Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-2955-2022.pdf
PDF · 77.36 KB
Case nature
Subarea
24Ek/2955/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874 proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., o vymoženie 77,75 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ivona Babušková, so sídlom Tehelná 86, 956 54 Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 238EX 550/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/2955/2022 zo dňa 18. 01. 2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/2955/2022 zo dňa 18. 01. 2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 18.01.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 24Ek/2955/2022, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.11.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 77,75 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 2210128017 zo dňa 25.6.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.9.2022 (ďalej len „exekučný titul“).
2. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý vyšší súdny úradník preskúmal spolu s pripojenými a zadováženými listinami a skonštatoval, že tento nie je dôvodný. Poukázal na to, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti určitému rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň aj povinný v ktoromkoľvek štádiu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli vyvolať účinky zamýšľané povinným, a teda zastavenie exekúcie súdom. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že uhradil istinu vo výške 77,75 Eur dňa 25.11.2022. Pokiaľ ide o uvádzanú platbu (ktorú povinný však žiadnym spôsobom nepreukázal), súd na uvedenú platbu nemohol prihliadnuť a v tejto časti exekúciu zastaviť, nakoľko k nej došlo až počas prebiehajúceho exekučného konania. Úhrada vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom je totiž dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k tejto úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Vyšší súdny úradník mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, preto konštatoval, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce
právny záver o zániku vymáhaného nároku, skutočnosti o zrušení exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a teda súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a podľa § § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ho zamietol.
3. V reakcii na uznesenie vyššieho súdneho úradníka zaslal povinný súdu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej zdôraznil morálny aspekt vymáhania jeho dlhu zo strany oprávneného. Povinný má za to, že oprávnený si jednostranne, bez upozornenia na možný dopad navýšenia výdavkov s uplatnením pohľadávky, uplatnil k vymoženiu exekučný titul. Uviedol tiež, že v čase medzi vydaním exekučného titulu (25.06.2022) a nadobudnutím jeho vykonateľnosti (20.09.2022) mal telefonát s oprávneným, kde prisľúbil pohľadávku vyrovnať, avšak pravdepodobne na to zabudol. Oprávnený však namiesto predexekučnej výzvy v tajnosti podal návrh na vykonanie exekúcie. V tomto vidí povinný morálny aspekt prebiehajúcej exekúcie, keď sa oprávnený snaží od dôchodcu s príjmom 300 Eur mesačne vymôcť čo najviac. Čo sa týka zaplatenia istiny, povinný ju uhradil ešte pred vydaním Upovedomenia o začatí exekúcie, preto sa domnieva, že po vzniku exekučného titulu (25.6.2022) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa §61 ods.1,písm.a) Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov požiadal, aby bola exekúcia zastavená, a to bez povinnosti plnenia alikvotnej časti trov súdneho exekútora.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného v zákonnej lehote nevyjadril.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V prvom rade sudca prvej inštancie poukazuje na to, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
12. Po preštudovaní obsahu spisu sudca súhlasí so záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. To znamená, že v čase jeho podania povinný nemal uhradené svoje záväzky voči oprávnenému tak, ako mu to ukladal exekučný titul. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu, že v ňom nie sú výslovne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Povinný v sťažnosti opakuje skutočnosti, ktoré už uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie musí zopakovať to čo, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie, že exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Pokiaľ nezistí rozpory v týchto skutočnostiach, je na mieste ustáliť, že exekúcia na podklade predloženého exekučného titulu je vedená dôvodne.
14. Súd teda konštatuje, že exekúcia sa začala dôvodne a je naďalej vedená dôvodne, pretože v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný nemal vo vzťahu k oprávnenému uhradené svoje splatné a vykonateľné podlžnosti. Pokiaľ povinný preukazoval, že zaplatil dňa 25.11.2022 v prospech oprávneného sumu vo výške 77,75 Eur, táto platba sa zohľadní v priebehu výkonu exekúcie, nakoľko k nej došlo až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. po 03.11.2022. K úhradám vykonávaným počas exekúcie aj sudca prvej inštancie, rovnako ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uvádza, že tieto samy o sebe nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie súdom. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zmysle literatúry a rozhodovacej praxe v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Akékoľvek úhrady, ktoré povinný vykonal po 06.11.2022, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie, musí posúdiť a zohľadniť v exekúcii už súdny exekútor, pretože tieto úhrady sa považujú za platby vykonané v rámci exekučného konania, nejde však o dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky (ani len v časti). Ak teda nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia tak, ako sa toho dožaduje povinný. Toto plnenie treba považovať už za plnenie vymožené v rámci exekučného konania. Opačný výklad by neprimerane zvýhodňoval povinného, ktorý si dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť, v dôsledku čoho bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Toto zvýhodnenie by spočívalo v tom, že by v podstate došlo k predĺženiu lehoty na „dobrovoľné“ plnenie, čo exekučný súd považuje za neprípustné. Dôvod na zastavenie exekúcie by bol daný iba vtedy, ak by k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Pri plneniach po začatí exekúcie exekučný súd uznesenie o zastavení exekúcie nevydáva. Zároveň súd poučuje povinného, že predmetom exekúcie je okrem pohľadávky oprávneného aj nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie, ktoré je taktiež potrebné uhradiť, nakoľko exekúcia sa začala dôvodne.
15. Podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.
16. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/2955/2022 zo dňa 18.01.2023 ako nedôvodnú zamietol.
17. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného ani povinného uplatnené.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 6. mája 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a