Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cb-23-2018.pdf
PDF · 229.7 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo v spore žalobcu: Sanatórium Tatranská Kotlina, n.o., so sídlom Tatranská Kotlina 68, 059 54 Vysoké Tatry, IČO: 36167991, právne zastúpený Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, 040 01 Košice-Staré Mesto, proti žalovanému: ReSocia, n.o, so sídlom Petrovce 2, 07262 Petrovce, IČO: 35581727, právne zastúpený JUDr. Štefan Straka, advokát, Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 29.953,22 Eur s príslušenstvom takto:
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.606,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 119,52 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.633,05 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.261,59 Eur od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.619,65 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.453,95 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.519,12 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 44 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 42.085,35 Eur, 5,0 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2880,48 Eur od 23.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 3948,00 Eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 4837,90 Eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2762,17 Eur od 29.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 2000,- Eur od 29.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 4000,00 Eur od 29.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 4513,53 Eur od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 5940,34 Eur od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 4500,13 Eur od 28.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 4334,43 Eur od 30.12.2017 do zaplatenia a zo sumy 2368,37 Eur od 11.1.2018 a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v právnom postavení prenajímateľa a žalovaný v právnom postavení nájomcu uzatvorili dňa 28.5.2015 zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len ako "Zmluva"). Na základe tejto zmluvy boli žalovanému prenechané na užívanie nebytové priestory patriace žalobcovi. Nájomné bolo zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 1,- Eur mesačne, pričom doň neboli zarátané platby za médiá a služby spojené s nájmom. Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 18.12.2015 bola výška nájomného upravená na 2.000,- Eur mesačne s DPH. Neskoršími dodatkami sa zmluvné strany dohodli na tom, že žalobca bude poskytovať žalovanému aj ďalšie služby spojené s nájmom, napr. poskytovanie stravy klientom žalovaného, za ktoré sa žalovaný zaviazal uhrádzať stravné vo výške 4,45 Eur denne na jednu osobu, ako aj časť mzdových nákladov na pracovníkov žalobcu, ktorí sa podieľali na príprave stravy, a to vrátane poistného na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie. Žalobca poskytoval žalovanému dohodnuté plnenie do 14.12.2017 a eviduje voči žalovanému viacero
neuhradených faktúr. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval na úhradu splatných faktúr, čo žalovaný odmietol, keďže časť pohľadávky podľa neho zanikla jednostranným započítaním s pohľadávkou, ktorú údajne mal voči žalobcovi z titulu náhrady nákladov vynaložených na opravu, ktorá nebola spôsobená bežným užívaním predmetu nájmu vo výške 14.172,26 Eur (vyčíslenie nákladov na zakúpený materiál) a vo výške 10.865,38 Eur (odmena za vykonanú prácu), teda spolu vo výške 25.037,64 Eur, ktorá ale nebola spôsobilá na započítanie. Jednostranný zápočet vykonaný žalovaným nespôsobil žiadne právne následky a nemal žiaden vplyv na existenciu pohľadávky ani jej výšku. Keďže je žalovaný v omeškaní s úhradou vystavených faktúr, žalobca požaduje aj úrok z omeškania.
3. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní dňa 25.4.2018 platobný rozkaz pod sp. zn. 34Up/258/2018 , proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor. V ňom uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie uvedených súm neuznáva jednak z dôvodu, že pohľadávka zanikla v dôsledku započítania a niektoré fakturované položky sú neodôvodnené a neoprávnené. Ďalej uviedol, že na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 28.05.2015 (ďalej len "zmluva o nájme") medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom prevzal žalovaný do nájmu nebytové priestory v budove "pavilón Kasíno" súp. č. 9, druh stavby: hlavná liečebná budova, postavenej na parc. č. CKN 528/1 kat. úz. Tatranská Lomnica, a to za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb - poskytovania sociálnej starostlivosti a opatrovateľskej služby osobám na to odkázaným. Výška nájomného a rozsah poskytovaných služieb zo strany prenajímateľa bol následne upravený v zmluve a dodatku č. 1 zo dňa 18.12.2015 a dodatku č. 2 zo dňa 18.3.2016. Vzhľadom k tomu, že prenajaté nebytové priestory boli v čase podpísania zmluvy o nájme neobývateľné a nevhodné pre poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti, zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný na svoje náklady tieto priestory stavebne upraví. V článku VI. ods. 8 nájomnej zmluvy bolo z tohto dôvodu dohodnuté, že "nájomca má nárok na úhradu týchto nie bežných opráv, ak ich výšku vopred odsúhlasil prenajímateľ a dohodol podiel finančných prostriedkov, ktorým prispeje na opravu za predpokladu, že ide o zhodnotenie predmetu nájmu". Pôvodne bolo nájomné dohodnuté na sumu 1,00 Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že pri rekonštrukcii objektov sa ukázal podstatný vyšší rozsah investícií než bol pôvodný predpoklad, zmluvné strany sa v dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 18.12.2015, bode 2 dohodli "na započítaní investícií nájomcu do objektu nájmu vo vzťahu k dohodnutému nájomnému" ktoré sa súčasne zvýšilo z pôvodnej sumy 1,OO Eur na sumu 2 000,- Eur. Započítanie investície, výška a spôsob mali byť dohodnuté v osobitnom dodatku k zmluve. Následne v dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 18.03.2016, bode 4. bolo dohodnuté, že „ Započítanie vzájomné odsúhlasených a obojstranne schválených nákladov nájomcu na sprevádzkovanie prenajatých priestorov bude realizované formou zápočtu oproti predpísanej výške platieb po dobu štyroch rokov vo výške 1 uznaných nákladov vždy k 30.6. v danom kalendárnom roku. Výška uznaných nákladov bude po ukončených rokovaniach zmluvných strán predmetom samostatného dodatku k zmluve, ktorý bude uzavretý do 30.6.2016". Následne došlo na strane žalobcu k zmenám na pozícii riaditeľa. Z funkcie bol odvolaný Ing. Maciak , nový riaditeľ Ing. Oravec žalovanému listom zo dňa 23.8.2016 oznámil, že sa predlžuje termín vzájomných rokovaní ohľadom uznania nákladov nájomcu na sprevádzkovanie prenajatých priestorov do 31.10.2016. Následne bol odvolaný aj Ing. Oravec. Novovymenovaný riaditeľ žalobcu Ing. Dr. Matúš Pataky, MPH následne dňa 1.12.2016 zaslal žalobcovi výpoveď z nájmu bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou 6 mesiacov, na základe ktorej sa nájomný vzťah mal skončiť k 30.06.2017. Žalobca tým dostal žalovaného do zložitej situácie, keď musel pre 27 klientov v opatrovateľskej službe hľadať umiestnenie v iných zariadeniach, čo mu trvalo až do decembra 2017. Namiesto riadneho vysporiadania vzájomných právnych vzťahov v súlade s tým, ako to bolo medzi stranami dohodnuté, žalobca začal voči žalovanému využívať rôzne formy nátlaku s cieľom dosiahnuť vypratanie priestorov, napríklad jednostranné zvýšenie stravného v období od 01.07.2017 do 30.09.2017 zo sumy 4,45 Eur na 7,10 Eur, a následné zastavenie poskytovania stravy, fakturovanie služieb, ktoré neboli vôbec poskytované (napr. vykurovanie), atď. Otázkou investícií do predmetu nájmu a započítania vzájomných pohľadávok sa žalobca odmietol ďalej zaoberať. Žalovaný listom zo dňa 03.01.2017 vyčíslil zakúpený materiál na sprevádzkovanie predmetu nájmu vo výške 14 172,26 Eur a poskytol kalkuláciu odpracovaných hodín svojimi klientami z iných zariadení, ktorí mali príslušnú odbornú zdatnosť a podieľali sa na rekonštrukčných prácach, na báze minimálnej mzdy, na základe čoho bola hodnota práce vyčíslená na 10 865,38 Eur. Výslednú celkovú sumu 25 037,64 Eur žiadal odsúhlasiť a započítať voči pohľadávkam na zaplatenie nájomného. Pritom do tejto kalkulácie nebolo zahrnuté ešte zriadenie výťahovej sedačky pre imobilných, bez ktorej nebolo možné zariadenie opatrovateľskej služby spustiť. K tejto žiadosti žalovaného sa žalobca nijakým spôsobom nevyjadril. Žalovaný zdôraznil, že takéto práce nikto nevykonáva za minimálnu mzdu, ale reálne náklady by v prípade vykonávania prác inými osobami
boli niekoľkonásobne vyššie. Po tom, čo došlo zo strany žalobcu k odmietnutiu nároku žalovaného na úhradu nákladov spojených so sprevádzkovaním predmetu nájmu, žalovaný v záujme objektivizácie hodnoty vykonaných prác dal vypracovať znalecký posudok z odboru stavebníctva. Znalec Ing. Emil Mati v znaleckom posudku č. 3/2018 zo dňa 06.03.2018 vyčíslil náklady na zhodnotenie predmetu nájmu na sumu 36 300,- Eur a túto sumu si žalovaný ako všeobecne určenú cenu uplatňuje voči nároku žalobcu uplatnenú v žalobe. Žalovaný považuje za preukázané, že počas doby trvania nájmu zrealizoval investície do prenajatých nebytových priestorov a žalobca nespochybnil žiadnu konkrétnu položku zo žalovaným predložených vyčíslení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný namieta, že má voči žalobcovi nárok na náhradu nákladov na vynaložené investície do predmetu nájmu vo výške 36 000,- Eur, preukázané znaleckým dokazovaním. Čo sa týka vyúčtovaných nákladov na stravné za júl, august a september 2017 tie namietal tým, že z dodatku č.2 k zmluve vyplýva cena 4,45 Eur osoba/deň avšak v týchto faktúrach je fakturovaná suma 7,10 Eur osoba/deň, čo nebolo dohodnuté medzi stranami. Čo sa týka vyúčtovaných nákladov na vykurovanie za august, september a október 2017 tieto nároky žalobcu žalovaný namietal tak, že poukázal na článok V. ods. 3 zmluvy o nájme, podľa ktorého žalobca ako prenajímateľ bol oprávnený fakturovať len skutočné odbery energií, pričom vo vzťahu ku vykurovaniu nebol podpísaný žiadny osobitný dodatok alebo zo strany žalobcu predložený žiadny dokument, ktorý by ho oprávňoval fakturovať dodávku tepla v letných mesiacoch, keď sa nekúrilo a preto považuje fakturáciu tepla za tieto mesiace za neodôvodnenú. Celková suma neoprávnenej fakturácie zo strany žalobcu je 7022,48 Eur na stravnom, 5 641,44 Eur na dodávkach tepla a 1 280,40 Eur na úrokoch z omeškania, čo predstavuje spolu 13 944,32 Eur. Po odpočítaní tejto sumy od žalovanej sumy 42 085,35 Eur a po zohľadnení znaleckým dokazovaním vyčíslených nákladov na investície do predmetu nájmu vo výške 36 000,- Eur, by to mal byť ešte žalobca, ktorý má dlh voči žalovanému. Okrem toho žalobca spôsobil žalovanému ďalšie škody, napríklad spojené s tým, že musel zabezpečiť presťahovanie svojich klientov do iných zariadení, alebo tým, ž musel zabezpečovať poskytovanie stravovania inými dodávateľmi po tom, čo žalobca poskytovanie stravy ukončil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol aby súd podanú žalobu zamietol a priznal žalovanému trovy konania v celom rozsahu.
4.Žalovaný k odporu predložil odborný posudok /čl. 47 - 86/, dohodu o uznaní záväzku a jeho splácaní podpísanú len žalobcom /čl. 87 - 88/, listinu zo dňa 3.1.2017 označenú ako Tatranská Kotlina - započítanie investícií do predmetu nájmu /čl. 89 - 90/, výzvu na úhradu nedoplatkov /čl. 91/, výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov /čl. 92/, prehlásenie PhDr. Ing. Maciaka /čl. 93/, Oznámenie o predlžení termínu vzájomných rokovaní ohľadom uznania nákladov nájomcu na sprevádzkovanie prenajatých priestorov /čl. 94/, listinu zo dňa 10.1.2018 označenú ako jednostranné započítanie pohľadávky - odpoveď na list zo dňa 23.10.2017 /čl. 97 - 98/, jednostranné započítanie pohľadávky zo dňa 19.12.2017/čl. 99/, výzva na úhradu dlžného nájomného /čl. 100/, prehľad pohľadávok čl. /101/.
5. Žalobca v rámci vyjadrenia k odporu / teda v replike čl. 106/ uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odpore. Žalobca aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádzal, že žalobca a žalovaný sa dohodli na započítaní investícií žalovaného do predmetu nájmu, avšak zároveň si dohodli aj spôsob a podmienky odsúhlasenia výšky a oprávnenosti týchto investícií. Z textu Zmluvy a dodatkov zreteľne vyplýva, že žalovaný mal nárok na náhradu nákladov vynaložených na vykonanie zmien na prenajatej veci, avšak len vtedy, ak ich vzájomne schválili a odsúhlasili obe zmluvné strany. Zmluvné strany takto formulovali svoju vôľu v úmysle predísť situácii, v ktorej by si nájomca sám jednostranne a bez súhlasu prenajímateľa vyčíslil výšku vynaložených nákladov, prípadne by sám svojvoľne vykonával akékoľvek zmeny prenajatej veci. Uviedol, že ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je svojou konštrukciou zjavne ustanovením dispozitívneho charakteru a teda pripúšťa odchylné dojednanie v zmluve. Ak zákon umožňuje odchylnú úpravu, t. j. dohodu medzi účastníkmi, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo aj vylúčiť, je nutné prihliadať na prejavenú vôľu zmluvných strán. Žalobca a žalovaný pritom svoju vôľu prejavili jednoznačne, a to tak, že nájomca nemá nárok na náhradu všetkých nákladov vynaložených na prenajatú vec, ale len na náhradu prenajímateľom uznaných nákladov a v takej výške, aká bude určená dohodou zmluvných strán vo vopred dohodnutej forme - dodatku k nájomnej zmluve. Sám žalovaný v odpore uvádza, že žiaden dodatok k nájomnej zmluve, ktorým by bol odsúhlasený rozsah vykonaných prác a uznaná výška nákladov medzi stranami sporu uzatvorený nebol. To znamená, že pohľadávka žalovaného, ktorú jednostranne započítal voči vymáhanej pohľadávke je domnelá, jej výška nebola dohodnutým spôsobom určená a preto je nespôsobilá na započítanie. Jednostranný zápočet vykonaný žalovaným preto nemohol spôsobiť žiadne právne následky a vymáhaná pohľadávka existuje v celom rozsahu. Žalobca ďalej uviedol, že neuznáva výšku vynaložených nákladov tak, ako je zachytená v znaleckom posudku č. 3/2018 vypracovanom znalcom Ing. Emilom Matim (ďalej
len ako "ZP"). Žalobca má za to, že posudok je pre účely súdneho konania nepoužiteľný. Ing. Emil Mati je súdnym znalcom zapísaným v zozname znalcov pre odbor stavebníctvo, odvetvia Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľnosti. Znalec, ako je uvedené v časti 1.1 ZP , určoval vyčíslenie nákladov na realizáciu stavebných úprav, čo vzhľadom na svoje odborné zameranie nie je odborne spôsobilý určiť. Znalecký posudok na určenie výšky nákladov stavebných prác je oprávnený určiť len znalec z odvetvia Odhad hodnoty stavebných prác. Podľa názoru žalobcu bol posudok vypracovaný neobjektívne. Žalobca považuje za sporný objem prác uvedený v ZP , a v prípade potreby by aj uviedol, ktoré práce vykonané neboli. Pokiaľ sa týka vyúčtovania stravného uviedol, že je zrejmé, že poskytovanie stravy bolo vykonávané aj po ukončení nájomnej zmluvy a z uvedeného dôvodu bola strava poskytnutá za cenu nie na základe zmluvy ale na základe kalkulačného vzorca nákladov, kde táto cena bola dohodnutá s prevádzkarom žalovaného, pánom Gálom. Vo vzťahu k platbám za vykurovanie uviedol, že tie sú účtované preddavkovo, a teda nie je možné ich za niektoré mesiace objednať, či neobjednať. Žalovaný mal až do opustenia priestorov povinnosť platiť všetky predpísané preddavkové platby.
6. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému podľa ust. § 14 CSP .
7. Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k vyjadreniu žalobcu /teda v duplike čl. 116/ uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení nepoprel to, že žalovaný zrealizoval na predmete nájmu investície, ktoré tento predmet nájmu podstatným spôsobom zhodnotili, nepoprel okolnosti podpisovania jednotlivých zmlúv a dodatkov k nim. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením žalobcu, že žalovaný mal nárok na náhradu nákladov vynaložených na vykonanie zmien na prenajatej veci len na základe uzatvorenia dodatku k nájomnej zmluve a tým, že nebol uzavretý dodatok, tak žalovanému nárok na preplatenie týchto nákladov nevznikol. Opätovne poukázal na to, že po zmene na pozícii riaditeľa žalobcu , keď Ing. Oravec bol ku koncu roka 2016 odvolaný z funkcie riaditeľa, tak jeho právny nástupca Ing. Dr. Pataky, dal žalovanému výpoveď z nájmu bez uvedenia dôvodov a o výške investícií do predmetu nájmu a ich započítaní rokovať odmietol, resp. ultimatívne v návrhu Dohody o uznaní záväzku a jeho splácaní zo dňa 29.5.2017 jednostranne určil výšku týchto nákladov len na sumu 3 500,-Eur, ktoré nezodpovedajú hodnote vynaložených nákladov. Konanie žalobcu, ktorý bez zrozumiteľného právneho alebo iného dôvodu odmietol rokovať o výške nákladov na sprevádzkovanie predmetu nájmu, je jednoznačne omeškaním podľa § 522 a násl. Občianskeho zákonníka . Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalovaný všetky zmeny na predmete nájmu vykonával s vedomím prenajímateľa a ani samotný žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza konkrétne prípady, kedy by náklady zo strany žalovaného boli vynaložené svojvoľne. Čo sa týka odborného posudku, žalovaný uviedol, že znalec Ing. Emil Mati je plne spôsobilý pre vypracovanie znaleckého posudku v tejto veci. Odbor stavebníctvo: pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností nie je znaleckým odborom, ktorý by bol nezlučiteľný s podaním kvalifikovaného posudku pre účely tohto konania. Znalec použil pri výpočte ceny stavebných prác všeobecne používaný program CENKROS, vychádzal zo stavebného denníka, ktorého kópie tvoria prílohu k znaleckému posudku, pričom vykonanie prác overil vlastnou ohliadkou a nepochybne je dostatočne fundovaný na to, aby posúdil, či došlo k vykonaniu prác pri sprevádzkovaní predmetu nájmu alebo nie, o aké práce sa jednalo a aká bola ich hodnota. Jediná konkrétna výhrada žalobcu sa týkala výťahu od spoločnosti STANNAH, táto je však v celom rozsahu nedôvodná a vyplýva z povrchného preštudovania Zmluvy o dielo č. SK15547 zo dňa 12.08.2015, uzatvorenej medzi žalovaným ako objednávateľom a dodávateľom Stannah s.r.o.. Žalovaný poprel skutočnosť, že by bola uzavretá ústna dohoda ohľadne výšky stravného po zániku nájomnej zmluvy a jednostranné zvýšenie stravného zo strany žalobcu nemalo oporu v žiadnom právnom úkone, bolo len formou nátlaku s cieľom dosiahnuť vypratanie priestorov. Ďalej uviedol, že p. Gálovi bola len jednostranne oznámená nová výška stravného, s ktorou nesúhlasil. Pokiaľ ide o vykurovanie, žalovaný uviedol, že preddavkové platby boli aktuálne len za trvania nájomnej zmluvy. Žalobcovi bolo zrejmé, na základe listu z 2.6.2017, že tento nebude spôsobilý vypratať nebytový priestor vo výpovednej lehote ale rovnako mu bolo zrejmé, že žalovaný už počas vykurovacieho obdobia priestory nebude využívať a z tohto dôvodu nebol oprávnený preddavkovo mu fakturovať službu, o ktorej vedel, že nebude poskytnutá. Z tohto dôvodu žalovaný trvá na tom, že fakturácia tejto služby bola neoprávnená. K vyjadreniu predložil faktúru č. OF015/0334 od spoločnosti Stannah s.r.o. /čl. 119/,výdavkový pokladničný doklad, účtovací predpis /čl. 120/, výpis z účtu /čl. 121/, list zo dňa 2.6.2017 označený ako ukončenie prenájmu priestorov “KASÍNO“ /čl. 122/.
8.Na pojednávaní dňa 14.1.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie odplaty za užívanie nebytových priestorov a s tým súvisiace dodávky energií a poskytovanie
stravy pre klientov žalovaného. Má za to, že medzi stranami sporu nie je sporné ako dlho žalovaný predmetné nebytové priestory užíval a nie je sporná ani cena nájmu za ich užívanie. Čo sa týka vykurovania uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že ním v zmienených mesiacoch nedošlo k žiadnej spotrebe plynu. Nakoľko plyn sa používal taktiež na ohrev teplej úžitkovej vody. Taktiež žalobca aj počas týchto mesiacov priestory užívané žalovaným vykuroval na jeho požiadanie vždy, ak poklesli vonkajšie teploty a zálohy za odber plynu boli vždy nastavované tak, aby sa ich výška za určité dlhšie časové obdobie čo najviac priblížila reálnej spotrebe, to znamená, že výška zálohových platieb zohľadňovala aj tú skutočnosť, čiže v letných mesiacoch je spotreba plynu nižšia než počas vykurovacej sezóny. Medzi stranami sporu sa bežná prax stanovila tak, že žalovaný pravidelne uhrádzal mesačné zálohové platby a po určitom čase sa vykonalo vyúčtovanie skutočnej spotreby. Vystavenie faktúr na zálohové platby vychádzalo teda z tejto praxe. Čo sa týka stravného, cena ktorú tvrdí žalovaný , že mala byť fakturovaná za dodávky stravy bola dohodnutá v nájomnej zmluve, ktorá skončila dňa 30.6.2017, tieto dodávky stravy ( súd uvádza, že ide o stravu za cenu 7,10 Eur osoba/deň) sa týkajú obdobia po skončení tejto zmluvy, pričom žalobca oboznámil žalovaného s tým, aká je nová cena stravného na osobu na jeden deň, pričom žalovaný pravidelne, každý deň, alebo v dohodnutom období nahlasoval počet stravníkov na nasledujúce dni, tejto ceny si bol vedomý, takže má žalobca za to, že takúto cenu žalovaný prijal. Strava bola poskytovaná na počet ľudí na základe objednávky. Čo sa týka toho, že žalovaný vo svojich vyjadreniach poukázal, že cena stravy bola na 7,10 Eur zvýšená na základe jednostranného úkonu zo strany žalobcu, tak má žalobca za to, že prijatie takéhoto jednostranného úkonu znamená vlastne dohodu na výške ceny t.j. 7,10 Eur, za ktoré bola účtovaná aj cena stravy po zániku zmluvy o nájme.
9.Čo sa týka nároku žalovaného na náhradu nákladov vynaložených na prenajatú vec a ich výšky, právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v tomto prípade zmluvné strany prejavili svoju vôľu jednoznačne. Žalovaný má nárok na úhradu nákladov vynaložených na prenajatú vec, len v tom prípade, ak boli tieto náklady odsúhlasené a obojstranne schválené, pričom výška uznaných nákladov má byť predmetom rokovaní zmluvných strán. Z toho možno usudzovať, že prenajímateľ si mienil ponechať možnosť korigovať výšku vynaložených nákladov a takisto z toho možno usudzovať, že tieto náklady s veľkou pravdepodobnosťou nemali byť uznávané v plnej výške. Zároveň si zmluvné strany dohodli aj formu v akej má byť výška nákladov odsúhlasená a to uzatvorením dodatku k Zmluve. Medzi stranami sporu nie je sporné, že k uzatvoreniu takéhoto dodatku nedošlo, preto má za to, že žalovanému doposiaľ nárok na náhradu nákladov nevznikol a jednostranné započítanie pohľadávky zo dňa 23.10.2017 nespôsobilo žalovaným sledované následky. Čo sa týka výšky preukázaných nákladov, žalovaný v tomto konaní nepreukázal, že ním tvrdené náklady skutočne vznikli, nakoľko nepredložil žiadne doklady od zakúpeného tovaru, ani žiadne doklady preukazujúce zaplatenie údajne vykonanej práce. Nepreukázal odsúhlasenie prác a prevzatie prác prenajímateľom, ani rozpočet, ani stavebný denník neobsahuje súhlas, či prevzatie týchto prác žalobcom. Nie je tam žiaden podpis, súhlas, pečiatka nejakej kompetentnej osoby. Poukázal pri tom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 17.12.2015, sp.zn. II. US 842/2015 .
10. Právny zástupca žalovaného na predmetnom pojednávaní zotrval na tom, že žalovaný má nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil pri stavebných úpravách nebytového priestoru a úpravy predmetu nájmu. Uviedol, že v zmluve sa žalobca zaviazal vzájomne odsúhlasiť tieto náklady a následne došlo aj k posunu toho termínu vzájomného odsúhlasenia, čo vyplýva z predložených dodatkov k zmluve o nájme, ktoré sú v spise. V čase, keď sa štatutárnym zástupcom žalobcu stal Ing. Pataky, tak došlo k tomu, že nechcel so žalovaným komunikovať, nechcel sa stretnúť s tým, aby došlo k odsúhlaseniu týchto nákladov. Žalovaný bol nútený sa domáhať stretnutia, odsúhlasenia, predložil žalobcovi doklady a bločky, ktoré preukazujú výšku materiálu spotrebovaného na tieto stavebné úpravy predmetu nájmu. Využili aj činnosť znalca, aby vyúčtoval, teda verifikoval vyčíslenú výšku týchto nákladov. Zo strany žalobcu bol postup taký, že došla výpoveď z nájmu, s tým, že boli uznané náklady vo výške 3 500 Eur, čo vyplýva z písomného podania žalobcu, kde navrhol uzavretie dohody o uznaní záväzkov a splatení týchto záväzkov, ktorú žalovaný neprijal. Čo sa týka nároku na stravné, uviedol, že poskytovanie stravy nie je službou, ktorá sa poskytuje spolu s užívaním bytu, to sú vykurovanie, elektrická energia, voda a pod.. Teda výška stravného bola dohodnutá v nájomnej zmluve. Tým, že došlo k zániku zmluvy 30.6.2017 a následne sa potom ďalej pokračovalo v užívaní nehnuteľností, bez toho, žeby žalobca podal návrh na vypratanie bytu má za to, že sa pokračovalo ďalej podľa doterajších ustanovení v tej nájomnej zmluve a nebola žiadna iná zmluvná dohoda uzavretá ohľadne výšky stravného, preto má za to, že dôvodný je nárok max. do výšky dohodnutej v nájomnej zmluve, tých 4,45 Eur za osobu/deň a
pokiaľ právny zástupca žalobcu uvádza, že jednostranná ponuka na cenu stravného vo výške 7,10 Eur je uzavretím dohody, tak žalovaný považuje takéto konanie za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný takúto ponuku nikdy neprijal, a ani faktúry za stravu, kde bola vyúčtovaná cena stravy v sume 7,10 Eur neuhradil, pretože tento nárok žalobcu neuznáva. V ostatných veciach zotrval na písomných vyjadreniach, ktoré sú obsiahnuté v spise.
11.Žalobca na pojednávaní uviedol, že ročné vyúčtovania spotreby plynu robené neboli, no v súčasnosti sú dané energetikovi všetky podklady na to, aby sa vyhotovilo zúčtovanie nákladov vynaložených na vykurovanie, s tým, že je to v priebehu realizácie. Uviedol, že malo by to byť vyhotovené v najbližšom čase, avšak presný termín nevedel uviesť. Pokiaľ sa týka ceny stravného po ukončení nájomnej zmluvy uviedol, že ide o cenníkovú cenu žalobcu, ktorá bola vypočítaná po zhrnutí nákladov na vyhotovenie stravy, ide o cenníkovú cenu reálnych nákladov bez marže, čiže je tam zahrnutá aj cena potravín aj mzdové náklady aj náklady na energie, ktoré pri príprave stravy boli vynaložené zo strany žalobcu. Táto cena bola dohodnutá na stretnutí, kde myslí, že bol prítomný aj štatutárny zástupca žalovaného, táto strava bola poskytovaná do septembra 2017 , potom už nie. Cena, ktorá bola poskytovaná žalovanému, cenníková strava bola najnižšia, boli vyúčtované len reálne náklady bez marže.
12.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť užíval do doby, ako je uvedená v poslednej faktúre za nájomné a všetky energie spojené s užívaním nebytových priestorov, to znamená do polovice decembra 2017.
13.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to postúpenie veci čl. 1, žaloba čl. 7-10, zmluva o nájme nebytových priestorov čl. 12-16, dodatok č l. k Zmluve zo dňa 28.5.2015 čl. 17, dodatok č. 1 zo dňa 18.12.2015 čl. 18, Dodatok č. 2 k tejto Zmluve čl. 19, dodatok č. 3 k tejto Zmluve čl. 20, faktúry čl. 21-32, výpis zo Štatistického registra SR čl. 33-34, platobný rozkaz čl. 38-39, odpor proti platobnému rozkazu čl. 44-46, odborný posudok čl. 47-86, dohoda o uznaní záväzku a jeho splácaní čl. 87-88, dokument označený ako vec: Tatranská kotlina - započítanie investícii do predmetu nájmu zo dňa 3.1.2017 čl. 89-90, výzva na úhradu nedoplatkov čl. 91, výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov čl. 92, prehlásenie pána Maciaka čl. 93, oznámenie vystavené MUDr. Oravcom čl. 94, výpis z registra neziskových organizácii čl. 95 - 95 rub, jednostranné započítanie pohľadávky - odpoveď zo dňa 10.1.2018 čl. 97-98, jednostranné započítanie pohľadávky zo dňa 23.10.2017 čl. 99, výzva na úhradu dlžného nájomného čl. 100-101, podanie žalobcu čl. 105-107, vyjadrenie žalovaného čl. 16-118, faktúr č.OF0000015/0334 čl. 119, výdavkový pokladničný doklad č. P 215/2015 a účtovací predpis čl. 120, výpis z účtu čl. 121, dokument - ukončenie prenájmu priestorov Kasíno čl. 122, Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 842/2015 čl. 126-140, zápisnica z pojednávania čl. 141-152, znalecký posudok č. 170, vyjadrenie žalovaného čl. 173, vyjadrenie žalobcu čl. 174, vyjadrenie žalovaného čl. 176-184 a zistil tento skutkový stav:
14.Podľa čl. II bod. 2 zmluvy o nájme nebytových priestorov (ďalej len zmluvy) Predmetom tejto zmluvy je prenechanie priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti uvedenej v bode 1. tohto článku do nájmu nájomcovi, a to: kompletný nebytový priestor na 1. poschodí o výmere 901,79 m 2, pozostávajúce z 28 miestností vrátane krytých logií, chodby, haly, sociálnych zariadení, spoločenskej miestnosti a úložných priestorov/ďalej len "predmet nájmu" Priestory prízemia nehnuteľnosti uvedenej v bode 1. tohto článku, vrátane hlavného vstupu do budovy a schodišťa na 1. poschodie, ostávajú v užívaní prenajímateľa a sú nájomcovi k dispozícii na zabezpečenie prevádzkových potrieb a riadnej činnosti.
15.Podľa čl. III. zmluvy nájomca sa zaväzuje užívať predmet nájmu na sociálne účely.
16.Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy nájom sa uzatvára na dobu neurčitú.
17.Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy nájomca podpísaním tejto zmluvy potvrdzuje, že predmet nájmu je užívania schopný a preberá ho na dohodnutý účel nájmu.
18.Podľa čl. V. bod 1 . zmluvy Zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 1,00 Eur / slovom jedno euro/.
19.Podľa čl. V. bod 3 zmluvy Spotreba elektrickej energie, plynu, dodávky tepla, TÚV, vodné a stočné. bude uhrádzané podľa skutočného odberu médií na základe osobitného dodatku k tejto zmluve a podľa aktuálnych cenových podmienok, platných k prvému dňu aktuálneho mesiaca.
20.Podľa čl. VI. bod 1.zmluvy Nájomca je povinný užívať prenajatú nehnuteľnosť len na dohodnutý účel nájmu. Nájomca nemôže prenechať predmet nájmu tretej osobe.
21.Podľa čl. VI. bod 2. zmluvy Nájomca je povinný platiť nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom riadne a včas.
22.Podľa čl. VI. bod 3. zmluvy Nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Nájomca sa zaväzuje uhradiť všetky preukázateľné škody na majetku prenajímateľa, ktoré vzniknú na predmete nájmu v dôsledku jeho užívania nájomcom.
23.Podľa čl. VI bod 6 zmluvy Zmeny na predmete nájmu je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa na vlastné náklady. Nájomca je povinný po ukončení nájmu uviesť priestory do pôvodného stavu alebo ich odovzdať v stave v akom sa nachádzajú, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.
24.Podľa čl. VI. bod. 8 zmluvy Ak nájomca vynaložil na predmet nájmu náklady na opravu, ktorá nebola spôsobená bežným užívaním predmetu nájmu a oprava sa vykonala so súhlasom prenajímateľa, má nájomca nárok na úhradu týchto nie bežných opráv, ak ich výšku vopred odsúhlasil prenajímateľ a dohodol podiel finančných prostriedkov, ktorým prispeje na opravu za predpokladu, že ide o zhodnotenie predmetu nájmu.
25.Podľa čl. VII. bod 1 zmluvy Nájomný vzťah podľa tejto zmluvy sa môže skončiť pred dohodnutou dobou nájmu: a/ písomnou dohodou zmluvných strán, b/ výpoveďou, c/ odstúpením od zmluvy.
26.Podľa čl. VII. bod 3 zmluvy Nájomca a prenajímateľ sú oprávnení vypovedať nájom z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
27.Podľa čl. VII. bod 4 zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že výpovedná doba je 6 mesiacov a začína plynúť od l. januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane. V prípade naplnenia dôvodov výpovede podľa odseku 1 písm. b.), odseku 2 bod 2.1. až 2.5. tohto článku, je výpovedná lehota 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca, po podaní výpovede v písomnej forme.
28.Podľa čl. VIII. bod 1 zmluvy Prenajímateľ sa s nájomcom dohodli na písomnej forme právnych úkonov. Akékoľvek zmeny a dodatky k zmluve sa musia vykonať vo forme písomného dodatku.
29.Podľa dodatku č.1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.12.2015 bod. 1 Zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 2000,- EUR /mes. s DPH, slovom dvetisíc/EUR/mes.
30.Podľa dodatku č.1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.12.2015 bod. 2 Zmluvné strany sa dohodli na započítaní investícií nájomcu do objektu nájmu vo vzťahu k dohodnutému nájomnému. Započítanie investície, investície, výška a spôsob započítania bude predmetom osobitného dodatku k tejto Zmluve.
31.Podľa dodatku č.1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.12.2015 bod. 3 Spotreba elektrickej energie bude fakturovaná mesačne podľa skutočne odobratého stavu na podklade spoločného odsúhlasenia stavu odberu na podružnom merači elektrickej energie, v elektrickej rozvodni pavilónu Kasína, vo výške priemernej fakturovanej ceny za odber 1 kWh/daný mesiac.
32.Podľa dodatku č.2 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.3.2016 bod. 2 Platby za nájom, energie a služby v rámci užívania prenajatých priestorov budú realizované vo výške podľa platného dodatku č.1 k zmluve, po vzájomnej dohode od 1.4.2016, s doplatkom aj za predchádzajúce obdobie do konca apríla 2016.
33.Podľa dodatku č.2 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.3.2016 bod. 4 Započítanie vzájomne odsúhlasených a obojstranne schválených nákladov nájomcu na sprevádzkovanie prenajatých priestorov bude realizované formou zápočtu oproti predpísanej výške platieb po dobu štyroch rokov vo výške 1 uznaných nákladov vždy k 30.6. v danom kalendárnom roku. Výška uznaných nákladov bude po ukončených rokovaniach zmluvných strán predmetom samostatného dodatku k zmluve, ktorý bude uzavretý do 30.6.2016.
34.Podľa dodatku č.3 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.6.2016 Na základe vzájomných rokovaní k uznaniu nákladov, potrebných a vynaložených na sprevádzkovanie prenajatých priestorov, ktoré je na obidvoch stranách potrebné konzultovať aj s príslušným audítorom pre daný kalendárny rok, sa zmluvné strany dohodli, že termín uzavretia dohody podľa bodu. 4 Dodatku č.2 z 18.03.2016 sa predlžuje do 31.08.2016.
35.Faktúrou č. 13831 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac november 2016 v sume 4781,16 Eur, faktúra splatná dňa 22.12.2016.
36.Faktúrou č. 13857 žalobca fakturoval stravovanie od 1.12. - 14.12.2016 a od 15.12 - 31.12.2016 v sume 3948,00 Eur, faktúra splatná dňa 27.1.2017.
37.Faktúrou č. 13858 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac december 2016 v sume 4837,90 Eur, faktúra splatná dňa 27.1.2017.
38.Faktúrou č. 14134 žalobca fakturoval stravovanie v mesiaci júl 2017 v sume 6292,18 Eur faktúra splatná dňa 28.8.2017.
39.Faktúrou č. 14156 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac august 2017 v sume 4523,49 Eur, faktúra splatná dňa 28.9.2017.
40.Faktúrou č. 14157 žalobca fakturoval stravovanie v mesiaci august 2017 v sume 6553,30 Eur, faktúra splatná dňa 28.9.2017.
41.Faktúrou č. 14175 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac september 2017 v sume 4513,53 Eur, faktúra splatná dňa 27.10.2017.
42.Faktúrou č. 14176 žalobca fakturoval stravovanie v mesiaci september 2017 v sume 5940,34 Eur, faktúra splatná dňa 27.10.2017.
43.Faktúrou č. 14198 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac október 2017 v sume 4500,13 Eur, faktúra splatná dňa 27.11.2017.
44.Faktúrou č. 14222 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac november 2017 v sume 4334,43 Eur, faktúra splatná dňa 29.12.2017.
45.Faktúrou č. 14237 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za obdobie 1 - 14.12.2017 v sume 2368,37 Eur, faktúra splatná dňa 10.1.2018.
46.Faktúrou č. 14246 žalobca fakturoval úrok z omeškania v sume 1280,40 Eur, faktúra splatná dňa 26.1.2018.
47.Z listiny označenej ako Vec: Tatranská kotlina - započítanie investícií do predmetu nájmu zo dňa 3.1.2017 vyplýva, že žalovaný mal s vedomím žalobcu vynaložiť finančné prostriedky do nebytových priestorov žalobcu, ktoré mal žalovaný v nájme, pričom týmito investíciami sa tieto priestory zhodnotili. Celková výška týchto nákladov činí 14 172,26 Eur (zakúpený materiál) + 10 865,38 Eur (cena prác), kde
týmto listom žalovaný žiada o odsúhlasenie týchto investícií s tým, že na základe ich odsúhlasenia by došlo k zápočtu pohľadávky žalobu proti pohľadávke žalovaného. /čl.89/
48.Z listiny zo dňa 1.12.2016 vyplýva, že žalobca vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.5.2016 /čl. 92/
49.Z prehlásenia podpísaného PhDr. Ing. Ľubomírom Maciakom vyplýva, že ako štatutárny zástupca žalobcu sa dohodol so štatutárnym zástupcom žalovaného na tom, že si na vlastné náklady upravia prenajatý nebytový priestor tak, aby bol obývateľný. Bol dohodnutý rozsah prác, bola dohodnutá inštalácia stoličkového výťahu a všetky práce boli ním priebežne kontrolované. /čl. 93/
50.Výzvou zo dňa 23.10.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky v celkovej sume 25 808,54 Eur. /čl. 100/
51.Listom zo dňa 19.12.2017 si žalovaný jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške 25 037,64 Eur voči žalobcovi oproti pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 28 808,54 Eur. /čl. 99/
52.Z listiny zo dňa 10.1.2018 /čl. 97/ vyplýva, že žalobca , jednostranný zápočet žalovaného neuznáva z dôvodu jeho zákonnej neprípustnosti, keďže považuje pohľadávku žalovaného za nespôsobilú na započítanie.
53.Z výsluchu svedka O. /čl. 147/ vyplýva, že je vedúci zariadenia opatrovateľskej služby žalovaného a ako taký bol v r. 2015 poverený žalovaným, aby uviedol do prevádzky nebytový priestor v Tatranskej Kotline, aby bol schopný prevádzky na účely, ktoré prevádzkuje žalovaný. Spolu v skupine s klientmi žalovaného asi 4 mesiace realizoval stavebné úpravy týchto nebytových priestorov, ktoré sú predmetom nájmov, kde boli vykonávané resp. potom neskôr poskytované služby žalovaného. Riaditeľ prenajímateľa sa chodil pozerať ako prebieha rekonštrukcia, s tým, že on ho ústne informoval o priebehu stavebných prác na tomto nebytovom priestore. Ani riaditeľ, ani neskôr správna rada žalobcu nespochybnila rozsah vykonaných prác. Čo sa týka samotných faktúr po zániku zmluvy o nájme resp. položiek, ktoré sú tam fakturované, vedel sa vyjadriť k otázke stravy, poskytovanej po ukončení nájomnej zmluvy. Zo strany prenajímateľa bol jednostranne informovaný, oboznámený o tom, že sa zvyšuje cena na sumu 7,10 Eur za osobu/deň, s tým, že s tým nesúhlasil a ani nemohol prejaviť súhlas, keďže nie je štatutár. Dodávka stravy od žalobcu po zániku nájomnej zmluvy bola realizovaná tak ako dovtedy, teda počas trvania nájomnej zmluvy s tým, že objednávka na stravu sa dala deň vopred na recepcii prenajímateľa, teda žalobcu, a následne na základe tejto objednávky bola ďalší deň dodaná strava. Svedok uviedol, že sa neskôr dozvedel, že strava bola dodávaná po zániku nájomnej zmluvy za inú cenu, ako bolo počas trvania nájomnej zmluvy. Po ukončení odoberania stravy od žalobcu, zabezpečoval dodávku stravy od súkromného dodávateľa, ktorý zabezpečoval stravu vo vákuovo balených obaloch pre klientov aj pre zamestnancov. Svedok v rámci svojej výpovede uviedol, že do jeho kompetencie ako prevádzkara spadalo zabezpečenie cez personálne zabezpečenie, technické zabezpečenie prevádzky samotného zariadenia. Čo sa týka stravy, z funkcie vedúceho prevádzkara vyplývalo, že pokiaľ došlo k jednostrannému ukončeniu dodávky stravy zo strany prenajímateľa, tak musel zabezpečiť dodávku stravy iným spôsobom, cestou súkromného dodávateľa, kde sa dohodli na spôsobe dodávky, na cene a na základe toho tento dodávateľ realizoval dodávku stravy po 30.9.2017.
54.Zo znaleckého posudku Ing. Bruna Boroša /čl. 170/ vyplýva, že v danom prípade sa nepodarilo získať žiadne potrebné podklady pre určenie všeobecnej hodnoty nájomného na predmetnú nehnuteľnosť. Preto v tomto prípade nie je možné určiť hodnotu nájomného výpočtom a hodnota nájmu je len na vzájomnej dohode obidvoch strán.
55. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.2.2020 č.k. 25Cb/23/2018 -200, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 29.953,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 23.12.2016 do zaplatenia , zo sumy 3.948,00 Eur od 28.1.2017 do zaplatenia , zo sumy 2.957,42 Eur od 28.1.2017 do zaplatenia , zo sumy 2.762,17 Eur od 29.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 119,52 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia , zo sumy 4.000,00 Eur od 29.9.2017 do zaplatenia , zo sumy 2.633,05 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.940,34 Eur od 28.10.2017 do zaplatenia , zo sumy 2.619,65 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.453,95 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.519,12 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 42 %. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Dňom 30.6.2017 došlo k ukončeniu zmluvy o nájme. Žalovaný vynaložil so súhlasom žalobcu náklady na rekonštrukciu/zmenu prenajatých priestorov a preto má nárok na náhradu týchto nákladov titulom bezdôvodného obohatenia. Súd považoval nárok žalobcu uplatnený žalobou za dôvodný a preukázaný v časti nároku za nájomné a poplatky a služby spojené s nájmom okrem nákladov na vykurovanie, pričom zohľadnil jednotlivé čiastočné úhrady faktúr vystavených a predložených žalobcom. Žalovaný si voči uplatnenej pohľadávke započítal svoj nárok na refundáciu vynaložených nákladov pričom však túto pohľadávku súd 1. inštancie považoval za nárok vyplývajúci z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného a nepovažoval ju za splatnú a preto uviedol, že pohľadávka žalovaného nebola spôsobilá na započítanie a k započítaniu vzájomných pohľadávok nedošlo.
56.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.8.2020, č.k. 4Cob/88/2020 -267 rozsudok súdu 1. inštancie zrušil v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 29.953,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 23.12.2016 do zaplatenia , zo sumy 3.948,00 Eur od 28.1.2017 do zaplatenia , zo sumy 2.957,42 Eur od 28.1.2017 do zaplatenia , zo sumy 2.762,17 Eur od 29.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 119,52 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia , zo sumy 4.000,00 Eur od 29.9.2017 do zaplatenia , zo sumy 2.633,05 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.940,34 Eur od 28.10.2017 do zaplatenia , zo sumy 2.619,65 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.453,95 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.519,12 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
57. V odôvodnení uviedol, že sa s právnym posúdením právneho základu ako aj splatnosti pohľadávky žalovaného na úhradu investícií vynaložených žalovaným súdom prvej inštancie, nestotožňuje. Ďalej uviedol, že nárok žalovaného na úhradu investícií do prenajatých nebytových priestorov je potrebné považovať za zmluvný nárok, nárok zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi stranami sporu a nie ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom na posúdenie práva na úhradu týchto investícií vynaložených žalovaným, keďže nedošlo ku konkrétnej dohode o ich náhrade, čo malo byť predmetom samostatného dodatku ku Zmluve o nájme, je potrebné použiť tretiu vetu § 667 Občianskeho zákonníka a nájomca je oprávnený požadovať ich úhradu až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Poukázal na to, že zákon hovorí o úhrade nákladov, a teda nehovorí o úhrade nevyhnutných nákladov a nákladov účelne vynaložených a ďalej na to, že žalovanému bol daný súhlas prenajímateľom na vykonanie úprav na prenajatej veci, čo vyplýva z prehlásenia bývalého štatutárneho orgánu žalobcu, H.o dňa 7.5.2018 /č.l. 93 spisu/, z ktorého je zrejmé aké úpravy nebytových priestorov boli zo strany žalobcu ako prenajímateľa odsúhlasené. Odvolací súd ďalej uviedol, že nárok na úhradu dôvodných nákladov vynaložených žalovaným sa stal splatným zánikom zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe výzvy žalovaného pre žalobcu na ich náhradu pričom to, že si žalovaný uplatnil u žalobcu právo na náhradu vynaložených nákladov vo výške 25.037,64 eur, v súlade s vtedy ešte platnou zmluvou o nájme a to požiadavkou na ich odsúhlasenie žalobcom vyplýva jednoznačne z listu žalovaného zo dňa 3.1.2017 /č.l. 89/.
58. Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že pohľadávka žalovaného na náhradu vynaložených nákladov na predmet nájmu sa stala splatnou deň po dni, keď došlo k zániku zmluvy o nájme, teda dňa 1.7.2017 a preto nie je možné súhlasiť ani s tým záverom, že následný započítací prejav žalovaného zo dňa 19.12.2017 je neplatný právny úkon z dôvodu, že žalovaný si započítaval voči splatnej pohľadávke žalobcu svoju nesplatnú pohľadávku, čo je neprípustné podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Súdu prvej inštancie uložil v ďalšom konaní jednoznačne a s ohľadom na argumentáciu žalovaného opätovne posúdiť otázku vzniku nároku žalobcu na zaplatenie 29.953,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 23.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.948,- eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.957,42 Eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.762,17 eur od 29.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 119,52 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia , zo sumy 4.000,-Eur od 29.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.633,05 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.940,34 Eur od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.619,65 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.453,95 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.519,12 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, a vysporiadať sa so samotnou dôvodnosťou žalovaným označenej pohľadávky na započítanie. Teda posúdiť pohľadávku žalovaného titulom náhrady vynaložených nákladov v súlade s naznačenými závermi odvolacieho súdu. Ďalej odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť samotnej výšky tejto pohľadávky žalovaného, ktorú žalovaný
jednostranne započítal voči pohľadávke žalobcu a zároveň posúdiť, či na základe tohto započítania došlo k zániku vzájomných pohľadávok strán sporu a v akom rozsahu, keďže žalobca rozporoval výšku uplatnených nákladov žalovaným. Zároveň odvolací súd uviedol, že na žalovanom je dôkazné bremeno, aby v konaní jednoznačne preukázal náklady vynaložené na zmenu prenajatej veci ako aj ich rozsah a to dokladmi o nadobudnutí použitého materiálu a úhrade ceny/odplaty vykonaných prác. Takýmto dôkazom podľa odvolacieho súdu nie je posudok č. 3/2018 o technickom zhodnotení nebytového priestoru, ktorý v konaní predložil žalovaný. 59. Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
60. Žalovaný na výzvu súdu predložil pokladničné doklady, faktúry o zakúpení stavebného materiálu a zariadenia čl. 317 - 413, kópiu stavebného denníka čl. 285 - 292, mzdové listy zamestnancov žalovaného p. D. čl. 294 - 297, vyúčtovanie jázd za júl a august 2015 p. J. a vyúčtovanie jázd za jún a júl 2015 p. O. čl. 298 - 301, faktúry žalobcu za poskytovanie stravy za mesiace júl - október a december 2015 č. 13179, 13194, 13229,13300, 13251) čl. 302 - 306 a výročnú správu o činnosti a hospodárení žalovaného za rok 2015.
61. Žalovaný vo svojom vyjadrení /čl. 282 - 284/ uviedol, že náklady svojej činnosti potrebnej a vynaloženej na sprevádzkovanie nebytových priestorov žalobcu špecifikuje na sumu:
- 15.822,85 Eur titulom nákladov na stavebný materiál a zakúpenie zariadenia stoličkový výťah Stannah s.r.o. - čo preukazuje predloženými pokladničnými dokladmi, faktúrami o zakúpení stavebného materiálu a zariadenia,
- 2.948,00 Eur titulom mzdy, ktorá bola vyplatená dvom zamestnancom žalovaného ( G.yi ) ,ktorý vykonávali odborný dohľad pri realizácii prác - čo preukazuje jednak kópiou stavebného denníka (ich prítomnosť na realizácii zmien) a ich mzdovými listami,
- 2.815,00 Eur titulom náhrady nákladov vynaložených na preplatenie náhrad za používanie súkromných motorových vozidiel svojich zamestnancov ( G.i) - čo preukazuje vyúčtovanie jázd za júl a august 2015 p. J. a vyúčtovanie jázd za jún a júl 2015 p. O.- 1.689,66 Eur titulom zabezpečenia stravy (obedov) pre svojich klientov v dňoch, kedy pracovali na prestavbe prenajatých priestorov- čo preukazuje faktúrami žalobcu za poskytovanie stravy za mesiace júl - október a december 2015,
- 4.896,76 Eur titulom ďalších personálnych nákladov pri prácach klientov na prestavbe prenajatých priestorov, ktoré žalovaný pokrýval v rámci ekonomicky oprávnených nákladov na jedného klienta v resocializačnom zariadení, dotovaných zo strany VÚC, vypočítaná podľa počtu odpracovaných dní na stavbe. Celková výška preukázaných nákladov podľa žalovaného teda činí 28.172,72 Eur, pričom podľa jeho názoru pohľadávka žalobcu vo výške 29.952,22 Eur zanikla v dôsledku započítania v tomto rozsahu a navrhol aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie len sumy 1.779,50 Eur.
62.Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení /čl. 418/ uviedol, že
- čo sa týka predložených dokladov o zakúpení materiálu, takmer zo žiadneho nevyplýva, že materiál na ňom uvedený zakúpil žalovaný, ani že ho použil práve na rekonštrukciu zariadenia žalobcu, pričom tvrdenia žalovaného nie sú podložené žiadnym rozpočtom alebo výkazom výmer, ktorý by riadne preukázal, aké množstvo materiálu sa na rekonštrukciu skutočne použilo a zároveň uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné spoľahlivo zistiť, v akom technickom stave sa prenajaté priestory nachádzali pred ich rekonštrukciou a v akom technickom stave boli po ukončení rekonštrukcie. Poukázal na to, že niektorý materiál bol zakúpený pred začatím prác podľa stavebného denníka, niektorý po ich ukončení, použitie niektorého materiálu nemá oporu v stavebnom denníku, ďalej žalovaný zakúpil aj náradie, ktoré po ukončení prác zostalo žalovanému a mohol ho ďalej použiť ďalej to bol materiál ktorý nemá žiaden súvis s trvalou zmenou prenajatej veci. V súvislosti so stoličkovým výťahom poukázal na to, že ten je samostatnou vecou, ktorá nie je trvalým spôsobom spojená s prenajatou vecou, a ktorú je možné zo zariadenia žalobcu odmontovať a premiestniť bez toho, aby došlo k neprimeranému poškodeniu výťahu alebo poškodeniu prenajatej veci. Uviedol, že pre žalobcu je tento nepotrebný, neslúži potrebám jeho klientov a žalovaného opätovne vyzval na jeho prevzatie.
- podľa žalobcu mzdové náklady a náklady na stravovanie klientov a zamestnancov žalovaného nemajú žiaden priamy súvis s rekonštrukciou prenajatej veci, pričom povinnosť platiť zamestnancom za vykonanú prácu mzdu, zabezpečovať im jedno teplé jedlo denne, ako aj povinnosť zabezpečovať stravovanie svojim klientom patrí k základným povinnostiam žalovaného. Tieto náklady by teda bol žalovaný povinný vynaložiť bez ohľadu na to, kde sa jeho klienti a zamestnanci nachádzali a akú činnosť
vykonávali a teda v súvislosti s jeho rozhodnutím poskytnúť klientom terapiu formou práce v zariadení žalobcu pod dozorom jeho dvoch zamestnancov nevznikli žalovanému žiadne náklady navyše.
- čo sa týka dopravných nákladov žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal ich skutočné vynaloženie , pretože len samotné vyúčtovanie náhrady za požitie vlastného motorového vozidla nepreukazuje, že ich žalovaný skutočne zamestnancom vyplatil.
- čo sa týka refundácie ekonomicky oprávnených nákladov na jeho klientov uviedol, že tieto náklady nie sú bližšie špecifikované, nie je uvedené v čom spočívajú ani to kedy a ako ich vynaložil. Poukázal pri tom na výpoveď svedka Gála dňa 14.1.2019 , ktorý uviedol, že klienti vykonávali rekonštrukčné práce na báze dobrovoľníctva t.j. že žalovaný nemal na nimi vykonané práce žiadne náklady.
63.Následe právny zástupca žalovaného v rámci svojho vyjadrenia /čl. 424/ uviedol, že všetok zakúpený materiál ( o ktorom predložil doklady ) bol bezpochyby použitý na predmetnej rekonštrukcii priestorov žalobcu, pričom bol nakupovaný v predajniach kde bol najlacnejší, najvýhodnejší. Uviedol, že pre získanie povolenia na výkon opatrovateľskej služby bolo potrebné zabezpečiť bezbariérovosť prenajatej budovy a z toho dôvodu so súhlasom O. bol na náklady žalovaného zriadený stoličkový výťah. Ako vyplýva z faktúry spoločnosti Stannah s.r.o. predmetom dodávky bola montáž novej vodiacej koľaje + príslušenstvo, pričom túto individuálne zhotovenú vodiacu lištu na schodisko nie je možné použiť na iné schodisko. Samotná stolička je bez vodiacej lišty nepoužiteľná a jediné využitie má práve len v budove žalobcu.
- čo sa týka uplatnených mzdových nákladov na zamestnancov uviedol, že títo museli byť počas rekonštrukcie vyňatí z rozpisu terapeutického dozoru resocializačného zariadenia. Ich prácu museli zabezpečiť iní pracovníci, ktorým bolo potrebné zaplatiť nadčasy. Uviedol, že žalobca dal súhlas s tým, že rekonštrukčné práce budú vykonávať svojpomocne klienti a pracovníci žalovaného a bol si vedomý, že žalovaný bude musieť zabezpečiť a platiť odborný a terapeutický dozor na pracovisku a nemal voči tomu žiadne námietky. Čo sa týka nákladov na stravu zástupca žalovaného uviedol, že je pravdou, že ak by boli pracovníci v resocializačnom zariadení, tak stravu by riadne dostávali s ostatnými klientmi ale za podstatne iných nákladov ako to bolo keď pracovali na objekte žalobcu a obedy im fakturoval žalobca. Raňajky, olovranty a večere poskytoval žalovaný na svoje náklady.
- čo sa týka náhrad za použitie vlastného motorového vozidla zamestnancami žalovaného , predložil doklady preukazujúce ich skutočné vyplatenie /čl. 427 - 430/. -vo vzťahu k ekonomicky oprávneným nákladom uviedol, že počas vykonávania rekonštrukčných prác klienti okrem teplých obedov dostávali aj raňajky, večere, olovranty, dostali pracovné odevy a aj riadne ošatenie, vreckové. S ich činnosťou je spojený manažment celej organizácie žalovaného, ktorý pri zmluvách o dielo vstupuje do ceny diela, ktoré objednávateľ musí zhotoviteľovi zaplatiť. V prípade žalovaného to však ide na úkor ekonomicky oprávnených nákladov na jedného klienta v resocializačnom zariadení, dotovaných zo strany VÚC, teda na úkor nákladov celej neziskovej organizácie žalovaného. Vzhľadom na uvedené zotrval na tom, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v rozsahu 28.172,22 Eur je dôvodná pričom pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou zanikla započítaním.
64.Následne právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení /čl. 435/ zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Z, k vyjadreniu predloženého vyjadrenia spoločnosti Stannah s.r.o. vyplýva, že predmetom dodávky pre objednávateľa ReSocia, n.o bola verzia B) zmluvy o dielo č. SK 15547 teda dodávka vodiacej koľajnice pre stoličkový výťah Stannah model 260 , čo bola atypická zákazka, vyrábaná presne na mieru podľa konkrétneho lomeného interiérového schodiska. predmetné vodiace koľajnice by sa dali použiť jedine na úplne presnom, rozmerovo rovnakom schodisku. jediné čo je možné použiť je vozík a sedačka, ak sú vo vyhovujúcom stave./čl. 437/
65.Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu /čl. 443/ vyplýva, že trvá na svojej doterajšej argumentácii. Poukázal na to, že podľa jeho názoru predmetom zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou Stannah s.r.o. bolo okrem zhotovenia vodiacej koľajovej lišty aj repasovanie stoličkového výťahu, ktorého zapožičanie zabezpečil sám žalovaný od ÚPSVaR . teda časť zo sumy 8910,00Eur bola použitá aj na zhodnotenie majetku ÚPSVaR, teda majetku tretej osoby, ktorý je žalovaný povinný vrátiť. V dôsledku toho tak v zariadení žalobcu zostane prázdna vodiaca lišta, ktorá sama o sebe nemá žiadne využitie. Preto akékoľvek náklady na jej obstaranie sú podľa názoru žalobcu neúčelné. Zároveň predložil zmluvy o dielo, ktoré preukazujú, že iný klienti, ktorí si od spoločnosti Stannah objednali len dodávku vodiacej lišty a montáž výťahu (zapožičaného z UPSVaR) platili za tieto práce len sumy v stovkách Eur 660,00 Eur /čl. 450/ resp. 2160,00 Eur /čl. 445/ a z toho dôvodu si žalobca myslí, že takmer celá suma bola žalovaným vynaložená na repasovanie starého výťahu a nie na montáž koľajovej lišty.
66. Z výsluchu svedka J. na pojednávaní dňa 6.9.2021 /čl. 460/ vyplýva, že sa pred začatím prác, dostavil na miesto rekonštrukcie, kde dal pokyny čo a aký materiál bude potrebovať . Následne mal zo strany nadriadených povolené, aby realizoval nákupy, či už náradia, alebo materiálu, ktorý bol potrebný priebežne podľa realizácie prác, keďže sídlo žalovaného od miesta kde bola vykonaná rekonštrukcia, je cca viac ako 200 km, takže mal toto povolenie nakupovať buď v blízkosti tohto zariadenia, ktoré bolo rekonštruované, alebo po ceste s tým, že následne sa každý týždeň dostavil do sídla žalovaného, kde predložil bločky a po odsúhlasení zo strany nadriadených, mu boli tieto peniaze preplatené. Predložil súdu ním vypracované zosumarizovanie nákladov, ktoré boli realizované , resp. nákupov materiálu na túto stavbu, ktoré boli realizované, kde uviedol, že ručí zato, že všetok tento materiál bol použitý na túto stavbu. Uviedol, že stav nehnuteľnosti žalobcu bol taký žalostný, že bolo potrebné značné množstvo rekonštrukčných prác, pričom niekedy boli potrebné 3 vrstvy náterov, bolo potrebné zabezpečiť bezbariérovosť a rôzne ďalšie práce, pretože stav toho zariadenia bol zlý. Materiál nakupoval najmä v obci Lendak, pokiaľ sa týka toho, že niektoré bločky majú rovnaký dátum nákupu tak uviedol že sa nákupy realizovali tak, že ráno začali práce a v priebehu prác zistili, že materiál došiel a ešte ho bolo potrebné dokúpiť, tak sa sadlo do auta a išlo sa nakúpiť znova ten istý materiál, pretože nebolo možné presne zistiť, koľko budú potrebovať a danú stavbu. Pokiaľ sa týka nákupov realizovaných po ukončení prác v zmysle stavebného denníka uviedol, že nevylučuje tieto nákupy, pretože po kontrole zo strany hygieny, alebo úradu regionálneho zdravotníctva boli ešte zistené určite nedostatky, drobnosti, ktoré bolo potrebné doplniť, resp. odstrániť nejaké nedostatky, a preto boli realizované ďalšie menšie práce na tomto zariadení. Pokiaľ sa týka nečitateľného dokladu na sumu 303,12 Eur pod položkou P142/2015 /súd uvádza, že sa nachádza na čl.362/ uviedol, že ide o nákup lexanu a líšt, ktorými boli spájané jednotlivé kusy + doprava, keďže išlo o rozmernejší náklad, ktorý nebolo možné uložiť do môjho motorového vozidla a čo sa týka nakúpenia náradia, ako klatkostroj, meradlá, magnetky, čistiace prostriedky, vrecia, rôzne utierky, uviedol, že na tomto zariadení opravovali aj staré skrine, starý nábytok, kde bolo potrebné práve vymeniť magnetky, alebo doplniť, takisto sa realizovalo čalúnenie jednej časti válendy a zároveň v priebehu stavby bolo potrebné aj čistiť stavenisko, takže na to boli kupované čistiace prostriedky. Svedok ďalej uviedol, že obed objednávali od žalobcu, to bolo jedno teplé jedlo denne v sume 3,15 € + DPH. Uviedol, že klienti pokiaľ boli v zariadení, tak cena stravnej jednotky celodenná bola okolo 100,- Sk, čo je cca 3,15 € v tej dobe. Pokiaľ sa týka raňajok, olovrantu a večerí, tak to realizovali vo svojej réžii a vo vlastnej réžii zabezpečovali aj ochranné pomôcky. Štrky a štrkopiesky použili v miestnosti, kde sa robilo wc, resp. sprchy pre imobilných, kde bolo potrebné do podlahy zabudovať a následne zrobiť novú podlahu, kde sa to betónovalo a zároveň aj v ďalšej miestnosti bola stena v takom zlom stave, že bolo potrebné urobiť nové omietky a tam mali dovezený betón a teda aj tam boli použité. Pokiaľ sa týka nákladov na zasklievanie uviedol, že niektoré okná boli na budove rozbité, preto demontoval okná, odniesol ich do sklenára, kde boli založené nové sklá do okien a vrátil sa na miesto rekonštrukcie. K položke visiaci zámok, /čl. 335 rub/ uviedol, že pravdepodobne spolu s tým visiacim zámkom bola na bločku aj reťaz, čo používal na zabezpečenie prívesného vozíka, ktorý pripevňoval o zábradlie, ktoré tam bolo.
67. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 6.9.2021 na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii, pričom namietol aby boli náklady na cestovné zarátané do nákladov žalovaného vynaložených na rekonštrukčné práce, keďže má zato, že aj z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že do týchto nákladov patria len náklady na stavebný materiál a na práce, ktoré boli vykonané, teda nie náklady na mzdy, stravné, ani cestovné.
68. Právny zástupca žalovaného rovnako zotrval na svojej doterajšej argumentácii a navrhol aby súd posúdil náklady žalovaného na zmeny prenajatej veci tak, že sú preukázateľne vynaložené vo výške 28.172,732 Eur a aby žalovaného zaviazal len na zaplatenie 1.779,50 Eur.
69. Ďalšie dôkazy súd nevykonal, lebo ich strany nenavrhli resp. na vykonaní ďalších dôkazov netrvali.
70.Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:
71. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
72.Podľa § 3 ods. 1 ,2 , 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca ") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4)
73.Podľa § 5 ods. 1 ,2 ,3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
74.Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
75.Podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
76.Podľa § 20 ods.2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
77. Podľa § 563 OZ Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
78.Podľa § 580 OZ Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
80.Podľa § 581 ods. 1 ,2 OZ Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
81.Podľa § 667 ods. 1 ,2 OZ Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
82.Podľa § 517 ods.1 ,2 OZ Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
83.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
84. Podľa § 451 ods. 1 ,2 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
85.V posudzovanom prípade nejde o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a preto sa tento vzťah riadi príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka .
86.Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.5.2015 zmluvu o nájme nebytových priestorov. Na základe tejto zmluvy žalovaný užíval nebytový priestor vo vlastníctve žalobcu. Tento nebytový priestor nebol v čase uzavretia zmluvy v stave spôsobilom na užívanie na dohodnutý účel, preto žalovaný realizoval, so súhlasom žalobcu ako prenajímateľa, zmeny/úpravy nebytového priestoru potrebné pre jeho sprevádzkovanie. V zmluve bolo medzi stranami dohodnuté nasledovné „ak nájomca vynaložil na predmet nájmu náklady na opravu, ktorá nebola spôsobená bežným užívaním predmetu nájmu a oprava sa vykonala so súhlasom prenajímateľa, má nájomca nárok na úhradu týchto nie bežných opráv, ak ich výšku vopred odsúhlasil prenajímateľ a dohodol podiel finančných prostriedkov, ktorým prispeje na opravu za predpokladu, že ide o zhodnotenie predmetu nájmu“; následne dodatkom č. 2 k tejto zmluve bolo stranami dohodnuté, že po odsúhlasení žalovaným vynaložených nákladov žalobcom, budú tieto investície započítané oproti predpísanej výške platieb po dobu štyroch rokov vo výške 1 uznaných nákladov vždy k 30.6. v danom kalendárnom roku. Dňa 1.12.2016 bola zaslaná žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy a dňom 30.6.2017 došlo k zániku nájomnej zmluvy uplynutím výpovednej doby.
87.Je nesporné, že k úpravám nebytového priestoru žalobcu zo strany žalovaného došlo. Teda v zmysle ustanovení § 667 OZ má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu vynaložených nákladov na túto úpravu. Keďže nedošlo ku konkrétnej dohode o ich náhrade, čo malo byť predmetom samostatného dodatku ku zmluve o nájme, je potrebné použiť tretiu vetu § 667 OZ a nájomca je oprávnený požadovať ich úhradu až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci.
88.Žalovaný na preukázanie výšky vynaložených nákladov predložil pokladničné doklady o zakúpení stavebného materiálu, náradia a zariadení. Súd v tejto súvislosti uvádza, že svedok J.l vo svojej výpovedi potvrdil, že všetok zakúpený materiál bol použitý na rekonštrukciu/úpravy budovy žalobcu. Ďalej má súd preukázané, že aj štrky, štrkopiesky, čistiace prostriedky, zasklievanie okien boli vykonané resp. ich zakúpenie a použitie bolo potrebné pri rekonštrukcii budovy žalobcu. Materiál, ktorý bol zakúpený, korešponduje s rozsahom odsúhlasených zmien žalobcom, ktorý vyplýva z vyjadrenia O. na čl. 93 ( výstavba priečok, výmena keramiky, oškrabanie stien, maľoviek, vodoinštalačných prác zabezpečenie bezbariérovosti ). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že aj materiál zakúpený pred začatím prác aj po ich ukončení (v zmysle predloženého stavebného denníka) bol použitý na tejto stavbe. Pokiaľ sa týka zakúpeného náradia a zariadení tak súd v tejto súvislosti uvádza, že ich zakúpenie bolo vyvolané potrebou vykonania stavebných prác, ktoré boli odsúhlasené zástupcom žalobcu, pričom je samozrejmé, že ak sa žalobca so žalovaným dohodli na tom, že stavebné úpravy vykoná žalovaný svojpomocne, tak na tieto práce je potrebné aj zakúpenie pracovného náradia. V prípade, ak by žalovaný na rekonštrukčné práce využil externú firmu náklady na tieto komponenty by boli zarátané v cene za vykonané práce. Čo sa týka nákladov vynaložených na zakúpenie a inštaláciu stoličkového výťahu súd uvádza, že z vyjadrenia spoločnosti Stannah s..ro. /čl.437/,má súd preukázané , že suma 8.910, Eur bola vyplatená ako odplata za dodanie vodiacej koľajnice pre stoličkový výťah a jej inštaláciu a teda nie za samotný stoličkový výťah. Z vyjadrenia Ing. Maciáka vyplýva, že žalobca odsúhlasil aj inštaláciu stoličkového výťahu, čo bolo potrebné na účely poskytovania sociálnych služieb žalovaným v budove žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje za preukázané a dôvodné náklady na stavebný materiál a zariadenia v celkovej výške 15.531,34 Eur. Súd považuje za preukázanú výšku vynaložených nákladov evidovanú pod P142/2015 al. zamykací, páska v sume 303,12 Eur (kde pokladničný doklad o tejto platbe na čl. 362 je nečitateľný), vzhľadom na to, že svedok Gál vo svojej výpovedi objasnil, čo bolo zakúpené, aj dôvod, prečo bol uvedený materiál zakúpený. Teda súd má preukázané , že tento výdavok bol reálne vynaložený
na danú stavbu. Súd z predložených dokladov neuznal doklad o zakúpení visacieho zámku /čl.335 rub/, a klinového remeňa /čl. 369/, kde tieto náklady rozhodne nesúvisia so zmenou prenajatej veci. Rovnako súd nepriznal náhradu nákladov ktorých výška nebola preukázaná z dôvodu nečitateľnosti dokladov ( a to doklad pod položkou P88/2015 - brúska pištoľ v hodnote 161,28 Eur/ čl. 336/ , doklad pod položkou P159/2015 - hadica, sifón, koleno PVC 6,20 Eur /čl.372/ ). Súd neuznal ani položku pod P142/2015 správny poplatok/RÚ verejného zdravotníctva 50,00 Eur , keďže nemal preukázané, že skutočne tento poplatok bol zaplatený. Súd uvádza, že i keď žalobca spochybňoval žalovaným predložené doklady, tak nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný tento materiál nezakúpil , prípadne ,že tento nebol použitý na rekonštrukciu budovy žalobcu.
89.Pokiaľ sa týka žalovaným uplatnenej náhrady nákladov vynaložených na zabezpečenie prepravy klientov ako aj zásobovanie stavebným materiálom súkromnými vozidlami zamestnancov žalovaného tak súd je toho názoru, že tieto náklady boli vyvolané potrebou rekonštrukčných prác na budove žalobcu. Žalobca musel byť uzrozumený s tým, že ak sa so žalovaným dohodli na tom, že priestory v jeho nehnuteľnostiach upraví žalovaný sám na vlastné náklady prostredníctvom svojich zamestnancov a klientov tak bude ich musieť na miesto stavby dopraviť a rovnako tak materiál. Pričom náklady na externú prepravnú spoločnosť by boli nepochybne vyššie ako náklady uplatnené žalovaným. Zo žalovaným predložených výdavkových pokladničných dokladov a kníh jázd /čl. 427 - 430/jednoznačne vyplýva, že vyplatil zamestnancovi Gálovi za mesiac júl - august 2015 cestovné náhrady vo výške 2650,83 Eur a zamestnancovi D.a júl 2015 125,19 Eur ( z toho za cestu v súvislosti s prácami na budove žalobcu sumu 73,50 Eur) a za mesiac august 2015 sumu 114,37 Eur (z toho za cestu v súvislosti s prácami na budove žalobcu sumu 90,67 Eur). Celková výška cestovných náhrad činí 2.815,00 Eur.
90.Súd uvádza, že ďalšie náklady uplatnené žalovaným nepovažoval za preukázané a odôvodnené. Pokiaľ sa týka náhrady mzdy zamestnancom žalovaného vo výške 2.948,00 Eur, tak súd uvádza, že túto mzdu musel žalovaný platiť vždy, či by zamestnanci žalovaného boli vo svojom domovskom resocializačnom zariadení resp. či by vykonávali rekonštrukciu budovy žalobcu. Do úvahy by pripadala jedine náhrada prípadného rozdielu v nákladoch na mzdy zamestnancov spôsobeného výlučne tým, že boli účastní rekonštrukcie budovy žalobcu. Tento rozdiel v mzdových nákladoch však súdu v priebehu konania nebol preukázaný a zároveň súd uvádza, že žalovaný v priebehu konania netvrdil, že mal vyššie náklady na mzdu zamestnancov Gála a Jurínyho z dôvodu realizácie rekonštrukcie budovy žalobcu. -Pokiaľ sa týka nákladov na stravu (teplé obedy) vo výške 1.689,66 Eur, ktoré boli zamestnancom žalovaného a jeho klientom počas realizácie stavebných úprav poskytované žalobcom za úhradu súd uvádza, že túto povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov a klientov má žalovaný vždy, či boli v resocializačnom zariadení resp. či im je táto strava poskytovaná inde. Nie je možné takto vynaložené náklady nahradiť un bloc v celej výške. Podľa názoru súdu, by bolo možné náhradu nákladov na obedy priznať len v rozsahu, v ktorom tieto náklady v súvislosti s realizáciou stavebných úprav na budove žalobcu prevyšovali bežné/štandardné náklady na obed v domovskom resocializačnom zariadení klientov a zamestnancov žalovaného. To, že žalovaný mal zvýšené náklady so zabezpečením obedov pre svojich klientov a zamestnancov v súvislosti s realizáciou stavebných úprav na budove žalobcu , a v akom rozsahu, súdu nebolo preukázané. -Pokiaľ sa týka ekonomicky oprávnených nákladov, tak právny zástupca žalovaného uviedol, že do tejto kategórie patria náklady na zabezpečenie raňajok, olovrantov, večerí pracovných odevov ako aj riadneho ošatenia a vreckového. Súd uvádza, že žalovaný zabezpečuje pre svojich klientov raňajky, večere, olovranty vo svojom zariadení takže tieto náklady mal/musel vynaložiť tak či tak. Ak mal s ich zabezpečením, rovnako so zabezpečením pracovných odevov, zvýšené výdavky, súd považuje za odôvodnené len to zvýšenie nákladov, rozdiel v nákladoch, avšak súdu nebol v priebehu konania predložený žiaden doklad preukazujúci jednak špecifikáciu jednotlivých nákladov na raňajky, olovranty večere , pracovné odevy a ani vyčíslenie prípadného zvýšenia, rozdielu vo výdavkoch na ne, v súvislosti s realizáciou stavebných úprav na budove žalobcu. Tak ako si tieto výdavky uplatnil žalovaný ( un bloc vo forme ekonomicky oprávnených výdavkov) je pre rozhodnutie súdu nedostatočné a preto ich súd nemohol priznať.
91.Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalovaný preukázal celkové náklady vynaložené na realizáciu zmien prenajatej veci vo výške 18.346,34 Eur ( 15.531,34 Eur + 2.815 Eur). Pokiaľ sa týka odpočítania znehodnotenia zmien, ku ktorému došlo v dôsledku užívania veci súd uvádza, že podľa vykonaného dokazovania zmena/rekonštrukcia budovy žalobcu bola ukončená koncom roka 2015, pričom spočiatku neboli priestory využívané na 100 % , a k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo
k 30.6.2017. Podľa názoru súdu za tak krátky čas plnohodnotného užívania budovy žalobcu nemožno hovoriť o nejakom znehodnotení vykonaných zmien, stavebných úprav, žalovaným , maximálne o nejakom nepatrnom, ktoré však nemôže mať dopad na zníženie žalovaným preukázanej výšky vynaložených nákladov. Súd zároveň uvádza, že v priebehu celého konania žalobca netvrdil, že došlo k znehodnoteniu vykonaných zmien na jeho nehnuteľnosti.
92.Žalovaný v konaní namietal dôvodnosť časti uplatneného nároku žalobcu a to, jednak fakturovaných nákladov na vykurovanie, ako aj náklady na stravné v čase po zániku nájomnej zmluvy presahujúce sumu 4,45 Eur na osobu a deň.
93.Súd len na kompletizáciu odôvodnenia rozsudku uvádza, že o časti žalobou uplatneného nároku žalobcu a to zaplatení nákladov za vykurovanie už rozhodol v rozsudku zo dňa 24.2.2020 tak, že v tejto časti žalobu zamietol, pričom tento výrok nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán sporu a preto je právoplatný.
94.Z nájomnej zmluvy resp. dodatku č. 2 k tejto zmluve vyplýva, že strany sa dohodli na cene stravy pre klientov vo výške 4,45 Eur na osobu a deň. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po zániku zmluvy o nájme žalobca oznámil žalovanému, že cena stravy sa od 1.7.2017 zvyšuje na sumu 7,10 Eur na osobu a deň, žalovaný realizoval objednávky stravy od žalobcu aj po oznámení zvýšenia ceny za stravu, teda prijal tento návrh žalobcu ohľadne novej ceny a teda došlo k uzavretiu novej zmluvy (dohody) ohľadne ceny za dodávku stravy. Námietka žalovaného, že šlo len o jednostrannú ponuku žalobcu a on tento návrh neprijal, preto aj faktúry za stravu v sume prevyšujúcej 4,45 Eur nehradil, neobstojí. Z výpovede svedka Gála ( prevádzkara zariadenia žalovaného) má súd preukázané, že objednávky stravy realizoval on, tak ako počas trvania zmluvy o nájme, s tým, že objednávanie a zabezpečovanie stravy pre klientov zariadenia patrilo do jeho kompetencie ( čl. 151,152 ). Žalovaný toto tvrdenie svedka vôbec nerozporoval. Vychádzajúc z takéhoto dôkazného stavu za použitia ust. § 20 ods. 2 OZ , podľa ktorého za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé, je súd toho názoru, že prevádzkar tým, že realizoval objednávky stravy aj po oznámení o zvýšení ceny, došlo k prijatiu návrhu (uzavretiu dohody o cene stravy) konkludentne, aktívnym konaním žalovaného, pretože súd má za preukázané, že prevádzkar žalovaného bol oprávnený uzavrieť so žalobcom dohodu o dodávke stravy za novú (vyššiu cenu) a táto dohoda jednoznačne zaväzuje žalovaného. Súd zároveň uvádza, že by bolo nelogické aby žalovaný, napriek tomu, že nesúhlasil s vyššou cenou stravy, pokračoval v objednávkach stravy od žalobcu ďalšie 2 mesiace aj po tom , čo bola vystavená prvá faktúra za stravovania na sumu 7,10 Eur osoba /deň. Tvrdenie svedka, že o vyššej cene nevedel a dozvedel sa to až následne od štatutárneho orgánu žalovaného neobstojí a je vo vzťahu k žalobcovi irelevantné, keďže je vecou žalovaného aby informoval svojho zamestnanca (prevádzkara) o skutočnostiach významných pre konanie prevádzkara pri zabezpečovaní chodu zariadenia. Neobstojí ani tvrdenie právneho zástupcu žalovaného , vysloveného na pojednávaní dňa 14.1.2019, že došlo k zániku zmluvy 30.6.2017 a následne sa potom ďalej pokračovalo v užívaní nehnuteľností, bez toho, žeby žalobca podal návrh na vypratanie bytu teda sa pokračovalo ďalej podľa doterajších ustanovení v tej nájomnej zmluve a nebola žiadna iná zmluvná dohoda uzavretá ohľadne výšky stravného, preto má za to, že dôvodný je nárok max. do výšky dohodnutej v nájomnej zmluve, t.j. 4,45 Eur za deň. Súd poznamenáva, že takýto režim sa uplatňuje len v prípade nájomných zmlúv uzavretých na určitý čas, keď zmluva o nájme zanikne uplynutím tejto dohodnutej doby, a nájomca pokračuje v nájme veci resp. nehnuteľnosti, avšak v danom prípade bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú a navyše žalobca tým, že doručil žalovanému výpoveď zmluvy jednoznačne prejavil vôľu nepokračovať v nájomnom vzťahu za podmienok dohodnutých v zmluve. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd nárok žalobcu na náhradu nákladov na zabezpečenie stravy pre klientov žalovaného vo výške 7,10 Eur osoba / deň v období po zániku zmluvy považuje za jednoznačne preukázaný a dôvodný, a preto podľa názoru súdu je nárok žalobcu na zaplatenie vystavených faktúr za poskytovanie stravy v plnej výške dôvodný.
95. Pokiaľ sa týka nároku na nájomné za užívanie nehnuteľnosti po zániku zmluvy o nájme, súd uvádza, že nárok žalobcu na odplatu/odmenu za užívanie nehnuteľnosti po zániku nájomnej zmluvy je nutné posudzovať resp. právnym dôvodom vzniku tohto nároku žalobcu voči žalovanému je bezdôvodné obohatenie žalovaného, keďže žalovaný tým, že ďalej užíval nehnuteľnosť bez uzavretej zmluvy a neplatil nájomné za užívanie tejto nehnuteľnosti po zániku zmluvy, sa bezdôvodne obohatil ( ide o získanie majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu). Výšku bezdôvodného obohatenia
spočívajúcu v užívaní nebytového priestoru je potrebné určiť peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sume vynakladanej obvykle na danom mieste a v čase na užívanie obdobných nebytových priestorov, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Súd zadal na základe návrhu žalobcK. - znalcovi v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, vypracovať znalecký posudok ohľadne určenia všeobecnej hodnoty nájomného. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že všeobecnú hodnotu nájomného nie je možné v danom prípade určiť a hodnota nájmu je len na vzájomnej dohode oboch strán. Tento záver znalca, nerozporovali vo svojich vyjadreniach ani žalobca ani žalovaný, preto súd prihliadajúc na hospodárnosť konania prihliadol na záver znalca a považuje nárok žalobcu na úhradu nájomného za mesiace august až december 2017 ( čas užívania nehnuteľnosti po zániku zmluvy o nájme) vo výške 2.000,00 Eur mesačne, za dôvodný a preukázaný.
96.Zhrnúc vyššie uvedené, súd z faktúry č. XXXXX. má za dôvodný a preukázaný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, kde po zohľadnení čiastočných úhrad v sume 1900,68 Eur je dôvodná suma 1.000,00 Eur; z faktúry č. 13858 má za dôvodný a preukázaný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, vo výške 2.957,42, Eur; z faktúry č. 14156 má za dôvodný a preukázaný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, kde po zohľadnení čiastočných úhrad v sume 2.523,49 Eur je dôvodná suma 119,52, Eur; z faktúry č. 14175 má za dôvodný a preukázaný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom ,okrem nákladov na vykurovanie a vo výške 2.633,05 Eur; z faktúry č. 14198 má za dôvodný a preukázaný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie vo výške 2.619,65 Eur; z faktúry č. 14222 má za dôvodný a preukázaný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom ,okrem nákladov na vykurovanie vo výške 2.453,95 Eur; z faktúry č. 14237 má za dôvodný a preukázaný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom , okrem nákladov na vykurovanie vo výške 1.519,12 Eur.
-z faktúr za zabezpečenie stravovania fa. č. XXXXX považuje za dôvodnú sumu 3.948,00 Eur, z fa. č. 14134 po zohľadnení čiastočnej úhrady vo výške 3530,01 Eur považuje za dôvodnú sumu 2.762,17 Eur; z fa. č. 14157 po zohľadnení čiastočných úhrad v sume 2553,30 Eur považuje za dôvodný zostatok vo výške 4.000,00 Eur, z fa. č. 14176 považuje za dôvodnú sumu 5.940,34 Eur.
97.Celkovo teda súd považuje za dôvodný a preukázaný nárok žalobcu voči žalovanému vo výške 29.953,22 Eur.
98.Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu vzájomným započítaním pohľadávok. Započítanie možno privodiť len na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa alebo dlžníka. Forma tohto jednostranného úkonu nie je predpísaná. Započítaniu musí predchádzať oznámenie o započítaní. Kompenzačný prejav je prejavom vôle, ktorý smeruje k započítaniu vzájomných pohľadávok. Právne účinky kompenzačného prejavu nastanú, keď sa dostane do sféry dispozície druhého účastníka. Až týmto okamihom je voči druhému účastníkovi urobený a až vtedy nastávajú právne následky s ním spojené, ak bol urobený platne. Ako prejav vôle musí kompenzačný prejav spĺňať všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon. (§ 37 OZ ) Musí byť dostatočne určitý t.j. musí z neho vyplývať, akej pohľadávky sa týka, a v akej výške sa na započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa smeruje
99.Za započítací prejav žalovaného možno považovať listinu zo dňa 19.12.2017 (čl.99), ktorou si žalovaný započítava pohľadávku voči žalobcovi vo výške 25.037,64 Eur titulom nákladov vynaložených na opravu priestorov prenajatých od žalobcu.
100.Pre to, aby jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávok musia byť splnené podmienky uvedené v § 581 a 580 OZ t.j. musia to byť vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, musia to byť platné pohľadávky, ďalej započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
101.Započítanie vzájomných pohľadávok má právne účinky zániku záväzku k okamihu, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú. V okamihu, keď došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania a to v rozsahu v akom sa navzájom kryjú.
102.Súd má v konaní preukázané, že žalobca má pohľadávku voči žalovanému v rozsahu 29.953,22 Eur a žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 18.346,34Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené, došlo medzi žalobcom a žalovaným k započítaniu vzájomných pohľadávok v rozsahu 18.346,34 Eur a teda nárok žalobcu v tejto výške zanikol ( nie je dôvodný ) a preto musel súd žalobu v tejto časti zamietnuť.
103.Keďže pohľadávka žalobcu zanikla v dôsledku započítania len čiastočne, (v rozsahu 18.346,34) Eur tak súd vo zvyšnej časti t.j. v sume 11.608,88 Eur žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy.
104.Ako už súd uviedol vyššie, právne účinky započítania nastávajú v momente stretu splatných pohľadávok, t.j. od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Z hľadiska doby zániku vzájomných pohľadávok započítaním nie je rozhodné, kedy bol prejav smerujúci k započítaniu urobený resp. kedy došiel druhému účastníkovi. Súd je toho názoru, že za započítací prejav žalovaného možno považovať listinu zo dňa 19.12.2017 (čl.99). Ak bol započítací prejav urobený až po tom, čo sa pohľadávky stretli, má kompenzačný prejav spätné právne účinky k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). Pohľadávka žalovaného na náhradu nákladov vynaložených na úpravu prenajatej veci sa stala splatnou dňa 1.7.2017. Vzhľadom na uvedené došlo v dôsledku započítacieho prejavu žalovaného k zániku pohľadávky žalobcu z faktúry č. XXXXX splatnej dňa 22.12.2016 vo výške 1000,00 Eur; č. XXXXX splatnej dňa 27.1.2017 vo výške 3948,00Eur; č.XXXXX splatnej dňa 27.1.2017 vo výške 2957,42 Eur, č. XXXXX s.platnej dňa 28.8.2017 vo výške 2762,17 Eur; č. 14157 splatnej dňa 28.9.2017 vo výške 4000,00 Eur; č. XXXXX. splatnej dňa 27.10.2017 vo výške 3678,75 Eur.
105.Vzhľadom k tomu, že žalovaný je v omeškaní s úhradou zvyšných vystavených faktúr a strany si nedohodli v zmluve výšku úroku z omeškania, má žalobca nárok na úhradu úroku z omeškania v zákonnej výške.
106. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. XXXXX zo sumy 2261,59 Eur ( zostatok zo sumy 5940,34 Eur po čiastočnom zániku pohľadávky z dôvodu započítania pohľadávok vo výške 3678,75 Eur) v súlade s ust. § 517 ods.1 ,2 , OZ s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. , ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho zákonníka , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5%-álnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB (0,0) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
107.Čo sa týka úroku z omeškania za omeškanie s úhradou faktúr č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX . ( ktorými bolo fakturované nájomné za mesiace august až december 2017, kde právnym dôvodom vzniku nároku žalobcu je bezdôvodného obohatenie žalovaného - plnením bez právneho dôvodu) súd poukazuje na to, že bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, pri ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ . Pre splatnosť pohľadávky (nároku) žalobcu bola teda potrebná výzva adresovaná žalovanému na úhradu bezdôvodného obohatenia v určitej výške. Za takúto výzvu možno považovať až žalobu na začatie konania, ktorá bola žalovanému doručená dňa 30.4.2018 a teda žalovaný je v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia od nasledujúceho dňa po doručení žaloby t.j. od 1.5.2018, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania s úhradou týchto faktúr vo výške 5 % ročne od 1.5.2018.
108.Súd zároveň uvádza, že v prevyšujúcej časti žalobou uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol už v rozsudku zo dňa 24.2.2020, pričom tento výrok rozsudku nebol napadnutý odvolaním a teda je právoplatný .
109. Súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho , aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.
110. Žalobca do spisu predložil aj faktúru č. XXXXX. na sumu 1.280,40 Eur, ktorou vyčíslil úrok z omeškania za omeškanie s úhradou predložených faktúr. Súd uvádza, že žalobou uplatnenú sumu 42 085,35 Eur, resp. sumu 29 953,22 Eur po zamietnutí časti žaloby rozsudkom zo dňa 24.2.2020, tvoria len faktúry za stravné a za nájom a poskytnuté služby, súd preto vychádzal z toho, že vyčíslený
úrok z omeškania faktúrou č. XXXXX si žalobca v tomto konaní neuplatňuje, preto súd o tomto nároku nerozhodoval.
111.Zohladňujúc vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na úhradu 11.606,88 Eur (zostatku pohľadávky žalobcu po jej čiastočnom zániku v dôsledku započítania) a priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 119,52 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.633,05 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.261,59 Eur od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.619,65 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.453,95 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.519,12 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia
112.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
113.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
114. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal vo veci úspech v pomere 72 % a žalobca v pomere 28 % súd rozhodol , že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 44 % (72 - 28 ).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP ).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP )
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP ).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP ).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP ).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371 , 372 CSP ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP ).