Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Ek-2246-2019.pdf
PDF · 101.05 KB
Case nature
Subarea
1Ek/2246/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava- Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: J. L., V.. X.X.XXXX, B. P. O. XXXX/XX, XXX XX P.- Y., o vymoženie 2.326,10 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 2.326,10 Eur na základe exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č.k.1963217513 zo dňa 09.10.2019 a Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. k. 1963211813 zo dňa 30.09.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 16.12.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Miroslava Luptáka, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Riečna 2 81102 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 393EX 387/19.
3. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 10.03.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 25.03.2020 a námietku proti exekúcii rovnako 25.03.2020. Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nepochybne do práva na spravodlivý proces patrí právo sporovej strany na preskúmateľné a dostatočne odôvodnené s náležitosťami vyžadovanými zákonnou úpravou procesného práva (sp. zn. IV. US 115/03. III.US 60/04) k namietanej arbitrárnosti rozhodnutia z dôvodu, že súd sa nezaoberal argumentami, podľa článku 3 ods. l CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky verejným poriadkom princípmi na ktorých spočíva tento zákon s medzinárodnými záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EU, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Podľa ustanovenia § ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Povinný v návrhu na zastavenie ďalej uviedol, že podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy, ústavný súd rozhoduje o sťažnosti fyzických osôb ak zamietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a zákl. slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú SR ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl.45 ods. l Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva ,že obsahom základného práva podľa čl.46 ods. l Ústavy podľa čl. VI ods. l dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II ÚS
71/97). Povinný poukázal, že podľa čl.20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov ma rovnaký zákonný obsah a ochranu., podľa čl.10 ods. l dodatkového protokolu, každá fyzická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Povinný v návrhu uviedol, že vyššie uvedeným konaním príslušného súdu tak bolo porušené nie len právo žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu ako účastníkovi konania, súd pochybil v konaní aj v tom že svojím postupom a rozhodnutím významnou mierou zasiahol do práv žalovaného vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. l Ústavy SR a z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby súd upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie č.393EX22/20 vydané exekútorom Mgr. Miroslavom Ľuptákom zo dňa 24.1.2020 v Bratislave zrušil. Povinný ďalej žiadal, aby súd svojim postupom aplikoval zákony (Ex. poriadok a CSP) podľa ich obsahu a rozhodol v zmysle ustálenej judikatúry formulovanej najvyšším súdom. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku uviedol, spis.zn. 3C do/164/1996 publik. v Zb. stanovísk o rozhodnutiach pod č. ER 58/1997, že súdna ex. môže byť nariadená na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej a ak bude ex. podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Zároveň povinný žiadal súd o odklad exekúcie na 6 mesiacov z dôvodu nevykonateľnosti rozhodnutia, pretože bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať preto povinný navrhol, aby súd námietkam vyhovel a exekúciu zastavil. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3c dodat. 12.08.2000 z 29.11.2000, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.01.2020 zn. 5Obdo 29/2019, Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 23.02.2016 sp. zn. IV. US 3143-15 a Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 10.05.2005 sp .zn. III US 428-04. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie podal námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že v zákonnej lehote podľa § 50 ods. 1 EP vznáša námietku proti predmetnej exekúcii, ktoré odôvodnil tým, že mu nebol riadne doručený exekučný titul, pričom to, že mu nebol riadne doručený exekučný titul za obdobie rokov 2002 až 2010 sa odňala možnosť povinnému konať a nemohol použiť námietky proti predmetnému výkazu nedoplatkov pričom aj ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovedá na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Povinný ďalej uviedol, že z tohto aspektu plne absentuje základné právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktorý by rešpektoval všetky procesné pravidlá ako aj požiadavku výkladu hmotného a procesného práva (dôkaz IV. US 115/03). Povinný poukázal na to, že podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom rozhodnutie zdravotnej poisťovne je založené na takom výklade § 21 zákona o zdravotnom poistení a § 50,56 a 57 Exekučného poriadku, ktorý popiera ich účel a zmysel a v konečnom dôsledku porušujú základné právo na vlastníctvo. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť a tieto svoje práva si povinný nemohol uplatniť v základnom konaní v ktorom poisťovňa predpísala nedoplatky. Povinný ďalej uviedol, že sa informoval u oprávneného v januári 2020 a bolo mu povedané, že dlh na poistnom predstavuje sumu 2326,10 Eur spolu aj s úrokmi a že je to za obdobie rokov 2002 až 2010 avšak ešte predtým sa povinný v mesiacoch apríl a máj 2019 a tiež v septembri 2019 informoval o nedoplatkoch a pracovníčka ho uistila, že žiadny nedoplatok nie je, pričom povinný ešte v roku 2006 dopredu zaplatil poistné v predstihu na viac rokov na účet poisťovne, takže poisťovňa mala poistné odvedené včas a v predstihu (dôkaz: poštová poukážka z 23.02.2007 vo výške 5.040 Sk a poštová poukážka zo dňa 30.10.2006 vo výške 10.920 Sk). Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že nezaplatené zdravotné poistenie i nárok na poplatok z omeškania je nárokom, ktorý zodpovedá ustanoveniu § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, ktorý vznikol z práva verejného a nie z pohľadávky z práva súkromného a preto nie je oprávnený s povinným v súkromnom vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú z práva verejného nemôže považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného a v zmysle § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 má právo rozhodnúť Úrad pre zdravotnú starostlivosť. Vymáhanie pohľadávky považuje povinný za protiústavné, kde ide aj o pokus o úmyselné nezákonné obohacovanie, keďže poisťovňa má všetky poplatky od povinného zaplatené. Povinný zároveň namietol, že exekúciu nemožno vymáhať lebo existujú premlčacie lehoty a tie sú stanovené na tri roky a tiež je tu exekučná amnestia, ktorá prebieha keďže sú tu pohľadávky staršie ako 10 rokov, desať ročná premlčacia doba upravená v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinný poukázal, že vzhľadom na vyššie uvedené podľa § 57 ods. 1 EP exekúciu zastaví, písm. b) ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, písm. f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a písm. g) exekúciu súd
vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod. Zároveň povinný žiadal o odklad exekúcie, kde povinný vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky, pričom ako dôvod uviedol, že vážne ochorel a je dôchodcom bez príjmu a z tohto titulu žiada o odklad na 6 mesiacov, zároveň uviedol, že ustanovenie 61b ods. 3 EP zakazuje po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva. Povinný v závere zároveň podal námietku proti trovám exekúcie v plnom rozsahu nakoľko nie je jasné, aké spoplatnené úkony exekútor vykonal, preto navrhol, aby súd upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zrušil.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý uviedol, že vykonal kontrolu správnosti odvodov na zdravotné poistenie, ako aj dodržiavanie ostatných povinností vyplývajúcich zo zákona u platiteľa poistného v zmysle ust. § 16 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov z údajov z informačného systému VšZP za kontrolované obdobie od 2002/09 do 2005/12 a od 2006/01 do 2010/12. Oprávnený ďalej uviedol, že dňa 30.09.2019 vystavil Výkaz nedoplatkov č.1963211813 za obdobie od 2006/01 do 2010/12 vo výške 1667,58 Eur + 10 Eur poplatok a Výkaz nedoplatkov č. 1963217513 za obdobie 2002/09 do 2005/12 vo výške 668,52 Eur a 10 Eur poplatok, na pohľadávku na poistnom na verejné zdravotné poistenie. Oprávnený uviedol, že oba exekučné tituly boli povinnému doručované na adresu Znievska 3148/23, 851 06 Bratislava pričom zásielky sa vrátili ako ,,adresát neznámy“ pri VN č. 1963211813 dňa 04.10.2019 a VN č. 1963217513 dňa 14.10.2019. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal na § 17b ods. 3 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) v znení do 30.04.2015, zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23) a § 17b ods. 5 zákona v znení do 30.04.2015, „výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel“. Na základe uvedeného sa výzva považovala podľa § 17b zákona za doručenú. Následne oprávnený uviedol, že v období vystavenia výkazov nedoplatkov oprávnený v registri poistencov/platiteľov žiadnu inú adresu neevidoval preto na základe právoplatného a vykonateľného VN č. 1963211813 a VN č. 1963217513 bol podaný dňa 11.12.2019 návrh na vykonanie exekúcie. K poštovým poukazom, ktoré sú priložené k podaniu povinného oprávnený uviedol, že platbu vo výške 5 040,-Sk na stave účtu poistenca neeviduje, nakoľko bola poukázaná na číslo účtu, ktoré nepatrí VšZP pobočka Bratislava a platba vo výške 10 920,- SK je priradená na obdobie 1996/04-1996/05 a 2011/01-2011/12. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na predmetné exekučné konanie nevzťahuje a preto, nie je možné exekúciu zastaviť v zmysle tohto zákona, ako žiada povinný. K žiadosti povinného o odklad exekúcie oprávnený uviedol, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 580/20004 Z.z: o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov má povinný nárok na plnú zdravotnú starostlivosť ak má podpísanú dohodu o postupnom splatení pohľadávok, resp. súdny exekútor povolil splátky. Nárok na plnú zdravotnú starostlivosť vzniká povinnému nasledujúci deň po tom, ako doručí do VšZP takúto dohodu resp. povolenie a zároveň bude na účet VšZP pripísaná prvá splátka. Na záver oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v súlade so zákonom, VšZP nezavinila začatie exekúcie ani neporušila žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona pri oznamovaní rozhodnej skutočnosti. Z uvedených dôvodov VšZP trvá na vymáhaní pohľadávky z vyššie uvedených VN.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,zákon o ZP“), zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania.
11. Podľa § 17a ods. 4 zákona o ZP, proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia poistencovi alebo platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je poistenec alebo platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť.
12. Podľa § 17b ods. 2 zákona o ZP, sa za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu alebo osobne do vlastných rúk adresáta po overení jeho totožnosti.
13. Podľa § 21 ods. 2 zákona o ZP, právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 61g ods. 1 Exekučného povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach.
15. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
16. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodnutie Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č.k. 1963217513 zo dňa 09.10.2019 a Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. k. 1963211813 zo dňa 30.09.2019. Nakoľko uvedené rozhodnutia sú spôsobilými exekučnými titulmi, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
17. Povinnému bol na základe ustanovenia § 17a zákona o ZP, vystavený výkaz nedoplatkov č.k. 1963217513 zo dňa 09.10.2019 a č. k. 1963211813 zo dňa 30.09.2019. V zmysle § 17b ods. 3 písm. c) zákona o ZP, boli povinnému exekučné tituly doručované na poslednú adresu trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností a ak sa výkaz nedoplatkov nepodarí doručiť na kontaktnú adresu, doručuje sa na adresu z registra fyzických osôb, ak je odlišná od kontaktnej adresy. Všeobecná zdravotná poisťovňa exekučné tituly doručovala na adresu Znievska 3148/23, 851 06 Bratislava- Petržalka, ktorú má povinný uvedenú ako adresu v Registri fyzických osôb, pričom v oboch prípadoch sa zásielka vrátila ako ,,adresát neznámy“. V zmysle § 17b ods. 5 zákona o ZP ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
18. Súd uvádza, že v rámci premlčania je potrebné dôsledne rozlišovať premlčanie práva zdravotnej poisťovne výkazom nedoplatkov určiť dlžné poistné podľa § 21 ods. 1 zákona o ZP, kde premlčanie tohto práva možno namietať iba do právoplatnosti výkazu nedoplatkov a na druhej strane premlčanie práva vymáhať poistné podľa § 21 ods. 2 zákona o ZP, na ktoré je exekučný súd povinný ex offo prihliadať. Skutočnosť, že sa jedná o pohľadávky z roku 2002-2005 a 2006-2010 bolo potrebné uplatniť v pôvodnom konaní resp. prostredníctvom opravného prostriedku v zmysle poučenia uvedeného vo výkaze nedoplatkov - námietok. Čo sa týka premlčania práva vymáhať poistné v zmysle § 21 ods. 2 zákona o ZP, výkaz nedoplatkov č. 1963217513 zo dňa 09.10.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2019 a Výkaz nedoplatkov č. 1963211813 zo dňa 30.09.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2019. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.12.2019. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rámci 3 - ročnej lehoty odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, teda bol podaný v súlade so zákonom a k premlčaniu práva na vymáhanie poistného nedošlo. Súd v tomto ohľade poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 331/2014-11 zo dňa 24.6.2014.
19. K námietke povinného, že ešte v roku 2006 dopredu zaplatil poistné v predstihu na viac rokov na účet poisťovne (dôkaz: poštová poukážka z 23.02.2007 vo výške 5.040 Sk a poštová poukážka zo dňa 30.10.2006 vo výške 10.920 Sk) oprávnený uviedol, že platbu vo výške 5 040,-Sk na stave účtu poistenca neeviduje, nakoľko bola poukázaná na číslo účtu, ktoré nepatrí VšZP pobočka Bratislava a platba vo výške 10 920,- SK je priradená na obdobie 1996/04-1996/05 a 2011/01-2011/12. K uvedenému súd dopĺňa, že ak povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný resp. uhradený, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote opravný prostriedok, kde mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.
20. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že nezaplatené zdravotné poistenie i nárok na poplatok z omeškania je nárokom, ktorý zodpovedá ustanoveniu § 23 ods. 2 zákona o ZP, ktorý vznikol z práva verejného a nie z pohľadávky z práva súkromného a preto má právo rozhodnúť Úrad pre zdravotnú starostlivosť. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle § 17a ods. 1 zákona o ZP vydáva výkaz nedoplatkov zdravotná poisťovňa pričom úrad rozhoduje o prípadných námietkach voči uvedenému výkazu nedoplatkov.
21. Zároveň povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal o odklad exekúcie, kde vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky, pričom ako dôvod uviedol, že vážne ochorel a je dôchodcom bez príjmu a z tohto titulu žiada o odklad na 6 mesiacov. Súd k návrhu povinného na odklad exekúcie uvádza, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 je rozhodnutie o odklade exekúcie plne v kompetencii súdneho exekútora, ktorý povolí odklad exekúcie po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61h Exekučného poriadku.
22. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,vyhláška“), odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.
23. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.
24. Podľa § 6 prvá veta vyhlášky, základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia.
25. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
26. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
27. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
28. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
29. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta trovy exekúcie v plnom rozsahu nakoľko mu nie je jasné, aké spoplatnené úkony exekútor vykonal. Súdny exekútor si vyúčtoval predbežné trovy exekúcie v súlade s vyhláškou v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky nakoľko odmena exekútora je 20 % zo základu na určenie odmeny, čo predstavuje výšku vymoženého plnenia. V prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 10 % z vymoženého plnenia. Súdny exekútor má popri odmene nárok aj na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré sú v zmysle vyhlášky určené pevnou sumou vo výške 60 Eur a v prípade splnenia nároku do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 30 Eur.
30. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.