Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-6-2021.pdf
PDF · 136.64 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci starostlivosti o mal. H. X., P. XX.X.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., dcéru rodičov: matky D. L., P. XX.X.XXXX, Y. U., právne zastúpenej JUDr. Marošom Zimom, advokátom so sídlom Okružná 1945/107, Stará Ľubovňa, a otca D. X., P. X.X.XXXX, X..Č.. Y. E. G. XXX/XX E. - H. E. X., zastúpeného JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Poprad, Okružná 36, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad 14P/221/2018- zo dňa 01.10.2020, takto
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že:
I. Maloletá H. X., P. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení maloletú počas výkonu starostlivosti zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať tak, že maloletá H. bude v osobnej starostlivosti matky od piatka párneho týždňa od 16.00 hod. do piatka nasledujúceho neparného týždňa do 16:00 hod a v osobnej starostlivosti otca od piatka nepárneho týždňa od 16:00 hod do piatka nasledujúceho párneho týždňa do 16:00 hod.
III. Každý z rodičov prevezme maloletú H. na výkon svojej osobnej starostlivosti v stanovenom čase v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, ktorý ju odovzdá preberajúcemu rodičovi.
IV. Otec je povinný platiť na výživu maloletej H. mesačne sumou 50,- Eur mesačne vždy do pätnásteho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
V. Styk rodičov s maloletou H. sa počas výkonu striedavej starostlivosti neupravuje.
VI. Ukladá rodičom D. L. a D. X. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré vykoná W. E. I. N. Z. E., E. XXXX/XX, XXX XX E. po dobu 6 mesiacov odo dňa začatia realizácie odborného poradenstva.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H.. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v priebehu konania
neuzavreli. Matka navrhuje dieťa zveriť do jej výlučnej osobnej starostlivosti a otec navrhuje zvoliť model striedavej osobnej starostlivosti.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Zveruje mal. H. X., P.. XX.X. XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Zaväzuje otca prispievať na výživu mal. H. X. P.. XX.X. XXXX sumou 80,- eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. III. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta. IV. Návrh otca zamieta. V. Upravuje styk otca s mal. H. X., P.. XX.X.XXXX takto: -otec je oprávnený stýkať sa s maloletou H. každý párny víkend v mesiaci od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. -každý nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12 do 18.00 hod. a každý párny rok od 30.12 od 10.00 hod. do 3.1. do 18.00 hod. nasledujúceho roka -každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov a to od Veľkonočného piatku od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. -každý párny rok počas jarných prázdnin vždy od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. -každý párny rok počas letných prázdnin od 1.7 od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8 do 18.00 hod. -každý nepárny rok počas letných prázdnin od 16.7 od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 16.8. od 10.00 hod. do 31.8 do 18.00 hod. VI. Matka je povinná vydať otcovi mal. dieťa v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne pripravené a otec je povinný matke odovzdať mal. dieťa v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne pripravené. VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po tom, čo rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom, doplnil dokazovanie najmä výsluchom účastníkov prešetrením pomerov a prijal skutkové závery, podľa ktorých rodičia maloletej H. nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá žije u matky, ktorá má ešte ďalšie dieťa, maloletú O.. Z dôkazov, ktoré súd vykonal, zistil, že maloletá má rovnako vytvorený citový vzťah k obidvom rodičom. Kolízny opatrovník mal za to, že striedavá osobná starostlivosť je vhodná pre maloletú H., komunikácia medzi rodičmi nie je najlepšia. Súd zhodnotil, že dochádzka do dvoch predškolských zariadení nebola neprijateľná pre maloletú. Vzhľadom na to stanovil výlučnú osobnú starostlivosť, otca zaviazal s prihliadnutím na jeho príjem vo výške od 600,- do 1.300,- Eur mesačne prispievať sumou 80,- Eur, keďže dieťaťu poskytuje aj iné plnenia a upravil styk medzi otcom a maloletou. Poukázal na to, že medzi rodičmi absentuje riadna a trvalá komunikácia, ktorá by bola zameraná na prospech dieťaťa.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 36, § 62 ods. 1,2,3,4,5 § 77 Zákona o rodine.
5. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
6. Proti rozsudku podal odvolanie otec. V odvolaní navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukazuje na to, že súd sa vo svojom rozhodnutí neriadil náležite závermi, ktoré vyplývajú zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/132/2019 predovšetkým, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené do starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ majú obidvaja rodičia vytvorené rovnaké predpoklady. Súd prvej inštancie zamietol návrh na striedavú starostlivosť, okrem iného aj z dôvodu absencie riadnej komunikácie. Odvolateľ poukazuje na to, že je možné aplikovať striedavú starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov absentuje v komunikácii alebo blokuje snahu druhého rodiča a z vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačne záver, že je v záujme, aby maloletá bola v striedavej osobnej starostlivosti.
7. Kolízny opatrovník podal písomné vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru je v záujme dieťaťa, aby bolo v striedavej osobnej starostlivosti, avšak vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo patologické, verbálny prejav rodičov napriek vykonávaným opatreniam je naďalej agresívny a vulgárny. Rozhodnutie kolízny opatrovník ponecháva na odvolací súd.
8. Matka podala vyjadrenie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s podaným odvolaním. Otec žije v E., ona v U.D., nevedia sa dohodnúť, ktoré zariadenie bude navštevovať mal. H.. Dennodenné dochádzanie medzi U. a E. môže trvať aj 30-45 minút. Matka má maloleté dieťa z iného vzťahu. Medzi rodičmi nie je komunikácia a pri podpísaní mediačnej dohody otec súhlasil so zverením maloletej H. matke, teraz to berie ako snahu otca sa jej pomstiť za rozpad vzťahu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), dospel k záveru, že odvolaniu otca je treba priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia podľa § 388 C.s.p. Svoje rozhodnutie odôvodňuje odvolací súd nasledovne.
10. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky otca vyjadrujúce nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala rozhodnou otázka posúdenia zvolenia formy osobnej starostlivosti maloletej H. a posúdenie predpokladov pre zverenia maloletej do výlučnej, alebo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
11. Otec namieta závery súdu o skúmaní najlepšieho záujmu maloletej poukazujúc na to, že je v záujme práve maloletej, aby bola v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a takýto záver zastáva aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie vychádzal po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom doplneného dokazovania z obsahu mediačnej dohody o výkone rodičovských práv a povinností a úprave styku s maloletým dieťaťom uzavretej v mediačnom centre E. dňa 03.10.2019 a z výsluchov oboch rodičov, ako aj zo správ kolízneho opatrovníka. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorá mu bola uložená v zrušujúcom uznesení jeho rozhodnutia č.k. 21CoP/132/2019-91 zo dňa 27.02.2020 bolo opätovne vyhodnotiť predpoklady oboch rodičov pre výkon osobnej starostlivosti, vyhodnotiť kritéria a dospieť k najlepšiemu modelu, ktorý je najvhodnejší pre maloletú H. s prvoradou akceptáciou záujmu maloletej na usporiadaní pomerov k nej zo strany oboch rodičov.
Rekapitulácia skutočného stavu veci
12. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie možno uzavrieť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. K uzavretiu rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nedošlo medzi rodičmi. V priebehu konania, a to v roku 2019, bola uzavretá mediačná dohoda v D. W. E., výsledkom ktorej okrem iného bola dohoda rodičov o zverení maloletej H. do výlučnej osobnej starostlivosti matky s dohodnutou úpravou styku. Otec v priebehu konania zotrvával na zvolení striedavej formy osobnej starostlivosti.
13. Z viacerých opakovaných zistení názoru maloletého dieťaťa, ktorý bol vykonaný kolíznym opatrovníkom bez prítomnosti rodičov vyplýva, že maloletá H. má rada obidvoch rodičov a rada trávi čas u otca, ako aj u matky.
14. Kolízny opatrovník mal za to, že je v záujme maloletej, aby bola zvolená striedavá osobná starostlivosť, avšak poukazoval, že v priebehu konania komunikácia medzi rodičmi je veľmi problematická. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie tiež vyplýva, že rodičia mali absolvovať sedenia u klinickej psychologičky D.. X., avšak matka sa nedostavila na dané stretnutie. Otec je ochotný akceptovať rozhodnutie matky ohľadne umiestnenia maloletej do základnej školy, avšak chce
sa podieľať na jej starostlivosti v inom rozsahu než len formou styku. Matka má za to, že forma výlučnej osobnej starostlivosti je pre maloletú výhodná z dôvodu nekomunikácie medzi rodičmi a citového vzťahu H. k jej sestre O., s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
15. Ďalej bolo zistené, že príjem otca je vo výške 1.000 - 1.200,- Eur mesačne (podľa jeho tvrdení), matky príjem vo výške 6.000 ,- Eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej H..
Právne posúdenie
16. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 24 ods. 1 až 5 ZoR), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (ods. 2.) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.(ods. 3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(ods.4) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (ods. 5)
Podľa§ 43 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
17. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Tomu musí byť venovaný prioritný záujem.
18. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje nedostatočné zhodnotenie zákonných kritérií zverenia maloletej H. do osobnej starostlivosti rodičov zo strany súdu prvej inštancie, čo v konečnom dôsledku mohlo viesť k nerešpektovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je prioritou pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súd považoval za prekážky v rozhodnutí pre striedavú starostlivosť vzdialenosť bydlísk rodičov a vzájomnú nevhodnú komunikáciu medzi rodičmi.
19. Striedavá starostlivosť prichádza do úvahy vtedy, ak obaja rodičia rovnakou mierou sú schopní a ochotní poskytovať starostlivosť maloletému, dbať o jeho zdravý, telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a ak dieťa má k obom rodičom rovnaký hlboký vzťah, tak je potom takéto riešenie v najlepšom záujme dieťaťa.
20. Za účelom zvolenia najvhodnejšej formy osobnej starostlivosti rodičov o mal. H. pristúpil odvolací súd k opätovnému vyhodnoteniu aplikácie ust. § 36 a 24 ods. 4 Zákona o rodine na daný prípad, rešpektujúc pritom právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a na záujem maloletého dieťaťa. Kritériami zverenia sú najmä 1/ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie usilujúcou osobou, 2/ miera zachovania identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, 3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon 4/ prianie maloletého dieťaťa (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp zn. I.ÚS 2482/13).
21. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je za účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem všetky relevantné kritéria posúdiť samostatne a ak sú u všetkých týchto osôb naplnené rovnakou mierou, je žiaduce dieťa zveriť do výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb
alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti umožňujú (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 2482/13).
22. Prvé kritérium, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou osobou, spĺňajú obaja rodičia. Nemožno spochybniť, že väzba medzi matkou a maloletým dieťaťom a otcom a maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca a porušenie tejto prirodzenej ľudskej väzby je prípustné iba za situácie, ak pre takýto zásah existujú závažné dôvody (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.07.2010 sp. zn. IV.ÚS 2244/09).
23. Druhým kritériom je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osobe. Zdôrazňuje sa dôležitosť toho, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa a ktorá kontaktu dieťaťa s takýmito osobami nebude brániť. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Pre zistenia o naplnení daného kritéria lepšie niektorým z rodičov je potrebné vyhodnotiť dôkazy vypovedajúce o prístupe oboch rodičov v rámci súdneho konania.
24. Matka poukazuje na to, že je vhodnejšou osobou pre výkon rodičovských práv a povinností formou výlučnej osobnej starostlivosti poukazujúc na to, že v spoločnej domácnosti je aj dcéra O., s ktorou má maloletá vyvinutý silný vzťah a poukazuje na nevhodnosť komunikácie otca s matkou. Pri vyhodnocovaní daného kritéria je potrebné vnímať pozitívnejší prístup otca v tom, že navrhuje model striedavej osobnej starostlivosti majúc teda na zreteli mieru rovnakej osobnej starostlivosti o spoločnú dcéru. Otec sa nebráni vytvoreniu modelu starostlivosti tak, aby bol kontakt s dcérou rovnocenný, keďže maloletá prejavuje vôľu byť s obomi rodičmi. Miera zachovania identity maloletej H. a jej rodinných väzieb v prípade jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti bude zachovaná. Odvolací súd z vykonaného dokazovania nezistil u žiadneho z rodičov tak výrazné prejavy v správaní, ktoré by boli signálom pre to, že neuznávajú úlohu matky či úlohu otca, alebo používali výrazne manipulatívne postoje a metódy. Otec preferuje formu starostlivosti, na ktorej by sa podieľali obaja rodičia rovnakým spôsobom. Matka preferuje formu výlučnej osobnej starostlivosti. Napriek tomu nebolo zistené, aby sa niektorí z rodičov snažil účelovo správať tak, aby druhého rodiča vylúčil zo starostlivosti a kontaktu s tým druhým rodičom vo výraznej miere, aj keď pravidlá stretávania si nedokázali rodičia dohodnúť napriek tomu, že dieťa bolo v starostlivosti matky a otec navrhoval aspoň skúšobný model striedavej osobnej starostlivosti.
25. Ďalším kritérium je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti, zaistiť vývoj, fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, takže pri týchto kritériách sa zohľadňuje vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita danej osoby a jej správanie k dieťaťu (porovnaj ESLP vo veci Liubenova c/a Bulharsku zo dňa 18.10.2011 č. 13786/04 bod 73).
26. Vyhodnocujúc dané kritérium je potrebné uviesť, že obaja rodičia majú emočné, racionálne predpoklady pre uspokojovanie potrieb maloletej H.. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné predpoklady, aby boli spôsobilí poskytnúť maloletej starostlivosť. Neboli vykonaným dokazovaním zistené nedostatky v danom smere. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné predpoklady preto, aby boli spôsobilí poskytnúť svojmu dieťaťu starostlivosť.
27. Posledným kritériom je prianie maloletého dieťa. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Pranie dieťaťa je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí najmä v predškolskom veku súdy hodnotia názor s prihliadnutím ich veku a rozumovej vyspelosti.
28. Posledné kritérium prianie maloletého dieťa nepochybne svedčí v prospech striedavej osobnej starostlivosti. Názor maloletého dieťaťa v prejednávanej veci bol zisťovaný nepriamo prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Odvolací súd považuje tento názor maloletej H. zistený dostatočne. Rozhodol sa tak na novo nezisťovať tento názor a maloletú nevypočúvať pred súdom. Odvolací súd vychádzal z názoru maloletej, ktorý zistil kolízny opatrovník na stretnutí s maloletou. Z rozhovoru s maloletou kolízny
opatrovník zistil, že sa cíti rovnako dobre u oboch rodičov a že má vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu k obom rodičom. Odvolací súd tak prihliadol na daný názor a zdôrazňujúc, že úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a je jeho úlohou prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa. Rešpektujúc aj názor maloletého dieťaťa má za to, že v záujme maloletej je byť v striedavej osobnej starostlivosti. Názor maloletej H. teda nie je potrebné korigovať, je potrebné na neho prihliadnuť. Maloletá má vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu neodmieta ani jedného z rodičov. Na starostlivosť o deti majú právo obidvaja rodičia. Toto právo je naplnené vtedy, ak každý z rodičov má možnosť o dieťa sa starať po rovnakú dobu ako druhý rodič, prípadne odchýlky od tohto pravidla musia byť odôvodnené ochranou iného dostatočne silného legitímneho záujmu a týmto legitímnym záujmom nie je ochrana práv druhého rodiča, ale najlepší záujem dieťaťa.
29. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že kritéria, ktoré sú rozhodné pre posúdenia spôsobilosti o dieťa spĺňajú obidvaja rodičia. Zo situácie, keď teda obaja rodičia sú spôsobilí o svoje dieťa riadne sa starať, je potom potrebné zohľadniť osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vyrovnať sa so záťažou, ktorú mu priniesol rozpad rodiny nastolenie striedavej starostlivosti, striedanie teda doterajšieho miesta pobytu, strata doterajšieho zázemia, bezpečia domova a podobne.
30. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Zákon o rodine a ani žiaden iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Podmienka záujmu dieťaťa je vždy tým najdôležitejším kritériom a záujem dieťaťa sa vždy posudzuje z objektívnych hodnotení.
31. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
32. V prejednávanej veci je na mieste, aby sa na výchove maloletej H. rovnakým spôsobom participovali obaja rodičia nielen matka, ale aj otec, ktorý sa tak nezastupiteľným spôsobom podieľa na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa. Prioritným v otázke zohľadnenia záujmu dieťaťa nie je, aby dieťa bolo v starostlivosti oboch rodičov, ak to nie je možné, tak potom z rodičov, kto má lepšie predpoklady a uznáva rolu a dôležitosť toho druhého z rodičov. Vychádzajúc zo skutkových zistení je možné zhodnotiť, že doterajšie výchovné prostredie u matky, ako aj u otca a výchovné predpoklady, ako aj vzájomné vzťahy maloletej H. k obom rodičom a jej citová viazanosť svedčí záveru, že vhodným modelom je striedavá osobná starostlivosť. Obaja rodičia sú schopní v budúcnosti zabezpečiť v rovnakej miere vhodné výchovné prostredie pre maloletú, majú pre striedavú starostlivosť zodpovedajúce schopnosti, avšak je potrebné zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi.
33. V prejedávanej veci dôvodom, pre ktorý sa súd prvej inštancie rozhodol nezvoliť formu osobnej striedavej starostlivosti, je aj vzdialenosť bydlísk oboch rodičov. Matka rovnako zastáva názor, že vzdialenosť bydlísk rodičov je jedným z dôvodov pre nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti.
34. Pokiaľ ide o otázku vzdialenosti medzi bydliskami rodičov ako jeden z argumentov súdu, pre ktoré nevyhovel návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť, odvolací súd udáva. Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov nie je nejakou veľkou vzdialenosťou, matka býva v U., otec v E.. Ide o vzdialenosť XX km /https://www.vzdialenosti.sk/. Ani veľká vzdialenosť medzi bydliskami rodičov nemôže byť sama o sebe prekážkou v striedavej starostlivosti. K tomu je niekoľko známych rozhodnutí, napr. cit.: „Z hľadiska ústavného súdu neobstojí z ústavnoprávneho hľadiska poukaz stažovateľky na veľkú vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, pretože to nie je dôvodom, ktorý by apriori vylučoval vhodnosť striedavej výchovy maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní tohto hľadiska je treba prihliadnuť k ďalším okolnostiam, k tomu, či dieťa nebude prevozom a pobytom psychicky zaťažované, fyzicky zaťažované a či je v možnostiach rodičov v stanovenom intervale túto vzdialenosť prekonávať.“ (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 1506/13 zo dňa 30.5.2014).
35. Maloletá nastúpi do základnej školy, resp. od 1.9. sa stane žiačkou, podľa dôkazov predložených otcom má základnú školu v mieste bydliska matky, teda v U.Ž.. Odvolací súd má za to, že vzdialenosť
medzi bydliskom otca a matky cca XX km nezaťaží maloletú ani fyzicky, ani psychicky, teda prekonávanie tejto vzdialenosti, pokiaľ bude maloletá H. počas týždňa v striedavej starostlivosti u otca. Otec prehlásil, že sám si prispôsobí podmienky tak, aby mohol zabezpečovať maloletú a jej prevoz do školy, dokonca aj v meste U.. Odvolací súd nemá nateraz za to, aby maloletá nemala byť v psychickej pohode a aby nebolo v jej záujme zachovanie stabilného výchovného prostredia u oboch rodičov.
36. Ďalším dôvodom pre nevyhovenie návrhu otca podľa súdu a matky mala byť komplikovaná komunikácia medzi rodičmi. Podľa názoru kolízneho opatrovníka býva aj agresívna až vulgárna. Pri zistení, že sú naplnené predchádzajúce kritéria a odvolací súd dospel k záveru, že schopnosť rodičov vzájomne zlepšiť si komunikáciu je možné pomocou odbornej pomoci a tento nedostatok, ktorý je zistený, však nie je možné vyhodnotiť v neprospech niektorého z rodičov, resp. neprospech otca, pretože na nevhodnej komunikácii sa podieľajú obidvaja rodičia. Je potrebné zdôrazniť, že absencia vhodnej komunikácie medzi rodičmi nemôže byť dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa bude zverené do starostlivosti iba jednému z nich. V prejednávanej veci odvolací súd zastáva názor, že zodpovednosť za zlú komunikáciu medzi rodičmi je na strane oboch rodičov, a preto nemožno túto okolnosť považovať na ťarchu výhradne len jednému z rodičov a teda zveriť dieťa do osobnej starostlivosti len jednému z nich.
37. Úlohou súdu je s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa usilovať o zlepšenie vzťahov rodičov a v danom prípade sa javí vhodné učiniť tak prostredníctvom nariadenia odbornej pomoci. Je nesprávne a nespravodlivé, aby model striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ je zistené, že je v najlepšom záujme maloletej, ktorá má rovnaké citové vzťahy k obidvom rodičom, v prostredí rodičov sa cíti rovnako dobre, aby táto neschopnosť komunikácie rodičov bola dôvodom pre zamietnutie striedavej osobnej starostlivosti.
38. Akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov určitú toleranciu a schopnosť spolu komunikovať a nezapájať dieťa do vzájomných sporov, avšak súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať a vyhodnocovať nesúhlasné stanovisko jedného z rodičov a nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou môže byť pritom relevantný iba vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasiahnuť negatívne do záujmu dieťaťa. Súd je tak vždy povinný vyhodnocovať nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, vyhodnocovať to záujmom dieťaťa a či takýto nesúhlas je teda v záujme alebo v nezáujme maloletého dieťaťa. Je proti záujmu maloletej, keď rodičia spolu nie sú schopní korektne komunikovať a tak neberú ohľad na maloletú, ktorú takáto situácia zaťažuje. Rodičia, ktorí spolu nekomunikujú, oberajú deti o emocionálne istoty, robia z detí rukojemníka pri riešení svojich konfliktov. Rodičia sú povinní v záujme maloletého dieťaťa komunikovať aspoň na úrovni elementárnej slušnosti, nezaťahovať dieťa do svojich konfliktov a neprenášať na dieťa zodpovednosť za výsledok ich nezhôd.
39. Odvolací súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Vyhodnocujúc záujem maloletého dieťaťa za dôležité považuje odvolací súd bezpečie dieťaťa, bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa bude zdržiavať a signalizovaný názor dieťaťa. Odvolací súd je presvedčený, že pre bezpečný ďalší zdravý vývoj mal. H. je bezpečným a stabilným prostredím prostredie aj u otca. Nie je možné prijať z vykonaných dôkazov závery o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj mal. H., pokiaľ bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Vyhodnocujúc zákonné kritériá potrebné pre rozhodnutie považuje za dôvodné zveriť maloletú do osobnej striedavej starostlivosti obom rodičom.
40. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa pri rozhodovaní súdu platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v živote dieťaťa, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako dospelého človeka; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vyrovnať, takže často si nesie psychické traumy po celý život.
41. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci.
42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil podľa ustanovenia § 388 C.s.p rozsudok vo vzťahu k úprave zverenia mal. H. (výrok I. až III.).
43. Odvolací súd pristúpil k rozhodovaniu o otázke v rozsahu výživného zo strany rodičov pre maloletú H. aj napriek tomu, že dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Pristúpil k dôkladnému zhodnoteniu možností, schopností a majetkových pomerov a rozhodol sa stanoviť vyživovaciu povinnosť iba otcovi a to s prihliadnutím na skutočnosť, že aj keď bude maloletá v striedavej osobnej starostlivosti v rovnakej miere je potrebné, aby mala zabezpečené uspokojovanie potrieb v rovnakom rozsahu u otca, ako aj u matky. Schopnosti a možnosti matky sú však iné ako sú schopnosti a možnosti otca.
44. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
45. Napriek rovnakej dĺžke osobnej starostlivosti oboch rodičov je potrebné prihliadnuť, že pomery rodičov nie sú rovnaké a tak je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu stanoviť výživné. Pri stanovení rozsahu výživného prihliadol odvolací súd na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca v čase, keď bude mať dieťa v striedavej osobnej starostlivosti s prihliadnutím na dobu, počas ktorej bude maloletá v starostlivosti otca. Rozhodným je zistenie, že mesačný zárobok otca je podľa jeho vyjadrenia 1.200,- Eur a matkin 600,- Eur. Výdaje maloletej H. na jej výživu sú preukázané ide o bežné výdaje, ktoré má dieťa v súvislosti s ošatením, stravou, oblečením, nástupy a zvýšené potreby v súvislosti s nástupom do základnej školy. Výdaje nie sú spochybňované ani jedným z rodičov. Odvolací súd po dôslednom posúdení preukázaných zárobkových schopností, pomerov obidvoch rodičov dospel k záveru, že rozdiel v príjme spôsobujúci nerovnosť životnej úrovne odôvodňuje určenie výživného od otca pre maloletú v rozsahu, ktorý zabezpečí rovnakú životnú úroveň maloletej bez ohľadu na to, v starostlivosti ktorého rodiča bude v rámci realizácie striedavej osobnej starostlivosti sa nachádzať. Výživné vo výške 50,- Eur mesačne predstavuje z príjmu otca ani nie 5 %, čo vzhľadom na interval realizácie striedavej osobnej starostlivosti postačuje na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej zodpovedajúci veku a stupňu vývoja v čase jej pobytu u matky v takom rozsahu, aby mala zabezpečené nepretržite konštantnú životnú úroveň a došlo k uspokojovaniu jej odôvodnených potrieb v rovnakej miere v priebehu celého mesiaca. Z tohto dôvodu tak odvolací súd stanovil výživné tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (výrok IV.).
46. Vzhľadom na striedavú osobnú starostlivosť v intervaloch jedného týždňa nepovažuje za dôvodné upraviť styk medzi rodičmi s maloletou počas realizácie výkonu osobnej starostlivosti.
47. Odvolací súd považuje za správne a dôvodné uloženie výchovného opatrenia. Tieto závery vychádzajú zo zistení, že komunikácia medzi rodičmi je problematická, teda je potrebné, aby komunikácia medzi rodičmi sa obnovila a nastavila na potreby a záujem spoločnej dcéry.
48. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
49. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
50. Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
51. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že existuje potreba nevyhnutnej intenzívnej odbornej pomoci rodine maloletej H., pričom odborné poradenstvo vytvorí aj edukáciu v otázke prístupu rodičov k sebe navzájom. Súd prvej inštancie uložil odborné poradenstvo len rodičom za účelom zlepšenia ich komunikácie.
52. Odvolací súd uložil tak obom rodičom výchovné opatrenie spočívajúce sa v povinnosti podrobiť sa odbornej pomoci a absolvovať konzultácie s odborným pracovníkom v W. E. Z. N. I. J. E. po dohode aj s kolíznym opatrovníkom maloletej, a to po dobu 6 mesiacov a v intervaloch, ktoré určí pracovník daného centra. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd po uplynutí výchovného opatrenia vyhodnotí účinnosť výchovného opatrenia a bude vyhodnocovať, či došlo k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi. Vyhodnotia sa postoje obidvoch rodičov, čo môže mať vplyv aj na prípadnú zmenu rozhodnutia o forme osobnej starostlivosti o maloletú H.. Nerešpektovanie uloženého opatrenia niektorým z rodičov sa vyhodnotí ako možná rodičovská nezodpovednosť rovnako s dopadom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
53. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadné ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).
54. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
55. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).