Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Ek-95-2021.pdf
PDF · 84.74 KB
Case nature
Subarea
1Ek/95/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: F. O., nar: XX.X.XXXX, bytom: Q. XXX/ XX, XXX XX E. pod V., v konaní zastúpený: JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s. r. o., IČO: 36 860 247, so sídlom: F. Madvu 330/27, 971 01 Prievidza, proti povinnému: F. Z., nar: XX.X.XXXX, bytom: XXX XX X., t.č. v Y. na V. O. nad X., P.O.B. XX/XBC, XXX XX K. X, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Andreou Nemčíkovou, IČO: 42 274 729, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, pod č. 378EX 47/21, o vymoženie 4.356,- Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/95/2021 zo dňa 24. mája 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/95/2021 zo dňa 24. mája 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.05.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 1Ek/95/2021, ktorým vo výroku I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) a vo výroku II. nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.01.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4.356,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 23Up/433/2020 zo dňa 01.04.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 03.12.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 01.02.2021 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Nemčíkovej, IČO: 42 274 729, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, ktorý exekúciu vedie pod č. 378EX 47/21. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že proti exekučnému titulu podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, a táto vec nie je v súčasnosti právoplatne skončená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má povinný za to, že je to dôvod na odklad exekúcie až do rozhodnutia príslušného súdu vo veci samej. K svojmu návrhu na zastavenie povinný pripojil písomné podanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 06.02.2021, v ktorom sa uvádza, že doručené rozhodnutia Okresného súdu Prievidza a Okresného súdu Banská Bystrica boli postúpenie Krajskej prokuratúre Trenčín na ďalšie konanie. Právny zástupca oprávnené sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril s tým, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a návrh považuje za nedôvodný. Oprávnený si vo svojom vyjadrení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako nedôvodný. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, predloženého exekučného
titulu a ďalších podaní v spise mal súd nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie oprávnený disponoval vykonateľným rozhodnutím súdu (exekučným titulom) a že zo strany povinného dlh vo výške 4.356,- Eur s príslušenstvom nebol uhradený. Súd argument povinného ohľadom podania mimoriadneho dovolania (mimoriadneho opravného prostriedku) na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté neakceptoval. Konštatoval, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko s poukazom na konštantnú judikatúru podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá suspenzívny účinok, a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 05. 2004). Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Súd by však pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti, a preto nie je bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie. K návrhu na odklad exekúcie uviedol, že sa jedná o dočasný inštitút, ktorý je stanovený zákonom a o ktorom rozhoduje súdny exekútor, nie súd. Avšak súd z obsahu spisu nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia odložená. Rovnako konštatoval, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by viedlo k jej zastaveniu. O trovách rozhodol v súlade so zásadou úspechu strán v spore. Keďže si oprávnený náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd mu ich nepriznal.
3. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1 písm. d), § 61l ods. 3 prevej vety, ods. 4, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinného listinne doručené dňa 01.06.2021 podal povinný sťažnosť, ktorá bola daná na poštovú prepravu dňa 07.06.2021. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
5. V podanej sťažnosti povinný žiada napadnuté uznesenie zrušiť. Uvádza, že nesúhlasí s napadnutým uznesením a považuje ho za nezákonné. Nesúhlasí s výškou spôsobenej škody a ani s jej rozsahom. Tvrdí, že o škode by malo byť rozhodnuté v civilnom súdnom konaní. Poukazuje na iné konania, v ktorých exekučný súd postúpil veci príslušnému súdu v Prievidzi na konanie o náhradu spôsobenej škody.
6. Súdu bolo vo veci zaslané vyjadrenie oprávneného, ktorý žiadal exekučný súd, aby sťažnosť povinného zamietol ako nedôvodnú.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného ohľadom účinkov podaného mimoriadneho opravného prostriedku a k povinnosti prejednať náhradu škody, príp. postúpenia veci Okresnému súdu Prievidza uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
17. Sudca v sťažnostnom konaní po preskúmaní napádaného rozhodnutia nevzhliadol nesprávne zistenie skutkového stavu, ani nesprávne právne posúdenie veci a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinným, jeho návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový stav veci na tom podklade, že exekučný titul - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 23Up/433/2020 zo dňa 01.04.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 03.12.2020 je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, a že sa exekúcia v prospech oprávneného začala dôvodne, keď povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o existencii skutočností brániacich vykonateľnosti exekučného titulu. Sudca dopĺňa, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu súdu samo o sebe nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Zrušenie exekučného titulu síce predstavuje obligatórny dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, avšak v danom prípade doteraz k zrušeniu exekučného titulu neprišlo, pričom zákon rovnakú právnu silu smerujúcu k zastaveniu exekúcie nepriznáva „len“ potenciálnej hrozbe zrušenia exekučného titulu. Sudca tak vyhodnotil, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nie je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu a zároveň nie je dôvodom na zastavenie dôvodne začatej exekúcie. V prípade ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, vykonanie takéhoto úkonu nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti exekučného titulu. V tomto exekučnom konaní je podkladom pre vykonanie exekúcie vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol zrušený, pričom exekučný súd nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku nie je okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov napríklad z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000 a sp. zn. II. ÚS143/2002.
18. Exekučný súd nesmie v súčasnosti prejudikovať, či po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočne dôjde k zrušeniu exekučného titulu. V čase rozhodovania exekučného súdu je exekučný titul vykonateľný a keďže nie je daný žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, súd nemôže postupovať inak. Sudca dodáva, že za daného skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu nepostačuje tvrdenie povinného o podaní mimoriadneho opravného prostriedku, súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Sudca v súlade s právnym názorom vyššieho súdneho úradníka konštatuje, že na zastavenie exekúcie
neboli splnené a povinným preukázané zákonné podmienky, pričom zastavením exekúcie za súčasného skutkového stavu by boli porušené práva oprávneného na poradie výkonu exekúcie, ktoré mu podaním návrhu na vykonanie exekúcie prislúcha.
19. K argumentu povinného o tom, že nesúhlasí s judikovanou škodou a žiada, aby táto vec bola prejednaná v civilnom súdnom konaní súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Na tomto mieste je však obzvlášť dôležité poznamenať, že konanie v ktorom bol exekučný titul vydaný v žiadnom prípade nebolo konaním, v ktorom by nebolo možné namietať alebo preskúmavať uplatnený nárok, nakoľko išlo o konanie súdne, v ktorom ak povinný nesúhlasil s vydaným exekučným titulom (t.j. nebol spokojný so záverom o povinnosti zaplatiť pohľadávku s príslušenstvom oprávnenému), mal bez obmedzení plné právo v základnom konaní podať voči vydanému exekučnému titulu odpor, čo však ako už bolo uvedené neurobil. Procesnou pasivitou - nepodaním odporu, čo logicky nemôže ísť na ťarchu oprávneného, už nie je možné zákonným spôsobom poskytnúť povinnému ochranu v exekučnom konaní.
20. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
21. Sudca tak dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/95/2021 zo dňa 24.05.2021 ako nedôvodnú zamietol.
22. O trovách účastníkov sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).