Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/88/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: Sanatórium Tatranská Kotlina, n.o., Tatranská Kotlina 68, 059 54 Vysoké Tatry, IČO: 36 167 991, zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému: ReSocia, n.o., Petrovce 2, 072 62 Petrovce, IČO: 35 581 727, zastúpený: JUDr. Štefan Straka, advokát, Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 42.085,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. februára 2020, č.k. -200, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. februára 2020, č.k. -200 v napadnutom I. a III. výroku a vec v zrušenom rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 29.953,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 23.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.948,- eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.957,42 eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.762,17 eur od 29.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 119,52 eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 4.000,- eur od 29.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.633,05 eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.940,34 eur od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.619,65 eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.453,95 eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.519,12 eur od 1.5.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 42 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 42.085,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.880,48 eur od 23.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.948,- eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.837,90 eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.762,17 eur od 29.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.000,- eur od 29.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.000,- eur od 29.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.513,53 eur od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 5.940,34 eur od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.500,13 eur od 28.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.334,43 eur od 30.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.368,37 eur od 11.1.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 28.5.2015 zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len ako „Zmluva o nájme“), na základe ktorej boli žalovanému prenechané na užívanie nebytové priestory patriace žalobcovi. Nájomné bolo zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 1,- euro mesačne, pričom doň neboli zarátané platby za médiá a služby spojené s nájmom. Dodatkom č. 1 zo dňa 18.12.2015 bola výška nájomného dohodnutá na 2.000,- eur mesačne. Ďalšími dodatkami sa zmluvné strany dohodli na tom, že žalobca

bude poskytovať žalovanému aj ďalšie služby spojené s nájmom, napr. poskytovanie stravy klientom žalovaného, za ktoré sa žalovaný zaviazal uhrádzať stravné vo výške 4,45 eur deň/osoba, ako aj časť mzdových nákladov na pracovníkov žalobcu, ktorí sa podieľali na príprave stravy, vrátane poistného na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie. Žalobca poskytoval žalovanému dohodnuté plnenie do 14.12.2017 a eviduje voči žalovanému viacero neuhradených faktúr. Žalobca žalovaného opakovane na úhradu dlhu vyzýval, čo žalovaný odmietol s odôvodením, že časť pohľadávky zanikla jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného, ktorú údajne mal voči žalobcovi titulom náhrady nákladov vynaložených na opravu prenajatých priestorov, ktorá nebola spôsobená bežným užívaním predmetu nájmu vo výške 14.172,26 eur (vyčíslenie nákladov na zakúpený materiál) a vo výške 10.865,38 eur (odmena za vykonanú prácu), teda spolu vo výške 25.037,64 eur, ktorá podľa žalobcu nebola spôsobilá na započítanie. Jednostranný zápočet vykonaný žalovaným nespôsobil žiadne právne následky a nemal žiaden vplyv na existenciu a výšku pohľadávky žalobcu. Keďže je žalovaný v omeškaní s úhradou vystavených faktúr, žalobca požadoval aj úrok z omeškania.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nárok žalobcu neuznáva jednak z dôvodu, že pohľadávka zanikla v dôsledku započítania a zároveň niektoré fakturované položky sú neodôvodnené a neoprávnené. Poukázal, že na základe Zmluvy o nájme prevzal do nájmu nebytové priestory v budove „pavilón Kasíno“, súpisné č. X, druh stavby: hlavná liečebná budova, postavenej na parcele č. CKN 528/1 kat. úz. Q. A.O.B. za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb - poskytovania sociálnej starostlivosti a opatrovateľskej služby osobám na to odkázaným. Výška nájomného a rozsah poskytovaných služieb zo strany prenajímateľa bol následne upravený v Zmluve o nájme, Dodatku č. 1 zo dňa 18.12.2015 a Dodatku č. 2 zo dňa 18.3.2016. Vzhľadom k tomu, že prenajaté nebytové priestory boli v čase podpísania Zmluvy o nájme neobývateľné a nevhodné pre poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti, zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný na svoje náklady tieto priestory stavebne upraví. V článku VI. ods. 8 zmluvy bolo z tohto dôvodu dohodnuté, že „nájomca má nárok na úhradu týchto nie bežných opráv, ak ich výšku vopred odsúhlasil prenajímateľ a dohodol podiel finančných prostriedkov, ktorým prispeje na opravu za predpokladu, že ide o zhodnotenie predmetu nájmu“. Pôvodne bolo nájomné dohodnuté na sumu 1,- euro mesačne. Vzhľadom k tomu, že pri rekonštrukcii objektov sa ukázal podstatný vyšší rozsah investícií než bol pôvodný predpoklad, zmluvné strany sa v bode 2 Dodatku č. 1 dohodli „na započítaní investícií nájomcu do objektu nájmu vo vzťahu k dohodnutému nájomnému“ ktoré sa súčasne zvýšilo z pôvodnej sumy 1,- euro na sumu 2.000,- eur. Započítanie investície, výška a spôsob mali byť dohodnuté v osobitnom dodatku k Zmluve o nájme. Následne v bode 4 Dodatku č. 2 bolo dohodnuté, že „Započítanie vzájomne odsúhlasených a obojstranne schválených nákladov nájomcu na sprevádzkovanie prenajatých priestorov bude realizované formou zápočtu oproti predpísanej výške platieb po dobu štyroch rokov vo výške 1 uznaných nákladov vždy k 30.6. v danom kalendárnom roku. Výška uznaných nákladov bude po ukončených rokovaniach zmluvných strán predmetom samostatného dodatku k zmluve, ktorý bude uzavretý do 30.6.2016“. Keďže u žalobcu došlo k zmenám na pozícii riaditeľa a bol odvolaný O.. E., nový riaditeľ O.. Z. žalovanému listom zo dňa 23.8.2016 oznámil, že sa predlžuje termín vzájomných rokovaní ohľadom uznania nákladov nájomcu na sprevádzkovanie prenajatých priestorov do 31.10.2016. Keďže došlo aj k odvolaniu O.. Z., novovymenovaný riaditeľ žalobcu Ing. C.. E. H., MPH dňa 1.12.2016 zaslal žalobcovi výpoveď, na základe ktorej sa nájomný vzťah mal skončiť k 30.06.2017. Žalobca tým dostal žalovaného do zložitej situácie, keď musel pre 27 klientov v opatrovateľskej službe hľadať umiestnenie v iných zariadeniach, čo mu trvalo až do decembra 2017. Namiesto riadneho vysporiadania vzájomných vzťahov v súlade s tým, ako to bolo medzi stranami dohodnuté, žalobca začal voči žalovanému využívať rôzne formy nátlaku s cieľom dosiahnuť vypratanie priestorov, napríklad jednostranné zvýšenie stravného v období od 1.7.2017 do 30.9.2017, zo sadzby 4,45 eur na 7,10 eur. Následne došlo k zastaveniu poskytovania stravy a žalovanému boli fakturované služby, ktoré neboli vôbec poskytované (napr. vykurovanie), atď. Otázkou investícií do predmetu nájmu a započítania vzájomných pohľadávok sa žalobca odmietol ďalej zaoberať. Žalovaný listom zo dňa 3.1.2017 vyčíslil zakúpený materiál na sprevádzkovanie predmetu nájmu vo výške 14.172,26 eur a poskytol kalkuláciu odpracovaných hodín svojimi klientmi z iných zariadení, ktorí mali príslušnú odbornú zdatnosť a podieľali sa na rekonštrukčných prácach, na báze minimálnej mzdy, na základe čoho bola hodnota práce vyčíslená na 10.865,38 eur. Výslednú celkovú sumu 25.037,64 eur žiadal žalovaný odsúhlasiť a započítať voči pohľadávkam na zaplatenie nájomného. Pritom do tejto kalkulácie nebolo zahrnuté ešte zriadenie výťahovej sedačky pre imobilných, bez ktorej nebolo možné zariadenie opatrovateľskej služby spustiť. K tejto žiadosti žalovaného sa žalobca nevyjadril. Žalovaný ďalej zdôraznil, že takéto práce nikto nevykonáva za minimálnu mzdu, ale reálne náklady by v prípade vykonávania prác inými osobami boli niekoľkonásobne vyššie. Po tom, čo došlo zo strany žalobcu k

odmietnutiu nároku žalovaného na úhradu nákladov spojených so sprevádzkovaním predmetu nájmu, žalovaný v záujme objektivizácie hodnoty vykonaných prác dal vypracovať znalecký posudok z odboru stavebníctva. Znalec Ing. Emil Mati v znaleckom posudku č. 3/2018 zo dňa 6.3.2018 vyčíslil náklady na zhodnotenie predmetu nájmu na sumu 36.300,- eur a túto sumu si žalovaný ako všeobecne určenú cenu uplatňuje voči nároku žalobcu uplatnenom v žalobe. Žalovaný počas doby trvania nájmu zrealizoval investície do prenajatých nebytových priestorov, pričom žalobca nespochybnil žiadnu konkrétnu položku vyčíslenú žalovaným. Pokiaľ ide o vyúčtovanie nákladov na stravu za júl až september 2017, žalovaný namietal, že z Dodatku č. 2 vyplýva cena 4,45 eur osoba/deň avšak žalobca fakturoval žalovanému sumu 7,10 eur osoba/deň, čo nebolo medzi stranami dohodnuté. V prípade vyúčtovaných nákladov na vykurovanie za august až október 2017 žalovaný poukázal na článok V. ods. 3 Zmluvy o nájme, podľa ktorého žalobca ako prenajímateľ bol oprávnený fakturovať len skutočné odbery energií, pričom žalobca nepredložil žiaden dokument, ktorý by ho oprávňoval fakturovať dodávku tepla v letných mesiacoch, keď sa nekúrilo, preto žalovaný považoval fakturáciu tepla za tieto mesiace za nedôvodnú. Celková suma neoprávnenej fakturácie zo strany žalobcu je 7.022,48 eur na stravnom, 5.641,44 eur na dodávkach tepla a 1.280,40 eur na úrokoch z omeškania, čo spolu predstavuje 13.944,32 eur. Po odpočítaní tejto sumy od žalovanej sumy 42.085,35 eur a po zohľadnení znaleckým dokazovaním vyčíslených nákladov na investície do predmetu nájmu vo výške 36.000,- eur, je to žalobca, ktorý má dlh voči žalovanému.

4. Žalobca v replike uviedol, že strany sa dohodli na započítaní investícií žalovaného do predmetu nájmu, avšak zároveň si dohodli aj spôsob a podmienky odsúhlasenia výšky a oprávnenosti týchto investícií. Z textu Zmluvy o nájme a dodatkov zreteľne vyplýva, že žalovaný mal nárok na náhradu nákladov vynaložených na vykonanie zmien na prenajatej veci, avšak len vtedy, ak ich vzájomne schválili a odsúhlasili obe zmluvné strany. Zmluvné strany takto formulovali svoju vôľu v úmysle predísť situácii, v ktorej by si nájomca sám jednostranne a bez súhlasu prenajímateľa vyčíslil výšku vynaložených nákladov, prípadne by sám svojvoľne vykonával akékoľvek zmeny prenajatej veci. Ďalej žalobca uviedol, že ustanovenie je svojou konštrukciou zjavne ustanovením dispozitívneho charakteru a teda pripúšťa odchylné dojednanie v zmluve. Ak zákon umožňuje odchylnú úpravu, teda dohodu medzi účastníkmi, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo aj vylúčiť, je nutné prihliadať na prejavenú vôľu zmluvných strán. Žalobca a žalovaný pritom svoju vôľu prejavili jednoznačne a to tak, že nájomca nemá nárok na náhradu všetkých nákladov vynaložených na prenajatú vec, ale len na náhradu prenajímateľom uznaných nákladov a v takej výške, aká bude určená dohodou zmluvných strán vo vopred dohodnutej forme - dodatku k nájomnej zmluve. Sám žalovaný potvrdil, že žiaden dodatok k nájomnej zmluve, ktorým by bol odsúhlasený rozsah vykonaných prác a uznaná výška nákladov medzi stranami sporu uzatvorený nebol. To znamená, že pohľadávka žalovaného, ktorú jednostranne započítal voči vymáhanej pohľadávke je domnelá, jej výška nebola dohodnutým spôsobom určená a preto je nespôsobilá na započítanie. Jednostranný zápočet vykonaný žalovaným preto nemohol spôsobiť žiadne právne následky a vymáhaná pohľadávka existuje v celom rozsahu. Žalobca ďalej uviedol, že neuznáva výšku vynaložených nákladov tak, ako je zachytená v znaleckom posudku č. 3/2018 vypracovanom znalcom Ing. Emilom Matim, ktorý je zároveň pre účely súdneho konania nepoužiteľný, keďže Ing. Emil Mati je súdnym znalcom zapísaným v zozname znalcov pre odbor stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Znalecký posudok na určenie výšky nákladov stavebných prác je oprávnený určiť len znalec z odvetvia odhad hodnoty stavebných prác. Žalobca zároveň rozporoval objem prác uvedený v znaleckom posudku. Poskytovanie stravy pre žalovaného bolo vykonávané aj po ukončení Zmluvy o nájme, preto bola strava poskytnutá za cenu na základe kalkulačného vzorca nákladov, ktorá bola dohodnutá s prevádzkarom žalovaného, pánom Gálom. Vo vzťahu k platbám za vykurovanie žalobca uviedol, že tieto sú účtované preddavkovo, teda nie je možné ich za niektoré mesiace objednať, či neobjednať. Žalovaný mal preto až do opustenia priestorov povinnosť platiť všetky predpísané preddavkové platby.

5. Žalovaný v duplike poukázal, že žalobca nepoprel to, že žalovaný zrealizoval na predmete nájmu investície, ktoré ho podstatným spôsobom zhodnotili ako aj okolnosti podpisovania zmluvy a dodatkov k nej. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že žalovaný mal nárok na náhradu nákladov vynaložených na vykonanie zmien na prenajatej veci len na základe uzatvorenia dodatku k Zmluve o nájme a tým, že dodatok nebol uzatvorený, nárok na preplatenie týchto nákladov nevznikol. Žalobca v návrhu Dohody o uznaní záväzku a jeho splácaní zo dňa 29.5.2017 jednostranne určil výšku týchto nákladov len na sumu 3.500,- eur, ktoré nezodpovedajú hodnote vynaložených nákladov. Konanie žalobcu, ktorý bez zrozumiteľného právneho alebo iného dôvodu odmietol rokovať o výške nákladov na sprevádzkovanie predmetu nájmu, je jednoznačne omeškaním podľa a nasl. . Ďalej

žalovaný poukázal na to, že všetky zmeny na predmete nájmu vykonával s vedomím prenajímateľa a ani samotný žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza konkrétne prípady, kedy náklady zo strany žalovaného boli vynaložené svojvoľne. Znalec Ing. Emil Mati je plne spôsobilý pre vypracovanie znaleckého posudku v tejto veci. Odbor stavebníctvo: pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností nie je znaleckým odborom, ktorý by bol nezlučiteľný s podaním kvalifikovaného posudku pre účely sporu. Znalec použil pri výpočte ceny stavebných prác všeobecne používaný program CENKROS, vychádzal zo stavebného denníka, ktorého kópie tvoria prílohu k znaleckému posudku, pričom vykonanie prác overil vlastnou ohliadkou a nepochybne je dostatočne fundovaný na to, aby posúdil, či došlo k vykonaniu prác pri sprevádzkovaní predmetu nájmu alebo nie, o aké práce sa jednalo a aká bola ich hodnota. Jediná konkrétna výhrada žalobcu sa týkala výťahu od spoločnosti Stannah s.r.o., táto je však v celom rozsahu nedôvodná a vyplýva z povrchného preštudovania Zmluvy o dielo č. SK15547 zo dňa 12.08.2015, uzatvorenej medzi žalovaným ako objednávateľom a dodávateľom Stannah s.r.o. Žalovaný poprel skutočnosť, že by bola uzavretá ústna dohoda ohľadne výšky stravného po zániku Zmluvy o nájme a jednostranné zvýšenie stravného zo strany žalobcu nemalo oporu v žiadnom právnom úkone, bolo len formou nátlaku s cieľom dosiahnuť vypratanie priestorov. Ďalej uviedol, že p. G. bola len jednostranne oznámená nová výška stravného, s ktorou nesúhlasil. Pokiaľ ide o vykurovanie, žalovaný uviedol, že preddavkové platby boli aktuálne len za trvania Zmluvy o nájme. Žalobcovi bolo zrejmé, na základe listu zo dňa 2.6.2017, že žalovaný nebude spôsobilý vypratať nebytový priestor vo výpovednej lehote ale rovnako mu bolo zrejmé, že žalovaný už počas vykurovacieho obdobia priestory nebude využívať a z tohto dôvodu nebol oprávnený preddavkovo mu fakturovať službu, o ktorej vedel, že nebude poskytnutá.

6. Na pojednávaní dňa 14.1.2019 žalobca uviedol, že žalovaný má nárok na úhradu nákladov vynaložených na prenajatú vec, len v tom prípade, ak boli tieto náklady odsúhlasené a obojstranne schválené, pričom výška uznaných nákladov má byť predmetom rokovaní zmluvných strán. Z toho možno usudzovať, že prenajímateľ si mienil ponechať možnosť korigovať výšku vynaložených nákladov ako aj to, že tieto náklady s veľkou pravdepodobnosťou nemali byť uznávané v plnej výške. Zároveň si zmluvné strany dohodli aj formu v akej má byť výška nákladov odsúhlasená a to uzatvorením dodatku k Zmluve o nájme. Medzi stranami nie je sporné, že k uzatvoreniu takéhoto dodatku nedošlo, preto žalovanému doposiaľ nárok na náhradu nákladov nevznikol a jednostranné započítanie pohľadávky zo dňa 23.10.2017 nespôsobilo žalovaným sledované následky. Žalovaný zároveň nepreukázal, že ním uvádzané náklady skutočne vznikli, nakoľko nepredložil žiadne doklady od zakúpeného tovaru, ani žiadne doklady preukazujúce zaplatenie údajne vykonanej práce. Žalovaný nepreukázal odsúhlasenie prác a prevzatie prác žalobcom ako prenajímateľom. Žalovaným predložený rozpočet a stavebný denník neobsahuje súhlas, či prevzatie týchto prác žalobcom. Zároveň žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 17.12.2015, sp.zn. .

7. Žalovaný na predmetnom pojednávaní zotrval na tvrdeniach, že žalovaný má nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil pri stavebných úpravách nebytového priestoru a úpravy predmetu nájmu. Poukázal, že v zmluve sa žalobca zaviazal vzájomne odsúhlasiť tieto náklady a následne došlo aj k posunu termínu vzájomného odsúhlasenia, čo vyplýva z predložených dodatkov. Štatutárny zástupca žalobcu, Ing. H. však nechcel so žalovaným komunikovať, nechcel sa stretnúť s tým, aby došlo k odsúhlaseniu týchto nákladov. Ďalej uviedol, že strava nie je službou, ktorá sa poskytuje spolu s užívaním predmetu nájmu. Výška stravného bola dohodnutá v Zmluve o nájme. Tým, že došlo k jej zániku ku dňu 30.6.2017 a následne sa potom ďalej pokračovalo v užívaní nehnuteľností, bez toho, že by žalobca podal návrh na jej vypratanie má za to, že sa pokračovalo ďalej podľa doterajších ustanovení Zmluvy o nájme, preto nebola uzatvorená žiadna iná zmluvná dohoda ohľadne výšky stravného. Dôvodný je nárok maximálne do výšky dohodnutej v Zmluve o nájme, teda 4,45 eur za osobu/deň. Pokiaľ žalobca uvádza, že jednostranná ponuka na cenu stravného vo výške 7,10 eur je uzavretím dohody, žalovaný považuje takéto konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný takúto ponuku nikdy neprijal a ani faktúry za stravu, kde bola vyúčtovaná cena stravy v sume 7,10 eur neuhradil, pretože tento nárok žalobcu neuznáva.

8. Súd prvej inštancie zo Zmluvy o nájme uzatvorenej medzi stranami mal preukázané, že žalobca prenechal žalovanému kompletný nebytový priestor na 1. poschodí o výmere 901,79 m2, pozostávajúce z 28 miestností vrátane krytých logií, chodby, haly, sociálnych zariadení, spoločenskej miestnosti a úložných priestorov na dobu neurčitú. Podľa článku VI. bod 6 zmluvy, zmeny na predmete nájmu je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa na vlastné náklady. Nájomca je povinný po ukončení nájmu uviesť priestory do pôvodného stavu alebo ich odovzdať v stave v akom sa nachádzajú, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Podľa článku VI. bod. 8 zmluvy, ak nájomca

vynaložil na predmet nájmu náklady na opravu, ktorá nebola spôsobená bežným užívaním predmetu nájmu a oprava sa vykonala so súhlasom prenajímateľa, má nájomca nárok na úhradu týchto nie bežných opráv, ak ich výšku vopred odsúhlasil prenajímateľ a dohodol podiel finančných prostriedkov, ktorým prispeje na opravu za predpokladu, že ide o zhodnotenie predmetu nájmu. Podľa článku VII. bod 3 zmluvy, nájomca a prenajímateľ sú oprávnení vypovedať nájom z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podľa článku VII. bod 4 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že výpovedná doba je 6 mesiacov a začína plynúť od l. januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane. Podľa článku VIII. bod 1 zmluvy, prenajímateľ sa s nájomcom dohodli na písomnej forme právnych úkonov. Akékoľvek zmeny a dodatky k zmluve sa musia vykonať vo forme písomného dodatku. Podľa Dodatku č.1 zo dňa 18.12.2015 k zmluve o nájme nebytových priestorov, bodu 1, zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 2.000,- eur/mesiac; v bode 2 sa strany dohodli na započítaní investícií nájomcu do objektu nájmu vo vzťahu k dohodnutému nájomnému. Započítanie investície, investície, výška a spôsob započítania bude predmetom osobitného dodatku k zmluve. Podľa Dodatku č. 2 zo dňa 18.3.2016 k zmluve o nájme nebytových priestorov a to bodu 4, započítanie vzájomne odsúhlasených a obojstranne schválených nákladov nájomcu na sprevádzkovanie prenajatých priestorov bude realizované formou zápočtu oproti predpísanej výške platieb po dobu štyroch rokov vo výške 1/4 uznaných nákladov vždy k 30.6. v danom kalendárnom roku. Výška uznaných nákladov bude po ukončených rokovaniach zmluvných strán predmetom samostatného dodatku k zmluve, ktorý bude uzavretý do 30.6.2016. Podľa Dodatku č. 3 zo dňa 29.6.2016 k zmluve o nájme nebytových priestorov, na základe vzájomných rokovaní k uznaniu nákladov, potrebných a vynaložených na sprevádzkovanie prenajatých priestorov, ktoré je na obidvoch stranách potrebné konzultovať aj s príslušným audítorom pre daný kalendárny rok, sa zmluvné strany dohodli, že termín uzavretia dohody podľa bodu. 4 Dodatku č. 2 zo dňa 18.03.2016 sa predlžuje do 31.08.2016.

9. Faktúrou č. 13831 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac november 2016 v sume 4.781,16 eur, so splatnosťou dňa 22.12.2016, neuhradený zostatok predstavuje 2.880,48 eur. Faktúrou č. 13857 žalobca fakturoval stravovanie od 1.12. - 14.12.2016 a od 15.12 - 31.12.2016 v sume 3.948,00 eur, so splatnosťou dňa 27.1.2017. Faktúrou č. 13858 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac december 2016 v sume 4.837,90 eur, so splatnosťou dňa 27.1.2017. Faktúrou č. 14134 žalobca fakturoval stravovanie v mesiaci júl 2017 v sume 6.292,18 eur so splatnosťou dňa 28.8.2017, neuhradený zostatok predstavuje 2.762,17 eur. Faktúrou č. 14156 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac august 2017 v sume 4.523,49 eur, so splatnosťou dňa 28.9.2017, neuhradený zostatok predstavuje 2.000,- eur. Faktúrou č. 14157 žalobca fakturoval stravovanie v mesiaci august 2017 v sume 6.553,30 eur, so splatnosťou dňa 28.9.2017, neuhradený zostatok predstavuje 4.000,- eur. Faktúrou č. 14175 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac september 2017 v sume 4.513,53 eur, so splatnosťou dňa 27.10.2017. Faktúrou č. 14176 žalobca fakturoval stravovanie v mesiaci september 2017 v sume 5.940,34 eur, so splatnosťou dňa 27.10.2017. Faktúrou č. 14198 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac október 2017 v sume 4.500,13 eur, so splatnosťou dňa 27.11.2017. Faktúrou č. 14222 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za mesiac november 2017 v sume 4.334,43 eur, so splatnosťou dňa 29.12.2017. Faktúrou č. 14237 žalobca fakturoval nájomné a služby spojené s nájmom za obdobie 1

- 14.12.2017 v sume 2.368,37 eur, so splatnosťou dňa 10.1.2018. Faktúrou č. 14246 žalobca fakturoval úrok z omeškania v sume 1.280,40 Eur, so splatnosťou dňa 26.1.2018.

10. Z listiny označenej ako Vec: Tatranská kotlina - započítanie investícií do predmetu nájmu zo dňa 3.1.2017 vyplýva, že žalovaný mal s vedomím žalobcu vynaložiť finančné prostriedky do nebytových priestorov žalobcu, ktoré mal žalovaný v nájme, pričom týmito investíciami sa tieto priestory zhodnotili. Celková výška týchto nákladov činí 14.172,26 eur (zakúpený materiál) + 10.865,38 eur (cena prác), kde týmto listom žalovaný žiada o odsúhlasenie týchto investícií s tým, že na základe ich odsúhlasenia by došlo k zápočtu pohľadávky žalobcu proti pohľadávke žalovaného /čl. 89/.

11. Z prehlásenia podpísaného H.. O.. Ľ. E. vyplýva, že ako štatutárny zástupca žalobcu sa dohodol so štatutárnym zástupcom žalovaného na tom, že žalovaný si na vlastné náklady upraví prenajatý nebytový priestor tak, aby bol obývateľný. Bol dohodnutý rozsah prác, bola dohodnutá inštalácia stoličkového výťahu a všetky práce boli ním priebežne kontrolované /čl. 93/.

12. Listom zo dňa 19.12.2017 si žalovaný jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške 25.037,64 eur voči žalobcovi oproti pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 28.808,54 eur. /čl. 99/.

13. Z listiny zo dňa 10.1.2018 /čl. 97/ vyplýva, že žalobca, jednostranný zápočet žalovaného neuznáva z dôvodu jeho zákonnej neprípustnosti, keďže považuje pohľadávku žalovaného za nespôsobilú na započítanie.

14. Z výsluchu svedka Ing. J. G. /čl. 147/ vyplynulo, že je vedúci zariadenia opatrovateľskej služby žalovaného a v roku 2015 bol poverený žalovaným, aby uviedol do prevádzky nebytový priestor v Tatranskej Kotline na účely, ktoré prevádzkuje žalovaný. Spolu s klientmi žalovaného asi 4 mesiace realizoval stavebné úpravy prenajatých nebytových priestorov. Riaditeľ prenajímateľa sa chodil pozerať ako prebieha rekonštrukcia, s tým, že svedok ho ústne informoval o priebehu stavebných prác. Žalobca nespochybnil rozsah vykonaných prác. Zo strany prenajímateľa bol jednostranne informovaný, že sa zvyšuje cena stravného na 7,10 eur za osobu/deň, s čím nesúhlasil a ani nemohol, keďže nie je štatutárny orgán. Dodávka stravy od žalobcu po zániku nájomnej zmluvy bola realizovaná tak ako predtým, teda počas trvania nájomnej zmluvy s tým, že objednávka na stravu sa dala deň vopred na recepcii žalobcu a následne na základe tejto objednávky bola ďalší deň dodaná strava. Svedok v rámci svojej výpovede uviedol, že do jeho kompetencie ako prevádzkara spadalo zabezpečenie prevádzky po personálnej a technickej stránke. Čo sa týka stravy, z funkcie vedúceho prevádzkara vyplývalo, že pokiaľ došlo k jednostrannému ukončeniu dodávky stravy zo strany prenajímateľa, tak musel zabezpečiť dodávku stravy iným spôsobom, cestou súkromného dodávateľa, kde sa dohodli na spôsobe dodávky, na cene a na základe toho tento dodávateľ realizoval dodávku stravy po 30.9.2017.

15. Zo znaleckého posudku Ing. Bruna Boroša /čl. 170/ vyplynulo, že sa nepodarilo získať žiadne potrebné podklady pre určenie všeobecnej hodnoty nájomného za spornú nehnuteľnosť. Preto nie je možné určiť hodnotu nájomného výpočtom a hodnota nájmu je len na vzájomnej dohode strán.

16. Žalobca na pojednávaní dňa 24.2.2020 vzniesol námietku premlčania s poukazom na , podľa ktorého je nájomca oprávnený požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou prenajatej veci po skončení nájmu. Keďže ku skončeniu nájmu došlo uplynutím výpovednej doby dňa 30.6.2017, od 1.7.2017 začala plynúť žalovanému subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko nárok na vrátenie vynaložených nákladov mu vzhľadom na zmluvné dojednania nevznikol s tým, že táto lehota uplynula 1.7.2019.

17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , upravujúci pôsobnosť pri úprave záväzkových vzťahov, až 3, až 3, , o nájme a podnájme nebytových priestorov, upravujúce zmluvu o nájme nebytových priestorov, práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, výšku nájomného, skončenie nájomného vzťahu dohodnutého na neurčitý čas výpoveďou, ďalej podľa , , a , a , , , , a a nariadenia vlády č. , upravujúce oprávnenie robiť právne úkony za právnickú osobu jej zamestnancami, započítanie vzájomných pohľadávok, prípady neprípustnosti jednostranného započítania, bezdôvodné obohatenie a nároky z neho plynúce, určenie splatnosti pohľadávky, právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas splnenia dlhu, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

18. Súd prvej inštancie mal dokazovaním preukázané, že strany uzavreli dňa 28.5.2015 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalovaný užíval nebytový priestor vo vlastníctve žalobcu. Nebytový priestor nebol v čase uzavretia zmluvy v stave spôsobilom na užívanie na dohodnutý účel, preto žalovaný realizoval so súhlasom žalobcu ako prenajímateľa, opravy resp. úpravy nebytového priestoru potrebné pre jeho sprevádzkovanie. Dňa 1.12.2016 bola zaslaná žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy a dňom 30.6.2017 došlo k zániku nájomnej zmluvy uplynutím výpovednej doby.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že k úpravám nebytového priestoru žalobcu zo strany žalovaného došlo. V zmysle ustanovení má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu vynaložených nákladov na túto úpravu, ktoré žalobca žalovanému nerefundoval. Dňom 30.6.2017 došlo k zániku nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný náklady na sprevádzkovanie nebytového priestoru vynaložil, preto došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu

- titulom plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný vyčíslil výšku vynaložených nákladov a prejavil vôľu, aby žalobca pristúpil k odsúhlaseniu týchto nákladov, k čomu však nedošlo.

20. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný založil svoju obranu v spore aj na tvrdení, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu vzájomným započítaním. Z obsahu listiny zo dňa 3.1.2017 však nevyplýva vôľa žalovaného, aby touto listinou došlo aj k zániku vzájomných pohľadávok započítaním. Za započítací prejav žalovaného považoval súd prvej inštancie len listinu zo dňa 19.12.2017 (čl. 99), ktorou si žalovaný započítava pohľadávku voči žalobcovi vo výške 25.037,64 eur, titulom nákladov vynaložených na opravu priestorov prenajatých od žalobcu. Keďže právnym dôvodom vzniku nároku žalovaného voči žalobcovi je bezdôvodné obohatenie žalobcu (plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol), súd prvej inštancie uviedol, že bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, pri ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa . Pre splatnosť pohľadávky (nároku) žalovaného bola potrebná výzva adresovaná žalobcovi na úhradu vynaložených nákladov v určitej výške. Keďže takáto výzva nebola súdu prvej inštancie predložená, pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v čase započítacieho prejavu nemohla byť a ani nebola splatná, teda nebola spôsobilá na započítanie. Preto je úplne irelevantná jej výška a súd prvej inštancie sa ani nezaoberal preukazovaním výšky, resp. hodnoty žalovaným vynaložených nákladov na úpravu nebytového priestoru žalobcu, ako aj námietkou premlčania nároku žalovaného vznesenú žalobcom v priebehu konania. Pretože pohľadávka žalovaného nebola spôsobilá na započítanie, k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému vzájomným započítaním pohľadávok nedošlo.

21. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný zároveň namietal dôvodnosť časti uplatneného nároku žalobcu a to nákladov na vykurovanie a stravovanie, v čase po zániku nájomnej zmluvy, presahujúce sumu 4,45 eur osoba/deň. V priebehu konania žalobca nepredložil vyúčtovanie reálnej spotreby plynu, resp. reálnych nákladov na vykurovanie za žalované obdobie. Vzhľadom na to, že podľa uzavretej nájomnej zmluvy bol žalobca oprávnený požadovať a žalovaný povinný hradiť len reálne (skutočné) náklady vynaložené na vykurovanie, fakturácia týchto nákladov nebola realizovaná správne (v súlade so zmluvou), teda žalobca nepreukázal dôvodnosť (oprávnenosť) uplatneného nároku v časti nákladov na vykurovanie, preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

22. Súd prvej inštancie zároveň poukázal, že z Dodatku č. 2 vyplýva, že strany sa dohodli na cene stravy pre klientov vo výške 4,45 eur osoba/deň. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po zániku zmluvy o nájme žalobca oznámil žalovanému, že cena stravy sa od 1.7.2017 zvyšuje na sumu 7,10 eur osoba/deň, žalovaný realizoval objednávky stravy od žalobcu aj po oznámení zvýšenia ceny za stravu, teda prijal tento návrh žalobcu ohľadne novej ceny a teda došlo k uzavretiu novej zmluvy (dohody) ohľadne ceny za dodávku stravy. Námietka žalovaného, že išlo len o jednostrannú ponuku žalobcu a on tento návrh neprijal, preto aj faktúry za stravu v sume prevyšujúcej 4,45 eur nehradil neobstojí, keďže súd prvej inštancie mal preukázané, že objednávky stravy realizoval svedok G., v pozícii prevádzkara žalovaného, tak ako počas trvania zmluvy o nájme s tým, že objednávanie a zabezpečovanie stravy pre klientov zariadenia patrilo do jeho kompetencie. Prevádzkar tým, že realizoval objednávky stravy aj po oznámení o zvýšení jej ceny, došlo k prijatiu návrhu (uzavretiu dohody o cene stravy) konkludentne, aktívnym konaním žalovaného. Preto prevádzkar žalovaného bol oprávnený podľa uzavrieť so žalobcom dohodu o dodávke stravy za novú (vyššiu cenu) a táto dohoda jednoznačne zaväzuje žalovaného. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že by bolo nelogické, ak by žalovaný napriek tomu, že nesúhlasil s vyššou cenou stravy, pokračoval v objednávkach stravy od žalobcu ďalšie 2 mesiace aj po tom, čo bola vystavená prvá faktúra za stravovanie na sumu 7,10 eur osoba/deň. Tvrdenie svedka, že o vyššej cene nevedel a dozvedel sa to až následne, od štatutárneho orgánu žalovaného neobstojí a je vo vzťahu k žalobcovi irelevantné, keďže je vecou žalovaného, aby informoval svojho zamestnanca (prevádzkara) o skutočnostiach významných pre konanie prevádzkara pri zabezpečovaní chodu zariadenia. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že po zániku zmluvy dňa 30.6.2017 sa následne ďalej pokračovalo v užívaní nehnuteľností, bez toho aby bol žalobcom podaný návrh na jej vypratanie, teda sa pokračovalo ďalej podľa dovtedajších ustanovení v nájomnej zmluve a nebola žiadna iná zmluvná dohoda uzavretá ohľadne výšky stravného. Súd prvej inštancie poznamenal, že takýto režim sa uplatňuje len v prípade nájomných zmlúv uzavretých na určitý čas, keď zmluva o nájme zanikne uplynutím dohodnutej doby a nájomca pokračuje v nájme veci, resp. nehnuteľnosti. V posudzovanom spore bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú a navyše žalobca tým, že doručil žalovanému výpoveď zmluvy jednoznačne prejavil vôľu nepokračovať v nájomnom vzťahu za podmienok dohodnutých v zmluve. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na náhradu nákladov na zabezpečenie stravy pre klientov žalovaného vo výške 7,10 eur osoba/deň v období po

zániku zmluvy považoval za jednoznačne preukázaný a dôvodný, preto zaviazal žalovaného uhradiť faktúry za poskytovanie stravy v plnej výške.

23. K nároku na nájomné za užívanie nehnuteľnosti po zániku zmluvy o nájme, súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu na odplatu/odmenu za užívanie nehnuteľnosti po zániku nájomnej zmluvy je nutné posudzovať, resp. právnym dôvodom vzniku tohto nároku je bezdôvodné obohatenie. Keďže žalovaný aj ďalej užíval nehnuteľnosť bez uzavretej zmluvy, bezdôvodne sa obohatil (získal majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol). Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v užívaní nebytového priestoru je potrebné určiť peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sume vynakladanej obvykle na danom mieste a čase na užívanie obdobných nebytových priestorov, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie zisťoval znaleckým dokazovaním všeobecnú hodnotu nájomného. Ustanovený znalec uviedol, že všeobecnú hodnotu nájomného nie je možné určiť a hodnota nájmu je len na vzájomnej dohode oboch strán. Tento záver znalca nerozporovali ani strany sporu, preto súd prvej inštancie prihliadajúc na hospodárnosť a rýchlosť konania priznal žalobcovi nárok na úhradu bezdôvodného obohatenia za mesiace august až december 2017 (čas užívania nehnuteľnosti po zániku zmluvy o nájme) vo výške 2.000,- eur mesačne, tak ako bolo dohodnutá výška nájomného v zmluve.

24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z faktúry č. 13831 bol dôvodný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, kde po zohľadnení čiastočných úhrad v sume 1.900,68 eur, záväzok žalovaného predstavuje 1.000,- eur; z faktúry č. 13858 bol dôvodný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, záväzok žalovaného predstavuje 2.957,42 eur; z faktúry č. 14156 bol dôvodný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, kde po zohľadnení čiastočných úhrad v sume 2.523,49 eur, záväzok žalovaného predstavuje 119,52 eur; z faktúry č. 14175 bol dôvodný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, záväzok žalovaného predstavuje 2.633,05 eur; z faktúry č. 14198 bol dôvodný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, záväzok žalovaného predstavuje 2.619,65 eur; z faktúry č. 14222 bol dôvodný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, záväzok žalovaného predstavuje 2.453,95 eur; z faktúry č. 14237 bol dôvodný nárok za nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom, okrem nákladov na vykurovanie, záväzok žalovaného predstavuje 1.519,12 eur. Z faktúr za zabezpečenie stravovania č. 13857 priznal súd prvej inštancie 3.948,- eur; z faktúry č. 14134 po zohľadnení čiastočnej úhrady vo výške 3.530,01 eur priznal 2.762,17 eur; z faktúry č. 14157 po zohľadnení čiastočných úhrad v sume 2.553,30 eur priznal 4.000,- eur a z faktúry č. 14176 priznal celú sumu 5.940,34 eur.

25. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 29.953,22 eur a v prevyšujúcej časti uplatnenej istiny žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca nepreukázal uplatnený nárok na zaplatenie nákladov za vykurovanie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou faktúr a strany si nedohodli v zmluve výšku úroku z omeškania, vznikol žalobcovi nárok na úhradu úroku z omeškania v zákonnej výške. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr (č. 13831, č. 13857, č. 13858, č. 14134, č. 14157 a č. 14176) v súlade s ustanovením a , s poukazom na ustanovenie Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 % - álnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB (0 %) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Pokiaľ ide o omeškanie žalovaného s úhradou faktúry č. 14156, č. 14175, č. 14198, č. 14222 a č. 14237, ktorými bolo fakturované nájomné za mesiace august až december 2017, kde právnym dôvodom vzniku nároku žalobcu bolo bezdôvodné obohatenie žalovaného, súd prvej inštancie opätovne poukázal na . Pre splatnosť pohľadávky (nároku) žalobcu bola teda potrebná výzva adresovaná žalovanému na úhradu bezdôvodného obohatenia v určitej výške, za ktorú súd prvej inštancie považoval až žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 30.4.2018. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od nasledujúceho dňa po doručení žaloby, t.j. od 1.5.2018, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.5.2018 a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

27. Súd prvej inštancie k podaniu žalovaného, ktoré bolo doručené dňa 20.2.2020, teda dva pracovné dni pred pojednávaním a v ktorom žalovaný uviedol, že dňa 18.1.2019 vystavil a následne doručil žalobcovi faktúru, ktorou mu fakturoval hodnotu zhodnotenia predmetu prenájmu a následne dňa 24.1.2019 oznámil žalovanému, že jednostranne započítava svoju pohľadávku vo výške 30.312,87 eur, voči ním uplatňovanej pohľadávke vo výške 42.085,35 eur uviedol, že k vystaveniu predloženej faktúry a k jednostrannému započítaciemu úkonu žalovaného došlo v 1/2019, teda viac ako rok pred vyhotovením a zaslaním vyjadrenia žalovaného. Uvedené podanie nebolo jednoznačne predložené včas, keďže by bolo potrebné nariadiť ďalšie pojednávanie a vykonať rozsiahle dokazovanie ohľadne preukázania výšky nároku žalovaného voči žalobcovi, preto súd prvej inštancie v zmysle na toto vyjadrenie s prílohami neprihliadol.

28. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore. Keďže žalobca bol úspešný v pomere 71 % a žalovaný v pomere 29 %, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy konania vo výške 42 % (71 - 29).

29. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to voči prvému výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe čo do uplatnenej pohľadávky 29.953,22 eur s príslušenstvom vyhovel a proti tretiemu výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napádanom rozsudku. Zotrval na stanovisku, že strany sa v Zmluve o nájme v znení jej dodatkov dohodli na započítaní investícií vynaložených žalovaným oproti predpísanej výške platieb po dobu štyroch rokov vo výške 1 uznaných nákladov. Z dôvodu neúspechu vzájomných rokovaní, žalovaný dňa 3.1.2017 vyčíslil náklady a rozsah prác vo výške 25.037,64 eur, ktorú žalobca nepripomienkoval a nespochybnil. Rozsah prác bol preukázaný aj znaleckým posudkom č. 3/2018 vo všeobecnej hodnote 36.300,- eur. Žalovaný realizoval jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako neplatné (zo dňa 19.12.2017) a na započítanie zo dňa 22.2.2019 neprihliadol z dôvodu použitia sudcovskej koncentrácie konania podľa Žalovaný s poukazom na namietal, že súd prvej inštancie síce prisvedčil žalovanému, že má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie a na druhej strane započítací úkon žalovaného neuznal výlučne z formálnych dôvodov. Žalovaný pritom vykonal započítacie prejavy tak pred začatím sporu ako aj v jeho priebehu, preto súd prvej inštancie mal kompenzačnú námietku žalovaného zohľadniť. Z listiny žalovaného zo dňa 3.1.2017 vyplýva prejav vôle žalovaného, smerujúci k uplatneniu nárokov voči žalobcovi, titulom zrealizovaných investícií do predmetu nájmu a k vykonaniu úhrady zmluvne dohodnutým spôsobom - započítaním. Nárok žalovaného nemusel byť posúdený titulom bezdôvodného obohatenia, pretože má aj zmluvný základ a to práve v jednotlivých dodatkoch k Zmluve o nájme. Konanie žalobcu, ktorý bez zrozumiteľného právneho alebo iného dôvodu odmietol odsúhlasiť výšku zrealizovaných investícií, je potrebné vyhodnotiť ako omeškanie veriteľa podľa a nasl. , zneužitie práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ak by bol nárok žalovaného posúdený ako zmluvný, tento nepochybne vznikol už zdokladovaním výšky nákladov dňa 3.1.2017. Ak žalovaný dňa 19.12.2017 realizoval započítanie pohľadávok, tomuto právnemu úkonu predchádzala výzva na úhradu ako aj uplatnenie nároku voči žalobcovi, preto pohľadávka už bola splatná. Ďalej žalovaný namietal aj nedôvodné použitie sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie vo vzťahu k opakovanému započítaniu pohľadávok zo dňa 22.2.2019, keďže nemožno hovoriť o neskorom uplatnení procesnej obrany. V období od 2/2019 do 12/2019 strany a súd prvej inštancie nevykonávali žiadne procesné úkony, pričom súd prvej inštancie ukončil dokazovanie až na pojednávaní dňa 24.2.2020. Súd prvej inštancie postupom, ktorým sa odmietol zaoberať žalovaným predloženým dôkazom porušil jeho procesné práva. Za porušenie procesných práv považoval žalovaný aj odmietnutie dokazovania navrhovanými svedkami, bývalými štatutárnymi zástupcami žalobcu Ing. E. I. E.. Z., ktorým by sa preukázalo, že neexistovali žiadne prekážky pre odsúhlasenie výšky nákladov a postup žalobcu bol účelový. Ďalej žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na úhradu stravného nad 4,45 eur osoba/deň, keď súd prvej inštancie ohľadne stravy dospel k záveru, že sa strany konkludentne dohodli na účtovanej sume 7,10 eur osoba/deň, no pri posúdení nároku

žalobcu na bezdôvodné obohatenie žalovaného za užívanie predmetných nebytových priestorov po ukončení zmluvného vzťahu súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty dohodnutého nájomného, aj keď zmluva zanikla. Nie je dôvod, prečo by tieto dve identické okolnosti mali byť posudzované odlišne, ak zabezpečenie stravovania bolo dohodnuté v dodatku k nájomnej zmluve ako služba spojená s prenájmom. Aj nároky vyplývajúce zo stravovania mali byť posúdené ako bezdôvodné obohatenie žalovaného a priznané vo výške vyplývajúcej z pôvodnej nájomnej zmluvy. Vo vzťahu k stravnému pritom časť pohľadávky žalobcu bola pokrytá započítacími prejavmi žalovaného.

30. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal splatnosť svojej pohľadávky a preto ju súd prvej inštancie správne považoval za nesplatnú, teda takú ktorú nie je možné započítať. Započítací prejav žalovaného preto nespôsobil zánik pohľadávky žalobcu. Žalovaný pritom v liste zo dňa 1.3.2017 nevyzval žalobcu na zaplatenie investícií. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil a vysvetlil na základe čoho priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov vo výške, ktorá bola dohodnutá v zmluve a prečo priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za stravné v novej výške. Ohľadom poskytovania stravného došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu novej zmluvy, keď žalobca oznámil žalovanému novú cenu stravného a žalovaný vedomý si novej ceny vykonával objednávky stravy naďalej. K námietke žalovaného o nesprávne použitej sudcovskej koncentrácii konania žalobca uviedol, že žalovaný už po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 14.1.2019 musel vedieť, že súd prvej inštancie považuje ním vykonané započítanie za neplatné. Napriek tomu prostriedok procesnej obrany - hmotnoprávnu námietku započítania riadnym spôsobom uplatnil až dňa 22.2.2020, teda viac než rok po prvom pojednávaní a len dva dni pred ďalším nariadeným pojednávaním. Ak žalovaný tvrdí, že na vykonanie úkonu mal čas minimálne dva mesiace a napriek tomu ho vykonal až tesne pred pojednávaním, sám seba usvedčuje z konania, ktoré je v rozpore s odbornou starostlivosťou. Žalovanému nič nebránilo, aby námietku uplatnil riadnym spôsobom už skôr. Súd prvej inštancie preto postupoval správne a v súlade so základnými princípmi , keď poukázaním na sudcovskú koncentráciu konania neprihliadal na žalovaným uplatnenú námietku započítania. Prípadné prihliadanie na túto procesnú obranu žalovaného by zmarilo účel pojednávania nariadeného na deň 24.02.2020 a vyžadovalo by nariadenie ďalších pojednávaní, na ktorých by sa súd prvej inštancie musel zaoberať, napr. hodnotou žalovaným vynaložených nákladov na úpravu prenajatej veci, námietkou premlčania a podobne, čo by bolo spojené s rozsiahlym dokazovaním. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca opakovanie poukazoval na to, že podľa ustanovení Zmluvy o nájme a k nej uzatvorených dodatkov nemal žalovaný nárok na to, aby akékoľvek jeho náklady vynaložené do predmetu nájmu boli započítané voči pohľadávke na nájomnom, ale že sa muselo jednať len o náklady odsúhlasené žalobcom a len v uznanej výške. Žalobca taktiež opakovanie namietal spôsob určenia výšky nákladov na prenajatú vec (nespôsobilý znalec) ako aj jednotlivé oceňované položky (výťah, náklady na prácu). Žalobca taktiež vzniesol voči nároku žalovaného námietku premlčania. Preto sa žalobca domnieva, že aj prípadné prihliadanie na prostriedky procesnej obrany žalovaného by nedokázalo priniesť pre žalovaného priaznivejší rozsudok.

31. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na odvolaní a v podstate zopakoval dôvody uvádzané v podanom odvolaní.

32. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolacej replike mu bola doručená dňa 8.7.2020.

33. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

34. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

36. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu na úhradu nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytového priestoru žalobcu žalovaným po skončení nájomného vzťahu ako aj ceny služieb poskytovaných s užívaním predmetu nájmu a stravy, ktoré žalobca uplatnil voči žalovanému v jednotlivých vystavených faktúrach, spolu vo výške 42.085,35 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie v spore rozhodol tak, že žalobcovi priznal 29.953,22 eur, ktorá pozostáva z dlžného nájomného a služieb spojených s nájmom vo výške 3.957,42 eur, bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetu nájmu po skončení nájomného vzťahu vo výške 9.345,29 eur a ceny poskytovanej stravy vo výške 16.650,51 eur. Vo zvyšku, teda v časti uplatneného nároku 12.132,13 eur, titulom náhrady za vykurovanie nebytových priestorov žalobu zamietol, keď uznal obranu žalovaného v tejto časti ako dôvodnú. Súd prvej inštancie však neprihliadal v spore na obranu žalovaného, ktorá bola založená na tvrdení, že pohľadávka uplatnená žalobcom v spore zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného, titulom náhrady investícii do prenajatých nebytových priestorov ako aj výške ceny stravy, ktorú žalovaný odoberal od žalobcu aj po skončení nájomnej zmluvy.

37. Súd prvej inštancie žalobcom uplatnenú pohľadávku, titulom náhrady za poskytovanú stravu žalovanému po skončení nájomného vzťahu účtovanú vo výške 7,10 eur osoba/deň posúdil ako dôvodnú, keď dospel k záveru, že po ukončení zmluvného vzťahu strán na základe Zmluvy o nájme, kde výška stravného bola dohodnutá v jej Dodatku č. 2 vo výške 4,45 eur deň/osoba zanikla ku dňu 30.6.2017 a následne došlo k uzatvoreniu nového zmluvného vzťahu medzi stranami konkludentne, na základe objednávok stravy u žalobcu a to prevádzkarom žalovaného, čo patrilo do jeho kompetencie. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že nesúhlasil s výškou stravného 7,10 eur osoba/deň, ktorú mal určiť žalobca jednostranne a zotrval na stanovisku, že v prípade ceny stravného, aj po zániku nájomného vzťahu, mal súd posúdiť výšku odplaty za poskytovanú stravu rovnako ako v prípade bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov žalovaným, teda za cenu, ktorá zodpovedala cene dohodnutej v Zmluve o nájme vo výške 4,45 eur deň/osoba.

38. Odvolací súd sa plne stotožňuje s posúdením dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na úhradu ceny stravného tak, ako to uviedol už súd prvej inštancie, čo do priznanej výšky a právneho základu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne posúdil tento nárok za obdobie po ukončení zmluvného vzťahu zo Zmluvy o nájme ako ďalší zmluvný vzťah, ktorý bol uzatvorený stranami a to na základe jednotlivých objednávok žalovaného, v mene ktorého konala na to oprávnená osoba, zamestnanec žalovaného v pozícii prevádzkara. Pôvodný zmluvný vzťah, kde bola dohodnutá dodávka stravy od žalobcu pre žalovaného za cenu 4,45 eur deň/osoba zanikol výpoveďou ku dňu 30.6.2017, čo nebolo medzi stranami sporné. Nesporné bolo aj tvrdenie žalobcu, že strava bola poskytovaná žalovanému práve na základe jednotlivých objednávok po 30.6.2017, ktoré realizoval na to oprávnený zamestnanec žalovaného deň vopred, teda dochádzalo k uzatvoreniu zmluvných vzťahov na základe jednotlivých návrhov žalovaného a ich akceptácii zo strany žalobcu, ktorý stravu pre žalovaného dodával. Keďže strava bola poskytovaná žalovanému na zmluvnom základe, nebolo možné výšku ceny/odplaty posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a jeho výške, ako v prípade odplaty za užívanie nebytových priestorov za čas po skončení Zmluvy o nájme. Rozhodnou je v posudzovanom spore dohodnutá cena.

39. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Už samotné započítací prejav žalovaného zo dňa 19.12.2017, ktorým započítaval svoju tvrdenú pohľadávku 25.037,64 eur proti pohľadávke žalobcu 25.808,54 eur, v ktorej boli zahrnuté aj faktúry č. 13857 a č. 14134, čo vyplýva zo saldokonta ku dňu 23.10.2017 (č.l. 101 spisu) ktorými bola účtovaná cena stravy práve vo výške 7,10 eur osoba/deň a ktorého dôsledkom pri splnení zákonných podmienok je zánik pohľadávok a záväzkov strán sporu v rozsahu, v ktorom sa kryli, je spôsob plnenia a zároveň znamená, že zo strany žalovaného došlo aj k potvrdeniu/odsúhlaseniu ceny účtovanej stravy žalobcom práve vo výške 7,10 eur osoba/deň.

40. Súd prvej inštancie neprihliadol na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že pohľadávka žalobcu uplatnená v spore zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného na úpravu prenajatých nebytových priestorov z dôvodu, že zápočet žalovaného zo dňa 19.12.2017 posúdil ako neplatný právny úkon, keďže podľa súdu prvej inštancie žalovaný započítaval svoju nesplatnú pohľadávku voči splatnej

pohľadávke žalobcu, čo je v rozpore s . Súd prvej inštancie pritom pohľadávku žalovaného, titulom investícií do nebytových priestorov, posúdil ako nárok na bezdôvodné obohatenie, ktorého splatnosť je viazaná podľa na výzvu veriteľa dlžníkovi, teda žalovaného žalobcovi, ktorá nebola realizovaná pred samotným započítacím prejavom zo dňa 19.12.2017.

41. S týmto právnym posúdením právneho základu ako aj splatnosti pohľadávky žalovaného na úhradu investícií vynaložených žalovaným, tak ako to uviedol súd prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

42. Podľa , zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

43. Podľa , ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

44. Z nájomnej zmluvy vzniká nájomcovi oprávnenie vec užívať. Užívacie právo sa spravidla vzťahuje na taký predmet nájmu, aký bol odovzdaný prenajímateľom. Ustanovenie vymedzuje možnosť vykonania zmeny na veci (predmete nájmu). Uvedené ustanovenie je dispozitívne a zmluvné strany sa v nájomnej zmluve môžu odchýliť od uvedených podmienok. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve budú mať prednosť pred zákonom.

45. Pojem zmeny veci teba vykladať v spojitosti s a . Od zmeny veci je potrebné odlíšiť opravu veci, ktorou sa rozumie činnosť, ktorou sa odstraňujú najmä vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia (výmena vadnej súčiastky za bezvadnú, údržba a iné). V prípade opravy veci nájomcom sa prípadná náhrada nákladov vynaložených na opravu riadi .

46. A contrario pod zmenou veci sa rozumie všetko, čo nespadá pod pojem opravy veci a prípadná zmena spočíva spravidla v úprave vlastností, charakteru, prípadne vzhľadu predmetu nájmu oproti stavu ku dňu odovzdania veci, a to bez ohľadu na to, či ide o zmeny trvalé alebo dočasné. Samotné zmeny na veci nemusí vykonávať priamo nájomca, ale môžu byť vykonávané aj prostredníctvom tretích osôb.

47. Ak teda neexistuje osobitná úprava právnych vzťahov medzi nájomcom a prenajímateľom týkajúca sa vykonávania zmien na veci, použije sa právna úprava obsiahnutá v . Obsah, formu ani moment, v ktorom má dôjsť k udeleniu súhlasu, neupravuje. Z obsahovej stránky prenajímateľ môže odsúhlasiť každú zmenu samostatne alebo môže udeliť generálny súhlas s vykonaním akejkoľvek zmeny. neustanovuje čas (moment), v ktorom má byť takýto súhlas daný (má dôjsť k udeleniu súhlasu). K udeleniu súhlasu môže dôjsť už v nájomnej zmluve alebo môže byť udelený samostatne počas trvania nájmu. K udeleniu súhlasu môže dôjsť pred vykonaním zmien, počas ich vykonávania, ako aj po ich vykonaní.

48. Od existencie súhlasu s vykonaním zmeny sa odvíjajú ďalšie nároky nájomcu, a to aj nárok na úhradu nákladov. Nárok na úhradu nákladov spojených s vykonaním zmeny na veci môže nájomca požadovať, len ak zmeny na veci boli vykonané so súhlasom prenajímateľa a ak sa k ich náhrade prenajímateľ

zaviazal. Podmienky na vznik nároku na úhradu nákladov sú kumulatívne. Absencia niektorej z nich má za následok, že nárok na úhradu nákladov nevznikne. Ak nájomca nedal súhlas s vykonaním zmeny, v danom prípade sa aplikuje odsek 2 predmetného ustanovenia, a v prípade, ak sa prenajímateľ nezaviazal na úhradu nákladov, dochádza k aplikácii štvrtej vety .

49. Ak došlo k prevzatiu záväzku na úhradu nákladov, z prvej časti tretej vety je zrejmé, že rozhodujúcou skutočnosťou na posúdenie obsahu tohto záväzku bude zmluva. Z dispozitívneho charakteru uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že primárne zmluva môže ustanoviť tak rozsah tohto práva (ktoré náklady budú uhradené, v akom rozsahu), ako aj vznik tohto nároku. V prípade, ak sa nedosiahla dohoda alebo ak zmluva nebude určovať niečo iné, subsidiárne sa použije tretia veta a prenajímateľ je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci.

50. Ak neexistuje iná dohoda, pri ustanovení rozsahu tohto práva je potrebné mať na pamäti, že zákon hovorí o úhrade nákladov, a teda nehovorí o úhrade nevyhnutných nákladov a nákladov účelne vynaložených, a súčasne, že zákon ukladá nájomcovi povinnosť odpočítať znehodnotenie zmien (nie samotnej veci), ku ktorému došlo v medziobdobí v dôsledku užívania.

51. Čas vzniku nároku zasa zákon v prípade neexistencie osobitnej dohody ustanovuje na obdobie po skončení trvania nájmu. Dohoda umožňuje účastníkom čas vzniku uvedeného práva modifikovať. Právo na úhradu nákladov predstavuje právo zo zmluvy, a preto sa premlčuje podľa v trojročnej lehote odo dňa splatnosti tohto nároku.

52. Pokiaľ ide o otázku, aké náklady a kedy môže nájomca od prenajímateľa požadovať, je rozhodujúci predovšetkým obsah zmluvy. Ak zmluva túto otázku neupravuje, nároky nájomcu na úhradu nákladov vynaložených na vykonanie zmien závisia od toho, či sa prenajímateľ zaviazal uhradiť náklady vynaložené na vykonané zmeny, alebo nie. Ak sa na to prenajímateľ zaviazal, nájomca je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci.

53. Ustanovenie o zmenách na prenajatej veci sa uplatní aj pri nájme nebytových priestorov.

54. Ak prenajímateľ nájomcovi v zmluve o nájme nebytových priestorov udelil súhlas na vykonanie úprav na prenajatej veci, pričom sa dohodlo, že spôsob úhrady nákladov s tým spojených bude predmetom ďalšieho rokovania účastníkom ku ktorému však nedošlo, je nájomca oprávnený domáhať sa náhrady vynaložených nákladov až po skončenia nájomného vzťahu.

55. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že nárok žalovaného na úhradu investícií do prenajatých nebytových priestorov je potrebné považovať za zmluvný nárok, nárok zo Zmluvy o nájme uzatvorenej medzi stranami sporu a nie ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie, pričom na posúdenie práva na úhradu týchto investícií vynaložených žalovaným, keďže nedošlo ku konkrétnej dohode o ich náhrade, čo malo byť predmetom samostatného dodatku ku Zmluve o nájme, je potrebné použiť tretiu vetu a prenajímateľ je oprávnený požadovať ich úhradu až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. To, že žalovanému bol daný súhlas prenajímateľa na vykonanie úprav na prenajatej veci je pritom zjavné z prehlásenia bývalého štatutárneho orgánu žalobcu, H.. O.. Ľ. E. zo dňa 7.5.2018 /č.l. 93 spisu/, z ktorého vyplýva aké úpravy nebytových priestorov boli zo strany žalobcu ako prenajímateľa odsúhlasené.

56. Nárok na úhradu dôvodných nákladov vynaložených žalovaným sa stal splatným zánikom Zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe výzvy žalovaného pre žalobcu na ich náhradu.

57. To, že žalovaný uplatnil u žalobcu právo na náhradu vynaložených nákladov vo výške 25.037,64 eur, v súlade s vtedy ešte platnou Zmluvou o nájme a to požiadavkou na ich odsúhlasenie žalobcom vyplýva jednoznačne z listu žalovaného zo dňa 3.1.2017 /č.l. 89/. Týmto žalovaný prejavil jednoznačne vôľu uplatniť u žalobcu ich náhradu vo výške 25.037,64 eur, čo podľa odvolacieho súdu zodpovedá výzve veriteľa na splnenie pohľadávky. Napokon takúto výzvu môže realizovať veriteľ akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť, pričom aj z listiny označenej ako Dohoda o uznaní záväzku a jeho splácaní, ktorú podpísal žalobca dňa 29.5.2017 /č.l. 87 spisu/ vyplýva, že žalobca eviduje žalovaným uplatnenú pohľadávku na náhradu nákladov vo výške 25.037,64 eur a navrhuje žalovanému náhradu týchto nákladov vo výške 3.500,- eur /článok III. bod 1 písm. c) dohody/. Odvolací súd pritom poukazuje, že ani žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie nenamietal, že pohľadávka uplatnená žalovaným voči žalobcovi nie je splatná, dokonca namietal jej premlčanie, čo v prípade nesplatnej pohľadávky je vylúčené.

58. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka žalovaného na náhradu vynaložených nákladov na predmet nájmu sa stala splatnou deň po dni, keď došlo k zániku Zmluvy o nájme, teda dňa 1.7.2017. Preto nie je možné súhlasiť ani so záverom súdu prvej inštancie, že následný započítací prejav žalovaného zo dňa 19.12.2017 je neplatný právny úkon z dôvodu, že žalovaný si započítaval voči splatnej pohľadávke žalobcu svoju nesplatnú pohľadávku, čo je neprípustné podľa .

59. Pokiaľ ide o započítanie pohľadávok, je povinnosťou súdu v konaní, v ktorom bola započítacia námietka uplatnená ako predbežnú otázku posúdiť dôvodnosť takejto pohľadávky. V prípade, že súd dôjde k záveru, že pohľadávka nie je dôvodná, tak účinky uplatnenia započítania nenastanú. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že dôvodným a zákonným započítaním dochádza k zániku pohľadávky protistrany. Až v prípade, ak by súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že započítavaná pohľadávka žalovaného nie je dôvodná, tak účinky uplatnenia započítania by nenastali. Súd prvej inštancie takto nepostupoval, keďže na započítavanú pohľadávku žalovaného bez jej vecného prejednania neprihliadal, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Jeho rozhodnutie o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi priznanú pohľadávku 29.953,22 eur s príslušenstvom, je preto v tomto štádiu konania predčasné.

60. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu podľa / súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy/ a vec vrátiť podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť toto dokazovanie odvolacím súdom.

61. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude jednoznačne a s ohľadom na argumentáciu žalovaného opätovne posúdiť otázku vzniku nároku žalobcu na zaplatenie 29.953,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 23.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.948,- eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.957,42 eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.762,17 eur od 29.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 119,52 eur od 1.5.2018 do zaplatenia , zo sumy 4.000,- eur od 29.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.633,05 eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.940,34 eur od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.619,65 eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.453,95 eur od 1.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.519,12 eur od 1.5.2018 do zaplatenia. Keďže to bol žalovaný, ktorý realizoval jednostranný zápočet, bude na ňom aby preukázal ním tvrdené skutočnosti, teda právny dôvod a výšku svojej pohľadávky voči žalobcovi, keďže tvrdí, že je veriteľom pohľadávky, ktorú uplatnil na započítanie voči nároku žalobcu na zaplatenie 29.953,22 eur s prísl.

62. Súd prvej inštancie sa vysporiada so samotnou dôvodnosťou žalovaným označenej pohľadávky na započítanie. Teda posúdi pohľadávku žalovaného, titulom náhrady vynaložených nákladov v súlade s už naznačenými závermi odvolacieho súdu. Keďže žalobca ako prenajímateľ odsúhlasil zmeny na prenajatej veci a zároveň prevzal záväzok na ich úhradu, pričom ku konkrétnej dohode strán napokon nedošlo, je potrebné aplikovať zákonnú právnu úpravu, teda použiť v spore ustanovenie tretej vety , tak ako to už uviedol odvolací súd. Následne súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť samotnej výšky tejto pohľadávky žalovaného, ktorú žalovaný jednostranne započítal voči pohľadávke žalobcu a zároveň súd prvej inštancie posúdi, či na základe tohto započítania došlo k zániku vzájomných pohľadávok strán sporu a v akom rozsahu, keďže žalobca rozporoval výšku uplatnených nákladov žalovaným.

63. K samotnej výške uplatňovanej pohľadávky žalovaného na započítanie odvolací súd udáva, že v prípade pohľadávky podľa tretej vety , sa uhrádzajú náklady spojené s vykonaním zmeny, teda dôkazné bremeno je na žalovanom, aby v konaní jednoznačne preukázal náklady vynaložené na zmenu prenajatej veci ako aj ich rozsah a to dokladmi o nadobudnutí použitého materiálu a úhrade ceny/odplaty vykonaných prác. Takýmto dôkazom podľa odvolacieho súdu nie je posudok č. 3/2018 o technickom zhodnotení nebytového priestoru, ktorý v konaní predložil žalovaný.

64. Podľa je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

65. Odvolací súd zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci podľa , pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne podľa výsledku v spore aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).