Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-25Cb-210-2017.pdf
PDF · 161.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-25Cb/210/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne MDM PROPERTY, s. r. o., so sídlom Dorastenecká 1, Bratislava 831 07, IČO: 47 619 139, zastúpenej Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava 821 05, IČO: 36 868 221, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, zastúpenej FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 10.784,02 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 10.784,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 06.12.2017 do 31.12.2022, s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2023 do 30.06.2023, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2023 do 31.12.2023, s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2024 do 30.06.2024, s úrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2024 do 31.12.2024 a s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa (pôvodná žalobkyňa bola AMH, s. r. o., IČO: 44 550 987; súd zmenu na strane žalobkyne povolil uznesením sp. zn. 25Cb/210/2017 zo 04.06.2019 a ďalšiu menu na strane žalobkyne súd pripustil uznesením sp. zn. B1-25Cb/210/2017 z 28.01.2025) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 06.12.2017, ktorej zmenu súd pripustil na pojednávaní konanom 09.04.2025 (zmena sa týkala úrokov z omeškania), domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 10.784,02 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že strany sporu medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO Extra č. 6 586 310 184, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla O. B S.: J I.: N (ďalej aj „poškodené motorové vozidlo“ alebo „motorové vozidlo“). Dňa 08.10.2016 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej vznikla na predmete poistnej zmluvy škoda. Škodová udalosť bola žalovanej riadne nahlásená a žalovanou zaregistrovaná pod číslom 9563454728. Následne žalovaná listom zo 04.07.2017 žalobkyni oznámila, že škodová udalosť bola likvidovaná bez poskytnutia poistného plnenia, pretože poškodenia vozidiel nezodpovedajú popisovanému nehodovému deju. Motorové vozidlo bolo opravené AMH SERVICE, s. r. o., IČO: 46 042 938, pričom táto za opravu vystavila faktúru č. 2017_02012 z 02.02.2017 znejúcu na sumu 11.351,60 eura bez DPH. Od tejto sumy žalobkyňa odpočítala spoluúčasť vo výške 5 % (567,58 eura) a
výsledná suma je 10.784,02 eura. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že rozsah a charakter poškodenia vozidiel nezodpovedá popisovanému nehodovému deju. Dopravná nehoda bola riadne oznámená a zadokumentovaná políciou. Uplatnila si preto proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 10.784,02 eura spolu s úrokmi z omeškania, ako aj náhradu trov konania. K žalobe priložila návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO extra - produkt č. 574 (ďalej len „poistná zmluva“), poistku č. 6 586 310 184 zo 17.09.2015, vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti zo 04.07.2017, žiadosť o prešetrenie likvidácie škodovej udalosti spolu s podacím lístkom, zápisy o poškodení, faktúru č. 2017_02012 z 02.02.2017, kalkuláciu opravy č. 669.
2. Na základe výzvy súdu uznesením sp. zn. 25Cb/210/2017 z 22.06.2018 sa žalovaná vyjadrila k žalobe žalobkyne. Vo vyjadrení zo 04.09.2018 žalovaná uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený, nedôvodný a bez právneho základu. Žalobu žalobkyne označila za nespĺňajúcu kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Podľa žalovanej absentuje aj preukázanie kauzálneho nexusu. Poukázala na oznámenie zo 04.07.2017, z ktorého sa žalobkyňa dozvedela zdôvodnenie neposkytnutia poistného plnenia. Žalobkyňa bola informovaná, že nárok na poistné plnenie jej nevznikol z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi uplatňovaným nárokom a príslušnou škodovou udalosťou. V rámci šetrenia poistnej udalosti postupovala v súlade so závermi znaleckého posudku, ktorý si dala vypracovať. K vyjadreniu priložila elektronickú správu medzi stranami sporu, ako aj znalecký posudok XX/XXXX číslo úkonu: 46/2017 z 29.06.2017.
3. Zo znaleckého posudku (ako je listina označená) XX/XXXX č. 46/2017 z 29.06.2017 vyplýva, že popisovaný priebeh údajného nehodového deja, ktorý uviedol vodič U. O. je v plnom rozsahu z technického hľadiska neakceptovateľný. Plauzibilita (hodnovernosť) popisovaného deja je nulová. Pri údajnom náraze poškodeného motorového vozidla do ľavej zadnej časti neznámeho návesu bola preukázaná energetická nekorešpondencia, ktorá popisovaný náraz vylučuje. Z technického hľadiska možno na základe predložených podkladov konštatovať, že poškodenie motorového vozidla nevzniklo pri vzájomnom silovom pôsobení v popisovanom priebehu nehody, tzn. počas nárazu do zadnej časti neznámeho ukrajinského návesu.
4. K vyjadreniu žalovanej zaujala stanovisko žalobkyňa podaním z 03.06.2019. Nesúhlasila so závermi znalca, pretože tento vychádzal najmä z popisu priebehu nehodového deja uvedeného v oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia z 05.03.2017 a z dotazníka pre účastníka poistnej udalosti z 29.03.2017. Tieto dokumenty sú vypracované vo forme formulárov a obsahujú len stručné odpovede na predtlačené otázky. Nemožno preto dospieť k jednoznačnému záveru o nemožnosti vzniku poškodenia predmetu poistenia v dôsledku dopravnej nehody z 08.10.2016. K poškodeniu motorového vozidla došlo v čase platnosti poistnej zmluvy, ktorou bolo toto vozidlo poistené, v dôsledku čoho vznikol poistenému nárok na poistné plnenie.
5. Na pojednávaní konanom 05.06.2019 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Žalovaná poukázala na nedostatočnú špecifikáciu škodovej udalosti. Tvrdenia vodiča motorového vozidla sú v protiklade s dôkazmi a znaleckým posudkom. S predloženými dôkazmi je v protiklade aj popis vzniku škody. Nedošlo k náhodilosti, pričom mohlo dôjsť aj k výlukám alebo kráteniu poistného plnenia.
6. Na pojednávaní konanom 26.06.2019 vypočul súd ako svedka vodiča motorového vozidla - U. O.. Motorové vozidlo bolo v servise a svedok ho mal doniesť do Z., pričom pri prevoze došlo k dopravnej nehode. Svedok uviedol, že sa ponáhľal, chcel predbehnúť kamión, všimol si vozidlo oproti, tak sa zaradil späť a narazil do kamióna. Miesto dopravnej nehody je dlhá rovná cesta, často sú tam kamióny v podvečerných hodinách po oboch stranách cesty. Svedok popísal aj priebeh nehody tak, že vrazil do zadnej časti kamióna, keď chcel kamión predbehnúť, avšak musel sa za kamión opätovne zaradiť, pretože oproti išlo vozidlo a nestihol dobrzdiť. Po náraze išiel chvíľu za kamiónom, po pár metroch zastavil - vozidlo prestalo reagovať, zavolal políciu. Po príchode polície tam už kamión nebol. Snažil sa odpojiť batériu vozidla, pretože začala dymiť. Na fotografii č. 1 na strane 11 znaleckého posudku L.. G. je poškodené motorové vozidlo po nehode, ktoré sa nachádza za miestom nehody. Kamión nemenil smer jazdy, mal výstražné svetlo (niekoľko sto metrov od miesta odbočovania), chcel odbočovať doprava. Od miesta na fotografii chcel vodič kamióna odbočovať doprava odhadom 100 až 200 metrov. Svedok vylúčil, že vypĺňal dotazník (strany 6,7,8,9 - 6 strana posudku L.. O.), pričom ich mohol vyplniť jeho kolega, ktorému uviedol okolnosti škodovej udalosti. Miesto nárazu bolo niekoľko desiatok metrov
dozadu naspäť oproti pozícii ako je na strane 11 znaleckého posudku L.. X. V dotazníku na strane 7 posudku L. je odbočka zakreslená zle, pretože je ďalej, odhadom 100 až 200 metrov. Po pojednávaní bol súdu predložený likvidačný spis žalovanej.
7. Žalobkyňa súdu predložila znalecký posudok č. 3/2020 z 13.03.2020 vypracovaný L.. M. Y.. Znalec v posudku dospel k záveru, že 08.10.2016 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo špecifikované v bode 1. tohto rozsudku. Poškodené motorové vozidlo po prerušení predchádzania narazilo zozadu svojou pravou časťou do ľavej zadnej časti návesu návesovej súpravy. Po náraze poškodené motorové vozidlo zotrvalo v pohybe na dráhe do zastavenia 8 až 9 metrov a zastavilo v priestore ľavej časti pravého jazdného pruhu vozovky. Konštatoval tiež, že je technicky vylúčená konečná postretová poloha poškodeného motorového vozidla pri pravom okraji vozovky tak, ako bola zadokumentovaná na policajných fotografiách.
8. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 02.09.2020. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala okolnosti vzniku škody, ku škode mohlo dôjsť inak, prípadne mohlo byť vozidlo aj úmyselne poškodené, a teda nie je preukázaný kauzálny nexus. Znalecký posudok predložený žalobkyňou označila za arbitrárny, trpiaci formálnymi nedostatkami. Medzi svedeckou výpoveďou a dotazníkom sú rozdiely, nesedí rýchlosť poškodeného motorového vozidla. Úlomky z motorového vozidla sa nachádzajú na fotografii vyhotovenej políciou, čo je nelogické, keďže motorové vozidlo prešlo po náraze 8 až 9 metrov.
9. Na pojednávaní konanom 13.11.2020 súd vypočul znalca L.. Y.. Znalec uviedol, že náraz spôsobil posunutie súpravy a poškodené motorové vozidlo zostalo na ceste. Vodič ho musel odtiahnuť preč, nemohlo stáť uprostred cesty. Po náraze poškodené motorové vozidlo ostalo stáť po 8 až 9 metroch a potom sa posunulo. Vozidlo nemohlo byť v pohybe ešte ďalších 30 metrov a nemohlo byť zastavené v polohe ako je na strane päť v jeho znaleckom posudku. Úlomky a EČV odpadnú hocikedy. To, že vozidlo bolo posunuté po náraze mu povedal vodič U. O.. Vylúčil, že škoda mohla vzniknúť v inom čase a na inom mieste.
10. Na pojednávaní konanom 12.10.2022 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalovaná poukázala na posudok L.. A.. Podľa jej názoru došlo k nastrojeniu škodovej udalosti. Znalecký posudok L.. Y. vylúčil polohu motorového vozidla po škodovej udalosti ako bola zaznamenaná policajnou hliadkou, a teda z tejto fotografie nevychádzal, čo neozrejmil. Škodová udalosť tak ako ju opísala žalobkyňa prebehnúť nemohla.
11. Napokon súd nariadil pojednávanie na 04.11.2022. Žalovaná trvala na tom, že znalecký posudok L.. Y. nie je objektívny, a preto je potrebné vychádzať z posudku L.. R.. Žalovaná pri odmietnutí plnenia vychádzala zo samotného inštitútu poistnej udalosti, a teda v danom prípade nešlo o náhodnú poistnú udalosť. Ak charakter poškodení nesúhlasí s popisovaným skutkovým dejom, tak nemôže ísť o náhodnú poistnú udalosť. Ak nebola preukázaná príčinná súvislosť, nebola preukázaná ani náhodnosť poistnej udalosti. R. Y. si na základe vlastnej úvahy bez relevantnej skutočnosti vyvodil záver, že výsledná poloha poškodeného motorového vozidla nebola výslednou polohou, ale motorové vozidlo tam bolo presunuté niekoľko metrov. Žalobkyňa uviedla, že hodnoty uvádzané vodičom nemožno brať doslovne, ide o jeho subjektívne vnímanie. Po náraze vozidlo prešlo zotrvačnosťou istú vzdialenosť, presunulo sa zo stredu vozovky ku kraju. Po odstavení už nedošlo k manipulácii s vozidlom. Žalovaná s uvedeným nesúhlasila, tvrdila manipuláciu s vozidlom, čo uviedol sám znalec L.. Y.. Je nemysliteľné, aby časti vozidla boli vzdialené meter od vozidla, ktoré je vo finálnej pozícii. Žalobkyňa tvrdila, že k udalosti došlo ešte pred odbočkou a poškodené motorové vozidlo je zadokumentované tiež pred odbočkou. Žalovaná namietala, že popis vodiča a uvádzané vzdialenosti vylučujú, aby ku škodovej udalosti došlo ešte pred odbočkou.
12. Vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 25Cb/210/2017 zo 07.12.2022 tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Proti označenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.
13. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob/16/2023 z 27.11.2024 vyššie označený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Na pojednávaní konanom 09.04.2025 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Podľa žalobkyne bolo preukázané, že k vzniku škody došlo náhodnou udalosťou, ktorá je krytá poistnou zmluvou a žalobkyňa má nárok na poskytnutie poistného plnenia. Neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnenie výluky. Žalovaná tvrdila, že skutok ako bol opísaný sa nestal. Ak sa skutok nestal nemožno hovoriť o poistnej udalosti, pri ktorej by sa následne mala skúmať náhodilosť skutkového deja. Popis skutkového deja nezakladá nárok na poskytnutie poistného plnenia. Bolo vylúčené, že ku škode došlo spôsobom ako bola opísaná; nemôže ísť o poistnú udalosť. Poukázala na poistné podmienky, ktoré vylučujú vyplatenie poistného plnenia, pretože došlo k porušeniu povinnosti poskytnúť dôkaz o vzniku poistnej udalosti. Škoda vznikla pri inej udalosti než bola opisovaná zo strany žalobkyne. V takom prípade je dôvodné krátenie poistného plnenia o 99 % vzhľadom na povahu porušenia povinnosti žalobkyne. Namietla premlčanie úrokov z omeškania, ktorých sa dotýka zmena žaloby, pretože žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania pevnou sadzbou, ktorá platí počas celej doby omeškania. Žalobkyňa argumentovala tým, že nehodový dej bol preukázaný. Ak aj nastali rozpory vo výpovedi svedka, tak nejde o porušenie povinnosti poisteného s vplyvom na vznik poistnej udalosti. Poistné podmienky sú v rozpore so zákonnou úpravou. Spôsob uplatnenia úrokov z omeškania zmenený nebol.
15. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporná oprávnenosť postupu žalovanej, ktorá nepriznala žalobkyni poistné plnenie. Presnejšie vo vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti z poistnej zmluvy číslo 6586310184/5749004766 XX.XX.XXXXJ zo 04.07.2017 žalovaná uviedla, že zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia technicky nezodpovedá popisovanému vzniku poistnej udalosti. Škoda bola odložená bez finančného vyrovnania ako bezpredmetná.
16. Súd osobitne neuvádzal argumentáciu a listinné dôkazy k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne, pretože túto považuje za danú. Žalobkyňa súdu predložila potvrdenie o predčasnom ukončení zmluvy č. UZF/15/02435, ktoré vydala ČSOB Leasing, a.s. 04.11.2020. V tomto potvrdení spomenutá spoločnosť uviedla, že zo strany žalobkyne boli splnené všetky podmienky predčasného ukončenia uvedené vo Všeobecných zmluvných podmienkach, a preto bola zmluva dňom 27.09.2017 ukončená. ČSOB Leasing, a.s. potvrdila, že voči žalobkyni neeviduje žiadne pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy č. UZF/15/02435. V prípade poistenia predmetu zmluvy prostredníctvom individuálnej poistnej zmluvy súhlasila s ukončením vinkulácie poistného plnenia v prospech ČSOB Leasing, a.s. ku dňu ukončenia zmluvy. Z predloženého listinného dôkazu tak dostatočne vyplýva, že ČSOB Leasing, a.s. neeviduje žiadne záväzky a s devinkuláciou súhlasí, čím je aktívna vecná legitimácia žalobkyne daná a námietka žalovanej nedôvodná. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne nespochybnil ani odvolací súd, pričom platí, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobkyne), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju strany sporu nenamietajú. To, že sa odvolací súd výslovne k vecnej legitimácii nevyslovil, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Zároveň súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. 17. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
18. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
19. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
20. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
24. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
26. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 27. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
28. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
29. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
30. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
33. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
34. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.
35. Z § 788 Občianskeho zákonníka (bod 17. tohto rozsudku) vyplýva, že poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého poistného rizika. Počas celej doby trvania poistenia je poistený povinný dodržiavať zákonom uložené a zmluvne dohodnuté povinnosti. Povinnosti poisteného a prípadná sankcia za ich nedodržanie sú obsiahnuté v § 799 a v § 809 Občianskeho zákonníka, pričom platí, že vedomé porušenie povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti znamená, že poistený mal vedomosť o tom, že porušenie povinností môže viesť k vzniku poistnej udalosti alebo zväčšiť rozsah jej následkov.
36. Žalovaná argumentovala okrem iného tým, že v danom spore nejde o náhodnú udalosť ako základnú podmienku podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Podľa článku I ods. 1 písm. a) osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel č. 356 (ďalej len „OPP“) sa základné poistenie vzťahuje na poškodenie, zničenie vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou udalosťou, s výnimkou výluk výslovne uvedených v príslušných dokumentoch uvedených v spomenutom článku. Podľa článku II ods. 1 a 2 OPP poistnou udalosťou je náhodná udalosť špecifikovaná v článku I OPP, ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Poistnou udalosťou však nie je, ak bola takáto udalosť spôsobená úmyselným konaním poisteného, poistníka alebo z podnetu niektorého z nich. V článku III OPP sú následne uvedené výluky z poistenia. V poistnej zmluve si jej účastníci dohodli typ poistenia B. Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel eurokasko extra č. 910 (ďalej len „zmluvné dojednania“) v článku III upravujú, že typ základného poistenia vozidiel B sa vzťahuje na krádež a lúpež vozidla v rozsahu OPP č. 206, ďalej na poškodenie alebo zničenie vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP č. 106, OPP č. 356 a č. 206 alebo v zmluvných dojednaniach č. 910. Výluky upravuje článok V zmluvných dojednaní. Žalovaná neuplatnila žiadnu z výluk, ktoré sú uvedené v OPP a zmluvných dojednaniach. Žalovaná neuplatnila ani výluku podľa VPP MP 106 (všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb).
37. Daná škodová udalosť teda spadá pod dojednané poistné riziko, na ktoré sa vzťahuje základné poistenie vozidiel vymedzené v článku I OPP a pod jeho vplyvom došlo k vzniku majetkovej ujmy - škody na motorovom vozidle.
38. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaná neuplatnila žiadnu výluku uvedenú vo vyššie označených dokumentoch. Udalosť označila ako „nenáhodilú“ z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti, ktorú vyvodila zo záverov A.. Pojem náhodnej udalosti súd definoval v bode 35. tohto rozsudku, a preto je zrejmé, že žalovaná nesprávne pod pojem náhodnej udalosti subsumuje nedostatočne preukázanú príčinnú súvislosť. Uvedené je dostatočne zrejmé z jej vyjadrení a predovšetkým nedostatok príčinnej
súvislosti bol aj dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia (bod 2. a 15. tohto rozsudku). Pre určenie nenáhodilosti škodovej udalosti, t. j. nastrojenia škodovej udalosti a tým pádom konštatovanie trestného činu chýba v spise podklad. Tvrdenia žalovanej o tom, že škodová udalosť je „nenáhodilá“ neobstoja.
39. Súd sa preto v nadväznosti na tvrdenia strán sporu zaoberal tým, či sú splnené podmienky, za splnenia ktorých má žalovaná povinnosť postupovať v súlade s poistnou zmluvou a dokumentami, na ktoré zmluva odkazuje. V danom spore je súd v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 1Cob/16/2023 z 27.11.2024; na toto rozhodnutie súd poukazuje a jeho odôvodnenie v celom rozsahu preberá. Ak je poškodenie vozidla spôsobené udalosťou kvalifikovanou ako „náhodná udalosť“ a nepatrí do vymedzených výluk z poistenia, poisťovňa nemá dôvod spochybňovať samotný vznik škody v súvislosti s nehodovým dejom. Prešetrovanie škodovej udalosti má smerovať iba k zisteniu, či škodová udalosť spadá pod dohodnuté poistné riziko. Ako už súd uviedol, škodová udalosť spadá pod dohodnuté poistné riziko, nie je možné uplatniť žiadnu výluku (žiadna výluka žalovanou uplatnená nebola) a pre určenie nenáhodilosti škodovej udalosti, t. j. nastrojenia škodovej udalosti, chýba v spise akýkoľvek podklad. Za daných okolností je nepriznanie poistného plnenia zo strany žalovanej nedôvodné a nesprávne.
40. Súd sa zaoberal posudkom L.. G. z 29.06.2017 č. 46/2017, ktorý ale nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti znaleckého posudku, pretože znalecká doložka neobsahuje vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súd preto na tento posudok prihliadal len ako na listinný dôkaz. Z podkladov na vypracovanie posudku vyplýva, že znalec nebol na mieste škodovej udalosti a vychádzal len z predložených listín a fotografií. Znalec zohľadnil aj fotografiu vyhotovenú políciou, na ktorej je poškodené motorové vozidlo v jeho konečnej polohe, pod vozidlom sú vytečené prevádzkové kvapaliny a v okolí sú plastové úlomky a tabuľka s EČV. Z fotografie vytečenej kvapaliny vyvodil, že k nárazu by muselo dôjsť tak, že kamión sa pohyboval po chodníku, čo vylúčil, pretože na chodníku sú rozmiestnené pouličné lampy. Odbočka, ktorú vodič poškodeného motorového vozidla ukázal detektívom je od pôvodného miesta vzdialená minimálne 250 metrov. Plauzibilita nehodového deja je preto podľa znalca nulová. Z technického hľadiska vylúčil náraz poškodeného motorového vozidla do ukrajinského návesu, pričom zdôraznil, že len mierne vybočenie ťahača by nespôsobilo vybočenie zadnej časti návesu ťahača. Pri deklarovanom náraze by náves nebol schopný prevádzky a poškodené motorové vozidlo by bolo trvalo zdeformované.
41. Vychádzajúc z likvidačného spisu žalovanej, táto listom informovala žalobkyňu, že 13.10.2016 registrovala nahlásenú škodovú udalosť a požiadala žalobkyňu o vyplnenie a doručenie tlačiva oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla s potrebnými dokladmi v zmysle pokynu. Žalobkyňa oznámenie vyplnila 06.02.2017, pričom v ňom uviedla, že škoda bola spôsobená pri predbiehaní nedobrzdením. V dotazníku z 29.03.2017 vodič poškodeného motorového vozidla uviedol, že kamión mal smerovku doprava do areálu, pričom vyzeral, že už odbáča, tak ho začal obiehať z ľavej strany. Vtedy kamión zmenil smer a rozhodol sa pokračovať rovno, vodič mal zošliapnutý plynový pedál a už nestihol zabrzdiť. V nákrese vodič zakreslil vozidlá pri odbočke. V ďalšom nákrese vodič dodal, že kamión okrem zmeny smeru jazdy aj zabrzdil, na čo nestihol reagovať a znovu urobil nákres vozidiel pri odbočke. Likvidačný spis obsahuje aj fotografiu poškodeného motorového vozidla, ktorú urobila polícia. Na fotografii je vozidlo zadnou časťou bližšie ku krajnici, prednou časťou od krajnice ďalej - uvedené popisuje aj znalec L.. Y. vo svojom posudku tak, že pravý bok vozidla je 0,9 metra vľavo od vodiacej čiary pravého okraja vozovky a ľavý bok vozidla 0,4 metra vpravo od úrovne stredovej čiary vozovky. Pod vozidlom sú vytečené prevádzkové kvapaliny, odpadnuté EČV a úlomky.
42. Po doručení odporu a znaleckého posudku vodič poškodeného motorového vozidla na pojednávaní uviedol iné okolnosti. Tvrdil, že kamión (kamión nemenil smer jazdy, mal výstražné svetlo niekoľko sto metrov a chcel odbočovať doprava) chcel predbehnúť, ale kvôli oproti idúcemu vozidlu sa musel zaradiť za kamión a nestihol dobrzdiť. Po náraze po pár metroch zastavil (vozidlo prestalo reagovať) a snažil sa odpojiť batériu lebo začala dymiť. Manipuláciu s vozidlom popísal tak, že sa snažil otvoriť kapotu a odpojiť batériu. Na policajnej fotografii je vozidlo za miestom nehody, ktorá sa stala. Vylúčil, že vypisoval dotazník, pretože to mohol vypísať jeho kolega, ktorému povedal o okolnostiach škodovej udalosti. Odbočka je reálne 100 až 200 metrov ďalej ako je nakreslená - smerom dozadu naspäť.
43. Znalecký posudok L.. M. Y. č. 3/2020 z 13.03.2020 uvádza simuláciu nárazu poškodeného motorového vozidla do návesu. Znalec vypočítal predpokladanú dráhu pohybu poškodeného motorového vozidla do zastavenia 8 až 9 metrov. Z nárazového prekrytia v mieste stretu a daných rýchlostí kamióna a poškodeného motorového vozidla technicky vylúčil konečnú postretovú polohu poškodeného motorového vozidla ako ju zadokumentovala polícia. Znalec dospel k jednoznačnému záveru, že k dopravnej nehode - škodovej udalosti skutočne došlo.
44. V rámci súdneho sporu je zrejmé, že medzi stranami sporu (a aj medzi znalcami) je nezhoda pri vzniku škody v súvislosti s nehodovým dejom. Podľa odvolacieho súdu ale poisťovňa nemá dôvod spochybňovať samotný vznik škody v súvislosti s nehodovým dejom. Prešetrovanie škodovej udalosti má smerovať iba k zisteniu, či škodová udalosť spadá pod dohodnuté poistné riziko (čo spadá) a v prípade, ak popisovaný priebeh nehody podľa názoru žalovanej nezodpovedá rozsahu a spôsobu poškodenia poistenej veci, je nevyhnutné pre účely dôvodného odmietnutia poskytnutia poistného plnenia zohľadniť iba skutočnosť, či z uvedeného dôvodu nepôjde o náhodnú udalosť (v danom spore ide o náhodnú udalosť), alebo táto okolnosť zakladá niektorú z výluk upravených v poistnej zmluve (resp. poistných podmienkach) - žiadna výluka aplikovaná nebola a ani nie je možné aplikovať žiadnu výluku. Žalovaná preto nemôže dôvodne odmietnuť poskytnutie poistného plnenia.
45. V rámci prešetrovacieho postupu má teda žalovaná zistiť a potvrdiť, či škodová udalosť spadá pod kryté riziko definované v poistných podmienkach, pričom ak by v danom prípade žalovaná vyhodnotila, že zo strany žalobkyne došlo k vedomému porušeniu povinností podľa § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka by dospela k záveru, že tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, žalovaná by bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy iba znížiť a to v závislosti od toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Konajúci súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že žalovaná síce na pojednávaní konanom 09.04.2025 tvrdila potrebu zníženia poistného plnenia o 99 %, avšak splnenie podmienok podľa § 799 Občianskeho zákonníka nepreukázala. Žalovaná neuviedla a nepreukázala, že v danom spore žalobkyňa vedome porušila povinnosť dať pravdivé vysvetlenie o vzniku škodovej udalosti a rozsahu jej následkov, a že toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Nie sú preto dané dôvody zníženia poistného plnenia a navyše v oznámení o poistnom plnení žalovaná neaplikovala zníženie poistného plnenia. Okrem toho žalovaná pred ukončením šetrenia poistnej udalosti nevykonala úkony za účelom odstránenia rozporov v popísanom nehodovom deji, ale pristúpila k odmietnutiu poskytnutia poistného plnenia. Povinnosť poisťovne poskytnúť poistné plnenie je viazaná na vznik dohodnutej poistnej udalosti, pričom poisťovňa pri poskytovaní poistnej ochrany nemá a nemôže mať prehľad o vzniku udalostí, pre ktoré boli naplnené pojmové znaky poistnej udalosti, je tak nevyhnutné, aby mala dostatočné a včasné informácie pre vyšetrenie poistnej udalosti, okolností jej vzniku a následkov ňou spôsobených. Občiansky zákonník preto v § 799 ustanovuje poistenému povinnosti v oblasti zabezpečenia prísunu týchto informácií, a to oznamovaciu povinnosť, vysvetľovaciu povinnosť a dokladovaciu povinnosť. Osoba, ktorá má právo na plnenie, je teda povinná nielen oznámiť poistnú udalosť, ale aj podať o nej bližšie informácie, pričom vysvetľujúca povinnosť sa realizuje najmä prostredníctvom štandardizovaných formulárov poisťovní (dotazníkov), ktoré sa vyhotovujú pre jednotlivé typy poistných produktov, prípadne pre jednotlivé typy poistných udalostí. Občiansky zákonník nepozná v prípade porušenia vysvetľovacej povinnosti žiadnu osobitnú sankciu a za predpokladu splnenia zákonných predpokladov je preto možné využiť iba všeobecnú sankciu v podobe zníženia poistného plnenia. V prípade dokladovacej povinnosti osoba, ktorá má právo na plnenie, je povinná poisťovni poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť. Okruh dokladov, ktoré je poisťovňa oprávnená požadovať, je definovaný iba „potrebnosťou“ týchto dokladov, preto si môže vyžiadať nielen doklady, ktoré bezprostredne súvisia s nahlásenou udalosťou, ale aj iné doklady, ktoré s poistnou udalosťou nepriamo súvisia, alebo ktoré sa týkajú okolností uzavretia poistnej zmluvy. Poisťovňa môže požadovať aj doklady potrebné na overenie pravdivosti a úplnosti odpovedí poskytnutých poistníkom a poisteným pri uzatváraní poistnej zmluvy, aby preverila, či v danom prípade nie sú splnené podmienky na odmietnutie plnenia. V každom prípade by však doklady mali mať preukázateľnú súvislosť s uzavretým poistením a mali by smerovať k objasneniu, či je poisťovňa povinná plniť a v akom rozsahu. Zároveň musí byť poisťovňa pripravená zdôvodniť ich potrebnosť. Potom v prípade, ak v rámci prešetrovania poistnej udalosti vzniknú na strane poisťovne určité pochybnosti, táto má v rámci zákonom daných povinností poisteného možnosť od poisteného požadovať ďalšie vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti, ako aj doplnenie dokladov súvisiacich s poistnou udalosťou. Žalovaná takto nepostupovala, a preto nemôže poistné plnenie znížiť a v žiadnom
prípade ho nemôže nepriznať. Aj odvolací súd uviedol, že v priebehu konania nebolo preukázané vedomé porušenie povinností zo strany žalobkyne.
46. V súlade s odvolacím súdom konajúci súd poznamenáva, že žalovaná v konaní nesprávne argumentovala, že v danom spore nejde o náhodnú udalosť ako základnú podmienku podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa mylne domnievala, že nedostatočne preukázanú príčinnú súvislosť možno zahrnúť pod pojem „náhodná udalosť“ Z dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti preukazujúce, že by škodová udalosť bola spôsobená úmyselným konaním žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, alebo na ich pokyn. V danom spore nebola zo strany žalovanej preukázaná „nenáhodilosť“ škodovej udalosti.
47. Pokiaľ žalovaná odkázala na článok IX bod 2 písmeno d) VPP MP 106, že žalobkyňa nepredložila žalovanej dôkaz o vzniku poistnej udalosti, čo zakladá dôvod na uplatnenie výluky z poskytnutia poistného plnenia v zmysle článku IX bodu 8 VPP MP 106, tak použitie daného ustanovenia pre uplatnenie výluky z poistného plnenia nevyplýva z obsahu vyrozumenia k oznámeniu poistnej udalosti zo 04.07.2017. Okrem toho článok IX bodu 8 VPP MP 106 je neplatným pre jeho rozpor s § 799 Občianskeho zákonníka, ktorý má povahu kogentnej normy a obsahuje záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného. Chráni poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného plnenia je vylúčené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 152/2009). Z dôvodu neplatnosti článku IX bodu 8 VPP MP 106 pre rozpor so zákonom, nie je možné toto ustanovenie aplikovať a odôvodňovať nepriznanie poistného plnenia.
48. Skutočnosť, že predložené dôkazy a doklady zo strany žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, žalovaná vyhodnotila ako nepreukazujúce „tvrdený“ priebeh škodovej udalosti, nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť napĺňajúcu podmienky, že poistený/poistník si nesplnil povinnosť predložiť (poskytnúť) poisťovni dôkaz o vzniku poistnej udalosti a o rozsahu a príčine jej následkov.
49. V danom spore síce vznikli rozpory medzi stranami sporu pokiaľ ide o priebeh nehodového deja, avšak tieto rozpory neoprávňujú žalovanú neposkytnúť poistné plnenie. Vodič motorového vozidla A. O. označený v dotazníku pre účastníka škodovej udalosti, ktorý obsahuje v jeho závere podpis, na pojednávaní vyhlásil, že dotazník nevypĺňal, ale tak urobil jeho kolega, pričom informácie mal od neho. V dotazníku sú nákresy, kde vozidlá sú znázornené pri odbočke. Popis udalosti je, že kamión vyzeral, že už odbáča do areálu, pričom náhle zmenil smer a rozhodol sa pokračovať rovno. Ďalej je uvedené, že kamión okrem zmeny smeru zabrzdil. Znalec L.. G. sa v posudku zaoberal iba energetickou korešpondenciou nehodového deja, avšak neskúmal geometrickú korešpondenciu nehodového deja so zdokumentovaným poškodením vozidla. Vodič motorového vozidla - svedok na pojednávaní konanom 05.06.2019 poukázal na jeho manéver so snahou kamión predbehnúť, ktorý ale kvôli oproti idúcemu vozidlu, potrebe zaradiť sa späť do svojho pruhu a nedobrzdeniu skončil nárazom do zadnej časti kamióna. Po náraze išiel chvíľu za kamiónom a následne vozidlo prestalo reagovať. Odpájal baterku, pretože dymila. Znalec X/XXXX Y. vo svojom posudku č. 3/2020 dospel k jednoznačnému záveru, že konečná poloha poškodeného vozidla zadokumentovaná políciou je technicky vylúčená. Inými slovami, znalec L.. Y. dospel k záveru, že poškodené motorové vozidlo po náraze prešlo do zastavenia 8 až 9 metrov a zastavilo sa v priestore ľavej časti pravého jazdného pruhu vozovky. Vylúčil, že vozidlo zastalo pri pravom okraji vozovky. Znalec L.. Y. k tomu uviedol, že sa tak stalo konaním vodiča, pretože mu to povedal vodič motorového vozidla. Úlomky a EČV podľa znalca odpadne hocikedy. Poškodenie súčiastky podľa znalca určuje v akej polohe sa motorové vozidlo nachádzalo v čase nárazu. Dospel k záveru, že k dopravnej nehode došlo.
50. Odvolací súd uviedol, že okolnosť, že vozidlo odstavené pri príchode polície o 100 až 200 metrov od miesta nehody nemôže odôvodňovať tvrdenie znalca L., že išlo o „naaranžovanú situáciu“ a rovnako nemôže vyvrátiť závery o prípadnom zodpovedajúcom rozsahu poškodenia motorového vozidla v dôsledku uvádzanej škodovej udalosti. V prípade umelo zosnovanej situácie by sa jednalo o výluku z
poistenia (prípadne aj o trestný čin poistného podvodu), na ktorú, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná pri prešetrení poistnej udalosti nepoukázala a z vykonaného dokazovania ju nemožno vyvodiť. Okrem toho je zákonnou povinnosťou vodiča vozidla v súlade s § 66 ods. 2 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo znení účinnom v čase nehody, aby ako účastník dopravnej nehody vykonal opatrenia, aby sa neohrozila bezpečnosť cestnej premávky na mieste nehody. Táto povinnosť zahŕňa aj zabezpečenie viditeľnosti vozidla, čo môže zahŕňať jeho premiestnenie na miesto, kde nebude predstavovať nebezpečenstvo pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Zo strany vodiča mohlo dôjsť k dobrzdeniu a zastaveniu poškodeného vozidla. Nemôže byť tak na škodu žalobkyne, ak vodič motorového vozidla po kolízii „šiel chvíľu za kamiónom“, čo malo za následok umiestnenie motorového vozidla mimo miesta nehody, čo zodpovedá aj záveru znalca XX.. Y., že konečná poloha poškodeného motorového vozidla zdokumentovaná políciou bola technicky vylúčená.
51. V danom spore došlo k rozporom týkajúcim sa presného popisu nehodového deja. Táto okolnosť, ale neodôvodňuje nepriznanie poistného plnenia zo strany žalovanej. Súd znova opakuje, že ak je poškodenie vozidla spôsobené udalosťou kvalifikovanou ako „náhodná udalosť“ a nepatrí do vymedzených výluk z poistenia, poisťovňa nemá dôvod spochybňovať samotný vznik škody v súvislosti s nehodovým dejom. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní konanom 09.04.2025 uvádzala, že škodová udalosť ako bola popísaná sa nestala, tak opätovne len spochybňovala nehodový dej, čo podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je konajúci súd viazaný, nie je dôvodom pre nepriznanie poistného plnenia, ale zakladá len možnosť žalovanej za splnenia zákonných podmienok znížiť poistné plnenie.
52. Možno preto uzavrieť, že v danom spore nastala náhodná škodová udalosť (nemožno z ničoho vyvodiť nafingovanie poistnej udalosti), ktorá spadá do poistného krytia a nejde ani o výluku z poistenia. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť nepriznania poistného plnenia. Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod nepriznania poistného plnenia, t. j. nedôvodne odmietla poskytnúť požadované poistné plnenie. Naproti tomu žalobkyňa riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou autoservisu č. 2017_02012 z 02.02.2017. Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, keď po vzniku škodovej udalosti si uplatnila poistné plnenie a predložila doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalobkyňa má preto nárok na poistné plnenie a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie poistného plnenia v sume 10.784,02 eura žalobkyni; fakturovaná suma 13.621,92 eura s DPH, čo je 11.351,60 eura bez DPH - žalobkyňou odpočítaná 5 % spoluúčasť (567,58 eura) = 10.784,02 eura. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov ročne (v súlade s bodom 25. tohto rozsudku) zo sumy 10.784,02 eura. Úrok z omeškania súd priznal od požadovaného 06.12.2017, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 18. tohto rozsudku (podľa oznámenia o poistnom plnení bolo šetrenie ukončené 04.07.2017). Súd zároveň vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Súd sa nestotožňuje so žalovanou, že žalobkyňa požadovala úroky z omeškania podľa § 1 ods. 2 nariadenia, pretože toto z ničoho nevyplýva; žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a nie 9 % ročne a navyše v čase (žaloba bola podaná v roku 2017), kedy základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka bola 0 %.
53. Súd teda priznal žalobkyni aj úrok z omeškania v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia (bod 25. tohto rozsudku) nasledovne: úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 06.12.2017 do 31.12.2022, úrok z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2023 do 30.06.2023, úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2023 do 31.12.2023, úrok z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2024 do 30.06.2024, úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2024 do 31.12.2024 a úrok z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2025 do zaplatenia.
54. Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade nepriznania žiadneho plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ v § 797 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. Nedôvodné nepriznanie poistného plnenia resp. jeho zníženie nemôže poisťovateľovi poskytovať výhodu v podobe, žeby sa takýmto konaním nedostal do omeškania, pretože by mohlo dôjsť k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poistení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poisteného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poistenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný. Súd nevykonáva šetrenie škodovej udalosti. Jediný subjekt, ktorému Občiansky zákonník zveruje oprávnenie šetriť poistnú udalosť je poisťovňa. Súd v žiadnom prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti a tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže predstavovať skončenie šetrenia, keďže súd nie je orgánom nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť. Práve preto majú úroky z omeškania význam a súd ich musí priznať, keďže poisťovňa porušila svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť. Súd v konečnom dôsledku len preveruje správnosť postupu poisťovne. Opačný výklad by opomínal dopady, ktoré takýto výklad môže mať. Tu súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020, ktorých závery (hoci ide o povinné zmluvné poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa by mohla logicky bez sankcie oddialiť riešenie nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovňu“. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd, či ústavný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Takýto výklad sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy a konajúci súd ho kategoricky odmieta.
55. Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku premlčania k úrokom z omeškania, na ktoré sa vťahuje kvantitatívna zmena žaloby (bod 1. tohto rozsudku) - žalobkyňa žiadala vyšší úrok z omeškania než v žalobe, pričom tento vyšší úrok žiadala priznať od 01.01.2023, tak je námietka premlčania vznesená žalovanou nedôvodná. Záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, z ktorého vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie úroku z omeškania, je obchodným záväzkovým vzťahom, čo znamená, že pre posúdenie výšky úroku z omeškania, ako aj pre posúdenie námietky premlčania, je potrebné na rozhodovaný spor aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch. V rozsudku z 29.03.2010 sp. zn. 4Obdo/25/2009 najvyšší súd dospel k záveru, že úroky z omeškania so splatením peňažného záväzku sú náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká za každý deň omeškania. Úroky za každý deň sú samostatným právom, ktoré sa samostatne premlčujú. Z ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. V rozsudku z 18.08.2011 sp. zn. 2Obdo/36/2010 najvyšší súd uviedol, že právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. Uvedenému výkladu svedčí aj znenie ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na úrok z omeškania, ako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t. j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatností, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Porušením svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní, dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe (citované ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka), z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne 4 roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje. Rovnako tak v rozsudku z 31.07.2012 sp. zn. 2Obdo/23/2012 najvyšší súd skonštatoval, že správny je preto právny názor, že každým dňom omeškania vzniká nárok na úroky z omeškania, a teda i premlčacia doba začína a plynie v dĺžke podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka vždy od každého omeškaného dňa samostatne.
56. Súd rozhodujúci o žalobe žalobkyne sa v celom rozsahu stotožňuje s uvedenými právnymi závermi a zvýrazňuje, že právo veriteľa na úrok z omeškania z povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu je samostatným právom, ktoré vzniká samostatne za každý jeden deň omeškania dlžníka s plnením istiny, a aj pre premlčanie úroku z omeškania platí, že sa premlčuje samostatne vo vzťahu ku každej jednotlivej dennej splátke úroku z omeškania. Súd teda konštatuje, že nepremlčaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania je maximálne 4 roky bez jedného dňa, t. j. v danom spore sú úroky z omeškania požadované žalobkyňou vo vyššej sadzbe než žiadala v žalobe od 01.01.2023. Keďže zmena žaloby bola súdu doručená 10.03.2025, tak tento nárok celkom zjavne premlčaný nie je.
57. Súd teda uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.784,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 06.12.2017 do 31.12.2022, s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2023 do 30.06.2023, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2023 do 31.12.2023, s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2024 do 30.06.2024, s úrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.07.2024 do 31.12.2024 a s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 10.784,02 eura od 01.01.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
58. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore v konečnom dôsledku plný úspech, pretože súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.