Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/57/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci navrhovateľa: M., H., X., zast. J., J., X., proti odporkyni: J., N., D., správkyňa

konkurznej podstaty úpadcu D. a.s. v konkurze, U., X., IČO: X., o vylúčenie veci

z konkurznej podstaty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v B. č.k.

-59 zo dňa 05. novembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B. č.k.

-59 zo dňa 05. novembra 2007 m e n í tak, že odporkyni u k l a d á

vylúčiť motorové vozidlo HYUNDAI Accent 1.5, výrobné číslo karosérie VIN:

KMHVA31NPTU146655, výrobné číslo motora: G4EKT741139, farba zelená tmavá, rok

výroby 1996 z konkurznej podstaty úpadcu a nahradiť trovy prvostupňového konania

277,17 eur.

Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v B. napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania

rozhodol, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že v žalobe zo dňa 20. 09. 2005, navrhol navrhovateľ, aby súd

vo svojom rozhodnutí uložil správcovi konkurznej podstaty úpadcu D., a.s.

v konkurze povinnosť vylúčiť motorové vozidlo HYUNDAI Accent 1.5, výrobné číslo

karosérie VIN: KMHVA31NPTU146655, výrobné číslo motora: G4EKT741139, farba zelená

tmavá, rok výroby 1996 z konkurznej podstaty uvedeného úpadcu. Na základe skutkového

stavu zisteného z vykonaných dôkazov, súd konštatoval, že dňa 04. 02. 2003 uzatvorila

spoločnosť K., a.s. so sídlom v Ž. na strane kupujúceho s M., bytom J., T., na strane

predávajúceho Kúpnu zmluvu

č. 03/20090, predmetom ktorej bol podľa čl. I. uvedenej zmluvy predaj a kúpa

ojazdeného osobného automobilu HYUNDAI Accent l.5, výrobné číslo karosérie

VIN: KMHVA31NPTU146655. výrobné číslo motora G4EKT741139, rok výroby 1996

za kúpnu cenu dohodnutú v čl. II Kúpnej zmluvy č. 03/20090 zo dňa 04. 02. 2003 vo výške

167 000,-- SK. Súd ďalej konštatoval, že dňa 04. 02. 2003 uzatvorila spoločnosť K., a s. na

strane prenajímateľa s P. na strane leasingového nájomcu Leasingovú zmluvu č.

LZF/03/20090, predmetom ktorej bol podľa čl. 2 leasing ojazdeného osobného motorového

automobilu špecifikovaného v uvedenom čl. II zmluvy, za podmienok dohodnutých v čl. III.

a nasl. zmluvy. Dodatkom č. 1 k uvedenej leasingovej zmluve, ktorý uzatvorila spoločnosť

K., a. s. so sídlom v Ž. na strane prenajímateľa s P. na strane pôvodného nájomcu a M., H.

na strane nového nájomcu, došlo k zmene v osobe leasingového nájomcu z P. na M..

Uznesením č. k. zo dňa 08. 0l. 2004 vyhlásil Krajský súd v B. na majetok

dlžníka D., a. s. v B., konkurz a do funkcie správkyne konkurznej podstaty ustanovil J.,

advokátku, so sídlom

v D.. J. do konkurznej podstaty zahrnula aj motorové vozidlo špecifikované v petite žaloby,

ktorého vylúčenia z konkurznej podstaty D.,

a. s. v konkurze so sídlom v B. sa navrhovateľ podanou žalobou domáha. V podaní zo dňa 26.

02. 2007 navrhol pôvodne v žalobe označený navrhovateľ, aby súd pripustil zámenu

účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že na strane navrhovateľa vystúpi K., a. s., B.

(pôvodne v žalobe označený po zmene sídla)

a na jeho miesto do konania vstúpi M., nar. X., bytom H., X., čo odôvodnil tým, že v čase

podania žaloby mal M., predmetné motorové vozidlo v oprávnenej držbe a to na základe

leasingovej

zmluvy č. LFZ/03/20090, pričom po splnení všetkých záväzkov vyplývajúcich z uvedenej

leasingovej zmluvy navrhovateľ previedol na M. dňa 21. 02. 2006 vlastnícke

právo k predmetnému motorovému vozidlu. Uznesením č. k. -48 zo dňa

09. 03. 2007 Krajský súd v B. pripustil zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa z

K., a.s., B. na M., H..

Na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, súd dospel k záveru,

že v danom prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení

obsiahnutých v žalobe, pretože právne relevantným spôsobom nepreukázal, že v čase, keď

pôvodne v žalobe označený navrhovateľ nadobudol osobné motorové vozidlo, ktorého

vylúčenia z konkurznej podstaty úpadcu D., a. s. v konkurze sa podanou žalobou domáha,

nadobudol toto motorové vozidlo v dobrej viere, ktorá spočívala v presvedčení,

že predávajúci je vlastníkom uvedeného motorového vozidla. Na základe uvedených

skutočností súd akceptoval argumentáciu odporkyne, že odporca nadobudol predmetné

motorové vozidlo od A., s.r.o., Z., ako nadobúdateľ uvedeného motorového vozidla, uzatvoril

s leasingovým nájomcom V. leasingovú zmluvu č. LZ 92100/01, a keďže leasingový

nájomca nesplnil podmienky uvedené v leasingovej zmluve, (na základe čoho sa nestal

vlastníkom predmetného motorového vozidla), nebol oprávnený predmetné motorové vozidlo

predať. Súd dospel k záveru,

že navrhovateľ, tak ako bolo vyššie konštatované, nepreukázal právne relevantným spôsobom

skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že pri kúpe predmetného motorového vozidla mal za to,

že predávajúci je jeho vlastníkom, a že je oprávnený s predmetným automobilom nakladať

za účelom jeho predaja, preto nemožno konštatovať, že boli splnené podmienky vymedzené

v ust. § 426 Obchod. zákonníka, na základe čoho súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol súd podľa ust. , tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že

spoločnosť K., a.s. ako leasingová spoločnosť predmetné vozidlo zakúpila

za účelom uzatvorenia leasingovej zmluvy s navrhovateľom M. a v priebehu konania, došlo

k splneniu tejto leasingovej zmluvy a k prevodu vlastníckeho práva na M.. Preto požiadala

spoločnosť K., a.s. súd o pripustenie zmeny účastníka konania na strane navrhovateľa,

z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Súd uznesením

zo dňa 09. 03. 2007 zmenu účastníka povolil. Prvostupňový súd neprávne a nedostatočne

posúdil otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, na

základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu nároku navrhovateľa. Spoločnosť

K., a.s. ako právny predchodca navrhovateľa, zakúpila predmetné motorové vozidlo do svojho

vlastníctva dňa 04. 02. 2003 na základe kúpnej zmluvy č. 03/20090 predávajúcim v zmysle

tejto zmluvy bol

M., bytom J., T., ktorého zastupoval na základe Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 23. 01.

2003 autobazár I., T.. Navrhovateľ pred uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy skúmal

skutočnosť, prečo predávajúci M. nie je evidovaný ako vlastník v technikom preukaze

k motorovému vozidlu. M. predložil obchodnému zástupcovi spoločnosti K., a.s. I., ktorý

v mene K., a.s. kúpu vozidla realizoval, k nahliadnutiu kúpno-predajnú zmluvu medzi M. ako

kupujúcim a V. ako predávajúcim. Ma základe tejto skutočnosti spoločnosť K., a.s. bola

presvedčená, že kupuje vozidlo od jeho vlastníka. Navrhovateľ rovnako poukazuje na

skutočnosť, že spoločnosť K. uhradila dňa 05.02.2003 predávajúcemu kúpnu cenu, čo by isto

nevykonala, ak by bola pochybnosť o tom, že kupuje vozidlo od nevlastníka. Súd sa

nezaoberal otázkou, prečo nebol v technickom preukaze evidovaný zápis o vlastníckom práve

úpadcu, keď odporca tvrdí, že predmetné vozidlo je jeho vlastníctvom. V čase nadobudnutia

vozidla spoločnosťou K., a.s. ako právnym predchodcom navrhovateľa nebol na dopravnom

inšpektoráte ani v technickom preukaze žiadny záznam o vlastníckom práve spoločnosti D.,

a.s. k predmetnému vozidlu. Spoločnosť K., a.s. si riadne splnila všetky predpoklady

k nadobudnutiu vlastníckeho práva, t.j. uzatvorila kúpnu zmluvu, preverila oprávnenosť

predávajúceho k predaju vozidla, uhradila kúpnu cenu, vozidlo fakticky prevzala a vykonala

zmenu v evidencii na príslušnom dopravnom inšpektoráte, ktorá by nebola možná ak by

predávajúci nebol vlastníckom predmetného vozidla a nepredložil o tejto skutočnosti na

dopravnom inšpektoráte doklady pri odhlásení vozidla. Navrhovateľ má za to, že

prvostupňový súd vykonal nesprávne právne posúdenie veci a preto navrhol, aby Najvyšší

súd SR rozsudok zmenil tak, že ukladá správcovi konkurznej podstaty úpadcu D., a. s, B. aby

vylúčil motorové vozidlo HYUNDAI Accent 1.5, výrobné číslo karosérie VIN:

KMHVA31NPTU146655, výrobné číslo motora: G4EKT741139, farba: zelená tmavá, rok

výroby 1996 z konkurznej podstaty. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy

konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Poukázal na to, že vozidlo úpadca kúpil od svojej dcérskej spoločnosti A., s.r.o.

prevzatím veci s tým, že na kúpu motorového vozidla bol riadne vystavený doklad, faktúra č.

2710024 zo dňa 13.2.2001 na sumu 160.000,- Sk, ktorá bola na účet predávajúceho zaplatená

dňa 20. 2.2001 a na základe Zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. 92100/01 zo

dňa 13. 2. 20011 bolo odovzdané nájomcovi – M., bytom P., K., tento počas nájmu nesplnil

všeobecné podmienky Leasingovej zmluvy /neplatil leasingové splátky/, preto dňa 17. 5.2004

odporca odstúpil od zmluvy a nájomcu dňa 29. 6. 2004 vyzval na vrátenie motorového

vozidla. Pokiaľ teda M., bytom P., K. motorové vozidlo previedol na tretiu osobou, urobil to

protizákonne, ktorý úkon nemôže požívať právnu ochranu, keďže je spojený s trestnou

činnosťou tejto osoby. Zo žalobného návrhu vyplýva, že vozidlo mal navrhovateľ nadobudnúť

ako nový nájomca postúpením práv a prevzatím záväzkov dodatkom č. 1 k leasingovej

zmluve č. LZF /03/20090 dňa 3. 6. 2004. Navyše dňa 12. 7. 2005 obdržal pôvodný

navrhovateľ –K. – prostredníctvom advokátskej kancelárie od odporcu list, že vozidlo patri do

konkurznej podstaty a že ho má vydať. To znamená, že jeho držba vôbec nie je

dobromyseľná. Keďže úpadca a ani správkyňa jeho majetku nikdy neurobili žiaden právny

úkon, ktorým by previedli vlastnícke právo na tretiu osobu, má za to, že osobné motorové

vozidlo zn. Hyundai Accent 1.5 je vo vlastníctve úpadcu a ako také patrí do konkurznej

podstaty a každý, kto takúto vec drží u seba ju musí do konkurznej podstaty vydať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa ustanovenia a v znení platnom od 15. októbra

2008 bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené predpoklady vo veci pojednávať

podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že A. N., s.r.o., N.

(dodávateľ) faktúrou č. 2710024 zo dňa 13. 02. 2001, splatnou dňa 23. 02. 2001 vyfaktúroval

D., a.s., B. (odberateľ) cenu motorového vozidla: Hyunday

Accent 1.5, číslo karosérie: KMHVA31NPTU146655, farba zelená metalíza, interné číslo:

280262 v sume 160 000,-- Sk. Príjemcom podľa faktúry bol M., P., K.. Podľa výpisu z účtu

D., a.s. predmetnú sumu uhradil dňa

20. 02. 2001. S menovaným M., P., K., uzatvoril D., a.s. dňa 13. 02. 2001 Zmluvu o nájme

s právom kúpy prenajatej veci č. LZ 92100/01 na predmetné motorové vozidlo, v ktorej sa M.

z K. zaviazal

v 36 splátkach po 6 102,50 Sk, zaplatiť cenu prenajatého vozidla.

K., a.s., Ž. (kupujúci) uzatvoril dňa 04. 02. 2003 s M., T. (predávajúcim) v zastúpení

sprostredkovateľa I., T. kúpnu zmluvu č. 03/20090, predmetom ktorej bolo sporné motorové

vozidlo Hyundai Accent 1.5, číslo karosérie: KMHVA31NPTU146655, farba zelená metalíza.

V ten istý deň K., a.s., Ž. (prenajímateľ) uzavrel s P., H. (nájomcom) Leasingovú zmluvu č.

LZF/03/20090 na predmetné motorové vozidlo. Podľa protokolu o prevzatí predmetu

finančného leasingu k leasingovej zmluve č. LZF/03/20090 zo dňa

04. 02. 2003, bolo vozidlo odovzdané nájomcovi v ten deň o 13.00 hodine.

Dodatkom k Leasingovej zmluve č. LZF/03/20090 dňa 03. 06. 2004, prenajímateľ K.,

a.s., Ž., na základe žiadosti nájomcu P., H.

sa zmluvné strany dohodli, že všetky práva, záväzky a povinnosti i vyplývajúce z uzatvorenej

LZ vo veci finančného leasingu, predmetu finančného leasingu prechádzajú dňom

03. 06. 2004 na nástupcu M., H..

Pôvodný navrhovateľ K., a.s., oznámil podaním zo dňa 26. 02. 2007 krajskému súdu,

že po splnení všetkých záväzkov vyplývajúcich z uvedenej leasingovej zmluvy, previedol na

M. vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu

a to dňa 21. 02. 2006. V technickom preukaze predmetného motorového vozidla bola dňa

22. 06. 2004 vykonaná zmena v osobe držiteľa z P. na M..

Podľa ust. kupujúci nadobúda vlastnícke právo

aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď

kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom, a že nie

je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

Ustanovenie upravuje ochranu dobromyseľného

kupujúceho. , na rozdiel od všeobecnej zásady, že ten, kto predáva, musí

byť vlastníkom predávaného tovaru, upravuje špecifický prípad vzniku vlastníckeho práva

k tovaru aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom. Dikcia zákona (§ 446) preferuje

princíp dobromyseľnosti (statočnosti) kupujúceho. Zákon to formuluje tak, že kupujúci

nadobúda vlastnícke pravo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného

tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci

nie je vlastníkom, a že nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že K., a.s. kúpnou

zmluvou č. 03/20090 zo dňa 04. 02. 2003 kúpil od predávajúceho M., zastúpeného

sprostredkovateľom I., predmetné motorové vozidlo za kúpnu cenu 116 900,-- Sk, ktorú

predávajúcemu uhradil dňa 05. 02. 2003.

Najvyšší súd konštatoval, že krajský súd správne zistil skutkový stav, ale nesprávne

dospel k záveru, že navrhovateľ, nepreukázal právne relevantným spôsobom skutočnosti,

ktoré nasvedčujú tomu, že pri kúpe predmetného motorového vozidla mal za to,

že predávajúci je jeho vlastníkom, a že je oprávnený s predmetným automobilom nakladať

za účelom jeho predaja.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že K., a.s. bol pri kúpe

predmetného motorového vozidla dobromyseľný kupujúci. Zo žiadneho predloženého

dokladu pri podpise kúpnej zmluvy č. 03/20090 zo dňa 04. 02. 2003, nevyplývalo, že

predávajúci nie je vlastníkom predávaného motorového vozidla. K., a.s.

na základe kúpnej zmluvy v zmysle ust. , nadobudol vlastníctvo

k predmetnému motorovému vozidlu. Na základe leasingovej zmluvy č. LFZ/03/20090,

po splnení všetkých podmienok, previedol dňa 21. 02. 2006, vlastnícke právo k predmetnému

motorovému vozidlu na M. (navrhovateľa). V zmysle ust. ,

okresný dopravný inšpektorát zapísal vlastníka do dokladov vozidla M..

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

konštatoval, že nárok navrhovateľa je oprávnený, pretože bol dobromyseľným kupujúcim,

a preto rozsudok krajského súdu podľa ust. § 220 O.s.p zmenil tak, že žalobe vyhovel.

Súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. o trovách prvostupňového a odvolacieho konania tak, že

úspešnému navrhovateľovi priznal trovy prvostupňového konania a to náhradu súdneho

poplatku za podaný návrh 227,17 eur (8 350,-- Sk) a s poukázaním na ust. ods. l ,

nepriznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pretože si ich v lehote troch pracovných

dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V B. 07. apríla 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková