579 zo dňa 19.11.2019, ako to z tejto faktúry vyplýva, potom poškodený bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na ustanovenie , potom poškodený, ako dlžník, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, potom ani nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu, pretože poškodenému pohľadávka nevznikla. Neexistoval tak predmet postúpenia. Došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu. Medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením . K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto ani postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. V tomto smere žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 29.1.2008 z ktorého vyplýva, že: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný takýto právny úkon, podľa , za absolútne neplatný a uplatnený nárok žalobcu za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.

7. Žalovaný k odporu pripojil splnomocnenie pre právneho zástupcu zo dňa 18.6.2020.

8. Žalobca vo vyjadrení k odporu mal za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v o upomínacom konaní s poukazom na zákona. Námietku žalovaného týkajúcu sa jeho činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok máme za neopodstatnenú, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. Na podanej žalobe trvá. Prenájom náhradného vozidla je judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, t. j. za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené potvrdzuje aj metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 2.9.2019 došlo v Y. Y. ku škodovej udalosti na

motorovom vozidle P. K.-X., T.. Č.. Y. XXX Y., spôsobenej poškodenej D.. T. D.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla A. N., T.. Č.. Y. XXX T., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 8006425882. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla P. F., T.. Č.. Y. XXX A. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 572/604 zo dňa 12.11.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190579 zo dňa 19.11.2019, s dátumom splatnosti 3.12.2019 na sumu 556,80,-EUR. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 2.12.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 208,80,-EUR. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov v tejto otázke, napríklad na R 7/1992, s tým, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ) V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň uvádzame, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. ). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.

9. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Tu poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.9.2018, podľa ktorého dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Podstatnou skutočnosťou podľa žalobcu je, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. V tomto prípade bol krycí list vystavený dňa 20.11.2019. Dátum dodania tovaru/služby uvedený na faktúre tak nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Okamih vystavenia faktúry za opravu totiž sám o sebe nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Poškodený navyše v deň odovzdania náhradného vozidla, t.j. 19.11.2019, priamo na nájomnú zmluvu písomne uviedol, že jeho vozidlo bolo v tom čase ešte v oprave. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana účinne nepoprela, sa tak považujú v zmysle za nesporné.

10. Za nedôvodné žalobca považuje aj vznesenie námietky nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Takéto postúpenie pohľadávky, podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR, neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je uzatvorená platne. Napríklad podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že v tomto prípade došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na

zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Žalobca preto považuje za nesprávne aj tvrdenie žalovaného, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 17.1.2018, súd uviedol záver, že je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Súd taktiež konštatoval, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

11. Žalovaný dupliku k vyjadreniu žalobcu nepodal a k veci sa viac nevyjadril.

12. Po zrušení platobného rozkazu ( ), súd na návrh žalobcu ( ), pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.

13. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.7.2021 ospravedlnil svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní a súhlasil s konaním súdu v jeho neprítomnosti.

14. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na uplatnenom nároku v celom rozsahu. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu a replike (vyjadrení k odporu) a to vrátane tvrdení týkajúcich sa aktívnej vecnej legitimácie. Opätovne uviedol, že právny predchodca žalobcu bol obmedzený v užívaní svojho motorového vozidla a z toho dôvodu si prenajal náhradné motorové vozidlo, ktoré užíval iba v čase opravy jeho motorového vozidla. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného nepovažuje za dôvodné a ani nijako preukázané. V krycom liste pre servis, vo faktúre, ako aj v oznámení o poistnom plnení je uvedené, že dňa 19.11.2019 bola ukončená likvidácia poistnej udalosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje podanej žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %

15. Podľa o upomínacom konaní konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (ďalej len návrh).

16. Podľa , uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

17. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak na konanie podľa tohto zákona sa použije okrem .

18. Podľa , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“), , na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu, j) prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

19. Podľa , sa tento zákon vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

20. Podľa , má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

21. Podľa , má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

25. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

27. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29. Podľa súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

30. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 1-3), záznamom o dopravnej nehode zo dňa 2.9.2019 (č.l. 4), zákazkovým listom č. NB 20190141 (č.l. 4 rub), faktúrou č. 219061374 zo dňa 18.11.2019 k oprave motorového vozidla (č.l. 5), zmluvou o prenájme vozidla č. 572/604 z 12.11.2019 (č.l. 5 rub - 6), faktúrou č. 190579 zo dňa 19.11.2019 za prenájom vozidla (č.l. 6 rub), všeobecnými obchodnými podmienkami pre prenájom osobných automobilov zo dňa 3.10.2018 (č.l. 7), oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanému zo dňa 19.11.2019 (č.l. 8), zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2019 (č.l. 8 rub), oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.11.2019 (č.l. 9), uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 12.9.2019 (č.l. 9 rub - 10), oznámením o poistnom plnení zo dňa 2.12.2019 (č.l. 10 rub - 11), splnomocnením pre právneho zástupcu zo dňa 23.4.2020 (č.l. 12), upomienkou zo dňa 19.2.2020 spolu s poštovým podacím lístkom zo dňa 25.2.2020 (č.l. 14 - 15), osvedčením o DPH (č.l. 16), odporom žalovaného proti platobnému rozkazu (č.l. 26-27), oprávnením a splnomocnením (č.l. 28-31), vyjadrením žalobcu k odporu (č.l.37-38), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

31. Z uvedených listinných dôkazov, prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

32. V konaní nebolo sporné, že dňa X.X.XXXX A. XX:XX hod. došlo v Y. Y. k dopravnej nehode, ku škodovej udalosti na motorovom vozidle P. K.-X., T.. Č.. Y. XXX Y., poškodenej D.. T. D., ktorú ako poistnú udalosť šetril žalovaný.

33. Nebolo sporné, že faktúra č. 219061374, za vykonanie opravy motorového vozidla poškodenej, bola spoločnosťou LION CAR, s.r.o. vystavená poškodenej dňa 18.11.2019 v sume 847,63,-EUR, a že bola splatná dňa 2.12.2019. Ako dátum otvorenia zákazky je uvedený deň 12.11.2019 o 9:02 hod.

34. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného, zo dňa 20.11.2019 nebolo sporné, že titulom poistnej udalosti, žalovaný poukázal poistné plnenie vo výške 484,54,-EUR spoločnosti LION CAR, s.r.o., na základe predložených dokladov, ako spoločnosti, ktorá vykonala opravu poškodeného motorového vozidla poškodenej T. D..

35. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že poškodená T. D. si na základe zmluvy o prenájme č. 572/604 zo dňa 12.11.2019, prenajala u žalobcu náhradné vozidlo a to z dôvodu opravy a umiestnenia jej motorového vozidla v servise, po dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 2.9.2019, za sumu dennej sadzby prenájmu 69,70,-EUR. Doba prenájmu bola ukončená dňa 19.11.2019, pričom poškodená pri ukončení prenájmu uviedla prehlásenie o tom, že jej auto je stále v servise. Faktúra č. 190579 v sume 556,80,- EUR, za prenájom vozidla, bola poškodenej vystavená dňa 19.11.2019 a splatná bola dňa 3.12.2019. Vystavená bola za 8 dní a to od 12.11.2019 do 19.11.2019 s uvedením počtu najazdených 1012 km.

36. Z ďalšieho oznámenia o poistnom plnení žalovaného, zo dňa 2.12.2019 nebolo sporné, že titulom poistnej udalosti, žalovaný poukázal poistné plnenie vo výške 208,80,-EUR žalobcovi, na základe predložených dokladov, pričom krátil náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy vlastného motorového vozidla, na základe podkladov o dĺžke opravy z 8 dní na 3 dni. Ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo bolo poistné plnenie krátené o sumu 348,-EUR.

37. V konaní bolo, vzhľadom na podaný odpor sporné, či návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti , .

38. Sporná bola aktívna vecná legitimácia žalobcu a s ňou súvisiaca platnosť dohody o postúpení pohľadávky.

39. K uvedeným sporným skutočnostiam súd uvádza, že podaný návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti § 3 ods. 4 zákona o upomínacom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia, možno nárok odôvodnene predpokladať aj vtedy, ak žalobca k návrhu pripojí len faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku žalovaného a v návrhu vyhlási, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Po preskúmaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh, súd konštatuje, že podaný návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu na začatie konania.

40. Súd ďalej skúmal, na námietku žalovaného, ako aj z úradnej povinnosti, či je daná aktívna legitimácia žalobcu a zistil, že táto je daná.

41. V tomto smere súd uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

42. Súd uvádza, že aktívnu vecnú legitimáciu je možné nadobudnúť postúpením pohľadávky. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003). Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Mohol by tak urobiť len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

43. Z oznámenie o postúpení pohľadávky, zo dňa 19.11.2019, mal súd v danom prípade preukázané, že postupca (poškodená T. D.), oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, spočívajúcej v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. 8006332520 zo dňa 2.9.2019, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 556,80,-EUR spolu s príslušenstvom, na žalobcu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd dospel k záveru, že aktívne vecne legitimovaným na vymáhanie alebo uplatňovanie predmetnej pohľadávky je žalobca. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá platne aj vzhľadom na skutočnosť, že odplata za postúpenie pohľadávky bola dohodnutá vo výške 556,80,-EUR, t.j. za sumu zhodnú so sumou nájomného za prenajaté náhradné motorové vozidlo, ktorá bola súčasne započítaná, keď došlo k započítaniu vzájomných nárokov poškodenej a žalobcu a to nároku poškodenej na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Súd tak konštatuje, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody. Súd pre úplnosť poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 2.12.2019, ktoré adresoval už žalobcovi uviedol, že krátené poistné plnenie poskytuje žalobcovi na jeho účet. Teda, v čase poskytnutia kráteného poistného plnenia samotný žalovaný nemal pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky.

44. Predmetom konania je skutočná škoda podľa v spojení so , t. j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného vozidla. Súd považoval vznik škody spočívajúci v nákladoch na zapožičanie vozidla za preukázaný. Čo sa týka výšky škody súd mal za to, že uvedená škoda vznikla za prenájom prenajatého motorového vozidla, kde v zmysle nájomnej zmluvy bola dohodnutá výška, sadzba prenájmu 69,60,-EUR za 1 deň. Žalovaný škodu takto aj plnil, avšak iba čiastočne, keď mal za to, že nevyhnutná doba prenájmu bola iba 3 dni a nie 8 dní. Žalovaný však dobu 3 dní bližšie neodôvodnil. Uviedol iba, že zohľadnil dobu opravy vlastného motorového vozidla poškodenej na základe doložených podkladov o dĺžke opravy. Súd uvedené tvrdenie žalovaného považoval za nepreukázané a nedôvodné, keď doba trvania opravy 3 dni nevyplývala z nijakých dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Žalovaný v tomto smere súdu nijaký dôkaz nepredložil a samotnú dobu trvania opravy vozidla poškodenej v servise (8 dní), nerozporoval. Svoje tvrdenia o dôvodnosti trvania opravy poškodeného motorového vozidla len v rozsahu 3 dní tak nepreukázal. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tohto skutkového tvrdenia v rámci svojej procesnej obrany. Žalovaný v konaní nerozporoval ani to, že poškodená v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou reálne užívala náhradné (prenajaté) motorové vozidlo v rozsahu 8 dní, t.j. od 12.11.2019 do 19.11.2019 (t.j. po ktorú dobu trvala oprava poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla). Súd potom považoval za preukázané, že na strane poškodenej sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodená si náhradné vozidlo požičala iba na obdobie, kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo v servise. Poškodená dĺžku opravy svojho vozidla nemala dôvod ovplyvniť. Náhradné vozidlo bolo poškodenou žalobcovi vrátené bezodkladne po skončení opravy a preto súd považoval účelnosť a dôvodnosť jeho zapožičania poškodenou za jednoznačnú. Skutočnosť, že následne poškodená postúpila svoju pohľadávku spočívajúcu v nároku na poistné plnenie žalobcovi, na uvedenom, súdom zistenom skutkovom a právnom stave nič nemení. Na postúpenie pohľadávky veriteľa, nie je potrebný súhlas dlžníka. Postúpenie bolo dlžníkovi oznámené postupcom.

45. Súd potom, po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo za konanie vyšlo najavo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Poistné plnenie bolo žalovaným krátené nedôvodne. Súd preto žalobcovi, ako subjektu aktívne vecne legitimovanému, priznal právo na zaplatenie kráteného poistného plnenia v sume 348,-EUR vychádzajúc z toho, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Vzhľadom k tomu, že v konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 100%, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.