Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-53-2020.pdf
PDF · 97.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: X. C., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XX, XXX XX A., X.roti žalovanému: ELPOL s.r.o., so sídlom Levočská 4701/71, 080 01 Prešov, IČO: 48 002 763, právne zastúpenému Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777, v spore o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 05.08.2020 žiadal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla C. P., J. V. XXXX, G. F. F.I. X. a zároveň mu priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 14.08.2019 uzatvoril Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové V. C. P., J. V. XXXX, Q. X. Q. K., C.Í. XX, G.. Žalobca dňa 22. novembra 2019 splnomocnil T. Š. na vykonanie potrebných právnych úkonov na príslušnom Dopravnom inšpektoráte Policajného zboru, t.j. k úkonom prihlásenia motorového vozidla na jeho vlastníka z titulu uzatvorenia kúpnej zmluvy. T. Š. predmetné motorové vozidlo neprihlásil na vlastníka, ale motorové vozidlo neoprávnene predal tretej osobe, čím sa dopustil trestného činu sprenevery. Voči T. Š. je vedené aj trestné stíhanie. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva na príslušnom Dopravnom inšpektoráte je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tomto prípade neisté, a preto má naliehavý právny záujem na takomto určení.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 17. septembra 2020, v ktorom žalobu žiadal zamietnuť. Dodávkové V. C. P. nadobudla obchodná spoločnosť žalovaného Kúpnou zmluvou uzatvorenou podľa § 409 Obchodného zákonníka od predávajúceho F. E.. Žalovanú spoločnosť pri kúpe predmetného motorového vozidla zastupoval spoločník a konateľ spoločnosti ELPOL s.r.o. F. X.. Žalovaná spoločnosť a ani konateľ v čase kúpy motorového vozidla nemali vedomosť o tom, že kupované vozidlo bolo v minulosti predmetom sprenevery. Vozidlo bolo pred kúpou overené prostredníctvom webového portálu stkonline.sk, kde nebolo zapísané v databáze odcudzených vozidiel, neboli naň zriadené žiadne ťarchy, ani exekučné právo. F. E. ako predávajúci sa zároveň prezentoval ako vlastník vozidla. Takto bol zapísaný aj v osvedčení o evidencii a ako prevádzkovateľ vozidla bol uvedený v odbornom posudku o kontrole originality, pričom pri predaji vozidla konal osobne.
3. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 13. októbra 2020 zotrval na svojej žalobe. Zároveň uviedol, že utrpel značné materiálne škody s tým, že do dnešného dňa nemôže so svojím vozidlom nakladať.
4. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 12. novembra 2020 zotrval na svojej právnej argumentácii a žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
6. Splnomocnením zo dňa 22. novembra 2019 splnomocnil žalobca T. Š., B. B. XXX k zriadeniu všetkých potrebných právnych úkonov a zmeny v evidencii na Dopravnom inšpektoráte polície SR, k prihláseniu dovezeného vozidla na Okresnom úrade dopravy, a to vozidla C. P., G. Š. F. K., Č. K. X. XXXXXXXXXX. Žalobca k žalobe predložil aj listinu preukazujúcu, že predmetné motorové vozidlo bolo dovezené zo Š..
7. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.08.2019 uzatvorenou medzi predávajúcim Q. K. a žalobcom, žalobca nadobudol osobné motorové vozidlo C. P., J. V. XXXX, F. za kúpnu cenu vozidla 3.200 Eur.
8. Výzvou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach, odbor kriminálnej polície zo dňa 04.06.2020 bol žalobca vyzvaný na podanie príslušnej žaloby na súd, keďže na vozidlo si robia nárok dva subjekty.
9. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach zo dňa 04.06.2020 bol pribraný do konania kriminalistický a expertízny ústav PZ so sídlom v Košiciach na podanie posudku z odboru kriminalistika a to, či bol vykonaný zásah do VIN čísla na danom motorovom vozidle. Ak bol vykonaný zásah a ak tieto boli pozmeňované, zistiť pôvodné čísla a zistiť prípadné iné identifikačné znaky vozidla.
10. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach, odborom kriminálnej polície zo dňa 07. septembra 2020 bolo podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku dodávkové vozidlo C. P., J. V. XXXX uložené do úschovy Okresného súdu Prešov. Kúpnou zmluvou zo dňa 16. marca 2020 uzatvorenou medzi predávajúcim F. E. a spoločnosťou žalovaného, nadobudla žalovaná spoločnosť F. V. C. P., J. V. XXXX, F. F. X. za kúpnu cenu 4.000 Eur. Zároveň žalovaný súdu predložil evidenciu z databázy odcudzených vozidiel, ktoré sa v tejto databáze nenachádzalo.
11. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Zároveň uviedol, že nie je mu zrejmé, prečo polícia nezastavila ďalší prepis motorového vozidla po tom, čo podal trestné oznámenie. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu s poukazom na listinné dôkazy v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Žalovaný súdu predložil odborný posudok o kontrole originality vozidla, z ktorého obsahu vyplýva, že prevádzkovateľom vozidla bol F.Z. E., B. X. Z. R., Q., Z. F. V. C. P., J. V. XXXX.
13. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Okresného dopravného inšpektorátu vyplýva, že pred spoločnosťou ELPOL s.r.o. bol držiteľom a vlastníkom vozidla X. XXX O. C. P. M. F. E., Z. XX.XX.XXXX, B. X. Z. R., Q. XXX/XX.
14. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13. septembra 2021 v neprítomnosti žalobcu, ktorý termín tohto pojednávania vzal na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 07. júna 2021. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť. Súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti. Prítomný právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Zároveň navrhoval priznať náhradu trov konania.
15. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
16. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
17. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
18. Podľa § 446 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu nie je dôvodným. Žalobca splnomocnením zo dňa 22. novembra 2019 splnomocnil T. Š.Š., B. B. XXX k vykonaniu všetkých potrebných právnych úkonov a zmeny v evidencii na Dopravnom inšpektoráte týkajúce sa prihlásenia F. V. C. P., G. Š. F. K., Č. K. X. XXXXXXXXXX. Predmetné motorové vozidlo bolo dovezené zo Š. a žalobca ho nadobudol uzatvorením Kúpnej zmluvy dňom 14.08.2019 s predávajúcim Q. K. za kúpnu cenu 3.200 Eur. V priebehu konania boli zo strany žalovaného rovnako predložené listinné dôkazy, z ktorých pre súd vyplynulo, že žalovaná spoločnosť Kúpnou zmluvou zo dňa 16. marca 2020 uzatvorenou podľa § 409 Obchodného zákonníka nadobudla predmetné motorové V. C. P., J. V.Ý. XXXX H. X. F. E., Q. XX, X. Z. R.. Zmluvné strany si režim ich právneho vzťahu upravili podľa zákonného ustanovenia § 409 Obchodného zákonníka.
20. Súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/57/2008 zo dňa 07. apríla 2009, z ktorého citoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Uznesení II.ÚS 511/2014-15 zo dňa 11. septembra 2014 „Vo vzťahu k posudzovanej veci Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom § 446 Obchodného zákonníka je ochrana dobromyseľného kupujúceho. Obchodný zákonník na rozdiel od všeobecnej zásady, podľa ktorej ten kto predáva, musí byť vlastníkom predávaného tovaru upravuje špecifický prípad vzniku vlastníckeho práva k tovaru aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom. Dikcia zákona § 446 preferuje princíp dobromyseľnosti, statočnosti kupujúceho. Zákon to formuluje tak, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať na účely jeho predaja. V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci sa Krajský súd stotožnil so záverom, že s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti žalovaná bola v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému kontajneru dobromyseľná a sťažovateľka v konaní nepreukázala opak. Zákonným ustanovením § 446 Obchodného zákonníka je chránená dobrá viera kupujúceho pri kúpe od nevlastníka za takých podmienok, aké boli v čase kúpy na strane kupujúceho. Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu a pripúšťa, aby takýto kupujúci nadobudol vlastníctvo predmetu kúpy aj v tom prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávanej veci. Ide o výnimku zo všeobecne platnej právnej zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže na druhého previesť viac práva ako má sám, respektíve zo zásady nemo dat quod non habet, t.j. nikto nedáva čo nemá. Dobromyseľnosť kupujúceho musí byť daná v okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo. Z formulácie § 446 Obchodného zákonníka vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá, opak treba dokázať.“
21. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 32Cdo/44/2007 zo dňa 12. decembra 2007 Obchodný zákonník v ustanovení § 446 uprednostňuje dobrú vieru v obchodných záväzkových vzťahoch pred ochranou vlastníckeho práva pôvodného vlastníka ako výnimku zo zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Dané ustanovenie však na kupujúceho kladie prísne nároky a je treba ich vykladať rovnako v súlade s judikatúrou Ústavného súdu. Ustanovenie § 446 chráni dobrú vieru kupujúceho v prípade, že nevedel alebo vedieť nemohol a nemal, že predávajúci nie je vlastníkom predávanej veci. V takom prípade je vždy nutné, aby v situáciách, keď existujú o dobrej viere kupujúceho seba menšie pochybnosti, kupujúci preukázal, že využil všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa presvedčil, že predávajúci je skutočne oprávnený previesť vlastníctvo k predmetnej veci a že bol v tom zmysle skutočne v dobrej viere. To platí obzvlášť v prípadoch predchádzajúcej dohody podľa § 262 Obchodného zákonníka. Dôkazné bremeno týkajúce sa dobrej viery kupujúceho nesie v týchto prípadoch vždy on sám (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky spisová značka IV.ÚS 112/01). So zreteľom k uvedeným skutočnostiam je nutné od kupujúceho požadovať preukázanie jeho dobrej viery, čo však nemôže znamenať, že by kupujúci po splnení kritérií uvedených v § 446 Obchodného zákonníka musel všetky rozhodné skutočnosti preverovať u každého predchádzajúceho vlastníka veci. Povinnosť kupujúceho preveriť všetkých predchádzajúcich vlastníkov alebo držiteľov veci sa obmedzuje iba na okolnosť, či kupujúci vedel alebo vedieť mal a mohol, že niektorá z týchto osôb nie je, respektíve nebola vlastníkom. V obchodných vzťahoch by nebolo reálne po každom podnikateľovi
požadovať preverenie celej histórie tejto veci, ktorá nie je vedená však v žiadnej dostupnej evidencii a ktorá bola najviac opakovanie scudzená. Opačný výklad by nepochybne znamenal popretie zmyslu zákonného ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka.
22. Z Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2569/2010 zo dňa 24. októbra 2012 vyplýva, že pri skúmaní dobrej viery kupujúceho podľa § 446 Obchodného zákonníka je nutné, aby kupujúci preukázal, že využil dostupné prostriedky k tomu, aby sa presvedčil, že predávajúci je skutočne vlastníkom predávanej veci, napríklad preverením osoby predávajúceho, dokladom o predchádzajúcom nadobudnutí predávanej veci a podobne, to rovnako platí, ak sú s ohľadom na okolnosti prípadu pochybnosti o dobrej viere kupujúceho.
23. Súd je toho názoru, že žalovaný súdu preukázal, že bol dobromyseľný pri nadobudnutí motorového vozidla C. P.. Žalovaná spoločnosť a ani konateľ v čase kúpy motorového vozidla podľa názoru súdu nemali vedomosť o tom, že kupované vozidlo bolo v minulosti predmetom sprenevery. Žalovaný súdu predložil listinné dôkazy, kde pred kúpou predmetného motorového vozidla si prostredníctvom webového portálu stkonline.sk preveril, že toto motorové vozidlo nebolo zapísané v databáze odcudzených vozidiel, zároveň neboli naň zriadené žiadne ťarchy, ani exekučné právo. Rovnako sa vozidlo nenachádzalo v databáze odcudzených vozidiel na oficiálnej webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Predávajúci F. E. bol zároveň ako vlastník, respektíve držiteľ vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii a ako prevádzkovateľ vozidla bol uvedený v odbornom posudku o kontrole originality, pri predaji vozidla konal osobne. Aj zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 08.07.2021 vyplýva, že pred spoločnosťou ELPOL, s.r.o. bol držiteľom a vlastníkom vozidla X. XXXHH F. E., Z. XX.XX.XXXX, B. X. Z. R., Q. XX, H. F., a to od 07.02.2020 do 04.05.2020, od ktorého žalovaná spoločnosť nadobudla predmetné motorové vozidlo. Súd je presvedčený, že nemožno od nikoho spravodlivo požadovať, aby pri kúpe veci zisťoval a posudzoval právne okolnosti nadobúdania vlastníckeho práva k predmetu kúpy v reťazi scudzovaných vzťahov do minulosti tak, ako to vyplýva aj z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu. Absencia objektívnych okolností zakladajúcich pochybnosť o vlastníckom práve predávajúceho zároveň vyvracia prípadné budúce úvahy o účelovej voľbe obchodnoprávneho režimu kúpy. Podľa zákonného ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka a vyššie uvedených zákonných ustanovení je chránená dobrá viera kupujúceho pri kúpe od nevlastníka za takých podmienok, aké boli v čase kúpy na strane žalovanej spoločnosti. Z formulácie § 446 vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá, opak treba preukázať. Súd uzatvára, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti žalovaný bol v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu dobromyseľný a žalobca v konaní nepreukázal opak. Súd z vyššie uvedených dôvodov tak žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
24. Pri rozhodovaní o trovách konania je súd presvedčený, že je v celom rozsahu dôvodné aplikovať výnimočné zákonné ustanovenie § 257 CSP a súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
25. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.06.2019 II.ÚS 113/2019, aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku. Zásadu kontradiktórnosti konania nemožno chápať formalisticky, ale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie, na základe čoho možno dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade účastníka konania bola jeho možnosť zaujať stanovisko reálne zmarená, a tým jeho pozícia účastníka konania objektívne oslabená (III.ÚS 392/2012).
26. Súd v tomto prípade náhradu trov konania žalovanému ako úspešnej strane v spore nepriznal a to z dôvodov osobitosti tohto sporu. Považoval by totiž za krajne nespravodlivé, aby žalobcu, ktorý v dobrej viere splnomocnil dňa 22. novembra 2019 T. Š. k prepisu motorového vozidla na Dopravnom
inšpektoráte a ktorý nadobudol predmetné motorové vozidlo Kúpnou zmluvou zo dňa 14.08.2019 za kúpnu cenu 3.200 Eur, pričom k prepisu tohto motorového vozidla nakoniec nedošlo, k podaniu žaloby v Civilnom sporovom konaní bol priamo odkázaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Michalovciach, odborom kriminálnej polície, keďže motorové vozidlo sa toho času nachádza v úschove, keďže si naň vlastnícky robia nároky dva subjekty, aby ho súd ešte za týchto okolností prejednávaného prípadu zaviazal nahradiť žalovanému náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd aplikoval toto výnimočné zákonné ustanovenia a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.