Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: CLV s.r.o., so sídlom Nižné Kapustníky 3, 040 01, Košice, zastúpeného advokátskou kanceláriou KAIFER s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102622542/2019 zo dňa 04. 11.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) dňa 17.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102622542/2019 zo dňa 04.11.2019, ktorý podľa ust. v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101853268/2019 zo dňa 01.08.2019 ( „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorý podľa ustanovenia o správe daní, žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 23.145,84 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a alternatívne aj rozhodnutie správcu dane zo žalobných dôvodov podľa , , , , a priznať mu voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Administratívne konanie

2. Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, ktorá začala dňa 18.07.2018 na základe Oznámenia o daňovej kontrole, ktoré bolo žalobcovi doručené. O výsledku daňovej kontroly správca dane dňa 03.05.2019 vyhotovil protokol, ktorý mu bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručenom mu dňa 09.05.2019. Žalobca dňa 06.06.2019 doručil správcovi dane žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k výsledku daňovej kontroly a dňa 03.07.2019 doručil vyjadrenie k protokolu (č.6/11400799/2019). Správca dane stanovil termín na prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom na deň 30.07.2019, ale žalobca sa prerokovania pripomienok a dôkazov v stanovený deň nezúčastnil. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101853268/2019 zo dňa 01.08.2019 o vyrubení rozdielu v sume 23.145,84 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 bolo zistenie správcu dane, že daňový subjekt v zdaňovacom období marec

2018 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 23.145,84 eura z faktúr od dodávateľov:

- z dvanástich faktúr od spoločností Komplementum s.r.o., Dunajská 8, Bratislava, IČO 51200830, DIČ 2120628917, IČ DPII SK2120628917 (ďalej len „Komplementum s.r.o“), v sume 7.796,90 eura

- z deviatich faktúr od spoločnosti CHYRKO s.r.o., Fábryho 10, Košice» IČO 50303171, DIČ 2120283385, IČ DPH SK2120283385 (ďalej len „CHYRKO s.r.o.“), v sume 6.040,24 eura

- zo štyroch faktúr od spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o., Líabuiská 49/A, Bratislava, IČO 46443754, DIČ 2023389291, IČ DPH SK20233389291 (ďalej len „EURO AMA TRADE s.r.o.“), v sume 4.880,70 eura

- z piatich faktúr od spoločnosti Building Home, s.r.o., Račianska 88B, Bratislava, IČO 45469881, DIČ 2022997097, IČ DPH SK2022997097 (ďalej len „Building Home, s.r.o“), v sume 4.428,00 eur

3. Žalovaný - v konaní o odvolaní rozhodnutím č. 102622542/2019 zo dňa 04.11.2019 rozhodnutie správcu dane potvrdil a konštatoval, že sa stotožnil so správcom dane vykonaným dokazovaním a jeho skutkovými a právnymi závermi a uviedol: „ správca dane vychádzal z toho, že zistil v súvislosti s odpočítaním dane žalobcom v sume 7 796,90 eura z faktúr od spoločnosti Komplementum s.r.o., že žalobca si v zdaňovacom období marec 2018 neoprávnene odpočítal daň k uvedeným 12 označeným faktúram uvedeným v rozhodnutí SD, predložil objednávky, dodacie listy a knihu prijatých faktúr zoznam úhrad, ale ich úhradu nepreukázal“. Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných uvedenými faktúrami a preverenia splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane žalobcom správca dane vykonal dokazovanie vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Komplementum s.r.o.. Uzavrel: „Spoločnosť Komplementum s.r.o. nepredložila ku daňovej kontrole žiadne účtovné a daňové doklady za zdaňovacie obdobie marec 2018 a nespolupracovala. Zo záverov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2018 vykonanej u spoločnosti M- D - J, spol s.r.o., zistil, že 13.08.2018 prevzala konateľka účtovné a daňové doklady spoločnosti Komplementum s.r.o. od bývalého konateľa a odovzdala ich novému konateľovi, V zdaňovacích obdobiach január 2018 a február 2018 jej bola určená daň podľa pomôcok. V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 spoločnosť Komplementum s.r.o. uviedla daň z dodaných tovarov a služieb v sume 50.260,52 eura a uplatnila si právo na odpočítanie dane v sume 49.875,27 eura, z čoho jej vznikla nízka daňová povinnosť 385,25 eura. Správca dane zrušil registráciu na dani z pridanej hodnoty spoločnosti Komplementum s.r.o. z úradnej moci ku dňu 04.11.2018 z dôvodu opakovaného neplnenia si daňových povinnosti. Správca dane vykonal dňa 06.11.2018 miestne zisťovanie na adrese registrovaného sídla spoločnosti a 07.11.2011 zistil, že ani názov spoločnosti DOPD s.r.o. /dodávateľa Komplementum s.r.o. /, ktorý sa v budove nenachádzal. JUDr. C. M. podal správcovi dane vyjadrenie, že zo strany advokátskej kancelárie bol dňa 20.06.2017 vydaný súhlas na zriadenie virtuálneho sídla v 1. štvrťroku 2018 a spoločnosť DOPD s.r.o., nemala zriadené žiadne sídlo. Pochybnosti o reálnosti deklarovaného dodania tovaru od spoločnosti Komplementum s.r.o. vznikli z dôvodov, že žalobca sám nepredložil k faktúram žiadne doklady a dôkazy, deklarovaný dodávateľ nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady, záznamy a evidencie, žalobca a jeho priamy deklarovaný dodávateľ sa komunikácii so správcom dane vyhýbali. Správca dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku zaslal žalobcovi Výzvu na predloženie dokladov č. 101888344/2018 zo dňa 25.09.2018, v ktorej vyzval daňový subjekt na predloženie účtovných a daňových dokladov k odpočítaniu dane z faktúr od deklarovaného dodávateľa Komplementum s.r.o. (výzva sa týkala aj ďalších deklarovaných dodávateľov), na predloženie zmlúv k jednotlivým faktúram, dokladov preukazujúcich úhrady faktúr, prepravných dokladov a všetkých písomností, listín, záznamov, sprievodných dokumentov viažucich sa k fakturovaným zdaniteľným obchodom. Žalobca v stanovenej lehote, ani po jej uplynutí, nepredložil správcovi dane žiadne doklady (Úradné záznamy č. 102198185/2018 zo dňa 08.11.2018 a č. 102255210/2018 zo dňa 14.11.2018). Správca dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku zaslal žalobcovi Výzvu na predloženie dôkazov č. 100381703/2019 zo dňa 06.02.2019, v ktorej vyzval, aby v stanovenej lehote predložil dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenia, že dodanie tovarov a služieb deklarované okrem iných spoločností aj spoločnosťou Komplementum s.r.o., bolo skutočne zrealizované spoločnosťou Komplementum s.r.o.. Pretože tento žiadne dôkazy nepredložil a nekontaktoval správcu dane správca dane potom vykonávané dokazovanie vyhodnotil tak, že nemá k dispozícií žiadne daňové a účtovné doklady, a písomnosti spoločnosti ktoré by preukazovali, že reálne došlo k zdaniteľným obchodom a správcovi dane bolo znemožnené zistiť a preveriť v tejto žalobcom deklarovanej dodávateľskej spoločnosti zaúčtovanie jednotlivých faktúr v jej účtovníctve, v záznamoch DPH, vznik daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania, pôvod tovaru, ktorý nebol zistený. Spoločnosť Komplementum s.r.o. je nekontaktnou spoločnosťou, v čase výkonu daňovej kontroly mala konateľa z Maďarska, preto u nej nebolo možné preveriť zaúčtovanie vystavených faktúr a s týmito vystavenými

faktúrami súvisiace nákladové položky v účtovníctve, záznamy DPH. Správca dane svoje tvrdenie opiera o skutočnosti, že spoločnosť Komplementum s.r.o. mala len virtuálne sídlo „poštovú schránku", nevlastnila žiadny investičný majetok, nemala žiadne kancelárske, skladové a výrobné priestory, nezamestnávala žiadnych zamestnancov, bývalá konateľka a ani nevedela uviesť názov, ani sídlo spoločnosti, ktorá jej spoločnosti externe viedla. Správca dane nezískal doklady, ktoré by preukazovali existenciu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach a dôkazy o tom, že ak by tento tovar existoval a aby ho žalobcovi dodala. Nebol preukázaný pôvod tovaru, jeho preprava, nebolo možné preveriť prepravu a skladovanie predmetného tovaru, ani zaevidovanie preverovaných faktúr v záznamoch DPH a ich zaúčtovanie v účtovníctve spoločnosti Komplementum s.r.o. Správca dane na základe získaných dôkazov spochybnil samotné dodanie a existenciu fakturovaného tovaru. Žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené práve spoločnosťou Komplementum s.r.o., a poukázal na skutočnosť, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, nepostačuje iba predloženie faktúr, ale musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to osobou uvedenou na faktúrach. Žalobca, ktorý si vyberá svojich obchodných partnerov je povinný v každej situácii mať dostatočné podklady, aby riadne preukázal existenciu nárokov v zmysle daňových zákonov“. Žalovaný potom potvrdil záver správcu dane na základe vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že preverované faktúry od spoločnosti Komplementum s.r.o. nemajú reálny základ, pretože sa nepreukázalo, že osoba, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, dodanie tovaru aj reálne uskutočnila. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno tým, že správcovi dane nepredložil dôkazy, ktorými by relevantne preukázal dodanie tovaru deklarovaného faktúrami č. 2018030102, 2018030201, 2018030601, 2018030902, 2018031201, 2018031501,2018031502, 2018031601, 2018032201, 2018032301, 2018032801 a 2018033001. Žalovaný potom potvrdil záver správcu dane, že ak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že spoločnosti vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia , nevznikol žalobcovi nárok na uplatnenie odpočítania dane podľa a . Z preverovaných faktúr od spoločnosti Komplementum s.r.o. správca dane tak dôvodne, podľa žalovaného nepriznal odpočítanie dane podľa a v spojení s .

4. Žalovaný rovnako u ďalšej žalobcom označenej dodávateľskej spoločnosti uviedol, že v súvislosti s odpočítaním dane v sume 6 040,24 eura z faktúr od spoločnosti CHYRKO s.r.o. správca dane zistil: „ Žalobca v zdaňovacom období marec 2018 odpočítal daň z 9 faktúr od spoločnosti CHYRKO s.r.o., a k uvedeným faktúram predložil objednávky. Faktúry mali byť podľa knihy prijatých faktúr so zoznamom úhrad uhradené, ale daňový subjekt nepreukázal úhradu predmetných faktúr výpisom z účtu, ani inými dokladmi. Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných uvedenými faktúrami a preverenia splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane správca dane vykonal dokazovanie vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi CHYRKO sr.o. a zistil, že spoločnosť na výzvu správcu dane na vydanie účtovných a daňových dokladov a písomností za zdaňovacie obdobie marec 2018 nepredložila žiadne doklady. V spoločnosti CHYRKO s.r.o. boli vykonané dve miestne zisťovania na adrese registrovaného sídla spoločnosti registrované sídlo spoločnosti CHYRKO s.r.o., ktoré bolo virtuálnym sídlom. Bývalá konateľka spoločnosti správcovi dane 06.12.2018 uviedla, že v decembri 2017 odovzdala doklady spoločnosti M. Y., ktorý od 20.12.2017 zastupoval spoločnosť CHYRKO s.r.o a predložila fotokópie Protokolu o odovzdaní a prevzatí účtovníctva z 20.12.2017, Zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti CHYRKO s.r.o., splnomocnenie zo dňa 20.12.2017, ktorým splnomocnila M. Y. k zastupovaniu spoločnosti. Na ústne pojednávanie dňa 15.01.2019. M. Y., bol predvedený 26.02.2019, ale odmietol vypovedať, a ani 15.03.2019 nepredložil správcovi dane všetky doklady, ktoré od neho správca dane požadoval. Podľa jeho vyjadrenia, spoločnosť CHYRKO s.r.o. robila reklamnú činnosť v podobe potlače reklamných pútačov, reklamných plachiet a prevažujúcim predmetom činnosti spoločnosti bolo sprostredkovanie obchodu a služieb, nepotrebovala priestory, konala v subdodávkach a nevlastnila žiadny majetok. Svedok po nahliadnutí do preverovaných faktúr uviedol, že faktúry vystavil, opečiatkoval a podpísal, ale s kým jednal za dodávateľov, k preprave, k vodičom, ku skladovaniu, sa odmietol vyjadriť a účtovné a daňové doklady spoločnosti CHYRKO s.r.o. dal novému konateľovi, ktorého meno si nepamätá. Správca dane tak získal informácie zo spisu spoločnosti CHYRKO s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018, kde správca dane preveroval ekonomickú činnosť spoločnosti v súvislosti s dožiadaním iného správcu dane a zistil, že spoločnosť CHYRKO s.r.o. podala kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie marec 2018, ale jej dodávatelia nedeklarovali dodávky. Spoločnosť MARTIAL s.r.o. a spoločnosť LIMESO s.r.o. nepodali za marec 2018 daňové priznanie, kontrolný výkaz, nevykázali žiadne dodanie tovarov a služieb pre odberateľa CHYRKO s.r.o.. Spoločnosť CHYRKO s.r.o. podala daňové priznanie na dodania tovarov

a služieb v sume 405.484,00 eur a odpočítanie dane v sume 404.885,80 eura, čím vznikla jej daňová povinnosť v sume 598,20 eura. Na konanie spoločnosti za spoločnosť bol splnomocnený Radoslav Kráľovský a ten 10.12.2018 odmietol vypovedať z dôvodu, aby si nespôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Bývalý konateľ spoločnosti CHYRKO s.r.o. neprevzal predvolanie na ústne pojednávanie a predvedenie I. Q. Colným úradom Košice nebolo úspešné. „“ Správca dane preto v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku zaslal daňovému subjektu CLV s.r.o. Výzvu na predloženie dôkazov č. 100381703/2019 zo dňa 06.02,2019, v ktorej vyzval daňový subjekt, aby v stanovenej lehote predložil dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenia, že dodanie tovarov a služieb deklarované okrem iných spoločností aj spoločnosťou CHYRKO s.r.o., bolo skutočne zrealizované spoločnosťou CHYRKO s.r.o.. Spoločnosť v lehote stanovenej správcom dane, ani po jej uplynutí, žiadne dôkazy nepredložil, nekontaktoval správcu dane a neodstránil pochybnosti správcu dane o materiálnej existencii zdaniteľných plnení deklarovaných na sporných faktúrach. Správca dane výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil tak, že sa mu nepodarilo získať účtovné a daňové doklady spoločnosti CHYRKO s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2018. Časť dokladov - záznamy DPH - uskutočnené zdaniteľné obchody a vystavené faktúry, ktoré predložil M. Y., považoval správca dane za účelové predloženie časti dokladov a zdôraznil, že nepostačuje ani tvrdenie zástupcu deklarovaného dodávateľa, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili, ale je potrebné zabezpečiť dôkazy preukazujúce priebeh nadobudnutia a dodania tovaru, preukázať kto tento tovar reálne dodal, kto realizoval prepravu tovaru, predložiť komunikáciu medzi deklarovanými zmluvnými stranami a ďalšie doklady. Doklady požadované správcom dane M. Y. nepredložil s odôvodnením, že ich odovzdal novému konateľovi, ale potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu. Neodpovedal na konkrétne otázky týkajúce sa existencie tovaru, nadobudnutia tovaru, jeho prepravy a skladovania, odmietol sa vyjadriť a jeho výpoveď nemá pre správcu dane žiadnu vypovedaciu hodnotu. Správca dane vyhodnotil jeho konanie za účelové v snahe marenia preverenia realizácie sporných zdaniteľných obchodov. Vykonaným dokazovaním podľa žalovaného správca dôvodne mal za to, že sa nepodarilo preveriť pôvod tovaru deklarovanému dodávateľovi spoločnosti CHYRKO s.r.o.. Napokon aj keď podľa podaného kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie marec 2018 spoločnosť CHYRKO s.r.o, deklaruje nadobudnutie od dodávateľov MARTIAL s.r.o. a LIMESO s.r.o., uvedené spoločnosti nedeklarovali dodanie pre spoločnosť CHYRKO s.r.o. a nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť. Aj podľa žalovaného na základe uvedených skutočností nie je možné považovať doklady spoločnosti CHYRKO s.r.o., ktoré vlastní daňový subjekt CLV s.r.o., za vierohodné, správne a vystavené na základe reálnych podkladov. Preto správca dane správne konštatoval, že u deklarovaného dodávateľa nebol preukázaný a potvrdený vznik daňovej povinnosti a skutočné dodanie /PVC dosiek, paliet, tričiek, pier, kariet/ pre žalobcu. Správca dane dôvodne spochybnil dôveryhodnosť údajov uvedených v daňovom priznaní a žalobca bol vyzvaný na preukázanie, že k realizácii plnenia spoločnosťou CHYRKO s.r.o.. Pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuniesol dôkazné bremeno a správcovi dane nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovaru deklarované faktúrami č. 20180308, 20180309, 20180312, 20180314/2, 20180314, 20180319, 20180320, 20180323, 20180326, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že spoločnosti CHYRKO s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle ods. i v znení neskorších predpisov. Žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane podľa a v znení neskorších predpisov z uvedených faktúr vyhotovených spoločnosťou CHYRKO s.r.o.. Spoločnosti CHYRKO s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru v zmysle v znení neskorších predpisov. Správca dane žalobcovi z dôvodu nesplnenia podmienok pre odpočítanie dane podľa a v nadväznosti na odpočítanie dane v sume 6.040,24 eura z faktúr č. 20180308, 20180309, 20180312, 20180314/2, 20180314, 20180319, 20180320, 20180323, 20180326 vyhotovených spoločnosťou CHYRKO s.r.o. neuznal.

5. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s odpočítaním dane v sume 4.880,70 eura z faktúr od spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. správca dane uviedol : „ žalobca v zdaňovacom období marec 2018 odpočítal daň z označených faktúr od spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. k faktúram boli predložené objednávky, na ktorých je vyčíslená celková cena, základ dane a DPH s uvedením počtu hodín programovania systému, ktorý bol v fakturovaný, ale úhradu faktúr nedeklaroval žiadnymi dokladmi. Správca dane vykonal dokazovanie vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi EURO AMA TRADE s.r.o. a zistil, že miestne príslušný správca dane spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. správcovi dane dňa 10.12.2018 na jeho Dožiadanie č. 102011532/2018 zo dňa 10.10.2018 oznámil, že konateľ spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. je C. Č., ktorý uviedol, že Spoločnosť EURO AMA TRADE s.r.o. obchod len sprostredkovala a všetky obchody realizuje cez známych, a podľa jeho tvrdenia, práce boli vykonané na mesačnej báze, spolupráca nepokračuje. Faktúry nie sú uhradené. Práce boli

vykonané subdodávateľsky spoločnosťou CHYRKO s.r.o., a jednal s M. Y.. Faktúry pre odberateľa EURO AMA TRADE s.r.o., za príprava programového systému, nie sú uhradené. Správca dane vypočul svedka M. Y., ktorý 15.03.2019 uviedol, že spoločnosť EURO AMA TRADE s.r.o. nepozná a faktúry za spoločnosť CHYRKO s.r.o, nevystavil, nepodpísal a nevylučuje, že jednotlivý obchodný prípad realizoval I. Q.“. Správca dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku zaslal daňovému subjektu CLV s.r.o. Výzvu na predloženie dôkazov č. 100381703/2019 zo dňa 06.02.2019, v ktorej vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov, ktoré preukazujú tvrdenia, že deklarované dodanie tovarov a služieb deklarované okrem iných spoločnosti aj spoločnosťou EURO AMA TRADE s.r.o., bolo touto spoločnosťou skutočne zrealizované. Daňový subjekt v lehote stanovenej správcom dane, ani po jej uplynutí žiadne dôkazy nepredložil a so správcom dane sa neskontaktoval. Správca dane vyhodnotil získané informácie tak, že u spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. ako priameho dodávateľa žalobcu sa dodanie potvrdilo len po formálnej stránke, ale nepotvrdilo reálne dodanie fakturovaných služieb týmto dodávateľom. Správca dane z vyjadrení svedka M. Y. ohľadom dôvodov zastupovania spoločnosti CHYRKO predpokladal, že konateľ I. Q.V. nemá vzdelanie zodpovedajúce programovaniu systémov a žiadne osoby nezamestnávala, nemala vytvorené žiadne materiálne zázemie na vykonávanie fakturovaných činností. U deklarovaných spoločností (CLV s.r.o. - EURO AMA TRADE s.r.o. - CHYRKO s.r.o.) nedošlo k žiadnej úhrade vzájomných pohľadávok a záväzkov a deklarovaným dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania služieb. Fakturácia fiktívnej hodnoty služieb, a formálny obchod so službami, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla nespôsobuje vznik právo na odpočítanie dane. Žalovaný v zhode so správcom dane dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle v znení neskorších predpisov, ani že daňovému subjektu CLV s.r.o. vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane podľa a v znení neskorších predpisov z uvedených faktúr od spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. Spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb v zmysle v znení neskorších predpisov. Správca dane na základe zistených skutočností neuznal daňovému subjektu CLV s.r.o. odpočítanie dane v sume 4 880,70 z faktúr č. 180100005, 180100006, 180100007 a 180100008 od spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. z dôvodu nesplnenia podmienok pre odpočítanie dane podľa ods. I a 2 písm. a) v nadväznosti na v znení neskorších predpisov.

6. Žalovaný uviedol, že i v súvislosti s odpočítaním dane od spoločnosti Building Home, s.r.o. v sume 4 428,00 eur z faktúr správca dane zistil: “Žalobca v zdaňovacom období marec 2018 odpočítal daň z faktúr od spoločnosti Building Home, s.r.o., ich úhradu nepreukázal výpisom z účtu, ani inými dokladmi. Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných uvedenými faktúrami a preverenia splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, správca dane vykonal dokazovanie vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Building Home, s.r.o. a zistil: „Správca dane z informačného systému finančnej správy získal informácie o registrovanom sídle spoločnosti Building Home, s.r.o., že na adrese Račianska 88 B, Bratislava poskytuje spoločnosti Building Home, s.r.o. virtuálne a v sídle spoločnosť Davis & Morgan a.s., Bratislava má označenú schránku, doručené poštové zásielky SD nevyzdvihla. Ladislav Belanský - bývalý konateľ spoločnosti Building Home, s.r.o. sa na výsluch svedka nedostavil, predvedenie Colným úradom Košice nebolo úspešné. Správca dane zo spisu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2018 získal informáciu, za spoločnosť konal na základe plnej moci Radoslav Kráľovský. K faktúram, ktoré mu správca dane predložil k nahliadnutiu tento uviedol, že ich vystavil, podpísal, uhradené boli prevodom alebo cez ERP , správcovi dane v dohodnutej lehote, doklady nepredložil. Spoločnosť Building Home dňa 24.05.2018 podala dodatočné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, v ktorom vykázala z dodania tovarov a služieb v sume 60.366,12 eura a odpočítanie dane v sume 60 018,00 eur, čím vznikla nízka daňová povinnosť v sume 348,12 eura a dňa 24.05.2018 podala dodatočný kontrolný výkaz, a deklaruje dodanie pre žalobcu a dodávateľa spoločnosť LIMESO s.r.o. Spoločnosť Building Home, s.r.o. nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb za rok 2018“. Žalovaný uviedol, že správca dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. 100381703/2019 zo dňa 06.02.2019, v ktorej vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov, ktoré preukazujú tvrdenia, že deklarované dodanie tovarov a služieb deklarované okrem iných spoločností aj spoločnosťou Building Home, s.r.o., bolo touto spoločnosťou skutočne zrealizované, ale žalobca v lehote stanovenej správcom dane, ani po jej uplynutí žiadne dôkazy nepredložil. Správca dane vyhodnotil získané informácie od M. Y., ktorý zastupoval spoločnosť Building Home, s.r.o. a ktorý v závere svojej výpovede uviedol, že jeho výpovede boli v značnom rozsahu obmedzené z dôvodu, aby

neovplyvňoval trestné konanie a využil možnosti odoprieť výpoveď. Žalovaný rovnako ako správca dane na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že faktúry, ktorými spoločnosť Building Home, s.r.o. v zdaňovacom období marec 2018 fakturovala žalobcovi dodanie služieb, nemajú reálny základ, keďže sa nepreukázalo, že osoba, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, dodanie služieb aj reálne uskutočnila. Faktúry od spoločnosti Building Home, s.r.o. č. 20180309, 20180316, 20180323, 20180330, 20180331, nie je možne považovať za vierohodné, správne a vystavené na základe reálnych podkladov a nebolo preukázané, že spoločnosti Building Home, s.r.o., vznikla daňová povinnosť v zmysle ods, 2 , ani žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane podľa a cit. zákona z uvedených faktúr od spoločnosti Building Home, s.r.o. a tejto nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb v zmysle a správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 4 428,00 eur z faktúr č. 20180309, 20180316, 20180323, 20180330, 20180331 vyhotovených spoločnosťou Building Home, s.r.o. pre rozpor s a v nadväznosti na v znení neskorších predpisov.

7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul skutkové a právne závery správcu dane o žalobcom deklarovaných dodávkach zhora uvedených štyroch dodávateľov a uviedol, že správca dane dôvodne a správne uzavrel, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane o realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov. Aj podľa žalovaného vykonaným dokazovaním boli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z preverovaných faktúr od spoločností Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o. Deklarované dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám, z dôvodu nespolupráce so správcom dane a nedostatočnej spolupráce M. Y., ktorý zastupoval spoločnosti CHYRKO s.r.o. a Building Home, s.r.o., pričom spoločnosť CHYRKO s.r.o. mala byť aj dodávateľom služieb spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. Podľa tvrdenia bývalej konateľky spoločnosti Komplementum s.r.o., spoločnosť aj v marci 2018, nemala zriadené žiadne priestory, nemala zamestnancov, ani majetok a vystavila faktúry za predaj oblečenia. Sídlo spoločnosti CHYRKO s.r.o. bolo tiež virtuálne, táto nemala zamestnancov, obchodné vzťahy so žalobcom - podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti M. Y. - mali byť riešené svojpomocne a v subdodávkach, ale ten k nim neposkytol žiadne dôkazy, ani žiadne vyjadrenia, ktoré by správca dane mohol ďalej preveriť. Z kontrolného výkazu spoločnosti CHYRKO s.r.o., ktorá mala byť aj dodávateľom spoločností EURO AMA TRADE s.r.o., správca dane zistil, že spoločnosť deklarovala nadobudnutie od spoločností MARTIAL s.r.o. a LIMESO s.r.o., čo sa však ďalším šetrením správcu dane nepotvrdilo (spoločnosť MARTIAL s.r.o. nepodala za preverované zdaňovacie obdobie ani daňové priznanie ani kontrolný výkaz/ a spoločnosť LIMESO s.r.o. v kontrolnom výkaze nevykázala dodanie pre spoločnosť CHYRKO s.r.o. M. Y. bol v týchto spoločnostiach v určitých obdobiach splnomocneným zástupcom. Konateľ spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, má vírtuálne sídlo a predložil faktúry od spoločnosti CHYRKO s.r.o., za ktorú mal jednať s M. Y.. Ten nepotvrdil vyhotovenie faktúr, ani spoluprácu so spoločnosťou EURO AMA TRADE s.r.o. Spoločnosť Building Home, s.r.o. mala virtuálne sídlo, jej splnomocnený zástupca M. Y. neposkytol správcovi dane žiadne konkrétne vyjadrenia k činnosti spoločnosti ani k deklarovaným dodávkam tovaru žalobcovi. Vyhodnotením všetkých zabezpečených dôkazov a skutkových záverov z toho vyplývajúcich, preto správca dane vec správne a dôvodne i právne uzavrel a dospel k záveru, že v prípade odpočítania dane z faktúr od uvedených spoločností neboli splnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovení a , pretože v preverovaných prípadoch nevznikla daňová povinnosť v zmysle citovaného zákona - dodaním tovarov a služieb. Žalobca ani na opakované výzvy správcu dane neposkytol žiadne vyjadrenia k preverovaným zdaniteľným obchodom, k svojim deklarovaným obchodným partnerom, ku konkrétnym fakturovaným tovarom a službám z pohľadu ich obstarania od deklarovaných dodávateľov, teda nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o., a Building Home, s.r.o. práve týmito spoločnosťami a nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nárokovaného práva na odpočítanie dane alebo o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane. Na námietky vo vyjadrení k protokolu správca dane neprihliadal, lebo na následný predaj tovarov a služieb u odberateľov žalobcu, resp. na ich použitie daňovým subjektom, nemajú vplyv na závery správcu dane o neopodstatnenosti práva na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o.. Fotodokumentácia tovarov a služieb a ich použitia ešte nepreukazuje, že k dodaniu týchto tovarov a služieb došlo práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach - spoločnosťami Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o. a že zákonné podmienky

pre odpočítanie dane boli splnené. Žiadne z dôkazov, predložené daňovým subjektom nie sú schopné preukázať, že tovary a služby reálne dodali spoločnosti Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o.. Závery správcu dane sú podložené dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že nedošlo k dodaniu tovarov a služieb spoločnosťami Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o.. Správca dane mal dôvod za to, že na základe dôkazov získaných počas daňovej kontroly nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2018 v celkovej sume 23 145,84 eura, uplatnené z faktúr od deklarovaných dodávateľov. Žalobca, ktorý pri výkone daňovej kontroly neobjasnil a nepreukázal spochybnené účtovanie prijatých a dodaných tovarov a služieb, ani priebeh konkrétnych dodávateľsko-odberateľských vzťahov a ani vo vyrubovacom konaní nepredložil reálne a podložené dôkazy o tom, akým spôsobom konkrétne tovary a služby mu boli dodané a nepredložil žiadne doklady k preukázaniu tvrdení o pôvode tovarov a vierohodne nepreukázal, že došlo ním k úhrade záväzkov zo sporných faktúr pre jeho dodávateľov. Žalobca okrem faktúr však nepredložil ani žiadne doklady a dôkazy o tom, ako prebiehali konkrétne dodávateľsko- odberateľské vzťahy. Všeobecné tvrdenie splnomocneného zástupcu deklarovaných dodávateľských a subdodávateľskej spoločnosti o tom, že obchody boli reálne uskutočnené, bez preukázania týchto tvrdení dokladmi a dôkazmi, ani žalovaný ani správca dane nepovažovali za hodnoverný dôkazný prostriedok a javia sa ako účelové. Neúplnosť dokladov nebola odstránená, pochybnosti správcu dane o vierohodnosti dokladov a o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch, ktoré predložil daňový subjekt ku daňovej kontrole neboli odstránené ani na výzvu správcu dane. Žalobca už počas daňovej kontroly so správcom dane riadne nekomunikoval, nedostavil sa ani na jedno ústne pojednávanie. Vykonaným šetrením správcu dane mal žalovaný za nepreukázané, že vecné plnenie z vystavených faktúr reálne nastalo. Dodávateľské faktúry od spoločností Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o. nie sú podľa žalovaného s odkazom na zistenia správcu dane a dôkazom toho, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované dodávateľmi. Žalovaný opakoval, že materiálna existencia zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti podľa u dodávateľov Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o., z titulu dodania tovaru a služieb podľa preverovaných faktúr sa žalobcovi nepreukázala, nevzniklo právo na odpočítanie dane, pretože toto právo nebolo uplatnené v súlade s ust. v nadväznosti na . Ako dôkaz neslúži fotodokumentácia č. 1 až 7, fotokópie vystavených faktúr pre rôznych odberateľov a fotokópia potvrdenia o zapožičaní dokladov č. 101443899/2018 zo dňa 26.07.2019. Nepreukázal, že tovary zabezpečoval od dodávateľov za účelom splniť svoje záväzky voči tretím subjektom. K jednotlivým faktúram od deklarovaných dodávateľských spoločností Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o.. Ako dôkaz o dodaní tovaru a služieb od týchto dodávateľov predložil správcovi dane dokumentáciu o ich použití alebo faktúry vystavené pre odberateľov. Žalobca, ktorý vyjadril nesúhlas s výsledkom daňovej kontroly neuviedol relevantné nové skutočnosti ani vo vyrubovacom konaní, ktorými by sa správca dane nebol zaoberal už počas daňovej kontroly. Nevyvrátil tak skutočnosti uvádzané v protokole z daňovej kontroly, a sám nepredložil vo vyrubovacom konaní také dôkazy, ktoré by ovplyvnili výsledok kontroly. Správca dane nepoprel, že žalobca dodával obstaraný tovar a služby ďalším tretím osobám, ale predložené faktúry preukazujúce dodanie služieb pre ďalších odberateľov nie sú dôkazmi o tom, že tieto služby boli zrealizované a že ich žalobca nadobudol práve od spoločností Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o., od ktorých daňový subjekt vlastni faktúry a z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Správca dane preto predložené vystavené faktúry neakceptoval ako dôkaz.

8. K žalobcom namietanému nesprávnemu procesnému postupu žalovaný uviedol, že ten napriek výzve daňovému subjektu doručenej na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočítania z označených faktúr za dodanie tovarov a služieb vystavených spoločnosťami. Pretože nereagoval a nevyjadril sa k zisteným pochybnostiam správcu dane a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru a služieb označenými spoločnosťami, nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle . Žalovaný uzavrel, že v rozhodnutí SD správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že tovary a služby, tak ako sú uvedené na vyššie označených preverovaných faktúrach mu boli skutočne dodané dodávateľskými spoločnosťami a im vznikla daňová povinnosť podľa a zákona o DPH, a teda nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane podľa označeného zákona.

9. K opakovaným námietkam žalobcu, týkajúcim sa nevykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol: „Z konania správcu dane, ako aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane sa predloženými pripomienkami a dôkazmi daňového subjektu zaoberal, hodnotil ich a zaujal k nim stanovisko, že tieto nezakladali dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania, či miestnych zisťovaní zo strany správcu dane. Nie je preto pravdivé tvrdenie daňového subjektu, že vyrubovacie konanie sa neuskutočnilo a že správca dane uprel daňovému subjektu uplatnenie jeho procesných práv. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia zistilo, že daňový subjekt počas daňovej kontroly nepredložil správcovi dane, ani na jeho výzvu, žiadne doklady preukazujúce dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami a nepreukázal opodstatnenosť nároku na odpočítame dane z faktúr od týchto dodávateľov. Správca dane preto sám zabezpečoval dôkazy, o ktorých mal daňový subjekt vedomosť, pretože ho upovedomil o každom vypočutí svedka a následne aj o výsledkoch dokazovania. Daňový subjekt sa vypočutia svedkov nezúčastnil, na oboznámenie správcu dane, ani na jeho výzvu nereagoval. Daňový subjekt po doručení protokolu predložil správcovi dane svoje vyjadrenie a dôkazy, ktoré s ním chcel správca dane prerokovať, ale daňový subjekt na oznámenie správcu dane nereagoval a prerokovania pripomienok a dôkazov sa nezúčastnil. Finančné riaditeľstvo SR preto dospelo k záveru, že správca dane ani počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neuprel daňovému subjektu právo predložiť dôkazy a prerokovať jeho pripomienky, práve naopak, daňový subjekt svoje práva nevyužil.”

10. K námietkam žalobcu vo vyrubovacom konaní, v ktorých tvrdil preukázanie splnenia zákonom predpísaných podmienok pre odpočítanie dane žalovaný argumentoval , že „Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu, ale sám využil prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane pri preverovaní deklarovaných obchodov skúmal ich uskutočnenie nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr, ktoré predložil daňový subjekt, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturované tovary a služby od jednotlivých spoločností označených ako dodávatelia žalobcu. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonal šetrenia vo vzťahu ku deklarovaným dodávateľom tovarov a služieb a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný zistil, že žalobca splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane preukázal iba formálnymi dôkazmi (faktúrami od dodávateľov a vo vyrubovacom konaní aj faktúrami vystavenými svojim odberateľom a fotodokumentáciami) a tvrdením o realizácii deklarovaných zdaniteľných obchodov, zatiaľ čo správca dane vykonaným dokazovaním zistil také rozhodujúce skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z preverovaných faktúr od dodávateľských spoločností a ani deklarované dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám, doklady týchto spoločností neboli správcovi dane predložené (z dôvodu, že mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti, resp. novému konateľovi alebo z dôvodu nekontaktnosti. Žalobca síce deklaruje svoj nesúhlas so závermi správcu dane, ktoré podľa jeho tvrdenia sú len v rovine teoretických pochybností a v rozpore s listinnými dôkazmi, ale nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb fakturovaných spoločnosťami , teda práve spoločnosťami, ktoré nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nárokovaného práva na odpočítanie dane alebo o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane. Závery správcu dane nie sú postavené len na jeho úvahách, resp. teoretických pochybnostiach, ale sú podložené dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že nedošlo k dodaniu tovarov a služieb spoločnosťami, ktoré sú na preverovaných faktúrach uvedené ako dodávatelia. Žalobca už v odvolaní síce poukazuje na skutočnosť, že zákon mu nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov jeho dodávateľov, ako aj povinných evidencií, ale Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane od daňového subjektu nepožadoval žiadne také informácie alebo dôkazy, ktorými by daňový subjekt nemohol disponovať, resp., ktoré by sa týkali okolností, o ktorých by daňový subjekt objektívne nemohol mať informácie. Navyše, bol upovedomený o výsluchoch svedkov, ale ani jedného výsluchu sa nezúčastnil a sám sa zbavil práva klásť svedkom otázky. Žalovaný zistil, že správca dane nerozširoval dôkazné bremeno daňového subjektu, ani od neho

nežiadal nadštandardné dôkazy, ale preukázanie reálneho dodania tovarov a služieb od deklarovaných dodávateľov, t.j. základnej podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by jednoznačne a nespochybniteľne preukázal splnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania dane a tým nesprávnosť záverov správcu dane. Poukazovanie na rozsudky Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho správneho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR vo veci dôkazného bremena, je preto neopodstatnené.”

11. K ďalším daňovým subjektom namietaným skutočnostiam žalovaný uviedol : „Námietky daňového subjektu (ktoré už boli uvedené aj vo vyjadrení k protokolu a s ktorými sa správca dane vysporiadal), že správca dane neprihliadal na následný predaj tovarov a služieb u odberateľov žalobcu, resp. na ich použitie daňovým subjektom, nemajú vplyv na závery správcu dane o neopodstatnenosti práva na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov pretože fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom daňového subjektu, resp. fotodokumentácia použitia tovarov a služieb daňovým subjektom ešte nepreukazuje, že k dodaniu týchto tovarov a služieb došlo práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach a že zákonné podmienky pre odpočítanie dane boli splnené. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Preukazovanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, je v kompetencii daňového subjektu. Daňový subjekt si nemôže vysvetľovať túto svoju povinnosť ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov. Daňovému subjektu je v rámci daňovej kontroly priznaná celá rada procesných práv. Správca dane, keďže mal pochybnosti o zákonností daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane, vykonal podľa svojej úvahy a úsudku všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné na zistenie skutkového stavu a následne ich uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Správca dane sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal aj s námietkami a pripomienkami daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole, pretože daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu neuviedol žiadne také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli schopné vyvrátiť zistenia a závery správcu dane. Len predložením faktúr pre svojich odberateľov, fotodokumentáciou použitia tovarov a služieb na účely podnikania daňového subjektu, odôvodnením účelu použitia tovarov a služieb, nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb spoločnosťami. Žalovaný považoval za neodôvodnené aj námietky týkajúce sa zmätočnosti, nezrozumiteľnosti rozhodnutia a jeho nezákonnosti, pretože odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch, závery správcu dane nie sú postavené iba na jeho pochybnostiach (ako to tvrdí daňový subjekt) ale vychádzajú z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt a z výsledkov dokazovania správcu dane. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol svoje stanovisko ku všetkým namietaným nezrovnalostiam, pričom korigoval aj namietané číselné údaje v protokole a vysvetlil aj príklad s poľnohospodárskymi produktmi. Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s námietkami daňového subjektu uvádza, že k prerokovaniu pripomienok nedošlo z dôvodov na strane daňového subjektu a nie z dôvodov na strane správcu dane, a že výsledkom prerokovania pripomienok by v žiadnom prípade nebol dodatok k protokolu (keďže to Daňový poriadok neumožňuje), ako to požaduje daňový subjekt v odvolaní.”

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

12. Žalobca včas podanou správnou žalobou 17.1.2020, zo dňa 20.12.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102622542 /2019 zo dňa 04.11.2019 a alternatívne navrhol zrušiť aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101853268 zo dňa 1.8.2019. Žalobca poukazuje na ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku, na charakter daňovej kontroly a na účel vyrubovacieho konania, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Žalobca zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného a tieto skutočnosti zakladajú dôvod pre zrušenie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 102622542/2019 zo dňa 14.11.2019, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101853268/2019 zo dňa 01.08.2019, podľa ,/d,/ e/, f,/ g,/ . Žalobca namietal, že závery, ku ktorým dospel žalovaný, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa názoru žalobcu, správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci a na ten nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy a tiež nedostatočne odôvodnil. Podľa žalobcu rozhodnutia žalovaného a správcu dane neobsahujú žiadne

vysvetlenia, ako sa vysporiadali so zisteniami a dôkazmi uvedenými vo vyjadrení k protokolu a neboli predmetom dokazovania ani vo vyrubovacom konaní. Žalobca poukazoval na výklad článkov Smernice rady 2006/112/ES v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ a trvá na tom, že v konaní riadne a v súlade s judikatúrou preukázal, že boli splnené všetky vecné a formálne podmienky vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie dane upravené v uvedenej smernici. Žalobca poukazujúc na predložené dôkazy, zastáva názor, že on uniesol dôkazné bremeno, ale správca dane a žalovaný iba spochybňovali skutkový stav, bez preukázania uvedených pochybností a neprihliadali na skutočnosť, ako sa správcom dane spochybňované obchody reálne odrazili v skutočnom svete (čo žalobca preukázal aj predloženou fotodokumentáciou). V tejto súvislosti hodnotí žalobca napadnuté rozhodnutia ako nepresvedčivé, nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Žalobca k zisteniam správcu dane ohľadom obchodnej činnosti, nespôsobilosti podať relevantné informácie a nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov, poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ ohľadom zamietnutia nároku daňového subjektu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (v spojených právnych veciach C-80/11 a C-142/11) a namieta, že správca dane ani žalovaný nezabezpečili dostatočné a objektívne dôkazy o tom, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane, je súčasťou daňového podvodu. Závery žalovaného, ktoré sa opierajú o zistenia týkajúce sa obchodnej činnosti dodávateľov žalobcu, podľa názoru žalobcu, zostali iba v rovine nepodložených úvah bez dostatočného a objektívneho zdôvodnenia názoru. Žalobca tiež namietal, že s poukazom na súdnu prax Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03), žalobca nemohol niesť dôkazné bremeno ohľadom preukázania poctivého obchodného styku svojich dodávateľov, čo je aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu ČR v rozhodnutí sp. zn. a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

13. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný uviedol, že žalobca sa prerokovania pripomienok a dôkazov predložených spolu s vyjadrením k protokolu nezúčastnil a tak sa mal žalobca podľa názoru žalovaného sám zbaviť svojich práv. Takýto záver však podľa žalobcu je neakceptovateľný a je v rozpore nielen s účelom vyrubovacieho konania, ale aj s ustálenou súdnou praxou (napr. názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Ústavný súd v danej veci poukázal na to, že správca dane sa dopustil vážnych procesných pochybení, keď nevykonal prvostupňové vyrubovacie konanie, pričom v posudzovanej právnej veci sa vychádzalo z obdobnej skutkovej situácie, ako aj preskúmavanej veci. Z uvedeného podľa žalobcu okolnosť, či žalobca bol prítomný na prerokovanie pripomienok alebo nie, nemôže mať v žiadnom smere vplyv na povinnosť správcu dane, vykonať dokazovanie v následnom vyrubovacom konaní. Preto vyjadrenie sa k protokolu ako výsledku ukončenej daňovej kontroly a dokazovanie v rámci následného vyrubovacieho konania nemožno stotožňovať v jedno. Nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného, že žalobca sa sám zbavil svojich práv tým, že sa nezúčastnil na prerokovanie pripomienok a predložených dôkazov.

14. Žalobca poukazoval aj na články 167, 168 písm. a) 178 písm. a) a 273 Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré sa majú podľa názoru Súdneho dvora Európskej únie vykladať tak, že branie vnútroštátnej praxe zamietnuť právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie DPH upravené v smernici boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala žiadnou informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať, že v rámci aktivít uvedeného vystaviteľa faktúry bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca trval na tom, že v konaní riadne a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie preukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru, ako aj prílohy s podrobným opisom dodaných tovarov alebo služieb od určitého dodávateľa a teda boli splnené všetky vecné a formálne podmienky vzniku na uplatnenie práva na odpočítanie DPH upravené vo vyššie spomenutej smernici.

15. V žalobe uviedol, že všetky kontrolované daňové výdavky týkajúce sa dodaných služieb a tovarov boli výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu, a to tak pri rešpektovaní časovej, vecnej, ako aj logickej súvislosti. Nesúhlasil ani so záverom žalovaného, ako aj správcu dane, že v priebehu daňovej kontroly nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb a nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o opodstatnenosti nárokovaného práva na odpočítanie dane. Zotrval na názore, že ním predložené dôkazy, predovšetkým faktúry vystavené v kontrolovanom zdaňovacom období a kontrolné výkazy žalobcu, ako aj jeho dodávateľov osvedčujú existenciu a reálnosť plnenia zo strany dodávateľov, pričom toto plnenie zachytené aj na fotodokumentácii

predloženej daňovým orgánom, čo nie je štandardný a bežný dôkazný prostriedok pri dodržiavaní bežnej obozretnosti a primeranosti obchodných vzťahoch. Správca dane však na úkony žalobcu vôbec neprihliadal, a to napriek tomu, že nepochybne preukazovali dodanie uvedených plnení pre žalobcu, ktorý s nimi ďalej nakladal alebo ich použil pri svojej činnosti. Vyslovil preto názor, že ak vznikli v daňovom konaní pochybnosti bolo povinnosťou správcu dane vyžiadať od žalobcu iné dôkazy. Ďalej žalobca tvrdil : „ .... že v daňovom konaní nestačí správcom dane iba spochybňovať zisteniami skutkový stav /a to najmä vo vzťahu k otázke kto dodal žalobcovi tovar a služby/, ale správca dane, resp. v odvolacom konaní žalovaný, mal a musel uvedené pochybnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Správca dane nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý mal odstrániť pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov.“ Žalobca tak v otázke unesenia dôkazného bremena uzavrel, že mi nie je mu zrejmé, akým spôsobom mal ešte viac preukázať splnenie podmienok pre vznik práva na odpočítanie DPH. Žalovaný z kontrolných výkazov musel zistiť, že aj jeho dodávatelia v príslušnom zdaňovacom období uviedli predmetné dodanie tovarov a služieb vo svojich kontrolných výkazoch, a názor žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb, tak nemôže byť opodstatnené.

16. Vo vzťahu k zisteniam žalovaného ohľadom dodávateľov žalobcu a ich nekontaktnosti a nespôsobilosti podať relevantné informácie, žalobca uviedol: „Pokiaľ žalovaný považoval za rozhodujúce zistenia ohľadom podnikateľskej činnosti dodávateľov žalobcu, ich nekontaktnosti a nespôsobilosti podať relevantné informácie /str. 17/, tak uvedenú úvahu žalovaného vyvraciame s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej by mohol byť nárok na odpočítanie DPH daňovému subjektu zamietnutý, resp. nepriznaný iba v prípade, ak by s ohľadom na objektívne skutočnosti bolo preukázané, že vedel, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany konkrétneho dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, t.j. subdodávateľa. Naopak, potrestanie žalobcu, t.j. daňového subjektu, ktorý zjavne nevie a ani nemôže vedieť, že by niektoré z dodaných plnení mohlo byť súčasťou daňového podvodu, zamietnutím, resp. nepriznaním práva na odpočítanie DPH, je nezlučiteľné s pravidlami právnych predpisov upravujúcich odpočítanie DPH, a to predovšetkým z dôvodu, že založenie zásady objektívnej zodpovednosti by nepochybne prekračovalo rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií“ /právny názor Súdneho dvora EÚ v spojených právnych veciach C-80/11 a C-142/11/. Vzhľadom k tomu, že zamietnutie, resp. nepriznanie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, bolo povinnosťou správcu dane, resp. žalovaného v odvolacom konaní, zabezpečiť dostatočné a objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vysloviť, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený právny názor osvedčuje žalobca aj s poukazom na nižšie spomenutú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorý v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 vyššie spomenutej smernice. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí a ani správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nič také nedôvodí a ani nepreukazuje.“

17. Žalobca v závere správnej žaloby odvolávajúc sa na jeho tvrdenia, ako aj predložené listinné dôkazy a skutočnosti, ktoré vyplynuli podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania tvrdil, že splnil podmienky v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH pre vznik práva na odpočítanie dane a správca dane určil nezákonne žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, a žalobcu ukrátil na svojich právach. Rozhodnutie správcu dane bolo rozhodnutím žalovaného tiež nezákonne potvrdené.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe z 21. 7. 2020 zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a žalobné dôvody uplatnené v správnej žalobe vyhodnotil ako neopodstatnené a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené ani práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať. Žalovaný naďalej trval na tom, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a nezistil pochybenia správcu dane, ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Trval na tom, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku ako to uviedol aj v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca nepreukázal, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť z titulu reálneho dodania tovarov a služieb, ako to predpokladá v znení neskorších predpisov a že jemu vzniklo právo na odpočítanie dane. Žalovaný zopakoval čo uviedol vo

svojom rozhodnutí napadnutým správnou žalobou a uzavrel, že žalobcom predložené dôkazy majú povahu listinných dôkazov a samé o sebe ešte nepreukazujú realizáciu fakturovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťami Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o. v zdaňovacom období marec 2018. Žalobca k deklarovaným zdaniteľným obchodom neuviedol, kto, kde, kedy, za akých okolností dodal tovar a služby uvedené na faktúrach, nešpecifikoval konkrétne služby, ich rozsah, čoho sa týkali, atď., k niektorým predmetom fakturácie uviedol iba všeobecné informácie a nepredložil žiadne dôkazy o deklarovaných dodávkach tovarov a služieb. Ani deklarované dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám, doklady týchto spoločností neboli správcovi dane predložené, a to z dôvodu nespolupráce so správcom dane, resp. z dôvodu ich odovzdania novým konateľom a nedostatočnej spolupráce M. Y., ktorý zastupoval spoločnosti CHYRKO s.r.o. a Building Home, s.r.o., pričom spoločnosť CHYRKO s.r.o. mala byť aj dodávateľom služieb spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o.. Podľa tvrdenia bývalej konateľky spoločnosti Komplementum s.r.o., spoločnosť za jej pôsobenia, teda aj v marci 2018, nemala zriadené žiadne priestory, iba poštovú schránku, nemala zamestnancov, ani majetok a ona vystavila faktúry za predaj oblečenia. Sídlo spoločnosti CHYRKO s.r.o. je virtuálne, spoločnosť nemala zamestnancov, obchodné vzťahy so žalobcom - podľa vyjadrenia M. Y. - mali byť riešené svojpomocne a v subdodávkach, ale neposkytol k nim žiadne dôkazy, ani žiadne vyjadrenia, ktoré by správca dane mohol ďalej preveriť. Z kontrolného výkazu spoločnosti CHYRKO s.r.o., ktorá mala byť aj dodávateľom spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o., správca dane zistil, že spoločnosť deklarovala nadobudnutie od spoločností MARTIAL s.r.o. a LIMESO s.r.o., čo sa však ďalším šetrením správcu dane nepotvrdilo (spoločnosť MARTIAL s.r.o. nepodala za preverované zdaňovacie obdobie ani daňové priznanie ani kontrolný výkaz a spoločnosť LIMESO s.r.o. v kontrolnom výkaze nevykázala dodanie pre spoločnosť CHYRKO s.r.o. - aj v týchto spoločnostiach bol v určitých obdobiach splnomocneným zástupcom Radoslav Kráľovský). Konateľ spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o. uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, má virtuálne sídlo a predložil faktúry od spoločnosti CHYRKO s.r.o., za ktorú mal jednať s M. Y., ale ten nepotvrdil vyhotovenie faktúr, ani spoluprácu so spoločnosťou EURO AMA TRADE s.r.o. Rovnako ak spoločnosť Building Home, s.r.o. má virtuálne sídlo, jej splnomocnený zástupca neposkytol správcovi dane žiadne konkrétne vyjadrenia k činnosti spoločnosti ani k deklarovaným dodávkam tovaru žalobcovi. Správca dane vyzýval žalobcu na preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane a na základe nekonania žalobcu, ako aj výsledkov ďalšieho dokazovania zameraného na deklarovaných dodávateľov, žalovaný považuje za opodstatnený a správny postup správcu dane, ktorý vyhodnotením všetkých zabezpečených dôkazov dospel k záveru, že pri uplatnenom odpočítaní dane z faktúr od spoločností Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o. v zdaňovacom období marec 2018 neboli splnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovení a v znení neskorších predpisov, pretože v preverovaných prípadoch nebolo ani zo strany žalobcu, ani zo strany uvedených spoločností preukázané, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle citovaného zákona

- dodaním tovarov a služieb.

19. Podľa žalovaného poukazovanie žalobcu na záväznosť Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 a na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie nie je opodstatnené. Správca dane, ktorý zistil porušenie ustanovení ale nezaložil svoje závery na účasti žalobcu daňovom podvode. Neargumentoval daňovým podvodom, preto mu ani nemohla vzniknúť povinnosť preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu, ako to vyplýva z právneho názoru Súdneho dvora EÚ v rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, na ktorý poukazuje žalobca. Žalovaný poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. ), z ktorej vyplýva, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, správca dane tieto dôkazy posúdi a vyhodnotí. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či boli predmetné tovary alebo služby dodané, nie je povinný dokazovať ich nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. Každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Je v jeho záujme,

aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne došlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania, je na jeho strane. Žalobca bol tak povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalobca požadované skutočnosti nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle . Správca dane nerozširoval dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov, len žiadal preukázanie splnenia , teda že pri tovaroch a službách fakturovaných uvedenými spoločnosťami vznikla daňová povinnosť z titulu ich reálneho dodania práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach ako dodávatelia. Žalovaný v súvislosti so závermi žalobcu, ktoré vyvodil z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR ohľadom vyčerpania dôkazného bremena, poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad č. zo dňa 18.05.2011, zo dňa 23.06.2010) ako aj z judikatúry Najvyššieho správneho súdu ČR (napr. rozsudok č. -44, -119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, je na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca správcovi dane nepredložil relevantné dôkazy vo veci dodávok tovaru a služieb fakturovaných spoločnosťami Komplementum s.r.o., CHYRKO s.r.o., EURO AMA TRADE s.r.o. a Building Home, s.r.o., neuniesol dôkazné bremeno v zmysle Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle . Nepreukázal skutočnú realizáciu preverovaných zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach. Žalovaný zistil, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Žalovaný zastáva názor, že odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného sú v súlade s Daňového poriadku a postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, preto neboli porušené práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto žalobné dôvody nie sú opodstatnené.“

20. K žalobným dôvodom týkajúcim sa hmotnoprávneho posúdenia veci žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nepreukázal, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť z titulu reálneho dodania tovarov a služieb, tak ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona o DPH a že mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že nielen žalobca, ale ani uvedené spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám, ich doklady neboli správcovi dane predložené (z dôvodu, že mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti, resp.

novému konateľovi alebo z dôvodu nekontaktnosti, bývalí konatelia spoločnosti ktorých správca dane vypočul ako svedkov sa nevedeli vyjadriť ku žiadnemu predmetu fakturácie, nevedel uviesť, či boli fakturované tovary a služby dodané, ani dôvod vystavenia faktúr, nevedel uviesť žiadne skutočnosti ohľadom deklarovaných zdaniteľných obchodov.

21. Žalovaný uviedol, že nie je opodstatnené ani poukazovanie žalobcu na záväznosť Smernice rady 2006/112/ES z 28.11.2006, ako aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, pretože nedošlo k žiadnemu rozporu s výkladom príslušných ustanovení tejto smernice, ani ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EU. Žalovaný vo svojom vyjadrení pritom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - napr. právne názory vyslovené v rozsudku sp. zn. , z ktorej vyplýva, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke.

22. Žalovaný ďalej konštatoval, že aj keď žalobca opakovane tvrdil, že splnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože k preverovaným zdaniteľným obchodom predložil okrem účtovných dokladov aj fotodokumentáciu (k vyjadreniu protokol z daňovej kontroly), vzhľadom na zistenia správcu dane a na dôkazy, ktoré správca dane zabezpečil počas daňovej kontroly, je zrejmé, že deklarované spoločnosti a fakturované tovary a služby nedodali.

23. Žalobca v replike zo dňa 21. 12. 2020 trval na podanej správnej žalobe, ako aj jej dôvodoch v celom rozsahu a nesúhlasil so závermi žalovaného prezentovanými v písomnom vyjadrení. V replike vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že vyrubovacie konanie neabsentovalo a ani nenahrádzalo výkon daňovej kontroly, žalobca uviedol, že: žalovaný konštatuje, že dôkazy predložené žalobcom vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane.

24. Žalobca poukazoval na to, že , že daňová kontrola a vyrubovacie konanie, sú dva odlišné a najmä oddelené inštitúty. Daňová kontrola má prioritne zisťovací charakter. Účelom vyrubovacieho konania ie vydanie rozhodnutia o právach a povinnostiach daňového subjektu na základe vykonaného dokazovania počas vyrubovacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že vo vyrubovacom konaní mal správca dane povinnosť vykonať dokazovanie a túto povinnosť nebolo možné v žiadnom prípade nahradiť postupom, ku ktorému pristúpil správca dane (a s ktorým sa stotožnil aj žalovaný), a to osvojením si záverov a výsledkov z daňovej kontroly bez vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní. Z uvedeného dôvodu je absolútne irelevantný argument, že dôkazy predložené žalobcom spolu s vyjadrením k protokolu neboli dôvodom na doplnenie dokazovania, nakoľko správnym by bol iba jediný postup, a to zhodnotenie všetkých dôkazov predložených v tomto vyrubovacom konaní, a to aj vrátane tých, ktoré žalobca predložil spolu s vyjadrením k protokolu, k čomu však správca dane ani žalovaný nepristúpili.

25. V ďalšej časti repliky žalobca zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú v správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že v predmetnej daňovej veci nastali všetky zákonom požadované podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, a to najmä existencia predmetu dodania, možnosť nakladania žalobcu s predmetom dodania, ako aj uvedenie zdaniteľného plnenia. Tvrdil, že napriek tomu, že z priloženej fotodokumentácie kontrolovaných plnení je nepochybná existencia týchto plnení v reálnom priestore, a to aj v súčasnej dobe, správca dane, ako aj žalovaný bezvýhradne odmietli túto fotodokumentácie, ako aj ďalšie dôkazy predložené žalobcom akceptovať. Za takejto situácie, preto podľa názoru žalobcu mal žalovaný povinnosť uviesť, aké iné dôkazy by mal alebo mohol žalobca predložiť za účelom preukázania reálnosti kontrolovaných obchodných transakcií, čo však žalovaný nevykonal.

26. Opakovane poukazoval na príslušné právne normy Európskej únie, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a zdôraznil, že nárok na odpočítanie DPH by mohol byť nepriznaný, ak by bolo preukázané, že vedel, že určité plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany konkrétneho dodávateľa.

27. V závere repliky opakovane poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že v otázke unesenia dôkazného bremena v daňovom konaní nestačí iba spochybňovať, ale správca dane musí pre vylúčenie pravidla platiaceho pre daňový subjekt, rozhodné skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom jemu priaznivej normy nielen tvrdiť, ale aj preukázať, a to

zákonným spôsobom. V závere zdôraznil, že preukázal preto všetky zákonom predpísané skutočnosti, ako aj to, kde použil predmetný tovar resp. službu na ďalšie spracovanie alebo následný predaj. Pokiaľ ide o preukazovanie neexistencie plnenia v dôsledku okolností, ktoré mal správca dane zistiť u dodávateľov alebo ich subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno správca dane, preto dôkazné bremeno nemožno rozširovať na preukázanie akýchkoľvek skutočností.

28. Žalovaný sa duplikou k replike nevyjadril, napriek tomu, že replika žalobcu mu bola spolu s výzvou súdu doručená.

Závery správneho súdu

29. Krajský súd v Košiciach konaní podľa a nasl. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom jeho administratívnych spisov, ako aj spisom správneho orgánu prvého stupňa, v konaní bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu postupom podľa zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29.07.2021 podľa podmienok ust. .

30. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

31. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 32. Úlohou správneho súdu v tejto veci bolo na základe včas podanej správnej žaloby (v medziach uplatnených žalobných dôvodov) preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ako aj postupu daňových orgánov, ktoré v rámci vykonaného dokazovania v daňovom konaní prijali záver, že žalobca nepreukázal, že spoločnosti 1-4, mu skutočne dodali tovar a služby uvedené v preverovaných faktúrach (podrobne špecifikovaných v bode 3. odôvodnenia tohto rozhodnutia), a že pri deklarovanom dodaní tovaru a služieb nevznikla daňová povinnosť zmysle § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru alebo služieb je pritom základnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane u daňového subjektu, t.j. žalobcu, keď podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Uvedené zistenia tvorili podklad pre rozhodnutie správcu dane, ktorým daňovému subjektu bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018 .

33. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca v správcovi dane predloženom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2018 vykázal vlastnú daňovú povinnosť a zároveň si uplatnil odpočítanie DPH z nákupu materiálu a služieb v súvislosti s ich dodaním od vyššie označených dodávateľských spoločností. Správca dane u žalobcu následne vykonal daňovú kontrolu za označené zdaňovacie obdobie, ktorá začala 18. 7.2018 doručením Oznámenia o daňovej kontrole 15. 6. 2018. Kontrola bola ukončená dňa 9.5.2019 doručením Protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Výsledkom kontroly boli zistenia a dôkazy, na základe ktorých bol správcom dane vyčíslený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2019 v sume 23.145,84 eur. Žalobca dňa 06.06.2019 doručil žiadosť o predĺženie lehoty správcovi dane na písomné vyjadrenia k

zisteniam uvedeným v protokole, ktoré doručil 03.07.2019. Bol stanovený termín na ich prerokovanie na deň 30.07.2019 ale napriek tomu daňový subjekt a ani jeho zástupca sa prerokovania pripomienok a dôkazov nezúčastnili.

34. Správny súd na tomto mieste pripomína, že predmetom súdneho prieskumu je všeobecná správna žaloba, podaná proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a súd je viazaný žalobnými dôvodmi. Pripomína sa, že skutkový stav sa týka, ako to uvádza aj správca dane vo svojom rozhodnutí, odôvodňujúc svoje rozhodnutie s odkazom na závery protokolu daňovej kontroly a v zdaňovacom období marec 2018, ktorou bolo zistené, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 23.145,84 eura z faktúr od štyroch dodávateľov:

- v sume 7.796,90 eura z dvanástich faktúr od spoločností Komplementum s.r.o., Dunajská 8, Bratislava,

- v sume 6.040,24 eura z deviatich faktúr od spoločnosti CHYRKO s.r.o., Fábryho 10, Košice),

- v sume 4.880,70 eura zo štyroch faktúr od spoločnosti EURO AMA TRADE s.r.o., Labuiská 49/A, Bratislava,

- v sume 4.428,00 eur z piatich faktúr od spoločnosti Building Home, s.r.o., Račianska 88B, Bratislava. 35. Správny súd rovnako konštatuje, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Z ustanovenia ods. l o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „”) vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byt' úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. Z uvedeného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že ak si daňový subjekt v podanom daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb na základe faktúr od označených spoločností je povinný preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane, a to v prvom rade vznikom práva na odpočítanie dane v zmysle ods. l O dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o DPH”), podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby v zmysle ods. l, 2 Zákona u DPH. Samotná faktúra, ani kontrolný výkaz, bez preukázania reálneho dodania tovaru a služby, nezakladá podmienku vzniku práva na odpočítanie dane. Povinnosťou daňového subjektu bolo preukázať, že dodanie tovarov a služieb tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, bolo realizované a že ho realizovali spoločnosti uvedené na faktúrach. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu, správca dane preveruje správnosť, úplnosť a pravdivosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Kontrolovaný daňový subjekt, okrem dodávateľských faktúr, ktoré správca dane preveril, nepredložil v priebehu kontroly žiadne iné dôkazy o uskutočnení dodania tovarov a služieb označenými a to ani na základe výzvy správcu dane. Nevyužil ani svoje právo zúčastniť sa na vypočutí svedkov a konateľov dodávateľských spoločností a klásť otázky a tak si objasniť dôvod konania a výpovede svedka, ktorý ako daňový subjekt uvádza vo vyjadrení, mu nie je známy. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil spolu s vyjadrením k protokolu a na ktoré vo vyjadrení poukazuje, preukazujú dodanie tovarov a služieb pre ďalších odberateľov, ale nie sú dôkazmi toho, že tovar a služby boli dodané pre kontrolovaný daňový subjekt práve dodávateľskými spoločnosťami tak, ako sú deklarované na faktúrach, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane. Preto s odkazom na relevantnú právnu úpravu správny súd konštatuje, že:

36. Podľa o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa ods. 6 cit. zákonného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a

§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

Podľa § 68 ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania.

38. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola je jednou z činnosti správcu dane v rámci prípravy daňového konania. Výsledky daňovej kontroly môžu byť podkladom pre začatie daňového konania. O výsledkoch daňovej kontroly sa spravidla vyhotovuje protokol a vyrubovacie konanie ako druh daňového konania sa začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). Vyrubovacie konanie je osobitným druhom daňového konania. Za jeho účel možno považovať zistenie, resp. určenie a následne vyrubenie dane. Výsledkom vyrubovacieho konania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Na vyrubovacie konanie sa podporne použijú všeobecné ustanovenia daňového konania.

39. K jednotlivým námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe týkajúcich sa nedostatkov v procesnom postupe správcu dane pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní žalovaný v písomnom stanovisku k správnej žalobe zdôraznil, že žalobca počas daňovej kontroly nevyužil svoje práva, na uplatnenie ktorých bol vyzvaný správcom dane, preto nemôže tvrdiť, že tieto práva mu boli upreté. Počas daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry, nereagoval však na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov, nereagoval na upovedomenia o vypočutí svedkov, nezúčastnil sa ani výsluchu svedkov, ani prerokovania pripomienok uvedených v jeho vyjadrení k protokolu. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca bol správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia k uplatneniu odpočítania dane na základe faktúr vystavených označenými dodávateľskými spoločnosťami, na uvedenú výzvu však v stanovenej lehote nereagoval. Z obsahu uvedenej výzvy, ktorou bolo uložené, aby v prípade každej zo spoločností žalobca preukázal oprávnenosť odpočítania dane za dodanie služieb a tovaru (a to preukázaním s kým konkrétne boli jednotlivé obchody dohodnuté, predložil zmluvy a objednávky, kde došlo k dodaniu tovaru, kto tovar odovzdal a kto prevzal, kto tovar prepravil, aký je pôvod tovaru, výrobca, kto konkrétne poskytol služby, uveďte meno osoby/osôb, kde boli služby realizované, akým spôsobom boli odovzdané a prevzaté, predložiť odovzdávacie/preberacie protokoly, iné existujúce doklady o realizovaní služieb, a na aký účel mal byť tovar a služby dodané). Podľa názoru správneho súdu

možno prijať záver, že v uvedenej výzve podľa jej obsahu sú špecifikované pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti, alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, teda obsahovo spĺňa zároveň požiadavku na výzvu správcu dane adresovanú kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Vzhľadom na obsah dokladov pripojených žalobcom k daňovému priznaniu, ako aj na ich výpovednú hodnotu (vo vzťahu k nároku na odpočet DPH) hodnotí súd ako správny procesný postup správcu dane, ktorý v prvom rade vyzval žalobcu na predloženie dôkazov vo vyššie uvedenom rozsahu a v prípade splnenia tejto povinnosti, za situácie, ak by naďalej existovali pochybnosti o nároku na odpočet DPH, by prichádzala do úvahy osobitná výzva smerujúca k tomu, aby žalobca neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a prípadne aj nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že až súčasťou vyjadrenia k protokolu bola fotodokumentácia a faktúry pre jeho odberateľov, ktoré doklady však žalobca mohol a mal predložiť už počas daňovej kontroly. Týmito predloženými dôkazmi sa správca dane vo vyrubovacom konaní zaoberal, ako dôkazy ich aj hodnotil a dospel k záveru, že neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane (uvedené vyplýva z úradného záznamu zo dňa 16.05.2019, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane). Správca dane (a následne aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí) zaujali stanovisko, že fakturácia tovarov a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu, tvrdenia o ich dodaní odberateľom žalobcu a ani fotodokumentácie tovarov a služieb a ich použitia nie sú dôkazmi, ktoré by boli schopné preukázať, že tieto tovary a služby dodali práve ním uvedené spoločnosti. Žalovaný preto zaujal stanovisko, že v danom prípade vyrubovacie konanie neabsentovalo, ani nenahrádzalo výkon daňovej kontroly.

40. Správny súd sa stotožňuje s uvedenými závermi správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré vyplývajú z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ostatných listín predložených žalovaným, ako aj zo samotného obsahu administratívneho spisu. Je nesporné, že v rámci daňovej kontroly predložil žalobca správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry označené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku a nereagoval na výzvy správcu dane. Aj podľa názoru správneho súdu, žalobcom neskôr predložené dôkazy nie sú takého charakteru, ktoré by nebolo možné predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný správne vyhodnotil, že takto predložené dôkazy neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane vo vyrubovacom konaní. Žalobcom predložené dôkazy totižto nepreukazujú dodanie tovaru a služieb deklarovanými spoločnosťami, ale tieto preukazujú ďalšie použitie dodaného tovaru a služieb konkrétnym odberateľom žalobcu, a to vrátane predloženej fotodokumentácie. Uvedené dôkazy tak nie sú dôkazmi, ktoré by boli schopné preukázať, že tieto tovary a služby dodali žalobcom označené spoločnosti.

41. K samotným tvrdeniam žalobcu o nesprávnosti záveru administratívneho orgánu týkajúceho sa hmotnoprávneho posúdenia veci, správny súd uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly možno prijať oprávnený záver, že žalobca nepreukázal reálne dodanie deklarovaných tovarov a služieb práve označenými spoločnosťami. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ani žalobca a ani uvedené spoločnosti správcovi dane nepredložili žiadne dôkazy k fakturovaným tovarom a službám (a to aj z dôvodu, že mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti, resp. novému konateľovi, alebo z dôvodu nekontaktnosti). Bývalý konatelia dodávateľských spoločnosti (vypočutí počas daňovej kontroly ako svedkovia) sa k žiadnemu predmetu fakturácie nevedeli vyjadriť, nevedeli uviesť či boli fakturované tovary, a služby dodané a ani dôvod vystavenia faktúr, nevedeli uviesť ani žiadne skutočnosti ohľadom deklarovaných zdaniteľných obchodov.

42. Správny súd vo vzťahu k otázke dôkazného bremena v rámci daňového konania poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (právne názory

vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 18.05.2011, zo dňa 23.06.2010), z ktorých vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Správny súd zdôrazňuje, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností vyplývajúcich z dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, jeho nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nemôže byť uznaný ako oprávnený.

43. Z obsahu výsledkov vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly nesporne vyplýva, že aj keď správca dane žiadal od žalobcu predloženie jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami od označených dodávateľských spoločností a preukázanie reálneho dodania fakturovaných tovarov a služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach, žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Správca dane za danej situácie nerozširoval dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadal len preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok, teda, že pri tovaroch a službách fakturovaných uvedenými spoločnosťami vznikla daňová povinnosť z titulu ich reálneho dodania práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach. V tej súvislosti, preto nie je ani na mieste tvrdenie žalobcu o povinnosti administratívneho orgánu preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva (a to aj v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke. Správca dane počas daňovej kontroly vykonal dokazovanie, závery ktorého vyvracajú tvrdenia žalobcu uvedené v jeho daňovom priznaní a žalobca daňovým orgánom nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by takýto záver správcu dane spochybnili a jednoznačne preukázali, že tovar a služby v predložených faktúrach dodali žalobcovi práve deklarované dodávateľské spoločnosti. 44. Správca dane vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky preverované dodávateľské spoločnosti je možné charakterizovať niekoľkými spoločnými črtami a to, že jednalo sa o spoločnosti, ktoré boli prezentované výlučne len vlastným obchodným menom a jednou osobou konateľa/spoločníka so sídlom väčšinou na virtuálnych adresách (k dispozícii v sídle často len poštová schránka), často krát sa jednalo o spoločnosti s virtuálnym sídlom v Bratislave, pričom ich konateľ a aj jediný reprezentant mal trvalý pobyt a zdržiaval sa v Košiciach a blízkom okolí, konatelia týchto spoločností do nich vstupovali často až ako tretí, štvrtí v poradí v čase, keď spoločnosť už nevykazovala žiadnu reálnu činnosť. Po deklarovaných dodávkach pre kontrolovaný daňový subjekt väčšinou tieto spoločnosti zanikli a zlúčili sa do iných nefunkčných a ekonomicky neaktívnych spoločností, príp. boli „odpredávané" zahraničným spoločníkom a ostávali bez konateľov, spoločnosti nevlastnili žiadny majetok, nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nevykazovali reálnu podnikateľskú činnosť, v podaných daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty (svoje dodania), avšak vždy len s minimálnou vlastnou daňovou povinnosťou, svoju fiktívnu činnosť vykonávali bez reálnych finančných zdrojov, v rámci realizovaných výsluchov jednotlivých, vtedy aktívnych konateľov dodávateľských spoločností, títo nevedeli uviesť žiadne skutočnosti k svojim dodávkam pre spol. CLV s.r.o. mimo informácií, ktoré vyčítali z faktúr, ktoré im pri jednotlivých výsluchoch správca dane predložil k nahliadnutiu a často krát ani nevedeli uviesť, čo jednotlivé tovary uvedené na faktúrach dodané pre spol. CLV s.r.o. vlastne predstavovali. Všetci jednotne uvádzali, že prijaté objednávky len posúvali ďalej svojim subdodávateľom. Po zohľadnení týchto skutočností má správca dane aj opodstatnené pochybnosti, vzhľadom na prezentované znalosti a odbornú spôsobilosť niektorých z nich, že by boli vôbec schopní interpretovať niektoré požiadavky odberateľa svojim subdodávateľom. 45. Podľa správneho súdu poukazovanie žalobcu na záväznosť Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 a na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie nie je opodstatnené. Správca dane nezaložil svoje závery na účasti žalobcu na daňovom podvode, neargumentoval daňovým podvodom, preto mu ani nemohla vzniknúť povinnosť preukazovať, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu, ako to vyplýva z právneho názoru Súdneho dvora EÚ v rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Správny súd vychádza z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. ), z ktorej vyplýva, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov

a zmlúv nepostačuje a uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke.

46. Podľa správneho súdu v súvislosti so závermi, ktoré nesprávne vyvodil žalobca z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR ohľadom vyčerpania dôkazného bremena i nálezu Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009, z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ( zo dňa 18.05.2011, zo dňa 23.06.2010 a Najvyššieho správneho súdu ČR - rozsudok č. -44 a -119 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte. Uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, znamená uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 47. Záverom tak správny súd udáva, že v priebehu daňovej kontroly neboli preukázané reálne dodania tovarov a služieb od preverovaných dodávateľských spoločností. Dodávateľské spoločnosti z pohľadu roka 2018 vystavovali pre kontrolovaný daňový subjekt faktúry bez reálnych dodávok tovarov a služieb, ktoré síce súviseli s predmetom jeho podnikateľskej činnosti, avšak neboli reálne nikdy dodané. Vytvorili tak spleť dodávateľov, kde sa tieto podnikateľské subjekty prezentovali raz ako priami dodávatelia, raz ako subdodávatelia priamych dodávateľov pre CLV s.r.o.. Na základe týchto skutočností správca dane uvádza, že pri faktúrach deklarovaných dodaniach tovarov a služieb preverovaných dodávateľských spoločností pre CLV s.r.o. boli tieto, bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia umelo vsunuté do dodávateľského reťazca z dôvodov, aby umožnili odberateľovi získať neoprávnenú daňovú výhodu pri optimalizácii si svojich daňových povinností a preto námietku žalobcu podľa správny súd nepovažuje za dôvodnú. 48. CLV s.r.o., počas výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane podľa ustanovení , v nadväznosti na , ktoré si uplatnil, pretože nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že došlo k reálnym dodávkam tovarov služieb od deklarovaných dodávateľov a vzniku daňovej povinnosti v súlade s o dani z pridanej hodnoty v platnom znení v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2015. Jednoznačne bolo teda vykonanou daňovou kontrolou preukázané zneužitie práva a neoprávnený odpočet dane z prijatých faktúr od dodávateľov bez reálnej dodávky na nich deklarovaných tovarov a služieb. Uplatnením odpočítania došlo k porušeniu nasledujúcich ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov: o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, resp. služby, o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podmienkou odpočítania dane na vstupe z prijatých tovarov a služieb je ich použitie na účely svojho podnikania. Správca dane dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov ku skutočnosti, že prezentované obchodné prípady sú fiktívne a boli vytvorené umelo a účelovo bez ekonomického opodstatnenia s hlavným cieľom získať daňovú výhodu. K prijatým deklarovaným dodaniam reálne nedošlo, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Možno podľa názoru súdu prijať záver, že v uvedenej výzve týkajúcej sa tej ktorej spoločnosti podľa jej obsahu sú špecifikované pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti, alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, teda obsahovo spĺňa zároveň požiadavku na výzvu správcu dane adresovanú kontrolovanému daňovému subjektu podľa Daňového poriadku. Vzhľadom na obsah dokladov pripojených žalobcom k daňovému priznaniu, ako aj na ich výpovednú hodnotu (vo vzťahu k nároku na odpočet DPH) vyhodnotil súd ako správny procesný postup správcu dane, ktorý v prvom rade vyzval žalobcu na predloženie dôkazov vo vyššie uvedenom rozsahu a v prípade splnenia tejto povinnosti, za situácie, ak by naďalej existovali pochybnosti o nároku na odpočet DPH, by následne prichádzala do úvahy osobitná výzva smerujúca k tomu, aby žalobca neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a prípadne aj nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal a preto ani námietku žalobcu podľa a správny súd nepovažuje za dôvodné. 49. K žalobcovej námietke, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného má totožný text ako odôvodnenia rozhodnutí za zdaňovacie obdobia marec 2018, má súd za to, že každé rozhodnutie žalovaného sa týka konkrétneho zdaňovacieho obdobia a v každom rozhodnutí žalovaný reaguje na námietky žalobcu

uvedené v jednotlivých odvolaniach, ktoré sú však totožné, čo nevylučuje, že aj vysporiadanie s takýmito námietkami môže byť totožné, avšak vždy s prihliadnutím na zistené skutočnosti, procesnoprávne i hmotnoprávne, v danom zdaňovacom období. Napadnuté rozhodnutie považuje správny súd za presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, a preto ani námietku žalobcu podľa správny súd nepovažuje za dôvodnú. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jenu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu SR , , a pod.).

50. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry, resp. k niektorým preverovaným faktúram objednávky a plány vysielania reklamných spotov. Správca dane sa predloženými dôkazmi vo vyrubovacom konaní zaoberal, ako dôkazy ich aj riadne hodnotil a dospel k záveru, že tieto nemali vplyv na závery a výsledok daňovej kontroly. Daňová kontrola je jednou z činností správcu dane v rámci prípravy daňového konania. Výsledky daňovej kontroly môžu byť podkladom pre začatie daňového konania. O výsledkoch daňovej kontroly sa spravidla vyhotovuje protokol a vyrubovacie konanie ako druh daňového konania sa začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). Vyrubovacie konanie je osobitným druhom daňového konania. Za účel vyrubovacieho konania možno považovať zistenie, resp. určenie a následne vyrubenie dane. Výsledkom vyrubovacieho konania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Na vyrubovacie konanie sa podporne použijú všeobecné ustanovenia daňového konania a preto ani námietku žalobcu podľa správny súd nepovažuje za dôvodnú.

51. K jednotlivým námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe týkajúcich sa nedostatkov v procesnom postupe správcu dane pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní (nesprávne zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia príslušných právnych predpisov) správny súd k obsahu správnej žaloby pripomína, že žalobca počas daňovej kontroly mal možnosť využiť svoje práva, na uplatnenie ktorých bol vyzvaný správcom dane, preto nakoľko svoje práva nevyužil, z uvedeného dôvodu nemôže tvrdiť, že mu boli tieto práva odopreté. Správny súd sa rovnako stotožňuje s uvedenými závermi žalovaného, ktoré vyplývajú z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ostatných listín predložených žalovaným, ako aj zo samotného obsahu jeho administratívneho spisu. Je nesporné, že v rámci daňovej kontroly predložil žalobca správcovi dane na preukázanie opodstatnenosti práva na odpočítanie dane iba faktúry označené v 3. odseku odôvodnenia tohto rozsudku a nereagoval na výzvy správcu dane. Nielen podľa názoru žalovaného, ale aj podľa názoru správneho súdu, žalobcom neskôr predložené dôkazy nie sú takého charakteru, ktoré by nebolo možné predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný správne vyhodnotil, že takto predložené dôkazy neboli dôvodom na doplnenie dokazovania zo strany správcu dane vo vyrubovacom konaní. Žalobcom predložené dôkazy totižto nepreukazujú dodanie tovaru a služieb deklarovanými spoločnosťami a preto ani námietku žalobcu podľa / správny súd nepovažuje za dôvodnú.

52. Na základe uvedeného nie je ani na mieste najmä tvrdenie žalobcu o povinnosti administratívneho orgánu preukazovať, či žalobca vedel, alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva (a to aj v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je potrebné preukázať aj po obsahovej stránke. Správca dane počas daňovej kontroly riadne vykonal dokazovanie, závery ktorého vyvracajú tvrdenia žalobcu uvedené v jeho daňovom priznaní a žalobca daňovým orgánom nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by takýto záver správcu dane spochybnili a jednoznačne preukázali, že tovar a služby v predložených faktúrach dodali žalobcovi práve deklarované dodávateľské spoločnosti a preto všetky jeho námietky proti rozhodnutiu žalovaného podľa ,,,, správny súd nepovažuje za nedôvodné.

53. Krajský súd tak po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a správcu dane, v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí, pretože v konaní nebolo preukázané vynaloženie trov konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

55. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.