Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/18/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y. V., U. XXX/X, XXX XX A. nad Q., nar. XX.XX.XXXX, K.: 35 302 437, v konaní zastúpený: JUDr. Zuzana Oravcová, so sídlom: Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 028 265, proti povinnému: RADA Montage s.r.o., so sídlom: Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 388 664, v konaní zastúpený: Counsel s. r. o., so sídlom: Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o vymoženie 4.840,- Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Žofiou Žabkovou, so sídlom exekútorského úradu: Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 310 695, pod č. 420EX 32/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. novembra 2019 z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov exekúcie v súvislosti so sťažnosťou povinného vo výške 115,32 Eur.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti n e p r i z n a l.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.11.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.12.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4.840,- Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - 1.) Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 18.09.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.10.2018 a 2) Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 15.11.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.12.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 10.01.2019 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Žofii Žabkovej, so sídlom exekútorského úradu: Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 310 695, ktorý ju vedie pod č. 420EX 32/19. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním podaní, ktoré tvoria obsah spisu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí, že pohľadávky vymáhané v predmetnom exekučnom konaní boli vyfakturované faktúrami č. 2014014 z 01.10.2014 a č. 2014012 z 23.08.2014. Tieto pohľadávky zanikli na základe Dohody o urovnaní zo dňa 13.08.2018. táto dohoda mala byť uzatvorená splnomocneným zástupcom oprávneného a povinným. Podmienkou bola povinnosť uhradiť časť dlhu vo výške 1.500,-

Eur, s tým, že vykonaním tejto úhrady bude vymáhanie pohľadávky oprávneného zastavené a ukončené. Uvedená suma bola uhradená povinným na účet splnomocneného zástupcu, preto má povinný za to, že jeho dlh neexistuje a exekúcia musí byť zastavená. Poukázal na rozpor konania oprávneného s dobrými mravmi, nakoľko bezodkladne po uzatvorení dohody inicioval upomínacie konanie, v ktorom si uplatnil okrem iného aj uhradenú pohľadávku. Následne poukazuje na vykonané elektromontážne práce. Na základe vyššie uvedených skutočností, má povinný za to, že v tejto exekúcii existujú skutočnosti, ktoré bránia vo vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré mohol uplatniť v konaní pred upomínacím súdom ako súdom prvej inštancie, čo však neurobil. Uvádza, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, pričom tieto predpoklady sú v tomto konaní splnené. Uvádza, že zohľadnil čiastočnú úhradu povinného vo výške 500,- Eur zo dňa 31.10.2014 v upomínacom konaní, výsledkom ktorého bol exekučný titul 1.). Sumu ktorá bola judikovaná v exekučnom titule 2.) povinný neuhradil. Oprávnený má za to, že podmienky objednávky boli riadne dodržané a práce boli vykonané, nakoľko mu do dňa podania vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nebola doručená žiadna reklamácia. Povinný prijal a riadne zaevidoval všetky jeho faktúry a výkazy prác, na základe ktorých mu aj vyplatil prvú faktúru a sčasti aj druhú faktúru. S tvrdením povinného, že časť z vymáhanej pohľadávky vo výške 1.500,- Eur uhradil na účet spoločnosti, ktorú niekedy oprávnený splnomocnil na mimosúdne vymáhanie pohľadávky oprávnený nesúhlasí, nakoľko mu táto suma nebola nikdy poukázaná, a svojho nároku sa nikdy nevzdal. S poukazom na vyššie uvedené, oprávnený navrhuje aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Exekučný súd v napadnutom uznesení poučil o účele a podmienkach exekučného konania. Poukázal na to, že súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto type konania sa totižto skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že dôkazné bremeno v tomto konaní zaťažuje výlučne povinného. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť, nakoľko povinný si svoju pohľadávku neplnil v zmysle právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, mal možnosť namietať v základnom konaní. Argument povinného o existencii dohody o urovnaní zo dňa 13.08.2018 súd neakceptoval, pretože sa týka časového obdobia pred vznikom exekučných titulov. To znamená, že tieto argumenty mali byť zo strany povinného uplatnené v základnom (upomínacom) konaní. Keďže povinný takto v základnom konaní neučinil, Platobné rozkazy, ktoré sú exekučnými titulmi v tomto konaní, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Preto návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

3. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené elektronicky právnemu zástupcovi povinného dňa 26.11.2019 podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť dňa 11.12.2019. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.

5. V podanej sťažnosti povinný žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu v celom rozsahu zastaviť s tým, že súd povinnému prizná nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného v celom rozsahu. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že opätovne súdu poukázal na to, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie bol dôvod podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. A teda že dôvodom je existencia iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Postup súdu označil ako nesprávny, keď pri tomto dôvode zastavenia exekúcie ako merný parameter vzal v úvahu časový aspekt argumentov odôvodňujúcich zastavenie exekúcie. Zároveň uvádza, že tieto dôvody nemusia byť splnené kumulatívne. Podľa názoru sťažovateľa dôvody uvedené pod písmenami a) až c) uvedeného ustanovenia poukazujú na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať. Naproti tomu dôvod zastavenia exekúcie uvedený pod písmenom d) žiadnym spôsobom neuvádza čas, kedy malo dôjsť ku skutočnosti, ktorá môže mať za následok zastavenie exekúcie. nevylučuje, že ku takejto skutočnosti mohlo dôjsť ešte pred vydaním exekučného titulu. Na základe uvedeného odvodil, že namietané argumenty povinného, ktoré spadali do obdobia pred vydaním exekučných titulov sú relevantné a exekučný súd sa nimi mal zaoberať. Opätovne poukázal na hlavný dôvod, pre ktorý by exekúcia mala byť zastavená, ktorý sa týkal zániku záväzku z dôvodu úhrady sumy vo výške 1.500,- Eur zo dňa 13.08.2018 splnomocnencovi oprávneného spoločnosti: SLONI plus s.r.o., Biskupa Kondého 18, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 106 180. Zánik záväzku povinného vyplýva z dokumentov priložených k návrhu na zastavenie exekúcie, konkrétne z Návrhu na vyrovnanie dlhu, ktorý bol od splnomocnenca oprávneného spoločnosti SLONI plus s.r.o. adresovaný povinnému. Zaplatením sumy 1.500,- Eur došlo podľa uvedeného návrhu splnomocnenca k zániku zvyšnej časti dlhu a k urovnaniu vzťahov medzi povinným a oprávneným. Sťažovateľ súdu vyčíta, že sa skutkovo týmito argumentmi nezaoberal a nevykonal navrhované dôkazy týkajúce sa zániku pohľadávky. Uviedol, že súd v napadnutom uznesením použil nesprávnu právnu normu obsiahnutú ust. Exekučného poriadku namiesto právnej normy obsiahnutej v ust. Exekučného poriadku, čím nesprávne právne posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie a vydal nesprávne rozhodnutie.

6. Oprávnený sa k sťažnosti povinného voči napadnutému uzneseniu vyjadril podaním zo dňa 10.01.2020. Vo svojom vyjadrení žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť a oprávnenému priznať od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že sťažnosť povinného považuje za nedôvodnú a účelovú. Exekučné konanie je podľa názoru oprávneného vedené zákonne, na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov a súd sa vysporiadal so všetkými argumentmi, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Opakovane uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v základnom konaní. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať. To znamená, že vytýkané nedostatky v základom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu /NS ČR, sp.zn. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie a následne v sťažnosti proti uzneseniu uvádza skutkové tvrdenia týkajúce sa predmetného sporu, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu /exekučným/i titulom/mi/ a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia v ňom uvedeného, podať proti nemu v stanovenej lehote odpor, kde by mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Ďalej poukázal na zásadu „práva patria bdelým“, ktoré sa vzťahuje aj na danú situáciu. Zdôraznil, že svojho nároku sa nikdy nevzdal, žiadnu dohodu o urovnaní nepodpísal a suma 1.500,- Eur, ktorú povinný údajne zaplatil na účet 3. osoby - spoločnosti SLONI plus s.r.o. mu nikdy nebola poukázaná. Ak by aj povinný vykonal úhradu na účet spoločnosti SLONI plus s.r.o., tak exekučné konanie z vyššie uvedených právnych zdôvodnení nemá a nemôže byť zastavené. Povinný má možnosť domáhať sa sumy 1.500,- Eur od tejto spoločnosti. Ak by súd dospel k inej právnej úvahe, potom exekučné konanie môže byť zastavené len v tejto časti istiny vo výške 1.500,- Eur a nie v celom rozsahu ako to uvádza a žiada povinný.

7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného ohľadom právneho posúdenia dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a skutkového posúdenia argumentov povinného vedúcich k zastaveniu exekúcie uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo musí preukázať, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

17. Exekučný súd uvádza, že povinný správne posúdil dôvody podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré vedú k zastaveniu exekúcie z pohľadu, že tieto nemusia byť splnené kumulatívne. Každý z týchto dôvodov je samostatne stojacim dôvodom a pokiaľ dôjde k jeho naplneniu súd exekúciu zastaví.

18. Súd sa však nestotožňuje s právnou argumentáciou povinného ohľadom vplyvu časového rámca na posúdenie podmienok, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie len pre dôvody zastavenia exekúcie podľa ustanovení § 61k ods. 1 písm. a) - c) Exekučného poriadku. Totižto časový rámec od ktorého sa v exekúcii posudzuje dôvodnosť vedenia exekúcie vždy začína vznikom exekučného titulu. Preto tvrdenie povinného o tom, že na dôvod zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku sa časový rámec vzniku exekučného titulu nevzťahuje súd považuje za nesprávne, účelové a v rozpore s charakterom vykonávacieho konania. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať

hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (týkajúce sa najmä zániku vymáhaného nároku úhradou sumy vo výške 1.500,- Eur splnomocnencovi oprávneného). Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu - v danom prípade v upomínacom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. a pod sp.zn. . Ak povinný nesúhlasil s vydanými rozhodnutiami súdu v základnom konaní, mal voči nim podať včas odvolanie (odpor). Povinný však odvolanie nepodal a rozhodnutia súdu nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky vzniku, existencie a zániku vymáhaného nároku do vzniku exekučných titulov) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučných tituloch, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokmi právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

19. Exekučný súd uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

20. Súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je možné vnímať ako opravný prostriedok a má smerovať proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Relevancia takýchto argumentov vo vzťahu k exekúcii sa skončila vydaním vykonávaných rozhodnutí, ktoré sú exekučnými titulmi (čiže 1.) Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 18.09.2018 a 2) Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 15.11.2018). Súd preskúmal všetky skutkové tvrdenia povinného, ktoré podal v návrhu na zastavenie exekúcie a dospel opätovne k záveru, že tieto mali byť uplatnené v základnom konaní, pretože všetky argumenty sa týkajú obdobia pred vznikom exekučných titulov. To znamená, že povinný sa mal v základnom konaní riadne a včas brániť. Skutočnosť, že tak neurobil, nemôže byť na ťarchu oprávneného. Zároveň súd uvádza, že oprávnený obranu povinných neuznal. V súčasnosti sa pohľadávka nachádza už v štádiu exekúcie, v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľných rozhodnutí. Čiže pokiaľ existuje exekučný titul a skutočnosť, že povinnosť v ňom uložená nebola ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splnená, súd musí konštatovať, že exekúcia sa začala dôvodne.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha

na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a keďže povinný si povinnosť mu nimi uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

22. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že sa súd stotožňuje s argumentom oprávneného o tom, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov v základnom konaní ako aj pri bránení svojich práv v konaniach o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

23. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľnými exekučnými titulmi, ktoré neboli povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

24. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

25. S poukazom na uvedené súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže nebol zistený žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.11.2019 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)

26. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

30. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

31. Podľa vyhlášky č., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

32. Podľa vyhlášky č. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

33. Podľa vyhlášky č. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

34. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal o priznanie náhrady trov konania od povinného. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného v súvislosti s jeho vyjadrením k predmetnej sťažnosti v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č. spočívajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 115,32 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 4.840,- Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa vyhlášky vo výške 85, Eur + 1x režijný paušál á 10, Eur + 20% DPH).

35. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. (výrok II. tohto uznesnia.

36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

38. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. (výrok III. tohto uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).