Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-48-2024.pdf
PDF · 86.8 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/48/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, zastúpenej: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. E. XXX, o 373,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 2. januára 2024 č. k. 3C/23/2023-107, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.
II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil konanie o zaplatenie sumy 373,49 eur a druhým výrokom uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania zastavila žalovaná, ktorá svoju povinnosť splnila až po podaní žaloby, žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením.
2. Proti tomuto uzneseniu voči druhému výroku o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h), ods. 2, 3 CSP. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré opakovane uvádzala vo svojich podaniach, ale zobral do úvahy len tvrdenia protistrany. Zmluvu o dodávke energie mala žalovaná uzavretú so spoločnosťou SLOVAK ENERGY, s.r.o., ktorá skrachovala a prevzal ju iný dodávateľ elektriny (ZSE Energia). Žalovanej sa nepodarilo telefonicky skontaktovať so žalobkyňou a preto požiadala o podpísanie novej zmluvy. Očakávala preplatok, v domnení že si to uvedené subjekty vysporiadajú. Problém nastal tým, že žalobkyňa, jej právny zástupca, zasielali všetky doklady na adresu, na ktorej už žalovaná nebýva 18 rokov (obec F.). Po uvedenú dobu žalovaná žije v obci C. D. E. a preto sa nedozvedela, že sú voči nej uplatňované nejaké pohľadávky.
3. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s náhradou trov konania, keďže danú situáciu nezavinila. Právny zástupca žalobkyne mal zistiť adresu jej trvalého pobytu. Po obdržaní písomností z okresného súdu, začala vec riešiť so žalobkyňou. Na telefonickej linke bola žalobkyňa informovaná, aby pohľadávku vo výške 373,49 eur zaplatila. Po našetrení uvedenej sumy, žalobkyni túto zaplatila. Žalovaná uviedla, že podstupuje chemoterapiu a preto nie je pre ňu ľahké venovať sa veciam, ktoré ju psychicky zaťažujú.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že ako dodávateľ poslednej inštancie vykonával pri dodávaní elektrickej energie svoju zákonnú povinnosť, kedy na odvrátenie bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva začal žalovanej dodávať elektrickú energiu namiesto pôvodného dodávateľa. Medzi žalobkyňou a pôvodným dodávateľom nemohol dôjsť k žiadnemu zúčtovaniu. Ak žalovaná očakávala preplatky na zaplatených preddavkových faktúrach pôvodnému dodávateľovi, bolo potrebné, aby uvedenú záležitosť riešila s ním. Žalovaná neoznámila zmenu korešpondenčnej adresy ani pôvodnému dodávateľovi, čo je v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch obvyklé a povinné. Žalobkyňa nemala dôvod predpokladať takúto zmenu. Prevzala informácie o všetkých odberateľoch pôvodného dodávateľa vo forme informačnej vetvy. Nebolo povinnosťou žalobkyne ani jej právneho zástupcu, zisťovať novú adresu žalovanej. Žalobkyni bola známa adresa, na ktorú bola zasielaná všetka korešpondencia. Žalovaná si bola vedomá, že využíva služby dodávateľa poslednej inštancie, ktorý jej na odberné miesto dodával elektrickú energiu. Musela pritom vedieť, že za túto dodávku bude musieť platiť. Súd prvej inštancie postupoval vo veci zákonne, vyhodnotil všetky dôkazy a vo veci rozhodol. Zo strany žalobkyne došlo k návrhu na zastavenie konania, a bola odpustená úhrada úrokov z omeškania v plnej výške. Odvolanie žalobkyne nie je preto dôvodné.
5. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že od roku 2005 zálohy boli doručované na jej adresu, okrem určeného dlžného obdobia. Žalovanú sumu uhradila 14.8.2023, ktorú skutočnosť aj preukázala. Nie je si vedomá zo svojej strany žiadneho pochybenia.
6. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia (§ 256 CSP). Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 933 s.). Preto ak zobral žalobca návrh späť, v zásade platí, že zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť žalovanej strane jej trovy (porov. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5MCdo/12/2008).
10. Rozhodovanie o trovách konania nesmie však byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).
11. Podľa ustanovenia § 257 CSP súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP nie je pritom možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť (porov. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012). Strane, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania, nemožno tak priznať náhradu trov.
12. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu alebo zásady zavinenia, no príslušný súd dôjde k záveru, že existujú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Má pritom ísť o výnimočný prípať, ktorý môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2019).
13. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je preto prihliadané na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Berú sa pritom do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy zaplatiť, ale je treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Zvažujú sa tiež okolnosti konkrétneho prípadu, a to na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný.
14. Ustanovenie § 257 CSP teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy nie je spravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má tak slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
15. Odvolací súd po zohľadnení vyššie uvedených východísk dospel k záveru, že v posudzovanej veci bola daná aplikácia ustanovenia § 257 CSP, pretože boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobkyni náhrada trov konania nebola priznaná.
16. Predovšetkým bolo potrebné prihliadať na okolností, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde, a to nezaplatenie vyúčtovacej faktúry za dodávku elektriny zo dňa 9.1.2022 vo výške 373,49 eur, s označením adresy žalovanej G. XXX, F., pričom miesto spotreby odberateľa – žalovanej bolo na faktúre uvedené C. D. E. XXX, ako aj s tým súvisiaci postoj strán v spore, keďže žalovaná po doručení žaloby v priebehu konania žalovanú sumu, uvedenú v predmetnej faktúre, uhradila (po prešetrení jej žiadosti ohľadom správnosti údajov vo vyúčtovacej faktúre, keď mala záujem na zohľadnení preddavkových platieb, ktoré vykonala v prospech pôvodného dodávateľa elektriny). Žalovaná zdôvodňovala neuhradenú platbu nesprávnou doručovacou adresou, na ktorú jej žalobkyňa doručovala písomnosti, v dôsledku čoho nemala vedomosť o existencii pohľadávky vo vyúčtovacej faktúre. Preukázala podanie žiadosti o prešetrenie správnosti údajov vo vyúčtovacej faktúre adresovanej Ministerstvu hospodárstva SR zo dňa 11.4.2023 a poukazovala na svoju správnu doručovaciu adresu, na ktorej má trvalý pobyt od roku 2005. Žalobkyňa na výzvu súdu, aby predložila zmluvu o dodávke elektrickej energie uzavretej medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou SLOVAK ENERGY, s.r.o., z ktorej by bola zrejmá adresa na doručovanie písomností žalovanej, oznámila, že zmluvou nedisponuje (s poukazom na jej uzavretie s pôvodným dodávateľom).
17. Vzhľadom na nespornú zmenu dodávateľa elektrickej energie, nezapríčinenú žalovanou ako odberateľom, v dôsledku ktorej žalobkyňa ako nový dodávateľ adresovala písomnosti, teda aj vyúčtovaciu faktúru žalovanej na nesprávnu adresu (na ktorej dlhodobo nebýva), hoci faktúra obsahovala označenie odberného miesta (ktoré predstavovalo aj správnu doručovaciu adresu žalovanej), nebolo by spravodlivé aby žalovaná znášala náhradu trov konania v tomto spore, keď po doručení žaloby vyúčtovanú sumu uhradila. Žalobkyňa (dodávateľ) vo vzťahu k žalovanej (spotrebiteľka) mala vedomosť aj o jej aktuálnej adrese C. D. E. XXX, na ktorú jej dodávala predmet plnenia a v dôsledku toho v prípade neúspešného doručenia faktúry (príp. ďalších písomností) na prvú známu adresu, mala a mohla použiť pri doručovaní faktúry adresu odberného miesta žalovanej (zmluvnú doručovaciu adresu žalovanej žalobkyňa ani nepreukázala). Poukaz žalobkyne na vedomosť žalovanej platiť za dodané plnenie nemal vplyv na vyššie uvedené závery, vzhľadom na zmenu dodávateľa plnenia, jeho povinnosť profesionálneho poskytovania služieb, vrátane doručovania faktúry, obsahujúcej vyúčtovanie.
18. Súčasne bolo dôvodné zohľadniť aj sociálne a majetkové pomery žalovanej, ktorá je onkologickou pacientkou (zdravotný stav žalovaná preukazovala lekárskymi správami), žijúcou v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je starobný dôchodca.
19. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by žalobkyňa nepriznaním náhrady trov konania bola vo svojich majetkových pomeroch neprimerane dotknutá, v porovnaní so žalovanou.
20. Hoci žalobkyňa vzala žalobu späť pre správanie žalovanej, ktorá tak zavinila zastavenie konania, nebolo možné v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať len procesnú zásadu
zodpovednosti za zavinenie, keďže bolo potrebné prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa (vyššie uvedené okolností prípadu a pomery strán konania), pre ktoré je spravodlivé, aby si každá sporová strana znášala svoje trovy konania sama bez náhrady.
21. Odvolací súd podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a vznikol jej preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v odvolacom konaní neúspešnej. Žalovaná si však náhradu trov konania voči žalobkyni v odvolacom konaní neuplatňovala a vznik jej trov v odvolacom konaní zo spisu nevyplýval. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.