Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-64-2020.pdf
PDF · 122.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/64/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Martin Zvach, IČO: 50292927, Repašského 1945/4, 841 02 Bratislava, zastúp.: Matejka Friedmannová s.r.o., IČO: 47 248 998, Dunajská 48, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: 2P Com, s.r.o., IČO: 35864613, Gajova 4, 811 09 Bratislava, zastúp.: Mgr. Milan Karas, advokát, Gajova 4, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 1.243,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/194/2018-108 zo dňa 27.1.2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/194/2018-108 zo dňa 27.1.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak s poukazom na §§269 ods.2, 358 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ). §§ 580, 544 ods.1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 17.08.2018 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 1.243,- Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 8/2018 z 10.04.2018 za prepravu za marec 2018 vykonanú žalobcom v zmysle Zmluvy o vzájomnej spolupráci pri poskytovaní prepravných služieb zo dňa 23.10.2017 (ďalej len Zmluvy). Žalobu odôvodnil tým, že na základe tejto zmluvy poskytoval žalovanému prepravné služby a žalovaný bol povinný žalobcovi vyplácať zmluvou stanovenú odmenu. Napriek niekoľkým výzvam o zaplatenie fa č. 8/2018 z 10.04.2018 a napriek početným pokusom mimosúdne vyriešiť zaplatenie dlhu, do dnešného dňa žalovaný dlh neuhradil. Práve naopak, dňa 19.04.2018 bola žalobcovi doručená výpoveď predmetnej zmluvy od žalovaného. Vo výpovedi sa uvádza, že zo strany žalobcu došlo k opakovanému hrubému porušeniu zmluvy, a to tým, že v rozpore s ustanoveniami dohodnutými v zmluve opakovane kontaktoval klientov hotela Marrol's, poskytoval im služby vo vlastnom mene a na vlastný účet, alebo prostredníctvom iných prepravcov a obohacoval sa na úkor žalovaného. Tieto tvrdenia žalovaného sú vymyslené, ničím nepodložené a účelové s cieľom nezaplatiť žalobcovi odmenu, na ktorú má tak zmluvný, ako aj zákonný nárok. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že zmluvnou povinnosťou žalobcu bolo poskytovať' služby, spočívajúce vo vedení motorového vozidla pri uskutočňovaní taxislužby podľa objednávky a pokynov žalovaného a za podmienok stanovených predmetnou zmluvou. Po tom, ako žalobca opakovane hrubo porušil povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy, táto zmluva mu bola vypovedaná ku dňu 10.04.2018 s okamžitou účinnosťou. Z dôvodu podstatného a závažného porušenia zmluvných povinností si žalovaný súčasne uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu podľa čl. VI. bod 3 zmluvy vo výške 6.640,- Eur, ktorá do dnešného dňa nebola uhradená. Keďže žalobca tento uplatnený nárok na zmluvnú pokutu neuhradil, uskutočnil žalovaný právny úkon započítania do výšky 1.243,- Eur titulom splatnej faktúry č. 8/2018 proti
uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 6.640,- Eur. Týmto zanikol záväzok žalovaného voči žalobcovi, ktorého sa žalobou domáha. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že k žiadnemu porušeniu zmluvy nedošlo, žalovaný ho ani nijak neupozornil na jej porušenie. Doplnil, že porušenie zmluvy, vznik škody a jej výšku žalovaný nijak nepreukázal. Na pojednávaní dňa 27.01.2020 svedok W. M. uviedol, že žalobcu pozná, bol to jeho kolega, keď pracoval pre spoločnosť žalovaného. U žalovaného pracoval do leta 2018 ako vodič na živnosť (rok a pol). Niekedy po prelome r. 2017/2018 ho žalobca viezol domov a povedal mu, že postupne u žalovaného končí a bude robiť sám na seba. Bude preberať na seba zákazky žalovaného, pochválil sa, že je dohodnutý s recepciou hotela Marrol's, a že už komunikoval aj s inými hotelmi. Bolo to zvláštne, keďže svedok ako vodič bol závislý iba na zákazkách od žalovaného a jeho kolega ostatným bral zákazky na seba. Viackrát sa mu stalo, že prišiel na recepciu pre zákazníka a z recepcie mu bolo povedané, že odišiel skôr iným taxíkom. O tomto informoval aj majiteľa a dispečera. Bolo to pre nich - zamestnancov žalovaného nepríjemné, keďže bol úbytok práce. Stalo sa to aj jeho kolegom, aj na hoteli Devín. Pri uvedenom rozhovore so žalobcom bol prítomný jeho 11-ročný syn. Na ich stretnutí v hoteli Carlton začal tieto veci popierať a tvrdil, že on je taxikár a berie si na seba ľudí z dohodnutých hotelov na svoj čas. Aj v zmluve mali zakotvené, že z predmetných hotelov nemôžu voziť zákazníkov na seba. Chodili iba pre zákazníkov, ktorých zabezpečoval majiteľ. Klientom bol hotel, nie prevážané osoby. Pred hotel chodili aj iné taxi služby, ale do tej doby sa mu nikdy nestalo, že by mu zobral niekto klienta. Na pojednávaní dňa 27.01.2020 svedok R. T. uviedol, že u žalovaného pracoval do polovice r. 2018 ako dispečer, vodič a žalobcu poznal ako ich vodiča. V jeden večer mu zavolal p. M. a povedal mu, že niečo nie je v poriadku, že žalobca si dokáže zabezpečiť zákazky z hotelov, ktoré mali zazmluvnené na seba. Žalobca na mítingu vysvetlil tak, že to robí na svoje účely a že neokráda firmu. Nato sa okamžite žalovaný dohodol so žalobcom o ukončení spolupráce, odovzdal kľúče a odišiel. Pre žalovaného pracoval 5 rokov. Vodiči sa mohli pozrieť do knihy jázd. Ale nikoho nevidel, že by sa v nej listoval, ale vedeli komunikovať, kto čo má. Stávalo sa im, že dostávali slepé objednávky. Vodiči si zvykli medzi sebou meniť jazdy, ale vždy po schválení dispečera. Žalobca si mohol uliať jazdy cez kontakt na recepcii. So žalobcom sa bavil pred hotelom po mítingu a žalobca mu povedal, že nie je to okrádanie, keď vozí zo zazmluvnených hotelov zákazníkov vo svojom voľnom čase. Podľa článku VI. bod 2 Zmluvy o vzájomnej spolupráci pri poskytovaní prepravných služieb z 23.10.2017, poskytovateľ sa zaväzuje, že po dobu platnosti tejto Zmluvy, ako aj po dobu dvoch rokov odo dňa ukončenia platnosti tejto Zmluvy:
- nebude využívať poznatky a informácie Dopravcu získané v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto Zmluvy tvoriace obchodné tajomstvo na získanie výhod pre seba alebo iného, alebo pre vlastný prospech alebo v prospech niekoho iného (tretej osoby),
- nebude využívať poznatky a informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom tejto Zmluvy v neprospech Dopravcu v hospodárskej súťaži s iným podnikateľom,
- bude zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré súvisia s podnikaním a prevádzkou taxislužby Dopravcu a nebude poškodzovať dobré meno Dopravcu a jeho spoločníkov a štatutárnych orgánov vo vzťahu k iným podnikateľským i nepodnikateľským subjektom klamlivými informáciami a ohováraním,
- bude zachovávať' mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sú charakterizované ako dôverné, a ktoré sa dozvedel o cestujúcich alebo ktoré sa dozvedel od cestujúcich ako účastník ich hovorov počas prepravy cestujúcich vo vozidle taxislužby,
- nebude používať symboly (obchodné meno, osobitné označenia obchodných materiálov, obchodné písomnosti a pod.) Dopravcu spojené s výkonom tejto zmluvy na osobný prospech,
- nebude za odplatu sprostredkovávať prepravu osôb pre inú fyzickú alebo právnickú osobu, poskytujúcu taxislužbu ani pre iné osoby, poskytujúce prepravu osôb bez potrebného oprávnenia na podnikanie. Podľa článku VI. bod 3 Zmluvy o vzájomnej spolupráci pri poskytovaní prepravných služieb z 23.10.2017, v prípade porušenia záväzku podľa odseku 2 tohto článku Zmluvy je Poskytovateľ povinný uhradiť Dopravcovi zmluvnú pokutu vo výške 6.640,- Eur do 3 dní od obdržania výzvy na jej úhradu. Zmluvné strany týmto vyhlasujú, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty je primeraná s ohľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti a možnú výšku škody, ktorú svojím konaním je Poskytovateľ spôsobilý spôsobiť v rozpore s ustanovením odseku 2 tohto článku Zmluvy. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov, ako aj s citovanými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu neopodstatnený. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č. 8/2018 z 10.04.2018 za prepravné služby vykonané v marci 2018 v zmysle zmluvy o vzájomnej
spolupráci pri poskytovaní prepravných služieb zo dňa 23.10.2017. Žalovaný však uvedenú zmluvu vypovedal podaním zo dňa 10.04.2018 z dôvodu opakovaného hrubého porušenia povinností žalobcu (čl. VI., bod 2). Porušenie spočívalo v tom, že opakovane kontaktoval klientov hotela Marrol's, poskytoval im služby vo vlastnom mene a na vlastný účet, alebo prostredníctvom iných prepravcov a obohacoval sa na úkor žalovaného. Zároveň si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VI., bod 3 zmluvy, pričom v konaní uskutočnil právny úkon započítania do výšky 1.243,- Eur titulom splatnej faktúry č. 8/2018 proti uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 6.640,- Eur. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedkov dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca porušil článok VI. bod 2 písmeno a) predmetnej zmluvy, na základe čoho žalovaný platne vypovedal túto zmluvu v súlade s článkom VII. bod 2, pričom mu zároveň vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku VI. bod 3 zmluvy vo výške 6.640,- Eur, ktoré si uplatnil u žalobcu podaním z 10.04.2018. Žalovaný pohľadávku žalobcu na zaplatenie predmetnej faktúry v priebehu konania nerozporoval, avšak do jej výšky 1.243,- Eur si jednostranne započítal svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty, čím došlo k zániku pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca sa bránil, že zmluvu nijakým spôsobom neporušil, avšak v konaní bol preukázaný opak. Obaja svedkovia, ktorí kedysi pracovali pre žalovaného totiž zhodne uviedli, že žalobca bez vedomia žalovaného vozil zákazníkov zo zazmluvnených hotelov žalovaného vo svojom voľnom čase pre vlastný prospech. Uvedené konanie žalobcu je tak v jednoznačnom rozpore s článkom VI. bod 2 písm. a) zmluvy, v zmysle ktorého žalobca nemôže využívať poznatky a informácie žalovaného získané s výkonom činnosti podľa uzavretej zmluvy tvoriace obchodné tajomstvo na získanie výhod pre seba/pre vlastný prospech. Z výsluchu svedkov pritom jasne vyplýva, že žalobca mal dohodu napríklad s recepciou hotela Marrol's, a že komunikoval aj s inými hotelmi za účelom získavania zákaziek - vykonávania prepravných služieb pre vlastný prospech. Svedkovia aj v písomných čestných vyhláseniach výslovne potvrdili, že boli svedkom situácie, keď žalobca priznal štatutárnemu orgánu spoločnosti žalovaného, že vo vlastnom mene a na svoj účet (osobne alebo sprostredkovane) poskytoval prepravné služby klientom, ktorí sú zmluvnými partnermi žalovaného, a ktoré mala podľa zmlúv vykonávať výlučne táto spoločnosť (išlo prevažne o klientov z hotela Marrol's). Vzhľadom k tomu, že žalovaný relevantným spôsobom preukázal svoje tvrdenia o tom, že žalobca hrubým spôsobom porušil uzavretú zmluvu, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú čiastočne započítal s predmetnou pohľadávkou žalobcu, súd nepochybne nadobudol presvedčenie, že žaloba nemá oporu v zákone, ani v uzavretej zmluve, preto ju v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 písm. ods. 1 pís. f) CSP. Uviedol, že žalovaný dňa 19.04.2018 doručil žalobcovi výpoveď z vyššie uvedenej zmluvy a to z dôvodu údajného hrubého porušenia zmluvných povinností na strane žalobcu v zmysle ČI. VI. bod 2 písm. a) až f) a súčasne si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy vo výške 6.640,- Eur. Žalovaný dňa 10.04.2018 vypovedal zmluvu so žalobcom, a to z údajného a nijak nepreukázaného dôvodu, spočívajúceho v tvrdení žalovaného, že by žalobca oslovoval klientov zariadení t. j. hotelov, v rámci ktorých prepravu osôb zabezpečoval výhradne žalovaný. Uvedené tvrdenie žalovaný nijakým relevantným a dôvodným spôsobom nepreukázal. Žalovaný žiadnym spôsobom počas celej doby trvania sporu nepreukázal hrubé porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu. Žalobca má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri vykonaní dôkazov v konaní pochybil, čo malo za následok nesprávne skutkové zistenia na strane súdu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný počas trvania predmetnej právnej veci žiadnym spôsobom a riadne nepreukázal svoje skutkové a právne tvrdenia. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca namieta relevanciu vykonaných dôkazov a skutkové zistenia zo strany súdu a síce výpovede svedka W. M. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. P. X, A. - F., B. a svedka R. T. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. B., Č. XXX, Č., ktoré súd ako dôkazný prostriedok vykonal na pojednávaní dňa 27.01.2020 (ďalej spolu ako „svedkovia"'). Ani jeden z vyššie uvedených svedkov nebol priamym účastníkom udalosti a/alebo nebol priamym svedkom udalosti, ktorá by preukazovala porušenie zmluvných povinností zo Zmluvy na strane žalobcu, ergo udalosť, ktorá by odôvodňovala nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6. 640,- Eur. Zo svedeckých výpovedí svedkov, ktoré vykonal súd ako dôkazný prostriedok na pojednávaní dňa 27.01.2020 žiadnym spôsobom nevyplýva
skutočnosť, že žalobca sa dopustil porušenia povinností, vyplývajúcich zo zmluvy. Výpovede svedkov sú jediným dôkazom, ktorý žalovaný súdu počas celej doby trvania sporu predložil. Svedecké výpovede svedkov sú absolútne nerelevantné a to z dôvodu, že výpovedná hodnota a sila dôkazu v nadväznosti na objasnenie skutkového stavu žiadnym spôsobom nepreukazuje skutočnosti preukazujúce konanie žalovaného, ktoré by vykazovalo porušovanie zmluvných povinností. Žalobca namieta svedecké výpovede svedkov a to z dôvodu, že zmyslové vnímanie udalostí, ktoré svedkovia súdu uvádzali nebolo priame, práve naopak udalosti, ktoré svedkovia súdu počas výpovede uvádzali vnímali len sprostredkovane, preto udalosti opisované svedkami nemožno považovať za presvedčivé, vierohodné, a logické. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. lTo/97/2009 z 3. septembra 2009: „V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (napr. odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený." Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej právnej veci jediným dôkazom zo strany žalovaného boli výpovede vyššie uvedených svedkov. Žalobca svedecké výpovede svedkov považuje za dôkaz, ktorý nie je postačujúci na vyslovenie záveru o porušení právnej povinnosti žalobcu zo zmluvy. Žalobca poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 27.01.2020 v ktorej svedok W. M. v nadväznosti na údajnú dohodu žalobcu s hotelovou recepciou uvádza : „Nebol som svedkom komunikácie medzi žalobcom a recepciou". V nadväznosti na skutočnosť, že by žalobca úmyselne preberal klientov žalovaného svedok odpovedal: „Neviem či v týchto konkrétnych prípadoch to urobil žalobca" a súčasne svedok uviedol nasledovné: „Nemám vedomosť, že by v čase keď jazdil na firemnom aute žalovaného účtoval pre seba." Žalobca ďalej poukazuje na svedeckú výpoveď svedka R. T.. Svedok sa k údajnej a ničím nepreukázanej dohode s hotelovou recepciou o preberaní klientov žalovaného vyjadril nasledovne: „Svedkom takéhoto rozhovoru žalobcu s recepciou som nebol." V tejto súvislosti je zarážajúcou skutočnosťou, že súd považoval svedecké tvrdenia vyššie uvedených svedkov za relevantné a na základe nesprávnej úvahy de iure a de facto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný počas celej doby trvania sporu žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil nárok žalobcu 1.243,00,- EUR z titulu nezaplatenej faktúry č. 8/2018 čo do výšky ako aj dôvodu uplatneného nároku. Svedkovia neboli priamymi účastníkmi udalosti, ktorá by svedčila o hrubom porušení zmluvných podmienok na strane žalobcu, ako i nesporný fakt, že žalovaný žiadnym iným relevantným spôsobom konajúcemu súdu nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o konaní, ktorým by žalobca hrubo porušoval povinnosti zo zmluvy. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR zo 7. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 32/2015: „Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní" je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty" protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania." Žalobca má zato, že žalovaný v predmetnej právnej veci neuniesol ťarchu dôkazného bremena a svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k záveru, že žalobca porušil svoje povinnosti zo zmluvy, nakoľko vo vykonaných dôkazoch absentuje logická ako aj racionálna súvislosť, svedčiaca o konaní, ktoré by malo za následok uplatnenie zmluvnej pokuty zo zmluvy voči žalobcovi. Skutkové zistenia súdu sú vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva zo strany žalovaného, nekonštatoval ho, naopak zaoberal sa nárokom žalovaného voči žalobcovi. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, z ktorej jasne vyplýva že: „z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09)". V nadväznosti na skutkové okolnosti prípadu žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy so žalovaným, mal žalovaný vedomosť o žalobcovom živnostenskom oprávnení v rámci
prepravnej služby osôb (taxi služba). Žalobca poukazuje na znenie čl. VI. bod 1. Zmluvy v znení: „Poskytovateľ (žalobca) vyhlasuje, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje prepravné služby v rámci svojho živnostenského oprávnenia okrem Dopravcu (žalovaný) aj iným podnikateľským subjektom a s ohľadom na charakter poskytovanej služby nie je vo vzťahu podriadenosti k Dopravcovi (žalovanému)." Apelujúc na vyššie uvedené znenie zmluvy bol žalovaný riadne upovedomený a uzrozumený o skutočnosti, že žalobca poskytuje prepravné služby aj iným subjektom mimo prepravných služieb pre žalovaného. Prepravné služby mimo prepravných služieb vykonávaných pre žalovaného si zaobstarával prostredníctvom mobilných internetových aplikácií, ktoré vyhľadávali klientov náhodne bez akejkoľvek ingerencie výberu klienta žalobcom. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že v prípade ak si hotelový hosť (zazmluvneného hotela, ktorý mal zmluvu so žalovaným) vybral žalobcu pre poskytnutie prepravy náhodne prostredníctvom mobilnej aplikácie resp. telefonickej objednávky nejedná sa zo strany žalobcu o porušenie v zmysle ČI. VI. bod 2. písm. a) až f) zmluvy nakoľko mu objednávka nebola poskytnutá prostredníctvom hotelovej recepcie resp. dispečingu žalovaného. Žalobca ďalej namieta porušenie zmluvnej povinnosti zo zmluvy, nakoľko z ustanovenia čl. III. Bod. 1 „Zmluvy o spolupráci a vzájomnom poskytovaní služieb" medzi žalovaným a spoločnosťou SENETUS, s.r.o. so sídlom Tobrucká ul. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 35 746 521, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vložka č.: 17330/B oddiel: Sro, ako hotelom (ďalej len „hotel") vyplýva výslovne uvedená povinnosť hotela kontaktovať žalovaného v rámci prepravy osôb. V prípade, ak hotel nesplnil svoju povinnosť voči žalovanému a žalobca vykonal prepravu pre osoby prostredníctvom priamej objednávky telefonicky resp. pomocou mobilnej aplikácie pre hostí hotela, nemožno posudzovať takúto skutočnosť ako porušenie zmluvy zo strany žalobcu. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že k porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy zo strany žalobcu, by došlo len v prípade, ak by hotelová recepcia kontaktovala žalobcu priamo a na jeho podnet, avšak k takémuto kontaktovaniu nedošlo. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v zmysle čl. VI. bod 2. písm. a) až f) žiadnym spôsobom nevylučuje možnosť žalobcu poskytovať prepravné služby pre osoby mimo času, kedy poskytuje prepravné služby pre žalovaného vo vlastnom mene a na vlastný účet, ipso facto žalobca sa nedopustil žiadneho porušenia zmluvných podmienok. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že súd sa touto právnou ako aj skutkovou otázkou absolútne nezaoberal, opomenul vziať do úvahy uvedenú skutočnosť pričom toto opomenutie viedlo súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že účelom zmluvy nebolo obmedziť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko žalovaný počas výkonu prepravných služieb osôb pre žalovaného nebol v postavení zamestnanca, ale samostatného obchodného partnera. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že by zo strany žalobcu dochádzalo k oslovovaniu hotelov, v rámci ktorých vykonával prepravu ich klientov výlučne žalovaný. Žalovaný svoje tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom súdu nepreukázal a súčasne nepredložil žiadny iný relevantný dôkaz svedčiaci o uvedenej skutočnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca v rámci svojho odvolania namietal najmä nedostatočne zistený skutkový stav právnej veci zo strany súdu, ktorý viedol k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd hrubo opomenul a žiadnym spôsobom sa nezaoberal otázkou relevancie jediného dôkazného prostriedku zo strany žalovaného a síce svedeckých výpovedí svedkov. Žalobca ďalej namietal non-komformitu v rámci základných princípov civilného sporového konania, ktoré sú uvedené v čl. 6 v spojení s čl. 15 CSP. V nadväznosti na vyššie uvedené skutkové ako aj právne tvrdenia žalobca navrhuje, aby príslušný odvolací súd a to konkrétne Krajský súd v Bratislave vydal nasledovné rozhodnutie: I. Krajský súd Bratislava ako odvolací súd, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 27. januára 2020, sp. zn. 22Cb/194/2018-108 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
6. Podľa § 389 ods.1 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
7. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa ods. 2, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ods. 3, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal kompenzačnou námietkou žalovaného v podanom odpore.
10. Podľa § 147 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
11. Podľa ods. 2 vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
12. Podľa ods. 3 na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
13. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, kedy sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
14. Právne účinky započítania (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Týmito predpokladmi sú: a/ vzájomnosť pohľadávok, b/ plnenie rovnakého druhu, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie, d/ prejav smerujúci k započítaniu. O vzájomné (recipročné) pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom aj dlžníkom. Medzi inými osobami je započítanie prípustné len výnimočne. Započítateľnými nie sú tie pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou účastníkov. Započítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. OZ. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, t.j. zánik pohľadávky v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká iba do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti. Občiansky zákonník nepredpisuje doručenie zásielky, obsahujúcej právny úkon smerujúci k započítaniu do vlastných rúk druhého účastníka. Takúto zásielku možno druhej strane doručiť akýmkoľvek spôsobom. Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému (dlžníkovi).
15. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 30) uviedol, že žalobný návrh žalobcu je nedôvodný. Ďalej uviedol, že po vypovedaní zmluvy o vzájomnej spolupráci pri poskytovaní prepravných služieb uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu podľa čl.VI bod 3 zmluvy vo výške 6.640,-Eur, ktorú žalobca nezaplatil. Preto žalovaný uskutočnil právny úkon započítania do výšky 1.243,- Eur titulom splatnej faktúry č. 8/2018 proti uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 6.640,- Eur. Týmto zanikol záväzok žalovaného voči žalobcovi. Žalobca k dnešnému dňu dlží žalovanému rozdiel vo výške 5.397,- Eur. Žiaden iný započítací prejav vo vzťahu k žalobcovi sa v súdnom spise nenachádza. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vzniesol započítaciu námietku v podanom odpore. Uvedené podanie bolo žalobcovi doručené súdom dňa 18.12.2018, o čom svedčí informácia o výsledku doručenia listinného rovnopisu na č. l. 36. Až týmto okamihom je možné považovať uskutočnený započítací prejav zo strany žalovaného voči žalobcovi, čo vyplýva z § 580 OZ (.... ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu). Z povahy veci však musí vyplývať, že osoba, uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. To má zásadný význam aj pre posúdenie prípadného podania žalovaného v sporovom konaní. Ak žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera (čo je aj tento prípad), nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa §147 ods. 2 CSP. V takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Prejav žalovaného, ktorým si proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, sa považuje za vzájomnú žalobu, ak žalovaný žiada, aby mu bolo prisúdené viac, než čo si uplatnil žalobca. Ak sa započítacia (kompenzačná) námietka žalovaného považuje v súlade s § 147 ods. 2 CSP za vzájomnú žalobu, súd je povinný o tejto vzájomnej žalobe v zásade rozhodnúť vo výroku rozsudku.
16. V danom prípade si žalovaný uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 6.640,- Eur, t. j. žiadal viac ako si uplatnil žalobca. Zároveň pohľadávku žalobcu neuznáva. Ide teda o vzájomnú žalobu a súd bol povinný vyrubiť žalovanému súdny poplatok zo sumy, ktorá prevyšuje žalobou uplatnený nárok. Nakoľko započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd pred definitívnym vyhodnotením účinkov započítania prednostne zaoberať dôvodnosťou pôvodnej žaloby. Ak nárok žalobcu nie je možné považovať za dôvodný, nemožno priznať riadne právne účinky ani kompenzačnej námietke žalovaného. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného je teda povinnosťou súdu prejudiciálne posúdiť otázku (ne)spornosti pohľadávky z hľadiska všetkých aspektov potrebných na vyhodnotenie, či táto pohľadávka existuje alebo nie (oprávnenosť pohľadávky/právna existencia pohľadávky), a následne po tomto zistení v závislosti od jej posúdenia, rozhodnúť o dôvodnosti vzájomnej žaloby, spočívajúcej v kompenzačnej námietke vznesenej zo strany žalovaného. Tento názor zastáva aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej „sporná“ pohľadávka (t. j. jednostranné započítanie pohľadávky, ktorú druhá strana neuznáva) nepredstavuje prekážku v tom, aby bola uplatnená kompenzačná námietka v konaní a súd túto pohľadávku z hľadiska jej existencie/oprávnenosti prejudiciálne posúdil. Ak je uplatnený nárok žalobcu dôvodný, súd vyhodnotí započítací úkon žalovaného z hľadiska hmotného práva.
17. Pokiaľ ide o oprávnenosť pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorá by bola spôsobilá na započítanie, súd sa s ňou dostatočne nevysporiadal. Súd pri preukázaní oprávnenosti nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vychádza iba zo svedeckých výpovedí W. M. P. R.Š. T.. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 8. uviedol, že „obaja svedkovia, ktorí kedysi pracovali pre žalovaného totiž zhodne uviedli, že žalobca bez vedomia žalovaného vozil zákazníkov zo zazmluvnených hotelov žalovaného vo svojom voľnom čase pre vlastný prospech“. Takéto tvrdenie svedkov z ich výpovede nevyplýva. Svedok W. M. na pojednávaní dňa 27.1.2020 uviedol, že „niekedy po prelome r. 2017/2018 ho žalobca viezol domov a povedal mu, že postupne u žalovaného končí a bude robiť sám na seba. Bude preberať na seba zákazky žalovaného, pochválil sa, že je dohodnutý s recepciou hotela Marrol's, a že už komunikoval aj s inými hotelmi. Bolo to zvláštne, keďže svedok ako vodič bol závislý iba na zákazkách od žalovaného a jeho kolega ostatným bral zákazky na seba. Viackrát sa mu stalo, že prišiel na recepciu pre zákazníka a z recepcie mu bolo povedané, že odišiel skôr iným taxíkom“. Tiež uviedol, že nebol svedkom komunikácie medzi žalobcom a recepciou. Svedok R. T. uviedol, že nemá vedomosť, žeby v čase keď jazdil žalobca na firemnom aute žalovaného účtoval za seba. Súd v tomto smere nedostatočne
a nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede svedkov W. M. a R. T.. Neuviedol, z čoho usúdil, že žalobca vo svojom mene a na svoj účet oslovoval klientov, ktorí sú zmluvnými partnermi žalovaného a poskytoval im osobne, alebo sprostredkovane prepravné služby, ktoré mal vykonávať výlučne žalovaný. Obaja svedkovia vo svojich na slovo rovnakých čestných vyhláseniach zo dňa 20.1.2019 (č. l. 100, 101) vyhlásili, že boli svedkami situácie, kedy sa žalobca priznal Petrovi Krištofičovi (štatutár žalovaného), že vo vlastnom mene a na svoj účet poskytoval prepravné služby klientom, ktorí sú zmluvnými partnermi žalovaného, ktoré mala podľa zmlúv výlučne vykonávať táto spoločnosť. Týmito vyhláseniami sa súd vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich. Tiež sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, že svedkovia neboli priamymi účastníkmi udalosti, ktorá by svedčila o hrubom porušení zmluvných podmienok zo strany žalobcu. Nakoľko na základe výpovedí týchto svedkov súd rozhodol o oprávnenosti kompenzačnej námietky žalovaného, mal ich výpovediam venovať náležitú pozornosť a ich výpovede dôslednejšie ohodnotiť. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu čl. VI. bod 1. Zmluvy , podľa ktorého „poskytovateľ (žalobca) vyhlasuje, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje prepravné služby v rámci svojho živnostenského oprávnenia okrem Dopravcu (žalovaný) aj iným podnikateľským subjektom a s ohľadom na charakter poskytovanej služby nie je vo vzťahu podriadenosti k Dopravcovi (žalovanému)." Touto skutočnosťou sa súd nezaoberal, hoci podľa tohto článku mohol žalobca poskytovať prepravné služby aj sám ako živnostník mimo prepravných služieb vykonávaných pre žalovaného, o čom žalovaný vedel. Od preukázania týchto skutočností bude závisieť oprávnenosť kompenzačnej námietky žalovaného.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude musieť postupovať v naznačenom smere, najmä sa bude musieť vysporiadať s námietkou započítania zo strany žalovaného, ako aj vzájomnou žalobou, opätovne posúdiť Zmluvu, ako aj výpovede svedkov, príp. na návrh sporových strán doplniť dokazovanie a vec opätovne rozhodnúť a dôsledne odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
19. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie.
20. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).