Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Cob-155-2020.pdf
PDF · 111.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/155/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: H Point, s.r.o., sídlo: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 117,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/100/2019-137 zo dňa 16.9.2020 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 32Cb/100/2019-137 zo dňa 16. septembra 2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 117,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.12.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom podaným na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorý by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 117,39 eur s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne od 22.12.2017. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 14.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Seat Ibiza, EČV: KE XXXKZ, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistencovi žalovaného - spoločnosti EKOLOSERVIS s.r.o. Košice. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená dňa 15.11.2017 a ten ju zaevidoval pod číslom 9565071712. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované žalobcom, ktorý si za vykonanú opravu vyúčtoval faktúrou č. P 170161 cenu 2.158,70 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 7.12.2017 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 6.12.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia z ktorého vyplýva, že žalovaný poškodenému vyplatil poistné plnenie vo výške 1.481,55 eur. Celková nepriznaná suma predstavovala 117,37 eur a táto suma bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2017.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu (sp.zn. 16Up/905/2019 zo dňa 5.8.2019), navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanoveniami procesných predpisov (§ 132 CSP). Ďalej žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže podľa názoru žalovaného žalobca nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorou mu postupca (poistenec žalovaného) mal postúpiť sumu, ktorú žalovaný neuhradil v zmysle faktúr, vystavených žalobcom, ktorou si poistenec u žalovaného uplatňoval svoj nárok. Avšak poistenec žalovaného bol dlžníkom žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzavrieť Zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže vo vzťahu k žalobcovi nebol jeho veriteľom, ktorý v zmysle právnej úpravy má oprávnenie postúpiť svoju pohľadávku. Podľa žalovaného zmluva o postúpení je absolútne neplatný právny úkon, pretože obchádza zákon a navyše v nej absentuje konkrétny prejav vôle poistenca žalovaného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky (prejav vôle nemôže byť nahradený iba uvedením určitých skutočností). V súvislosti s neplatnosťou právnych úkonov a vecnej legitimácie strany sporu poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/192/2004 a 4Obo/20/2007.
4. Žalobca poukázal, že žaloba obsahuje podstatné náležitosti v zmysle procesných predpisov a že označil a predložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. K žalovaným vznesenej námietke aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa vzniku práva poistenca na plnenie od žalovaného z uzatvorenej poistnej zmluvy, pričom fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Poistenec si svoj nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatnil u žalovaného; žalovaný mu časť uplatneného nároku vyplatil a teda uznal existenciu pohľadávky spočívajúcu v nákladoch za opravu poškodeného motorového vozidla. Predmetom tohto konania je nárok poistenca, ktorý vznikol krátením uplatneného poistného plnenia. Ďalej poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa postupovania pohľadávok, náležitostí zmlúv a uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky má všetky podstatné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka (označenie účastníkov zmluvy, identifikáciu pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou
- postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky a čo do dôvodu jej vzniku). Poukázal na to, že žalovaný v odpore k samotnému nároku žalobcu neuviedol žiadne skutkové okolnosti a nepodložil ich dôkazmi, ktorými by preukázal odôvodnenosť žalovaného v otázke krátenia uplatneného nároku na poistné plnenie poistenca žalovaného, postupcu. Podľa žalobcu žalovaný v otázke oprávnenosti krátenia uplatneného nároku postupcu na poistné plnenie neuniesol dôkazné bremeno, čo mu je na ťarchu smerujúcu k jeho neúspechu v spore.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488 v spojení s ust. § 489 Občianskeho zákonníka, § 524 Občianskeho zákonníka, § 526 Občianskeho zákonníka, § 788 v spojení s ust. § 795 ods. 1 a § 797 Občianskeho zákonníka, § 798 v spojení s ust. § 799 Občianskeho zákonníka, § 559 v spojení s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., § 153 CSP, § 186 ods. 2 CSP, § 187 ods. 1 v spojení s ust. § 188 ods. 1 CSP a § 191 ods. 1 CSP.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že spornou ostala otázka, či postupcovi vznikla pohľadávka voči žalovanému a teda, či poistenec žalovaného je, resp. v čase postúpenia pohľadávky bol veriteľom žalovaného. Z obsahu spisu mal za preukázané, že nárok poistenca žalovaného, vlastníka poškodeného motorového vozidla vznikol okamihom poistnej udalosti (škodová udalosť, dopravná nehoda) voči poisťovateľovi, s ktorým je, resp. v čase poistnej udalosti bol v zmluvnom vzťahu, čiže voči žalovanému. Táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa § 797 Občianskeho zákonníka, pričom nárok poškodeného (na vznik poistného plnenia) vzniká okamihom nehody (poistnej udalosti) a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, či zaplatenia ceny za vykonanú opravu. Výšku nároku poistenec preukázal doložením dokladov (faktúry), čo žalovaný nepoprel a vyplýva to aj z jeho ďalšieho konania (vyplatenie časti uplatneného nároku). Teda tvrdenie žalovaného, že mu nebola doručená faktúra, ktorou si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok, nie je pravdivé. Vzhľadom na to, že medzi poistencom žalovaného, postupcom a žalovaným ako poisťovateľom existuje zmluvný záväzkový právny vzťah, ktorý vznikol na základe skutočností uvedených v zákone, súd námietku žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka považoval za nedôvodnú. V tejto súvislosti
poukázal aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku (aj budúcu), ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej medzi postupníkom a postupcom je zrejmé kto je jej účastníkom, ako pohľadávka vznikla, v akej výške sa postupuje a voči akému dlžníkovi, preto ju súd prvej inštancie považoval za platnú a účinnú.
7. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný v Oznámení o poistnom plnení, ani počas konania, nepreukázal, prečo krátil uplatnený nárok svojho poistenca aj napriek tomu, že žalobcom účtovaná cena práce pri oprave poškodeného motorového vozidla je v zmysle ustanovení Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel primeraná za normohodinu práce. Preto súd prvej inštancie krátenie uplatneného nároku na poistné plnenie vo výške 117,37 eur považoval za nedôvodné. Navyše ide o hradenie poistného plnenia v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. V tejto súvislosti súd poznamenal, že je právom poisteného vybrať si autoservis, opravovňu, v ktorej bude vykonaná oprava poškodeného motorového vozidla po poistnej udalosti, čo nakoniec vyplýva aj zo samotných zmluvných dojednaní koncipovanými žalovaným. Samotný žalovaný stanovil rozdiely medzi autoopravovňami a z toho vyplývajúcich limitov na vyplatenie cien za normohodinu práce. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca normohodinu práce mal stanovenú vo výške 21,00 eur bez DPH. V tejto výške si jeho právny predchodca (poškodený) cenu práce aj uplatnil a táto cena práce neprekročila limit stanovený žalovaným v zmluvných dojednaniach (cena 25,00 eur bez DPH v zmysle čl. IX. citovaných Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911). Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú a keďže sa žalovaný s plnením poistného plnenia dostal do omeškania, priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami občianskeho práva a judikatúrou súdov.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/1527/1999 zo dňa 22.6.2000 a sp.zn. 23Cdo/879/2014 zo dňa 2.6.2014. Teda je nepochybné, že predložená zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Má za to, že právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je škodová udalosť. Aj podľa
ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti nároku postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Poškodený dostatočne preukázal výšku škody, predložil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá obsahovala všetky potrebné údaje, no napriek tomu mu bolo poistné plnenie krátené, čo je v rozpore so zákonom. Konanie a tvrdenie žalovaného je preto v rozpore s podstatou a zmyslom poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhať uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Podľa žalobcu súd prvej inštancie sa vysporiadal so spornými skutočnosťami, predovšetkým s námietkou aktívnej vecne legitimácie a s ňou spojenou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný ani počas súdneho konania nepreukázal dôvodnosť krátenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 645/2014 a ust. § 220 ods. 2 CSP. Preto s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie sa nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobca nesúhlasí, nakoľko v bode 28 napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná a má všetky požadované obsahové náležitosti, a teda súd prvej inštancie mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu. Na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudky Krajského súdu v Košiciach (napr. sp.zn. 2Cob/25/2020 zo dňa 30.6.2020; sp.zn. 4Cob/107/2018 zo dňa 30.1.2019; sp.zn. 3Cob/8/2018 zo dňa 28.3.2019 atď.) a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/225/2019 zo dňa 14.7.2020. Opätovne zdôraznil, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným predstavuje nárok na poistné plnenie z titulu havarijného poistenia a že nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti, čo vyplýva aj z ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone a popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovni v obdobných konaniach. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom. Jeho účastníkmi sú doterajší veriteľ - postupca a tretia osoba - nový veriteľ t.j. postupník. Dlžník sa na tejto dohode nezúčastňuje, k uzavretiu zmluvy môže dôjsť aj bez vedomia, resp. dokonca i proti vôli dlžníka. Aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatnenie nároku na súde na základe zmluvy o postúpení pohľadávky je postupník. Ak pred začatím súdneho konania nedošlo k oznámeniu alebo preukázaniu postúpenia pohľadávky, potom je nevyhnutnou prílohou žalobného návrhu aj samotná zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou postupník preukazuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Cesia má teda pre žalovaného len ten účinok, že svojho dlhu sa zbaví plnením inej osobe, nie že by o zakladalo zmenu záväzku, ten ostáva rovnaký. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými, požíva všetky práva, ktoré mal predtým postupca. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej však len zámenu v osobe oprávneného - veriteľa. Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpeniu pohľadávky nebráni ani jej prípadná spornosť, ani popieranie jej existencie, výšky alebo iných vlastností záväzku dlžníkom. V danom prípade z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, čo predstavuje postupovaná pohľadávka, že ide o časť neuhradenej pohľadávky zo strany žalovaného z konkretizovanej poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu konkrétneho motorového vozidla špecifikovaného priamo v zmluve o postúpení pohľadávky. Preto nie je pochybnosť o tom aká zmluva, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla. Navyše na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zákon nevyžaduje, aby v nej bol uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky, ani aby v nej bola uvedená právna kvalifikácia postupovanej pohľadávky. Totiž ak nemal postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako pri postupovanej pohľadávke, platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočne presne identifikovaná aj vtedy, ak ju vymedzuje len údaj o osobe dlžníka a predmete plnenia. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1/ označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2/ identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná a inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Vychádzajúc z čl. I., II. a III. predmetnej zmluvy má žalobca za to, že postupcovia vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Navyše zo samotného obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmá vôľa ako postupcu tak aj postupníka, nikto predsa nerobí právny úkon za účelom,
aby bol tento neplatný. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 640/2014 z 1.4.2015 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/31/2018, Nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 242/07 z 3.7.2008, Nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 243/2007). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného v odvolaní, ako aj námietka aktívnej legitimácie žalobcu, je irelevantná.
11. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 30.11.2020.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
14. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
16. Odvolací súd zhodnotil, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver.
18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
19. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.
20. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Z § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, ktorými sú označenie účastníkov zmluvy (postupcu a postupníka) a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému.
22. Vzhľadom na to, že žalovaný ako poisťovateľ, ktorý vykonáva povinné zmluvné poistenie, má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila, poškodený môže požadovať náhradu škody aj priamo od neho. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu.
23. Sumarizujúc závery uvedené v odsekoch 21. a 22. tohto rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že poškodený bol veriteľom majúcimi pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú platne postúpil na žalobcu. Preto námietka žalovaného, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla.
24. Odvolací súd zároveň uvádza, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na princíp preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol neplatný. V danom prípade bola postupovaná pohľadávka v zmluve riadne špecifikovaná, čo bolo správne ustálené aj súdom prvej inštancie. Pohľadávka poškodeného postúpená na žalobcu sa týkala tej časti sumy fakturovanej servisom (žalobcom) za opravu vozidla, ktorá ostala žalovaným neuhradená a bola vyjadrená číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom.
25. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
26. Z citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, t.j. do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
27. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
28. Z ust. § 11 ods. 7 ZoPZP vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že pre splatnosť nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Ak žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v tomto súdnom konaní zaplatiť poškodenému (resp. jeho právnemu nástupcovi) aj úrok z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si neplnil. Preto uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. A keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
29. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaného úroku z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).