Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-60-2021.pdf
PDF · 290.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/60/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci partnera verejného sektora: C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barbora Popelková, s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, IČO: 47 232 277, za účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s. r. o. (pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.), so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, práv. zastúpenej: Mgr. Michal Pecko, advokát, so sídlom V. U., XXX XX A. - mestská časť T., za účasti členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľov partnera verejného sektora: 1/ W.. W. K., M.B.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX A. - B. V., 2/ W.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX V. W. A., zastúpených: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barbora Popelková, s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, IČO: 47 232 277, v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., o odvolaní oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 43PPok/7/2018-141 zo dňa 30. augusta 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 43PPok/7/2018-141 zo dňa 30. augusta 2019 v napadnutých výrokoch IV. a V. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd
- výrokom I. uložil partnerovi verejného sektora: C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, pokutu vo výške 50.000 eur (slovom: päťdesiattisíc eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
- výrokom II. uložil konateľovi partnera verejného sektora: W.. W. K., M.B.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX A. - B. V., pokutu vo výške 10.000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Advokátska kancelária Bugala
- Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov,
- výrokom III. uložil konateľke partnera verejného sektora: W.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/ XX, XXX XX V. W. A., pokutu vo výške 10.000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov,
- výrokom IV. uložil oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pokutu vo výške 20.000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
- výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal na podnety oznamovateľov, a to podnet občianskeho združenia Transparency International Slovensko, so sídlom Bajkalská 1496/25, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 817 823, ktorým navrhlo, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod obchodnej spoločnosti C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, ako aj ďalších 13 obchodných spoločností nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle § 19 písm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora. Občianske združenie Transparency International Slovensko v podnete uviedlo, že Okresný súd Žilina ako registrujúci orgán v zmysle § 3 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vykonal dňa 01. 02. 2017 zápis spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora na základe predloženého návrhu. Overenie konečných užívateľov výhod bolo oznámené dňa 05. 07. 2018. V pozícii oprávnenej osoby vystupovala Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 99/5B, PSČ 821 08, ktorej konateľom je V.. Q. A.. Z registra partnerov verejného sektora vyplýva, že konečným užívateľom výhod bola označená jedna fyzická osoba, a to F.. W.. J. K., W.. Občianske združenie Transparency International Slovensko poukázalo na § 19 ods. c) zákona o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorého oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. V registri partnerov verejného sektora je od 29. 08. 2017 zapísaná obchodná spoločnosť EKLUB, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08. Podľa verifikačného dokumentu zo dňa 23. 08. 2017 je jediným spoločníkom spoločnosti EKLUB, s. r. o. spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08, ktorá má v súčasnosti troch spoločníkov: a) spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, PSČ 821 08, ktorej jediným spoločníkom je V.. Q. A., b) spoločnosť G Group Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 99,9953 % akcionárom je doc. W.. J. K., W.., c) spoločnosť PKA Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 100 % akcionárom je W.. W. K.. Podľa tvrdenia Transparency International Slovensko pred vykonaním zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora dňa 01. 02. 2017 boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. dvaja spoločníci - spoločnosť BIZZ, s. r. o. a doc. J. K.. J. K. je v súčasnosti navyše konateľom spoločnosti GGFS, s. r. o. Na základe uvedených skutočností vzniká podľa Transparency International Slovensko podozrenie, že V.. Q. A. ako konateľ oprávnenej osoby porušil ustanovenie § 19 písm. c), vzhľadom na to, že tak ako doc. J. K. má rovnaký podnikateľský záujem na hospodárskom výsledku spoločnosti GGFS s.r.o., ktorej spoločníkmi sú spoločnosti BIZZ, s. r. o. a G Group Ltd., v ktorých sú spoločníkmi V.. Q. A. a doc. J. K., a teda ide o určitý vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, ktorý spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby v prípade zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora v súvislosti s oznámením o overení konečného užívateľa výhod zo dňa 05. 07. 2018.
3. Okresný súd ďalej poukázal na podanie P. M., v ktorom vyjadril pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. pre viacerých označených partnerov verejného sektora, medzi inými aj partnera verejného sektora C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, čo podľa neho vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé alebo úplné. Pre ďalšiu argumentáciu považoval oznamovateľ za dôležité vysporiadať sa najmä s ustanovením § 19 písm. c), s formuláciou „akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora“, a to v kontexte so skutočnosťou, že medzi jedenástimi z osemnástich dotknutých partnerov verejného sektora nie je priame personálne prepojenie, ale iba nepriame, v osobe J. K. v postavení ovládajúcej osoby týchto jedenástich spoločností.
4. Predmetné podanie P. M. bolo okresným súdom podľa obsahu posúdené ako podnet na začatie konania o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. a bolo pripojené k podnetu občianskeho združenia Transparency International Slovensko. Na ich základe okresný súd uznesením
č.k. 43PPok/7/2018-44 zo dňa 25.09.2018 začal postupom podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. Zároveň okresný súd zaslal výzvy partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a členom štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v čase porušenia povinnosti, v ktorých dotknuté osoby vyzval, aby sa vo veci vyjadrili a uviedli, či uznávajú, že došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. a pokiaľ uvedené neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, príp. označili ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Okresný súd ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol obsah vyjadrení partnera verejného sektora (ďalej aj len PVS), oprávnenej osoby - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., konateľa PVS p. K. a konateľky PVS p. K..
6. Okresný súd v záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov konania, okrem možnosti vyjadrenia sa účastníkov k veci písomne, vytýčil vo veci aj verejné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 09.04.2019 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania.
7. Vykonaním listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 30.6.2017. Partner verejného sektora mal ku dňu 30.06.2017 jediného spoločníka, a to právnickú osobu GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť s vkladom 6.231.395 eur. Konateľmi partnera verejného sektora boli W.. W. K., M.B.A. a W.. V. K., ktorí boli v mene partnera vereného sektora oprávnení konať spoločne. Konečným užívateľom výhod partnera bol doc. W.. J. K., W.. Obchodná spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov (do 05.04.2018 bolo sídlo na adrese Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava), IČO: 36 858 463, s vkladom 750 eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1.500 eur (do 26. 05. 2017 bol ako spoločník zapísaný priamo W.. W. K., M.B.A.) a fyzickú osobu F.. W.. J. K., W.. (21. 07. 2017 nastali účinky prevodu obchodného podielu spoločníka F.. W.. J. K., W.. na spoločnosť G GROUP LTD.) s vkladom 5.250 eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s. r. o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli W.. J. K. a W.. W. K., M.B.A. Obchodná spoločnosť BIZZ, s. r. o. mala jediného spoločníka, ktorý vykonával aj funkciu konateľa, a to V.. Q. A.. Obchodný podiel spoločníka V.. Q. A. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. V. B.. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, mala ku dňu 30. 06. 2017 dvoch spoločníkov, a to V.. Q. A. a Q.. W. V., oboch s vkladom 3.320 eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol V.. Q. A.. Vykonaním lustrácie obchodného registra bolo zistené, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO a. s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je predseda predstavenstva, ktorým je od 10. 10. 2014 W.. W. K., M.B.A. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to J. K., J.. R. S. a Q.. P. E. V.. Od 10. 10. 2014 do 02. 10. 2018 bol členom dozornej rady V.. Q. A.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a. s., založenej v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm. g) stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. zo dňa 10.10.2014 dozorná rada odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila W.. W. K., M.B.A. a určila ho za predsedu predstavenstva.
8. Okresný súd poukázal na aplikáciu právnych noriem, pod ktoré subsumoval zistený skutkový stav, a to pod ust. § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.
9. Primárne okresný súd vo vzťahu k rôznym výkladom a stanoviskám k sporným otázkam ohľadne ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora uviedol, že právne relevantný výklad zákona môže dať vo svojich rozhodnutiach iba súd. Výklad hoc aj predkladateľa zákona, vyplývajúci napr. z dôvodovej správy k zákonu, či priamo zo stanovísk predkladateľa zákona, môže byť pri výklade zákona vodítkom a môže viesť k ozrejmeniu úmyslu, ktorý viedol predkladateľa zákona pri jeho písaní, nezriedka však dochádza k zmene predloženého zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky
(čo následne obmedzuje použiteľnosť predkladacej správy pre výklad zákona) a tiež je možné občas pozorovať jav, kedy vôľa predkladateľa nie je do textu zákona preklopená verne a najmä jasne. Aj z týchto dôvodov rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a nie sú pre súd záväzné a ich sila a použiteľnosť závisia len od sily argumentov v nich obsiahnutých.
10. Jeden z oznamovateľov podnetu p. P. M. aj oprávnená osoba vo svojich podaniach v podstate zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. predchádzajúcim konaním podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa okresný súd nestotožňuje. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. automaticky v zmysle § 12 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z. z. vyvolá začatie konania o uložení pokuty. Treba zdôrazniť, že v konaní o kvalifikovanom podnete súd rozhoduje podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplýva to z ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z., ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení Civilného mimosporového poriadku v konaniach podľa § 12 a 13 zákona č. 315/2016 Z. z. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP (subsidiárna pôsobnosť ustanovení CSP, ak CMP neustanovuje inak) a ustanovením § 217 ods. 1 CSP (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). K rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z. z. dôjde len vtedy, ak sú údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri partnerov verejného sektora neúplné alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z. z. teda nenastáva napr. v situácii, keď údaje o partnerovi verejného sektora zapísané v registri partnerov verejného sektora boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje (napr. partner verejného sektora v priebehu konania o kvalifikovanom podnete zápis opravil). Ustanovenie § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou či boli vymazané z registra. Ak by malo byť sankčné konanie podľa § 13 podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera z registra, nebolo by možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Rovnako je treba si všimnúť, že § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia (porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z.) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením § 13 v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa § 12 (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. Rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 by tak nemalo žiaden zmysel. Okresný súd preto uzavrel, že konanie o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z., ale je možné ho viesť samostatne.
11. Podľa okresného súdu nemožno súhlasiť s názorom účastníkov konania, že sankcia za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. musí byť nevyhnutne podmienená zápisom nesprávnych alebo neúplných údajov do registra partnerov verejného sektora. Uvedená podmienka uloženia pokuty za dané porušenie zákona o registri partnerov verejného sektora z textu právnej normy nevyplýva a nemá ani žiadne opodstatnenie. Tak ako napr. audítor, znalec, konkurzný správca atď. musí byť pri výkone svojej činnosti nestranný a nezaujatý a pri vzniku pochybností o jeho nezaujatosti je z vykonávania úkonov vylúčený, pričom pri neoznámení dôvodov vylúčenia môže byť príslušným orgánom dozoru sankcionovaný bez ohľadu na kvalitu vykonaného úkonu, tak aj oprávnená osoba je za splnenia podmienok podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. vylúčená, pričom sankcia za porušenie
zákazu plniť povinnosti podľa zákona č. 315/2016 Z. z. pre partnera verejného sektora v prípade naplnenia predpokladov vylúčenia spočíva v uložení pokuty, ktorá má tak, ako už bolo uvedené, predovšetkým preventívnu funkciu. Okolnosť, či výsledkom identifikácie alebo overenia identifikácie konečného užívateľa výhod bolo uvedenie pravdivých a úplných údajov môže mať význam vo vzťahu k určeniu výšky sankcie, dôvodom na jej neuloženie však jednoznačne nie je a nemôže byť. Ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením ustanovenia § 19 do zákona č. 315/2016 Z. z. je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti (a zrejme čiastočne aj v súčasnosti) to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z ustanovenia § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., ale aj z § 11 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z. a ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti (pričom tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonať v zmysle § 592 ods. 1 Obchodného zákonníka nestranne).
12. Okresný súd uviedol, že na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby možno s určitými výhradami použiť pre inšpiráciu aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa ustálenej judikatúry nielen všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. mája 2005) a Európskeho súdu pre ľudské práva, nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") z 1. októbra 1982]. Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci. Z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma skôr myseľ sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti.
13. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti (Padovani v. Taliansko
- rozsudok ESĽP z 26. februára 1993). Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo). Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status,
rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, svedkom a podobne. Z toho hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že sa vnútorne necíti alebo cíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti.
14. K názoru oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, okresný súd uviedol, že tento názor je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby však nemožno brať na ľahkú váhu, a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. Treba zohľadniť aj účel zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí. V posudzovanej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu V.. Q. A. a W.. J. K., resp. V.. Q. A. a W.. W. K. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. Z objektívneho hľadiska personálne, príp. majetkové prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (V.. Q. A.) s konateľom partnera verejného sektora (W.. W. K.) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. Na tom nič nemení fakt, že obaja boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s. r. o. a PKA LTD. (W.. W. K. bol do mája 2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o.). Je potrebné si uvedomiť, že obchodná spoločnosť ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t. j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi brať na seba práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú, a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s. r. o. prostredníctvom V.. Q. A.. Nemôže preto obstáť poukaz na to, že spoločníkmi v GGFS s.r.o. boli V.. Q. A. a W.. J. K., resp. W.. W. K. nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládajú. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi W.. J. K., W.. W. K. a V.. Q. A. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti - a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale aj zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín obchodného registra (hoc aj V.. Q. A. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s. r. o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s. r. o. navonok) a potom tie isté osoby podpisovali v mene oprávnenej osoby a partnera verejného sektora tak verifikačný dokument, ako aj dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v mene partnera verejného sektora konajú a podpisujú obaja konatelia spoločne, t.j. že v mene partnera verejného sektora konali spoločne W.. W. K. a W.. V. K..
15. Okresný súd ďalej konštatoval, že hoci vzťah V.. Q. A., W.. J. K. a W.. W. K. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, no ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka. Tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sme posudzovali nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj konateľ partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi V.. Q. A. a W.. W. K. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu však vzťah spoločníkov spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby
pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. Súčasne v tejto veci je podľa okresného súdu potrebné poukázať aj na to, že V.. Q. A. bol do dňa 02. 10. 2018 členom dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s., ktorej jediným akcionárom je spoločnosť GGFS s.r.o. (vo funkcii ho dňa 02. 10. 2018 obdobne ako v právnickej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. vymenila Q.. P. E. V.). Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. pritom nemá len kontrolnú funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu spoločnosti. V.. Q. A. ako člen dozornej rady, ktorého do funkcie ustanovil dňa 10. 10. 2014 v mene vtedajšieho jediného spoločníka W.. J. K., na zasadnutí dozornej rady konanom dňa 10. 10. 2014 hlasoval za odvolanie dovtedajších členov predstavenstva a za vymenovanie jediného člena predstavenstva, a to W.. W. K., M.B.A., ktorý sa stal predsedom predstavenstva spoločnosti EBR SERVICES a. s. Okolnosť, že V.. Q. A. a W.. W. K. sa stretli v obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., pričom jeden v pozícii štatutárneho orgánu spoločnosti a druhý v pozícii člena dozornej rady, ktorá ho vymenovala do funkcie a súčasne ktorá vzhľadom na oprávnenia dozornej rady dohliada na jeho činnosť, oprávnená osoba nezmienila, hoci údaje o členoch dozornej rady a členoch predstavenstva sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala však, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. nemohol vzťah p. Q. A. a p. J. K. alebo p. W. K. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho, a už vôbec nie do pomeru priateľského. V tomto ohľade, keďže je zrejmé, že p. Q. A. bol členom dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť štatutárneho orgánu, t.j. na činnosť W.. W. K., za ktorého ustanovenie do funkcie navyše hlasoval, potom podľa okresného súdu vyjadrenia oprávnenej osoby vyznievajú nedôveryhodne.
16. Okresný súd na tomto mieste považoval za vhodné spomenúť uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 68/2015 z 11. januára 2017 (následne posúdené ako ústavné konformné uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 504/2017-21 z 1. augusta 2017), v ktorom bol posudzovaný dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne. Takto založený vzťah medzi minoritným akcionárom a dotknutou sudkyňou ako členkou dozornej rady bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci. Vzhľadom na to, že v spoločnosti EBR SERVICES a. s. zverujú stanovy dozornej rade aj oprávnenie vymenúvať a odvolávať členov predstavenstva, pričom V.. Q. A. ako člen dozornej rady hlasoval za vymenovanie do funkcie člena a predsedu predstavenstva W.. W. K., niet dôvod, aby na tento prípad okresný súd nazeral odlišne. Súčasne uvedené rozhodnutie možno obdobne vykladať aj vo vzťahu k hlasovaniu W.. W. K. v súvislosti so vstupom V.. Q. A. do spoločnosti GGFS s.r.o.
17. K Zákonu o registri partnerov verejného sektora okresný súd uviedol, že tento zákon je nepochybne predpisom verejného práva. Pokuty zakotvené v jeho § 13 majú verejnoprávny charakter. Ak má byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou reprobované konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Inými slovami, použijúc terminológiu právnych odvetví verejného práva, a to práva trestného a práva správneho, musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty deliktu. Ak niektoré konanie nie je zákonom explicitne popísané ako reprobované, nie je možné zaň uložiť sankciu. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza výslovne vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k partnerovi verejného sektora alebo k členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť. W.. W. K. je jedným z členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, a z toho titulu sa spolupodieľa na riadení partnera verejného sektora, spolurozhoduje o jeho obchodnom vedení, zastupuje partnera verejného sektora a koná za neho vo vzťahu k tretím osobám. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa V.. Q. A. s členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora W.. W. K. je úplne zjavný a ľahko spoznateľný priamo nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých je zistiteľná spoločná účasť V.. Q. A. a W.. W. K. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo W.. W. K. a následne prostredníctvom PKA LTD. a V.. Q. A. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.), pričom ani jedna z týchto osôb nemôže tvrdiť, že o uvedenom vzťahu nemala vedomosť. Okresný súd v nadväznosti na uvedené uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k členovi orgánu partnera verejného sektora, a to bez ohľadu na to, že W.. W. K. má v spoločnosti GGFS s.r.o. obchodný podiel vo veľkosti 20 %, t. j. nie väčšinový obchodný podiel,
oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora C.E.N. s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/20126 Z. z.
18. Podľa okresného súdu z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi konateľom partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora. Podľa vyjadrenia konateľa partnera verejného sektora W.. W. K., M.B.A. a oprávnenej osoby v prípade, pokiaľ by sa v zmysle ustanovenia § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. mal za diskvalifikačný považovať za iný vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov ako personálne alebo majetkové prepojenie s partnerom verejného sektora aj vzťah založený na tom, že spoločník oprávnenej osoby, ktorý v nej nemá väčšinový podiel, má nepriamy 10 % majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, v ktorej má 70 % (resp. 20 %) nepriamy obchodný podiel jeden z členov orgánu registrovaného partnera verejného sektora, preverenie „majetkových alebo personálnych prepojení“ dotknutých osôb by bolo mimoriadne náročné a vyžadovalo by vykonanie úkonov mimo rámca predpokladaného zákonom o registri partnerov verejného sektora, pričom partner verejného sektora navyše nemá možnosť tieto skutočnosti nezávisle zistiť. Vo vzťahu k tejto argumentácii okresný súd dáva do pozornosti, že tak osoba konateľa oprávnenej osoby, ktorá priamo vykonávala identifikáciu konečného užívateľa výhod ako aj konateľ partnera verejného sektora W.. W. K., M.B.A. vedeli a museli vedieť, že obaja majú účasť (priamu alebo nepriamu) v jednej obchodnej spoločnosti (GGFS s.r.o.), a že majú práva a povinnosti s tým spojené. Preto uvedená námietka nemá v tejto veci opodstatnenie, prihliadnuc na to, že súd vyhodnocuje dôvodnosť vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. pre partnera verejného sektora pri každom partnerovi verejného sektora samostatne.
19. Okresný súd preskúmal, či partner verejného sektora bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dobrovoľne alebo obligatórne, keďže v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. je sankčný mechanizmus podľa § 13 možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora. Vykonaním lustrácie v Centrálnom registri zmlúv súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora na základe zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z. z., celkom zjavne prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. Súd preto uzavrel, že v tejto veci možno ukladať sankcie podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z.
20. K charakteru pokuty okresný súd uviedol, že pokuta nemá mať iba sankčný charakter, ale súčasne aj výchovný a stimulačný. Uložením pokuty sa má docieliť náprava v konaní osôb porušujúcich pravidlá nastavené zákonom o registri partnerov verejného sektora a jej výška má byť dostatočným stimulom na zmenu správania sankcionovaného subjektu. Nie je cieľom finančne likvidovať tento subjekt, na druhej strane však zákon takýto postup nevylučuje a je plne na rozhodnutí sankcionovateľného subjektu zvážiť svoje správanie. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10.000 eur do 1.000.000 eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona (napr. dobu trvania protiprávneho stavu), aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie). K pojmu „hospodársky prospech“ okresný súd uvádza, že považuje za správne chápanie tohto pojmu tak, ako bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorej „spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb, a finančnými prostriedkami, ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/ poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v
skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil, a trhovou hodnotou, ktorú získal“. Inými slovami, hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat partnera verejného sektora s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol partnerom verejného sektora vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) partnera verejného sektora vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady).
21. Z obsahu zmlúv, ktoré zakladajú povinnosť registrácie partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora, podľa okresného súdu vyplýva, že ich predmetom je spravidla odplatné poskytnutie vysielacieho času zo strany partnera verejného sektora pre účely vysielania mediálnych vstupov vysielaných televíznou programovou službou TA3, ktorej vysielateľom je partner verejného sektora. V jednotlivých zmluvách je obsiahnutá dohoda o cene, podľa ktorej cena zahŕňa všetky náklady poskytovateľa. Napr. v Zmluve o odvysielaní komunikátov, uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. a partnerom verejného sektora bola odmena dohodnutá s tým, že zahŕňa akékoľvek a všetky náklady, poplatky, dane (okrem dane z pridanej hodnoty), výdavky a akékoľvek plnenia a náhrady spojené s plnením vysielateľa podľa tejto zmluvy a obsahuje aj primeraný zisk (článok 5 bod 5.1 zmluvy). Podľa poznámok k účtovnej závierke za rok 2018 tržby partnera verejného sektora za vlastné výkony a tovar tvoria tržby za predaj reklamného priestoru, tržby za predaj ostatných služieb (výroba reklamných spotov, služby grafikov) a ostatné tržby. Medzi náklady patrili napr. náklady voči audítorovi, náklady za overenie individuálnej účtovnej závierky, náklady na externých spolupracovníkov, telekomunikačné poplatky, internet, prenájom satelitu, služby spravodajských agentúr, reklama, opravy a údržba, nájomné prevádzkovej budovy; kancelárske priestory, reprezentačné náklady, ostatné nájomné (operatívny lízing), prieskumy trhu, verejnej mienky, externé ekonomické služby, strážna služba, dopravné služby, ochranné zväzy, právne služby, ostatné služby, dary, poistné, ostatné, osobné náklady atď. Hoci tieto položky sú v poznámkach k účtovnej závierke vyčíslené, podľa názoru súdu ani z podrobnejšej účtovnej evidencie by nebolo možné určiť, ktoré náklady a v akom rozsahu sa viažu k predmetným zmluvám. Preto sa okresnému súdu javí, že v posudzovanom prípade hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Preto okresný súd dospel k záveru, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000 eur do 1.000.000 eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií.
22. Okresný súd konštatoval, že primárnym účelom sankcie ukladanej partnerovi verejného sektora podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa zákona č. 315/2016 Z. z. (viď aj dôvodovú správu k zákonu o registri partnerov verejného sektora). Z hľadiska naplnenia účelu zákona, ktorým je najmä zabezpečenie publicity pravdivých a úplných údajov o konečných užívateľoch výhod zapísaných subjektov, je táto sankcia spojená najmä s naplnením prvých dvoch skutkových podstát uvedených v § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. - uvedením nepravdivých a neúplných údajov v návrhu alebo nepodaním návrhu v zákonnej lehote, ktoré obe majú za následok, že údaje v registri nie sú pravdivé a aktuálne. Hoci zákonodarca stanovuje sankciu pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu aj ako dôsledok porušenia zákazu podľa § 19, nemožno nezohľadniť aj skutočnosť, že v posudzovanom prípade porušenie povinností partnerom verejného sektora nemalo za následok nepravdivý alebo neúplný zápis. Sankcia za porušenie zákazu podľa § 19 chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. Napriek tomu je však namieste, aby okresný súd pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, príp. z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania (pokiaľ o ich pravosti a pravdivosti nenadobudne pochybnosť) alebo zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky partnera verejného sektora v snahe vyhnúť sa tomu, aby partner verejného sektora považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z. z. za „bezvýznamnú“, z ktorého dôvodu by nemohla plniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter.
23. Okresný súd pre stanovenie výšky pokuty v zákonom stanovenom rozpätí považuje za inšpiratívny aj nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9.3.2004, sp.zn. Pl. ÚS 38/02, podľa ktorého „z charakteru pokuty jako majetkové sankce nutně vyplývá, že má-li být individualizovaná a přiměřená, musí reflektovat i majetkové poměry potrestaného. Stejná výše pokuty uložená majetnému se bude jevit jako směšná a neúčinná, zatímco v případě postihu nemajetného může působit drakonicky a likvidačně. Není tedy porušením principu relativní rovnosti, když dvěma osobám v různých situacích bude uložena pokuta v různé výši, byť by jediným rozdílem jejich situace měly být právě rozdílné majetkové poměry. Z věcného hlediska (účel zákona) lze dokonce dospět k závěru, že kritérium zkoumání majetkových poměrů delikventa při úvaze o výši ukládané pokuty je nezbytné a komplementární - nikoli ovšem proto, že vysoké pokuty by byly nevymahatelné (jak tvrdí Poslanecká sněmovna), ale vzhledem k riziku "likvidačního" účinku nepřiměřeně vysoké pokuty. Pokuta jakožto trest musí být diferencovaná, aby efektivně působila jako trest i jako odstrašení (individuální a generální prevence)“. Rovnako sa v tomto smere súd stotožňuje s argumentáciou uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20.4.2010, č.j. 1 As 9/2008-133 publikovaného pod č. 2092/2010 Sb. NSS, podľa ktorého „orgán ukládající pokutu za jiný správní delikt je povinen přihlédnout k osobním a majetkovým poměrům pachatele tehdy, pokud je podle osoby pachatele a výše pokuty, kterou lze uložit, zřejmé, že by pokuta mohla mít likvidační charakter, a to i v případech, kdy příslušný zákon osobní a majetkové poměry pachatele v taxativním výčtu hledisek rozhodných pro určení výše pokuty neuvádí“.
24. Podľa názoru okresného súdu je pri rešpektovaní zásady proporcionality (aby výška sankcie bola primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná), potreby individuálnej (náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil) a generálnej (výchovné pôsobenie sankcie na iných partnerov verejného sektora) prevencie, prihliadnuc na okolnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora je právny predpis, ktorého aplikácia vyvolávala vzhľadom na novosť tejto právnej úpravy množstvo otázok a pochybností o výklade niektorých ustanovení, primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť partnerovi verejného sektora pokutu v dolnej polovici zákonného rozpätia, a to vo výške 50.000 eur. Určenú výšku pokuty považuje okresný súd za adekvátnu a proporcionálnu vo vzťahu ku konkrétnemu porušeniu zákona o registri partnerov verejného sektora aj vo väzbe na to, že zápis v registri partnerov verejného sektora o konečných užívateľoch výhod sa javí ako pravdivý a úplný. Takáto výška pokuty nebude mať likvidačný charakter pre partnera verejného sektora a zodpovedá necelým 1,4 % z výnosov, ktoré partner verejného sektora získal zo zmlúv, ktoré súd dohľadal lustráciou v Centrálnom registri zmlúv za čas, keď povinnosti oprávnenej osoby plnila oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorá bola v zmysle § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vylúčená (390.000 eur + 144.000 eur + 300.000 eur + 284.180,40 eur + 603.212,40 eur + 599.904 eur +155.988 eur + 144.000 eur + 297.982,20 eur + 480.055,20 eur + 252.000 eur = 3.651.322,20 eur). Súčasne nezodpovedá ani 1 % čistého obratu partnera verejného sektora za rok 2018 zisteného z jeho verejne prístupnej účtovnej závierky (týmito číslami súd len demonštruje nelikvidačný charakter výšky pokuty pre partnera verejného sektora, a teda rešpektovanie zásady proporcionality pri jej ukladaní). Súčasne určenú výšku pokuty okresný súd považuje vzhľadom na výnosy partnera plynúce zo zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z. z. pri zohľadnení celkových nákladov partnera verejného sektora za dostatočne výchovnú pre iných partnerov verejného sektora, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., hoci toto porušenie by nemalo za následok uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov do registra partnerov verejného sektora.
25. K prípadnej námietke partnera verejného sektora vo vzťahu k výške okresným súdom určenej pokuty s poukazom na to, že partner verejného sektora vykazoval za roky 2017 a 2018 záporný hospodársky výsledok (v roku 2018 strata 282.330 eur, v roku 2017 strata 58.980 eur), a teda že bolo potrebné zohľadniť nákladovosť poskytovaných služieb, okresný súd uviedol, že prípadná neefektívnosť a nehospodárnosť obchodnej spoločnosti (príp. daňová optimalizácia) nemôžu byť dôvodom na to, aby okresný súd neuložil dotknutej osobe pokutu vôbec alebo len v symbolickej výške, nakoľko v takomto prípade by pokuta nemohla objektívne plniť účel predpokladaný zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že partner verejného sektora je podnikateľský subjekt založený za účelom dosahovania zisku a je jeho voľbou, či bude podnikať napriek tomu, že nie je schopný dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok z tejto činnosti plynúci. Navyše odmena dohodnutá v zmluvách podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z. z. bola dohodnutá aj s ohľadom na náklady a primeraný zisk a ako už súd uviedol, hospodársky prospech z týchto zmlúv nie je možné určiť, nakoľko nie je možné oddeliť náklady vynakladané na predaj tovarov a služby. To znamená, že pokiaľ aj partner verejného sektora celkovo
hospodári so stratou, nemusí to automaticky znamenať, že zo zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z. z. nedosahuje pozitívne čiastkové hospodárske výsledky. Čistý obrat partnera verejného sektora v roku 2017 bol 7.716.253 eur a v roku 2018 bol 8.516.963 eur, pričom za obdobie, keď povinnosti oprávnenej osoby plnil pre partnera verejného sektora subjekt Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. bol výnos zo zmlúv 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z. z. približne 3.651.322,20 eur (uvedená suma nemusí byť presná, avšak v tomto prípade to ani nie je potrebné, postačuje približná hodnota, z ktorej súd vychádza). Preto aj s ohľadom na tieto údaje okresným súdom uložená pokuta sa nemôže javiť ako neprimerane vysoká, resp. likvidačná, a okresný súd ju pri zohľadnení východísk uvedených v predchádzajúcich odsekoch považuje za primeranú.
26. K pokutám uloženým členom štatutárneho orgánu W.. W. K. a W.. V. K. okresný súd uvádza, že pokuta ukladaná štatutárnemu orgánu je v zásade pokutou za nesprávny výber oprávnenej osoby (culpa in eligendo), ktorá mala byť s ohľadom na znenie § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov vo veci partnera verejného sektora. Konateľ W.. W. K. vedel a musel vedieť o svojich vzťahoch s konateľom oprávnenej osoby V.. Q. A.. Okresný súd musel uložiť pokutu aj konateľke W.. V. K., a to aj napriek jej tvrdeniam, že nemá žiadne informácie týkajúce sa dôvodov a podmienok nadobudnutia podielu v spoločnosti GGFS s.r.o. spoločnosťou BIZZ, s. r. o. a že z jej pozície člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora nemôže objektívne určiť a posúdiť, či oprávnená osoba je vylúčená podľa ustanovenia § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. K tejto otázke sa môže podľa jej názoru kvalifikovane vyjadriť iba oprávnená osoba, resp. jej štatutárni zástupcovia, nakoľko len oni disponujú informáciami pre posúdenie ich nestrannosti. Poukázala tiež na to, že pri priamom prepojení oprávnenej osoby a partnera verejného sektora musí byť obom stranám zrejmé, že oprávnená osoba je vylúčená. V tejto veci však nepriame prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora a jeho vplyv na nestrannosť oprávnenej osoby nie je štatutárnym zástupcom jednoznačne viditeľné a zrejmé, pričom ak oprávnená osoba svoje prípadné vylúčenie z dôvodu nepriameho prepojenia iniciatívne neoznámi, partner verejného sektora takéto prepojenia aktívne zistiť nevie a ani nemusí, keďže svoje vylúčenie by mala partnerovi verejného sektora oznámiť oprávnená osoba.
27. V tejto súvislosti je podľa okresného súdu potrebné zdôrazniť, že nemožno opomínať princíp materiálnej a formálnej publicity vyplývajúci z úpravy obchodného registra obsiahnutej v § 27 Obchodného zákonníka, sledujúci plnenie základnej funkcie obchodného registra, ktorou je zabezpečenie transparentnosti v podnikateľských vzťahoch. Preto pokiaľ sú nejaké údaje zapísané v obchodnom registri, predpokladá sa (nevyvrátiteľná právna domnienka), že zapísané údaje sú všeobecne známe a tretie osoby majú o nich vedomosť. Obrana konateľky partnera verejného sektora je preto podľa názoru okresného súdu založená na rozumných argumentoch (neplatí však vo vzťahu k W.. W. K., tak ako sa uvádza v odseku 93 tohto uznesenia), subjektívnu nevedomosť tretej osoby o zapísanom údaji v obchodnom registri však nie je možné namietať ani ospravedlniť. Keďže spoločná účasť V.. Q. A. a W.. W. K. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. bola priamo zistiteľná z obchodného registra, čo je prejavom formálnej publicity obchodného registra, založenej na skutočnosti, že údaje zapísané v obchodnom registri sú všeobecne prístupné a ľahko dostupné komukoľvek, obrane W.. V. K. nemožno priznať relevanciu. Navyše aj pokiaľ by člen štatutárneho orgánu naozaj nemal vedomosť a vzťahu V.. Q. A. s W.. W. K., uvedené by nemohlo mať za následok neuloženie pokuty tejto osobe. Takáto skutočnosť by mohla byť dôvodom na to, aby okresný súd na ňu prihliadal pri určovaní výšky pokuty, vzhľadom na objektívny charakter posudzovania konania člena štatutárneho orgánu vo vzťahu k výberu oprávnenej osoby by však nemohla byť dôvodom na jeho vyvinenie sa zo zodpovednosti za nesprávny výber oprávnenej osoby. Je povinnosťou štatutárneho orgánu, príp. jeho členov konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu a rozhodnutia (informácie z verejných registrov nevynímajúc). Súd nemá vedomosť o tom, ako prebiehalo rozhodovanie o osobe, ktorá bude pre partnera verejného sektora plniť povinnosti oprávnenej osoby, avšak keďže padla voľba na advokátsku kanceláriu Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., za toto rozhodnutie je potrebné v súlade s ustanovením § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. potrebné prijať zodpovednosť.
28. K uloženiu pokuty členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora na spodnej hranici zákonného rozpätia uviedol okresný súd viacero dôvodov. V prvom rade konštatoval, že ide o prvé porušenie zákona o registri partnerov verejného sektora zo strany konateľov partnera verejného sektora, zobral tiež do úvahy kritéria uvedené v § 13 ods. 6 zákona o registri partnerov verejného sektora
a zohľadnil, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o partnerovi verejného sektora v registri partnerov verejného sektora, porušenie § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora teda nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členom štatutárneho orgánu okresný súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi“ istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného“.).
29. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uvádza, že aj táto má preventívny charakter, keďže nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Úvahy o výške pokuty uvedené v predchádzajúcom odseku platia v zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz uvedený v § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora sa týka priamo oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu partnerovi verejného sektora a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu okresný súd uložil (pri rovnakom zákonnom rozpätí výšky pokuty u oprávnenej osoby ako aj pri členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora) oprávnenej osobe pokutu vo väčšej výške ako členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia), a to vo výške 20.000 eur.
30. Uloženú pokutu sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Okresný súd účastníkov konania upozornil na ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia pokuty riadne a včas určil okresný súd lehotu na zaplatenie pokuty na 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
31. Proti uzneseniu okresného súdu podala cestou právneho zástupcu odvolanie oprávnená osoba, ktorá k rozsahu odvolania uviedla, že toto odvolanie smeruje proti výroku IV. uznesenia okresného súdu, ktorým jej bola uložená pokuta. Oprávnená osoba mala za to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a rozhodnutie registrujúceho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
32. Oprávnená osoba v odvolaní poukázala na skutkový stav, podľa ktorého partner verejného sektora (ďalej aj len „PVS“) bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dňa 01.02.2017. Podľa zverejneného verifikačného dokumentu PVS zo dňa 30.06.2017 je doc. W.. J. K., W.. jej konečným užívateľom výhod, a to z dôvodu držby priameho podielu na jej základnom imaní a hlasovacích právach, keďže 100% spoločníkom PVS je spoločnosť GRAFOBAL GROUP, a.s., v ktorej spoločnosť SLOV COUPON, a.s. (IČO: 30 842 000) má priamy podiel vo výške 50,83 % na základnom imaní a hlasovacích právach, v ktorej má zase spoločnosť BMC international, a.s. (IČO: 47 258 861) priamy podiel vo výške 95,50 % na základnom imaní a hlasovacích právach a v nej má Doc. W.. J. K., W.. priamy podiel vo výške 99,73 % na základnom imaní a hlasovacích právach. Ku dňu zápisu Spoločnosti do registra boli a stále sú p. W.. W. K., M.B.A. a W.. V. K. jej konateľmi. Tieto skutočnosti vyplývajú z registra partnerov verejného sektora a taktiež z obchodného registra. Úkony oprávnenej osoby podľa zákona č. 315/2016
Z. z. vykonávala pre Spoločnosť Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (oprávnená osoba). Registrujúci orgán začal v prejednávanej veci konanie o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 43PPok/7/2018-44 zo dňa 25.09.2018 (ďalej len „uznesenie o začatí konania“). V odôvodení uznesenia o začatí konania registrujúci orgán odkázal na podnet oznamovateľa Transparency International Slovensko, ktorý vo svojom podnete navrhol, aby registrujúci orgán preveril, či v súvislosti s overením identifikácie konečného užívateľa výhod Spoločnosti nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. z dôvodu ním tvrdeného prepojenia medzi Spoločnosťou ako partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou. Okrem tohto podania súd prvej inštancie pripojil k uzneseniu o začatí konania v rámci príloh podanie/ podnet oznamovateľa pána P. M., trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX N. F. zo dňa 11.09.2018.
33. Z pohľadu sankcionovania Spoločnosti, jej konateľov a oprávnenej osoby napadnutým rozhodnutím boli relevantné dve námietky oznamovateľov Transparency International Slovensko a p. P. M. (ďalej spoločne len „oznamovatelia“), ktorými založili „určitý“ vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a Spoločnosťou ako partnerom verejného sektora, spochybňujúcom nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k Spoločnosti pri jej zápise do registra, t. j.: námietka, že V.. Q. A. ako jeden zo spoločníkov oprávnenej osoby a v relevantnom čase aj jej jediný konateľ prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s. r. o., IČO: 36 858 463 (ktorej jediným spoločníkom bol p. Q. A.) a p. J. K. prostredníctvom spoločnosti G Group LTD. (ktorej bol p. J. K. akcionárom s podielom vo výške 99,953%) mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. (IČO: 47 079 690), a teda sa spoločne podieľali na jej hospodárskom výsledku, a 2. námietka, že p. Q. A. nadobudol nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. na základe hlasovania p. J. K. ako väčšinového spoločníka spoločnosti GGFS s.r.o. (spolu s druhým jej spoločníkom p. W. K.) na jej valnom zhromaždení, teda ho nadobudol na základe individuálnych preferencií p. J. K.. Oznamovateľmi proklamovaný vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a Spoločnosťou mal podľa nich navodzovať, že p. Q. A. porušil pri zápise Spoločnosti do registra, resp. pri overení identifikácie jej konečného užívateľa výhod ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. V čase zápisu Spoločnosti do registra boli spoločníkmi oprávnenej osoby p. Q. A. a Q.. W. V.; podiel každého z nich na základnom imaní a hlasovacích právach v oprávnenej osobe predstavoval 50%. V čase zápisu Spoločnosti do registra až do 04.10.2018 bol p. Q. A. aj konateľom oprávnenej osoby.
34. Oprávnená osoba v odvolaní poukázala na ďalšie relevantné skutočnosti, a to, že v septembri, resp. v októbri roku 2018 registrujúci orgán začal ex offo konania o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k celkom 19 PVS a jedným z nich bol aj PVS - C.E.N. s.r.o. Pre všetkých 19 partnerov verejného sektora vykonávala úkony oprávnenej osoby podľa príslušného zákona Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia registrujúci orgán posudzoval skutkový stav ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu PVS do registra, t.j. ku dňu 30.06.2017; zápis PVS do registra bol vykonaný dňa 01.02.2017. Oprávnená osoba v tabuľkovom prehľade uviedla výpočet PVS, pre ktorých oprávnená osoba začala vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. s vyhotovením verifikačných dokumentov a všetci 19 PVS patria do skupiny GRAFOBAL GROUP a ich konečným užívateľom výhod je doc. W.. J. K., W..
Por. č. Obchodné meno partnera verejného sektora IČO Deň podpisu Verifikačného dokumentu Spisová značka 1. GPN s. r. o. 36 713 422 29.06.2017 43PPok/1/2018 2. C.E.N. s. r. o. 35 780 886 30.06.2017 43PPok/7/2018 3. Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. 35 792 281 06.07.2017 43PPok/2/2018 4. Slovenská Grafia a. s. 31 321 470 07.07.2017 43PPok/8/2018 5. Ružinovská poliklinika, a. s. 35 914 793 10.07.2017 5PPok/9/2018 6. APOTHEKA, s. r. o. 35 682 591 14.07.2017 5PPok/7/2018 7. MEDIA TRADE spol. s r.o. 31 333 150 14.07.2017 43PPok/6/2018 8. VITALITA, s. r. o. 31 395 112 14.07.2017 5PPok/3/2018 9. APOTHEKA ESSENTIAE, s. r. o. 31 396 577 14.07.2017 43PPok/9/2018 10. TIPO, s. r. o. 36 015 938 14.07.2017 5PPok/8/2018 11. Becomed, s. r. o. 31 374 069 14.07.2017 5PPok/10/2018 12. FARMEDIX, s. r. o. 44 673 515 14.07.2017 5PPok/11/2018 13. Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s. 44 444 761 14.07.2017 5PPok/4/2018 14. GGT a. s. 35 791 829 18.07.2017 43PPok/4/2018
15. EHC service, s. r. o. 36 507 245 19.07.2017 43PPok/3/2018 16. VODAX a. s. 35 801 948 19.07.2017 5PPok/5/2018 17. OMS, a. s. 34 132 333 27.07.2017 43PPok/5/2018 18. TBB, a. s. 30 225 574 30.08.2017 5PPok/6/2018 19. GS - SERVIS, s. r. o. 35 844 540 18.10.2017 5PPok/2/2018
35. V ďalšej časti odvolania oprávnená osoba poukázala na jednotlivé rozhodnutia okresného súdu v iných konaniach a mala za to, že registrujúci orgán samostatnými sankčnými rozhodnutiami osobitne uložil pokuty sankcionovaným PVS, štatutárnemu orgánu PVS a oprávnenej osobe za porušenie zákazu úkonov oprávnenej osoby podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.; F.. W.. J. K., W.. je konečným užívateľom výhod všetkých sankcionovaných PVS z dôvodu jeho majetkovej účasti na ich základnom imaní. Oprávnená osoba poukázala na to, že registrujúci orgán samostatne napadnutým rozhodnutím a samostatne každým ďalším sankčným rozhodnutím uložil za porušenie toho istého deliktu podľa zákona č. 315/2016 Z.z. (porušenie zákazu činnosti podľa § 19 písm. c/) sedem pokút oprávnenej osobe - spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorá vykonávala činnosti oprávnenej osoby aj pre C.E.N. s.r.o. a aj pre všetkých ďalších ostatných sankcionovaných PVS, každú pokutu v sume 20.000,- Eur, spolu 140.000,- Eur. Oprávnená osoba poukázala na charakter deliktov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. Protiprávne konania uvedené v zákone č. 315/2016 Z.z. sú deliktami verejnoprávneho charakteru a sankcie za tieto delikty ukladané majú verejnoprávnu povahu, čo konštatuje aj registrujúci orgán v napadnutom rozhodnutí. Zákon č. 315/2016 Z.z. je v právnom poriadku Slovenskej republiky systematicky zaradený do odvetvia administratívneho (správneho) práva, a teda konania ním reprobované (delikty) majú povahu správnych deliktov. Zákonodarca v dôvodovej správe uvádza, že porušenie povinnosti zápisu pravdivých a úplných údajov do registra môže viesť okrem administratívneho postihu aj k trestnoprávnemu postihu. S poukazom na kvalifikáciu hroziaceho postihu v dôvodovej správe k zákonu č. 315/2016 Z.z. ako postihu administratívneho, možno delikty podľa zákona č. 315/2016 Z.z. subsumovať pod správne delikty a pokuty za tieto delikty ukladané za administratívne sankcie. Oprávnená osoba má za to, že v konaniach upravených zákonom č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán, hoci je súdom, nekoná v rámci výkonu kompetencie súdnictva podľa Čl. 142 ods. 1 Ústavy SR. Na úseku registra partnerov verejného sektora registrujúci orgán koná v rámci inej svojej činnosti súvisiacej s jeho právomocou podľa osobitného zákona, a to zákona č. 315/2016 Z.z. Oprávnená osoba v odvolaní vyslovila názor, že zákon č. 315/2016 Z.z. je administratívnoprávnym predpisom a protiprávne konania dotknutých subjektov ním reprobované sú správnymi deliktmi právnických a fyzických osôb. Ak sa vychádza z predpokladu, že protiprávne konania podľa zákona č. 315/2016 Z.z., vrátane porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., sú svojou povahou správnymi deliktmi, resp. sa k správnym deliktom približujú, je nevyhnutné aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestov za trestné činy v správnom trestaní. Ústavný súd SR, resp. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach už viackrát judikovali, že so zreteľom na zásady vyjadrené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré vyjadrujú princípy práva na spravodlivý proces, musí konanie o správnych deliktoch (priestupkoch, správnych deliktoch právnických osôb či fyzických osôb - podnikateľov) a ich trestanie podliehať rovnakému režimu ako konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy. Podľa oprávnenej osoby aj trestanie a ukladanie pokút v režime zákona č. 315/2016 Z.z. musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy, či správne delikty, v dôsledku čoho sa aj na postihovanie za porušenie povinností ustanovených zákonom č. 315/2016 Z.z. musia analogicky aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestných sankcií.
36. Jednou zo základných zásad trestného konania a postihovania za trestné činy je zásada ne bis in idem (zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok). Pred registrujúcim orgánom prebiehali/prebiehajú súbežne konania vo veciach 19 partnerov verejného sektora vrátane PVS, pre ktorých Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich registrácii do registra, resp. pri overovaní identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri. Skutková a právna stránka konaní vedených ohľadne všetkých vyššie avizovaných 19 partnerov verejného sektora vrátane sankcionovaných PVS je totožná. Všetci 19 partneri verejného sektora patria do skupiny GRAFOBAL GROUP. Konečným užívateľom výhod všetkých 19 PVS bol/je doc. W.. J. K., W.. ako spoločník s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou v nich, v prípade niektorých PVS je p. J. K. aj členom ich štatutárneho orgánu, resp. členom ich kontrolného orgánu. Oznamovatelia vyvodzovali personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS z jedinej skutočnosti, a síce, že V.. Q. A. ako jeden zo spoločníkov a v relevantnom čase aj konateľ oprávnenej osoby BIZZ, s.r.o. a p. J. K.
prostredníctvom spoločnosti G GROUP LTD. mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. a na jej hospodárskom výsledku, čo malo podľa oznamovateľov zakladať určitý vzťah spochybňujúci nestrannosť oprávnenej osoby pri zápise toho-ktorého PVS do registra, teda o vzťah diskvalifikujúci oprávnenú osobu z výkonu úkonov oprávnenej osoby podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. S týmto názorom sa registrujúci orgán stotožnil. Jednotiacim menovateľom pre porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou, a to vo vzťahu ku všetkým 19 partnerom verejného sektora, vrátane PVS bola zmienená nepriama majetková účasť p. Q. A. a p. J. K. v spoločnosti GGFS s.r.o. Registrujúci orgán pritom na rovnakom skutkovom a právnom základe sankcionoval oprávnenú osobu ďalšími sankčnými rozhodnutiami. Oprávnená osoba mala za to, že rovnako aj v danej veci mala byť uskutočnená aplikácia zásad trestného konania a ukladania trestov za trestné činy, t.z. zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok. Táto zásada podľa oprávnenej osoby bola porušená, ak registrujúci orgán na rovnakom skutkovom a právnom základe sankcionoval oprávnenú osobu ďalšími sankčnými rozhodnutiami.
37. Oprávnená osoba v odvolaní odmietla, že by sa dopustila porušenia zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k PVS. Ak by aj k tomu došlo, tak oprávnená osoba bola názoru, že v prípade porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam - PVS by nešlo o opakovanie deliktu, ale takéto deliktuálne konanie oprávnenej osoby by vykazovalo znaky pokračovacieho deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu, aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Podľa oprávnenej osoby z hľadiska subjektívnej stránky by jednotlivé čiastkové útoky spočívajúce v porušení príslušného zákazu vo vzťahu ku každej sankcionovanej spoločnosti - PVS boli spojené jedným a tým istým jednotiacim zámerom oprávnenej osoby v tom smere, že napriek uvedenému diskvalifikačnému vzťahu oprávnená osoba vykonávala pre nich registráciu do registra, resp. identifikáciu ich konečného užívateľa výhod, pričom tieto čiastkové útoky by boli len postupným realizovaním tohto jediného zámeru. Čiastkové porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k jednotlivým sankcionovaným spoločnostiam
- PVS by mali aj blízku súvislosť v čase. Ako vyplýva z tabuľky vyjadrenej oprávnenou osobou v odvolaní, oprávnená osoba vyhotovila verifikačné dokumenty pre účely prvého zápisu jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS do registra, resp. pre účely overenia identifikácie ich konečného užívateľa výhod na účely zosúladenia údajov s § 4 zákona č. 315/2016 Z.z. v registri v relatívne krátkom čase, v priebehu 16 dní od 29.06.2017 do 14.07.2017. Rovnako aj zápis jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS do registra, resp. overenie identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri, za účelom ktorých boli verifikačné dokumenty oprávnenou osobou vyhotovené, prebehli v krátkom čase. Časová súvislosť je z objektívneho hľadiska podľa oprávnenej osoby najvýznamnejšia. Jednotlivé čiastkové útoky by spájala aj objektívna súvislosť v spôsobe ich spáchania, ním by bol výkon činností registrácie jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS oprávnenou osobou v rozpore so zákazom podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., ako aj objektívna súvislosť v predmete útoku; ním by bol záujem vylúčiť vo sfére oprávnenej osoby faktory, ktoré by mohli ohroziť pravdivé a úplné odhalenie vlastníckej štruktúry jednotlivých sankcionovaných spoločností - PVS.
38. Porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. zo strany oprávnenej osoby vo vzťahu ku každej sankcionovanej spoločnosti vrátane PVS by boli len čiastkovými útokmi jedného a toho istého pokračovacieho verejnoprávneho (správneho) deliktu, ktorých protiprávnosť (trestnosť) by sa vzhľadom na analogickú aplikáciu § 122 ods. 10 Trestného zákona mala posudzovať ako jeden delikt. Aplikujúc analogicky trestnoprávnu úpravu, registrujúci orgán mal za viaceré čiastkové útoky uložiť oprávnenej osobe len jednu sankciu podľa ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. vzťahujúceho sa na porušenie zákazu podľa § 19 príslušného zákona. Ku dňu podania odvolania oprávnenou osobou bolo zrejmé, že registrujúci orgán sankcionoval oprávnenú osobu za jeden pokračovací delikt podľa zákona č. 315/2016 Z.z. (zákaz podľa ust. § 19 písm. c/) siedmimi sankčnými rozhodnutiami, t.j. oprávnenej osobe uložil sedem pokút po 20.000,- Eur. Pokiaľ registrujúci orgán bude pokračovať v takomto postupe, tak oprávnenej osobe hrozí, že bude sankcionovaná za ten istý skutok viackrát. Podľa oprávnenej osoby registrujúci orgán o jednotlivých čiastkových útokoch identického protiprávneho konania (totožného deliktu) nemôže vo vzťahu k oprávnenej osobe konať vo viacerých samostatných konaniach a určite nemôže rozhodnúť proti oprávnenej osobe viacerými samostatnými rozhodnutiami, ktorými by kumuloval pokuty za to isté protiprávne konanie. Došlo by tým k porušeniu práva oprávnenej osoby na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu ignorovania princípu ne bis in idem. Oprávnená osoba v odvolaní vyslovila názor, že pokiaľ registrujúci orgán v sankčnom konaní
napadnutým rozhodnutím porušil zásadu ne bis in idem vo vzťahu k oprávnenej osobe, nerešpektoval trestnoprávne zásady ukladania trestov za pokračovacie trestné činy, ktoré sa obdobne aplikujú aj pre trestanie v režime zákona č. 315/2016 Z.z., zaťažil konanie takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnuté rozhodnutie je nezákonné, čím došlo k porušeniu práva oprávnenej osoby na spravodlivý proces.
39. Oprávnená osoba mala za to, že rozhodnutie okresného súdu trpí aj vadou nepreskúmateľnosti, ktorá má za následok, že rozhodnutie je nesprávne. Rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Registrujúci orgán neuviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia kvalifikáciu skutku, za ktorého porušenie uložil oprávnenej osobe uvedenú pokutu. Z dôvodu, že na správne trestanie sa primerane použijú ustanovenia trestnoprávnej úpravy, bolo potrebné z nich vychádzať aj pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona, resp. Trestného poriadku musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností. U priestupkov je obdobná právna úprava, keď výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Oprávnená osoba poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 31/2011 zo dňa 25.04.2012, z ktorého vyplýva, že len riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to nielen z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, ale aj z dôvodu vylúčenia dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, ako aj pre určenie rozsahu dokazovania, pre správne určenie sankcie a jej výšky, pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Registrujúci orgán pojal kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci ani táto kvalifikácia podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná. Nebolo uvedené, akým konkrétnym konaním bol delikt zo strany jednotlivých účastníkov spáchaný, v akom čase a podobne. Chýbajúci opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Registrujúci orgán sa obmedzil len na doslovný prepis podnetu oznamovateľa P. M.. Uznesenie, ktorým bolo začaté konanie z úradnej moci, musí obsahovať vymedzenie obvinenia tak, ako ho vidí súd, nie tretia nezainteresovaná osoba. Obdobne je to aj v prípade uznesenia o vznesení obvinenia. Registrujúci orgán v uznesení o začatí konania neuviedol, v čom vidí deliktuálne konanie oprávnenej osoby, čím im zamedzil vyjadriť sa k dôvodom „obvinenia“ a cez ich prizmu zvoliť vhodnú účinnú obranu. Počas celého konania registrujúci orgán neuviedol ani svoj predbežný právny názor. Právny názor registrujúceho orgánu, že vzťah nepriamej majetkovej účasti p. Q. A. a p. J. K. v spoločnosti GGFS s.r.o. je diskvalifikujúci pre výkon činností podľa zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou pre PVS, t.j. pre subjekt odlišný od spoločnosti GGFS s.r.o., sa všetci účastníci konania dozvedeli až z napadnutého rozhodnutia. Tento právny názor okresného súdu je výsledkom veľmi extenzívneho výkladu právnej normy obsiahnutej v § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. Účastníci mali mať hneď od začiatku vedomosť, čo sa im kladie za vinu, aby sa mohli k dôvodom obvinenia vyjadriť.
40. Oprávnená osoba namietala aj nesprávne právne posúdenie a nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. Podľa oprávnenej osoby s poukazom na ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. v konaní nebolo preukázané ani majetkové, ani personálne prepojenie oprávnenej osoby s PVS v zmysle § 66a Obchodného zákonníka, v zmysle § 2 písm. o) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktoré oprávnená osoba vo svojom vyjadrení k uzneseniu o začatí konania poukázala. V konaní neboli preukázané ani príbuzenské, priateľské, rýdzo osobné vzťahy medzi p. Q. A. a p. J. K., ani vzťahy založené na zaviazanosti, servilnosti, či ekonomickej závislosti p. Q. A. vo vzťahu k p. J. K.. Registrujúci orgán založil vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre PVS výlučne len na nepriamej
majetkovej účasti p. Q. A. a p. J. K. v spoločnosti GGFS s.r.o., t.j. v subjekte odlišnom od PVS, pričom len stroho cez prizmu teórie zdania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o vylúčení sudcov z rozhodovania veci, konštatoval, že tento vzťah bol objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS pri jej zápise do registra. Registrujúci orgán nešpecifikoval, ako konkrétne bol tento vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k predmetu registračného konania ohľadne PVS, ktorá je odlišným právnym subjektom od spoločnosti GGFS s.r.o., v dôsledku čoho takto vyslovený právny názor registrujúci orgán posunul len do pocitovej roviny. Podľa oprávnenej osoby napadnuté rozhodnutie je arbitrárne (svojvoľné).
41. Oprávnená osoba mala za to, že jej nestrannosť voči PVS je potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Registrujúci orgán extrémne extenzívne vyložil ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. Pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS odvodil od nepriamej majetkovej účasti p. Q. A. a p. J. K. v inom, od PVS odlišnom subjekte (GGFS s.r.o.). Registrujúcim orgánom tvrdené personálne prepojenie dotknutých osôb v rámci spoločnosti GGFS s.r.o. je veľmi vzdialené PVS a jej sa týkajúcej veci, konania a jeho výsledku a úvahy o možnom vplyve na nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS sú tak špekulatívne, bez opory v reálnej obave z možného záujmu oprávnenej osoby „skresľovať“ údaje o konečnom užívateľovi výhod PVS. V naznačenom kontexte nemožno ani logicky zdôvodniť, prečo by oprávnená osoba mala uvádzať nekorektné alebo neúplné údaje o PVS alebo jej konečnom užívateľovi výhod do registra; napokon tieto boli/sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán ich nespochybnil. Obchodný, čisto formálny vzťah založený nepriamou majetkovou účasťou spoločníka a konateľa oprávnenej osoby (p. Q. A.) a spoločníka PVS (p. J. K.) v jednej spoločnosti (GGFS s.r.o.), nebol objektívne spôsobilý pozitívne alebo negatívne ovplyvniť pomer p. Q. A. a už vôbec nie oprávnenej osoby ako právnickej osoby k druhej, inej, odlišnej spoločnosti, na ktorej majetku, hospodárskych výsledkoch p. Q. A. ani oprávnená osoba neparticipovali, boli im ľahostajné, na ktorej riadenie a kontrolu nemali vplyv. Registrujúci orgán nezaložil porušenie zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. na priateľskom vzťahu alebo závislom ekonomickom vzťahu p. Q. A. a p. J. K.. Právna norma § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vzhľadom na tam použitý pojem „akýkoľvek vzťah“, je aj právnou normou vágnou a neurčitou, v dôsledku čoho sa musí v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov vykladať na ťarchu zákonodarcu, nie na ťarchu adresáta právnej normy.
42. Registrujúci orgán poukázal aj na to, že p. J. K. a V.. Q. A. sa stretli v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase jej členmi, pričom jediným akcionárom spoločnosti EBR SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s.r.o. (odsek 90. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že pri výkone funkcie člena dozornej rady spoločnosti sa kladie najväčší dôraz na výkon nezávislého dohľadu. Zloženie dozornej rady musí byť také, aby jej členovia mohli konať zásadným spôsobom nezávisle od iných členov dozornej rady a nezávisle od predstavenstva a akýchkoľvek konkrétnych záujmov. Už len z povahy funkcie člena dozornej rady vplýva, že táto funkcia musí byť vykonávaná nezávisle najmä vo vzťahu k ostatným členom dozornej rady a členom predstavenstva. Práve skutočnosť, že V.. Q. A. a p. J. K. boli členmi dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. preukázala ich vzájomnú nepodmienenosť a nestranný vzťah. Domnienka registrujúceho orgánu o tom, že okrem účasti V.. Q. A. a p. J. K. na valných zhromaždeniach spoločnosti GGFS s.r.o. sa títo stýkali aj na zasadnutiach dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s., nemá oporu v spise. Registrujúci orgán za týmto účelom nevykonal dokazovanie, nezisťoval, s akou periodicitou zasadala v rozhodnom období dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. a či sa V.. Q. A., resp. p. J. K. týchto zasadnutí osobne zúčastňovali.
43. Oprávnená osoba poukázala na rozhodovaciu prax súdov v otázke posudzovania nestrannosti sudcov a pri zohľadňovaní teórie zdania, pričom registrujúci orgán nezohľadnil konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba poukázala v súvislosti s aplikáciou teórie zdania, čím registrujúci orgán nesprávne právne vec posúdil. Príslušná rozhodovacia prax nepovažuje vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ tieto neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, za vzťahy vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. V rozhodnutí, ktoré oprávnená osoba napadla odvolaním, absentuje akékoľvek vysporiadanie sa s touto konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa oprávnenej osoby je aj to, aby v prípade, ak sa v judikatúre všeobecných súdov, najmä súdu najvyššej inštancie a v doktríne objavujú viaceré výklady a spôsoby používania právnej normy, ktoré sú rozhodujúce pre výrok vo veci, bolo v rozhodnutí o veci samej jednoznačne a presvedčivo vysvetlené, prečo všeobecný
súd použil tie metódy výkladu, ktoré použil, aké argumenty ho viedli k tomu, že sa priklonil k vlastnému riešeniu a nie k riešeniu, ktoré existuje v judikatúre.
44. Oprávnená osoba konštatovala, že pri posudzovaní otázky nestrannosti oprávnenej osoby registrujúci orgán nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov, ktorú je možné analogicky použiť na vzťah oprávnenej osoby k PVS, resp. členom jeho orgánov. Vzťah V.. Q. A. a p. J. K., založený z titulu ich nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o., je obchodnoprávnym vzťahom, vyznačujúcim sa atribútmi profesionality. Oprávnená osoba a napokon aj PVS v prejednávanej veci uviedli, že oprávnená osoba a cez ňu V.. Q. A. ako advokát dlhodobo poskytovali právne služby pre spoločnosti patriace do skupiny GRAFOBAL GROUP, vrátane PVS, ktorých spoločníkom s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou a konečným užívateľom výhod bol/je p. J. K.. Vzťah advokát - klient bol vždy určujúci a akákoľvek majetková účasť V.. Q. A. a p. J. K. v spoločnosti GGFS s.r.o. bola vo vzťahu k tomuto profesionálnemu vzťahu marginálna, nepodstatná. Registrujúci orgán v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo marginálny, niečo cez 4 roky trvajúci vzťah spoločnej majetkovej účasti V.. Q. A. a p. J. K. v spoločnosti GGFS s.r.o. povýšil nad dlhodobý, rozhodujúci a určujúci vzťah V.. Q. A. ako advokáta k spoločnostiam patriacim do skupiny GRAFOBAL GROUP a k p. J. K. ako dlhodobým klientom oprávnenej osoby. Aj vzťah medzi oprávnenou osobou a PVS vznikol a riadil sa výsostne len dohodou o plnení povinností oprávnenej osoby pre PVS, ktorá sa spravovala Obchodným zákonníkom, resp. bol založený za účelom profesionálneho poskytovania právnych služieb advokáta klientovi. S akcentom na dôslednú aplikáciu teórie zdania Najvyšší súd SR taktiež opakovane vyslovil, že vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na kolegialite a princípoch profesionálnej spolupráce, ktoré bez ďalšieho nemožno považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Oprávnená osoba mala za to, že registrujúci orgán nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS .
45. V závere odvolania oprávnená osoba uviedla, že ak registrujúci orgán podriadil vzťah nepriamej majetkovej účasti V.. Q. A. a p. J. K. v spoločnosti GGFS s.r.o. pod obmedzenia z výkonu úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou pre PVS, teda pre subjekt odlišný od PVS, výsledkom čoho bolo sankcionovanie účastníkov konania, vec nesprávne právne posúdil. Registrujúci orgán právnu normu obsiahnutú v ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. nesprávne vyložil a aplikoval na vzťah oprávnenej osoby k PVS. Oprávnená osoba navrhla rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že konanie v tejto veci bude zastavené.
46. K odvolaniu oprávnenej osoby sa vyjadrili PVS a konatelia PVS prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 24.06.2020 (č.l. 289 spisu). Uviedli, že chápu dôvody odvolania oprávnenej osoby, rovnako sú im však zrejmé aj dôvody, na základe ktorých okresný súd rozhodol tak, ako je to uvedené v napadnutom uznesení. S ohľadom na uvedené ponechávajú na uváženie odvolacieho súdu, akým spôsobom rozhodne o podanom odvolaní.
47. K doručenému vyjadreniu PVS a konateľov PVS sa oprávnená osoba nevyjadrila.
48. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku IV. a v závislom výroku V. o trovách konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
49. Krajský súd ako primárnu riešil otázku prípustnosti a rozsahu odvolania podaného oprávnenou osobou. V poučení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo uvedené, že proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 odseku 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z.z.“) môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z., a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Ďalej bolo v poučení uvedené, že možno podať odvolanie proti výroku IV. /pozn. krajského súdu: v predkladacej správe (č.l. 294 spisu) okresný súd uviedol, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť, nakoľko správne mal byť uvedený výrok V. o trovách konania/. Z výroku I. napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že ním bola uložená pokuta partnerovi verejného
sektora, výrokom II. a III. bola uložená pokuta konateľom PVS, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba, výrokom IV. bola uložená pokuta oprávnenej osobe a výrokom V. bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Krajský súd uvádza, že u oprávnenej osoby došlo od 28.04.2021 k zmene obchodného mena: ADAUS, s. r. o. (výpis z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 44323/B), avšak pre zabezpečenie kontinuity s napadnutým uznesením okresného súdu sa ďalej uvádza oprávnená osoba pod pôvodným obchodným menom Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.
50. Napadnuté uznesenie okresného súdu je datované dňa 30. augusta 2019. Podľa znenia ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. účinného do 31.08.2019 môže podať proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b). V zmysle znenia ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. účinného od 01.09.2019 môže proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Krajský súd má za to, že i vzhľadom k odlišnému zneniu ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. k dátumu napadnutého uznesenia okresného súdu a platného v štádiu odvolacieho konania, podstatné pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby bolo, že v zmysle výrokov II. a III. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty konateľom PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba. Toto ručenie oprávnenej osoby je vyjadrené aj v ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. Dôvodová správa k zákonu č. 241/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k ust. § 13 ods. 7 uvádza, že ním „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5, ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti“. Vzhľadom k tomuto zosúladeniu ručiteľského vystupovania oprávnenej osoby, konkrétne v ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z., účinného od 01.09.2019, potom prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu mala zo zákona oprávnená osoba.
51. Podľa ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú.
52. Podľa ust. § 59 ods. 1 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
53. Konanie a rozhodovanie o pokute je vzhľadom k obsahu zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu konaním a rozhodovaním vo veci samej. Krajský súd poukazuje na odsek 27. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva: „Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10.000 Eur do 100.000 Eur). Vychádzajúc z čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci orgán uložiť pokutu v zmysle § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Krajský súd na základe skutočnosti, že priamo ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. poukazuje na primerané použitie CMP na konanie o pokute, pričom podľa ust. § 59 ods. 1 CMP je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ktorým rozhodnutím vo veci samej je aj rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty oprávnenej osobe. V zmysle uvedeného je tak namieste konštatovať prípustnosť odvolania podaného oprávnenou osobou, ktorá v podanom odvolaní uviedla rozsah odvolania, ktorým napáda výrok VI., ktorým jej bola uložená pokuta.
54. Krajský súd po skonštatovaní prípustnosti odvolania podaného oprávnenou osobou posudzoval, či má spôsobilý predmet pre odvolacie konanie, a to rozhodnutie okresného súdu, ktoré má zákonom požadované náležitosti nielen vo výrokovej časti, ale aj v časti odôvodnenia.
55. V podanom odvolaní oprávnená osoba namietala, že rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené. Krajský súd uvádza, že na základe ust. § 2 ods. 1 CMP sa subsidiárne aplikujú ustanovenia Civilného sporového poriadku, t.j. aj ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Krajský súd nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie
rozhodnutia je tou jeho časťou, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods. 2 CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia dostatočne zrejmý. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
56. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením okresného súdu má za to, že toto má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený skutkový stav, vyjadril, ktoré rozhodné ustanovenia zákona č. 315/2016 Z.z. aplikoval, vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaní oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (II. ÚS 78/05). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).
57. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia odvolateľa, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnuté uznesenie okresného súdu i čo do odôvodnenia spĺňalo kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. § 220 CSP.
58. Oprávnená osoba v podanom odvolaní ďalej napádala výrokovú časť uznesenia okresného súdu v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Oprávnená osoba mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia. Oprávnená osoba v tomto videla porušenie práva na spravodlivý proces.
59. Krajský súd tento odvolací dôvod nehodnotí ako relevantný, pričom poukazuje na účel právnej úpravy prijatý zákonom č. 315/2016 Z.z. a charakter konania o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. Predmet úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. v § 1 je vyjadrený tak, že upravuje
zriadenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“), overovaní údajov zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ústavný súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 v odseku 25. odôvodnenia uviedol, že rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora (zákona č. 315/2016 Z.z.) je špecifickým typom rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra podľa § 278 a nasl. CMP. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania možno nájsť aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s § 298 ods. 1 CMP.
60. Krajský súd konštatuje, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/4/2020 zo dňa 20.05.2020 vyplýva záver, že rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom konaní podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy, ale sa jednalo o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese (ods. 11 odôvodnenia uznesenia NS SR). V spojení s odsekom 12. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Z tohto rozhodnutia NS SR plynie záver charakteru konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. ako konania, v ktorom sú vydávané rozhodnutia ako výsledok civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, aby vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia bola byť uvedená kvalifikácia skutku, za ktorý bola uložená pokuta.
61. Oprávnená osoba v podanom odvolaní tiež namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné uznesenie o začatí konania, ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo, ak neuviedol vo výrokovej časti, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, členov štatutárneho orgánu PVS alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., a to keď ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu), ktoré konania o uložení pokuty vychádzajú aj z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, u ktorého princíp sankcionovania je aj v ust. § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako tento odkaz a prepojenie vyjadril v odseku 25. odôvodnenia uznesenia č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 Ústavný súd Slovenskej republiky, nebol opodstatnený odvolací dôvod oprávnenej osoby o nepreskúmateľnosti uznesenia okresného súdu, pokiaľ vo výrokovej časti nie je kvalifikácia skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty. K uvedenému záveru krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 432/2020 zo dňa 08.10.2020, v ktorom v odseku 21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný súd vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute, ústavný súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, a teda, že „Uloženie pokuty však nie je samo o sebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v hypotéze právnej normy obsiahnutej v § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.“ Napokon dôvody začatia konania o uložení pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré cituje ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť začatia konania o pokute v zmysle § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ústavný súd SR preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Krajský súd konštatuje, že mal spôsobilý predmet konania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého aj výroková časť bola úplná a určitá, t.j. nevyžadovalo sa vyjadrenie, kvalifikácia skutku vo výroku, za ktorý sa okresným súdom uložila pokuta, ani vyjadrenie tohto skutku v uznesení č. k. 43PPok/7/2018-44 zo dňa 25.09.2018, ktorým okresný súd začal konanie v prejednávanej veci.
62. Podstatou odvolania oprávnenej osoby bola námietka nesprávnych skutkových zistení, záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. s tým, že došlo k extenzívnemu výkladu verejnoprávnej normy, ktorou podľa odvolateľov je zákon č. 315/2016 Z.z., námietka nedostatočného odôvodnenia, tvrdenie odvolateľa o nestrannosti oprávnenej osoby k PVS, nevysporiadanie sa s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, pokiaľ okresný súd vychádzal pri kvalifikácii nestrannosti zo súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali posudzovania vylúčenia alebo nevylúčenia sudcu, porušenie princípu ne bis in idem, a konštatovania okresného súdu, ktoré nemajú oporu v spise.
63. K uvedeným odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd má za to, že v dostatočnom a potrebnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie okresným súdom, na čo nadväzovalo aj správne právne posúdenie a vyhodnotenie. K rozsahu vykonaného dokazovania krajský súd poukazuje na ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., keď na konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, avšak ustanovenia Čl. 6, ust. § 35 a § 36 CMP sa nepoužijú, t.j. nepoužijú sa ustanovenia o dokazovaní v rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci súdom. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom v zmysle § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci, ktorý bol aj správnym spôsobom vyhodnotený, a rovnako správnosť záverov sa konštatuje aj v rovine právneho vyhodnotenia veci. Spoločným znakom správnosti skutkových ako aj právnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keď sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na jeho skutkové ako aj právne závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli opätovne zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať. K zvolenému postupu krajským súdom sa poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR, napríklad rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/190/2016, sp. zn. 5Cdo/40/2018 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR uznesenie sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. októbra 2009, keď je nepochybné, že rozhodnutie okresného súdu ako aj odvolacieho súdu tvoria organickú jednotu.
64. Krajský súd k správnosti výkladu právnej normy - zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý uskutočnil okresný súd, považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 315/2016 Z.z. zaviedol pre vybrané osoby, ktoré obchodujú s verejným sektorom (označované ako partneri verejného sektora), novú povinnosť, ktorou je zápis ich konečných užívateľov výhod do novozriadeného registra partnerov verejného sektora. Dôvodová správa uvádza, že jeho účelom je „zavedenie registra partnerov verejného sektora“. Z koncepcie predmetného zákona je zrejmé, že primárnym účelom je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. Register partnerov verejného sektora nahradil pôvodný register konečných užívateľov výhod, ktorý bol zriadený v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Zákon č. 315/2016 Z.z. prináša nový postup identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorý má zabezpečiť, aby údaje o týchto osobách zapísané v registri partnerov verejného sektora zodpovedali skutočnosti a zároveň sa vzťahovali na čo najširší okruh subjektov obchodujúcich s verejným sektorom. Sankčné mechanizmy sú nastavené, ak sa poruší najmä povinnosť uvádzať pravdivé alebo úplné údaje o konečnom užívateľovi výhod. Sankcie platia aj v prípade, ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. alebo sa poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. Oprávnené osoby pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sú povinné konať nestranne a s odbornou starostlivosťou a zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky potrebné dostupné informácie. Vo všeobecnosti z dôvodovej správy k zákonu č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod okrem partnera verejného sektora zodpovedá aj oprávnená osoba. Zákon č. 315/2016 Z.z. predpokladá okrem prvotnej identifikácie konečného užívateľa výhod aj následnú identifikáciu, a to vždy, keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a podobne. Je nepochybné, že v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. sa od oprávnenej osoby vyžaduje odborná starostlivosť a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba, tak ako vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Okresný súd preto správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na odbornosť oprávnenej osoby a jej zodpovednosť v procese registrácie, ktorý predpoklad profesionálneho
vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.
65. Podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.
66. V danej veci okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora. W.. W. K. je jedným z členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa V.. Q. A. s členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora W.. W. K. je úplne zjavný z výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých je zistiteľná spoločná účasť V.. Q. A. a W.. W. K. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo W.. W. K. a následne prostredníctvom PKA LTD. a V.. Q. A. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.), pričom ani jedna z týchto osôb nemôže tvrdiť, že o uvedenom vzťahu nemala vedomosť. Okresný súd v nadväznosti na uvedené správne uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k členovi orgánu partnera verejného sektora, a to bez ohľadu na to, že W.. W. K. má v spoločnosti GGFS s.r.o. obchodný podiel vo veľkosti 20 %, t. j. nie väčšinový obchodný podiel, oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora C.E.N. s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/20126 Z. z. Vzťah medzi konateľom partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, je aj podľa názoru krajského súdu objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora. Oprávnená osoba je preto vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora.
67. Krajský súd je názoru, že takto zistený vzťah okresný súd správne vykvalifikoval ako vzťah v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Takto zistený vzťah by mohol vzbudiť pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby a nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom o extenzívnom výklade zisteného vzťahu a ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. Nepochybne z ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva zákaz pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vzniesť pochybnosť jej nestrannosti. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na možné vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov sa súd prvej inštancie inšpiroval judikatúrou, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Uvedené inšpirovanie však neznamená bezvýhradné aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Krajský súd má za to, že prístup k výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. uskutočnil okresný súd nie v rozpore so zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy, ale v súlade s charakterom právnej normy, ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom, tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t.j. či z objektívneho hľadiska (personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby.
68. Okresný súd sa podrobne vyjadroval k zistenému vzťahu oprávnenej osoby a PVS. Zákon č. 315/2016 Z.z. má pozitívne vymedzenie toho, kto je partnerom verejného sektora, a negatívne vymedzenie toho, kto ním nie je. Pojmovým spoločným znakom vymedzenia pojmu „partner verejného sektora“ je nakladanie s verejnými zdrojmi/verejnými financiami/verejnými prostriedkami. Pri pozitívnej definícii partnera verejného sektora sa jedná predovšetkým o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejného sektora a ktorá prijíma verejné zdroje, vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, pričom ich prijíma priamo alebo sprostredkovane. Práve zákonom č. 315/2016
Z.z. sledovaná transparentnosť vzťahov pri nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo možné v danej veci vysloviť, že okresným súdom zistený vzťah medzi PVS a konateľom oprávnenej osoby spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. Krajský súd konštatuje, že dodržiavanie princípu transparentnosti sleduje práve ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ktorého porušenie, ako skonštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí, vyplynulo zo vzťahu medzi konateľom PVS a konateľom oprávnenej osoby, čo objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, preto oprávnená osoba je vylúčená v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. z vykonávania úkonov. Práve prepojenosť konateľa PVS a konateľa oprávnenej osoby objektívne narúša nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z., preto oprávnená osoba podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. bola vylúčená z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vo vzťahu k PVS. Výklad rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. bol zo strany okresného súdu podľa názoru krajského súdu v zhode so zmyslom a účelom tejto právnej normy, ktorý nezasiahol do základných práv a slobôd odvolateľa.
69. Zákon č. 315/2016 Z.z. v ustanovení § 13 ods. 1 definuje skutky, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty PVS, štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. Z ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva uloženie pokuty oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. V danej veci okresný súd vecne správnym spôsobom skonštatoval porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., z ktorého titulu bol splnený základ pre uloženie pokuty okresným súdom oprávnenej osobe. Krajský súd opätovne za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré sa viaže k stanoveniu výšky uloženej pokuty, keďže sa s postupom a závermi okresného súdu stotožňuje. Okresný súd postupoval pri ukladaní pokút za rešpektovania zásad proporcionality, zodpovednosti, odbornej starostlivosti oprávnenej osoby, pričom pri sankcii uloženej oprávnenej osobe okresný súd zohľadnil to, že u nej sa predpokladá profesionalita a odborná starostlivosť, pre ktorú v zmysle ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán oprávnenej osobe uložil pokutu vyššiu od spodnej hranice zákonného rozpätia, t.j. nie 10.000 Eur, ale 20.000 Eur. Okresný súd v zákonne požadovanom rozsahu zdôvodnil aj závery prijaté k výške ukladaných pokút.
70. K odvolaciemu dôvodu oprávnenej osoby, že vzhľadom k viacerým vyvolaným konaniam pri uložení pokuty oprávnenej osobe dochádza k porušeniu princípu ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného potrestania za ten istý skutok, krajský súd uvádza, že nebol namieste. V danej veci okresným súdom bolo posudzované, či vo veci partnera verejného sektora C.E.N., s.r.o. pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá postup registrujúceho orgánu na uloženie pokuty v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. Ak k takémuto konaniu, resp. vykonaniu úkonov, ktoré podlieha uloženiu pokuty došlo, tak potom namieste bol postup okresného súdu, ktorý rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe, ktorá porušila zákaz podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. Oprávnená osoba v odvolaní namietala, že okresný súd neaplikoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR pri konštatovaní vzťahu medzi oprávnenou osobou a PVS, z ktorej rozhodovacej praxe vyplýva, že vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci pokiaľ neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, sa nepovažujú za vzťahy, vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. K uvedenému odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby len ako inšpirujúcu použil judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci s určitými výhradami. Za tohto stavu nemožno bezvýhradne apelovať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka posúdenia (ne)zaujatosti sudcov, resp. sudcu pri rozhodovaní tej ktorej veci. Pre objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby, resp. pre objektívne vylúčenie spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov, je vzhľadom k zmyslu a účelu zákona č. 315/2016 Z.z. dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti v očiach tretej osoby, pokiaľ primárnym účelom zákona č. 315/2016 Z.z. je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom.
71. K odvolacej argumentácii ohľadom posúdenia deliktuálneho konania oprávnenej osoby vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam ako pokračovacieho deliktu s tým, že nešlo o opakovanie deliktu, ale o jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy, krajský súd uvádza, že analogická
aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť bezbrehá. Je potrebné zvýrazniť, že úprava registra partnerov verejného sektora vrátane ukladania sankcií za porušenie povinností uložených týmto zákonom je obsiahnutá práve v samotnom zákone č. 315/2016 Z.z., ktorý nielen dotknutým subjektom súkromného práva vymedzuje rámec ich práv a povinností, ale aj konajúcim súdom vymedzuje rámec ich procesného postupu vrátane postupu pri posudzovaní porušenia zákonom uložených povinností a ukladania sankcií za toto porušenie. Úprava posudzovania skutku ako pokračovacieho trestného činu a ukladania trestu za takýto trestný čin je úpravou výlučne aplikovateľnou v podmienkach trestného konania a túto úpravu nemožno prenášať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý upravuje inú právnu oblasť, len z dôvodu, že táto úprava by sa pre opakované porušovanie povinností v zmysle tohto zákona javila ako priaznivejšia pre porušovateľa. Pokračovací trestný čin je upravený v ustanovení § 122 ods. 10 Trestného zákona ako osobitný, samostatný inštitút trestného práva a jeho úpravu nemožno bez výslovného zákonného odkazu aplikovať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., v ktorom obdobná úprava absentuje. Je namieste zvýrazniť, že Trestný zákon v ustanovení § 122 ods. 13 rámcuje pokračovací trestný čin okamihom vznesenia obvinenia. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v zákone č. 315/2016 Z.z. a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia by potom pri ukladaní sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky by ešte mali spadať pod jeden „pokračovací“ delikt. V zmysle uvedeného by tak ani nebolo možné určiť, za ktoré konkrétne porušenia a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym spoločnostiam by mala byť posudzovaná a uložená jedna, spoločná sankcia, ktorej sa oprávnená osoba v odvolaní domáha.
72. Krajský súd nezistil dôvod na zastavenie konania, pretože úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre PVS vykonala oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorá bola z týchto úkonov vylúčená podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.
73. Z uvedených dôvodov tak krajský súd pristúpil k potvrdeniu uznesenia okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku IV. Výrok V., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý okrem iného od výroku VI., ktorý boli odvolaním napadnutý, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.
74. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ krajský súd nezistil dôvod podľa ust. § 55 a § 56 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.