Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/132/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti o maloletú H. X., nar. XX.X. XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dcéru rodičov D. L., nar. XX.X. XXXX, bytom U., Karola U. XX, zastúpenú JUDr. Dávidom Hofmanom, advokátom so sídlom Kežmarok, Hradné námestie č. 29, a D. X., nar. X.X. XXXX, bytom E., J. XXXX/X E., zastúpeného JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Poprad, Okružná 36, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -41 zo dňa 21.03.2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania, argumentácia účastníkov konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Dôvodom úpravy je to, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, neuzavreli rodičovskú dohodu a vo vzťahu k úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností pre danú situáciu. Otec navrhuje zveriť maloletú do jeho osobnej výlučnej starostlivosti s povinnosťou matky prispievať na jej výživu. Matka navrhuje zveriť maloletú do jej výlučnej starostlivosti s úpravou povinnosti otca k maloletej vo vzťahu k výživnému. Kolízny opatrovník v priebehu konania navrhol zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Za spornú považoval rozdielnosť bydlísk. Poukázal na komunikáciu rodičov, ktorá je veľmi negatívna, pričom obaja rodičia majú k dieťaťu kladný citový vzťah, rovnako to platí o maloletom dieťati.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že: „I. Zveruje mal. H. X., nar. XX.X. XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Zaväzuje otca prispievať na výživu mal. H. X. nar. XX.X. XXXX sumou 100 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. III. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta. IV. Návrh otca zamieta. V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania pripojených listinných dôkazov zistil, že rodičia maloletej spolu nežijú, dieťa žije u matky, ktorá má navyše jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej O.. Neboli zistené žiadne chyby v starostlivosti matky o dieťa, bolo potvrdené, že dieťa má rado oboch svojich rodičov. Stanovisko opatrovníka, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti, na účel ktorého rozhodnutia navrhol nariadiť znalecké dokazovanie, súd nepovažoval za prospešný pre maloleté dieťa z hľadiska veku a najmä z hľadiska tvrdených okolností, že sporné medzi rodičmi je len, ktorú škôlku by dieťa navštevovalo, a keďže matka žije v U. a otec v E., dochádzka do dvoch škôlok by bola neprijateľná. Preto znalecké dokazovanie súd nenariadil. Aj vzhľadom na

upevňovanie súrodeneckých vzťahov, súd je toho názoru, že nateraz sa javí vhodnejším zverenie maloletej H. do starostlivosti matky, a preto jej návrhu vyhovel. Príjem matky činí v priemere 500,- eur mesačne, otca 1.300,- Eur mesačne, a preto s prihliadnutím na skutočnosť, že otec poskytuje dieťaťu aj iné plnenia, zaviazal ho výživným, ktoré zodpovedá nateraz možnostiam a schopnostiam otca ako aj potrebám dieťaťa. Práve z uvedeného dôvodu, že otec poskytuje a aj poskytoval dieťaťu i iné plnenia nad rámec výživného, dieťa žilo doposiaľ spolu s rodičmi, súd nevzhliadol dôvod na určenie výživného v navrhovanej výške a so spätnou platnosťou, z tohto dôvodu preto návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

4. Právne svoje rozhodnutie odôvodňuje aplikáciou ust. § 36 ods.1, § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

5. Proti rozsudku podáva odvolanie otec. Podľa jeho názoru súd uviedol, že neboli zistené žiadne chyby v starostlivosti matky o dieťa. Toto konštatovanie je však v rozpore s realitou, o ktorej priebežne informoval kolízneho opatrovníka emailami, ktoré prikladá k odvolaniu. Tieto emaily preukazujú zanedbávanie starostlivosti zo strany matky o dcéru, nevhodné správanie sa matky, ako aj neinformovanie otca o zmene trvalého pobytu počas tohto konania, zmene detskej lekárky a zmene škôlky. Od novembra 2018 je už dieťa v treťom školskom zariadení, čo zle vplýva na psychiku dieťaťa. Rozhodnutie súdu nie je v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine, pretože pri rozhodovaní nevzal súd do úvahy okrem iného aj tú skutočnosť, že dieťa bolo vytrhnuté zo svojho známeho prostredia bez súhlasu otca, matka sa odsťahovala a maloleté dieťa nechala v starostlivosti otca po dobu 6 týždňov, počas ktorých sa o maloletú staral výlučne otec, nakoľko matka odišla so svojou dcérou k svojej matke. Následne bez súhlasu otca si maloletú zobrala k sebe, zmenila trvalý pobyt dieťaťa a zmenila aj škôlku. Zároveň poukazujeme na to, že počas konania prebiehal styk medzi otcom a maloletou len za účasti kolízneho opatrovníka, nakoľko bez pomoci kolízneho opatrovníka by otec s maloletou nebol v styku. Dôkazom toho je aj to, že po pojednávaní, na ktorom bol vynesený rozsudok, matka odmietala dať dieťa otcovi, s tým, že bolo zverené jej do osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezisťoval to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťaťa (R 30/1990), resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky na vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Má za to, že priaznivejšie podmienky na vývoj dieťaťa a lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti sú na strane otca, ktorý sa o maloletú staral od malička a ku ktorému má maloletá vrelý citový vzťah. Napriek tomu, že otec žiadal upraviť styk s maloletou pre prípade zverejnia maloletej do osobnej starostlivosti matky, tento návrh súd zamietol. Rovnako súd zamietol návrh otca aj o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti a to aj napriek tomu, že ta zo strany otca ako aj zo strany kolízneho opatrovníka bolo v tejto veci navrhnuté znalecké dokazovanie. Medzi rodičmi za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo dohodnuté, že až do rozhodnutia súdu budú zabezpečovať maloletej rodičia striedavú starostlivosť tak, že si ju budú odovzdávať vždy v nedeľu o 17,00 hod. Táto dohoda medzi rodičmi fungovala až do pojednávania konanom dňa 21.03.2019, kedy matka s otcom maloletého dieťaťa prestala komunikovať.

6. K odvolaniu otca podáva písomné vyjadrenie matka, ktorá súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, považuje ho za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť v celom rozsahu.

7. K odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, poukázal na to, že opodstatnené je odvolanie otca vo vzťahu k neurčenia styku otca s dcérou. Maloletá Simona má silný citový vzťah s oboma rodičmi, má vytvorené podmienky na všestranný vývin u oboch rodičov, navrhujú v prípade zistenia ktorý z rodičov je viac spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti vykonať znalecké dokazovanie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“), v spojení s ust. (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (, (ďalej len „“).

9. V preskúmavanej veci odvolací súd vychádzajúc z obsahu zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu nezistil skutočný stav veci a v dôsledku toho neprijal z neho správne právne závery.

10. Súd vyhovel návrhu matky a zveril maloletú do jej výlučnej osobnej starostlivosti dôvodiac to záujmom maloletej z dôvodu vhodnejšieho zverenia vzhľadom na upevňovanie súrodeneckých vzťahov. Otec namieta závery súdu prvej inštancie, zistenie skutočného stavu veci a následne prijatý právny záver o výlučnej osobnej starostlivosti matky, navyše pokiaľ súd prvej inštancie neupravil ani styk otca s maloletým dieťaťom.

11. Súd bol povinný zistiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú najdôležitejšie pre zistenie skutočného stavu na základe dôkazov vykonaných na návrh účastníkov ako aj bez návrhu tak aby bol následne prijatý právny záver o tom, aká forma starostlivosti v danej veci je v najlepšom a skutočnom záujme dieťaťa. Súdom doposiaľ zistený skutočný stav veci nepostačuje pre prijatie právneho záveru k akému dospel súd prvej inštancie.

12. Podľa je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

13. Správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie je nepochybne existujúcou požiadavkou práva na spravodlivý proces a rozhodnutie v civilnom procese, nemôže byť tejto požiadavke vzdialené. Materiálnym predpokladom pre takéto rozhodnutie je vždy skutkový základ rozhodnutia spolu s právnym posúdením veci. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v predmetnom konaní zistiť všetky relevantné skutočnosti, smerujúce k tomu aby svoj záver o existencii dôvodov pre prijatie tak závažného rozhodnutia ako je úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, ktorému sa rozpadla rodina.

14. Súd prvej inštancie nevymedzil dostatočne vo svojom rozhodnutí dôvody, pre ktoré návrhu matky vyhovel. Vecná argumentácia súdu nie je dostatočná pre prijatie tak závažného rozhodnutia , ktorým sa zasahuje do práv rodiča a dieťaťa. V rozhodnutí súdu absentuje vyhodnotenie základných kritérií majúcich rozhodný význam pre následné rozhodnutie o forme osobnej starostlivosti. V každom konaní starostlivosti súdu o maloletých je prioritný záujem maloletého dieťaťa a tomu musí byť venovaný záujem. Súd prvej inštancie považoval za prioritný záujem maloletej na upevňovaní súrodeneckých vzťahov predpokladajúc, že ide o súrodenecký vzťah s dieťaťom, ktoré má matka a s ktorým bude žiť v spoločnej domácnosti. Takýto záver je však príliš predčasný a bez vyhodnotenia ďalších potrebných kritérií pre rozhodnutie o danej otázke.

15. Pri rozhodovaní súdu o zverení do striedavej výchovy rodičov je treba vychádzať z toho, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa.

16. Podľa článku 5 o rodine (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

18. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Niet pochýb o tom že záujmom dieťaťa je aby vyrastalo v stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach.

19. V danej veci vyplýva zo zistení , že obaja rodičia svoju dcéru milujú. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu mal. neboli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záver čo je v jej najlepšom záujme.

20. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že súd je povinný v danej veci, vyrovnať sa povinne s kritériami, ktoré musia súdy z hľadiska nutnosti rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa v konaniach o úprave výchovných pomerov vziať na zreteľ. Sú nimi najmä 1/ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie usilujúcu osobu, 2/ mieru zachovania identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon 4/ prianie maloletého dieťaťa (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp zn. ).

21. Pokiaľ obaja rodičia spĺňajú predpoklady ako to vyplýva z vykonaného dokazovania pre výkon osobnej starostlivosti, tak súd musí náležitým spôsobom vyhodnotiť nasledujúce kritériá. Vyhodnotí, ktorí z rodičov uznáva dôležitosť druhého rodiča, blízkosť osôb v živote dieťaťa, s ktorými dieťa je v kontakte alebo naopak ak s nimi stratí kontakt pri zverení len jednému z rodičov. Povinnosťou súdu je snažiť sa vytvoriť pre to dieťa po rozpade rodiny rodičov čo najlepšie podmienky pre nasledujúci život s minimálnym zásahom do rodinného života maloletého dieťaťa.

22. K návrhu kolízneho opatrovníka na znalecké dokazovanie považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že takýto dôkaz sa môže javiť potrebným ale až potom, čo súd dôsledne vyhodnotí všetky zákonné kritéria pre formu starostlivosti. Za situácie, ak majú obaja rodičia predpoklady je favorizovaná striedavá osobná starostlivosť. Potreba znaleckého dokazovania nie potom nevyhnutná.

23. Súd musí rovnako vzhľadom na prijaté opatrenia v priebehu konania na základe návrhu kolízneho opatrovníka kedy bola realizovaná mediačná dohoda vyhodnotiť postoj oboch rodičov k prijatým opatreniam, a zhodnotí následne prejavy rodičovských kompetencií. Posúdi, ktorí z rodičov je schopný objektívnejšie hľadieť na vec optikou dieťaťa, ktorý viac rešpektuje druhého rodiča v jeho rodičovskej úlohe, ktorý nevyužíva konfliktnú stratégiu, ktorý dokáže oddeliť partnerský konflikt od rodičovstva, ktorý má vôľu uzavrieť dohodu o predmete konania, uzavrieť dočasnú dohodu, dodržiavať ju a podobne. Postoj rodičov k dobrovoľnej a uloženej odbornej pomoci, účasť, aktivita, ochota riešiť problém, faktické správanie rodiča, prejavy pred súdom, úradom práce sociálnych vecí a rodiny a poskytovateľom odbornej pomoci, a na základe vyhodnotenia týchto postojov, týchto skutočností, ktoré sa musia ocitnúť v rozhodnutí súdu ako dôležité faktory pre posúdenie veci samej z pohľadu všetkých vykonaných úkonov a prijatých opatrení prijať definitívny záver o návrhu oboch rodičov ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Už len na záver odvolací súd dodáva, že vzhľadom k neexistencii dohody rodičov o zverení dieťaťa o styku, nie je správne, aby súd rozhodol o zverení maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti jednému z rodičov bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom upravil styk druhého rodiča s týmto dieťaťom.

24. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody nedostatočne zistil skutočný stav veci a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku (, a pre jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie ( ).

25. V záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, odvolací súd nepovažoval za efektívne doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, uskutočneným za účelom odstránenia nedostatkov, vyčítaných súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie, úlohou ktorého je náležite zistiť skutočný stav veci a na základe zistení vo veci opätovne rozhodnúť.

26. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

27. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. ).

28. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite zistiť skutočný stav veci, ktorý sa stane podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Následne zo zisteného skutočného stavu vyvodí závery o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Simone tak, aby tieto zodpovedali jej najlepšiemu záujmu a záujem rodičov na výchove a starostlivosti zostal obom zachovaný.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).