Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-282-2001.pdf
PDF · 125.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/282/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobcu Ing. Š. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, Košice zastúpeného JUDr. Stanislavou Ferkovou, advokátkou, so sídlom Jantárová 30, Košice proti žalovaným: 1a/ Ing. N. Y., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/X, Košice, 1b/ Ing. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, Košice, 2/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, Košice, 3/ Ing. P. J. rod. Y.á, nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/X, Praha- Čakovice, Česká republika, 4/ R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX, Zlín, Česká republika a 5/ B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX, Zlín, Česká republika, všetci zastúpení JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
rozhodol:
I. U r č u j e , že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností KNC parcely č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 38 m2 a KNC parcely č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 362 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, v okrese Košice - okolie, obec Košická Belá, katastrálne územie Košické Hámre, v podiele 1/2 z celku a spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností zostávajú žalovaní 1a/ a 1b/, každý v podiele 1/8 z celku a žalovaní 3/, 4/ a 5/, každý v podiele 1/12 z celku.
II. U r č u j e , že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností KNC parcely č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 38 m2 a KNC parcely č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 362 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, v okrese Košice - okolie, obec Košická Belá, katastrálne územie Košické Hámre, v podiele 1/2 z celku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1a/ až 5/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči pôvodne žalovaným N. Y., R. Y.V. J. Q. D. F. Q. určenia, že je spoluvlastníkom v podiele 1-ice nehnuteľností v kat. území Košické Hámre, obec Košická Belá, okres Košice - okolie a to pozemkov KNC parciel č. XX/X D. XX/X zapísaných na LV č. XXX a č. XX/ X D. XX/2 zapísaných na LV č. XXX. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že titulom dedenia po svojom otcovi J. Y., zomr. XX.X.XXXX, nadobudol v podiele 1-ice pozemkovoknižnú parcelu č. XXX, zapísanú v pozemkovoknižnej vložke (ďalej aj „PKV“) č. XXX, v k.ú. Košické Hámre, lúku, s výmerou 2 856 m2. Predmetná parcela bola následne vedená v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, kde došlo k zmenšeniu jej výmery o 800 m2. Po podaní reklamácie zistil, že sa tak stalo v dôsledku vydania dvoch osvedčení o vydržaní k z nej odčleneným novovytvoreným KNC parcelám č. XX/X, XX/X v prospech N. Y. D. R. Y.Á. a č. XX/X D. XX/X v prospech J. Q. D. F. Q.. Nakoľko zo strany menovaných neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním a vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníctva, keďže nikdy neboli oprávnenými držiteľmi, podanou žalobou sa domáha určenia, že je spoluvlastníkom predmetných parciel v podiele 1-ice titulom dedenia po svojom otcovi J. Y.. Žalobca zároveň uviedol, že nadobúdatelia si
na predmetných parcelách, ktoré sú predmetom sporu, postavili rekreačné chaty, s výstavbou ktorých začali v roku 1970, a svoje práva k pozemkom odvodzujú od X. Y., ktorá však nikdy nebola vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu voči žalovaným nárok na náhradu trov konania.
2. Po podaní žaloby žalovaný N. Y., nar. X.XX.XXXX, zomrel XX.X.XXXX (úmrtný list z 30.8.2002). Súd pokračoval v konaní s jeho dedičmi: Ing. N. Y., nar. XX.X.XXXX a žalovanými 3/ až 5/, ktorí titulom dedenia nadobudli spoluvlastnícke podiely KNC parciel XX/X D. XX/2, ktoré sú predmetom sporu ( výpis z LV č. XXX k.ú. Košické Hámre z 9.10.2003, 19D 459/2002).
3. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že kúpa predmetných nehnuteľností bola dojednaná ešte v roku 1970 s X. Y. , v dobrej viere, vyplatili jej dojednanú kúpnu cenu, považujúc ju za pozemnoknižnú vlastníčku, keďže za vlastníčku bola označená aj Miestnym národným výborom v Košickej Belej. Uviedli, že F. Q. D. J. Q. bolo Okresným národným výborom v Košiciach pod č. 6118/70 z 24.11.1970 vydané stavebné povolenie na výstavbu chaty, ktorá bola skolaudovaná podľa rozhodnutia č. 6472/74 z 8.10.1974. Predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV č. XXX užívali nerušene ako svoje vlastné. R. Y. s manželom N. Y. si postavili rekreačnú chatu na základe stavebného povolenia vydaného Okresným národným výborom v Košiciach pod č. 6117/70 z 24.11.1970, o kolaudácií stavby bolo vydané kolaudačné rozhodnutie pod č. 6473/74 z 8.10.1974 a nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV č. XXX užívali nikým nerušení ako vlastné. Sú toho názoru, že predmetné pozemky vydržali, nakoľko ich užívali od roku 1971, dobromyseľne a nerušene a splnili podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka.
4. Okresný súd Košice - okolie ( ďalej aj „ súd“) rozhodol vo veci rozsudkom z 4.6.2012 sp. zn. 16C/282/2001, ktorým žalobu zamietol, majúc za to, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním 1.1.1992, rozhodnutie o náhrade trov konania si vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením z 19.10.2018 sp. zn. 2Co/389/2017 citovaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil dôsledne sa zaoberať podstatou žaloby, svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo po každej stránke zrozumiteľné a presvedčivé, berúc do úvahy princípy uplatňujúce sa pri vlastníckych žalobách, zohľadniť zaužívanú súdnu prax, v zmysle ktorej spravidla ak sa fyzické osoby ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníci, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom. V novom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
5. Počas konania zomreli:
- žalovaná R. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dedičmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu boli Ing. N. Y. a žalovaní 3/ až 5/, ktorí v čase jej úmrtia už boli stranami sporu (osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Košice I z 10.4.2014 sp. zn. 25D/458/2013),
- žalovaný J. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX ( uznesenie Okresného súdu Košice I z 21.5.2018 sp. zn. 16D/9/2018) a uznesením z 10.7.2019 sp. zn. 16C/282/2001 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho dedičkou žalovanou 2/ F.I. Q.
- žalovaný Ing. N. Y., zomr. X.X.XXXX ( uznesenie Okresného súdu Košice I z 5.11.2020 sp zn. 14D/59/2020-120), uznesením z 15.4.2021 sp. zn. 16C/282/2001 súd rozhodol o pokračovaní s jeho dedičmi žalovanými 1a/ a 1b/.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov D. E. rod. PD., J. V., R.Á. R., S.. Z. Q., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa nachádzajú v k. ú. Košické Hámre, obec Košická Belá, okres Košice - okolie. KNC parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 38 m2 a parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 362 m2 sú zapísané na LV č. XXX, na parcele č. XX/X je postavená chata súp. č. XXX. Vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaný 1a/ Ing. N. Y. v podiele 1 pod B5, žalovaný 1b/ Ing. Y. Y. v podiele 1 pod B6, obaja titulom dedenia 14D/59/2020,
žalovaná 3/ Ing. P. J. rod. PF. v podiele 1/6 pod B1, žalovaný 4/ R. Y. v podiele 1/6 pod B2 a žalovaný 5/ B. Y. v podiele 1/6 pod B3, všetci titulom dedenia 19D 459/2002 a 25D/458/2013 ( výpis z LV č. XXX k. ú. Košické Hámre z 16.9.2021). KNC parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 38 m2 a KNC parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 362 m2 sú zapísané na LV č. XXX a ako ich výlučný vlastník v podiele 1/1 je vedená žalovaná 2/ F. Q. titulom osvedčenia N 168/97, Nz 224/97 a dedenia 16D/9/2018 (výpis z LV č. XXX k. ú. Košické Hámre z 16.9.2021).
8. Hore uvedené KNC parcely boli odčlenené z KNE parcely č. XXX - trvalý trávny porast vo výmere 2 856 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú Košické Hámre geometrickým plánom č. 10823514-3/97 vyhotoveným Ing. Vladimírom Dzúrom 17.3.1997, úradne overeným Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom 11.4.1997 pod č. 229/97 (citovaný geometrický plán).
9. KNE parcela č. XXX bola pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. 141 pre k. ú. Košické Hámre pod radovým č. 6 ako pzkn. parcela č. XXX - lúka na Zdjaru vo výmere 2 856 m2. Jej vlastníkmi boli N. Y. ženatý s Máriou rod. D. v podiele 1 pod B1 a J. Y. ženatý s D. T. v podiele 1 pod B2. Podiel Jána PD.É. nadobudli titulom dedenia D 2117/29 zapísaného pod č.d. 1677/1931 D. Q. I.. Y., maloletý Š. Y., maloletá R. Y. a maloletá F. Y., každý v podiele 1/8 pod B3/a - d (pozemkovoknižná vložka č. 141 k. ú. Košické Hámre). Podiel 1/2 pod B1 N. ( D.) Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX nadobudol titulom dedenia D 815/60 jeho syn J. Y. ( uznesenie Štátneho notárstva v Košiciach z 26.1.1961 sp. zn. D 815/60-11 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice - vidiek z 25.7.1996 sp. zn. D 815/60-19, právoplatné 21.8.1961).
10. Žalobca titulom dedenia 11D 407/96 po svojom otcovi J. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX nadobudol podiel 1/2 mpč parcely č. XXX - lúka vo výmere 2 856 m2, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 141, v kat. území Košické Hámre, so stavom KN identifikovanú pod rovnakými údajmi (osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Katarínou Pravotiakovou ako súdnym komisárom povereným Obvodným súdom Košice I z 13.11.1997 sp. zn. 11D 407/96, Dnot 76/96, právoplatné 1.12.1997). Titulom predmetného rozhodnutia bol žalobca následne vedený ako spoluvlastník KNE parcely č. XXX v LV č. XXX k. ú. Košické Hámre, obec Košická Belá, okres Košice - okolie pod B6 v podiele 1/2 (LV č. XXX k. ú. Košické Hámre z 27.1.2020).
11. Pôvodne žalovaný N. Y., nar. X.XX.XXXX v čestnom prehlásení z 4.9.1996 uviedol, že 16.7.1971 od X. Y., bytom Košice - Pereš odkúpil 400 m2 pozemku na parcele č. XXX v k. ú. Košické Hámre za 1.600,- Kčs (400 m2 x 4,- Kčs/m2). Nakoľko v roku 1971 nebolo možné dať tejto kúpnej zmluve oficiálnu formu na príslušných úradoch ako aj v pozemkovej knihe a to z dôvodov, že sa jedná o oblasť v blízkosti priehrady vo výstavbe a budúcemu vyvlastneniu v prospech rekreačnej oblasti, preto pani Y. dala prehlásenie, podľa ktorého súhlasí s výstavbou chaty (udelila právo stavby) a na základe toho získal rozhodnutie o povolení výstavby a po ukončení výstavby užívacie povolenie od príslušných úradov na parcele č. XXX. Súčasne pani PD. prehlásila za seba aj jej dedičov, že na túto parcelu dňom podpisu prehlásenia nadobúdajú trvale bezplatné užívacie právo. Týmto právom považovali prehlásenie za zmluvy, akt kúpy a predaja. Uvedenú plochu považuje za svoje a manželkine vlastníctvo (čestné prehlásenie N. Y. z 4.9.1996, ktoré ako svedkovia podpísali aj J. Q., F. Q. D. R. Y.). Čestné prehlásenie totožného znenia učinil 4.9.1996 aj J. Q., nar. XX.XX.XXXX (čestné prehlásenie J. Q. z 4.9.1996, ktoré ako svedkovia podpísali aj N. Y., R. Y. D. F. Q.).
XX. X. Y. rod. H., domáca, bytom Košice - Pereš, č. d. XXX písomne prehlásila 16.7.1971, že súhlasí, aby na jej parcele č. XXX v k. ú. Košické Hámre, bol pridelený pozemok na výstavbu chát vo výmere 2 x 400 m2 (800 m2) pre N. Y., bytom O. XX, Košice a J. Q., bytom O. XX, Košice s tým, že vyššie uvedení užívatelia chát nadobúdajú dňom prehlásenia trvale bezplatné užívacie právo na hore uvedenej parcele vo výmere 2 x 400 m2 (písomné prehlásenie X. Y. z 16.7.1971 s jej úradne overeným podpisom a s podpismi užívateľov N. Y. D. J. Q.).
13. Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru, odbor výstavby v Košiciach z 24.11.1970, č. 6117/70-Chr. bol pre stavebníka N. Y., bytom Zimná XX, Košice, určený stavebný obvod na parcele 4XX červene v priloženej situácii na výstavbu chaty (citované rozhodnutie). Rozhodnutím bývalého Obvodného úradu MNV v Košickej Belej, okres Košice - vidiek, č. 720/70 z 15.12.1970 bola povolená výstavba rodinnej rekreačnej chaty stavebníkovi N. Y., bytom O. XX v k. ú. Košické Hámre, oblasť výstavby priehrada Ružín, v okrese Košice - vidiek, na parcele č. XXX, v rekreačnej osade Južná
dolina (citované rozhodnutie). Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru, odbor výstavby v Košiciach z 24.11.1970, č. 6118/70-Chr. bol J. Q., bytom O. XX, Košice, určený stavebný obvod na výstavbu rekreačného objektu (chaty) vyznačený červene v priloženej situácii obsahujúci parcelu č. XXX (citované rozhodnutie).
14. Právni predchodcovia žalovaných manželia N. Y. D. R. Y. následne postavili na KNC parcele č. XX/ X chatu súp. č. XXX a manželia J. Q. a žalovaná 2/ F. Q. postavili chatu súp. č. XXX na KNC parcele č. XX/X ( skutkové tvrdenia strán, ktoré neboli sporné, LV č. XXX D. XXX k.ú. Košické Hámre z 16.9.1996), pozemky, ktoré sú predmetom sporu, užívali od roku 1971 a v roku 1997 vyhlásili pred notárom, že pozemky nadobudli vydržaním, o čom notár vydal osvedčenie vyhlásenia o vydržaní a týmto titulom boli zapísaní ako vlastníci pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, v katastri nehnuteľností na LV č. XXX D. XXX (spis notára JUDr. Andreja Kašpera N 166/97, Nz 223/97 a N 168/97, Nz 224/97, kópie LV č. XXX D. XXX k.ú. Košické Hámre).
15. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platnom znení (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu ( podľa § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti teda pred 1. júlom 2016).
16. Predmetom sporu je určovacia žaloba, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či na požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem. Dospel k záveru, že naliehavý právny záujem má, pretože podanou žalobou môže odstrániť spornosť práva, keďže ako vlastníci časti nehnuteľnosti, ktorú nadobudol dedením po svojom právnom predchodcovi - otcovi, sú v katastri nehnuteľností zapísaní na príslušných listoch vlastníctva žalovaní.
17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu teda KNC parcely č. XX/X, XX/X, XX/X D. XX/X, vytvorené z časti KNE parcely č. XXX, sú jeho vlastníctvom v podiele 1/2 titulom dedenia po otcovi J. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, sp. zn. 11D 407/96, Dnot 76/96, keď dedičské rozhodnutie síce bolo zapísané v evidencii nehnuteľností, ale následne došlo k zmene zápisu vlastníka týchto nehnuteľností na žalovanú 2/ a právnych predchodcov ostatných žalovaných titulom vydržania.
19. Súd ako prejudiciálnu otázku následne posudzoval, či žalovaná 2/ a právni predchodcovia ostatných žalovaných: J. Q., N. Y. D. R. Y. splnili podmienky oprávnenej držby, deklarované v osvedčení vyhlásenia o vydržaní vydanom notárom JUDr. Andrejom Kašperom teda či nadobudli vlastníctvo k predmetu sporu vydržaním.
20. Notársky poriadok od prvého dňa svojej účinnosti teda od 1.1.1993 zaviedol v ust. § 63 osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, ktorého účelom je procesne upraviť nesporové vydržanie. Predmetné osvedčenie má charakter verejnej listiny (nie právneho úkonu) a jeho obsahom je len záznam skutočností uvedených notárovi účastníkom. Notár pri osvedčovaní účastníka nepoučuje, nedozerá na to, či je obsah vyhlásenia v súlade so zákonom, nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie prieči alebo neprieči zákonu, len zaznamená dej, ktorý sa pred ním odohráva.
21. Zo spisu notára JUDr. Andreja Kašpera č. N 166/97, Nz 223/97 a č. N 168/97, Nz 224/97 bolo zistené, že návrhy na vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní z 12.6.1997 manželia J. Q. a žalovaná 2/ F. Q. a manželia N. Y. D. R. Y. odôvodnili tým, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, odkúpili v roku 1997 od pozemnoknižnej vlastníčky X. Y., a to manželia Q. KNC parcely č. XX/X a XX/X a manželia Y. KNC parcely č. XX/X D. XX/X, ktorej vyplatili kúpnu cenu po 1600,- Sk. Pozemnoknižný prevod tejto nehnuteľnosti však na základe zmluvy zo dňa 16.7.1971 nebol urobený. Na pozemkoch majú postavené chaty, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na ich mená. Od tejto doby nehnuteľnosti užívajú ako svoje vlastné v presvedčení, že im vlastnícky patria. K návrhu pripojili svoje vyššie citované čestné prehlásenia z 4.9.1996, prehlásenie X. Y. rod. H. z 16.7.1971, vyjadrenie obce Košická Belá
z 20.5.1997, geometrický plán a LV č. XXX D. XXX. Notár na základe ich návrhov vydal oznámenie podľa § 7 zák. č. 293/92 Zb., ktoré bolo po dobu 60 dní zverejnené na vývesnej tabuli u notára a na Obecnom úrade v Košickej Belej. Počas tejto doby ani po jej uplynutí neboli vznesené námietky proti vydaniu navrhovaného osvedčenia. Notár následne notárskymi zápisnicami z 5.9.1997 č. N 168/97, Nz 224/97 a č. N 166/97, Nz 223/97 osvedčil podľa § 2 - 8 zák. č. 293/92 Zb. nadobudnutie ich vlastníckeho práva k predmetným pozemkom vydržaním. Uvedeným titulom bolo zapísané vlastníctvo menovaných do evidencie nehnuteľností 19.12.1997.
22. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník“) účinný od 1.4.1964 v pôvodnom znení vydržanie neupravoval. Po 1.4.1964 teda nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, a to ani vtedy, ak vydržacia doba začala plynúť pred 1.4.1964.
23. Novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. účinným od 1.4.1983 bolo vydržanie upravené v ust. §§ 132a, 135a, 199 ods. 1, 507a ods. 3 tak, že nadobudnutie vlastníctva vydržaním v prospech právnických osôb Občiansky zákonník vôbec neumožňoval ( § 135a ods. 1) a nadobudnutie v prospech fyzických osôb sa vylučovalo vo vzťahu k veciam z majetku v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov, ako aj k právam k pozemkom v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov ( § 135a ods. 3). V prípade pozemku alebo jeho časti bolo vydržanie upravené tak, že vydržacia doba bola 10-ročná a spôsobilým predmetom vydržania bol pozemok v individuálnom, súkromnom vlastníctve, ku ktorému by sa inak (teda ak by nebol v súkromnom vlastníctve) mohlo zriadiť právo osobného užívania, teda pozemok, ktorý bol podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určený na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek ( pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmela byť použitá na zriadenie práva osobného užívania). Ak išlo o takýto pozemok platilo, že nepretržitou, 10-ročnou, oprávnenou držbou pozemku vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k takémuto pozemku alebo jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. ( § 132a, § 135a ods. 1 a 2, § 199 ods. 1) Citovaný zákon zaviedol princíp započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou, keď do vydržacej doby sa započítavala aj doba, po ktorú mala fyzická osoba alebo jej právny predchodca vec nepretržite v držbe pred 1.4.1983; táto doba však neskončila skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa teda 1.4.1984 ( § 507a ods. 3).
24. Až úprava vydržania zavedená novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. obnovila od 1.1.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním a zrušila obmedzenia jeho použitia.
25. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
26. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
27. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočnosti ustanovených zákonov.
28. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
29. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka ( prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 - novela zákonom č. 509/1991), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
30. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ( prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 - novela zákonom č. 509/1991), ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
31. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného ( originálneho) nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý umožňuje trvalé usporiadanie tzv. nedoložených právnych vzťahov. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Vo všetkých prípadoch vydržania musia existovať predpoklady ustanovené zákonom, a to: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnenosť držby veci alebo práva, pričom o oprávneného držiteľa ide, ak sú zároveň splnené tieto náležitosti: faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou vlastnou a dobrá viera držiteľa, že mu vec patrí, a c) uplynutie zákonom stanovenej doby nepretržitej držby.
32. Jednou zo zákonom stanovených podmienok vydržania, bez ohľadu na právny stav, podľa ktorého sa vydržanie posudzuje, je existencia oprávnenej držby veci. V súdnej praxi sa už jednoznačne ustálil výklad, že oprávneným držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí. Skutočnosť, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný musí byť zhodnotená objektívne, jeho subjektívne predstavy nie sú rozhodujúce a jeho tvrdenie o tom, že mu vec patrí a nakladal s ňou ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno reálne usúdiť, že jeho presvedčenie už v čase vstupu do držby bolo dôvodné. Prvou podmienkou vydržania je teda právny titul vstupu do oprávnenej držby, t.j. takej držby, ktorá privodí vydržanie, pričom tento titul musí byť preukázaný jednoznačne, nemôže byť pochybný, keďže len v pochybnostiach, či je držba oprávnená platí, že je oprávnená, čo sa však nevzťahuje na právny titul vstupu do držby. Zákon ani v minulosti a ani teraz neupravuje, čo je titulom vstupu do držby, avšak možno ho vyvodiť z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu) teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a v nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 3 MCdo 7/2010 z 31.10.2011 - poukazujúc v ňom aj na obdobný záver v ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu, napr. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 MCdo 5/2010, omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná; pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti o tom, aká je platná právna úprava, sa súdnou praxou nepovažuje za ospravedlniteľný omyl. Vydržanie nemôže privodiť iba púha skutočnosť, že obsah určitého práva je dlhodobo fakticky vykonávaný a že nikým, teda ani vlastníkmi evidovanými v príslušných evidenciách, nie je rušený.
33. Žalovaná 2/ a jej právny predchodca J. Q. nenadobudli titulom vydržania vlastníctvo ku KNC parcelám č. XX/X D. XX/X, ani právni predchodcovia žalovaných 1a/, 1b/, 3/, 4/ a 5/ N. Y. D. R. Y. nenadobudli titulom vydržania vlastníctvo ku KNC parcelám č. XX/X D. XX/X v k.ú. Košické Hámre, nakoľko nesplnili zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Menovaní svoj vstup do držby sporných pozemkov odvodzovali od písomného prehlásenia datovaného 16.7.1971 ( na čl. 71 spisu), podľa ktorého X. Y. I.. H., označená ako majiteľka, súhlasila, aby na jej parcele č. XXX v k.ú. Košické Hámre bol pridelený pozemok na výstavbu chát vo výmere 2 x 400 m2 pre N. Y. J. Q.. Uvedené prehlásenie ako „užívatelia“ podpísali aj N. Y. D. J. Q.. V zmysle tohto prehlásenia X. Y. deklarovala „ za seba, ako aj mojich dedičov“, že vyššie menovaní „ nadobúdajú dnešným dňom trvalé bezplatné užívacie právo na hore uvedenej parcele vo výmere 2 x 400 m2“. X. Y. síce vystupovala ako vlastníčka parcely č. XXX, z ktorej sa odčleňovali pozemky na výstavbu chát, avšak v prospech N. Y. a J. Q. sa zriaďovalo „trvalé bezplatné užívacie právo“ k parcelám vo výmere 2 x 400 m2. Zo znenia predmetnej listiny je zrejmé, že účastníci rozlišovali medzi režimom vlastníctva pozemku a právom jeho užívania, ktoré vzťahy nemajú rovnakú kvalitu. V kontexte uvedeného predmetný písomný právny úkon nemohol založiť dobrú vieru menovaných, že išlo o kúpnu zmluvu a pozemky užívajú ako vlastné. Aj žalovaná 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že kúpnu zmluvu v pravom slova zmysle s X. Y. neuzatvárali, neformálne sa dohodli na predaji, za čo jej zaplatili. Naviac, pokiaľ by aj išlo o písomnú kúpnu zmluvu, držby pozemkov sa ujali v roku 1971, a na základe zmluvy, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, preto nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná veci prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je podľa ustálenej judikatúry právny omyl neospravedlniteľný. Okrem uvedeného bolo vykonaným dokazovaním zistené, že X. Y. I.. H. nikdy nebola vlastníčkou parcely č. XXX ( výpoveď žalobcu, pozemkovoknižná vložka č. 141 k.ú. Košické Hámre, dedičské rozhodnutie ŠN v Košiciach sp. zn. D 815/60 po poručiteľovi D. Y.). Čo sa týka uvedeného skutkového omylu, súd má za to, že menovaní nepostupovali s dostatočnou opatrnosťou pri zisťovaní vlastníka parcely č. XXX, na ktorej plánovali výstavbu chát, nakoľko keby od X. Y. I.. H. požadovali preukázať titul nadobudnutia vlastníctva k parcele č. XXX, predmetnú skutočnosť by zistili. Je síce pravdou, že v pzkn. vl. č. 141 bola ako spoluvlastník parcely č. 494 zapísaná pod B 3 F. Y., ale zápis jej pod týmto menom svedčil už ako maloletej, z čoho bolo zrejmé, že Y.á je jej rodné priezvisko a X. Y. bola rodená H., čo vyplýva aj z jej vyššie citovaného prehlásenia. Pokiaľ teda menovaní užívali predmetné pozemky subjektívne presvedčení o svojom vlastníckom práve k nim, objektívne nemohli byť v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi.
34. V kontexte uvedeného ani žalovaní ako dedičia pôvodne žalovaných Jozefa Q., N. Y. a R. Y. nemohli platne nadobudnúť titulom dedenia pozemky, ktoré sú predmetom sporu, keďže predmetom dedičstva sú len veci patriace poručiteľovi ku dňu jeho smrti a pôvodne žalovaní vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, ku dňu svojej smrti neboli.
35. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel a určil, že žalobca je vlastníkom KNC parciel č. XX/X, XX/X, XX/X D. XX/X, v celkovej výmere 800 m2, v podiele 1 titulom dedenia 11D 407/96 po právnom predchodcovi otcovi J. Y. ( ktorý ich získal titulom dedenia po svojom otcovi D. Y.), keďže titulom dedenia nadobudol spoluvlastnícky podiel 1 parcely č. XXX vo výmere 2856 m2, z ktorej boli predmetné parcely odčlenené GP č. 10823514-3/97, tak ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto rozsudku. Pokiaľ súd vo výroku I. rozsudku určil v akom podiele zostávajú spoluvlastníkmi KNC parciel č. XX/X D. XX/X žalovaní, vychádzal zo skutočnosti, že títo dedili parcely rovným dielom a žalobca sa voči nim domáhal určenia vlastníctva v 1 z ich spoluvlastníckych podielov.
36. V priebehu konania súd uznesením z 16.9.2021 nepripustil zmenu žaloby v jej rozšírení o určenie, že žalobca je spoluvlastníkom v podiele ďalších 2/8 nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu z dôvodu hospodárnosti, nakoľko predmetného určenia sa domáhal titulom kúpy od Mgr. P. R. a Z. Q., predloženými kúpnymi zmluvami preukázal kúpu parcely č. XXX len vo výmere 2056 m2, čo bolo predmetom zápisu vlastníctva žalobcu v katastri nehnuteľností pod B2 a B4 na LV č. XXX k.ú. Košické Hámre a spoluvlastníkmi parcely č. XXX boli ďalšie subjekty, ktoré nie sú stranami sporu.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
40. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa vyššie citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s§ 396 ods. 1,3 CSP priznal voči žalovaným nárok na plnú náhradu trov prvoištnančného a odvolacieho konania. Priznaný nárok na náhradu trov konania sú žalovaní povinní plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným nepriznal, zistené neboli.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Košice - okolie, písomne, v siedmych vyhotoveniach ( § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 CSP).