Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-47-2020.pdf
PDF · 165.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, C. F., zastúpená splnomocneným zástupcom G. B., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko C. XXX, E., 2/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, C. F., právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Karkóová, advokátka so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, proti žalovanej: D. I., bytom J. XXX, C. F., právne zastúpenej: JUDr. Katarína Pialová, advokátka so sídlom Hollého 7, Žilina, o určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/360/2004-1250 zo dňa 10.01.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd n e p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žalobcov 1/ a 2/ vo vzťahu k výroku, ktorým žiadali, aby súd prvej inštancie určil, že v k. ú. E. K. C. hranica medzi pozemkami parcela č. 442 C-KN a parcela č. 445 C-KN je definovaná ako spojnica bodov 241-24 a 36-1 a poloha hraníc je určená súradnicami 5303600001 446344.53 1181785.71, 5302410024 446299.07 1181850.86.
Odvolací súd návrh na zmenu žaloby žalobcov 1/, 2/ z a m i e t a .
Odvolací súd z a m i e t a návrh žalobcov 1/, 2/ na prerušenie odvolacieho konania.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania a vo výroku IV., ktorým priznal náhradu trov konania štátu, p o t v r d z u j e .
Výrok I., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania žalobcov 1/, 2/, z o s t á v a nedotknutý.
Žalovaná m á nárok voči žalobcom 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ v rozsahu 100 %. Zároveň priznal štátu nárok na náhradu trov vzniknutých vykonávaným dokazovaním, a to voči žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %.
1.1 Žalobcovia sa domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľke G. D., C. L., nar. XX. XXXXXXX XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX, XXX XX C. F., patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. E. K. C., vytvorená v zmysle geometrického plánu vyhotoveného M. D. C., Geodat JR, s.r.o., overeného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor,
pod č. 2673/2019, číslo geometrického plánu 47643871-94/2019, a to pozemok parcela č. CKN 445/4
- orná pôda
o výmere 230 m2.
- do dedičstva po poručiteľke G. D., C. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX, XXX XX C. F., patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. E. K. C., vytvorené v zmysle geometrického plánu č. 47643871-37/2017 zo dňa 16.06.2017, vyhotoveného M. D. C., Geodat JR, s.r.o., v spojení so znaleckým posudkom č. 23/2017 v spojení s jeho dodatkom, znalecký posudkom č. 34/2019, vypracovaným Ing. Jozefom Polkom, znalcom pre odbor geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a odvetvie kartografia, a to pozemky parcela č. 443/2 - zastavaná plocha o výmere 110 m2, parcela č. 443/9 CKN - zastavaná plocha o výmere 23 m2 a parcela č. 443/10 CKN - zastavaná plocha o výmere 20 m2, spoluvlastnícky podiel vo výške 3/6 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. E. K. C., a to parcela č. 441/2 CKN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2.
- žalobkyňa v rade 1/ je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/6 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. E. K. C., vytvorenej v zmysle geometrického plánu 47643871-37/2017 zo dňa 16.06.2017, vyhotoveného M. C., Geodet JR, s.r.o. v spojení so znaleckým posudkom č. 23/2017 v spojení s jeho dodatkom, znaleckým posudkom č. 34/2019, vypracovaným Ing. Jozefom Polkom, znalcom pre odbor geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a odvetvie kartografia, a to pozemku parcela č. 441/2 KN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a že žalobca v rade 2/ je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/6 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. E. K. C., vytvorenej v zmysle geometrického plánu č. 47643871-37/2017 zo dňa 16.06.2017, vyhotoveného M. D. C., Geodat JR, s.r.o., v spojení so znaleckým posudkom č. 23/2017 v spojení s jeho dodatkom, znaleckým posudkom č. 34/2019, vypracovaným Ing. Jozefom Polkom, znalcom pre odbor geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a odvetvie kartografia, a to pozemku parcela č. 441/2 KN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2.
- v k. ú. E. K. C. hranica medzi pozemkami parcela č. 442 CKN a parcela 445 CKN je definovaná ako spojnica bodov 241-24 a 36-1 a poloha hraníc je určená súradnicami 5303600001 446344.53 1181785.71, 5302410024 446299.07 1181850.86.
1.2 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 153, § 139, § 143 ods. 1, 3 C. s. p. a podľa § 123, § 124, § 126 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nepreukázali nimi tvrdené vlastnícke právo, ktoré by patrilo im alebo ich právnym predchodcom, tak ako to požadovali žalobným petitom. Vlastnícke právo preukazujú pozemnoknižnými vložkami, ale nepreukazujú žiadne vlastnícke právo tak, ako je zapísané v katastri nehnuteľností. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že toto vlastnícke právo im nepatrí, a to predovšetkým znaleckým posudkom vyhotoveným M. L., ako aj znaleckým posudkom vypracovaným M. D., ktoré boli vypracované pre toto súdne konanie a ktorými bolo posúdené, že sporná hranica nie je tak, ako tvrdia žalobcovia. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že znalecký posudok Ing. Polku vykazuje nedostatky, pre ktoré ho nemožno posúdiť ako hodnoverný. Podľa súdu prvej inštancie bol jednak vyhotovený bez ohliadky na mieste samom a bez všetkých potrebných a dostupných listín, pričom sám znalec uviedol, že preto nemôže byť objektívny na 100 %. Následne bol predložený Dodatok k posudku, v ktorom však bez hodnoverného zdôvodnenia bolo uvedené, že znalec zotrváva na jeho záveroch. Zároveň bol vyhotovený až po vyhotovení geometrického plánu, z ktorého vychádzal, hoci nebol overený. Taktiež uviedol v posudku parcelu CKN č. 445/1 o výmere 707 m2 a zároveň identifikoval parc.č. 445/5 o výmere 707 m2, hoci taká parcela z ničoho nevyplývala. Do vyhlásenia rozhodnutia nebolo zo strany žalobcov uvedené ani vysvetlené, či opravené a pod. a bez ďalšieho s posudkom súhlasili. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že čo sa týka geometrického plánu zo dňa 16.06.2017, ktorý predložili žalobcovia v danom konaní, vypracovaný M. C., tak uvedený geometrický plán nebolo možné brať do úvahy, pretože nespĺňal náležitosti, ktoré musí geometrický plán spĺňať, čiže nespĺňal náležitosť overenia príslušným orgánom verejnej správy. Bez uvedeného overenia bol geometrický plán nepoužiteľný a nešlo o relevantnú a hodnovernú listinu. Dokonca právna zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že geometrický plán by príslušným orgánom ani overený nebol, pretože komerčný geodet nebol oprávnený uvádzať v jeho geometrickom pláne žiadne poznámky, z ktorých by vyplývalo akékoľvek stotožňovanie stavu podľa stavu katastra, podľa pozemno-knižných vložiek v poznámkach, pretože uvedená právomoc patrila len znalcovi, ktorý bol ustanovený a zapísaný v zozname znalcov. Komerčným geodetom uvedené práva nepatrili. Súd prvej inštancie však zdôraznil a opätovne opakoval, že danú listinu, a to geometrický plán vyhotovený M. C. zo 16.06.2017, súd prvej inštancie nebral ako
dôkaz v danom konaní, a to predovšetkým z toho dôvodu, že nebol overený príslušným katastrom. Pokiaľ bol predložený geometrický plán č. 47643871-94/2019, ten sa týkal iba rozdelenia pozemku parc. č. 442 a 445 s tým, že bol vytvorený pozemok parc. č. 445/4, v zmysle čoho podľa uvedenia zástupcu žalobcu 2/ hranica zodpovedala záverom znaleckého dokazovania, hoci geometrický plán zo dňa 16.06.2017 bol vyhotovený pred vyhotovením znaleckého posudku Ing. Polku. Súd prvej inštancie však nepovažoval daný geometrický plán za hodnoverný, ako ani overený geometrický plán zo 16.12.2019, ktorý mal určovať hranicu, nakoľko z daného plánu vyplývali iba rozdelenia pozemku a vytvorenie parcely č. 445/4, ktorá však nevyplývala zo žiadneho relevantného podkladu a z ničoho hodnoverného a relevantného nevyplývala daná hranica a jej priebeh. Čo sa týka hranice, tak aj porovnanie kópie z katastrálnej mapy s geometrickým plánom č. 227/2003 sú zrejme hranice medzi pozemkami EN parc. č. 445 (443/2) a 442 (441/3 a 441/1), teda je aj voľným okom zrejmé, že sporná hranica by v žiadnom prípade nemala prebiehať bodmi A-B tak, ako požadovali žalobcovia. S poukazom na uvedené hranica prebieha tak, ako vyplýva aj zo záverov znaleckých posudkov. Čo sa týka parc. č. 443/2 a 445, právna zástupkyňa žalovanej správne poukázala, že pokiaľ sa týka vlastníckeho práva žalovanej, ktoré žalobcovia v konaní neustále spochybňovali, nepredložili žiadny relevantný dôkaz, že by jej vlastnícke právo nepatrilo. Žalovaná nehnuteľnosti riadne vlastní. Tieto riadne nadobudla na základe zmluvy z r. 2002 od svojho predchodcu, ktorý nadobudol dané nehnuteľnosti v roku 1992, obidve zmluvy sú riadne zaregistrované, zavkladované. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo v roku 2002 s tým, že toto vlastnícke právo nadobudla od osoby, od jej právneho predchodcu, ktorý nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v roku 1992. Ďalej poukázal na to, že nebolo preukázané rušenie v užívaní tohto vlastníckeho práva právnym predchodcom žalovanej, ako ani žalovanej a tieto nehnuteľnosti užívali v dobrej viere ako svoje vlastné a dobromyseľne, spoliehajúc sa na správnosť konaní a správnosť rozhodnutí príslušných orgánov, či už štátneho notárstva, či orgánu katastrálneho a podobne. Dokonca aj svedkami bolo preukázané užívanie týchto nehnuteľností tak, ako tvrdila žalovaná. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že mal preukázané, že zmluvy boli uzatvorené platne medzi žalovanou a jej predchodcom a medzi predchodcom a predchádzajúcimi evidovanými vlastníkmi - dedičmi na základe dedičského rozhodnutia, z čoho nepochybne vyplýva aj vydržanie v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, keďže PKN parc. č. 752/1 bola dedičským rozhodnutím 4D 575/82-19 zo dňa 18.07.1982 prededená v prospech dedičov: D. L., G. L. a G. J., avšak zapísaná do KN v prospech G. J., po ktorej zdedili dedičia - G. J. J., G. J. ml. a N. J., ktorí parc. č. 445 a 443/2 odpredali E. L. v roku 1992 a ten následne ich odpredal žalovanej. Podľa súdu prvej inštancie bolo tiež nepochybne zistené, že na základe Čd 247/1950 nadobudol C. L. spoluvlastnícky podiel 1/2 k pozemkom zapísaným v PK 119 pre k. ú. E. a stal sa okrem iného výlučným vlastníkom PKN parcely č. 752/1 a 752/2. Na základe rozhodnutia o dedičstve 4D/575/80-19 zo dňa 18.07.1982 po C. L. zdedili okrem iného pozemky v užívaní JRD zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX pre k. ú. E., a to parcelu PKN parcelu č. 752/1 a 752/2 D. L., G. L. a G. G. J. a podiel 18/960 k pozemku zapísanému v PKV XXX pre k. ú. E. PKN parcelu č. 5 - spoločná cesta, ktorý zodpovedal EN parcele č. 445, zapísanej na evidenčnom liste č. XXX, ale táto nie je predmetom sporu. Na základe rozhodnutia o dedičstve D 1008/90-69 zo dňa 29.05.1990 zdedili po G. G. J. parcelu č. 445 a 443/2 na LV č. XXX G. G. J., D. N. J. a G. J., každý po 1/3. Na základe kúpnej zmluvy RI 1824/91 títo predali uvedené pozemky E. L., ktorý na základe darovacej zmluvy V 197/02 ich daroval žalovanej. Žalovaná na základe toho je výlučnou vlastníčkou parc. CKN č. 445 a 443/2 a nebol preukázaný opak, teda tvrdenie žalobcov. Právna zástupkyňa žalovanej, čo sa týka nehnuteľností zapísaných vo výlučnom vlastníctve v prospech žalovanej, poukázala na to, že z listín vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti v pôvodnom pozemnoknižnom stave boli vlastníctvom C. L., t. j. starého otca, resp. prastarého otca žalovanej tohto sporu. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že čo sa týka parciel KNC č. 441/2 - vlastníkmi PKN parc.č. 814 a 815 bola G. D. v 1/2, teda predchodkyňa žalobkyne a O. D. v 1/6, po nej na základe dedičského rozhodnutia D 156/81 žalobca v rade 1/ v 1/6 a žalobca v rade 2/ v 1/6, spolu 2/6, lebo dedil po O. D.. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že na základe kúpnej zmluvy C. XXX/XX kúpil žalobca v rade 2/ a stal sa výlučným vlastníkom PKN parc.č. 814, totožné s EN parc. č. 361 a PKN parc. č. 815, totožné s EN parc. č. 362, o čom svedčí kúpno-predajná zmluva Čd 789/41 a výkaz zmien. Teda pokiaľ žalobcovia žiadali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, také určenie by nevychádzalo zo skutočného právneho stavu vzhľadom na kúpno-predajné zmluvy a výkaz zmien, ako aj na kúpnu zmluvu RI 145/84, na základe ktorej predchodkyňa žalobkyne G. D., C. L. svoj podiel pred smrťou previedla kúpnou zmluvou na žalobcu v rade 2/. Dôkazné bremeno bolo na žalobcoch a tí ničím hodnoverným nepreukázali svoje tvrdenia, a to s poukazom na závery znaleckých posudkov.
1.4 Súd prvej inštancie poznamenal, že pokiaľ žalobcovia žiadali odročiť pojednávanie, kým dôjde k oprave výmery, či overeniu geometrického plánu, z listín z OÚ Žilina, odbor katastrálny, zatiaľ nebolo
rozhodnuté, či vôbec bude oprava výmery vykonaná a či sú vôbec splnené podmienky. A nebolo ani zrejmé, či geometrický plán bude overený. Podľa súdu prvej inštancie pravdou bolo, že nebolo možné v danom konaní aplikovať § 153 CSP, avšak s poukazom na všetky okolnosti a vykonané dokazovanie s prihliadnutím na dĺžku konania, súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia mali dostatok času, aby predložili potrebné dôkazy a nebolo možné len z dôvodu dôkaznej núdze neustále odročovať pojednávania a predlžovať konanie vyvolané žalobcami, keďže nebolo ani zrejmé, či žalobcovia skutočne predložia nimi označené listiny - oprava výmery, či overený geometrický plán aj pre ostatné pozemky. Bolo tiež nepochybné, že znalecký posudok Ing. Polku vychádzal z geometrického plánu, ktorý nebol overený, teda nevychádzal z údajov katastra. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Dokonca poukazovali na dôkazy, ktoré zatiaľ neexistujú a nebolo zrejmé, či budú.
1.5 Vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd prvej inštancie jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu.
2. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/ v zákonnej lehote, nakoľko rozhodnutie považujú za nesprávne z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žalobného návrhu v časti týkajúcej sa pozemku pare. č. 441/ 2 C KN v kat. úz. E. K. C. z nesprávnych skutkových zistení, nakoľko list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nebol založený. Odvolatelia poukázali na to, že pozemok parc. č. EKN 815 nezahŕňa výmeru pozemku a žalobcom nebolo zrejmé, na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že parc. č. 441/ 2 C KN tvorí súčasť parc. č. 815/1 E KN. Ďalej odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne interpretoval závery súdom nariadeného znaleckého dokazovania vykonaného znalcami Ing. M. Krnáčom vypracovaním znaleckého posudku č. 52/2009 a Ing. V. Janíka vypracovaním znaleckého posudku č. 9/2016. Podľa žalobcov ani jeden zo znaleckých posudkov nie je relevantným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolatelia 1/ a 2/ uviedli ohľadom skutočnosti, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal tak zo znaleckého posudku Ing. M. Krnáča, ako aj zo znaleckého posudku Ing. V. Janíka č. 9/2016 a považoval ich za smerodajné, pričom poukázali na skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Janíka v časti 3.1 rozporuje priebeh hranice medzi PK parcelami 753/1 a 752/1, tak ako je uvedený v znaleckom posudku Ing. M. Krnáča č. 52/2009. Podľa odvolateľov boli k dispozícii dva rozličné znalecké závery, pričom nebolo zrejmé, ktorý z nich bol správny. Žalobcovia v tomto smere mali za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko uvedené znalecké posudky si navzájom odporovali, a teda nemohli byť podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ mali za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobcom v rade 1/ a 2/ neumožnil doplniť znalecké dokazovanie Ing. J. Polku resp. relevantným spôsobom zistiť, či pri vypracúvaní znaleckého posudku Ing. Polku tvoriaceho súčasť spisového materiálu súdu nedošlo k zrejmej nesprávnosti v písaní, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo rozhodnutie súdu v merite veci. Pochybnosti ohľadom správnosti číselného označenia spojníc bodov definujúcich hranicu medzi pozemkami 442 C KN a 445 C KN v kat. úz. E. určenú znaleckým posudkom Ing. J. Polku pritom vyvstali až na pojednávaní dňa 10.01.2020, pričom pred daným pojednávaním žalobcovia nezaregistrovali uvedenú skutočnosť, a preto nemali dôvod uvedené pochybenie objasňovať a v tej súvislosti navrhovať ďalšie prostriedky procesného útoku. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali tiež na to, že za účelom objasnenia nezrovnalostí znalec Ing. J. Polka vyhotovil dňa 15.01.2020 po vynesení rozsudku vo veci samej odborné vyjadrenie, ktoré žalobcovia predložili v prílohe uvedeného podania ako novotu v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 písm. c) a d) CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Poukázali na to, že z predloženého vyjadrenia znalca vyplýva, že v rámci znaleckého posudku Ing. J. Polku došlo k zrejmej chybe vpísaní, nakoľko text označený ako „36-1" mal správne znieť „360-1“. Znalec zároveň vo vyjadrení podal vysvetlenie, že došlo k nesprávnej interpretácii záveru jeho znaleckého posudku č. 27/2017, nakoľko posledný odsek bodu 3. Záver uvedený na str. 8 znaleckého posudku len rekapituloval a upresňuje závery zistené Ing. Krnáčom vo vzťahu k návrhu k platnej katastrálnej mape, pričom body 360-1, 241-24 definovali existujúcu vlastnícku hranicu, ktorá bola v súčasnosti zakreslená v katastrálnej mape, ktorá však nereprezentovala vlastnícku hranicu medzi pozemkami
sporových strán. Správna hranica medzi pozemkami sporových strán bola vyznačená v náčrte tvoriacom prílohu č. 5 znaleckého posudku Ing. J. Polku č. 23/2017 červenou čiarou a prebieha bodmi 360-4, 241-20,241-4 a 241-9, pričom vlastnícke práva k jednotlivým častiam pozemku parc.č. 445 C KN sa odvíjali od identifikácie uvedenej v predmetnom znaleckom posudku. V prípade, ak by súd prvej inštancie umožnil doplniť znalecké dokazovanie Ing. J. Polku, bola by nezrovnalosť odstránená, čo by malo priamy dopad na preukázanie pravdivosti skutkových tvrdení žalobcov, ako aj na celkové skutkové zistenia. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ za účelom preukázania nedostatku dobromyseľnosti žalovanej pri nadobúdaní nehnuteľností, ktorých sa týka predmet daného súdneho konania, od svojho právneho predchodcu predložili ako dôkazný prostriedok čestné vyhlásenie M. P., C. L. zo dňa 17.12.2019, poukázali pritom na to, že súd prvej inštancie v bode 79.odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že z daného prehlásenia vyplývalo, že menovaná videla na pozemkoch strán konania merať geodeta, avšak bez uvedenia časového obdobia a že si myslela, keď sa teraz súdia, že niečo nebolo v poriadku s tými pozemkami. Súd následne vyvodil, že z uvedeného nemožno konštatovať nedobromyseľnosť. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie v danom bode dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z obsahu predmetného čestného vyhlásenia podľa žalobcov 1/ a 2/ vyplývalo, že svedkyňa videla, že na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkmi sú sporové strany, bolo vykonávané geodetické zameranie, v súvislosti s ktorým došlo k hádke medzi G. L. a A. B.. Svedkyňa uviedla, že pri uvedenom geodetickom zameraní a teda aj pri konflikte týkajúcom sa geodetického zamerania bola prítomná aj žalovaná, pričom časovo svedkyňa opísanú udalosť zaradila do obdobia deväťdesiatych rokov. Podľa žalobcov teda čestné vyhlásenie p. P. preukazuje, že žalovaná vedela o spornosti hranice medzi nehnuteľnosťami žalobcov a nehnuteľnosťami, ktoré nadobudla od svojho otca na základe darovacej zmluvy č. V 197/02-3/02. O spornosti hranice sa žalovaná dozvedela ešte pred uzavretím darovacej zmluvy č. V 197/02-3/02, a preto uvedené nehnuteľnosti nemohla nadobudnúť ako dobromyseľná. Nesprávne skutkové zistenie súdu následne viedlo k nesprávnemu právnemu záveru súdu, že na strane žalovanej nastalo vydržanie v mysle ust. § 134 OZ.. Žalobcovia 1/ a 2/ mali za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru prezentovanému v bode 88. odôvodnenia rozsudku, že žalobcovia nepreukázali nimi tvrdené vlastnícke právo k parc. č. 441/2 C KN. Existenciu vlastníckeho práva k parc. č. 441/2 C KN predstavujúcej časť pôvodnej PK pare. č. 815 preukázali listinami Čd 789/41 ( na liste č. 476 spisu ), D 174/50 ( na liste č. 8 spisu ) a D 1556/81.
2.1 Vychádzajúc z hore uvedeného žalobcovia navrhli, aby po vykonanom dokazovaní v zmysle ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovie.
3. Žalobcovia 1/ a 2/ sa vyjadrili tak, že v rámci prvostupňového súdneho konania vedeného na OS Žilina pod sp. zn. 6C 360/2004 bol dňa 23.06.2017 súdu predložený ako prostriedok procesného útoku geometrický plán Ing. D. C. č. 47643871-37/2017. Účelom uvedeného postupu bolo relevantným spôsobom spochybniť znalecký posudok č. 9/2016 vypracovaný súdom ustanoveným znalcom Ing. V. Janíkom, ktorý uvádzal, že geometrický plán v danej veci nebolo možné vyhotoviť. Ďalej uviedli, že geometrický plán M. C. č. 47643871-37/2017 bol predložený bez úradného overenia Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pretože pri jeho overovaní došlo k zisteniu, že pozemok žalovanej parc.č. 443/ 2 C KN v kat. úz. E. K. C. bol v katastri nehnuteľností evidovaný s chybnou výmerou 194 m2 namiesto výmery 153 m2, preto v zmysle pokynu pracovníčky katastra nehnuteľností bol podaný návrh na opravu uvedenej chyby, pričom podľa jej informácií mal uvedený proces trvať 3 mesiace. Dňa 20.11.2019 žalobcovia požiadali o prerušenie súdneho konania do času overenia geometrického plánu M. C. 47643871-37/2017 OÚ ZA, katastrálnym odborom, pričom na pojednávaní dňa 10.01.2020 súd prezentoval právny názor, že konanie o overenie geometrického plánu sa nepovažuje za správne konanie, a teda nebolo zistené žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu. Vzhľadom k uvedenému právnemu názoru súdu žalobcovia od návrhu na prerušenie súdneho konania upustili a žiadali o odročenie pojednávania do doby overenia dotknutého geometrického plánu. Súd prvej inštancie však uvedený návrh na prerušenie súdneho konania ako aj odročenie pojednávania zamietol a rovnako zamietol aj žalobu v celom rozsahu. Žalobcovia tiež uviedli, že po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie pokračovali v konaní o overenie geometrického plánu M. C. 47643871-37/2017. Ďalej žalobcovia dôvodili, že v rámci odvolacieho konania predložili prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a to Žiadosť – odpoveď Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor zo dňa 07.10.2020 a LV č. XXX pre kat. úz. E. K. C. s
vyznačenou plombou pre konanie X-288/2020. Podľa žalobcov uvedenými novotami preukázali, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Tým, že súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalobcov o prerušenie súdneho konania ani o odročenie pojednávania do času overenia geometrického plánu M. C. 47643871-37/2017 OÚ ZA, katastrálnym odborom, dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že žalovaná bola výlučnou vlastníčkou parc. č. 443/2 C KN v kat. úz. E. K. C. v takom rozsahu, ako bola v katastri nehnuteľností evidovaná v čase vynesenia rozsudku, t. j. v rozsahu výmery 194 m2, a nie153 m2. Práve uvedená skutočnosť, že správna výmera parc. č. 443/2 C KN v kat. úz. E. K. C. je 153 m2, potvrdzuje tvrdenia žalobcov, že parc. č. 443/ 2 C KN v kat. úz. E. K. C. subsumuje časť nehnuteľností, ktorých bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou poručiteľka G. D. – právna predchodkyňa žalobcov v rade 1/ a 2/. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ mali za to, že v konaní vedenom na OÚ Žilina katastrálny odbor pod č. 288/2020 sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu vo veci vedenej na KS Žilina pod sp. zn. 11Co/47/2020, a to otázka opravy výmery parc. č. 443/ 2 C KN v kat. úz. E. K. C., z ktorého dôvodu navrhli, aby súd konanie vedené na KS Žilina sp. zn. 11Co/47/2020 prerušil do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pod č. X - 288/2020.
4. Vo vyjadrení (č. l. 1340 súdneho spisu) sa žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili, že svojim podaním zo dňa 02.11.2020 informovali odvolací súd o skutočnosti, že na OÚ ZA, katastrálny odbor prebieha pod č. X – 288/2020 na podnet správneho orgánu avizované konanie o opravu výmery parc. č. 443/ 2 C KN v kat. úz. E. K. C., tak aby bolo možné overenie geometrického plánu M. C. 47643871-37/2017. Geometrický plán M. D. C. bol Okresným úradom Žilina overený pod č. G1-2663/2022, pričom žalobcovia tento ako novotu v zmysle ust. § 366 písm. c) a d) CSP súdu predložili v prílohe tohto podania vo verzii PDF spolu s príslušným záznamom podrobného merania zmien doručenými OÚ Žilina, katastrálny odbor v elektronickej forme. Podľa žalobcov overenie predloženého geometrického plánu M. C. Okresným úradom Žilina pod č. G1-2663/2022 preukázalo a) nesprávnosť záverov znaleckého posudku č. 9/2016 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. V. Janíkom, podľa ktorého geometrický plán v danej veci nie je možné vyhotoviť, b) pravdivosť tvrdenia žalobcov, že pozemok žalovanej parc. č. 443/ 2 C KN v kat. úz. E. K. C. bol v katastri nehnuteľností evidovaný s chybnou nadvýmerou 194 m2 a c) že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, keďže súd nevyhovel žiadosti žalobcov o prerušenie súdneho konania ani o odročenie pojednávania do času overenia geometrického plánu M. C. 47643871-37/2017 OÚ ZA, katastrálnym odborom, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že žalovaná bola výlučnou vlastníčkou parc. č. 443/ 2 C KN v kat. úz. E. K. C. v takom rozsahu ako bola v katastri nehnuteľností evidovaná v čase vynesenia rozsudku t. j. v rozsahu výmery 194 m2. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobcovia žiadali o úpravu znenia žalobného návrhu tak, aby tento korešpondoval s vyššie uvedenými skutočnosťami, pričom aktuálny žalobný návrh odkazuje na geom. plán č. 47643871-37/2017 zo dňa 16.06.2017 vyhotoveného M. D. C., Geodat JR, s.r.o., avšak tento bolo aktuálne potrebné označiť ako geometrický plán M. C. overený Okresným úradom Žilina pod č. G1-2663/2022. Žalobcovia mali za to, že sa nejedná o zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 CSP, nakoľko úpravou označenia geometrického plánu nedochádza k rozšíreniu uplatneného práva alebo uplatneniu iného práva a rovnako sa nejednalo ani o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Zároveň žalobcovia 1/ a 2/ upravili znenie žalobného návrhu tak, ako bolo špecifikované nižšie v navrhovanom petite výroku súdneho rozhodnutia. Poukázali pritom na ust. § 145 ods. 2 CSP, 370 ods. 1, 2 , 3 CSP. Žalobcovia 1/ a 2/ v dôsledku overenia geometrického plánu M. C. Okresným úradom Žilina pod č. G1-2663/2022 nemali záujem na určení hranica medzi pozemkami parc. č. 442 C KN a parc. č. 445 C KN v kat. úz. E. K. C. definovaním spojnica bodov a polohou hraníc určených súradnicami S poukazom na uvedené žalobcovia zobrali svoju žalobu v danej časti, t. j. v časti žalobného návrhu „Súd určuje, že v kat. úz. E. K. C. hranica medzi pozemkami parc. č. 442 C KN a parc. č. 445 C KN je definovaná ako spojnica bodov 241-24 a 36-1 a poloha hraníc je určená súradnicami 5303600001 446344.53 1181785.71, 5302410024 446299.07 1181850.86“ späť. Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že nemajú vedomosť o žiadnom vážnom dôvode, pre ktorý by protistrana s čiastočným späťvzatím nesúhlasila, navrhli, aby odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti o určenie, že v kat. úz. E. K. C. hranica medzi pozemkami parc. č. 442 C KN a parc.č. 445 C KN je definovaná ako spojnica bodov 241-24 a 36-1 a poloha hraníc je určená súradnicami 5303600001 446344.53 1181785.71, 5302410024 446299.07 1181850.86 a konanie v dotknutej časti zastavil. Zároveň navrhli, aby v zmysle ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovie, a vyniesol rozsudok v znení: „Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľke G. D. C. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX, XXX XX C. F. patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. E. K. C. vytvorená v zmysle geom. Plánu vyhotoveného M. D., Geodat JR, s.r.o. overeného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pod č. 2673/2019, a to pozemok parc. č. 445/4 C KN – orná pôda o výmere 230 m2. Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľke G. D. C. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX, XXX XX C. F. patria nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. úz. E. K. C. vytvorené v zmysle geom. plánu M. D. C. overeného Okresným úradom Žilina pod č. G1-2663/2022 v spojení so znaleckým posudkom č. 23/2017 v spojení s jeho dodatkom – znaleckým posudkom č. 34/2019 vypracovanými Ing. Jozefom Polkom, znalcom z pre odbor Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a odvetvie kartografia a to:
- pozemky parc. č. 443/2 KN – zastavaná plocha o výmere 110 m2, parc.č. 443/9 C KN - zastavaná plocha o výmere 23 m2 a parc. č. 443/10 C KN - zastavaná plocha o výmere 20 m2
- spoluvlastnícky podiel vo výške 3/6-ín k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. E. K. C., a to parc.č. 441/2 C KN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2. Súd určuje, že žalobkyňa v rade 1) je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/6-iny k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. E. K. C., vytvorenej v zmysle geom. plánu M. D. C. overeného Okresným úradom Žilina pod č. G1-2663/2022 v spojení so znaleckým posudkom č. 23/2017 v spojení s jeho dodatkom – znaleckým posudkom č. 34/2019 vypracovanými Ing. Jozefom Polkom, znalcom z pre odbor Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a odvetvie kartografia, a to pozemku parc.č. 441/2 KN – zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2. Súd určuje, že žalobca v rade 2) je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/6-ín k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. z. E. K. C. vytvorenej v zmysle geom. plánu M. D. C. overeného Okresným úradom Žilina pod č. G1-2663/2022 v spojení so znaleckým posudkom č. 23/2017 v spojení s jeho dodatkom – znaleckým posudkom č. 34/2019 vypracovanými Ing. Jozefom Polkom, znalcom z pre odbor Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a odvetvie kartografia, a to pozemku parc.č. 441/2 C KN – zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2. Žalobcom v rade 1) a 2) sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu“.
5. K podanému vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadrila žalovaná tak, že s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasila, keďže súdny spor o určenie hranice vedú žalobcovia od roku 2004 a podľa ich tvrdenia, bola hranica vedená v katastri nehnuteľností nesprávna. Žalovaná tiež uviedla, že pokiaľ žalobcovia tvrdia priebeh hranice inak a o uvedenom priebehu žiadajú už 20 rokov, aby súd rozhodol, pričom ich tvrdenie o hranici jej znemožnilo postaviť na pozemku v jej vlastníctve rodinný dom a do dnešného dňa jej bránili jej pozemok riadne a plnohodnotne užívať, teda realizovať práva, ktoré ako vlastník k pozemku má. Podľa žalovanej je nevyhnutné, aby o žalobe žalobcov na určenie hranice súd právoplatne rozhodol, s tým, že len právoplatné rozhodnutie súdu zaručí, že vo veci bude raz a pre vždy po 20 ročnom spore rozhodnuté a žalobcovia nebudú mať možnosť prípadnými ďalšími novými žalobami v tejto veci opätovne jej zabraňovať riadne vykonávať práva vlastníka a šikanovať ju ďalšími súdnymi spormi.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario), toto rozhodnutie vo veci samej, t. j. vo výroku II. (o zamietnutí žaloby), v závislom výroku III. o trovách konania a vo výroku IV. o trovách konania štátu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Zároveň nepripustil čiastočné späťvzatie žaloby žalobcov 1/ a 2/ podľa § 370 ods. 2 CSP.
7. Primárne sa odvolací súd zaoberal čiastočným späťvzatím žalobcov 1/ a 2/ v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k výroku, ktorým žiadali, aby súd prvej inštancie určil, že k. ú. E. K. C. hranica medzi pozemkami parcela č. 442 C-KN a parcela č. 445 C-KN je definovaná ako spojnica bodov 241-24 a 36-1 a poloha hraníc je určená súradnicami 5303600001 446344.53 1181785.71, 5302410024 446299.07 1181850.86. K čiastočnému späťvzatiu žalobcov 1/ a 2/ sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že so späťvzatím nesúhlasila. Svoj nesúhlas odôvodnila tým, že súdny spor vedú žalobcovia 1/ a 2/ od roku 2004 s tým, že hranica vedená v katastri nehnuteľností je nesprávna. Podľa žalovanej žalobcovia tvrdia priebeh hranice inak a žiadajú už 20 rokov, aby o tom rozhodol súd. Ich tvrdenie o hranici žalovanej znemožnilo postaviť na pozemku rodinný dom a žalobcovia 1/ a 2/ jej tak bránia plnohodnotne predmetné nehnuteľnosti užívať, teda realizovať práva, ktoré ako vlastník pozemku má. Podľa žalovanej je nevyhnutné, aby žalobe žalobcov 1/ a 2/ na určenie hranice právoplatne rozhodol
súd, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ už nebudú mať možnosť prípadne ďalšími novými žalobami v danej veci opätovne brániť žalovanej v riadnom vykonávaní vlastníckych práv.
8. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
9. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
10. Podľa § 370 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť z časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie žalovanej odvolací súd konštatuje, že nesúhlasné dôvody žalovanej so späťvzatím žaloby považuje za vážne, keďže predmetom žaloby od počiatku je spor o určenie hranice, ktorá podľa tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ je vedená v katastri nehnuteľností nesprávne, pričom až právoplatné rozhodnutie súdu môže zabrániť, že o tejto otázke bude musieť opätovne rozhodovať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „určenia priebehu hraníc v konaní pred katastrálnym úradom sa možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k porušeniu vlastníckych práv; v katastrálnom konaní preto nepôjde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva dotknutých nehnuteľností ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za použitia znaleckého posudku alebo iného technického pokladu. Ak však dôjde k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a určenie hranice treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu – ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov (porovnaj 1Rkc 2/2009)“. Podľa odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci z obsahu dostatočne vyplýva záver, že tu ide o spor o ochranu vlastníckeho práva s tým, že má ísť o zásah do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že čiastočné späťvzatie nepripúšťa v zmysle § 370 ods. 2 CSP.
12. Následne odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcov 1/ a 2/ formulovanú v ich opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobcov 1/ a 2/ za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolacie námietky žalobcov 1/ a 2/ k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu
ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie veľmi podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
15. Vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je úzko späté s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj skutočným držiteľom. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, to je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný musí byť zhodnotené objektívne; preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zistenie subjektívnych predstáv držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný, je vždy treba hodnotiť objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotnej strany sporu. Je potrebné v tejto súvislosti brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže byť naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobromyseľnosť musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Judikatúra vyžaduje, aby držiteľ bol objektívne dobromyseľný, že existuje takýto titul.
16. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú cenu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar alebo bezodplatné plnenie (nález Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018 sp. zn. II.ÚS 484/2015).
17. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011 sp.zn. 5Cdo 87/2010).
18. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení, než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
19. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. V danom prípade išlo o žalobkyne a ich skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní, ktorých nedostatok viedol k záveru súdu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v spore ohľadom podmienok vydržania.
20. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že žalovaná v rámci prvoinštančného konania preukázala aj splnenie predpokladov vydržania sporných nehnuteľností (parcela KN-C č. 445 a parcela KN-C č. 443/2), ktoré riadne na základe darovacej zmluvy z roku 2002, zavkladovanej pod č. V192/02, nadobudla od svojho právneho predchodcu (otca, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.08.1991 registrovanej Štátnym notárstvom v Žiline pod RI 1824/91 od G. G. J., D. N. J. a G. J. u každého v podiele 1/3, pričom predmetné nehnuteľnosti uvedení predávajúci nadobudli na základe rozhodnutia o dedičstve D 1008/90-69 zo dňa 29.05.1990, obidve zmluvy boli teda riadne zaregistrované, resp. zavkladované. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ešte v roku 2002 s tým, že uvedené vlastnícke právo nadobudla od osoby, od jej právneho predchodcu, ktorý nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v roku 1992. V tejto súvislosti aj odvolací súd dospel k záveru, že nebolo preukázané rušenie v užívaní uvedeného vlastníckeho práva právnym predchodcom žalovanej, ako ani žalovanej a uvedené nehnuteľnosti užívali v dobrej viere ako svoje vlastné a dobromyseľne spoliehajúc sa na správnosť konaní a správnosť rozhodnutí príslušných orgánov, či už štátneho notárstva, resp. orgánu katastrálneho a podobne, a to viac ako desať rokov. Zo spisového materiálu taktiež vyplýva, že bolo preukázané užívanie svedkami tak, ako to tvrdila žalovaná. Pokiaľ žalobcovia predložili čestné vyhlásenie M. P. zo dňa 17.12.2019 ohľadne preukázania nedobromyseľnosti žalovanej, súd prvej inštancie správne poukázal na to, že z uvedeného čestného prehlásenia nemožno konštatovať nedobromyseľnosť žalovanej, keďže z predmetného čestného prehlásenia iba vyplýva, že menovaná videla na pozemkoch strán konania merať geodeta, avšak bez uvedenia časového obdobia, keď si myslí, že keď sa teraz súdia, že niečo nie je v poriadku s tými pozemkami. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ku konfliktu došlo až vtedy, keď na uvedenej nehnuteľnosti chcela postaviť svoj rodinný dom, ale samostatný konflikt sa začal iba ohľadne prístupovej cesty a nie ohľadne parcely C-KN č. 455 s tým, že k domáhaniu sa určenia vlastníckeho práva žalobcami došlo až v priebehu súdneho konania, ako to vyplýva z bodu 84. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo preukázané, že predmetné zmluvy boli uzatvorené platne medzi žalovanou a jej predchodcom a medzi predchodcom a predchádzajúcimi evidovanými vlastníkmi, dedičmi na základe dedičského rozhodnutia, z čoho nepochybne vyplýva aj vydržanie v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, keďže PKN parcela č. 752/1 bola dedičským rozhodnutím č. k. 4D/575/82-19 zo dňa 18.07.1982 prededená v prospech dedičov D. L., G. L. a G. J., avšak zapísaná do katastra nehnuteľností v prospech G. J., po ktorej zdedili dedičia – G. J. starší, G. J. mladší a N. J., ktoré parcely č. 445 a 443/2 odpredali E. L. v roku 1992, a ten ich odpredal žalovanej. Podľa odvolacieho súdu žalovaná na základe uvedeného je výlučnou vlastníčkou parcely C-KN č. 445 a 443/2, keďže nebol preukázaný opak, teda tvrdenie žalobcov.
21. Pokiaľ ide o námietku žalobcov 1/ a 2/ ohľadne nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie obsiahnutých v bodoch 87. a 88. odôvodnenia rozhodnutia, týkajúcu sa nehodnovernosti Znaleckého posudku č. 23/2017 Ing. J. Polku, i napriek ním vypracovanému Dodatku k znaleckému posudku č. 34/2019, vyhodnotil odvolací súd túto námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podrobne v bodoch 87. a 88. odôvodnenia vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že čo sa týka určenia hranice predmetných pozemkov, boli vypracované znalecké posudky Ing. Krnáčom, Ing. Janíkom a Ing. Polkom, podľa ktorých bolo preukázané, že tvrdenie žalobcov
ohľadne toho, kade prechádza hranica, nebolo správne a hranica teda prechádza inými bodmi, ktoré boli v znaleckých posudkoch aj vyznačené. Žalobcovia 1/ a 2/ teda aj podľa odvolacieho súdu nepreukázali nimi tvrdené vlastnícke právo, ktoré by patrilo im alebo ich právnym predchodcom, tak ako to požadovali žalobným petitom (naposledy zmeneným na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie).
22. Neobstojí námietka žalobcov 1/ a 2/, podľa ktorých súd prvej inštancie pochybil, keď neumožnil doplniť znalecké dokazovanie Ing. J. Polku, resp. relevantným spôsobom zistiť, či pri vypracúvaní znaleckého posudku Ing. J. Polku, tvoriaceho súčasť spisového materiálu, nedošlo k zrejmej nesprávnosti v písaní, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo rozhodnutie v merite veci ohľadne správnosti číselného označenia spojníc bodov definujúcich hranicu medzi pozemkami KN-C 442 a KN-C 445 k. ú. E. K. C., ktorá otázka vyvstala až na poslednom pojednávaní. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že má za to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ nedošlo, keďže na pojednávaní konanom 21.06.2019 títo súhlasili so Znaleckým posudkom vyhotoveným Ing. Polkom pod č. 23/2017 už v roku 2017 i vrátane Dodatku č. 34/2019, čiže mali dostatočný priestor na to, aby predložili predmetný dôkaz – odborné vyjadrenie, resp. navrhli výsluch znalca už od momentu, kedy boli predmetné znalecké posudky vypracované a bolo im umožnené podať vyjadrenie k ich záveru.
23. Pokiaľ ide o námietku žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa toho, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru vo vzťahu k parcele KN-C č. 441/2, keď konštatoval, že žalobcovia nepreukázali nimi tvrdené vlastnícke právo k uvedenej parcele, odvolací súd vyhodnotil aj uvedenú námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žaloba v danej časti bola neopodstatnená, keďže prípadná zmena podielov či určenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku je výlučne vecou žalobcov s poukazom na prehlásenie žalovanej a vzhľadom na preukázané vlastníctvo žalobcov 1/ a 2/, ktoré je v katastri nehnuteľností evidované, pričom žalovaná si vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti neuplatňuje ani ho netvrdí. Podľa odvolacieho súdu vlastnícke právo svedčí žalobcom, avšak nebol dôvod o tom rozhodovať v danom konaní, keďže žalovaná nie je evidovaná ako vlastník, pričom ani netvrdí vzťah k danej nehnuteľnosti, čiže nie je daná jej pasívna legitimácia.
24. V priebehu odvolacieho konania (v rámci vyjadrenia na č. l. 1340 spisu) podali žalobcovia 1/ a 2/ návrh na zmenu úpravy žalobného návrhu, tak aby korešpondoval s aktuálnymi skutočnosťami, poukázali pritom na tú skutočnosť, že aktuálny žalobný návrh odkazuje na Geometrický plán č. 47643871-37/2017 zo dňa 16.06.2017 vyhotoveného M. D. C. Geodat JR, s. r. o., avšak tento je aktuálne potrebné označiť ako geometrický plán M. D. C. overený Okresným úradom Žilina pod č. G1-2663/2022 s tým, že sa nejedná o zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobu podľa § 371 CSP v odvolacom konaní meniť nemožno, a preto návrh žalobcov 1/ a 2/ zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravu označenia geometrického plánu treba v materiálnom zmysle chápať tak, že nejde o takú zmenu formulácie výroku, ktorú môže vykonať aj sám odvolací súd s cieľom dosiahnuť prípadnú vykonateľnosť súdneho rozhodnutia.
25. Odvolací súd zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie odvolacieho konania, ktorého sa domáhali v súvislosti s tým, že na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor prebieha správne konanie pod č. X288/2020, predmetom ktorého je oprava výmery parcely C-KN č. 443/2 v k. ú. E. K. C., a ktoré nebolo právoplatne ukončené. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že hoci žalobcovia preukázali, že bola podaná žiadosť o opravu výmery parcely C-KN č. 443/2, avšak do rozhodnutia súdu nebola preukázaná oprava, pričom konanie o oprave výmery nie je klasickým správnym konaním, preto s poukazom na uvedené a s poukazom na zásadu rovnosti strán nebolo možné v konaní odvolacie konanie prerušiť. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na prijaté skutkové a právne závery ohľadne vydržania predmetnej nehnuteľnosti žalovanou nebola táto otázka podstatná pre rozhodnutie vo veci samej.
26. Ďalšie argumenty žalobcov 1/ a 2/ v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
27. Odvolací súd tiež konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
28. Ako nadväzujúci výrok bol posudzovaný aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému žalobcovia 1/ a 2/ nevymedzili žiadnu konkrétnu námietku. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, tak zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore. Zároveň odvolací súd potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania štátu, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol napadnutý odvolacími námietkami.
29. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolacom konaní neprodukovali žiadne skutkové ani právne argumenty, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v ich prospech. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcom 1/ a 2/, ktorí vo veci úspech nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)