Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-228-2019.pdf
PDF · 182.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/228/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému : P. T., A.. XX.XX.XXXX, S. W. O. XXX/XXX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 3.071,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.853,73 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.848,24 eur od 18.12.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 34,70 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27.05.2019 návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní začatom podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „žaloba“) v ktorom žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 3.071,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,-eur od 22.05.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.05.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. V žalobe tvrdil, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 13.01.2016 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 23.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2016, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. V žalobe uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 3.071,15 eur, ktorá pozostávala z istiny 2.000,-eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 817,95 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 178,20 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 75,-eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný podľa tvrdenia žalobcu neuhradil mu nič, preto podáva žalobu v ktorej sa domáha okrem zaplatenia sumy istiny vo výške 3.071,15 eur aj zákonného úroku z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. So žalobou žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX spolu so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Informáciou o RPMN a Splátkovým kalendárom ( Amortizačnou tabuľkou) zo dňa 13.01.2016, Zmluvu o postúpení pohľadávok č.0398/2018/ CE zo dňa 21.05.2018 s prílohou, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2015, Produktové Obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.1.2015, Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne, a.s. účinný od 1.10.2015 , Výzvu zo dňa 26.10.2016 a Výzvu zo dňa 23.01.2018, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016, Platobnú históriu, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018 a Pokus o zmier zo dňa 29.04.2019 s podacím hárkom.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.06.2019 vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a nakoľko žalobca po výzve súdu navrhol v súlade s § 10 zákona o upomínacom konaní pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 10 ods.3 uvedeného zákona na prejednanie tunajšiemu súdu a nedoručený platobný rozkaz sa zo zákona (§ 10 ods.3 zák. o upomínacom konaní) zrušil. Na tunajšom súde konanie je vedené pod spisovou značkou 10Csp/228/2019.
5. Žalovaný, ktorý je k trvalému pobytu prihlásený na adrese O. XXX/XXX, XXX XX Ľ. sa k žalobe, ktorá mu vzhľadom na nemožnosť zistiť jeho skutočný pobyt doručovaná bola v súlade s § 116 ods.2 CSP oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu písomne nevyjadril.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd žalobcu vyzval doplniť rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, akú sumu splátok žalovaný uhradil na úver, teda prehľad splátok- kedy a akú splátku zaplatil, v akej výške a ako bola započítaná. Zároveň ho vyzval uviesť, akým spôsobom bol vypočítaný nárok na úroky vo výške 817,95 eur a úroky z omeškania vo výške 178,20 eur a špecifikovať nárok označený ako neuhradené poplatky vo výške 75,- eur. Žalobcu tiež vyzval uviesť, ako bola vypočítaná celková čiastka spojená s úverom vo výške 3.639,56 eur a RPMN 17,95 %, t.j. z akých všetkých predpokladov vychádzala, vyjadriť sa k skúmaniu bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy a uviesť skutočnosti, na základe ktorých má žalobca za to, že žaloba je podaná včas, že nie je tu zákonná prekážka pre vymáhanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy v podobe premlčania (§ 54a Občianskeho zákonníka) a odôvodniť splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky vzhľadom na § 92 ods.8 zákona o bankách.
7. Žalobca v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že žalovaný čerpal z úveru peňažné prostriedky vo výške 2.000,-eur, a to dňa 13.01.2016 a uhradil z úveru len sumu 14,77 eur dňa 20.02.2016 ktorá bola v plnej výške započítaná na úhradu úrokov z úveru. Čo sa týka poplatkov vo výške 75,-eur, žalobca poukázal na čl. II ods.5 zmluvy v ktorom sa žalovaný zaviazal v prípade omeškania uhradiť zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 25,-eur za každý prípad omeškania s tým, že v platobnej histórii sú poplatky vo výške 75,-eur označené ako zmluvná pokuta za omeškanie. Uviedol vzorec a postup na základe ktorého boli vypočítané uplatnené úroky a úroky z omeškania s tým, že úroky z omeškania do zosplatnenia úveru boli vo výške 6,84 eur a po zosplatnení bol žalovanému účtovaný úrok z omeškania vo výške 171,36 eur za obdobie od 23.11.2016 do 17.5.2018, pričom podľa predloženého vzorca výpočtu úrok z omeškania počítaný bol tak z neuhradenej istiny ako aj z úrokov. Čo sa týka posudzovania bonity žalovaného, podľa žalobcu bola zachovaná odborná starostlivosť, nedošlo v rámci kontraktácie k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Poukázal na overenie príjmu žalovaného v Sociálnej poisťovni, preverenie rodinného stavu a tiež preverenie mesačných splátok existujúcich záväzkov dopytom do úverového registra, kedy po odpočítaní životných nákladov vo výške 198,09 eur od čistého príjmu žalovaného vo výške 420,-eur ostala suma 214,91 eur ako disponibilný zostatok, pričom splátka úveru bola dohodnutá vo výške 37,94 eur. K RPMN a celkovo splatnej sume uviedol, že v zmysle bodu 5.17. Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. „Posledná splátka je vo výške zostatku pohľadávky banky“ vzhľadom k čomu predstavovala výška poslednej splátky v danom prípade sumu 35,26 eur a teda celkovo splatná suma je tvorená súčtom sumy 95 x 37,94 eur, čo sú splátky splatné od 20.02.2016 do 20.12.2023 a sumy 1 x 35,26 eur ako splátky vo výške zostatku pohľadávky banky s tým, že výška poslednej splátky je zrejmá aj z amortizačnej tabuľky, ktorú žalobca predložil. Vyjadril sa aj k RPMN a tvrdil, že aj tá je rovnako ako celková čiastka uvedená v zmluve správne. Vo vzťahu k premlčaniu žalobca uviedol, že pri dohode o plnení v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej zročnej splátky a tak pre každú splátku
plynie samostatná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o § 103 vetu druhú Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka, poukázal na to, že neuplatnenie práva podľa § 565 OZ do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. Podľa žalobcu v tu posudzovanom prípade došlo v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.11.2016 a premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.11.2016 tak v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 20.11.2016 a uplynula by najskôr dňa 20.11.2019 a keďže žaloba bola podaná dňa 27.05.2019, má za to, že uplatnil svoj nárok na súde pred uplynutím premlčacej doby. Podľa žalobcu boli splnené tiež všetky podmienky postupiteľnosti pohľadávky banky v zmysle § 92 ods.8 Zákona o bankách v súvislosti s čím poukázal na dĺžku omeškania žalovaného viac ako 90 dní, výzvu zo dňa 26.10.2016 s podacím hárkom, výzvu zo dňa 23.11.2016 s podacím hárkom a výzvu zo dňa 23.01.2018 ku ktorej predložil kópiu nedoručenej obálky. Žalobca na žalobe trval a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť. K vyjadreniu pripojil výstup z úverového registra preukazujúci skúmanie bonity žalovaného a tiež amortizačnú tabuľku a jednotlivé výzvy s dokladmi o ich doručovaní žalovanému.
8. Žalovaný sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Predvolanie na pojednávanie doručované bolo mu v súlade s ust.§ 106 ods.1 písm. a/ CSP na adresu trvalého pobytu zapísanú v registri obyvateľov SR, keďže inú adresu na doručovanie súdu neoznámil. Predvolanie sa vrátilo súdu z tejto adresy s tým, že adresát je na nej neznámy. Predvolanie sa tak za doručené žalovanému v zmysle § 111 ods.3 CSP v spojení s § 31a ods.10 zákona č.305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje dňom 30.07.2021 a keďže neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie, súd v súlade s ust. § 180 CSP, rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, poukázal na jej písomné vyhotovenie a obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.08.2021 s tým, že na základe ním predložených dôkazov má nárok za preukázaný a v celom rozsahu dôvodný.
10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.08.2021, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sám žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol a zistil tento skutkový stav:
11. Dňa 13.01.2016 žalovaný uzavrel v F.e so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou písomnú zmluvu označenú ako „Zmluva o splátkovom úvere“, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového spotrebného úveru vo výške 2.000,-eur. Podľa zmluvy žalovaný sa zaviazal splatiť tento úver v mesačných splátkach, ako počet splátok je v zmluve uvedený počet 96, ako výška splátky je v zmluve uvedená suma 37,94 eur s tým, že jedná sa o rovnomerné splácanie a splatnosť splátok je mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.02.2016. V zmluve je uvedený deň konečnej splatnosti úveru 20.01.2024. Celková čiastka spojená s úverom mala byť podľa zmluvy vo výške 3.639,56 eur, pri RPMN 17,95 % a úrokovej sadzbe 17,90 % p.a. - fixnej do splatnosti. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 15,55 %. V článku II bod 6 zmluvy je uvedené, že ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky. V článku III zmluvy označenom ako Záverečné ustanovenia v bode 1 je uvedené, že súčasťami úverovej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.1.2015, produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery banky účinné od 1.1.2015, Sadzobník a podmienky určené zverejnením. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z písomného vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy.
12. Žalobca v spore tvrdil, že ku dňu 22.11.2016 pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na dôkaz čoho predložil súdu „ oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.11.2016 (čl. 25 spisu) spolu s poštovým podacím hárkom (čl.155 spisu). V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pôvodný veriteľ žalovanému oznamoval, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015, preto banka vyhlásila ku dňu 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a žiada o uhradenie dlžnej sumy vo výške celkom 2.361,80 eur najneskôr do 15 dní.
13. Žalobca predložil tiež výzvu zo dňa 26.10.2016 adresovanú žalovanému v ktorej mu banka oznámila, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 25.10.2016 vo výške 333,39 eur a vyzvala ho dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak tak neurobí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. K uvedenej výzve predložil ako dôkaz aj poštový podací hárok zo dňa 2.11.2016 (č.l. 156 spisu) o jej odoslaní na adresu pobytu žalovaného uvedenú v zmluve. Žalobca predložil aj výzvu zo dňa 23.01.2018, v ktorej banka žalovanému oznamovala, že jej pohľadávka zo zmluvy je splatná v celom rozsahu, výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky je ku dňu 23.01.2018 v sume 2.917,74 eur, preto ho vyzýva uhradiť dlžnú sumu s tým, že ak sa tak nestane, bude oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Na dôkaz doručovania uvedenej výzvy žalovanému predložil súdu obálku doručovanej písomnosti z ktorej vyplýva, že zásielka žalovanému odoslaná bola dňa 29.01.2018 a dňa 20.02.2018 sa vrátila banke ako nedoručená z dôvodu, že adresát si ju neprevzal v odbernej lehote.
14. Žalobca v spore tvrdil, že pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalovanému nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorú súdu predložil spolu so žalobou ( čl.12-18 spisu ) a ktorej predmetom bola dohoda o odplatnom postúpení pohľadávok so všetkými právami, ktoré sú s nimi spojené (článok V bod 5.1 zmluvy o postúpení pohľadávok) s tým, že pohľadávkou na účely tejto zmluvy sa rozumie (článok II bod 2.1 zmluvy) každá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva uvedená a špecifikovaná v Prílohe č.1 k tejto zmluve, ktorá vznikla z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi vrátane pohľadávok zo zmlúv o úvere. Žalobca spolu s touto zmluvou predložil súdu aj jej prílohu č.1 kde sú údaje týkajúce sa pohľadávky z danej zmluvy voči žalovanému a tiež predložil žalovanému adresované oznámenie postupcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 21.05.2018 o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy číslo 5107306977 na žalobcu ( čl.55 spisu ) spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 28.05.2018 preukazujúcim jeho odoslanie žalovanému. Na strane 3 žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok sa v článku IV označenom ako „Vyhlásenia zmluvných strán“ v bode 4.2 písm. b) nachádza vyhlásenie v zmysle ktorého „Postupca výslovne potvrdzuje, že je oprávnený previesť pohľadávky na postupníka“, pričom podľa bodu 4.3 písm. i) tohto článku postupník potvrdil odovzdanie originálov zmluvnej dokumentácie podľa bodu 8.1 zmluvy postupcom a splnenie povinnosti podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľom s ktorým žalovaný uzavrel úverovú zmluvu na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka nebol žalobca ale banka- Slovenská sporiteľňa, a.s. a vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému bola mu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nevyhnutné vyriešiť skôr než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti bolo vyriešiť si otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zodpovedanie uvedenej otázky súdom je nevyhnutné vždy, a to ex offo, teda aj bez námietky a bez ohľadu na postoj žalovaného, teda bez ohľadu na to, či sám žalovaný nárok voči nemu uplatnený sporí alebo nie (k tomu podporne pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.21Co/83/2017 alebo 18Co/101/2017 ).
16. V danom prípade podľa názoru súdu žalobcom predloženými dôkazmi bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že zákonné podmienky postupiteľnosti pohľadávky banky tu splnené boli.
17. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré museli byť splnené v čase postúpenia pohľadávky upravoval v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom (teda ku dňu 21.05.2018 ) § 92 ods.8 zákona o bankách. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20190301> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20190301> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom..
18. Pre platné postúpenie pohľadávky banky tak musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené v § 92 ods.8 zákona o bankách, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka, alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná a to až po predchádzajúcej písomnej výzve banky, a ak klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
19. Splnenie podmienky splatnosti postupovanej pohľadávky žalobca preukázal, nakoľko predloženou zmluvou o úvere s prílohami preukázal dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, preukázal aj omeškanie dlžníka, keď predložil platobnú históriu úveru z ktorej vyplýva, že žalovaný neuhradil riadne a v celej výške ani jednu splátku úveru, keď zaplatil celkovo len sumu 14,77 eur dňa 20.02.2016. Splnenie zákonných podmienok podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka žalobca preukázal predložením Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2016 s k nemu pripojeným poštovým podacím hárkom a tiež predložením výzvy zo dňa 26.10.2016 žalovanému spolu s poštovým podacím hárkom, v ktorej žalovaného banka upozornila, že ak neuhradí tam uvedenú dlžnú sumu splátok, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka banky stane celá splatnou. Žalobca preukázal aj osobitnú písomnú výzvu podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, keď predložil výzvu zo dňa 23.01.2018 v ktorej banka žalovaného upozornila, že ak nezaplatí dlžnú sumu predčasne zosplatneného úveru, je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe, pričom preukázal aj riadne doručovanie tejto výzvy žalovanému predložením fotokópie doručovanej obálky k danej písomnosti.
20. Postupovala sa teda splatná pohľadávka, po predchádzajúcej písomnej výzve banky a až po uplynutí 90 dňovej lehoty nepretržitého omeškania žalovaného po výzve banky, preto žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky banky, preukázal postúpenie pohľadávky a je tak aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nárokov zo zmluvy o úvere.
21. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd musel zaoberať po závere, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný bola otázka, či samotný jeho nárok je dôvodný, preukázaný a či nie je tu prekážka jeho súdnej vymáhateľnosti v podobe premlčania (§ 54a Občianskeho zákonníka) pričom v rámci princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania k skutočnostiam určujúcim pre zodpovedanie daných otázok dal žalobcovi možnosť sa vyjadriť prostredníctvom svojej výzvy žalobcovi pred pojednávaním a žalobca sa k nim aj vyjadril.
22. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že celý jeho nárok je preukázaný a dôvodný a že nie je ani v časti premlčaný. Súd z dôvodov nižšie uvedených má za to, že jednalo sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver podľa § 11 ods.1 ZoSÚ, preto žaloba žalobcu bola dôvodná len v časti, pričom aj zo sumy žalovaným reálne nevrátenej čistej úverovej istiny súd mohol priznať žalobcovi len časť z dôvodu premlčania časti žalobcom uplatnených splátok. K tomuto záveru súd dospel z nasledovných dôvodov.
23. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého žalovanému pôvodným veriteľom ako bankou- právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, ale na osobnú spotrebu je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust.§ 1 ods.2 a § 2 písm.a) a b) zák.č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 13.01.2016 potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniam žalobcu a obsahu zmluvy, v ktorej je aj výslovne uvedené, že poskytnutý bol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (13.01.2016) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
26. Podľa § 9 ods.1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Podľa § 9 ods.2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
28. Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá bankou so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
32. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 13.01.2016 a predložením platobnej histórie úveru a výpisu z úverového účtu žalovaného, v ktorých je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému s potvrdeniami o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.000,-eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uhradil len sumu 14,77 eur. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j. 2.000,-eur. A keďže z tejto sumy žalovaný uhradil len časť vo výške 14,77 eur, neuspokojený ostal nárok veriteľa vo výške 1.985,23 eur, z ktorého súd vzhľadom na § 54a Občianskeho zákonníka nemohol priznať sumu 136,99 eur z dôvodu premlčania splátok splatných dňa 20.02.2016, 20.3.2016, 20.4.2016 a 20.05.2016 v neuhradenej výške 136,99 eur ( 4 splátky x 37,94 eur sa rovná 151,76 eur - žalovaným uhradená suma 14,77 eur sa rovná 136,99 eur). Preto súd mohol priznať a priznal žalobcovi len nepremlčanú a neuhradenú časť čistej úverovej istiny vo výške 1.848,24 eur (2.000 eur - 14,77 eur - 136,99 eur) a tiež úrok z omeškania z nepremlčanej a nevrátenej úverovej istiny.
33. Úver je podľa názoru súdu bezúročný a bezpoplatkový preto, lebo zmluva neobsahuje správne uvedené náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia ( 13.01.2016) ( teda ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a preto podľa § 11 ods.1 písm.b) a d) tohto zákona úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
34. V zmluve uvedené údaje o výške splátky, RPMN a celkovo splatnej čiastke úveru nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, preto nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, zrozumiteľný, určitý a pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zákon teda rozlišuje, upravuje a sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postihuje tak prípad, keď RPMN v zmluve uvedená nie je vôbec ( § 11 ods.1 písm. b/) ako aj prípad, keď údaj o RPMN síce v zmluve uvedený je, ale nesprávne v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods.1 písm. d/).
35. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má pritom podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedená nesprávne (RPMN a údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako aj údaj o výške splátok).
36. K zákonom vyžadovaným náležitostiam zmluvy (výška splátok, RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vrátane uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN ) je treba uviesť, že priamo v zmluve, v jej základných podmienkach, ktoré sú kľúčové, lebo zaujímajú spotrebiteľa najviac a ten logicky očakáva, že práve tam budú uvedené, a to správne všetky parametre úveru, je jasne uvedené, že mesačných splátok je 96 a výška mesačnej splátky je 37,94 eur s tým, že ide o rovnomerné splácanie. Uvedené priemerný spotrebiteľ nemôže chápať inak ako tak, že úver má splatiť 96-imi splátkami po 37,94 eur a že z týchto predpokladov potom bude vychádzať aj výpočet RPMN a celkovo splatnej čiastky, ktorá by tak bola 3.642,24 eur ( 96 x 37,94 eur). Zo základných podmienok zmluvy samotnej ( časť I zmluvy) pritom nijako nevyplýva, žeby výška niektorej zo 96 dohodnutých splátok mala byť iná ako 37,94 eur. Ak by tomu tak bolo, muselo by to v zmluve byť výslovne uvedené, čo nie je.
37. Z pohľadu požiadavky zákona na transparentnosť, jasnosť, určitosť, zrozumiteľnosť a nerozpornosť vyjadrenia náležitostí zmluvy je potom absolútne nedôvodná a neprijateľná argumentácia žalobcu, že v skutočnosti len prvých 95 splátok bolo vo výške 37,94 eur a že v súlade s bodom 5.17 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery banky „posledná splátka je vo výške zostatku pohľadávky banky“ a preto posledná splátka predstavovala sumu 35,26 eur, čo malo vplyv aj na údaj o celkovo splatnej sume. Ak aj sám žalobca potvrdil, že v skutočnosti len výška splátky číslo 1 až 95 bola 37,94 eur, pričom výška splátky číslo 96 mala byť 35,26 eur, potom podľa názoru súdu o nedodržaní zákonnej náležitosti v podobe uvedenia správnej výšky splátky (a to priamo v zmluve) nemôže byť pochýb. Ak mala byť výška poslednej splátky v inej výške, potom to malo byť jasne a zrozumiteľne uvedené v základných podmienkach zmluvy, a to nielen preto, že tie spotrebiteľa zaujímajú najviac ( teda že splátky 1 až 95 budú vo výške 37,94 eur a splátka č.96 v inej výške), ale aj preto, lebo potom ide o neurčité (§ 37 dos.1 Občianskeho zákonníka), nezrozumiteľné a neplatné vyjadrenie náležitosti zmluvy, ak v základných podmienkach zmluvy je na jednej strane uvedené, že splátok je 96 vo výške 37,94 eur pri rovnomernom splácaní a až v úverových podmienkach ako súčasti tej istej zmluvy má byť v rozpore s tým uvedené, že výška poslednej splátky bude iná, a nie je ani tam uvedené aká. Žalobca predložil súdu Splátkový kalendár ( Amortizačnú tabuľku) zo dňa 13.01.2016 kde je uvedená výška poslednej splátky 35,26 eur, k čomu ale treba uviesť, že nielenže tento splátkový kalendár nie je žalovaným podpísaný, ale podľa Zmluvy (kde jej súčasti sú uvedené v jej článku III bod 1) ani nebol súčasťou zmluvy. No ak by ňou aj bol, tak potom by len potvrdil už uvedený názor súdu o neurčitosti údaja o výške splátok. Išlo by o neurčitý, nezrozumiteľný údaj, ktorý nemôže byť platným naplnením zákonnej náležitosti (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka) ak v základných podmienkach zmluvy je jasne uvedené, že splácať sa má 96 rovnomerných splátok po 37,94 eur a v splátkovom kalendári z toho istého dňa je v rozpore s tým uvedené, že posledná 96-ta splátka bude len 35,26 eur. Nemožno precizovanú úpravu náležitostí zmluvy o úvere sankcionovanú v prípade jej nedodržania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a slúžiacu na ochranu spotrebiteľa platne naplniť vtedy, ak v zmluve sa uvedie pri jasnom uvedení počtu
splátok 96 jedna výška mesačnej splátky a neuvedie sa tam, že v skutočnosti posledná splátka (majúca vplyv na výšku RPMN a celkovo splatnej sumy) bude v úplne inej výške.
38. Ak je priamo v zmluve, v tej jej časti ktorá identifikuje parametre úveru (tu je ňou článok I zmluvy) a ktorá spotrebiteľa logicky zaujíma najviac a možno predpokladať a rozumne očakávať, že venuje jej najväčšiu pozornosť jasne uvedené, že úver bude splácaný mesačnými splátkami vo výške 37,94 eur mesačne v počte 96, potom nemožno tam uvedený nesprávny údaj o RPMN a celkovo splatnej sume, ktorý nezodpovedá prepočtu tejto výšky a počtu splátok obhájiť úverovými podmienkami, či amortizačnou tabuľkou kde je uvedená úplne iná výška poslednej splátky. Ak už v základných podmienkach úveru veriteľ uviedol ako celkovo splatnú sumu spojenú s úverom sumu 3.639,56 eur, teda vychádzajúcu z výšky 95 splátok po 37,94 eur a poslednej splátky 35,26 eur, potom je nepochopiteľné, prečo priamo tam neuviedol údaj o tejto odlišnej výške poslednej splátky. Zo zmluvy tak ani nie je zrejmé a zrozumiteľné, aké vlastne všetky predpoklady boli použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
39. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v základných podmienkach zmluvy uviedol celkovú čiastku spojenú s úverom 3.639,56 eur, no ide o nesprávnu sumu a nesprávny údaj, ak ten absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru uvedených v tých istých základných podmienkach ( 37,94 eur x 96 sa rovná 3.642,24 eur). Ak dlžník podľa základných podmienok zmluvy mal hradiť 96 mesačných splátok po 37,94 eur ako je to jasne a výslovne uvedené v časti I. zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 3.642,24 eur a teda inú sumu ako je veriteľom uvádzaných 3.639,56 eur. Ak celková čiastka úveru skutočne mala byť 3.639,56 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je to len potvrdením toho, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená výška mesačných splátok (nakoľko podľa základných podmienok zmluvy súhrnná výška každej jednej mesačnej splátky mala byť rovnaká), čo v zmysle § 9 ods.2 písm. k) a § 11 ods.1 písm. b) zákona je len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
40. Nemôže ísť o platné naplnenie zákonných náležitostí zmluvy ak tieto sú uvedené nezrozumiteľne, neurčito, tak, že jeden údaj odporuje druhému. Zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková čiastka úveru ) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 3.639,56 eur pri údaji „Celková čiastka spojená s úverom“ a sumou 3.642,24 eur získanou vynásobením počtu a výšky tam uvedených splátok (96 x 37,94 eur). Z údajov uvedených v časti I zmluvy kde je jasne uvedené, že platiť sa bude 96 mesačných splátok v rovnakej výške 37,94 eur nie je absolútne zrejmé, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 3.639,56 eur, keď sa tam netvrdí, že v skutočnosti výška poslednej splátky má byť iná, hoci údaj o celkovo splatnej sume a RPMN z nej už vychádza.
41. Od koho iného ak nie od bánk je treba na finančnom trhu očakávať precíznosť, transparentnosť, určitosť a jasnosť nimi pripravených dokumentov a zmlúv. Nemožno potom akceptovať také dojednanie, kde jeden údaj odporuje inému, a kde na jednom mieste je uvedené niečo iné, ako na inom mieste tej istej dokumentácie a datovanej dokonca k tomu istému dňu.
42. Preto úver je pre nesprávne uvedenie výšky splátky, celkovo splatnej sumy a RPMN v neprospech spotrebiteľa (lebo výpočet RPMN zjavne vychádzal z takej výšky poslednej splátky ktorá je v rozpore so zmluvou) bezúročný a bez poplatkov. Uvedený názor už pre žalobcu nemôže byť nijako nový, či prekvapivý, keďže súd sa ním nijako neodchyľuje od svojej doterajšej rozhodovacej praxe. V tejto súvislosti súd do pozornosti žalobcu dáva svoj rozsudok vo veci žalobcu sp.zn.10Csp/74/2020 zo dňa 12.5.2021, kde rovnako z daných dôvodov bol obdobný úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpený na žalobcu právoplatne posúdený ako bezúročný a bezpoplatkový z presne tých istých dôvodov, ktoré tam žalobca ani nenamietal.
43. Podľa rozsudku Súdneho dvora- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že nesprávne, zavádzajúce uvedenie výšky mesačnej splátky, celkovej čiastky k zaplateniu a RPMN v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.
44. O tom, že ide o kľúčové údaje (RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č.279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktorý aj žalobca poukázal vo svojom vyjadrení a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
45. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu je v zmluve uvedený nesprávny a zavádzajúci údaj o výške splátok, celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o RPMN túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
46. Nakoľko súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnená platba žalovaného vo výške 14,77 eur nemohla byť platne započítaná na úhradu úrokov, ale mohla byť v celom rozsahu započítaná iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Súd výpisom z úverového účtu (čl. 53 spisu) mal preukázané, že reálne boli poskytnuté prostriedky vo výške 2.000,-eur, pričom vrátené na tento úver bolo 14,77 eur, preto neuhradený nárok z tohto úveru je vo výške 1.985,23 eur.
47. Súd ale zo sumy 1.985,23 eur mohol žalobcovi priznať len časť vo výške 1.848,24 eur, a to vzhľadom na § 54a Občianskeho zákonníka účinné v čase podania žaloby a premlčanie časti nároku žalobcu, čo znamená zákonnú prekážku pre vymáhanie a prisúdenie danej časti nároku.
48. Podľa § 100 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
49. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
50. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
51. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho
novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
52. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
53. Ako už súd uviedol, niet pochýb, že žalobca v danom prípade žalobou uplatnil právo na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na začatie súdneho konania dňa 27.05.2019 (doručenie žaloby súdu), t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu aj ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu predtým, ako došlo k jej premlčaniu. Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 343/2018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
54. V prejednávanom prípade majú nároky žalobcu svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Konkrétne jednalo sa o spotrebiteľský úver, ktorý sa mal vrátiť v splátkach, pričom nie je sporné, že minimálne prvých 95 splátok malo byť vo výške 37,94 eur mesačne. Jednotlivé splátky majú samostatný režim premlčania podľa ich splatnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka) ako správne uviedol aj sám žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.8.2021. Ak teda v prospech žalovaného bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.000,-eur ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach po 37,94 eur splatných vždy k 20.dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.02.2016, potom vo vzťahu k premlčaniu to znamená, že žalovaný mal do dňa 27.05.2016 ( tri roky pred doručením žaloby súdu ) zaplatiť 4 splátky po 37,94 eur (dňa 20.02.2016, dňa 20.03.2016, dňa 20.04.2016 a dňa 20.05.2016), teda sumu spolu 151,76 eur. Z ničím nespochybneného tvrdenia žalobcu a predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaný uhradil v tomto období sumu spolu len 14,77 eur ( úhrada uskutočnená dňa 20.02.2016), a teda rozdiel vo výške 136,99 eur ( 151,76 eur - 14,77 eur) je suma, právo na zaplatenie ktorej je premlčané. V tomto smere je vo vzťahu k splátkam, ktorých splatnosť nastala podľa zmluvy v období od 20.02.2016 do 20.05.2016 a ktoré tvoria súčasť žalobou uplatneného nároku bezpredmetné tvrdenie žalobcu, že k zosplatneniu celého dlhu došlo až pre splátku splatnú dňa 20.11.2016, a že teda premlčacia doba pre celý zročný dlh v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.9 tohto zákona začala plynúť až odo dňa zročnosti splátky, pre ktorú dlh z vôle žalobcu bol zosplatnený (splátku splatnú dňa 20.11.2016), keďže zosplatnenie dlhu nemohlo mať spätne vplyv na plynutie premlčacej doby týchto skorších splátok splatných dňa 20.02.2016, 20.03.2016, 20.04.2016 a 20.05.2016. Predčasne zosplatniť úver je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou a tak logicky nebol povinný úver predčasne zosplatniť hneď pri omeškaní prvej splátky. Ak sa ale rozhodol úver zosplatniť aj vzhľadom na zákonné podmienky v zmysle § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka až vo vzťahu k neskoršej omeškanej splátke (podľa
tvrdenia žalobcu vo vzťahu k splátke splatnej 20.11.2016), to nijako nepredlžuje samostatnú premlčaciu dobu pre skôr splatné splátky.
55. Vzhľadom na ust.§ 54a Občianskeho zákonníka súd na toto premlčanie splátok splatných dňa 20.02.2016, 20.03.2016, 20.04.2016 a 20.05.2016 pri rozhodnutí musel ex offo prihliadnuť a preto za dôvodný a nepremlčaný nárok zo zmluvy o úvere zo dňa 13.01.2016 považoval len sumu 1.848,24 eur.
56. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 5 % ročne, pričom zo žaloby, kde žalobca uplatňoval kapitalizované úroky z omeškania 178,20 eur a z vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.08.2021 a tam uvedenej špecifikácie vyplýva, že časť z týchto úrokov z omeškania vo výške 6,84 eur predstavujú roky z omeškania z jednotlivých samostatných nezaplatených splátok splatných od 20.02.2016 do 22.11.2016 (deň predčasného zosplatnenia úveru) a časť vo výške 171,36 eur predstavujú úroky z omeškania počítané po zosplatnení z celej zosplatnenej sumy, a to jednak z istiny 2.000,-eur, ako aj z úrokov od 23.11.2016 do mája 2018. Následne žalobca požadoval v žalobe aj pokračujúci úrok z omeškania ( do zaplatenia) už len zo sumy istiny 2.000,-eur od 22.05.2018.
57. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
58. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
59. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
60. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
61. Žalobca v žalobe uplatnil zákonné úroky z omeškania v súlade s Nariadením vlády SR č.20/2013 Z.z., teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.
62. Pokiaľ ide o kapitalizované úroky z omeškania zo splátok splatných do predčasného zosplatnenia úveru, tu žalobca podľa špecifikácie vo vyjadrení zo dňa 11.8.2021 požadoval úroky z omeškania vo výške 6,84 eur. Z nich súd za dôvodné mal len úroky z omeškania vo výške 5,49 eur predstavujúce úroky z omeškania len z nepremlčaných splátok splatných od 21.06.2016 do 22.11.2016 ( podľa špecifikácie žalobcu ide o úroky z omeškania 0,73 eur + 0,92 eur + 1,08 eur + 1,22 eur + 1,44 eur + 0,10 eur) čo činí spolu 5,49 eur. Vzhľadom na už uvedené premlčanie práva žalobcu na zaplatenie časti dlžnej sumy vo výške 136,99 eur nebolo možné priznať ani požadované príslušenstvo z nej. Nárok na úroky a úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. V tejto súvislosti súd podporne odkazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/157/2009.
63. Spolu preto žalobcovi prisúdená bola kapitalizovaná suma 1.853,73 eur pozostávajúca z nevrátenej a nepremlčanej istiny úveru vo výške 1.848,24 eur a z úrokov z omeškania z nepremlčaných splátok splatných do predčasného zosplatnenia úveru vo výške 5,49 eur.
64. Pokiaľ ide o úroky z omeškania požadované žalobcom za dobu po predčasnom zosplatnení úveru do mája 2018, tu súd nemohol vychádzať z ich vyčíslenia žalobcom ( ktorý ich žiadal vo výške 171,36 eur) nakoľko ten ich počítal z nesprávneho a nedôvodného základu (z výšky istiny 2.000,-eur a aj z úrokov 279,96 eur, pričom pre bezúročnosť úveru na ne nárok vôbec nevznikol), preto priznal ich len z čistej nevrátenej a nepremlčanej istiny vo výške 1.848,24 eur a to odo dňa 18.12.2016 do
zaplatenia. Súd nepriznal úrok z omeškania zo zosplatnenej istiny úveru od 23.11.2016 ako to žalobca žiadal, lebo v „Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 23.11.2016 bola žalovanému na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Pred doručením oznámenia o zosplatnení úveru žalovaný nemohol o ňom vedieť, nemohol vedieť, že stratil výhodu splátok a že plniť má už celú sumu, preto až od jeho doručenia možno konštatovať omeškanie žalovaného s vrátením celej zosplatnenej sumy aj vzhľadom na § 563 OZ. Podľa bodu 6.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., účinných od 1.1.2015 písomnosť doručovaná poštou je doručená tretí deň po jej odoslaní, aj keď sa klient o doručení zásielky nedozvedel, pričom banka písomnosti zasiela spravidla vo forme obyčajnej listovej zásielky. Tu bola daná písomnosť podaná na prepravu dňa 29.11.2016, za doručenú sa teda považuje dňa 2.12.2016 a 15 dňová lehota na dobrovoľné plnenie uplynula žalovanému dňa 17.12.2016. Keďže dobrovoľne neplnil, od 18.12.2016 bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej sumy, ktorá v tom čase bola vo výške 1.848,24 eur a takou je aj v súčasnosti. Sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania a preto bola prisúdená táto sadzba úroku z omeškania.
65. Pokiaľ ide o sumu 75,-eur uplatnenú žalobcom v žalobe pôvodne ako „neuhradené poplatky“ a následne v podaní žalobcu zo dňa 11.08.2021 dôvodenú už ako „zmluvné pokuty za omeškanie“ 3x 25,-eur v zmysle článku II ods.5 zmluvy, tu žalobe nemohlo byť vyhovené. Ak sám žalobca v podaní zo dňa 11.08.2021 uviedol, že ide o zmluvné pokuty a nie o poplatok ako bol pôvodne uplatnený, tak vzhľadom na skutočnosť, že zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch, ak je žalovaným spotrebiteľ priamo zo zákona nepripúšťa (§ 294 CSP) nebolo možné na túto zmenu prihliadnuť a uvedenú sumu ako zmluvné pokuty priznať. Zmluvná pokuta, majúca osobitnú zákonnú úpravu, základ a režim (§ 544 a nasl. OZ) je úplne iný nárok ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods.3 OZ) medzi ktoré patria aj náklady spojené s jej uplatnením, zo žaloby a z v nej uvedeného skutkového, no ani právneho vymedzenia nároku absolútne nevyplývalo, že uplatňujú sa ňou (aj) zmluvné pokuty, žalobca teda v žalobe uplatnil taký nárok, ktorý mu nepatrí (poplatok) a nárok, o ktorom až vo vyjadrení zo dňa 11.08.2021 začal tvrdiť, že mu patrí (zmluvná pokuta) neuplatnil, na zmenu žaloby nemožno prihliadať ani ju pripustiť, preto nebolo potrebné sa ďalej zaoberať ani tým, či ide o nárok čo do základu a výšky prijateľný a dôvodný, lebo už z uvedených dôvodov ho nebolo možné žalobcovi priznať.
66. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobu mal za dôvodnú čo do zaplatenia sumy 1.853,73 eur a úroku z omeškania zo sumy 1.848,24 eur od 18.12.2016 do zaplatenia. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom. Nad prisúdený rozsah nároku žaloba ako nedôvodná bola zamietnutá.
67. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh. Nebol zákonný dôvod na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu, na úhradu ktorého žalovaný navyše niekoľko rokov neuhradil absolútne nič. Uvedené žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní.
69. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z
Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
70. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
71. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017.
72. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( § 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 3.402,10 eur (3.071,15 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 330,95 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.000,-eur od 22.05.2018).
73. Úspech žalobcu reprezentovaný jemu prisúdenou sumou 1.853,73 eur s úrokom z omeškania kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 2.291,23 eur (1.853,73 eur ako prisúdená istina + 437,50 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.848,24 eur od 18.12.2016).
74. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 67,35 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 32,65 %.
75. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 32,65 % od úspechu žalobcu v rozsahu 67,35 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,70 %.
76. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods.1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 34,70 %.
77. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.