Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., IČO: 44 414 315, so sídlom Mostová 2, Bratislava, právne zastúpený LEAGLE s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kuzmányho 3997, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 856 509 proti žalovanému: Nemocnica s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach, IČO: 17 335 795, so sídlom ul. Nemocničná 2, Bojnice, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin, IČO: 42 071 135, o zaplatenie 5.859,21 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.267,16 EUR titulom úrokov z omeškania a sumu 80,- EUR titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o zaplatenie sumy 3.352,05 EUR z a s t a v u j e.

III. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.160,- EUR titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobu zamieta.

IV. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na trovy konania v rozsahu 54,02 %, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením.

V. O vrátení pomernej časti súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.08.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.859,21 EUR a náhrady trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca ako postupník na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. zo dňa 11.11.2016 nadobudol od pôvodného veriteľa spoločnosti GTRADE s.r.o., so sídlom Kopčianska 80, Bratislava titulom postúpenia pohľadávok peňažné pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi a to v celkovej výške istiny 8.504,81 EUR a celé ich príslušenstvo ( Pohľadávky 1), pričom právnym dôvodom vzniku Pohľadávok 1 boli splatné peňažné nároky veriteľa ako predávajúceho ( dodávateľa) na zaplatenie kúpnej ceny za opakované dodanie tovaru žalovanému ako kupujúcemu. Za riadne a včas dodaný tovar vystavil postupca 1 žalovanému 13 obchodných faktúr, ktorými si uplatnil svoje nároky na zaplatenie kúpnych cien vo výške uvedenej vo faktúrach, žalovaný ako dlžník ich neuhradil včas a dostal sa do omeškania so splnením svojich záväzkov. Žalovaný Pohľadávky 1 čo do istiny zaplatil v celom rozsahu na účet žalobcu, ale až po lehote ich splatnosti, pričom k úhrade týchto 13 faktúr došlo po ich splatnosti dňa 12.12.2016, celkový úrok z omeškania spolu zo všetkých 13 faktúr predstavuje sumu 345,09 EUR. Žalobca ako postupník na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. zo dňa 27.02.2017nadobudol od pôvodného veriteľa Carl Zeiss Slovakia s.r.o. so sídlom Račianska 12481/77/A

Bratislava titulom postúpenia pohľadávok peňažné pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške istiny 26.175,- EUR a celé ich príslušenstvo ( Pohľadávky 2), pričom právnym dôvodom vzniku Pohľadávok 2 boli splatné peňažné nároky veriteľa ako predávajúceho ( dodávateľa) na zaplatenie kúpnej ceny za opakované dodanie tovaru žalovanému ako kupujúcemu, na základe viacerých kúpnych zmlúv, uzavretých so žalovaným a v súlade s objednávkami žalovaného k dodávkam tovaru. Za riadne a včas dodaný tovar vystavil Postupca 2 žalovanému 18 obchodných faktúr, ktorými si uplatnil svoje nároky na zaplatenie kúpnych cien vo výške uvedenej na faktúrach. Žalovaný ako dlžník ich neuhradil včas a dostal sa do omeškania so splnením svojich peňažných záväzkov. Žalovaný Pohľadávky 2 čo do istiny zaplatil v celom rozsahu na účet žalobcu, ale až po lehote ich splatnosti dňa 13.04.2017, pričom celkový úrok z omeškania spolu zo všetkých 18 faktúr predstavuje sumu 1.433,74 EUR. Žalobca ako postupník na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 zo dňa 29.06.2018 nadobudol od pôvodného veriteľa SEQ-MED, s.r.o., so sídlom Biskupická 21, Fiľakovo titulom postúpenia pohľadávok peňažné pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške istiny 12.475,94 EUR a celé ich príslušenstvo ( Pohľadávky 3), pričom právnym dôvodom vzniku Pohľadávok 3 boli splatné peňažné nároky veriteľa ako predávajúceho ( dodávateľa) na zaplatenie kúpnej ceny za opakované dodanie tovaru žalovanému ako kupujúcemu, na základe viacerých kúpnych zmlúv, uzavretých so žalovaným a v súlade s objednávkami žalovaného k dodávkam tovaru. Za riadne a včas dodaný tovar vystavil Postupca 3 žalovanému 30 obchodných faktúr, ktorými si uplatnil svoje nároky na zaplatenie kúpnych cien vo výške uvedenej na faktúrach. Žalovaný ako dlžník ich neuhradil včas a dostal sa do omeškania so splnením svojich peňažných záväzkov. Žalovaný Pohľadávky 3 čo do istiny zaplatil v celom rozsahu na účet žalobcu, ale až po lehote ich splatnosti dňa 27.06.2018, 27.06.2019 a dňa 12.07.2019, pričom celkový úrok z omeškania spolu zo všetkých 30 faktúr predstavuje sumu 1.640,38 EUR. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z titulu oneskoreného zaplatenia istiny Pohľadávok 1,2 a 3 v celkovej výške 3.419,21 EUR. Žalobcovi patrí okrem zaplatenej istiny, úrokov z omeškania aj nárok na ďalšie príslušenstvo ktoré tvorí paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. 21/2013 a s odkazom na príslušné ustanovenia čl. 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ z 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, implementovanej do právneho poriadku SR ako členského štátu EU a to vo výške 40,- EUR jednorázovo za každú riadne a včas neuhradenú faktúru. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením Pohľadávok 1 13 obchodných faktúr patrí mu paušálna náhrada nákladov vo výške 13 x 40,- EUR spolu 520,- EUR, so zaplatením 18 faktúr ( Pohľadávok 2) patrí mu 18x 40 EUR spolu 720,- EUR a so zaplatením 30 faktúr ( Pohľadávok 3), patrí mu 30x40,-EUR spolu 1200,- EUR. Celková výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok je 2.440,- EUR. Celková výška príslušenstva Pohľadávok 1,2 a 3 uplatnená žalobcom v žalobe titulom úrokov z omeškania predstavuje sumu 3.419,21 EUR a titulom paušálnej náhrady nákladov sumu 2.440,- EUR, spolu 5.859,21 EUR, ktorej sa žalobca v konaní domáha v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Proti platobnému rozkazu zo dňa 05.10.2020, č.k. -33 podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s tvrdeniami žalobcu o tom, že právnym dôvodom vzniku Pohľadávok 1, 2 a 3 boli peňažné nároky veriteľa ako dodávateľa o zaplatenie kúpnej ceny za dodanie tovaru žalovanému ako kupujúcemu na základe viacerých kúpnych zmlúv uzavretých na základe a v súlade s objednávkami žalovaného k dodávkam tovaru, ktoré nadobudol žalobca v postavení postupníka na základe zmlúv o postúpení pohľadávok č. , č. a č. 2018/06/73. Žalovaný sa taktiež stotožňuje s tvrdeniami žalobcu o tom, že žalovaný čo do istiny zaplatil v celom rozsahu túto na účet žalobcu. Žalobca však nepredložil dôkaz k dátumu úhrad pohľadávok. Žalovaný sa nestotožňuje s výškou žalovanej sumy, kedy si žalobca na základe zmlúv o postúpení pohľadávok nárokuje sumu v celkovej výške 5.859,21 EUR, ktorá predstavuje úrok z omeškania vo výške 3.419,21 EUR spoločne s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 2.440,- EUR. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, ktorý si uplatňuje voči žalovanému aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- EUR za každú riadne a včas neuhradenú faktúru. Zo strany žalobcu ide o umelé navýšenie žalovanej sumy, keďže podľa výpočtu žalobcu celkovej výšky paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok je suma vo výške 2.440,- EUR, čo žalovaný považuje za neprimerané k výške žalovaných uplatnených úrokov z omeškania vo výške 3.419,21 EUR. Vo veci si žaloba uplatnil voči žalovanému právo po uplynutí trojročnej premlčacej doby a preto žalovaný vznáša námietku premlčania a navrhuje žalobu zamietnuť v celkom rozsahu a priznať žalovanému náhradu trov konania.

3.Uznesením zo dňa 25.11.2020, č.k. -51 súd zrušil platobný rozkaz podľa ( ďalej ako ,,CSP").

4. V replike žalobca tvrdil, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie príslušenstva Pohľadávok 1, nadobudnutých na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2016/11/20 zo dňa 11.11.2016 v rozsahu dlžných úrokov z omeškania vo výške 345,09 EUR aj v rozsahu paušálnej náhrady nákladov v celkovej výške 520,- EUR právne trvá a nezanikol a preto žalobca na tomto nároku uplatneného žalobou trvá v celkom rozsahu. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie príslušenstva Pohľadávok 2 nadobudnutých na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. zo dňa 27.02.2017 v rozsahu dlžných úrokov z omeškania vo výške 1.433,74 EUR aj v rozsahu paušálnej náhrady nákladov v celkovej výške 720,- EUR právne trvá a nezanikol a preto žalobca na tomto nároku trvá v celkom rozsahu. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie príslušenstva Pohľadávok 3 nadobudnutých na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 zo dňa 29.06.2018 zanikol jeho splnením zo strany žalovaného v mesiaci január 2021 na účet žalobcu v celom rozsahu t.j. dlžných úrokov z omeškania vo výške 1.640,38 EUR aj náhrady paušálnych nákladov vo výške 1.200,- EUR a preto jeho uplatnenie už nie je v tomto konaní dôvodné. Žalobca v tejto časti zobral žalobný návrh späť. K námietke premlčania žalobca tvrdil, že pri vzniku záväzkov z kúpnych zmlúv k dodávkam tovaru a zdravotníckeho materiálu je nutné aplikovať režim v súlade s až 4 a , ide o obchodné záväzkové vzťahy a z nich plynúce splatné peňažné pohľadávky vrátane ich príslušenstva. Teda aj na príslušenstvo pohľadávok sa vzťahuje právny režim ( ďalej ako ,,Obch. Z") a riadi sa v spojení s Obch. Z. a posudzuje sa v štvorročnej premlčacej lehote pre každú z pohľadávok osobitne s tým, že podaním žaloby dňa 31.08.2020 sa v súlade s Obch. Z. plynutie tejto premlčacej lehoty pretrhlo a spočíva počas tohto konania. Námietka premlčania žalovaného podľa §,101 tak nie je dôvodná. K námietke rozsahu uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov žalobca tvrdil, že si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR jednorázovo za každú omeškanú platbu faktúry v zmysle Obch. Z. v spojení s nariadenia vlády SR č. a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá bola implementovaná do právneho poriadku SR vo forme nariadenia a preto je priamo záväzná pre všetky orgány štátu, vrátane konajúceho súdu. Žalobca v žalobe skutkovo aj právne zdôvodnil svoj nárok na danú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením každej jednej zo žalovaných pohľadávok, rozumej každej z faktúr a je bez právneho významu, či je žalobou uplatnená istina pohľadávky alebo len jej príslušenstvo, ktoré sa zo zákona riadi právnym režimom istiny pohľadávky. Vznik zákonného nároku na paušálnu náhradu nákladov je spojený so vznikom omeškania dlžníka, pričom omeškanie dlžníka t.j. žalovaného nebolo žiadnym spôsobom spochybnené. Každá z postúpených Pohľadávok 1 a 2 a jej príslušenstvo je samostatným majetkovým právom, s ktorým je žalobca oprávnený nakladať samostatne. Žalobca si žalobou uplatnil viacero samostatných majetkových nárokov jednou spoločnou žalobou, hoci by mohol zaťažiť súd šikanóznym množstvom žalôb na každé z príslušenstva Pohľadávok 1-3 osobitne. Žalobca ale konal hospodárne a preto by nemal byť z tohto dôvodu pri rozhodnutí súdu sankcionovaný tým, že mu bude priznaný nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením len jednej pohľadávky vo výške 40,- EUR ako to požaduje žalovaný. Súdy sa prikláňajú k oficiálnemu výkladu Smernice zo strany Európskej komisie, resp. vykladajú príslušné ustanovenia tak, že v celkom rozsahu priznávajú tieto nároky žalobcu vo vzťahu ku každej jednej žalobou uplatnenej splatnej pohľadávke rozumej faktúre ( s odkazom na Okresný súd Košice II z 13.03.2019, sp. zn. súd Prievidza zo dňa 29.09.2020 sp. zn. resp. zo dňa 18.12.2020 sp. zn. , Krajský súd v Nitre sp. zn. , Krajský súd v Žiline sp. zn. , Krajský súd v Košiciach sp. zn. resp. ), žalobca tak s odkazom na závery prevládajúcej jurisdikčnej praxe súdov SR námietku žalovaného k spochybneniu zákonnej úpravy inštitútu paušálnej náhrady nákladov popiera a úplne vyvracia. Táto námietka žalovaného podľa žalobcu nie je dôvodná. Celková aktuálna výška uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením Pohľadávok 1-2 je vo výške 1.240,- EUR. Žalobca týmto podaním zobral žalobu späť v časti nároku na úroky z omeškania vo výške 1.640,38 EUR a v časti nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 1.200,- EUR a navrhol súdu, aby v tejto časti konanie zastavil a zároveň vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.778,83 EUR a paušálnu náhradu nákladov spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 1.240,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. V duplike žalovaný tvrdil, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne za každý deň omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so plnením svojho záväzku, týmto dňom začína plynúť u tohto práva premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. (s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. , Krajský súd v Banskej Bystrici 15Co/167/2016,NS ČR , , a ďalšie). Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci moment omeškania s plnením záväzkov veriteľa žalovaného, t.j. deň nasledujúci po splatnosti veriteľom vystavenej faktúry. Od uvedeného momentu sa začína počítať plynutie premlčacej doby. Pri zohľadnení tohto hľadiska sú žalobcom uplatnené nároky ako samostatné nároky na úroky z omeškania premlčané. Rovnaký názor z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby zastáva žalovaný aj vo vzťahu k nároku na náhradu paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, voči ktorým vznáša rovnako námietku premlčania. K výške nároku na náhradu paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok žalovaný namieta aj výšku uplatňovaných paušálnych náhrad za každú riadne a včas neuhradenú faktúru. Žalovaný tvrdí, že ak majú pohľadávky len jeden právny základ, má veriteľ nárok na jednorázovú náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Faktúru samú o sebe nie je možné považovať za právny základ vzniku pohľadávky za právny titul, ide len o daňový doklad. Pre vznik nároku je smerodajný právny základ pohľadávky. Zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách je zrejmé, že účelom Smernice je, aby veritelia dostali spravodlivú náhradu nákladov na vymáhanie, ktoré im vznikli v dôsledku oneskorenej platby. Aj v zmysle správy k návrhu predmetnej smernice mali členské štáty zabezpečiť, aby sa náhrada nákladov súvisiacich s vymáhaním v prípade viacerých pohľadávok rovnakého dlžníka hradila iba za súčet dlhov a nie za jednotlivé pohľadávky. V podmienkach vnútroštátneho právneho poriadku platí, že veriteľovi vzniká právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle Obch. Z. omeškaním dlžníka, keď výšku paušálnej náhrady nákladov ustanoví vláda SR nariadením. Nariadením vlády SR č. bola určená výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona na sumu 40,- EUR jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Paušálna náhrada má tak slúžiť len na náhradu toho druhu nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi v súvislosti s monitorovaním jeho pohľadávok a stavu ich uspokojenia. Táto náhrada má svoj jasne definovaný účel a nemôže byť posudzovaná paušálne bez daného kontextu a byť tak ďalších automatickým zdrojom príjmu veriteľa. Žalobcovi nevzniká nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za každú faktúru jednotlivo, preto by súd mal priznať primeranú náhradu nákladov vynaložených na vymáhanie t.j. v rozsahu, v akom suma všetkých nákladov na vymáhanie t.j. v rozsahu v akom suma všetkých nákladov na vymáhanie, ktoré vznikli veriteľovi a súd považuje za primerané prevyšuje sumu 40,- EUR a po tom, čo bude od tejto sumy odpočítaná suma 40,- EUR, ktorá už bola priznaná paušálne.

6.Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, za účasti ich právnych zástupcov podľa . Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov oboch sporových strán, oboznámením obsahu súdneho spisu, najmä listinnými dôkazmi: žalobou z 31.08.2020, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. z 11.11.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. z 27.02.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 z 29.06.2018, platobným rozkazom č.k. -33 z 05.10.2020, odporom proti platobnému rozkazu z 09.11.2020, Smernicou EP a Rady 2011/7/ EÚ z 16.02.2011, uznesením z 25.11.2020, replikou ( vyjadrením k odporu) z 24.02.2021, výpismi z účtu žalobcu, duplikou žalovaného z 29.03.2021, vyčíslením nároku žalobcom na pojednávaní dňa 09.07.2021, vyjadrením žalovaného z 02.09.2021, návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.03.2019 a platobným rozkazom upomínacieho súdu sp.zn. , rozhodnutiami , , , , , , , , -2012, , , a , listiny o zaplatení sumy 1836,11 EUR dňa 19.01.2021 a sumy 1560,- EUR dňa 16.10.2020 a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. . Dokazovanie písomným podaním žalobcu, doručeným do sporu dňa 19.10.2021 súd nevykonal z dôvodu, že súd vyhlásil na pojednávaní dňa 01.10.2021 dokazovanie za skončené. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

6.Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. z 11.11.2016 mal súd preukázané že spoločnosť GTRADE s.r.o., so sídlom Kopčianska 80, Bratislava, IČO: 46 265 082 ako postupca uzavrela so spoločnosťou Magellan Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 44 414 315 ( pozn. súdu od 1.5.2018 z verejne dostupného registra potvrdená zmena obchodného mena na BFF

Central Europe s.r.o. ) Zmluvu o postúpení pohľadávok predmetom ktorej boli pravé, vymáhateľné a nepremlčané pohľadávky, špecifikované v Prílohe 1 v celkovej výške istiny 8.504,81,- EUR voči dlžníkovi Nemocnica s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach so sídlom ul. Nemocničná 2, Bojnice, IČO: 17 335 795, zoznam pohľadávok je tvorený 13-timi faktúrami o celkovej sume 8.504,81,- EUR.

7.Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. z 27.02.2017 mal súd preukázané že spoločnosť Carl Zeiss Slovakia s.r.o. so sídlom Račianska 12481/77/A, Bratislava, IČO: 46 095 969 ako postupca uzavrela so spoločnosťou Magellan Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 44 414 315 Zmluvu o postúpení pohľadávok predmetom ktorej boli pravé, vymáhateľné a nepremlčané pohľadávky, špecifikované v Prílohe 1 v celkovej výške istiny 26.175,- EUR voči dlžníkovi Nemocnica s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach so sídlom ul. Nemocničná 2, Bojnice, IČO: 17 335 795, zoznam pohľadávok je tvorený 18-timi faktúrami o celkovej sume 26.175,- EUR.

8.Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 z 29.06.2018mal súd preukázané že spoločnosť SEQ-MED, s.r.o., so sídlom Biskupická 21, Fiľakovo, IČO: 46 953 191 ako postupca uzavrela so spoločnosťou Magellan Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 44 414 315 Zmluvu o postúpení pohľadávok predmetom ktorej boli pravé, vymáhateľné a nepremlčané pohľadávky, špecifikované v Prílohe 1 v celkovej výške istiny 12.475,94,- EUR voči dlžníkovi Nemocnica s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach so sídlom ul. Nemocničná 2, Bojnice, IČO: 17 335 795, zoznam pohľadávok je tvorený 30-timi faktúrami o celkovej sume 12.475,94,- EUR.

9.Z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol dňa 28.03.2019 podaný na Okresný súd Banská Bystrica vyplýva, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2018/12/131 boli na BBF Central Europe s.r.o. postúpené pohľadávky voči Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach v celkovej výške 15.572,56 EUR. Žalobca si týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil svoj nárok voči žalovanému pozostávajúci z istiny vo výške 11.966,60 EUR spolu s úrokmi z omeškania, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 1.560,- EUR a náhradu trov konania. Z platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 18.04.2019 je zrejmé, že upomínací súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

10. Z listiny Prehľad o vykonaní platby SLSP, a.s. vyplýva, že dňa 19.01.2021 prijal žalobca na účet sumu 1836,11 EUR a z listiny Prehľad o vykonaní platby SLSP, a.s. vyplýva, že dňa 16.10.2020 prijal žalobca na účet sumu 1.560,- EUR.

11.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.07.2021 trval na žalobnom návrhu v rozsahu modifikovanom v podaní, uvedenom v petite repliky z dňa 24.02.2021, žalobca žiada od žalovaného úhradu peňažnej sumy vo výške 1.778,83 EUR z titulu dlžných rokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených z uplatnením pohľadávok vo výške 1.240,- EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žiada žalobca konanie zastaviť. K paušálnej náhrade nákladov uviedol, že ide nárok na príslušenstvo pohľadávok, teda paušálnu náhradu, ktorá bola počas konania žalovaným riadne uhradená v januári 2021. Žalobca žiada aj právnu náhradu trov konania v rozsahu 100%, vychádzajúc z princípu úspechu v spore, keďže zníženie žalobného nároku o zastavenie konania zavinil žalovaný svojím správaním, kde počas konania zanikla časť nároku. Pokiaľ ide o námietky zo strany žalovaného, žalobca sa vyjadril k odporu v replike. Nespornou skutočnosťou č. 1 je fakt, že dodávatelia tovaru žalovanému postupcovia vykonávali obchodnú činnosť v oblasti distribúcie liekov, výroby alebo distribúcie zdravotných pomôcok a ďalších materiálov, ktoré dlhodobejšie dodávali žalovanému ako kupujúcemu a za ich dodanie boli vystavené obchodné faktúry na zaplatenie kúpnej ceny, ktorých zaplatenie príslušenstva sa žalobca v spore domáha. Nesporná skutočnosť č. 2 je, že žalovaný preukázateľne nesplnil svoje splatné záväzky plynúce mu z úhrady kúpnych cien z predmetných splatných faktúr za dodaný tovar v rozsahu uvedenom v žalobe včas pôvodným veriteľom a dostal sa s ich plnením do omeškania. Nesporná skutočnosť č. 3 je, že medzi týmito postupcami a žalobcom ako postupníkom došlo k uzavretiu súboru 3 písomných zmlúv o postúpení pohľadávok 1

- 3 definovaných v žalobe (ZoPP), na základe ktorých žalobca ako postupník odplatne a v súlade so zákonom nadobudol súbory splatných pohľadávok a to:súbor Pohľadávok 1 z 13 obchodných faktúr v celkovej výške istiny 8.504,81 EUR, súbor Pohľadávok 2 z 18 obchodných faktúr v celkovej výške istiny 26.175,- EUR, súbor Pohľadávok 3 z 30 obchodných faktúr v celkovej výške istiny 12.475,94 EUR voči žalovanému ako dlžníkovi spolu s celým ich príslušenstvom a to v režime a nasl. . Nesporná skutočnosť č. 4 je, že právny vzťah medzi žalovaným a postupcami

pohľadávok bol v čase uzavretia Zmlúv o postúpení pohľadávok obchodnoprávnym vzťahom podľa , z právneho titulu uzavretia jednotlivých kúpnych zmlúv na dodávku tovarov podľa a nasl. . Nesporná skutočnosť č. 5. Postúpené pohľadávky s príslušenstvom uplatňované žalobcom v konaní nepredstavujú nespôsobilý predmet postúpenia v zmysle , t.j. obsah postúpenej pohľadávky sa so zreteľom na ochranu záujmov dlžníka v súvislosti so zmenou v osobe veriteľa nezmenil (nezhoršil). Nesporná skutočnosť č. 6. Z doteraz predložených listín ani zo žiadneho iného dôkazu zatiaľ predloženého v konaní nevyplýva, že by existovala dohoda zmluvných strán o zákaze postúpenia týchto pohľadávok alebo že by takáto dohoda bola žalovaným s postupcami pohľadávok dohodnutá. Nesporná skutočnosť č. 7. Platnosť právnych úkonov uzavretia ZoPP a notifikácie dlžníka nebola a nie je sporná a teda nebola a nie je sporná ani aktívna legitimácia žalobcu ako nového veriteľa súborov Pohľadávok 1-3 a pasívna legitimácia žalovaného ako dlžníka z titulu oneskorenej úhrady splatných istín Pohľadávok 1-3 v čase podania žaloby. Nesporná skutočnosť č. 8. Predmetom Zmlúv o postúpení pohľadávok bol prevod všetkých pohľadávok definovaných v prílohách týchto zmlúv, teda celej nesplatenej istiny vrátane všetkých práv s nimi spojených a príslušenstva. pritom neustanovuje povinnosť veriteľa od dlžníka požadovať zaplatenie úrokov ale priamo stanovuje povinnosť dlžníka úroky z omeškania platiť bez toho, aby veriteľ úroky z omeškania ešte osobitne výslovne požadoval. Povinnosti dlžníka platiť' pri omeškaní s platením peňažného záväzku úroky z omeškania, zodpovedá právo veriteľa na tieto úroky z omeškania, ktoré si môže uplatniť aj žalobou na súde, čo aj v tomto konaní urobil. Nesporná skutočnosť č. 9. Nie je sporný ani právny základ vzniku, výška istiny a príslušenstva žalobou uplatnených pohľadávok, nie je sporná ich existencia, splatnosť faktúr a ani príslušenstvo pohľadávok v podobe rozsahu uplatnených úrokov z omeškania. Nesporná skutočnosť č. 10. Pohľadávky 1-3 boli pohľadávkami vzniknutými v režime súkromného práva t.j. a nešlo o pohľadávky vzniknuté v režime verejného práva napr. z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu európskej únie ale ide o peňažné pohľadávky titulom nároku na zaplatenie kúpnej ceny dodávok zdravotníckych pomôcok / materiálu. Nesporná skutočnosť č. 11. Žalovaný uhradil všetky istiny súborov Pohľadávok 1-3 po lehote splatnosti a na účet žalobcu ako postupníka a nového veriteľa a to nasledovne: ku dňu 12.12.2016 celá istina Pohľadávok 1, ku dňu 13.4.2017 celá istina Pohľadávok 2 (v rámci úhrady sumy 44.814,- €) (čisto istina) a ku dňu 27.06.2019 celú istinu Pohľadávok 3. Nesporná skutočnosť č. 12. V čase po podaní žaloby a počas tohto konania došlo v januári 2021 presný dátum vám nepoviem k úplnej úhrade celého príslušenstva súboru Pohľadávok 3 uplatnených žalobou a v tejto časti preto berie žalobca svoj žalobný návrh späť a žiada súd aby konanie v tejto časti zastavil. Nesporná skutočnosť č. 13. Predmetom konania je, zohľadňujúc zánik celého záväzku k úhrade Pohľadávok 3 a celého ich príslušenstva, je tak len príslušenstvo Pohľadávok 1 a 2 v podobe zákonných úrokov z omeškania a nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením. Nesporná skutočnosť č. 14. Žalovaný je príspevkovou organizáciou Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorá hospodári aj s majetkom samosprávneho kraja za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o sporné skutočnosti, tak žalobca ich definuje v podobe dvoch námietok a to je námietka premlčania nároku a námietka rozsahu výšky nároku na paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. K námietke premlčania časti uplatňovaných zákonných úrokov z omeškania žalovaný vo svojom Doplnenom vyjadrení zo dňa 04.05.2021 namieta premlčanie celého nároku na úroky z omeškania Pohľadávok 1 - 3 a zároveň aj celého nároku na paušálnu náhradu nákladov viažucich sa k pohľadávkam, resp. ich príslušenstvu uplatneného žalobcom v konaní, odvodzujúc ju od námietky premlčania k súboru úrokov z omeškania so zaplatených faktúr v rámci Pohľadávok 1-3. Žalovaným namietané premlčanie úrokov z omeškania vychádza z nim prezentovaného, ale prevzatého právneho názoru, že premlčanie nárokov na príslušenstvo Pohľadávok 1-3 sa riadi režimom a to jednak čo do lehoty - trojročná a jednak čo do okamihu začatia počítania premlčacej lehoty, t.j., ku dňu splatnosti tej ktorej faktúry bez ohľadu na dĺžku premlčania, t.j. že k premlčaniu všetkých úrokov z omeškania dochádza dňom premlčania istiny pohľadávky a že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník dostal do omeškania s úhradou istiny a nie za každý deň trvania omeškania samostatne. Žalovaný v tomto smere poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozsudky spis. zn. , a judikatúru NS ČR. Premlčanie nárokov uplatnených žalobcom v konaní podlieha výlučne príslušným ustanoveniam a nie a v tomto právnom režime bude aj námietku premlčania posudzovať žalobca v tomto svojom vyjadrení - t.j. vo štvorročnej premlčacej lehote. Žalobca tvrdí, že istina Pohľadávok 1- 3 bola riadne zaplatená a nedošlo k jej premlčaniu, takže hlavný záväzok z tituly úhrady istín Pohľadávok 1-3 nebol premlčaný. Naviac námietku premlčania možno relevantne uplatniť len v súdnom konaní, čo sa vo vzťahu k istine pohľadávok logicky nestalo. Vzhľadom na zánik záväzku k úhrade

Pohľadávok 3 vrátane ich príslušenstva, je účelné posudzovať námietku premlčania len vo vzťahu k príslušenstvu Pohľadávok 1-2. Žalovaným automaticky prevzatý doktrinálny výklad o premlčaní úrokov z omeškania t.j. v celom ich rozsahu už dňom premlčania istiny pohľadávky, sa v rámci ustálenej súdnej praxe v SR uplatňuje relatívne krátko a výlučne v rozhodnutiach, týkajúcich sa občianskoprávnych a správnych vecí, teda v právnom režime úpravy premlčania v a predpisov verejného práva a z nich vychádzajúcich vykonávacích predpisov. V danej súdenej veci je však nesporné, že medzi účastníkmi sporu sa jedná o obchodno - záväzkový vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia , a to v zmysle ustanovenia . Premlčanie upravuje komplexne, a to vo svojich ustanoveniach § až 408. Žalovaným uvedený odkaz na judikatúru Najvyššieho súdu SR nie je správny, lebo ten nerieši premlčanie úrokov z omeškania vzniknutých z obchodno-záväzkových vzťahov pri aplikácii ustanovení § až 408 . Žalovaným uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR neriešili premlčanie úrokov z omeškania vzniknutých z obchodno-záväzkových vzťahov, pričom napr. vo veci, spis. zn. , NS SR ako dovolací súd (senát občianskoprávneho kolégia) riešil premlčanie úrokov z omeškania so zaplatením poistného z občianskoprávnej poistnej zmluvy ( a nasl. ), pri aplikácii ustanovení a nasl. , ktoré komplexne upravujú premlčanie v občianskoprávnych vzťahoch. Otázka výkladu premlčania v právnych vetách českej judikatúry je irelevantná, pretože je tam modifikovaná a nie identická právna úprava inštitútu premlčania ako v SR a preto nemôže byť prameňom práva v SR. Žalobca odkazuje konajúci súd na ustálenú rozhodovaciu prax obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR, týkajúcu sa premlčania úrokov z omeškania v obchodno-záväzkových vzťahoch. Ide najmä, nie však výlučne, o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach, spis. zn. , , , a . Žalobca za vecne a právne správny považuje právny názor, uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 18.08.2011, pričom v danom rozsudku sa uvádzajú tieto zásadné právne vety: Dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho súdu zastáva názor, že právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. Uvedenému výkladu svedčí aj znenie ust. Obch. zák., podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď' sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na úrok z omeškania, ako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť' premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Porušením svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní, dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť' záväzok. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe citované ust. Obch. zák.), z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne 4 roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa deň zmenšuje. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ môže podať žalobu po uplynutí premlčacej doby k istine s tým, že určí prvý a posledný deň omeškania, pretože tieto dni už uplynuli tak, ako to uplatnil žalobca v návrhu a ako odvolací súd správne určil moment uplatniteľnosti a vymáhateľnosti nároku na úrok z omeškania od 12. 10. 2003, t.j. 4 roky pred podaním návrhu na súd vo veci." Zhodný právny názor je uvedený aj právnej teórii, napr. Patakyová M. a kol. , Komentár, 2. aktualizované vydanie. Praha: C.H.Beck, 2008, 838 str. kde je uvedené: Právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká opakovane, t.j. za každý deň omeškania, resp. za každé príslušné obdobie omeškania." Konflikt dvoch doktrinálnych výkladov určenia času začatia premlčania úrokov z omeškania pri peňažných záväzkoch na Najvyššom súde SR medzi senátmi občianskoprávneho kolégia (výklad tvrdený žalovaným v „Doplnení vyjadrenia žalovaného") ) a obchodného kolégia (výklad prevzatý žalobcom v žalobe), zásadným spôsobom vyriešil Najvyšší súd SR vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia uznesením zo dňa 18.12.2017, sp.zn. . V odôvodnení svojho rozhodnutia právne vyhodnotil a uzavrel, že v rozhodovacej

praxi dovolacích súdov (t.j. senátov rôznych kolégii NS SR) neexistuje v tejto otázke judikatúrny rozpor a ani odlišné právne názory na riešenie otázky premlčania úrokov z omeškania a preto vo výroku vrátil vec na prejednanie a rozhodnutie senátu 5 Cdo. Potvrdil tak správnosť oboch výkladov tohto inštitútu senátmi NS SR podmienený však právnym režimom posudzovaného právneho vzťahu, teda buď občianskeho alebo obchodného práva. Veľký senát NSSR v danom uznesení uviedol tento právny názor: Trojčlenné senáty obchodného kolégia v rozhodnutiach, na ktoré postupujúci senát poukazuje, riešili premlčanie príslušenstva pohľadávky pri aplikácii ustanovení až 408 o premlčaní. Trojčlenný senát občianskoprávneho kolégia v rozsudku z 29. júna 2010 sp. zn. interpretoval ustanovenia o premlčaní ( až 114 ). Senát správneho kolégia (5 Sžf) aplikoval na premlčanie úrokov colného dlhu colný zákon. Postupujúci senát sa chce odkloniť od právneho názoru vyjadreného v dovolaním napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý posúdil záväzkový vzťah medzi stranami sporu podľa v súlade právnymi názormi trojčlenných senátov obchodného kolégia najvyššieho súdu. Postupujúci senát však považuje právny vzťah medzi stranami za občianskoprávny (bod 25 odôvodnenie uznesenia o postúpení veci), na ktorý sa aplikujú ustanovenia a neaplikujú ustanovenia . Postupujúci senát chce teda na danú vec aplikovať ustanovenia a stotožňuje sa s interpretáciou týchto ustanovení vyslovených v rozhodnutí senátu 1 Cdo. Veľký senát dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postúpenie veci, pretože neexistuje judikatórny rozpor. V danom prípade sa postupujúci senát stotožňuje s interpretáciou ustanovení o premlčaní príslušenstva pohľadávky vyslovených v skoršom rozhodnutí najvyššieho súdu. Inak povedané postupujúci senát nedospel k odlišnému právnemu názoru na interpretáciu ustanovení § až 110 , ktorý bol už vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu. O judikatórny rozpor by išlo len vtedy, ak by postupujúci senát dospel k inému právnemu názoru na interpretáciu ustanovení § až 408 o premlčaní, ktorý už bol vyslovený v rozhodnutiach senátov 2 Obdo a 4 Obdo); o takýto prípad však nejde. Z vyššie uvedeného rozhodnutia veľkého senátu NS SR, spis. zn. , je teda zrejmé, že v obchodno-právnych sporoch je v rámci aplikácie ustanovení o premlčaní úrokov z omeškania potrebné vychádzať z výkladu tohto inštitútu premlčania úrokov z omeškania výlučne z ustálenej rozhodovacej praxe senátov obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR. O takýto obchodný prípad sa jedná aj súdenej právnej veci.V nadväznosti na predmetné rozhodnutie veľkého senátu NS SR aplikuje senát obchodného kolégia NS SR vo svojej rozhodovacej praxi správne tento výklad tohto inštitútu. O tejto skutočnosti svedčí aj odôvodnenie Rozsudku NS zo dňa 11.12.2018, sp. zn. a jeho právne vety a závery: „ obsahuje úpravu úrokov z omeškania, ako aj premlčania, preto je úprava v na obchodno-záväzkové vzťahy výlučná. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na úrok z omeškania, ako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. "Postupné premlčanie úrokov z omeškania je výsledkom určitej rovnováhy medzi záujmami dlžníka a veriteľa. Na jednej strane chráni dlžníka pred hromadením nárokov, na druhej strane umožňuje veriteľovi úspešne sa domáhať úrokov z omeškania aj v prípade, ak sa iné, skôr vzniknuté úroky už premlčali. Jednorazovým premlčaním by sa však bez racionálneho dôvodu zohľadňovali len záujmy dlžníka...". To je výklad ktorý prezentuje žalovaný v tomto konaní. Právo na úroky z omeškania sa radí medzi zodpovednostné (sekundárne ) práva, ktoré sú právami samostatnými a právne vzťahy, ktorých obsah takého práva tvoria, sú odlišné od primárnych vzťahov. Právo na úroky z omeškania je teda samostatným právom, premlčujú sa samostatne, vždy vo vzťahu k jednotlivej dennej splátke úroku z omeškania. Úroky z omeškania by aj naďalej mali plniť motivačnú funkciu a veriteľovi by mali poskytovať náhradu za to, že dlžník neoprávnene zadržiava istinu." ( Rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 18.08.2011, Uznesenie NS SR spis. zn. zo dňa 18.12.2017, Rozsudok NS SR spis. zn. zo dňa 11.12.2018) Žalobca za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú je treba aplikovať na súdenú vec túto, považuje vyššie uvedené rozhodnutia senátov obchodného kolégia NS SR (napr. sp.zn. , , , a ). V zmysle vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít žalobca má podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , nárok minimálne na úroky z omeškania za obdobie 4 rokov spätne odo dňa podania žaloby a vždy do dňa zaplatenia konkrétnej faktúry. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku na paušálnu náhradu nákladov treba uviesť, že tento nárok je odlišný od úrokov z omeškania a vzniká zo zákona automaticky s prvým dňom omeškania dlžníka s úhradou istiny peňažného dlhu v režime a to bez ohľadu na dĺžku trvania takéhoto omeškania. Tento nárok ako príslušenstvo istiny pohľadávky

zdieľa jej právny režim vrátane námietky jeho premlčania. Pre posúdenie premlčania tohto nároku treba v režime posúdiť, či došlo k premlčaniu istiny tej - ktorej pohľadávky zo súboru Pohľadávok 1- 3 a ak nie, potom tento nárok nemôže byť premlčaný. Vzhľadom na uvedené teda aj návrh bude uplatnený v tomto konaní tak, že bude vychádzať z toho, že žalobca bude musieť počítať úroky z omeškania od 31.08. 2016 to znamená 4 roky spätne od podania žaloby a nie odo dňa splatnosti istiny. To je v podstate k tomuto premlčaniu. Pokiaľ ide o rozsah tejto námietky z hľadiska ako sa to prejaví v tej celkovej výške žalobného nároku žalobca predložil súdu krátkou cestou listinné dôkazy - tabuľky, s výpočtom pri Pohľadávkach 1 a pri Pohľadávkach 2 sme vychádzali a úpravou výšky úrokov z omeškania za 4 roky spätne od podania žaloby t.j. k 31.08.2016. Žalobou boli uplatnené úroky vo vyššom rozsahu u väčšiny Pohľadávok 1 príslušenstva a do Pohľadávok 2. Preto námietka v tej časti premlčania je dôvodná v časti, kde úroky z omeškania plynuli teda po splatnosti jednotlivých faktúr do dňa 31.08.2016. Tak potom žaloba túto námietku a predkladá súdu aktuálne vyčíslenie z omeškania ktoré nepodliehajú premlčaniu a ktoré si žalobca bude ďalej nárokovať. Žalobca bude v tejto časti brať žalobu späť, bude tak akceptovať námietku premlčania, ale len 4 roky spätne od podania žaloby, kde sú teda vyčíslené nové sumy, čím žalobca bude žiadať v rámci petitu nižšiu sumu. K náhrade paušálnych nákladov žalobca vychádza z výkladu Európskej smernice, alebo teda nariadenia vlády, ktorá transponovala túto smernicu do právneho poriadku SR. Nárok na paušálnu náhradu vzniká pri každej faktúre bez ohľadu na to, ako dlho je v omeškaní, alebo aká je výška tej faktúry zaplatenej istiny. Tento nárok vznikol automaticky vo výške 40,- EUR, čo je vlastne odporúčaná suma ako minimum pre európske štáty. Súd nie je oprávnený skúmať ani primeranosť ani výšku tejto náhrady, ktorá je jednoducho zákonom daná a môže mať naň samozrejme iný názor, ale nie je možné, vôbec nie je prípustné moderačné súdu o tom, či áno alebo nie priznať tento nárok v každej faktúre. Súd je povinný priznať túto sumu v každej faktúre a vo výške 40,- EUR a nie je tam možné moderačné právo súdu upraviť túto výšku podľa úvahy súdu alebo podľa názoru na primeranosť či spravodlivosť tejto sumy. Žalobca tvrdí, že si žalobou neuplatnil jeden právny nárok (jednu pohľadávku) ale naopak, žalobou si uplatnil množstvo samostatných majetkových nárokov voči žalovanému a to jednou spoločnou žalobou, kedy prihliadol na základné princípy uvedené v čl. 5. a čl. 17. , hoci by mohol súd zaťažiť šikanóznym množstvom žalôb na každú z istín Pohľadávok 1 a 2 s príslušenstvom osobitne. Žalobca ale konal hospodárne, a preto by nemal byť len z tohto dôvodu pri rozhodnutí súdu sankcionovaný tým, že mu bude priznaný nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením len jednej (žalovanej) pohľadávky vo výške 40 EUR ako to požaduje v konaní žalovaný. Žalobca v tomto konaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.02.2019, sp.zn. , ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 16.08.2018, č. k. - 126. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu (istinu) vo výške 14.181,40 eura, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.737,32 eura odo dňa 21.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.045,36 eura odo dňa 07.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 4.398,72 eura odo dňa 14.10.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky (pozn. troch pohľadávok) vo výške 120 EUR, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z uvedenej sumy 120 EUR je zrejmé, že súd priznal paušálnu náhradu nákladov za 3 pohľadávky

- 3 žalované faktúry (3 x 40 EUR), ktoré boli predmetom konania vo veci samej. Žalovaní napadli rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním, v ktorom okrem iného označili paušálnu náhradu nákladov vo výške 120 EUR za nedôvodnú, nakoľko podľa ich vyjadrenia „zákon hmotnoprávne priznáva náklady spojené s uplatnením pohľadávky iba v sume 40,- EUR, a nie kumulatívne. Krajský súd v Žiline sa vo svojom vyššie uvedenom rozsudku dôsledne vysporiadal s argumentáciou žalovaných, a to konkrétne v odsekoch 28., 29.,30. a 31. odôvodnenia rozsudku. Vzhľadom na právnu precíznosť tohto odôvodnenia si žalobca dovoľuje citovať jeho plné znenie s tým, že zvýrazňuje kľúčové právne závery odvolacieho súdu: K námietke odvolateľov týkajúcej sa priznanej sumy 120,- Eur, t.j. 3 x 40,- Eur za náklady spojené s vymáhaním pohľadávok, odvolací súd uvádza, že žalovanými boli tri samostatné peňažné pohľadávky týkajúce sa troch samostatných dielčích plnení podľa uzavretej zmluvy zo 04.09.2017, ktoré žalobca samostatne vyúčtoval tromi doloženými faktúrami, avšak žaloval ich kumulatívne jednou žalobou. Predmetné faktúry žalobcu (viď ods. 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku) tvoria jednotlivo vystavené (účtované, daňové) doklady a výzvy na zaplatenie dôvodných pohľadávok žalobcu proti žalovanému 1/ (a tým aj proti pristupujúcemu dlžníkovi - žalovanému 2/), ktoré ak neboli žalovaným 1/ rešpektované - uhradené, tak nastalo omeškanie s ich platením. Preto okresný súd správne žalovaných 1/ a 2/ zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v sume 40,- Eur za každú z troch uplatnených pohľadávok. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená novelou

s účinnosťou od 1. februára 2013, a to , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedená novela transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ v boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej aj „Smernica"). Krajský súd zdôrazňuje, že účelom priznanej paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, aj keď na základe jedného titulu, pretože z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na jednorazové vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah. Inak povedané, predmetné ustanovenia ( , nariadenia vlády SR č. ) nedefinujú právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením „pohľadávok", ale „pohľadávky". Uvedený výklad normy je teleologicky v prospech ochrany veriteľa, účelom je posilnenie jeho pozície pri uplatňovaní (vymáhaní) pohľadávky voči veriteľovi. Ide o sankčný inštitút vyvolaný ako následok omeškania dlžníka, pričom ide o náhradu nákladov určenú právnymi predpismi paušálne a jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania, v sume 40,- EUR. „Zákon nevyžaduje, aby dlžník bol na možnosť uplatňovania paušálnej náhrady veriteľom akokoľvek upozornený - ide o zákonný nárok a veriteľ ho môže uplatňovať ex lege". (...) „...nárok na zaplatenie paušálnej náhrady vzniká pre každú vyúčtovanú pohľadávku za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby zo strany veriteľa samostatne, t.z., ak má veriteľ voči dlžníkovi viacero pohľadávok vyúčtovaných samostatnými faktúrami, má zákonný nárok uplatňovať voči dlžníkovi paušálnu náhradu pri každej z nich", s odkazom na ustanovenie treba pohľadávku chápať ako jednotlivé právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi, ktoré síce môže vychádzať z jedného právneho vzťahu (kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo a pod.), no je samostatne podľa dohody zmluvných strán vyúčtované a ako s takým vznikajú veriteľovi voči dlžníkovi (v prípade neuspokojenia pohľadávky) konkrétne interné výdavky pre každé z nich, osobitne v prípadoch, keď' sú účtovné doklady (faktúry) vyhotovované počas dlhšieho časového obdobia a s rôznou dobou splatnosti" (Mult. Dr.h. c.prof. JUDr. Mojmír Mamojka a kol. Komentár k 3/1991 Z.z., Bratislava: Eurokódex, 2016, s. 142, s. 143). Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné (tri) pohľadávky žalobcu nevznikli naraz, ani nejde o účelové (či špekulatívne) rozdelenie jednej pohľadávky na viac častí za účelom generovania samostatných pohľadávok, pričom každá z pohľadávok je nepochybne i samostatne žalovateľná, tak ani z tejto skutkovej situácie niet dôvodu pre iný výklad ustanovenia na daný prípad, než ktorý prijal okresný súd v napadnutom rozsudku. Odvolací súd napokon, k predmetnej právnej otázke - interpretácii ust. aplikovaného na zistený skutkový stav vo veci, pre úplnosť poukazuje na to, že otázkou vzťahu medzi paušálnou náhradou nákladov a ďalšími nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávok (nákladmi na upomienky a predžalobnú výzvu) sa zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-287/17 z 13. septembra 2018, v ktorom o.i. uviedol, že paušálna náhrada nákladov nepredstavuje maximálnu sumu nákladov, ktoré si možno voči dlžníkovi uplatňovať'. Konštatoval, že popri paušálnej náhrade nákladov možno uplatňovať aj ďalšie náklady spojené s uplatňovaním pohľadávok. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným právnym názorom Krajského súdu v Žiline a má za to že je bez ďalšieho plne aplikovateľný aj na tento súdny spor. Žalobca dáva v tejto súvislosti konajúcemu súdu do pozornosti aj výroky a hlavne právne závery odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu v Nitre spis. zn. , kedy tento súd ako odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a priznal vo svojom odvolacom rozsudku paušálnu náhradu za každú v tom konaní žalobcom uplatnenú splatnú pohľadávku. Rovnako judikoval v tejto časti nároku aj Krajský súd v Košiciach, ktorý v právoplatne ukončených veciach, spis. zn. resp. spis. zn. , resp. Krajský súd Trnava vo veci spis. zn. , priznal žalobcom paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za každú žalobcom uplatnenú pohľadávku (faktúru). Dôkazy ďalšie: Rozsudok Krajského súdu v Žiline, spis. zn. , Rozsudok Krajského súdu v Nitre spis. zn. , Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, spis. zn. , Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, spis. zn. , Rozsudok Krajského súdu v Trnave, spis. zn. . Európska komisia pri výklade Smernice .Late Payment Directive 2011/7/EU" v bode Č. 7 výkladu (ide o "Často kladené otázky - FAO") vydané oficiálne Európskou komisiou v anglickom jazyku k smernici Európskeho parlamentu a Rady EÚ Č. 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, dostupné online na stránke explicitne uvádza, že nárok na 40,00 EUR vzniká vo vzťahu ku každej neuhradenej faktúre (v prípade žalobcu ku každej jednotlivej pohľadávke, ktoré tvoria súbor pohľadávok uplatnených žalobou) a nie len vo vzťahu k celej sčítanej istine Preklad tohto výkladu spomínaného článku do slovenského jazyka: "Pevná suma 40 EUR predstavuje kompenzáciu, ktorú je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka za náklady na vymáhanie. Súvisí s administratívnymi nákladmi, ktoré vznikli pri vymáhaní platby. Táto pevná suma je viazaná na každú nezaplatenú faktúru. Ak má veriteľ s dlžníkom rôzne transakcie s rôznymi faktúrami, disponuje

veriteľ nárokom na úhradu pevnej sumy 40 EUR za každú faktúru, aj keď sa pohľadávka týka toho istého dlžníka." Výraz ,,involce" je ekvivalentom slovenského výrazu "faktúra". Žalobca už pri svojich obchodných aktivitách vychádzal z tohto oficiálneho výkladu, ktoré môžu pripadať pri väčšom objeme ako vysoké. Žalobca ďalej poukazuje aj na právnu úpravu Českej republiky, ktorej právny poriadok je historicky ~najbližší právnemu poriadku Slovenskej republiky. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného správcu a člena orgánov právnickej osoby menovaného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného vestníku, verejných registrov právnických osôb a fyzických osôb, platí: ,,Jde-Ii o vzájemný závazek podnikate/u nebo je-li obsahem vzájemného závazku mezi podnikatelem a verejným zadavatelem podle zákona upravujícího verejné zakázky povinnost dodat zboží nebo poskytnout službu za úplatu verejnému zadavateli, činí minimáiní výše nákladu spojených s uplatnením každé pohledávky 1200 Kč. "Ide pritom o vládne nariadenie, ktorým bola transponovaná tá istá Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ Č. 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách do národného právneho poriadku Českej republiky.Aj z tejto transpozície je nepochybné, že zámerom európskeho zákonodarcu bolo prijať' takú právnu úpravu, ktorá poskytne veriteľovi paušálnu náhradu výdavkov za každú uplatnenú pohľadávku, čiže nie len jednu náhradu za celý súbor pohľadávok .Uvedená transpozícia je teda precíznejšia a už vo fáze transponovania smernice odstránila výkladový problém, ktorý existuje v Slovenskej republike kvôli zneniu, ktoré nie je úplne jednoznačné bez poznania obsahu a výkladu Smernice. V slovenskej právnej úprave chýba to slovo ,,každú" je tam síce jednotné číslo ,,pohľadávku" ale v českej právnej úprave je priamo uvedené ,,každú" Z podanej žaloby a jej príloh jednoznačne vyplýva, že Pohľadávky 1 a 2 žalobcu teda súbory pohľadávok) nevznikli naraz, každá z pohľadávok a jej príslušenstvo má samostatný právny základ a čas vzniku, nejde ani o účelové (či špekulatívne) rozdelenie jednej pohľadávky na viac častí za účelom generovania (kvázi) samostatných pohľadávok, pričom každá z pohľadávok je nepochybne i samostatne (bez spojenia s ostatnými) žalovateľná a vymožiteľná. V tomto prípade je príslušenstvo teda žalovateľné aj bez istiny. Táto námietka žalovaného tak podľa žalobcu nie je dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s riadnym uplatnením príslušenstva Pohľadávok 1 a 2 v rozsahu žalobného petitu vo výške 1.240 EUR je žalobou dôvodne uplatnený. Žalovaný sa snaží pod tú sumu 40,- eur subsumovať aj iné náklady. Žalovaný namieta výšku žalobou uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, resp. sa snaží subsumovat' pod paušálnu náhradu nákladov aj náklady krytia právnych služieb či služieb vymáhania pohľadávok s odkazom na nim prezentovaný výklad čl. 6 ods. 1 až ods. 3. Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, implementovanej do právneho poriadku SR, ako členského štátu EÚ (ďalej len „Smernica"). Rozsiahlo, odkazom na ním použitý výklad znenia bodu 6.3. Smernice argumentuje, že uplatnenie oboch inštitútov žalobcom vo vzťahu k náhrade nákladov spojených s vymáhaním žalovaných pohľadávok v jednom súdnom konaní nie je prípustné a je neprimerané až duplicitné. Poukazuje na výklad článku 6 ods. 3. Smernice a Uznesenie súdneho dvora (desiata komora) EÚ z 11.04.2019, vo veci C-131/18, obsahom ktorého sú aj „úvahy o „primeranosti" takejto náhrady nákladov veriteľa na vymáhanie pohľadávky. Z dupliky však nie je zrejmé, o akú sumu by sa mal vlastne nárok žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia znížiť a pri aplikácii akých zákonných ustanovení platného práva SR. Žalobcovi to aj vzhľadom celkový obsah dupliky, vychádza len zníženie o sumu 40,00 EUR. Právny výklad Smernice žalovaným ako aj názor žalovaného ohľadne možného krytia sa predmetných dvoch peňažných nárokov je účelový, právne nesprávny a nie je žiadnym spôsobom relevantne právne zdôvodnený. Nižšie v tomto podaní tento názor žalovaného žalobca právne vyvracia a predkladá súdu svoju právnu argumentáciu dôvodnosti nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Jediným spoločným znakom týchto nárokov je to, že obidva tvoria samostatnú zložku príslušenstva žalobou uplatnených pohľadávok. Je teda zrejmé, že sa v danom prípade jedná o dva samostatné a odlišné nároky, vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, pričom nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok a nárok na trovy právneho zastúpia nie sú totožné právne nároky a nemôžu sa nijak skutkovo či právne kryť (právne konzumovať) a to ani z časti. Aj zo samotnej textácie Čl. 6 bod 3. Smernice je nepochybne zrejmé, že ide o dva samostatné právne nároky žalobcu cit. "Veriteľ' je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 náklady vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo spoločnosti na vymáhanie dlhov" Poukazovanie žalovaného na článok 6 ods. 3. Smernice a Uznesenie súdneho dvora (desiata komora) EÚ z 11.04.2019, C-131/18, v tomto konaní nie je dôvodné, keďže daný článok Smernice a Uznesenie súdneho dvora EÚ riešia uplatnenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok (tu: využitie služieb právnika - advokáta) pred podaním žaloby, t.j. mimo súdneho konania. V žiadnom prípade Smernica nerieši nárok

žalobcu na náhradu týchto nákladov vzniknutých žalobcovi po podaní žaloby, t.j. v súdnom konaní. Žalobca si však v tomto súdnom konaní neuplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu mohli vzniknúť pred začatím súdneho konania (napr. nárok na úkon právnej služby pri zaslaní predžalobnej výzvy). Žalobca si v rámci podanej žaloby uplatnil len nárok na náhradu trov súdneho konania po podaní žaloby, a to v rozsahu 100 %. Otázka "primeranosti" oboch nárokov je tiež riešená záväzne v platných všeobecne záväzných právnych predpisoch SR oddelene a samostatným algoritmom, ktorých obsah sú súdy povinné pri svojom rozhodovaní rešpektovať. Moderačné právo sudcu len vo vzťahu k priznaniu konečnej náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu v súdnom konaní je striktne dané príslušnými ustanoveniami C.S.P. (napr. podľa zásadou úspechu v konaní).O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ustanovenia . Žalovaný teda v duplike argumentuje takým právnym zdôvodnením, ktoré je bez akéhokoľvek právneho významu v tomto súdnom konaní. Kombinácia, duplicita či právna "konzumácia" nároku žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu uplatnenia si nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (alebo naopak) žalobou v súdnom konaní je skutkovo aj právne neprípustná. Ide o dva samostatné oddelené zákonné nároky veriteľa (príslušenstvo pohľadávky) vzniknuté pred resp. po podaní žaloby a z rôznych právnych základov, o ktorých rozhoduje súd v samostatných výrokoch svojho meritórneho rozhodnutia, resp. dokonca procesne aj v rôznych samostatných rozhodnutiach. Výroky súdnych rozhodnutí o nich tak nie sú vzájomne podmienené v rámci výrokov. Ani táto hmotnoprávna námietka žalovaného nie je dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie trov konania (vrátane trov právneho zastúpenia) uvedený v žalobnom petite v rozsahu 100 % ktorý sa však môže vyvinúť z dôvodu námietky premlčania. Vzhľadom na to, že nedošlo k úplnému premlčaniu žiadneho z príslušenstva pohľadávok, to znamená, že žalobca naďalej trvá na rozsahu nároku na paušálnu náhradu za každú faktúru, ktorá nebola zaplatená v splatnosti a ktorej istina ani úroky z omeškania neboli úplne premlčané, pretože nárok vzniká už za hocijaký deň omeškania, na paušálnu náhradu vzniká akýkoľvek deň omeškania dlžníka splatného záväzku, preto žalobca žiada, aby súd vydal rozsudok, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 1.267,16 EUR a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.240,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v ostatnej časti súd konanie zastavuje. Vzhľadom na to, že ide o pomerne nízky neúspech vo veci pokiaľ ide o námietku premlčania žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. K rozhodnutiu Krajského súd v Trenčíne sp.zn. určite tam pôjde dovolanie. To je otázka zásadného právneho významu. Aby sa to už v najvyššej inštancii teda vyriešilo, lebo zjavne tá snaha žalovaných pokiaľ je tam viacero súborov pohľadávok a faktúr tak samozrejme, že tá suma tej paušálnej náhrady narastá. To rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v podstate odoberá postupcovi ako keby sa postúpením pohľadávky znížila kvalita právneho postavenia nového veriteľa v tom, že on už tým, že mu bola pohľadávka postúpená teda so všetkými právami, vrátane toho nároku na paušálnu náhradu, ktorý nárok ani nemusí byť v postúpeniach uvedený, lebo však vzniká zo zákona automaticky, kedy prechádza, pokiaľ nebol osobitne vylúčený v postúpení čo nebol takže bolo mu obmedzené to právne postavenie, že on stráca ten nárok len tým, že je druhý veriteľ. Toto je absolútny nonsens. Na pojednávaní dňa 01.10.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že výšku nákladov na paušálnu náhradu nákladov žalobca skutkovo aj právne preukázal rozsiahlo a presvedčivo zdôvodnil svoj nárok, kde v celom rozsahu uplatňuje svoj nárok v žalobe v replike z 21.04.2021 a na pojednávaní dňa 09.07.2021 s odkazom na judikatúru a na tejto argumentácii aj naďalej zotrváva. Ak žalovaný namieta, že späťvzatie žaloby vykonané žalobcom v replike z 21.04.2021 vo vzťahu k celému príslušenstvu Pohľadávok 3 v úhrnnej výške uplatnenej žalobcom 2.840,38 EUR a žalobcom právoplatne uplatnenej už v konaní a namieta, že nešlo o späťvzatie z dôvodu splnenia tohto záväzku žalovaným. Z predlžených listinných dôkazov je zrejmé, že predmetný návrh bol už úspešne uplatnený aj v konaní sp. zn. . Vydanie platobného rozkazu ani jeho právoplatnosť ešte nespôsobilo zánik tohto nároku splnením, ale len dalo procesnú možnosť žalobcovi tento nárok exekučne vymáhať. Čiže samo o sebe vydanie platobného rozkazu nezmenilo hmotnoprávny stav pohľadávky, predmetný splatný záväzok žalovaného ako dlžníka trval aj v čase podania tejto žaloby v tomto konaní, teda dňa 31.08.2020 nebol splnený zo strany žalovaného ani dobrovoľne ani exekučne. A žalobca mal hmotnoprávny titul ho vymáhať aj v tomto konaní. Žiadny zákon nezakazuje uplatňovať existujúci peňažný nárok aj opakovane, pretože jedinými hmotnoprávnymi námietkami žalovaného dlžníka voči takémuto uplatneniu je zánik nároku, teda jeho splnenie alebo iným zákonom ustanoveným spôsobom alebo v súdnom konaní je to námietka premlčania. Žalovaný však námietku k zániku tohto nároku ako dôvod zamietnutia žaloby v žiadnom rozsahu zatiaľ v tomto konaní neuplatnil. A uplatnil len

námietku premlčania. A to až v čase, keď už tento nárok, ktorý bol predmetom späťvzatia, bol splnený. Čiže hmotnoprávne si to neuplatnil ani v podanom odpore ani teraz. Predmetný záväzok žalovaného zanikol dňa 19.01.2021 čo sa týka úrokov z omeškania a dňa 16.10.2020 v rozsahu paušálnej náhrady čo bolo 1560,- EUR. Čiže počas tohto konania zanikol tento záväzok splnením, čiže všetky skutočnosti, ktoré žalobca uviedôl ako dôvod späťvzatia žaloby hmotnoprávne platia a žalovaný ich nepoprel, teda žaloba predpokladá, že je s ním stotožnený. V čase podania žaloby ten nárok hmotnoprávne trval. Súd tento nárok dokonca platobným rozkazom aj priznal a to hmotnoprávne dôvodne a žalovaný sa v odpore ani voči takémuto uplatnenému nároku nebránil. Žalobca tak správne v replike uviedol, že predmetný nárok zanikol splnením v januári 2021 a v časti nároku na paušálnu náhradu nákladov v časti Pohľadávok 3 zanikol ešte skôr. Čiže hmotnoprávny zánik tejto časti nároku uplatneného v žalobe v tomto konaní bol ten hlavný dôvod, prečo žalobca zobral žalobný návrh späť pre zánik záväzku jeho splnením zo strany žalovaného ako dlžníka počas konania a nie k tomu viaznuci exekučný titul z konania , žalovaný ani nepreukázal, že by exekučné konanie na základe tohto exekučného titulu bolo vôbec začaté pred podaním žaloby. To že došlo k uplatneniu žalovaného nároku po vydaní exekučného titulu môže viesť len k námietke res iudicata alebo prípadnej litispendencie v prípade, že by boli exekučné konania na tú rovnakú pohľadávku. Tieto námietky majú procesný charakter a nie hmotnoprávny charakter vo vzťahu k uplatneniu peňažného nároku zo strany žalobcu. Naviac z procesného hľadiska k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci kedy mal žalobca podľa právo disponovať s pohľadávkou ako predmetom sporu a to aj bez súhlasu žalovaného podľa . Záverom teda možno konštatovať že hmotnoprávne svedčí žalobcovi dôvod na späťvzatie žaloby v danom rozsahu, ktoré tak svojím hmotnoprávnym konaním zavinil žalovaný, keby žalovaný plnil dobrovoľne na základe exekučného titulu v čase pred podaním žaloby v tomto konaní, potom by mohol túto námietku účinne v konaní použiť a docieliť zamietnutie žaloby alebo jej späťvzatie so zavinením žalobcu. Toto sa však preukázateľne nestalo. V tejto súvislosti bude súd rozhodovať o čiastočnom späťvzatí žaloby v danom rozsahu podľa . K námietke premlčania paušálnej náhrady náklady žalobca tvrdí, že k premlčaniu paušálnej náhrady nákladov nedošlo. Paušálna náhrada je zákonný nárok, ktorý vzniká prvým dňom omeškania a trvá po celú dobu. Ide o príslušenstvo, ktoré je spojené s právnym režimom istiny. Istina nebola premlčaná ani jedna, takže tam nie je dôvod, aby bola premlčaná paušálna náhrada nákladov. V podstate tam stačí omeškanie k tomu, aby tento nárok vznikol a bez ohľadu na dĺžku omeškania tento nárok trvá. Nedošlo k premlčaniu žiadnej istiny z priložených faktúr a teda nemohlo dôjsť ani k premlčaniu príslušenstva, keďže sa to viaže na istinu. A nedošlo ani k premlčaniu celého nároku na úroky z omeškania žiadnej z tých faktúr ( Pohľadávka 1 a 2), žalobca predložil dôkazy, že žiadna z faktúr nebola premlčaná čo do istiny ani čo do úroku z omeškania v celom rozsahu takže ten nárok na paušálnu náhradu nákladov premlčaný byť nemohol. Pokiaľ ide o tú paušálnu náhradu nákladov moderačné právo súdu tam zákon nepripúšťa. Je jednoznačne dané , že je to zákonný nárok a v tomto prípade je to ten zákonný nárok, ktorý transponovala SR vo výške 40-, EUR ktorú smernica ponúka ako minimálnu a vyjadrenie tej smernice je také, že tých 40,- EUR že je to spravodlivé. Čiže spravodlivosť je vyjadrená už tou sumou 40,-EUR a nie je možné ju rozhodnutím súdu nejako meniť alebo znížiť alebo dokonca nepriznať. Pokiaľ by sme mohli zdôrazniť to slovo paušál je to v podstate identická situácia ako majú napr. živnostníci keď majú tie paušálne náhrady nákladov ale tie sú presne na tom istom princípe postavené, že zákon jednoducho určil 40% teraz dokonca 60% týchto nákladov, ktoré jednoducho štát neskúma či vznikli vôbec, v akom rozsahu, z koľkých položiek mali vzniknúť, či je to spravodlivé alebo nespravodlivé, jednoducho daňové úrady to berú ako zákonný nárok SZČO a jednoducho takto s tým nakladajú, že jednoducho sa to neskúma, nie je to predmetom skúmania a ten istý princíp by platil aj pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov. Tam nemá čo súd skúmať či vznikli, ako vznikli, komu vznikli. Má skúmať, len či vznikol nárok hmotnoprávny, to znamená omeškania dlžníka či tá pohľadávka je po splatnosti, či bola zaplatená resp. či nebola rozdelená na niekoľko menších faktúr či je samostatne žalovateľná každá, toto by malo súd zaujímať a nemôže skúmať komu vznikli náklady či tomu veriteľovi, či ďalšiemu veriteľovi, v akej výške , či je to spravodlivé alebo nespravodlivé. Zákon určuje že 40,- EUR je spravodlivá náhrada. V podstate žalovaný ani nespochybňuje to že 40,- EUR že chce priznať 40,- EUR za jednu žalobu, teda výška tej paušálnej náhrady sa mu nezdá nespravodlivá, zdá sa mu nespravodlivé to, že tých výšok je veľa ale to je žiaľ nie problém, ktorý by mal riešiť súd. Obchodných vzťahov je veľa a pohľadávok je veľa a to že sa to žaluje spoločne ako som už uviedol nemôže byť na ujmu žalobcovi v záujme hospodárnosti konania aby proste len z toho titulu že žaluje viacero nárokov spoločne a tým odbremeňuje súd od šikanózneho množstva súdnych konaní kvôli jednej pohľadávke tak nemôže byť za to sankcionovaný. Takmer identickú obranu používal žalovaný aj v konaniach v Žiline aj v Martine v súdnych sporoch. A v obidvoch prípadoch namietal žalovaný jeden právny základ, že náklady patria iba pôvodnému veriteľovi a že to nie je spravodlivé , jednoducho

úplne rovnaká obrana v iných konaniach a súdy v oboch prípadoch a išlo o oveľa väčšie sumy paušálnej náhrady priznali ten nárok tak, ako zdôvodnil žalobca. Priznali tento nárok v celom rozsahu. A nie je žiadny dôvod na odklon od týchto právnych názorov na strane súdu v tomto konaní. Sú rozsudky, kde sa priznáva paušálna náhrada nákladov ku každej faktúre. Nie je dôvod na to, aby súd nepriznal nárok na paušálnu náhradu nákladov v rozsahu uplatnenom v tomto konaní po odpočte sumy 1200,-EUR, ktorú žalobca vzal späť z dôvodu hmotnoprávneho zániku tejto pohľadávky počas konania. Treba si uvedomiť, že klient je súčasťou systému zdravotníckeho, pretože on nakupuje pohľadávky a rieši vlastne nedostatok cash flow na jednej aj druhej strane toho reťazca dodávateľov odberateľov, kde nebyť toho, že skupuje pohľadávky a nesie potom to riziko ich vymáhania samozrejme aj s nákladmi už dávno by sa tie odberateľsko-dodávateľské vzťahy znefunkčnili a jednoducho veritelia alebo teda dodávateľské firmy by vyžadovali úplne iné platobné podmienky a zábezpeky k tomu aby dodali tovar nemocnici na jej fungovanie. Čiže treba vnímať toho žalobcu ako subjekt, ktorý pomáha preklenúť nedostatok finančných zdrojov a nahrádza úlohu štátu alebo verejných inštitúcií, v podstate zabezpečuje svojou činnosťou fungovanie toho zdravotníckeho systému no a samozrejme za to si pýta aj nejakú odmenu, aspoň teda v podobe tej paušálnej náhrady nákladov , tých úrokov z omeškania a v tomto prípade to nie je možné mu to uprieť. Na poslednom pojednávaní žalobca avizoval, že zrejme v tejto časti bude brať žalobu späť po dohode s klientom, ale bude trvať na tom nároku v celom rozsahu a nebude teda brať späť ten nárok v časti prípadného premlčania úrokov z omeškania. Taký je pokyn klienta, predniesť súdu petit žaloby v rozsahu, v akom bol uvedený v replike. Dôvodnosť nároku žalobca dostatočne preukázal. Žiada súd, aby po vykonanom dokazovaní vydal nasledovný rozsudok: ,,žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.778,83 EUR z titulu dlžných úrokov z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1240,- EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 09.07.2021 poukázal na obsah podaného odporu ako aj na obsah následne podaného vyjadrenia do konania, zotrval na skutočnostiach aj na právnej argumentácii, ktorú uviedol vo svojich podaniach, na ich obsahu. Žalobca sa po vykonaní späťvzatia v podstate domáha nároku na zaplatenie úroku z omeškania z označených faktúr a nároku na náhradu paušálnej náhrady spojenej s vymáhaním pohľadávok. Pokiaľ ide o vykonané čiastočné späťvzatie aj na dnešnom pojednávaní aj na tom predtým žalovaná má za to, že tam je potrebné, aby súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní ust. a otázku existencie dôvodu na zastavenie konania. Žalobca v podstate ten dôvod na strane žalovaného v konaní nepreukázal v rámci ním predložených dôkazov. Pokiaľ ide o námietku k úroku z omeškania žalovaný trvá v plnom rozsahu na tom, že námietka premlčania sa vzťahuje jednak k úrokom z omeškania a to tým spôsobom, ktorý žalovaný uviedol v písomnom vyjadrení a pohľadávky, uplatnené v tomto konaní sú v tomto režime premlčané. Tá argumentácia, ktorú prezentoval právny zástupca žalobcu na pojednávaní v súvislosti s interpretáciou rozhodnutia veľkého senátu je z pohľadu žalovaného účelová. Tie závery, ktoré z odôvodnenia tohto rozhodnutia veľkého senátu urobil žalobca, sú len účelovou interpretáciu odôvodnenia, ktoré však nie sú argumentmi, ktoré by priamo veľký senát v rámci odôvodnenia svojho v podstate procesného rozhodnutia urobil. Rovnako ako vo vzťahu k úroku z omeškania žalovaný zastáva názor, že je premlčaná aj pohľadávka titulom paušálnej náhrady spojenej s vymáhaním pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu paušálnej náhrady žalovaný popiera, že žalobca, alebo veriteľ že by mal právo na náhradu nákladov za každú faktúru samostatne, keď sú viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré tieto názory popierajú ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 30.09.2020 vo veci sp. zn. , kde išlo o spor totožného žalobcu a z textu odôvodnenia je zrejmé, že išlo o spor, ktorý bol vedený voči zdravotníckemu zariadeniu, čo je v podstate obdobná právna situácia ako v tejto veci. V rozhodnutí okresného súdu bol priznaný okrem iného aj nárok na zaplatenie príslušenstva plus na paušálnu náhradu nákladov, kde okresný súd priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v sume 214 120,- EUR. Žalovaný podal voči tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie, na základe ktorého potom odvolací súd tento výrok súdu prvej inštancie zrušil a v rámci tohto rozhodnutia považoval za potrebné zdôrazniť viaceré skutočnosti, pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov aj dôvodnosť 40,- EUR za každú faktúru, s tým sa vysporiadal odvolací súd v bodoch 11 až 20 citovaného rozhodnutia, čiže pomerne dosť rozsiahlo, kde v úvode cituje relevantnú právnu úpravu ustanovenia smernice príslušnej európskej smernice na závery, ktoré vyvodzuje, že smernica samotná požaduje od členských štátov zabezpečiť v prípade, že sa omeškania splatných pohľadávok v rámci obchodných transakcii aby bol veriteľ oprávnený získať od dlžníka paušálnu sumu 40,- EUR

č.l.1 ods. 1 a táto paušálna suma aby bola splatná bez potreby upozornenia a bola náhradou za vlastné náklady veriteľa za vymáhanie. Následne potom, ako súd cituje z dôvodovej správy vládneho nariadenia č. a s tým, že tie podstatné časti sú obsahom bodu 16: ,, S cieľom odradiť od oneskorených platieb je potrebné, aby veritelia dostali spravodlivú náhradu nákladov na vymáhanie, ktoré im vznikli v dôsledku oneskorenej platby. Náklady na vymáhanie by mali takisto zahŕňať náklady na vymáhanie administratívnych nákladov a náhradu za interné náklady, ktoré vznikli v dôsledku oneskorenej platby, pre ktoré by sa mala v tejto smernici stanoviť paušálna minimálna suma, ktorá sa môže kumulovať spolu s úrokom z omeškania. Náhradou v podobe paušálnej sumy by sa mali obmedziť administratívne a interné náklady spojené s vymáhaním. Náhrada nákladov na vymáhanie by sa mala určiť bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia, na základe ktorých môže vnútroštátny súd priznať náhradu veriteľovi pre akúkoľvek ďalšiu škodu súvisiacu s oneskorenou platbou dlžníka. Podľa článku 6 smernice členské štáty teda zabezpečia okrem iného aby paušálna suma uvedená v ods. 1 bola splatná bez potreby upozornenia a bola náhradou za vlastné náhrady veriteľa na vymáhanie, čo odvolací súd vo svojom rozhodnutí aj zdôraznil. Z uvedeného teda vyplýva, že smernica kladie dôraz na spravodlivú náhradu nákladov na vymáhanie, musí sa jednať o vlastné náklady veriteľa na vymáhanie a osobitne sa prihliada na situáciu v oblasti zdravotníckych služieb. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nie je pôvodným veriteľom žalovaných pohľadávok, čo je aj v súdenej veci. Časť z nich nadobudol na základe jednotlivých zmlúv o postúpení a nárok z nich v podaní žalôb uplatňuje z deviatich dohôd o uznaní dlhu uvedených v bode 1. tohto uznesenia. Prílohou každej zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj jednotlivých dohôd o uznaní dlhu sú desiatky až stovky samostatných faktúr. Potom sú dve takéto v tej konkrétnej veci jednotlivé čiastky na základe ktorých bola uplatnená istina a ďalej pokračuje vo svojej argumentácii takto: Z uvedených skutočností vyplýva, že nárok zo všetkých 5353 faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 214.120,- EUR v zmysle ustanovenia žalobca nadobudol postúpením pohľadávok. Stal sa veriteľom žalovaného aktívne legitimovaného na podanie žaloby na základe 19 -tich právnych úkonov o postúpených pohľadávok. Súd prvej inštancie sa touto otázkou pri rozhodovaní vôbec nezaoberal. Zo smernice jednoznačne vyplýva, že paušálnu náhradu súd veriteľovi v spore priznal a táto patrí veriteľovi za vlastné náklady na vymáhanie, čo vylučuje jeho právo si tento nárok uplatňovať za úkony jeho právneho predchodcu, prípadne urobením pred podaním žaloby. Žalobca žalované pohľadávky začal spravovať a vymáhať až po postúpení pohľadávok príp. uznaniach dlhu. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby nakladal s faktúrami nie jednotlivo, ale spoločne vždy tak, v akom počte mu boli spoločne postúpené jednotlivými zmluvami o postúpení a uplatnil si ich na základe vlastného rozhodnutia jednou žalobou. Nie je preto relevantným jeho tvrdenie, že si každú z faktúr mohol uplatniť samostatne, ktoré jeho právo odvolací súd nerozporuje. Z uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že pokiaľ ide o rozhodovanie o paušálnej náhrade trov konania je potrebné osobitne v tomto type sporu skúmať, či ide o vlastné náklady veriteľa tak ako sa uvádza v bode 20 tohto uznesenia, či ide o spravodlivú náhradu nákladov na vymáhanie, keď tieto by mali predstavovať doslova obmedzenie administratívnych nákladov na vymáhanie a byť zdroj doslova ďalšieho príjmu veriteľa a po tretie mal by sa v zmysle smernice článku 19 brať osobitný ohľad na situáciu v oblasti poskytovaných zdravotníckych služieb. Všetky tieto argumenty sú teda nosnými argumentmi odvolacieho súdu v tejto veci a v zmysle týchto inštrukcii teda bol inštruovaný aj súd prvej inštancie aby v podstate vo veci rozhodol. Sp. zn. tohto rozhodnutia je . Na základe týchto skutočností žalovaný trvá na právnej argumentácii, ktorá je diametrálne odlišná v tých jednotlivých rovinách, uplatnených nárokov s argumentáciou žalobcu. V prípade rozhodovania o trovách konania žalovaný navrhuje súdu, aby súd dôsledne aplikoval ustanovenie a . Na pojednávaní dňa 01.10.2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je sporné a z prednesu PZ žalobcu na pojednávaní to vyplynulo, že naozaj tá časť uplatneného nároku, ktorú žalovaný označil v jeho poslednom písomnom podaní, bola uplatnená zo strany žalobcu duplicitne, napriek tomu, že táto časť nároku mu bola už priznaná právoplatným exekučným titulom. Jednoznačne tak ide o prekážku res iudicata, keď súd aj v prípade, že by takáto okolnosť vyvstala, by musel konanie zastaviť z tohto dôvodu, pretože nie je možné rozhodnúť o rovnakej veci dvakrát. Žalobca si neustriehol rozsah uplatneného nároku v tomto konaní a zažaloval opäť pohľadávku, o ktorej už bolo právoplatne v inom konaní rozhodnuté. Takéto konanie ide plne na ťarchu žalobcu, ktorý je pánom sporu a žalovaný nemôže pripustiť argumentáciu, že pokiaľ nie je pohľadávka uhradená, žalobca môže túto pohľadávku uplatňovať bez procesnej zodpovednosti vo vzťahu k trovám konania opakovane vo viacerých ďalších konaniach dovtedy, kým žalovaný pohľadávku nesplní. Jednoducho je to v rozpore s účelom aj akoukoľvek procesnou ekonomikou a zároveň v rozpore so základnými procesnými pravidlami postupu na súde. Pokiaľ žalobca bral žalobu späť v časti platí, že zavinil zásadne zastavenie konania žalobca, pokiaľ on nepreukáže dôvod že k tomu späťvzatiu došlo zavinením žalovaného. Písomné podanie, ktorým žalobca

čiastočné späťvzatie uskutočnil, neobsahovalo žiadne preukázanie tej skutočnosti. že je to žalovaný. ktorý zodpovedá za zastavenie konania v tejto časti, žalovaný má za to, že zastavenie konania v tejto časti je zavinením žalobcu a malo by sa teda prejaviť v konečnom rozhodnutí súdu nielen pokiaľ ide o procesné rozhodnutie o zastavení konania v tejto časti, ale aj vo vzťahu k úvahe súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. V konaní sa podľa nášho názoru žalobca domáha po vykonaných späťvzatiach celkovej sumy 2.507,98 EUR, keď časť nároku vzal späť písomným podaním a časť nároku vo výške zodpovedajúcej úroku z omeškania v sume 510,85 EUR vzal späť v rámci ústneho prejavu na poslednom pojednávaní v tejto veci. Žalovaný záverom poukázal na písomné vyjadrenia, ktoré produkoval v priebehu konania a na svoje ústne prednesy. Na námietke premlčania zotrval v celom rozsahu čo do úroku z omeškania ako aj paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky. Žalobca uviedol, že nárok na paušálnu náhradu nákladov vzniká splatnosťou tejto pohľadávky. Uvedeným okamihom je daný moment vzniku takéhoto nároku a daný je zároveň aj moment začiatku plynutia premlčacej doby. S poukazom aj na túto argumentáciu samotného žalobcu má žalovaný za to, že nárok na paušálnu náhradu je premlčaný a nie je možné prijať argumentáciu, že premlčacia doba ohľadom tohto nároku nezačala plynúť po celú dobu existencie pohľadávky samotnej. Žalovaný v zásade nemôže súhlasiť s tým konštatovaním, že žalobca je ten subjekt, ktorý zabezpečuje fungovanie zdravotníckeho systému v podmienkach SR. Žalobca je podnikateľom, ktorý má svoj biznis plán postavený tak ako ho má, to čo odznelo zo strany žalobcu na pojednávaní, je len jeho vlastné presvedčenie.

14.K dokazovaniu na pojednávaní dňa 09.07.2021 sa žalovaný vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 21.09.2021. Žalobca uviedol, že podanou žalobou z 31.08.2020 sa domáhal zaplatenia sumy 5.859,21 EUR pozostávajúcej zo sumy: 1. 3.419,21 EUR titulom úroku z omeškania zo sumy 345,09 EUR s úhradou faktúr dodávateľa ( GTRADE, s.r.o.), sumy 1.433,74 EUR titulom úroku z omeškania s úhradou faktúr dodávateľa Carl Zeiss Slovakia, s.r.o., sumy 1640,38 EUR titulom úroku z omeškania s úhradou faktúr dodávateľa SEQ- MED s.r.o. 2. sumy 2 440,- EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok a to sumy 520,- EUR titulom paušálnej náhrady z každej neuhradenej faktúry dodávateľa GTRADE, s.r.o. 13 x 40,- EUR, sumy 720,- EUR titulom paušálnej náhrady z každej neuhradenej faktúry Carl Zeiss Slovakia, s.r.o. 18 x 40,- EUR a sumy 1200,- EUR titulom paušálnej náhrady z každej neuhradenej faktúry SEQ- MED s.r.o. 30 x 40,- EUR. Podaním z 24.02.2021 vzal žalobca žalobu sčasti späť ohľadom sumy 2840,38 EUR a to v rozsahu uplatnených úrokov z omeškania vo výške 1640,38 EUR a nároku na paušálnu náhradu nákladov vo výške 1200,- EUR dodávateľ SEQ-MED s.r.o.. Ako dôvod tohto späťvzatia žalobca uviedol, že tento nárok zanikol splnením zo strany žalovaného v mesiaci január 2021 na účet žalobcu v celom rozsahu. Z čiastočného späťvzatia vyplýva, že podanie žaloby v tejto časti mal zaviniť žalovaný , keď po podaní žaloby v januára 2021 mal uhradiť časť žalobou uplatňovaného nároku a toto jeho konanie malo byť dôvodom späťvzatia. Žalobca svoje tvrdenie v tejto časti nijako nepreukazuje, nie je možné s takto žalobcom vymedzeným dôvodom späťvzatia súhlasiť. Žalobou ( návrhom na vydanie platobného rozkazu) podanou ešte v priebehu roku 2019 sa domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. žalobca zaplatenia istiny 11.966,60 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorili úrok z omeškania a náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok dodávateľa žalovaného SEQ-MED s.r.o.. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že uplatnenú pohľadávku odvodzoval v tomto konaní žalobca od dvoch zmlúv o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 a č. 20018/12/131, pričom v rámci príslušenstva uplatnil žalobca v tomto konaní úroky z omeškania z faktúr, ktoré boli postúpené týmito zmluvami a rovnako aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávok v celkovej výške 1.560,- EUR ( 39 x 40,- EUR), platobný rozkazom z 18.04.2019, právoplatným 10.05.2019 bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi o.i. boli priznané aj úroky z omeškania z faktúr, ktoré boli postúpené označenými zmluvami o postúpení pohľadávok ako aj nároky na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok z týchto faktúr. Z titulu tej istej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 si žalobca do čiastočného späťvzatia uplatňoval pohľadávku aj v tomto prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Prievidza sp. zn. , ak teda vzal žalobca žalobu späť v tejto časti, išlo o späťvzatie z iného dôvodu, ako predkladá žalobca a to z dôvodu výlučne na jeho strane, keď duplicitne zažalovať pohľadávky, ktoré už uplatnil v konaní sp. zn. a o ktorým bolo pred podaním žaloby právoplatne už aj rozhodnuté. V tejto časti je teda zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu.

15.Podľa ustanovenia ( ďalej ako „ Obch.Z") tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním." ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16.Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obch.Z táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17.Podľa ustanovenia § 265 Obch.Z výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu."

18.Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Obch.Z záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

19.Podľa ustanovenia § 340 ods.1 Obch.Z dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

20.Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obch.Z dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

21.Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obch.Z (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22.Podľa ustanovenia § 369c ods.1 Obch.Z omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23.Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

24.Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25.Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obch.Z (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

26.Podľa § 397 Obch.Z ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

27.Podľa Článku 6 Náhrada nákladov na vymáhanie Smernice 2011/7/EÚ zo 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodným transakciách 1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa úrok z omeškania stane splatným v rámci obchodných transakcií v súlade s článkom 3 alebo 4, bol veriteľ oprávnený získať od dlžníka minimálne paušálnu sumu vo výške 40 EUR. 2. Členské štáty zabezpečia, aby paušálna suma uvedená v odseku 1 bola splatná bez potreby upozornenia a bola náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie.

28.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Aktívna a pasívna legitimácia strán sporu je daná, nebola v konaní spornou. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako postupník na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. zo dňa 11.11.2016 nadobudol od pôvodného veriteľa spoločnosti GTRADE s.r.o., so sídlom Kopčianska 80, Bratislava titulom postúpenia pohľadávok peňažné pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi a to v celkovej výške istiny 8.504,81 EUR a celé ich príslušenstvo

( Pohľadávky 1), pričom právnym dôvodom vzniku Pohľadávok 1 boli splatné peňažné nároky veriteľa ako predávajúceho ( dodávateľa) na zaplatenie kúpnej ceny za opakované dodanie tovaru žalovanému ako kupujúcemu. Za riadne a včas dodaný tovar vystavil postupca 1 žalovanému 13 obchodných faktúr, ktorými si uplatnil svoje nároky na zaplatenie kúpnych cien vo výške uvedenej vo faktúrach, žalovaný ako dlžník ich neuhradil včas a dostal sa do omeškania so splnením svojich záväzkov. Žalovaný Pohľadávky 1 čo do istiny zaplatil v celom rozsahu na účet žalobcu ale až po lehote ich splatnosti, pričom k úhrade týchto 13 faktúr došlo po ich splatnosti dňa 12.12.2016, celkový úrok z omeškania spolu zo všetkých 13 faktúr predstavuje sumu 345,09 EUR. Žalobca ako postupník na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. zo dňa 27.02.2017nadobudol od pôvodného veriteľa Carl Zeiss Slovakia s.r.o. so sídlom Račianska 12481/77/A Bratislava titulom postúpenia pohľadávok peňažné pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške istiny 26.175,- EUR a celé ich príslušenstvo ( Pohľadávky 2), pričom právnym dôvodom vzniku Pohľadávok 2 boli splatné peňažné nároky veriteľa ako predávajúceho ( dodávateľa) na zaplatenie kúpnej ceny za opakované dodanie tovaru žalovanému ako kupujúcemu, na základe viacerých kúpnych zmlúv, uzavretých so žalovaným a v súlade s objednávkami žalovaného k dodávkam tovaru. Za riadne a včas dodaný tovar vystavil Postupca 2 žalovanému 18 obchodných faktúr, ktorými si uplatnil svoje nároky na zaplatenie kúpnych cien vo výške uvedenej na faktúrach. Žalovaný ako dlžník ich neuhradil včas a dostal sa do omeškania so splnením svojich peňažných záväzkov. Žalovaný Pohľadávky 2 čo do istiny zaplatil v celom rozsahu na účet žalobcu, ale až po lehote ich splatnosti dňa 13.04.2017, pričom celkový úrok z omeškania spolu zo všetkých 18 faktúr predstavuje sumu 1.433,74 EUR. Žalobca ako postupník na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 zo dňa 29.06.2018 nadobudol od pôvodného veriteľa SEQ-MED, s.r.o., so sídlom Biskupická 21, Fiľakovo titulom postúpenia pohľadávok peňažné pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške istiny 12.475,94 EUR a celé ich príslušenstvo ( Pohľadávky 3), pričom právnym dôvodom vzniku Pohľadávok 3 boli splatné peňažné nároky veriteľa ako predávajúceho ( dodávateľa) na zaplatenie kúpnej ceny za opakované dodanie tovaru žalovanému ako kupujúcemu, na základe viacerých kúpnych zmlúv, uzavretých so žalovaným a v súlade s objednávkami žalovaného k dodávkam tovaru. Za riadne a včas dodaný tovar vystavil Postupca 3 žalovanému 30 obchodných faktúr, ktorými si uplatnil svoje nároky na zaplatenie kúpnych cien vo výške uvedenej na faktúrach. Žalovaný ako dlžník ich neuhradil včas a dostal sa do omeškania so splnením svojich peňažných záväzkov. Žalovaný Pohľadávky 3 čo do istiny zaplatil v celom rozsahu na účet žalobcu, ale až po lehote ich splatnosti dňa 27.06.2018, 27.06.2019 a dňa 12.07.2019, pričom celkový úrok z omeškania spolu zo všetkých 30 faktúr predstavuje sumu 1.640,38 EUR. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie príslušenstva Pohľadávok 3 nadobudnutých na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 zo dňa 29.06.2018 zanikol jeho splnením zo strany žalovaného v mesiaci január 2021 ( 19.1.2021 A 16.10.2020) na účet žalobcu v celom rozsahu t.j. dlžných úrokov z omeškania vo výške 1.640,38 EUR aj náhrady paušálnych nákladov vo výške 1.200,- EUR. Žalobca ďalej trval na žalobe o zaplatenie sumy úrokov z omeškania vo výške 1.778,83 EUR a paušálnej náhrady nákladov spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 1.240,- EUR. Na pojednávaní dňa 09.07.2021 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu zobral žalobu v časti späť a trval na žalobe o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 1.267,16 EUR a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.240,- EUR, v ostatnej časti žiadal konanie zastaviť. Na pojednávaní dňa 01.10.2021 z dôvodu pokynu svojho klienta odvolal čiastočné späťvzatie zo dňa 09.07.2021 a trval na žalobe o zaplatenie sumy vo výške 1.778,83 EUR z titulu dlžných úrokov z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.240,- EUR, vo zvyšnej časti žiadal konanie zastaviť a priznať žalobcovi nárok na trovy konania v rozsahu 100%.

29. V prvom rade sa súd zaoberal hmotnoprávnou námietkou premlčania, vznesenou žalovaným voči uplatneným úrokom z omeškania ako aj paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V spore ide nepochybne o obchodno-záväzkový vzťah v súlade s § 261 Obch.Z, na ktorý sa aplikuje štvorročná premlčacia lehota. Právo na úrok z omeškania je právo, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne a čo sa týka úroku z omeškania je to v štvorročnej lehote podľa § 397 Obch.Z. V danom prípade tým, že žalovaný už zaplatil istinu a nezaplatil vzniknuté úroky z omeškania, veriteľ t.j. žalobca sa môže úspešne domáhať úrokov z omeškania za obdobie posledných štyroch rokov pred podaním žaloby do splatenia istiny. Súd sa nestotožnil s argumentáciu žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu vzniká jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so plnením svojho záväzku a týmto dňom začína plynúť u tohto práva aj premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Súd má za to, že postupné premlčanie úrokov z omeškania je výsledkom aj určitej rovnováhy medzi záujmami dlžníka a záujmami veriteľa. Dlžníka chráni pred hromadením nárokov na jednej strane a veriteľovi na strane druhej umožňuje úspešne

sa domáhať úrokov z omeškania aj v prípade, ak sa iné, skôr vzniknuté úroky už premlčali. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý čo do úroku z omeškania na pojednávaní dňa 09.07.2021 v prednese uviedol, že v zmysle vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít má žalobca podľa ust. § 393 ods. 1 v spojení s ustanovením § 397 Obch.Z nárok minimálne na úroky z omeškania za obdobie štyroch rokov spätne odo dňa podania žaloby a vždy do dňa zaplatenia konkrétnej faktúry. K námietke premlčania žalobca v spore ďalej výslovne uviedol, že v tej časti premlčania je námietka dôvodná čo do časti, kde úroky z omeškania plynuli po splatnosti jednotlivých faktúr do dňa 31.08.2016. Následne žalobca požiadal súd o vydanie rozsudku o zaplatenie sumy vo výške 1.267,16 EUR ako nepremlčaných úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.240,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v ostatnej časti žiadal konanie zastaviť ( čo vyplýva z priebehu súdneho pojednávania zo dňa 09.07.2021 str. 135 opak). Vychádzajúc z tohto dispozičného úkonu žalobcu titulom čiastočného späťvzatia žalobného návrhu má súd za to, že z 13-tich obchodných faktúr vystavaných pôvodným veriteľom spoločnosťou GTRADE s.r.o. na sumy 1082,07 EUR, 921,80 EUR, 422,80 EUR, 1410,20 EUR, 189,20 EUR, 94,60 EUR, 994,29 EUR, 87,40 EUR, 516,30 EUR, 139,92 EUR, 1221,-EUR, 177,60 EUR, 1247,63 EUR vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 31.08.2016 resp. od neskoršej splatnosti jednotlivých faktúr, ktorá nastala po dni 31.08.2016 do zaplatenia istiny, čo bolo dňa 12.12.2016, spolu suma zákonných úrokov z omeškania predstavuje 200,18 EUR. Uplatnený nárok žalobcu ďalej pozostáva z 18-tich obchodných faktúr vystavených pôvodným veriteľom spoločnosťou Carl Zeiss Slovakia, s.r.o. na sumu 2970,- EUR, 1980,- EUR, 346,80 EUR, 3300,- EUR, 330,- EUR, 1485,- EUR, 2310,- EUR, 1980,- EUR, 1650,- EUR, 1,20 EUR, 1980,- EUR, 165,- EUR, 177,- EUR, 3465,-EUR, 165,- EUR, 165,- EUR, 3465,- EUR, 240,- EUR, z ktorých súm vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2970,- EUR a vo výške 9,00% ročne z ostatných uvedených súm od 31.08.2016 resp. odo dňa neskoršej splatnosti jednotlivých faktúr po dni 31.08.2016 do zaplatenia istiny, čo bolo dňa 13.04.2017, spolu suma zákonných úrokov z omeškania predstavuje 1.076,48 EUR. Celkovo suma nepremlčaných úrokov z omeškania predstavuje sumu 1.276,66 EUR. Žalobca na pojednávaní dňa 09.07.2021 zobral žalobu v sume prevyšujúcej kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1.267,16 EUR späť, t.j. žiadal menej, ako bol jeho zákonný nárok titulom nepremlčaných úrokov z omeškania z vyššie uvedených obchodných faktúr v súlade s § 369 ods. 1 Obch. Z.. Podľa § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Predmetný záväzkový vzťah vznikol po 1.2.2013, kedy si žalobca na základe omeškania žalovaného uplatnil nárok na fixné úroky z omeškania, sadzba týchto obchodných úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB k prvému dňu omeškania plus 9 percentuálnych bodov. Keďže základná úroková sadzba ECB od 10.09.2014 bola 0,05% a od 16.03.2016 0,00% žalobcom uplatnený úrok z omeškania v celkovej sume 1.267,16 EUR je uplatnený v nižšej ako zákonnej výške a nie je premlčaný a preto súd v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel a priznal žalobcovi sumu 1.267,16 EUR titulom uplatnených úrokov z omeškania. Žalobcovi bol priznaný nárok vo výške ním uplatnenej v spore, pričom súd nemôže svojim rozhodnutím prekročiť rámec žalobného petitu, ktorým je v sporovom konaní viazaný.

30.Žalobca sa žalobou ďalej domáhal aj nároku vo výške vo výške 1.240,- EUR titulom úhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tvrdil, že mu patrí okrem zaplatenej istiny, úrokov z omeškania aj nárok na ďalšie príslušenstvo, ktoré tvorí paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa Obch.Z. v spojení s nariadenia vlády SR č. a s odkazom na príslušné ustanovenia čl. 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ z 16.02.2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, implementovanej do právneho poriadku SR ako členského štátu EU a to vo výške 40,- EUR jednorázovo za každú riadne a včas neuhradenú faktúru. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením Pohľadávok 1 13 obchodných faktúr preto žalobca žiadal paušálnu náhradu nákladov vo výške 13 x 40,- EUR spolu 520,- EUR, so zaplatením 18 faktúr ( Pohľadávok 2), žalobca žiadal 18 x 40 EUR spolu 720,- EUR a so zaplatením 30 faktúr ( Pohľadávok 3), kde žalobca žiadal 30 x 40,-EUR spolu 1200,- EUR. Celková výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok uplatnená žalobcom v spore je 2.440,- EUR a po čiastočnom späťvzatí 1.240,- EUR.V zmysle má žalobca právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V danom prípade je zrejmé, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil jedným návrhom na vydanie platobného rozkazu na základe troch zmlúv o postúpení pohľadávok. Právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vzniká v zmysle omeškaním dlžníka. Nie je sporné, že žalovaný ako dlžník sa dostal

do omeškania. Nie je sporné, že ide o omeškanie so zaplatením viacerých splatných faktúr, celkovo v počte 31. Uvedená paušálna náhrada podľa názoru súdu predstavuje príslušenstvo pohľadávky a má kryť vlastné výdavky veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky určené fixnou sumou. Nejde tak o sankciu za nezaplatenie každej faktúry, z ktorej si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je stanovená v sume 40,- EUR a to bez ohľadu na dĺžku omeškania a je jednorázová. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že tak, ako pri každej pohľadávke sa samostatne uplatňuje nárok na úroky z omeškania, samostatne sa uplatňuje aj nárok na náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca naviac v spore ničím nepreukázal, že by si každú faktúru uplatňoval samostatnými administratívnymi úkonmi. Dôvodová správa k nar. vlády č. uvádza, že paušálna náhrada nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, súvisiace tiež s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca so žalovaným uvedenou formou nijako nekomunikoval a to ani ohľadom mimosúdnej dohody. Z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (ktorý je priamo nadriadený konajúcemu súdu) zo dňa 30.09.2020, sp. zn. vyplýva tento záver: ,,podľa Obch.Z omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , a a b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Smernica 2011/7/EÚ požaduje od členských štátov zabezpečiť v prípade, že sa úrok z omeškania stane splatným v rámci obchodných transakcií, aby veriteľ bol oprávnený získať od dlžníka paušálnu sumu vo výške 40 eur ( čl. 6 ods. 1 ); táto paušálna suma bola splatná bez potreby upozornenia a bola náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie (čl. 6 ods. 2). ). Ide teda o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik konkrétnych nákladov. Vznik nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka. Paušálna náhrada neznamená, že veriteľ nemôže požadovať aj ďalšie náklady. Smernica 2011/7/EÚ k tomu uvádza: „Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Tieto náklady by mohli zahŕňať náklady vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo spoločnosti na vymáhanie" (čl. 6 ods. 3). V článku 25 Preambuly Smernica výslovne vyčleňuje subjekty poskytujúce zdravotnícku starostlivosť pri ktorých dôvodí, že osobitným dôvodom na obavy v súvislosti s oneskorenými platbami je v mnohých členských štátoch situácia v oblasti zdravotníckych služieb. V rámci systémov zdravotníctva, ktoré sú základnou súčasťou sociálnej infraštruktúry Európy, je často nevyhnutné zladiť potreby jednotlivca s dostupnými finančnými prostriedkami, keďže európske obyvateľstvo starne, očakávania rastú a medicína napreduje. Všetky systémy sa musia zaoberať výzvou stanoviť priority v rámci zdravotnej starostlivosti tak, aby sa vytvorila rovnováha medzi potrebami jednotlivých pacientov a dostupnými finančnými zdrojmi. Členské štáty by preto mali mať možnosť poskytnúť verejnoprávnym subjektom poskytujúcim zdravotnú starostlivosť určitú mieru pružnosti pri plnení ich záväzkov. Na tento účel by sa malo členským štátom umožniť, aby za určitých podmienok predĺžili zákonnú lehotu splatnosti na najviac 60 kalendárnych dní. Členské štáty by však mali vyvinúť maximálne úsilie na to, aby sa platby v odvetví zdravotnej starostlivosti uskutočňovali v rámci zákonných lehôt splatnosti". Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. potom nárok zo všetkých 31 faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.240,- EUR v zmysle ust. Obch. Z., žalobca nadobudol postúpením pohľadávok (po čiastočnom späťvzatí v časti Pohľadávok 3) na základe dvoch Zmlúv o postúpení pohľadávok a to Zmluvy o postúpení pohľadávok č. zo dňa 11.11.2016, na základe ktorej žalobca nadobudol peňažné pohľadávky od pôvodného veriteľa GTRADE s.r.o. so sídlom Kopčianska 80, Bratislava - Petržala, IČO: 46 265 082 a Zmluvy o postúpení pohľadávok č. zo dňa 27.02.2017, na základe ktorej žalobca nadobudol peňažné pohľadávky od pôvodného veriteľa Carl Zeiss Slovakia, s.r.o. so sídlom Račianska 12481/77/A, Bratislava, IČO: 46 095 969. Stal sa veriteľom žalovaného a aktívne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby. Z čl. 6 Smernice 2011/7/EÚ vyplýva, že paušálnu náhradu súd veriteľovi v spore prizná a táto patrí veriteľovi za vlastné náklady na vymáhanie (čl. 6 ods. 2), čo potom vylučuje jeho právo si tento nárok uplatňovať za úkony jeho právnych predchodcov prípadne za úkony, urobené pred podaním žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby nakladal s predmetnými obchodnými faktúrami nie jednotlivo, ale spoločne vždy tak, v akom počte mu boli spoločne postúpené jednotlivými zmluvami o postúpení a uplatnil si ich na základe vlastného rozhodnutia jedným žalobným návrhom. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobcovi patrí titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky suma 2 x 40,- EUR, pretože podľa vysloveného

názoru krajského súdu v obdobnej veci ide o toľko nárokov, koľko bolo nadobudnutí pohľadávok a v danej veci išlo o dve zmluvy o postúpení Pohľadávok 1 a Pohľadávok 2. Súd zdôrazňuje, že sa jedná o samostatný nárok, ktorý vznikol už žalobcovi a nie o nárok, ktorý by sa odvíjal od nároku jeho právneho predchodcu. Súd preto žalobcovi ako dôvodný a nepremlčaný zo žalovanej sumy 1.240,- EUR priznal titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nárok na sumu 80,- EUR a vo zvyšku žalobu v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

31. Súd konanie o zaplatenie sumy úrokov z omeškania vo výške 1.640,38 EUR a paušálnej náhrady nákladov vo výške 1.200,- EUR titulom čiastočného späťvzatia podaním žalobcu z 24.02.2021 podľa a 145 zastavil. Taktiež zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v sume 511,67 EUR titulom čiastočného späťvzatia, ktorý dispozičný úkon žalobca zrealizoval na súdnom pojednávaní dňa 09.07.2021 ( dovtedy bol predmetom sporu v časti úrokov z omeškania peňažný nárok v sume 1.778,83 EUR, žalobca následne vo svojom prednese trval na žalobe čo do úroku z omeškania v sume 1.267,16 EUR), ktorý dispozičný úkon následne na súdnom pojednávaní dňa 01.10.2021 odvolal. K odvolaniu späťvzatia súd udáva, že späťvzatie je jednostranným procesným úkonom strany sporu, a jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície súdu, V prípade ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť ( uznesenie NS SR z 20.08.2010, sp. zn. ), preto súd na odvolanie späťvzatia žalobcom na pojednávaní dňa 01.10.2021 neprihliadal. Súd na základe uvedeného zastavil konanie o zaplatenie sumy 2.152,05 EUR titulom uplatnených úrokov z omeškania a o zaplatenie sumy 1.200,- EUR titulom nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd rozhodol, že o vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku bude následne rozhodovať vyšší súdny úradník v súlade s aktuálnym znením o súdnych poplatkoch rovnako ako o žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov samostatným uznesením.

32. Po vykonanom dokazovaní súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.267,16 EUR titulom úrokov z omeškania a sumy 80,- EUR titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie sumy 2.152,05 EUR titulom uplatnených úrokov z omeškania a o zaplatenie sumy 1.200,- EUR titulom nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa a 145 pre späťvzatie žalobcu v tejto časti zastavil a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33.O trovách konania súd rozhodol podľa a (ďalej len ,P"),

34.Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35.Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37.Žalobca sa v spore domáhal zaplatenia sumy úrokov z omeškania v celkovej výške 3.419,21,- EUR a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 2.440,- EUR, spolu sa domáhal zaplatenia sumy 5.859,21 EUR. Žalobca mal úspech čo do priznanej sumy 1.347,16 EUR. Súd je toho názoru, že žalobca v spore zavinil zastavenie konania o zaplatenie sumy 1.640,38 EUR a sumy 1.200,- EUR, hoci v čiastočnom späťvzatí súdu tvrdil, že k späťvzatiu došlo z toho dôvodu, že žalovaný tieto sumy žalobcovi zaplatil v januári 2021, teda po podaní žaloby na súd. Tvrdil, že hmotnoprávne svedčí žalobcovi dôvod na späťvzatie žaloby v danom rozsahu, ktoré tak svojím hmotnoprávnym konaním zavinil žalovaný a keby žalovaný plnil dobrovoľne na základe exekučného titulu v čase pred podaním žaloby v tomto konaní, potom by mohol túto námietku účinne v konaní použiť a docieliť zamietnutie žaloby alebo jej späťvzatie so zavinením žalobcu. Žalovaný toto tvrdenie vyvrátil predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným v roku 2019 sa žalobca domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. zaplatenia istiny 11.966,60 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorili úrok

z omeškania a náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok dodávateľa žalovaného SEQ- MED s.r.o.. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva a nebolo to sporné, že uplatnenú pohľadávku odvodzoval v tomto konaní žalobca od dvoch zmlúv o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 a č. 20018/12/131, pričom v rámci príslušenstva uplatnil žalobca v tomto konaní úroky z omeškania z faktúr, ktoré boli postúpené týmito zmluvami a rovnako aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávok v celkovej výške 1.560,- EUR ( 39 x 40,- EUR). Platobným rozkazom z 18.04.2019, právoplatným 10.05.2019 bolo upomínacím súdom rozhodnuté tak, že žalobcovi o.i. boli priznané aj úroky z omeškania z faktúr, ktoré boli postúpené označenými zmluvami o postúpení pohľadávok ako aj nároky na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok z týchto faktúr. Je zrejmé, že z titulu tej istej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2018/06/73 si žalobca do čiastočného späťvzatia uplatňoval pohľadávku, o ktorej už súd právoplatne rozhodol v konaní sp. zn. aj v tomto spore. Žalobca tvrdí, že zobral žalobu čiastočne späť po tom, čo došlo k zániku záväzku jeho splnením žalovaným dňa 16.10.2020 a dňa 19.01.2021. Súd udáva, že ak by žalobca v tejto časti nezobral žalobu späť, tak na základe tvrdení, ku ktorým žalovaný v spore uniesol aj dôkazné bremeno by súd v tejto časti musel konanie zastaviť pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej podľa , v zmysle ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to teda prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá sa v odbornej verejnosti nazýva tiež prekážka res iudicata a ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa s poukazom na zastaví. Titulom späťvzatia z dôvodu premlčania úrokov z omeškania zobral žalobca žalobu späť aj o zaplatenie sumy 511,67 EUR. Žalobca tak zavinil zastavenie konania o zaplatenie celkovej sumy 3.352,05 EUR. Na základe uvedeného mal žalobca v spore úspech 22,99%, neúspech 77,01%, potom čistý úspech žalovaného prestavuje 54,02%, v ktorom rozsahu súd žalovanému aj priznal nárok na trovy konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa (ďalej len "), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.