Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/122/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: C. R., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXX, P.-Z., podnikajúci pod obchodným menom C.I. R., E. H.: A. C. XXX, XXX XX P. - Š., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., sídlo: Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 618,56 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 618,56 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 18.7.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) doručenom príslušnému súdu dňa 21.11.2018 (č.l. 16) žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 618,56 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne od 18.07.2018 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že dňa 28.05.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: Škoda Octavia, EČV: Q., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: VS-ŠPED s.r.o, sídlo: Nová 64, 076 22 Vojčice, IČO: 44 889 836. Škodová udalosť (dopravná nehoda) bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktorého vlastník (ďalej len „vinník“) mal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (poisťovňa). Škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená a zaevidovaná pod č. 8005814675. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v autoservise, u žalobcu, ktorý si za vykonanú opravu vyúčtoval faktúrou č. 2018030 cenu, náklady za opravu motorového vozidla, vo výške 3.670,74 EUR bez DPH. Žalobcovi bolo Listom - Oznámením o poistnom plnení oznámené, že dňa 02.07.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že žalovaný neuznal faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške. Suma priznaná žalovaným bola krátená; priznaná suma vo výške 3.052,18 EUR bez DPH bola vyplatená na účet autoservisu, t.j. žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „ KL. Náklady na opravu priznané podľa výpočtu programom Audatex. Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov

dodaných od výrobcu vozidla. Cena za 1NH práce je priznaná priemerná cena podľa cien opravcov v regióne -23.-EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov. 38,40EUR/Nh - 23EUR/Nh = 15,40EUR x 48,2Nh = 742,28EUR.“ 2.1. Žalobca svoj nárok v časti žalovanej istiny vo výške 618,56 EUR, t.j. 742,28 EUR (618,56 EUR + 20% DPH) odôvodnil skutočnosťou, že pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 23.07.2018 od postupcu, VS-ŠPED s.r.o., IČO: 44 889 836, poškodeného. 2.2. Žalobca uviedol, že jeho nárok je nárokom na náhradu škody v zmysle ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), v zmysle ktorých sa uhrádza skutočná škoda, predstavujúca majetkovú ujmu, ktorú bolo nutné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu; žalovaný (povinná osoby v zmysle ) je teda povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla a ktorej výšku poškodený preukazuje faktúrou od osoby, ktorá vykonala opravu poškodení. Poukázal na nedôvodnosť krátenia uplatneného nároku zo strany žalovaného uvádzaného v jeho Oznámení (zníženie ceny za NH práce autoservisu) a porovnal cenu za normohodinu práce účtovanú žalobcom, t.j. autoservisom (32,00 EUR/1Nh bez DPH) vo faktúre s cenami iných autoservisov s cenou, ktorá bola nakoniec priznaná žalovaným (15,40 EUR/1Nh s DPH) v jeho Oznámení. 2.3. Zároveň odôvodnil svoj nárok na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky v zmysle ust. v spojení s ust. . titulom omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu.

3. Ako prílohy k žalobe, žalobca doložil listinné podklady preukazujúce jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa opravy poškodeného motorového vozidla v spojení s uplatnením nároku na náhradu škody (faktúra 2018030); vyrozumenia o poistnom plnení; Zmluva o postúpení pohľadávky; cenníky rôznych autoservisov pre mechanické, klampiarske a lakovnícke práce.

4. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa návrhu žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 14. decembra 2018 platobný rozkaz, sp. zn. , ECLI:SK:OSBB:2018:6118385411.1, voči ktorému, v zákonom stanovenej lehote, žalovaný podal odpor.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalobcu nebola žalovanému doručená, preto nárok žalobcu žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. 5.1. Žalovaný poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanoveniami procesných predpisov. 5.2. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecne legitimácie žalobcu v spojení s otázkou platnosti/ neplatnosti právneho úkonu, pretože žalobca podľa jeho názoru nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide. K uvedenému uviedol, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorou mu postupca (poškodený) mal postúpiť sumu, ktorú žalovaný neuhradil v zmysle faktúry, vystavenej žalobcom, ktorou si poškodený u žalovaného uplatňoval svoj nárok. Poukázal na to, že poškodený bol dlžníkom žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzavrieť Zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže vo vzťahu k žalobcovi nebol jeho veriteľ, ktorý v zmysle právnej úpravy má oprávnenie postúpiť svoju pohľadávku. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že obchádza zákon a tiež z dôvodu, že v nich absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky; prejav vôle podľa jeho názoru nemôže byť nahradený iba uvedením určitých skutočností. 5.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu k vecným dôvodom uviedol, že v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zaslaného žalobcovi, bolo v dôsledku škodovej udalosti vyplatené poistné plnenie vo výške 3.052,10 EUR (sumy bez DPH). V zmysle uvedené má za to, že ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

6. K skutkovým okolnostiam uvádzaných v odpore žalovaný nedoložil žiadny listinný dôkaz.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (replika) reagoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore.

7.1. Poukázal na to, že žaloba obsahuje podstatné náležitosti a taktiež, že označil a predložil dôkazy na preukázanie ním v žalobe tvrdených skutkových okolností v zmysle ustanovení . 7.2. K žalovaným vznesenej námietke aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa vzniku práva postupcu na plnenie od žalovaného titulom nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že postupca si svoj nárok uplatnil u žalovaného; žalovaný uznal existenciu pohľadávky spočívajúcu v nároku na náhradu škody, keďže z uplatňovaného nároku (fakturovanej sumy) časť uhradil. 7.2.1. Poukázal na to, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom a žalobcom má všetky podstatné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení : označenie účastníkov zmluvy; identifikáciou pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou (postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky a čo do dôvodu jej vzniku) a tiež na to, že pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. júla 2008, sp. zn. ); neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou (Uznesenie NS SR, sp. zn. ). Na základe uvedeného má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky je zmluva platná s riadnymi účinkami postúpenia len tých práv, ktoré v čase prechodu z nej vyplývali (žalovaným čiastočne neuhradený uplatnený nárok poškodeného za poistenca žalovaného) a žalovaným vznesenú námietku aktívnej legitimácie žalobcu považuje za irelevantnú. 7.3. K vyjadreniam žalovaného ohľadom jeho nároku uviedol, že žalovaný v odpore len poukázal na odôvodnenie nepriznania nároku na náhradu škody, avšak bez bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného, a teda neuviedol žiadne skutočnosti (napr. cenníky autoservisov z daného regiónu), ktoré by spochybnili uplatnený nárok poškodenej, a teda žalobcu, preto súd by mal prihliadať na zásadu koncentrácie konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odporu, na výzvu príslušnému súdu v upomínacom konaní uviedol, že súhlasí s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , na Okresnom súde Košice I.

9. Okresnému súdu Košice I bol spor postúpený a podateľňou súdu prijatý na prejednanie dňa 12.12.2019.

10. Žalovaný bol súdom vyzvaný na podanie písomného vyjadrenia v zmysle ustanovení (ďalej len „“), dupliky v zmysle ust. , a zároveň bol poučený o následkoch nevyjadrenia sa.

11. Žalovaný sa v lehote nevyjadril.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 28.09.2021 bez prítomnosti strán sporu, ktoré svoju neúčasť ospravedlnili a písomne súhlasili s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. 12.1. Žalobca spolu s ospravedlnením a súhlasom s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti v zmysle ustanovení vyhlášky MS SR č. zaslal aj písomnú záverečnú reč, v ktorej zhrnul nesporné skutočnosti medzi stranami sporu a poukázal na sporné skutočnosti, ku ktorým sa písomne vyjadril a poukázal aj na súdne rozhodnutia v obdobných skutkových a právnych sporoch, ktoré rozoberali problematiku unesenia dôkazného bremena na stranou tvrdené skutočnosti (oprávnenosť/ neoprávnenosť krátenia uplatneného nároku na náhradu škody voči žalovanému); problematiku žalovaným vznesenej námietky aktívnej legitimácie žalobu s poukazom na platnosť/neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. 12.2. Žalovaný spolu s ospravedlnením a súhlasom s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti v zmysle ustanovení vyhlášky MS SR č. zaslal aj písomnú záverečnú reč, v ktorej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

13. Súd poukazuje na to, že žalovaný v odpore namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. a .

14. V zmysle ust. (ďalej len „“), Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

15. V zmysle ust. , V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

16. K námietke žalovaného uvedenej v pododseku 5.1. tohto odôvodnenia je potrebné uviesť, že žalobcov návrh na začatie konania (žaloba) spĺňa kritéria v zmysle citovaných procesných ustanovení a súdu z ním opísaných rozhodných skutočností je zjavné čoho sa žalobca domáha (akým právnym titulom). Súd poukazuje na to, že žalobca sa domáha zaplatenia istiny titulom neuhradenia celej ním, resp. jeho právnemu predchodcovi vzniknutej škody, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v tom čase patrilo právnemu predchodcovi žalobcu, poškodenému, spoločnosti VS-ŠPED s.r.o., IČO: 44 889 836, pričom škoda na motorovom vozidle bola spôsobená poistencom žalovaného. Žalovaný o škodovej udalosti mal vedomosť, zaregistroval ju ako poistnú udalosť pod č. 8005814675. Žalovaný, po uplatnenom nároku na náhradu škody, oznámením o poistnom plnení sčasti uhradil žalobcovi (poverená osoba) uplatnený nárok na náhradu škody (žalovaný nazval poistné plnenie), ktoré vzniklo v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto má súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

17. Súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a tiež to, že v spore bola doložená Zmluva o postúpení časti pohľadávok, ktorú žalovaný považuje za neplatná. Z uvedeného dôvodu sa súd najprv zaoberal touto žalovaným vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z pohľadu neplatnosti Zmluvy o postúpení časti pohľadávky pričom pre zodpovedanie daných otázok vykonal nasledujúce dokazovanie.

18. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej podľa a nasl. medzi postupcom, spoločnosťou VS-ŠPED s.r.o., IČO: 44 889 836 a postupníkom, C. R., O.: XX XXX XXX, zo dňa 23.07.2018 a z jej obsahu vyplýva, že predmetom je postúpenie pohľadávky vo výške 618,56 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodu reálne zaplatenou spoločnosťou KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka. Postupca prehlásil, že mal voči dlžníkovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, pohľadávku vo výške 3.670,74 EUR; vznikla z dôvodu poistenej udalosti č. 8005814675 zo dňa 28.05.2018, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: Q.. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2018030, a z časti , vo výške 3.052,18 EUR priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 618,56 EUR je do dnešného dňa zo strany dlžníka neuhradený. V článku II. postupca prehlásil, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna.

19. Podľa ust. , Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

20. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa ust. , Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

22. V zmysle ust. v spojení s ust. , Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa ust. v spojení s ust. , Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa ust. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. V zmysle ust. , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. V zmysle ust. v spojení s ust. a ust. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

27. V zmysle ust. v spojení s ust. , splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa ust. nariadenia vlády , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. V zmysle ust. , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením veci; účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v pís. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie; ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa ust. , priamy nárok poškodeného, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Predmetné zákonné ustanovenie odkazuje na ust. a ust. .

31. Podľa ust. , Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

32. Podľa ust. , Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

33. Z obsahu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a teda aj platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy, predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.

34. Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený je dlžníkom žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení časti pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení časti pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedená pohľadávka nebola žalobcovi uhradená poškodeným), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry č. 2018030 predstavuje práve pohľadávku žalobcu.

35. K týmto tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca, resp. jeho právny predchodca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. 35.1. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd uvádza, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla a poškodený má nárok na náhradu škody od osoby, ktorá škodu spôsobila (vinník z dopravnej nehody, škodovej udalosti), ale v prípade, ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platí popri lex generalis () aj lex specialis , ktorý umožňuje poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa poistenca (škodcu, vinníka dopravnej nehody), ak v čase dopravnej nehody medzi nimi (vinník z dopravnej nehody a poisťovateľ) existoval poistný vzťah. Z uvedeného teda vyplýva, že je na poškodenom, u ktorej osoby si svoj nárok na náhradu škody uplatní, či priamo u vinníka z dopravnej nehody - poistenca poisťovateľa, alebo priamo u poisťovateľa poistenca

- poisťovne označenej ako žalovaný. V prípade, ak svoj nárok na náhradu škody uplatní v zmysle citovaných zákonných ustanovení priamo u poisťovateľa, vznikne mu priamo zo zákona pohľadávka voči uvedenému subjektu - poisťovateľovi, žalovanému. Z uvedeného teda vyplýva, že priamo zo zákona vznikol záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom, pričom poškodený ako veriteľ s právom na plnenie (pohľadávkou) od dlžníka, poisťovateľa, má právo s takouto pohľadávkou voľne disponovať a teda ju v zmysle zákona aj postúpiť na iný subjekt, postupníka a teda v tomto prípade na žalobcu. 35.2. Výška nároku na náhradu škody, resp. poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Nie je sporné, že predmetnú faktúru za opravu vozidla vystavil žalobca poškodenému, teda na základe tejto faktúry má plniť poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky, ktorú má voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, uplatnenou a preukazovanou žalovanému prostredníctvom faktúry č. 2018030. V danom prípade nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

36. Vzhľadom na uvedené, že medzi poškodeným, postupcom a žalovaným ako poisťovateľom existuje právny vzťah, ktorý vznikol na základe skutočností uvedených v zákone, súd námietku žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka považuje za nedôvodnú, pričom poukazuje aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku (aj budúcu), ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej medzi postupníkom a postupcom (odsek 33. odôvodnenia) je zrejmé ako pohľadávka vznikla, v akej výške sa postupuje a voči akému dlžníkovi a preto súd ju považuje za platnú a účinnú. Súd poukazuje aj na totožný právny názor súdov prvej inštancie odobrený právnym názorom odvolacích súdov vyslovený vo viacerých súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných skutkových a právnych sporov napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach vydaných pod sp. zn. ; ; ; a iné.

37. Vzhľadom na uvedené, že žalobca má nárok na náhradu škody a sporná ostala výška uplatneného nároku, súd k uvedenému vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim doloženými listinnými dôkazmi za účelom zistenia skutkového stavu, pričom poukazuje na to, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne nenamietali a ktoré považuje súd za nesporné, pričom poukazuje na to, že v danom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 618,56 EUR titulom nevyplatenia časti uplatneného nároku na náhradu škody súvisiaceho s poškodeným motorovým vozidlom Škoda Octavia, EČV: Q.. 37.1. Na základe uvedeného súd považuje za nesporné tieto skutočnosti:

- existencia zmluvného vzťahu medzi poisteným (vinníkom z dopravnej nehody) a žalovaným (poisťovateľom) titulom uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v čase dopravnej nehody;

- vznik škody na motorovom vozidle;

- zavinenie dopravnej nehody poistencom žalovaného;

- riadne nahlásenie poistnej udalosti poistencom žalovaného (vinníkom z dopravnej nehody) a poškodenou + zaevidovanie poistnej udalosti žalovaným pod č.8005814675;

- oprava poškodeného motorového vozidiel osobou oprávnenou, čiže autoservisom, t.č. žalobcom;

- uplatnenie nároku na náhradu škody poškodenou u žalovaného cez predloženie faktúry č. 2018030, poistné plnenie za jeho poistenca;

- priznanie sumy v zmysle Oznámenia o poistnom plnení k poistenej udalosti č. 80057814675, ktorá bola v nižšej sume, ako bola uplatnená vo faktúre č. 2018030;

- vyplatenie sumy 3.052,18 EUR na účet žalobcu (autoservisu).

38. Súd poukazuje na to, že žalobca si v žalobe uplatnil sumu vo výške 618,56 EUR, čo znamená, že si uplatňuje žalovaným nevyplatený nárok na náhradu škody vo výške 618,56 EUR (vyčíslenie žalovaného 742,28 EUR - 20% DPH), ktorý definoval v Oznámení o poistnom plnení ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou s poukazom na „....priznané priemerná cena podľa opravcov v regióne -23.-EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov. 38,40EUR/Nh - 23EUR/Nh = 15,40EUR x 48,2Nh = 742,28EUR.“

39. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 03.07.2018 súd zistil, že žalovaný žalobcovi, že dňa 02.07.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia, ktoré poukázal na účet žalobcu. Súd zistil, že žalovaný plnil na základe poistnej zmluvy 6814381997/ 1070733281 uzavretej s vinníkom dopravnej nehody. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie súd zistil, že: „..........priznané priemerná cena podľa opravcov v regióne - 23.-EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov. 38,40EUR/Nh - 23EUR/Nh = 15,40EUR x 48,2Nh = 742,28EUR.“ K výpočtu plnenia žalovaný uviedol (k poistnej udalosti č. : 8005814675) faktúra za opravu vozidla č. 2018029 4.404,89 EUR rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou - 742,28 EUR

spolu priznané 3.662,51 EUR;

- 20% DPH

Poistné plnenie/doplatok celkom 3.052,18 EUR.

40. Z vyjadrenia žalobcu (žaloba, faktúra č. 2018030), ktoré žalovaný nepoprel, súd zistil, že autoservis, t.j. žalobca, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval cenu klampiarenskych a lakovníckych prác vo výške 32,00 EUR/NH bez DPH (38,40 EUR cena s DPH). Z cenníkov autoservisov košického kraja doložených žalobcom súd zistil, že cena za Nh práce, ktorú uviedol a účtoval autoservis je v rozmedzí cien pre kategóriu motorových vozidiel, kde sa v zmysle kategorizácie zaraďuje aj poškodené motorové vozidlo.

41. V zmysle ust. , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania).

42. Podľa ust. , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

43. Podľa ust. v spojení s ust. , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

44. Podľa ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné skutočnosti medzi stranami.

46. Súd vykonal dokazovania na oprávnenosť krátenia uplatneného nároku na náhradu škody posúdiac dôvody krátenia uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom plnení a má preukázané, že žalovaný vo svojom Oznámení o poistnom plnení, ba dokonca ani počas sporu hodnoverným spôsobom, nepreukázal, prečo krátil uplatnený nárok na náhradu škody faktúrou č. 2018030 v danej výške a z uvedených dôvodov (zníženie ceny za normohodinu práce titulom primeraných nákladov v spojení s priemernými cenami opravcov v regióne, neautorizovaný opravca). Súd poukazuje na to, že vysvetlenie krátenia uplatneného nároku na náhradu škody (žalovaný nazýva na poistné plnenie) zo strany žalovaného je vágne, nie je dostatočne vysvetlené tak, aby bolo pochopené stranou, ktorej je adresované a tiež na to, že nárok právneho predchodcu žalobcu, poškodeného, je reálny, žalobcom preukázaný a žalovaným nespochybnený, nenamietaný. Na základe uvedeného súd krátenie uplatneného nároku na náhradu škody vo výške žiadanej žalobcom 618,56 EUR v zmysle vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.07.2018 považuje za nedôvodné a to aj z toho titulu, že ide o hradenie uplatneného nároku na náhradu škody, kde poškodený na určenie výšky škody, ktorá mu bola spôsobená, využil spôsob predloženia faktúry, ktorou preukázal, že pri oprave poškodeného motorového vozidla do stavu pred poškodením mu vznikli iba účelne a nevyhnutne vynaložené náklady priamo súvisiace s dopravnou nehodou zavinenou poistencom žalovaného; z dôkazov doložených žalobcom súd má preukázanú oprávnenosť výšky ceny účtovanej za normohodinu práce.

47. Z vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nárok žalobcu považuje za dôvodný v rozsahu nevyplatenie krátenia určeného žalovaným vo výške 618,56 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný sa s vyplatením nároku žalobcu dostal do omeškania, žalobca má právo v zmysle citovaných zákonných ustanovení ( ) nárok aj na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a preto súd o nároku žalobcu rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.

48 V zmysle ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. V zmysle ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [ (ďalej len „“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V zmysle ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V zmysle ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.