Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/25/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej,

v právnej veci žalobcu: JUDr. E. Š., K. / predtým D. - G., spol. s r. o., IČO: X., K., zast.

advokátom Ľ. M. /, proti žalovanému: S. V. P., š. p., IČO: X., N., odštepný závod B., IČO: X.

X., K., B., o zaplatenie 2 211 190 Sk, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -97 zo dňa 15. januára 2009 v znení opravného uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. k. -106 zo dňa 16. 04. 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -97 zo dňa 15. 01. 2009 v znení opravného uznesenia č. k.

-106 zo dňa 16. 04. 2009 m e n í tak, že p o t v r d z u j e rozsudok

Okresného súdu v Bratislave IV č. k. -69 zo dňa 06. 05. 2008.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania a trovy

dovolacieho konania vo výške 1 159 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave rozsudkom č. k. -69 zo dňa

06. 05. 2008 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2 211 190 Sk

titulom úroku z omeškania a náhradu trov konania v sume 200 762 Sk.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou doručenou súdu

28. 03. 2006 uplatnil právo na zaplatenie sumy 2 211 190 Sk z omeškania s úhradou ceny

diela podľa zmluvy zo dňa 25. 10. 1993 za obdobie od 28. 03. 2002 do 06. 02. 2006.

Citoval rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -106, ktorým bol žalovaný

zaviazaný žalobcovi zaplatiť sumu 3 180 000 Sk titulom splátkového listu č. 2/95

zo dňa 23. 02. 1995 splatného 10. 03. 1995 vystaveného na základe zmluvy o dielo

zo dňa 25. 10. 1993. Citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. zo dňa 14. 09. 2005, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -106 potvrdený ako vecne správny. Konštatoval, že sumu 3 180 000 Sk

žalovaný zaplatil na základe exekučného príkazu dňa 06. 02. 2006. Na základe vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný sa do omeškania dostal, uplatnená výška

je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Podľa názoru prvostupňového súdu zánikom hlavného záväzku zaplatením sumy

3 180 000 Sk nezanikol nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky úroku

z omeškania, pretože tento nárok patrí žalobcovi od začiatku omeškania až do úplného

zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa

O odvolaní žalovaného, proti tomuto rozsudku, rozhodol ako súd odvolací, Krajský

súd Bratislava, rozsudkom č. k. -97 zo dňa 15. 01. 2009 tak, že rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV. č. k. -69 zo dňa 06. 05. 2008 zmenil tak,

že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť trovy konania žalovanému.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v danom prípade bol splátková list č. 2/ splatný

10. 03. 1995, a teda dlžník sa dostal do omeškania 11. 03. 1995 s úhradou finančného plnenia.

S poukazom na ustanovenie , konštatoval, že právo

sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, a že premlčaniu podliehajú

všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu na dobu neurčitú.

Poukázal na ustanovenie a konštatoval, že v prípade práv

vymáhateľných súdom sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku

ako takého. Konštatoval, že v danom prípade k zániku hlavného záväzku vzhľadom na jeho

splatnosť 10. 03. 1995 prišlo ku dňu 10. 03. 2005. Uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia

, ako aj z ustanovenia

úrok z omeškania predstavuje nárok oprávneného k vzniknutej pohľadávky v čase jej trvania.

Nakoľko sa žalobca domáhal priznania práva na úrok z omeškania žalobou doručenou súdu

28. 03. 2006, odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu

zamietol. Opravným uznesením č. k. -106 zo dňa 16. 04. 2009 opravil znenie

žalobcu.

Proti tomuto právoplatnému rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou v znení

opravného uznesenia č. k. -106 zo dňa 16. 04. 2009 podal dovolanie

v zákonnej lehote žalobca, podaním doručeným súdu 05. 06. 2009 s poukazom na ustanovenie

Právny nárok na zaplatenie úrokov z omeškania označil

za nespochybnený. S názorom odvolacieho súdu, že úrok z omeškania nie je možné priznať

z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania sa žalobca nestotožnil. Uviedol, že nevie

na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že k zániku hlavného záväzku došlo

10. 03. 2005. Poukázal na ustanovenie podľa ktorého záväzok

zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne, resp. tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže

pred týmto plnením zanikol už odstúpením veriteľa od zmluvy. Za nepravdivé preto

označil tvrdenie, že záväzok žalovaného voči žalobcovi zanikol 10. 03. 2005. Záväzok

žalovaného zanikol 06. 02. 2006 kedy bola istina žalobcu voči žalovanému exekučné

vymožená. Citoval ustanovenia podľa ktorého

pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti lehota začína plynúť dňom, keď bola

povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých práv ustanovená osobitná právna

úprava. Za nesporné označil, že dlžník porušil jeho povinnosť, keď neuhradil istinu do dňa

splatnosti, ale rovnako porušil jeho povinnosť, keď tak neurobil o mesiac, rok neskôr v lehote

stanovenej v súdnom rozhodnutí a podobne. Zákon nehovorí, že by premlčacia lehota začala

plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená po prvý raz. Nakoľko je zákonom daná

všeobecná premlčacia lehota 4 roky, je nesporné, že veriteľovi bude môcť súd priznať spätne

úroky len po uplynutí, posledné štyri roky omeškania dlžníka pred podaním žaloby

/ /, čo však znamená zároveň to, že by súd nemohol priznať

úroky z omeškania uplatnené žalobou po uplynutí 4 rokov od prvého porušenia práva

dlžníkom, t. j. od splatnosti istiny. Žalobca má za to, že kapitalizované úroky z omeškania

sú každým dňom v inej výške, a každým dňom sa stávajú zročnými v inej výške, a preto

ich každý deň možno uplatňovať po prvý raz na súde. Ide o samostatný nárok veriteľa voči

dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, jedná sa o sankciu voči dlžníkovi, ktorý porušil svoju

primárnu povinnosť, v tomto prípade uhradiť záväzok riadne a včas. Skutočnosť, že úroky

z omeškania sa premlčujú samostatne podľa žalobcu možno odvodiť aj z ustanovenia

, podľa ktorého sa premlčujú v troch rokoch, pričom

neuvádza, že by sa mali úroky premlčovať v inej ako štvorročnej lehote

/ § 397 Obch. zák. / Z uvedeného žalobca teda za zrejmé považuje, že úroky z omeškania

sa nepremlčia spolu s hlavným záväzkom. V neposlednom rade žalobca tvrdí, že premlčacia

doba prestala plynúť keď veriteľ za účelom uspokojenia jeho práva zaplatenie istiny hlavného

záväzku sa domáhal na súde / rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. -106

zo dňa 01. 04. 2004 a potvrdzujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. zo dňa 14. 09. 2005, ktorým súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny

3 180 000 Sk /. Na základe uvedených skutočností podľa žalobcu odvolací súd nesprávne

posúdil námietku premlčania a domnieva sa, že súd môže tento nárok priznať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa prejednal dovolanie

žalobcu ako podané v zákonnej lehote / § 240 O. s. p /, spĺňajúce náležitosti dovolania

/ / podľa s tým, že prípustnosť je daná ustanovením

Z predložených dôkazov nie je sporné, že žalovaný sa do omeškania splatením istiny

3 180 000 Sk, z ktorej žalobca nárok na úrok z omeškania uplatňuje, dostal. Túto skutočnosť

potvrdzujú rozhodnutia súdu aj odvolacieho právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. zo dňa 14. 09. 2005 a aj fakt, že suma 3 180 00 Sk

bola vymožená exekučne. Žalovaný výšku nároku na úrok z omeškania nespochybňoval

a odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil iba z dôvodu vznesenej námietky premlčania

žalovaným.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalobcu je, či odvolací súd

rozhodol v súlade so zákonom, keď prvostupňové rozhodnutie zmenil a nárok na úrok

z omeškania z istiny 3 180 000 Sk uplatnený od 28. 03. 2002 do 06. 02. 2006 žalobou

doručenou súdu dňa 28. 03. 2006 z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania

žalovaným zamietol.

Úroky z omeškania so splatením peňažného záväzku sú náhradou škody za stratu

možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká za každý

deň omeškania. Úroky za každý deň sú samostatným právom, ktoré sa samostatne

premlčujú. Z ustanovenia vyplýva, že ak zákon neustanovuje

pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. V danom prípade je premlčacia doba

štyri roky a predmetom návrhu sú úroky z omeškania vyúčtované za obdobie od 28. 03. 2002

do 06. 02. 2006, t. j. 1 410 dní. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žalobou podanou

dňa 28. 03. 2006 nárok na úroky z omeškania od 28. 03. 2002 podal v štvorročnej dobe,

teda s poukazom na ustanovenie včas. Konajúci súd

v dôvodoch rozhodnutia správne citoval ustanovenie , ,

podľa ktorého sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Správne

uviedol, že v prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže

na moment splatnosti záväzku ako takého. Konajúci súd pochybil keď uviedol, že k zániku

hlavného záväzku vzhľadom na jeho splatnosť 10. 03. 1995 prišlo ku dňu 10. 03. 2005.

Zánik záväzku upravuje ustanovenie , z ktorého ustanovenia

odsek 2./ vyplýva, že záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ku ktorému neskorému

plneniu dlžníka v danom prípade došlo až 06. 02. 2006 úhradou žalovanej sumy realizovanej

výkonom práva na základe právoplatného rozhodnutia. Fakt kedy došlo k zániku záväzku

zaplatiť sumu 3 180 000 Sk / označeného prvostupňovým súdom ako hlavný záväzok /,

z ktorej sumy je predmetný nárok na úrok z omeškania uplatnený, je pre posúdenie

premlčania bezpredmetný. Nárok na úrok z omeškania je samostatným právom, preto

keď žalobca nárok na úrok z omeškania za obdobie od 28. 03. 2002 do 06. 02. 2006 uplatnil

žalobou doručenou súdu 28. 03. 2006, uplatnil tento nárok v štvorročnej premlčacej dobe,

a teda ide o nárok uplatnený v zákonnom stanovenej lehote.

Na základe takto posúdeného právneho a skutkového stavu Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu označil za právne dôvodné a s odkazom na ustanovenie

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdil

rozhodnutie prvostupňového súdu.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení

s ustanovením , v spojení s ustanovením tak, že žalobcovi

priznal trovy v odvolacom konaní vo výške jedného úkonu za právnu pomoc vyjadrenie

k odvolaniu vo výške 579,56 Eur, jeden úkon a režijný paušál v dovolacom konaní vo výške

jedného úkonu za právnu pomoc 579,56 Eur, spolu 1 159,12 Eur.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2010

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková