Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Ek-2246-2019.pdf
PDF · 97.23 KB
No categories available
1Ek/2246/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava- Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: J. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX P.- Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.326,10 Eur, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslavou Luptákovou, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2 81102 Bratislava, pod sp. zn. 393EX 387/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/2246/2019 zo dňa 29. júna 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/2246/2019 zo dňa 29. júna 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 29.06.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 1Ek/2246/2019, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 11.12.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.326,10 Eur, na základe exekučných titulov - Výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č.k.1963217513 zo dňa 09.10.2019 a Výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. k. 1963211813 zo dňa 30.09.2019 (ďalej aj ako „exekučný titul“). Dňa 16.12.2019 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Miroslavovi Luptákovi, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2 81102 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod č. 393EX 387/19. Povinný podal po doručení upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie a námietku proti exekúcii dňa 25.03.2020. Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietol formálnu nevykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že mu nebol riadne doručený exekučný titul, pričom to, že mu nebol riadne doručený exekučný titul za obdobie rokov 2002 až 2010 sa mu odňala možnosť konať. Tým pádom nemohol použiť námietky proti predmetnému výkazu nedoplatkov pričom aj ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovedá na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ďalej vzniesol námietku premlčania vymáhaného nároku a poukázal na platby vykonané v roku 2007 a 2006 a požiadal o odklad exekúcie, pretože sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky, pričom ako dôvod uviedol, že vážne ochorel a je dôchodcom bez príjmu a z tohto titulu žiadal o odklad na 6 mesiacov. V závere zároveň podal námietku proti trovám exekúcie v plnom rozsahu nakoľko nie je jasné, aké spoplatnené úkony exekútor vykonal, preto navrhol, aby súd upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zrušil. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že vykonal kontrolu správnosti
odvodov na zdravotné poistenie, ako aj dodržiavanie ostatných povinností vyplývajúcich zo zákona u platiteľa poistného v zmysle ust. § 16 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o zdravotnom poistení“) z údajov z informačného systému VšZP za kontrolované obdobie od 2002/09 do 2005/12 a od 2006/01 do 2010/12. Oprávnený ďalej uviedol, že predmetom exekučných titulov je pohľadávka na poistnom na verejné zdravotné poistenie. K doručovaniu uviedol, že exekučné tituly mu boli doručované na adresu jeho trvalého pobytu oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností. Pričom výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Na základe uvedeného sa výzva považovala podľa § 17b zákona o zdravotnom poistení za doručenú. Následne oprávnený uviedol, že v období vystavenia výkazov nedoplatkov oprávnený v registri poistencov/platiteľov žiadnu inú adresu neevidoval. K platbám povinného oprávnený uviedol, že jedna platba bola zaslaná a účet, ktorý nepatrí oprávnenému a druhá platba vo výške 10.920,- Sk bola priradená na obdobie 1996/04-1996/05 a 2011/01-2011/12. K návrhu na odklad exekúcie uviedol, že nárok na plnú zdravotnú starostlivosť vzniká povinnému nasledujúci deň po tom, ako doručí oprávnenému dohodu o postupnom splatení pohľadávok, resp. súdny exekútor povolil splátky a zároveň bude na účet oprávneného pripísaná prvá splátka. Na záver oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v súlade so zákonom, oprávnený nezavinil začatie exekúcie ani neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona pri oznamovaní rozhodnej skutočnosti. Z uvedených dôvodov trval na vymáhaní pohľadávky z predložených exekučných titulov. Súd po preskúmaní obsahu spisu uviedol, že tieto sú spôsobilými exekučnými titulmi, a preto exekučný súd je v tomto štádiu nimi viazaný. Súd mal preukázané, že exekučné tituly boli povinnému doručované na poslednú adresu trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností, t.j. tou adresou bola Znievska 3148/23, 851 06 Bratislava- Petržalka, ktorú má povinný uvedenú ako adresu v registri obyvateľov, pričom v oboch prípadoch sa zásielka vrátila ako ,,adresát neznámy“. V zmysle § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. K námietke premlčania súd uviedol, že pri premlčaní je potrebné dôsledne rozlišovať premlčanie práva zdravotnej poisťovne výkazom nedoplatkov určiť dlžné poistné podľa § 21 ods. 1 zákona o ZP, kde premlčanie tohto práva možno namietať iba do právoplatnosti výkazu nedoplatkov a na druhej strane premlčanie práva vymáhať poistné podľa § 21 ods. 2 zákona o ZP, na ktoré je exekučný súd povinný ex offo prihliadať. Skutočnosť, že sa jedná o pohľadávky z roku 2002-2005 a 2006-2010 bolo potrebné uplatniť v pôvodnom konaní resp. prostredníctvom opravného prostriedku v zmysle poučenia uvedeného vo výkaze nedoplatkov - námietok. Čo sa týka premlčania práva vymáhať poistné v zmysle § 21 ods. 2 zákona o ZP, výkaz nedoplatkov č. 1963217513 zo dňa 09.10.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2019 a Výkaz nedoplatkov č. 1963211813 zo dňa 30.09.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2019. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.12.2019. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rámci 3 - ročnej lehoty odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, teda bol podaný v súlade so zákonom a k premlčaniu práva na vymáhanie poistného nedošlo. Súd v tomto ohľade poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 331/2014-11 zo dňa 24.6.2014. Namietané platby súd vyhodnotil ako dôvody, ktoré mali byť voči oprávnenému uplatnené v základnom konaní. Pričom poukázal na to, že v zmysle § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov vydáva zdravotná poisťovňa pričom úrad rozhoduje o prípadných námietkach voči uvedenému výkazu nedoplatkov. Oprávnený tieto platby neuznal za platby, ktoré má povinný zaplatiť v zmysle predložených exekučných titulov. Súd povinného s návrhom na odklad exekúcie odkázal na súdneho exekútora, ktorý v uvedených sociálnych a zdravotných okolnostiach môže výkon exekúcie odložiť v zmysle ustanovení § 61h Exekučného poriadku. V závere súd poučil o trovách exekúcie. Uviedol, že v upovedomení o začatí exekúcie sa jedná o predbežné trovy exekúcie a podal vysvetlenie na čo má súdny exekútor, kedy a v akej výške nárok. V závere uviedol, že súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
3. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods.5, § 61l ods. 3 prvej vety, § 61g ods. 1, § 197 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 17a ods. 1, ods. 4, § 17b ods. 2, § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení a ustanoveniami §7 ods. 1, ods. 2, § 6 prvá veta, § 21 ods. 1, § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,vyhláška“).
4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručované poštou v listinnej podobe podal povinný na pošte dňa 02.09.2020 sťažnosť, v ktorej trval na svojich tvrdeniach, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť. Povinný v sťažnosti namietal doručovanie v tom, že zo strany pošty nebola dodržaná úložná lehota. Zaoberal sa tým, že v roku 2019 sa u oprávneného dopytoval, či má nedoplatky na zdravotnom poistení, pričom oprávnený mu tvrdil, že nedoplatky nemá. No a následne doručoval exekučné tituly v mesiacoch, kedy bol odcestovaný v zahraničí. Ďalej poukazuje na to, že zákon č. 233/2019 z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní sa dá aplikovať na uvedenú exekúciu a nesúhlasí so záverom oprávneného o tom, že aplikovať sa uvedené na túto exekúciu nedá. Predmetom vymáhania sú totižto pohľadávky z rokov 2006 až 2010. Namieta priradenie platieb zo strany oprávneného, ktoré predložil v tomto konaní, t.j. 23 rokov dozadu. O tomto priradení platieb nemá žiadny doklad ani vyrozumenie. Poukazuje na dobré mravy, ktoré boli konaním oprávneného porušené. Opätovne namietal doručovanie exekučných titulov a zaoberal sa zákonnosťou ich obsahu. Vznáša otázku, že ako sa mal voči týmto exekučným titulom brániť, keď mu neboli riadne doručené.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
12. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
13. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimopracovného času.
14. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
15. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
16. Podľa § 17b ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu16m) alebo osobne do vlastných rúk adresáta po overení jeho totožnosti.
17. Podľa § 17b ods. 3, písm. c) zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23); fyzickej osobe aj na kontaktnú adresu, a ak sa výkaz nedoplatkov nepodarí doručiť na kontaktnú adresu, na adresu z registra fyzických osôb,51d) ak je odlišná od kontaktnej adresy.
18. Podľa § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy podľa odseku 3, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
19. Podľa § 17b ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, na doručovanie výkazov nedoplatkov sa nevzťahuje Správny poriadok.
20. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
21. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
22. Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia bolo potrebné preskúmať včasnosť podanej sťažnosti povinného. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia (§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil povinného o možnosti podať sťažnosť, aj o lehote na jej podanie. Sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručované poštou na adresu na doručovanie, ktorú si uviedol sám povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, a to: P., XXX XX P.. Zásielka bola dňa 30.06.2020 odovzdaná poštovému podniku na doručovanie pod podacím číslom T.. Poštový podnik ju uložil dňa 02.07.2020. Úložná lehota na prevzatie zásielky povinnému uplynula dňa 20.07.2020. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti nastala pre povinného v tento deň fikcia doručenia uvedenej zásielky, z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Uvedené znamená, že od nasledujúceho dňa začala oprávnenému plynúť pätnásťdňová lehota na podanie sťažnosti, ktorá uplynula dňa 04.08.2020. Z exekučného spisu vyplýva, že povinný podal sťažnosť na pošte až dňa 02.09.2020, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Súd má preukázané, že opätovne zasielal napadnuté uznesenie aj na adresu trvalého pobytu, ktorý je vedený v registri obyvateľov SR. Táto zásielka nebola doručená z dôvodu, že adresát bol neznámy. Napokon súd zasielal napadnuté uznesenie ešte raz aj na adresu pre doručovanie - P.. Tento tretí pokus o doručenie zásielky bol úspešný a povinný si ju prevzal dňa 17.08.2020. Súd skúmal túto skutočnosť a musí konštatovať, že účinky doručenia napadnutého uznesenia nastali jej fikciou už pri prvom doručovaní. Preto lehota na podanie sťažnosti začala plynúť tak ako je uvedené vyššie, a to dňa 20.07.2020. Súd ďalšie dva pokusy o
doručovanie napadnutého uznesenia považuje za nadbytočné bez opory v platnom práve. Preto s nimi nemôže ani spájať právne následky spojené s doručovaním. Povinný si určil sám adresu na doručovanie, ktorá je odlišná od adresy uvedenej v registri obyvateľov. Bolo preto jeho povinnosťou si túto zásielku vyzdvihnúť včas na pošte počas úložnej doby. Keďže tak nevykonal, musí zodpovedať aj za následky, ktoré sú s tým spojené.
23. Sudca konštatuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, pretože márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Súd sa tak už nemôže zaoberať vecnými tvrdeniami povinného, pretože smerujú už voči právoplatnému rozhodnutiu. Lehota na podanie sťažnosti je totiž zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná.
24. Aj napriek tomu, že sťažnosť bola podaná po lehote, súd môže preskúmať prejednávanú vec z pohľadu či sú tu dôvody, ktoré by mohli viesť k zastaveniu exekúcie bez návrhu (ex offo). Súd tak môže urobiť iba z určitých dôvodov pričom jedným z takýchto dôvodov je aj existencia dôvodu/ skutočnosti, ktorú mal súd zistiť už z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tak predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Medzi tieto skutočnosti patrí aj námietka doručovania exekučných titulov. Súd vzhľadom na charakter vznesenej námietky sťažovateľa, ktorá sa týka doručovania exekučných titulov túto skutočnosť opätovne preveroval a z obsahu spisu zistil, že uvedená námietka už bola súdom posudzovaná. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné tituly boli doručované povinnému na jeho adresu, ktorú má uvedenú v registri obyvateľov SR. Povinný súdu nepreukázal, že by oprávnenému - poisťovni oznámil inú adresu na doručovanie písomností. Z tohto dôvodu oprávnený správne postupoval, keď zásielku doručoval na adresu uvedenú v registri obyvateľov SR. Súd opätovne preskúmal zásielky, ktorými boli exekučné tituly doručované povinnému a zistil, že tieto boli doručované doporučene so službou do vlastných rúk ako úradné zásielky. Adresa bola uvedená korektne a dostatočne určito. Dôvod nedoručenia zásielky bola skutočnosť, že „adresát je neznámy“. Súd preveroval právnu úpravu doručovania pri výkazoch nedoplatkov podľa zákona o zdravotnom poistení a mal preukázané, že zo strany oprávneného boli splnené podmienky pre doručovanie zásielok a podmienky fikcie doručenia.
25. Zákon o zdravotnom poistení upravuje fikciu doručenia a s tým spája aj následok jej doručenia dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Pričom zásielka musela byť zasielaná na správnu adresu, ktorou bola v tomto prípade adresa uvedená v registri obyvateľov SR: Znievska 3148/23, 851 06 Bratislava - Petržalka. Súd opätovným preskúmaním námietky sťažovateľa dospel k záveru, že oprávneným predložené exekučné tituly sú formálne vykonateľné, a teda predstavujú exekučné tituly na podklade ktorých je možné vykonávať exekúciu v prípade, že nedošlo k splneniu v nich uložených povinností. Pokiaľ povinný chcel riešiť otázku doručovania exekučných titulov, príp. odpustenia zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku, mal sa obrátiť na oprávneného, ktorý v danej veci vystupoval ako orgán verejnej moci, teda orgán, ktorý vydal príslušné exekučné tituly. Čiže tieto skutočnosti ako aj samotný nárok mal riešiť v základnom konaní. Exekučný súd totižto nemá oprávnenie zasahovať do predložených exekučných titulov, a preskúmavať ich vecnú správnosť.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď CSP samostatne neupravuje riešenie oneskorene podanej sťažnosti, pri rozhodovaní bolo potrebné postupovať podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP a vzhľadom na výsledky opätovného prešetrenia námietky formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, sudca vec posúdil podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/2246/2019 zo dňa 29.06.2020 s použitím právnej analógie ako oneskorene podanú a nedôvodnú zamietol.
27. Na záver sudca ešte uvádza, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (v danom prípade povinného) vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom pokiaľ sú uplatnené včas, a to aj pri
rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
28. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).