Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
37f/369805.eb4198.pdf
PDF · 128.04 KB
No categories available
4Obo/57/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Obo/57/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej
v právnej veci navrhovateľa: M., H., X., zast. J., J., X., proti odporkyni: J., N., D., správkyňa
konkurznej podstaty úpadcu D. a.s. v konkurze, U., X., IČO: X., o vylúčenie veci
z konkurznej podstaty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v B. č.k.
35Cbi/133/2005-59 zo dňa 05. novembra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B. č.k.
35Cbi/133/2005-59 zo dňa 05. novembra 2007 m e n í tak, že odporkyni u k l a d á
vylúčiť motorové vozidlo HYUNDAI Accent 1.5, výrobné číslo karosérie VIN:
KMHVA31NPTU146655, výrobné číslo motora: G4EKT741139, farba zelená tmavá, rok
výroby 1996 z konkurznej podstaty úpadcu a nahradiť trovy prvostupňového konania
277,17 eur.
Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v B. napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že v žalobe zo dňa 20. 09. 2005, navrhol navrhovateľ, aby súd
vo svojom rozhodnutí uložil správcovi konkurznej podstaty úpadcu D., a.s.
v konkurze povinnosť vylúčiť motorové vozidlo HYUNDAI Accent 1.5, výrobné číslo
karosérie VIN: KMHVA31NPTU146655, výrobné číslo motora: G4EKT741139, farba zelená
tmavá, rok výroby 1996 z konkurznej podstaty uvedeného úpadcu. Na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, súd konštatoval, že dňa 04. 02. 2003 uzatvorila
spoločnosť K., a.s. so sídlom v Ž. na strane kupujúceho s M., bytom J., T., na strane
predávajúceho Kúpnu zmluvu
č. 03/20090, predmetom ktorej bol podľa čl. I. uvedenej zmluvy predaj a kúpa
ojazdeného osobného automobilu HYUNDAI Accent l.5, výrobné číslo karosérie
VIN: KMHVA31NPTU146655. výrobné číslo motora G4EKT741139, rok výroby 1996
za kúpnu cenu dohodnutú v čl. II Kúpnej zmluvy č. 03/20090 zo dňa 04. 02. 2003 vo výške
167 000,-- SK. Súd ďalej konštatoval, že dňa 04. 02. 2003 uzatvorila spoločnosť K., a s. na
strane prenajímateľa s P. na strane leasingového nájomcu Leasingovú zmluvu č.
LZF/03/20090, predmetom ktorej bol podľa čl. 2 leasing ojazdeného osobného motorového
automobilu špecifikovaného v uvedenom čl. II zmluvy, za podmienok dohodnutých v čl. III.
a nasl. zmluvy. Dodatkom č. 1 k uvedenej leasingovej zmluve, ktorý uzatvorila spoločnosť
K., a. s. so sídlom v Ž. na strane prenajímateľa s P. na strane pôvodného nájomcu a M., H.
na strane nového nájomcu, došlo k zmene v osobe leasingového nájomcu z P. na M..
Uznesením č. k. 27 K 203/2002 zo dňa 08. 0l. 2004 vyhlásil Krajský súd v B. na majetok
dlžníka D., a. s. v B., konkurz a do funkcie správkyne konkurznej podstaty ustanovil J.,
advokátku, so sídlom
v D.. J. do konkurznej podstaty zahrnula aj motorové vozidlo špecifikované v petite žaloby,
ktorého vylúčenia z konkurznej podstaty D.,
a. s. v konkurze so sídlom v B. sa navrhovateľ podanou žalobou domáha. V podaní zo dňa 26.
02. 2007 navrhol pôvodne v žalobe označený navrhovateľ, aby súd pripustil zámenu
účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že na strane navrhovateľa vystúpi K., a. s., B.
(pôvodne v žalobe označený po zmene sídla)
a na jeho miesto do konania vstúpi M., nar. X., bytom H., X., čo odôvodnil tým, že v čase
podania žaloby mal M., predmetné motorové vozidlo v oprávnenej držbe a to na základe
leasingovej
zmluvy č. LFZ/03/20090, pričom po splnení všetkých záväzkov vyplývajúcich z uvedenej
leasingovej zmluvy navrhovateľ previedol na M. dňa 21. 02. 2006 vlastnícke
právo k predmetnému motorovému vozidlu. Uznesením č. k. 35 Obo l33/2005-48 zo dňa
09. 03. 2007 Krajský súd v B. pripustil zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa z
K., a.s., B. na M., H..
Na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, súd dospel k záveru,
že v danom prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení
obsiahnutých v žalobe, pretože právne relevantným spôsobom nepreukázal, že v čase, keď
pôvodne v žalobe označený navrhovateľ nadobudol osobné motorové vozidlo, ktorého
vylúčenia z konkurznej podstaty úpadcu D., a. s. v konkurze sa podanou žalobou domáha,
nadobudol toto motorové vozidlo v dobrej viere, ktorá spočívala v presvedčení,
že predávajúci je vlastníkom uvedeného motorového vozidla. Na základe uvedených
skutočností súd akceptoval argumentáciu odporkyne, že odporca nadobudol predmetné
motorové vozidlo od A., s.r.o., Z., ako nadobúdateľ uvedeného motorového vozidla, uzatvoril
s leasingovým nájomcom V. leasingovú zmluvu č. LZ 92100/01, a keďže leasingový
nájomca nesplnil podmienky uvedené v leasingovej zmluve, (na základe čoho sa nestal
vlastníkom predmetného motorového vozidla), nebol oprávnený predmetné motorové vozidlo
predať. Súd dospel k záveru,
že navrhovateľ, tak ako bolo vyššie konštatované, nepreukázal právne relevantným spôsobom
skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že pri kúpe predmetného motorového vozidla mal za to,
že predávajúci je jeho vlastníkom, a že je oprávnený s predmetným automobilom nakladať
za účelom jeho predaja, preto nemožno konštatovať, že boli splnené podmienky vymedzené
v ust. § 426 Obchod. zákonníka, na základe čoho súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
spoločnosť K., a.s. ako leasingová spoločnosť predmetné vozidlo zakúpila
za účelom uzatvorenia leasingovej zmluvy s navrhovateľom M. a v priebehu konania, došlo
k splneniu tejto leasingovej zmluvy a k prevodu vlastníckeho práva na M.. Preto požiadala
spoločnosť K., a.s. súd o pripustenie zmeny účastníka konania na strane navrhovateľa,
z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Súd uznesením
zo dňa 09. 03. 2007 zmenu účastníka povolil. Prvostupňový súd neprávne a nedostatočne
posúdil otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, na
základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu nároku navrhovateľa. Spoločnosť
K., a.s. ako právny predchodca navrhovateľa, zakúpila predmetné motorové vozidlo do svojho
vlastníctva dňa 04. 02. 2003 na základe kúpnej zmluvy č. 03/20090 predávajúcim v zmysle
tejto zmluvy bol
M., bytom J., T., ktorého zastupoval na základe Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 23. 01.
2003 autobazár I., T.. Navrhovateľ pred uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy skúmal
skutočnosť, prečo predávajúci M. nie je evidovaný ako vlastník v technikom preukaze
k motorovému vozidlu. M. predložil obchodnému zástupcovi spoločnosti K., a.s. I., ktorý
v mene K., a.s. kúpu vozidla realizoval, k nahliadnutiu kúpno-predajnú zmluvu medzi M. ako
kupujúcim a V. ako predávajúcim. Ma základe tejto skutočnosti spoločnosť K., a.s. bola
presvedčená, že kupuje vozidlo od jeho vlastníka. Navrhovateľ rovnako poukazuje na
skutočnosť, že spoločnosť K. uhradila dňa 05.02.2003 predávajúcemu kúpnu cenu, čo by isto
nevykonala, ak by bola pochybnosť o tom, že kupuje vozidlo od nevlastníka. Súd sa
nezaoberal otázkou, prečo nebol v technickom preukaze evidovaný zápis o vlastníckom práve
úpadcu, keď odporca tvrdí, že predmetné vozidlo je jeho vlastníctvom. V čase nadobudnutia
vozidla spoločnosťou K., a.s. ako právnym predchodcom navrhovateľa nebol na dopravnom
inšpektoráte ani v technickom preukaze žiadny záznam o vlastníckom práve spoločnosti D.,
a.s. k predmetnému vozidlu. Spoločnosť K., a.s. si riadne splnila všetky predpoklady
k nadobudnutiu vlastníckeho práva, t.j. uzatvorila kúpnu zmluvu, preverila oprávnenosť
predávajúceho k predaju vozidla, uhradila kúpnu cenu, vozidlo fakticky prevzala a vykonala
zmenu v evidencii na príslušnom dopravnom inšpektoráte, ktorá by nebola možná ak by
predávajúci nebol vlastníckom predmetného vozidla a nepredložil o tejto skutočnosti na
dopravnom inšpektoráte doklady pri odhlásení vozidla. Navrhovateľ má za to, že
prvostupňový súd vykonal nesprávne právne posúdenie veci a preto navrhol, aby Najvyšší
súd SR rozsudok zmenil tak, že ukladá správcovi konkurznej podstaty úpadcu D., a. s, B. aby
vylúčil motorové vozidlo HYUNDAI Accent 1.5, výrobné číslo karosérie VIN:
KMHVA31NPTU146655, výrobné číslo motora: G4EKT741139, farba: zelená tmavá, rok
výroby 1996 z konkurznej podstaty. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
konania.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že vozidlo úpadca kúpil od svojej dcérskej spoločnosti A., s.r.o.
prevzatím veci s tým, že na kúpu motorového vozidla bol riadne vystavený doklad, faktúra č.
2710024 zo dňa 13.2.2001 na sumu 160.000,- Sk, ktorá bola na účet predávajúceho zaplatená
dňa 20. 2.2001 a na základe Zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. 92100/01 zo
dňa 13. 2. 20011 bolo odovzdané nájomcovi – M., bytom P., K., tento počas nájmu nesplnil
všeobecné podmienky Leasingovej zmluvy /neplatil leasingové splátky/, preto dňa 17. 5.2004
odporca odstúpil od zmluvy a nájomcu dňa 29. 6. 2004 vyzval na vrátenie motorového
vozidla. Pokiaľ teda M., bytom P., K. motorové vozidlo previedol na tretiu osobou, urobil to
protizákonne, ktorý úkon nemôže požívať právnu ochranu, keďže je spojený s trestnou
činnosťou tejto osoby. Zo žalobného návrhu vyplýva, že vozidlo mal navrhovateľ nadobudnúť
ako nový nájomca postúpením práv a prevzatím záväzkov dodatkom č. 1 k leasingovej
zmluve č. LZF /03/20090 dňa 3. 6. 2004. Navyše dňa 12. 7. 2005 obdržal pôvodný
navrhovateľ –K. – prostredníctvom advokátskej kancelárie od odporcu list, že vozidlo patri do
konkurznej podstaty a že ho má vydať. To znamená, že jeho držba vôbec nie je
dobromyseľná. Keďže úpadca a ani správkyňa jeho majetku nikdy neurobili žiaden právny
úkon, ktorým by previedli vlastnícke právo na tretiu osobu, má za to, že osobné motorové
vozidlo zn. Hyundai Accent 1.5 je vo vlastníctve úpadcu a ako také patrí do konkurznej
podstaty a každý, kto takúto vec drží u seba ju musí do konkurznej podstaty vydať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15. októbra
2008 bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené predpoklady vo veci pojednávať
podľa §214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že A. N., s.r.o., N.
(dodávateľ) faktúrou č. 2710024 zo dňa 13. 02. 2001, splatnou dňa 23. 02. 2001 vyfaktúroval
D., a.s., B. (odberateľ) cenu motorového vozidla: Hyunday
Accent 1.5, číslo karosérie: KMHVA31NPTU146655, farba zelená metalíza, interné číslo:
280262 v sume 160 000,-- Sk. Príjemcom podľa faktúry bol M., P., K.. Podľa výpisu z účtu
D., a.s. predmetnú sumu uhradil dňa
20. 02. 2001. S menovaným M., P., K., uzatvoril D., a.s. dňa 13. 02. 2001 Zmluvu o nájme
s právom kúpy prenajatej veci č. LZ 92100/01 na predmetné motorové vozidlo, v ktorej sa M.
z K. zaviazal
v 36 splátkach po 6 102,50 Sk, zaplatiť cenu prenajatého vozidla.
K., a.s., Ž. (kupujúci) uzatvoril dňa 04. 02. 2003 s M., T. (predávajúcim) v zastúpení
sprostredkovateľa I., T. kúpnu zmluvu č. 03/20090, predmetom ktorej bolo sporné motorové
vozidlo Hyundai Accent 1.5, číslo karosérie: KMHVA31NPTU146655, farba zelená metalíza.
V ten istý deň K., a.s., Ž. (prenajímateľ) uzavrel s P., H. (nájomcom) Leasingovú zmluvu č.
LZF/03/20090 na predmetné motorové vozidlo. Podľa protokolu o prevzatí predmetu
finančného leasingu k leasingovej zmluve č. LZF/03/20090 zo dňa
04. 02. 2003, bolo vozidlo odovzdané nájomcovi v ten deň o 13.00 hodine.
Dodatkom k Leasingovej zmluve č. LZF/03/20090 dňa 03. 06. 2004, prenajímateľ K.,
a.s., Ž., na základe žiadosti nájomcu P., H.
sa zmluvné strany dohodli, že všetky práva, záväzky a povinnosti i vyplývajúce z uzatvorenej
LZ vo veci finančného leasingu, predmetu finančného leasingu prechádzajú dňom
03. 06. 2004 na nástupcu M., H..
Pôvodný navrhovateľ K., a.s., oznámil podaním zo dňa 26. 02. 2007 krajskému súdu,
že po splnení všetkých záväzkov vyplývajúcich z uvedenej leasingovej zmluvy, previedol na
M. vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu
a to dňa 21. 02. 2006. V technickom preukaze predmetného motorového vozidla bola dňa
22. 06. 2004 vykonaná zmena v osobe držiteľa z P. na M..
Podľa ust. § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo
aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď
kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom, a že nie
je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka upravuje ochranu dobromyseľného
kupujúceho. Obchodný zákonník, na rozdiel od všeobecnej zásady, že ten, kto predáva, musí
byť vlastníkom predávaného tovaru, upravuje špecifický prípad vzniku vlastníckeho práva
k tovaru aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom. Dikcia zákona (§ 446) preferuje
princíp dobromyseľnosti (statočnosti) kupujúceho. Zákon to formuluje tak, že kupujúci
nadobúda vlastnícke pravo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného
tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci
nie je vlastníkom, a že nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že K., a.s. kúpnou
zmluvou č. 03/20090 zo dňa 04. 02. 2003 kúpil od predávajúceho M., zastúpeného
sprostredkovateľom I., predmetné motorové vozidlo za kúpnu cenu 116 900,-- Sk, ktorú
predávajúcemu uhradil dňa 05. 02. 2003.
Najvyšší súd konštatoval, že krajský súd správne zistil skutkový stav, ale nesprávne
dospel k záveru, že navrhovateľ, nepreukázal právne relevantným spôsobom skutočnosti,
ktoré nasvedčujú tomu, že pri kúpe predmetného motorového vozidla mal za to,
že predávajúci je jeho vlastníkom, a že je oprávnený s predmetným automobilom nakladať
za účelom jeho predaja.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že K., a.s. bol pri kúpe
predmetného motorového vozidla dobromyseľný kupujúci. Zo žiadneho predloženého
dokladu pri podpise kúpnej zmluvy č. 03/20090 zo dňa 04. 02. 2003, nevyplývalo, že
predávajúci nie je vlastníkom predávaného motorového vozidla. K., a.s.
na základe kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 466 Obchodného zákonníka, nadobudol vlastníctvo
k predmetnému motorovému vozidlu. Na základe leasingovej zmluvy č. LFZ/03/20090,
po splnení všetkých podmienok, previedol dňa 21. 02. 2006, vlastnícke právo k predmetnému
motorovému vozidlu na M. (navrhovateľa). V zmysle ust. § 89, § 90 zák. č. 315/1996 Z.z.
okresný dopravný inšpektorát zapísal vlastníka do dokladov vozidla M..
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
konštatoval, že nárok navrhovateľa je oprávnený, pretože bol dobromyseľným kupujúcim,
a preto rozsudok krajského súdu podľa ust. § 220 O.s.p zmenil tak, že žalobe vyhovel.
Súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. o trovách prvostupňového a odvolacieho konania tak, že
úspešnému navrhovateľovi priznal trovy prvostupňového konania a to náhradu súdneho
poplatku za podaný návrh 227,17 eur (8 350,-- Sk) a s poukázaním na ust. § 151 ods. l O.s.p.,
nepriznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pretože si ich v lehote troch pracovných
dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
V B. 07. apríla 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková