Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: CALIUMI, a.s., so sídlom Záhradnícka č. 70, 821 08 Bratislava IČO: 44 936 311, zastúpeného spoločnosťou Weis & Partners, s.r.o., AK so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1024770260/2018 zo dňa 05.12.2018 a Daňového úradu Bratislava č. 101526816/2018 zo dňa 07.08.2018, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 1024770260/2018 zo dňa 05.12.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101526816/2018 zo dňa 07.08.2018, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume X.XXX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie september 2013, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume X.XXX.XXX,XX € a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX €.

2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za obdobie september 2013 z faktúry č. 2013001 zo dňa 27.09.2013 od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. za dodanie tovaru - solárnych panelov v sume X.XXX.XXX,XX €; z faktúr int. č. FPV1300001, FPV1300788 v celkovej výške XXX.XXX,XX € od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, USA za dodanie elektroniky (fotoaparáty s príslušenstvom a mobilné telefóny iPhone 5). Správca dane zaslal dňa 19.06.2014 na Daňový úrad Nitra, ktorý je miestne príslušný správca dane spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. dožiadanie č. 9104401/5/2898481/2014/HríM zo dňa 18.06.2014. V predmetnom dožiadaní požiadal o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu FROLIX SK, s.r.o. za účelom preverenia zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. 2013001, existencie a pôvodu tovaru až k výrobcovi tovarov, miesta skladovania a spôsobu prepravy a pod. Dňa 09.07.2014 prijal správca dane odpoveď na dožiadanie, súčasťou ktorej bola aj zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9401401/5/2148287/2014 zo dňa 23.05.2014 spísaná s bývalým konateľom spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. PhDr. B. O., PhD., ktorý sa do zápisnice o ústnom pojednávaní okrem iného vyjadril, že daňový subjekt FROLIX SK, s.r.o. mal pôvodne nadobudnúť predmetný tovar - solárne panely typu RIESEN ENERGY SYP 245S v množstve 42 109 ks od americkej spoločnosti BESTCENA.SK LLC, ktorá bola vtom čase registrovaná ako platiteľ

dane z pridanej hodnoty na Slovensku. PhDr. O., PhD. ďalej do zápisnice uviedol, že v júli 2013 odcestoval do USA, štát Florida, kde sa stretol s majiteľom spoločnosti TyBobo tech LLC, USA, pánom Murphy - Yu , ktorý mal ako investor riešiť projekt solárnych elektrárni v Rumunsku. Solárne panely, ktoré nakúpila spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. od daňového subjektu BESTCENA.SK LLC, mali byť ďalej dodané daňovému subjektu a spoločnostiam TyBobo tech LLC a UNEX Prakovce, a.s. Dodávateľská faktúra a odberateľské faktúry mali byť uhradené prostredníctvom zabezpečovacích zmeniek.

3.Ďalej žalovaný uvádzal, že pán PhDr. O., PhD. aj napriek tomu, že bol konateľom daňového subjektu aj spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., nepredložil žiadne dôkazy o nadobudnutí tovaru okrem faktúr a certifikátu bežne prístupného na intemetovej stránke, nepredložil doklady o preprave solárnych panelov od dodávateľa BESTCENA SK. LLC, záručné listy alebo iné relevantné doklady. Podľa jeho vyjadrenia mal s majiteľom skladu v Diakovciach, kde mali byť solárne panely skladované, len ústnu dohodu, ale nevedel presne uviesť, kto odovzdával tovar do skladu. Správca dane zaslal dňa 18.02.2014 daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 9104401/5/634348/2014/HríM zo dňa 17.02.2014, v ktorej okrem iného požiadal daňový subjekt aj o predloženie dokladov a dôkazov týkajúcich sa najmä uskutočneného zdaniteľného obchodu - nákup solárnych panelov podľa faktúry č. int. FP000001 od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., a to najmä, aby predložil doklady preukazujúce splnenie podmienok pre odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení podľa § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane okrem faktúr žiadne iné doklady preukazujúce napríklad uskladnenie, pôvod alebo prepravu tovaru od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., neuviedol správcovi dane žiadne konkrétne informácie týkajúce sa prepravy tovaru, uviedol iba meno vodiča, ktorý mal predmetný tovar prepravovať „Y.“, neuviedol napr. ŠPZ vozidla a nepredložil žiadny prepravný doklad alebo iný doklad preukazujúci prepravu tovaru a jeho prevzatie v mieste dodania.

4. Spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. mala nadobudnúť solárne panely od americkej spoločnosti BESTCENA.SK LLC, USA, ktorá bola vtom čase registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (americká spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ dane od 15.12.2011 do 15.07.2014, kedy jej bola zrušená registrácia z úradnej moci v zmysle § 81 ods. 4 zákona o DPH), a nákup solárnych panelov preukazovala faktúrou číslo 20132077 zo dňa 25.09.2013. Predmetné solárne panely mali pochádzať od čínskeho výrobcu Risen Energy co. Ltd. Rokovania o predmetnom obchode mali prebiehať na území USA a to za účasti pána W. Yu za dodávateľa a pána PhDr. B. O., PhD. za spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. Faktúra č. int. FP000001 mala byť vystavená na základe Kúpnej zmluvy medzi dodávateľom FROLIX SK, s.r.o. a daňovým subjektom zo dňa 25.08.2013, pričom túto zmluvu uzatváral PhDr. B. O., PhD. ako konateľ spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. a predseda predstavenstva daňového subjektu. Rozsiahlym preverovaním správcu dane sa dodanie solárnych panelov v celom reťazci dodávateľov a odberateľov nepotvrdilo. Podrobné výsledky preverovania a získané dôkazy správca dane uviedol v protokole aj v rozhodnutí č. 101526816/2018 zo dňa 07.08.2018. Kontrolou dokladov predložených daňovým subjektom správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt si v zdaňovacom období september 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr int. č. FPV1300001 - FPV1300788 v celkovej sume XXX.XXX, 80 € od dodávateľa BESTCENA.SK LLC, USA, za nákup elektroniky (fotoaparáty spoločne s príslušenstvom a mobilné telefóny typu „smartphone“ iPhone 5). Správca dane v rámci preverovania dodania uvedených tovarov zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov a dôkazov Číslo 9104401/5/634348/2014/HríM zo dňa 17.02.2014, v ktorej okrem iného požiadal daňový subjekt o predloženie dokladov a dôkazov týkajúcich sa nákupu tovaru od dodávateľa BESTCENA.SK LLC a aby predložil doklady preukazujúce splnenie podmienok pre odpočítanie dane.

5. Daňový subjekt na výzvu správcu dane reagoval, ale nepreukázal, akým spôsobom bola vykonaná preprava elektroniky do skladových priestorov v Diakovciach, svoje tvrdenie o prevzatí tovaru v skladových priestoroch nedoložil žiadnym dokladom alebo dôkazom, a hoci tvrdil, že tovar prevzali zamestnanci daňového subjektu, nevedel uviesť konkrétne mená zamestnancov. Okrem faktúr daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne iné doklady súvisiace s nakúpeným tovarom (napr. záručné listy, certifikáty kvality a originality a pod.). Preverovaním zdaniteľných plnení správca dane zistil, že k dodaniu tovarov tak, ako to deklaroval daňový subjekt, nedošlo. Nebol preukázaný pôvod tovaru, elektroniky, jeho preprava od dodávateľa ku konečnému odberateľovi, ani jeho skladovanie. Správca dane uviedol všetky dôkazy a zistenia súvisiace s nákupom a predajom elektroniky v protokole aj v rozhodnutí č. 101526816/2018 zo dňa 07,08.2018. Daňový subjekt tým, že si odpočítal daň z tovarov bez preukázania opodstatnenosti nároku na jej odpočítanie, porušil v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Námietku ohľadne znamienka „+“ možno považovať za opodstatnenú, avšak uvedenie znamienka „+“ v rozhodnutí nemá vplyv na výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu a nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Na základe dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu za zdaňovacie obdobie september 2013 nebol nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní v sume X.XXX.XXX,XX €, ale vlastná daňová povinnosť v sume XXX.XXX,XX €.

6. Daňová správa Spojených štátov amerických v odpovedi na žiadosť o MVI uviedla, že americká spoločnosť BESTECENA.SK LLC nemá žiadne americké daňové identifikačné číslo a nepodáva americké priznania k dani z príjmov. Spoločnosť BESTCENA.SK LLC je síce registrovaná v štáte Delaware, ale veľa štátov poskytuje registráciu spoločnostiam s pečaťou, apostilou, atď. Americká daňová správa ďalej uviedla, že takéto potvrdenia sú ľahko dostupné, avšak akékoľvek potvrdenie štátu a samotná štátna apostila neznamenajú americkú rezidenciu pre daňové účely. Vykonaným preverením bolo zistené, že spoločnosť BESTCENA.SK LLC je schránková spoločnosť, používaná je adresa registrovaného zástupcu, ktorý je len zástupcom pre účely prijímania a odovzdávania právnych listín, skôr než zástupcom, ktorý vykonáva obchodnú činnosť v mene daňového subjektu. Podľa americkej daňovej správy neexistuje žiadny náznak, že spoločnosť BESTCENA.SK LLC alebo nejaký z jej riaditeľov, funkcionárov alebo zástupcov sa fyzicky nachádza v Spojených štátoch amerických na adrese záznamu a podľa prieskumu americkej daňovej správy bolo zistené, že neexistuje žiadny náznak o prítomnosti alebo o akejkoľvek obchodnej činnosti spoločnosti BESTCENA.SK LLC v Spojených štátoch amerických. Meno uvedené v žiadosti (meno riadiaceho spoločníka spoločnosti, pána Murphy Yu) sa v záznamoch spoločnosti BESTCENA.SK LLC v záznamoch IRS, databáze štátu DELAWARE a ani v komerčne dostupnej databáze nenachádza. Americká. daňová správa v odpovedi uvádzala nielen informácie o tom, že na území USA sa nenachádzali štatutárni zástupcovia alebo iné osoby zastupujúce spoločnosť BESTCENA.SK LLC, ale v tomto prípade je dôležitou informáciou, že spoločnosť nemá žiadne americké daňové identifikačné číslo, nepodáva americké priznania k dani z príjmov, je to schránková spoločnosť, používaná je adresa registrovaného zástupcu, ktorý je len zástupcom pre účely prijímania a odovzdávania právnych listín.

7. Z dôvodu preverenia dodania solárnych panelov do Poľska spoločnosti BARGENA Sp. z.o.o. zaslal správca dane žiadosť o MVI, v ktorej požiadal poľskú finančnú správu o podrobné informácie týkajúce sa nadobudnutia tohto tovaru od daňového subjektu a zaslanie všetkých dokladov súvisiacich s touto vecou. Poľská finančná správa v odpovedi na žiadosť o MVI uviedla, že kontakt so spoločnosťou je zlý, napriek viacerým predvolaniam spoločnosť nepreberú listy, preto bola dňa 5.8.2014 deregistrovaná z registra IC obchodníkov. V súhrnnom výkaze priznala spoločnosť za 10/2013 IC nadobudnutie tovaru, ktoré bolo deklarované daňovým subjektom v hodnote XXX.XXX.XXX PLN. Z uvedenej odpovede vyplýva, že preverovaním spoločnosti BARGENA Sp. z.o.o. sa nadobudnutie tovaru od daňového subjektu, resp. jeho preprava do tejto spoločnosti, nepotvrdilo. Aj keď daňový subjekt namietal, že spoločnosť priznala intrakomunitáme nadobudnutie tovaru od daňového subjektu, nebolo preukázané, o aký tovar sa jednalo, nebolo preukázané, či k nadobudnutiu tovaru skutočne došlo, neboli predložené žiadne doklady, resp. dôkazy o nadobudnutí práve takého špecifického tovaru, ako sú solárne panely, ktoré mal daňový subjekt dodať poľskej spoločnosti. Absencia výpovede konateľov poľskej spoločnosti BARGENA Sp. z.o.o., resp. nepredloženie dokladov alebo iných dôkazov k nadobudnutiu tovaru, znamená absenciu dôkazu potvrdzujúceho tvrdenie, že k dodaniu tovaru došlo. Správca dane nebral do úvahy len skutočnosť, že spoločnosť BARGENA Sp. z.o.o. nespolupracuje so správcom dane, ale aj informácie získané preverovaním nadobudnutia tovaru spoločnosťou FROLÍX SK s.r.o. od spoločnosti BESTCENA.SK LLC a jeho dodania daňovému subjektu. Ide o celý reťazec spoločností, ktoré mali obchodovať so solárnymi panelmi, ale jednotlivé dodávky tohto tovaru neboli ani jednou zo spoločností preukázané.

8. Pri intrakomunitámom dodaní tovaru a uplatňovaní oslobodenia od dane nesie zodpovednosť za bezchybné uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodávateľ. Je predovšetkým na ňom, aby pre prípadnú kontrolu opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane urobil primerané opatrenia a zároveň aby odstránil prípadné podozrenie, že sa dodanie tovaru neuskutočnilo. Žalovaný poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C - 409/09 Teleos a vo veci C~ 184/05 Twoh International, v ktorých sa Súdny dvor EÚ zaoberal problematikou intrakomunitámych obchodov. Z vyššie uvedených rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplýva, že daňový subjekt musí okrem predloženia predpísaných dokladov preukázať aj splnenie podmienok na uplatnenie dodania tovaru s oslobodením od dane, teda nielen formálne deklarovať dodanie, ale presvedčiť daňovú správu, že bolo dodanie aj reálne uskutočnené. Pre

uplatnenie oslobodenia od dane podľa čl. 138 ods. l smernice 2006/112/ES a § 43 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že dodávateľ musí splniť nasledovné podmienky: právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a dodávateľ musí preukázať, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Šetrením správcu dane a prostredníctvom žiadostí o MVI sa jednoznačne preukázalo, že k dodaniu tovarov tak, ako ich deklaruje daňový subjekt, nemohlo dôjsť, pretože ani jedna spoločnosť nepredložila správcovi dane relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali opak, a ktoré by vyvrátili závery, resp. zistenia správcu dane. Správca dane si prostredníctvom MVI zabezpečil dôkaz od príslušných daňových orgánov, že poľská spoločnosť BARGENA Sp. z.o.o. si neplní svoje povinnosti, so správcom dane nespolupracuje a nepredložila žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľných obchodov s daňovým subjektom.

9. Podľa predložených dokladov preprava solárnych panelov zo Slovenska do Poľska mala byť zabezpečovaná spoločnosťou BARGENA Sp. z.o.o,, Prepravu mali vykonať šoféri rumunskej národnosti úžitkovými vozidlami do 3,5 tony. Na základe predložených CMR mali byť solárne panely prepravené asi 200-krát. Správca dane požiadal výzvou č. 9104401/5/135339/2015/HríbM zo dňa 23.01.2015 Prezídium Policajného zboru Národná kriminálna agentúra (PPZ ~ NKA) o zaslanie informácií, podkladov a zistených skutočností týkajúcich sa preverovania daňového subjektu. PPZ- NKA v odpovedi na žiadosť správcu dane č. ČVS:PPZ-465/NKA-FP-ZA~2014 zo dňa 03.02.2015 okrem iného uviedla, že z odpovede Národnej ústredne Europolu vyplýva, že čo sa týka prepravy solárnych panelov z Diakoviec (spot CALIUMI, a.s.) na územie Poľskej republiky do Waršavy, vykládka spoločnosť BARGENA Sp. z.o.o., k danej otázke boli vyťažení rumunskí občania, ktorí mali takúto prepravu uskutočňovať, pričom z celkového počtu 18 vodičov 11 vodičov uviedlo, že nemajú žiadnu vedomosť o prepravách pre daňový subjekt zo Slovenska do Poľska. Daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru spoločnosti BARGENA Sp. z.o.o. a účelovo sa snažil zavádzať správcu dane informáciami o zmene šoférov tesne pred vykonávaním prepravy solárnych panelov do Poľska a poukazovaním na jeho nevedomosti a dokladov o preprave omylom predložených správcovi dane pri daňovej kontrole. Navyše, ani v tomto prípade nepredložil dôkazy k svojim tvrdeniam.

10. Z výpovede Ing. Beláňa, ktorý je konateľom spoločnosti MARTEL SLOVAKIA, s.r.o., ktorá vykonáva elektromontážne práce vyplýva, že elektráreň SUNSOLEO na okraji mesta Sfantu Gheorghe v Rumunsku začali budovať na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou AKAMORI, SE so sídlom v Prahe na návrh Ing. Barcziho, ktorý mu navrhol, či by preňho nezrealizovali solárnu elektráreň v Rumunsku. Práce na stavbe realizovala spoločnosť MARTEN SLOVAKIA, s.r.o. svojimi zamestnancami. Podľa vyjadrenia Ing. Z. bolo v elektrárni namontovaných 8.736 ks solárnych panelov. Ich výrobcom bola čínska spoločnosť RISEN ENERGY Panely boli dovážané z prístavu Koper v Slovinsku, doviezlo ich okolo 20, 30 kamiónov. Panely neboli dovezené naraz ale priebežne v prvej polovici augusta 2013 a do 14 dní namontované na stavbe. V mesiaci september sa solárne panely nemontovali. Viac panelov nebolo v elektrárni namontovaných. Solárne panely objednával pán Z. u slovenskej spoločnosti ENERGOCOM z Košíc. Výstavba elektrárne bola ukončená do 31.08.2013. Do 28.08.2013 boli namontované všetky solárne panely a dňa 30.09.2013 bola stavba odovzdaná investorovi rumunskej spoločnosti SUNSOLEO. Výstavba ďalších solárnych elektrární nebola zrealizovaná. Ich realizáciu mala vykonávať spoločnosť MARTEL SLOVAKIA, s.r.o. Z výpovede Ing. Beláňa jednoznačne vyplýva, že solárne panely na výstavbu elektrárne v Rumunsku nedodala ani jedna spoločnosť figurujúca v reťazci dodávateľov deklarovaných daňovým subjektom.

11. Na pojednávanie s Ing. Beláňom sa obhajca obvineného nedostavil, pričom bol o termíne svedeckej výpovede vyrozumený poštovou doručenkou. Ing. Z. potvrdil informácie získané od Ing. Z., množstvo zabudovaných solárnych panelov, typ solárnych panelov, dodávateľov panelov a ďalšie skutočnosti súvisiace s výstavbou solárnej elektrárne SUNSOLEO v Rumunsku vrátane termínu ukončenia jej výstavby. Iné solárne elektrárne neboli postavené. Ing. Z. sa do zápisnice o výsluchu svedka ČVS:PPZ-465/NKA - FP-ZA-2014 vyjadril, že PhDr. O., PhD. nebol na výstavbe solárnej elektrárne SUNSOLEO nijako zaangažovaný. PhDr, O., PhD. vyhľadával rôznych investorov, avšak ku konkrétnej spolupráci nedošlo a výstavba fotovoltaickej elektrárne s celkovým výkonom 32,5 MW sa nezrealizovala. Dodávateľom fotovoltaických panelov bola spoločnosť POSSEID B&T, ktorá ich dodala spoločnosti SUNSOLEO SRL. Spoločnosť POSSEID B&T nakupovala panely od spoločnosti Questa Group sp. Z .o.o, Warszawa. Táto spoločnosť nakupovala panely od spoločnosti ENERGOCOM s.r.o., a spoločnosť ENERGOCOM s.r.o. nakupovala panely od spoločnosti INTEREUROPA D.D, Investorom na realizáciu

fotovoltaickej elektrárne bola podľa vyjadrenia Ing. Z. spoločnosť DANEX, s.r.o. Vedomosť o uskladnení solárnych panelov v sklade v Diakovciach Ing. Z. nemal, ani o tom, či boli daňovým subjektom nakúpené ďalšie solárne panely na ďalšiu výstavbu elektrárne SUNSOLEO. Ako uviedol Ing. Z., takýto postup ani nie je možný, lebo povoľovanie menovitého výkonu elektrárne by trvalo v Rumunsku minimálne 6 mesiacov. PhDr. B. O., PhD. sa vyjadril, že v júli 2013 odcestoval do USA, štát Florida, kde sa stretol s majiteľom spoločnosti TyBobo tech LLC, USA, pánom W. - Yu, ktorý mal ako investor riešiť projekt solárnych elektrární v L., avšak z vyjadrenia íng. Z. vyplýva, že táto spoločnosť nebola investorom pri výstavbe elektrárne SUNSOLEO v Rumunsku, takže vyjadrenie PhDr. O., PhD, považoval žalovaný za zavádzajúce, Z výpovede Ing. Z. vyplývalo, že daňový subjekt nemal podiel, resp. sa nezúčastňoval na výstavbe fotovoltaickej elektrárne, solárne panely neboli dodané daňovým subjektom ani iným subjektom v reťazci dodávateľov a odberateľov deklarovaných daňovým subjektom. 12. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval dodávateľov aj odberateľov tovarov deklarovaných daňovým subjektom v došlých aj vydaných faktúrach. Preverovaním bolo zistené a preukázané, že zdaniteľné obchody neboli uskutočnené tak, ako ich preukazoval daňový subjekt. Cieľom takýchto obchodných transakcií, založených len na fakturácii tovaru bez reálneho plnenia, bolo uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov. Na základe preukázaných zistení a dôkazov je možné vyvodiť jednoznačný záver, že vyššie citované spoločnosti si vzájomne vystavovali faktúry, ale konatelia reálne nevykonávali činnosti a nedodávali tovar uvedený na faktúrach. FR SR sa na základe vyššie uvedených skutočností stotožňuje so záverom správcu dane, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou FROLIX SK, s.r.o. za dodanie solárnych panelov ani z faktúr vystavených spoločnosťou BESTCENA SK. LLC za dodanie elektroniky, nakoľko neboli splnené ustanovenia § 49 -§ 51 zákona o DPH a následne sa nepotvrdilo ani dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ. Zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt bol súčasťou subjektov zapojených do obchodného reťazca so solárnymi panelmi a elektronikou, ktoré boli navzájom personálne aj ekonomicky prepojené. Celý obchodný reťazec bol personálne a ekonomicky prepojený cez osoby PhDr. B. O., PhD. (spoločnosť CALIUMI, a.s. FROLIX SK., s.r.o., UNEX Prakovce, a.s.) a O. W. (spoločnosť BESTCENA SK. LLC, CALÍUMI, a.s.). B. M.-Y. M., rumunský občan sa stal od 04.02.2014 štatutárnym zástupcom daňového subjektu, od 16.01.2014 predsedom predstavenstva spoločnosti UNEX Prakovce, a.s. a od 17.12.2013 konateľom spoločnosti FROLIX SK, s.r.o.

13. Záverom žalovaný poukázal na SR poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré judikovali rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, napr. rozsudky sp. zn. , , a i., a v ktorých najvyšší súd prijal záver k dôkaznému bremenu v tom smere, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný on sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Zároveň poukázal aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn, 2Sžf/l 1/2009 a sp. zn. . aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu

- žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (j e iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.“ Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Daňový subjekt si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, t. j. postupoval v rozpore § 24 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

14. Z rozsudkov Európskeho súdneho dvora (napr. rozsudok ESD C-37/95, C-268/83, C-98/98, C-169/04, C-16/00) vyplýva, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná iba v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súvisia s uskutočňovanými plneniami, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Nárok na odpočet dane na vstupe u prijatého tovaru alebo prijatých službách

vzniká iba v situácii, ak sú tieto prijaté plnenia súčasťou nákladov na uskutočnené plnenia, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane na vstupe. Moment vzniku práva na odpočítanie dane je spojený so vznikom daňovej povinnosti. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočet dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť (daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom poskytnutia služby alebo, ak bola prijatá platba vopred, daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby). Uvedené vyplýva aj z judikatúry ESD (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/87 ~ Genius Holding). Podľa rozsudku právo na odpočet sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, teda právo na odpočet dane nevzniká tým, že daň je uvedená na faktúre. Vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Formálne boli dodržané podmienky stanovené zákonom DPH, platiteľ predložil faktúry, avšak samotné doklady nepreukazujú reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení. Daňový subjekt mal a mohol predpokladať, že správca dane bude preverovať reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení a mal si k svojím tvrdeniam zaobstarať dostatok dôkazov na to, že tovar reálne kúpil a dodal odberateľom.

II.

Žaloba a námietky

15. Žalobca v svojej žalobe uvádzal, že správca dane vydal Protokol z predmetnej daňovej kontroly č. /HríM zo dňa 16.05.2016, ktorý bol klientovi doručený dňa 18.05.2016. Kontrola teda bola ukončená dňom doručenia protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k nemu, teda dňa 18.05.2016. Ako vyplýva z vyššie uvedeného v tomto prípade predmetná daňová kontrola trvala celkovo 903 dní, teda viac ako 2 roky a 5 mesiacov, z čoho bola celkovo prerušená 477 dní (prvý krát 48 dní a druhý krát 429 dní), teda viac ako 1 rok a 3 mesiace. Zistenia správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí vychádzajú takmer výlučne zo zistení získaných počas daňovej kontroly, ktorá bola zavŕšená vydaním Protokolu z daňovej kontroly č. 103147732/2016/9104401/HríM zo dňa 16.05.2016. Z dôvodu presiahnutia maximálne možnej povolenej doby na výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku bola predmetná kontrola vykonaná nezákonne a protokol z nej je nezákonne získaným dôkazom. Takýto záver uviedol aj sám žalovaný (Finančné riaditeľstvo SR) ako odvolací orgán vo svojom Rozhodnutí o odvolaní č. 100030584/2017 zo dňa 09.01.2017, ktoré sa síce týka žalobcu, ale zdaňovacieho obdobia september 2012. V predmetnom rozhodnutí je uvedené: „Podľa prepočtov FR SR bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2012 začatá dňa 21.12.2012 a ukončená dňa 20.05.2016, t. j. daňová kontrola trvala celkom 1 246 dni. Daňová kontrola bola prerušená od 08.10.2013 do 25.02.2016, t. j. 870 dní. Daňová kontrola trvala celkom 376 dní, teda dlhšie, ako predpisuje daňový poriadok, nebola ukončená do jedného roka od jej začatia, a preto protokol č. 103163380/2016 zo dňa 17.05.2016 nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť."

16. Žalobca preto namietal dĺžku daňovej kontroly , ktorá trvala 903 dní a teda presiahla zákonnú dĺžku ustanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Podľa aktuálnej judikatúry (napr.: Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ) v prípade, ak správca dane nedodrží zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly sú protokol o daňovej kontrole ako aj skutočnosti zistené počas daňovej kontroly nezákonné a nezákonné sú aj následné administratívne rozhodnutia ak z takéhoto protokolu vychádzajú, resp. ak vychádzajú zo zistení zistených počas takej nezákonnej kontroly. Zároveň poukázal na § 3 ods. 9 Daňového poriadku podľa ktorého: „Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ K žalobe dodal rozhodnutie Daňového úradu Nitra, č.k. 101862873/2018 zo dňa 21.09.2018, ktorým bolo vyrubovacie konanie zastavené z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na vykonania daňovej kontroly, čo je úplne zhodná právna situácia, ako v žalovanom prípade žalobcu CALIUMI, a.s. v zdaňovacom období september 2013. V odôvodnení rozhodnutia DÚ Nitra sa uvádzalo, že „Ak správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, táto sa stala nezákonnou. Keď je daňová kontrola nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy obstarané. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť správca dane zastavuje vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 z dôvodu, že odpadol dôvod daňového

konania, nakoľko nie je možné pokračovať vo vyrubovacom konaní na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov a vo veci rozhodnúť.“

17. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu prax daňových úradov, ktoré majú v súlade s Usmernením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 7/1900202/2018 zo dňa 20.07.2018 daňové konania v prípade prekročenia zákonnej lehoty zastavovať. Tiež upriamoval pozornosť na rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100030584/2017 zo dňa 09.01.2017, kde žalovaný v prípade žalobcu pripustil nezákonnosť inej kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty. Preto aj v tomto prípade existuje zákonný podklad na zastavenie konania. S poukazom na citovaný § 3 ods. 9 Daňového poriadku by mali správcovia dane a žalovaný rozhodovať v skutkovo zhodných prípadoch, t.j. pri prekročení zákonnej lehoty jeden rok na vykonanie daňovej kontroly rovnako a konania by mali byť zastavené pre nezákonnosť získaných podkladov. Keďže Daňový úrad Bratislava ani Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím nezastavili vyrubovacie konanie voči CALIUMI, a.s. za žalované zdaňovacie obdobie september 2013, považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Nemalo byť vôbec vydané, ale konanie malo byť zastavené. V tejto súvislosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. -57 zo dňa 29.06.2010, v ktorom je o. i. uvedené: „Ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie S 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné“.

18. Na vyššie citovaný Nález Ústavného súdu SR sp. zn. -57 zo dňa 29.06.2010 pritom poukazuje napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.09.2012, kde je obdobne uvedené: „Cieľ daňovej kontroly tak nie ie možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu (S 2 ods. 2 Zákona o správe daní). Túto požiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Pri daňovej kontrole bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v § 15 ods. 17 Zákona o správe daní (teraz § 46 ods. 10 Daňového poriadku), z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon." V zmysle § 24 ods. 4 prvá veta daňového poriadku ..Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Je zrejmé, že daňová kontrola bola v predmetnom prípade vykonávaná nad rámec maximálne povolenej lehoty na jej vykonanie v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, teda nad rámec lehoty 1 rok. Správca dane (Daňový úrad Bratislava) použil v daňovom konaní nezákonne získaný protokol z nezákonne vykonanej daňovej kontroly, pričom použil aj zistenia získané a uvedené v takomto nezákonnom protokole. To malo za následok, že vydané prvostupňové rozhodnutie a potvrdzujúce druhostupňové rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádzalo z nezákonne získaných dôkazov. Došlo teda k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

19. Rozdiel v sume, ktorý správca dane označil ako „+ X.XXX.XXX,XX €", je nesprávnym resp. zmätočným údajom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, pretože obsahuje znamienko Znamienkom „+” sa totiž označuje vlastná daňová povinnosť (VDP), a znamienkom sa označuje nadmerný odpočet (NO). Svedčí o tom o. i. napr. aj číselné zhrnutie výsledkov z kontroly uvedené v čl. III. protokolu z predmetnej kontroly (kde je mimochodom pri rozdiele tiež nesprávne a zmätočne uvedené znamienko „+". Uvedené označovanie rozdielu znamienkom „+" evokuje, že sa jedná o vlastnú daňovú povinnosť, čo spôsobuje nezrozumiteľnosť a zmätočnosť výroku prvostupňového rozhodnutia. Pred kategóriu „rozdiel" sa nedáva žiadne znamienko, ani „+", ani „- “. Nesprávnosť tejto časti prvostupňového rozhodnutia priznal aj žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí, keď na strane 7 uviedol, že „námietku možno považovať za opodstatnenú avšak uvedenie znamienka „+" v rozhodnutí nemá vplyv na výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu a nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia". Chybu však nijako neodstránil. Ako je uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. (citovaného v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn.

) výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť), resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania.

20. Vo vzťahu k svedkovi O.U. mal byť aplikovaný § 30 ods. 5 Daňového poriadku „Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane;...“ Správca dane pritom obdržal od p. W. e-mail ze- mailovej adresy a@b.c kde p. W. o. i. uviedol, že žiada o zaslanie písomnosti (konkrétne výzvy) ing. Jane N. (jedná sa o osobu, ktorá bola správcovi dane známa a mal na ňu aj kontaktné údaje), alebo právničke N., pričom uviedol aj to, že na Slovensku nebýva a list si nevie prevziať. Napriek uvedenému však správca dane aj následne doručoval poštu na adresu trvalého pobytu p. W.. Správca dane využil možnosť e-mailovej komunikácie len výnimočne, napr. na zaslanie otázok. Daňový subjekt v súvislosti s navrhovaným MVI dožiadaním na p. W. do Španielska uviedol správcovi dane adresu v Španielsku, a to: C. Z. XX - Nemeth, XXXXX F., Španielsko (kde sa p. W. zdržiaval podľa vedomosti daňového subjektu do apríla 2017), a Calle F. XXX, 08009 Z., Španielsko (kde by sa mal p. W. zdržiavať od mája 2017). V zmysle § 30 ods. 5 Daňového poriadku boli podľa názoru žalobcu splnené podmienky na zasielanie písomnosti na nami uvedenú adresu do Španielska. Správca dane sa však ani raz nepokúsil kontaktovať p. W. v Španielsku a nesprávne sa odvolával, že nemal oficiálne potvrdený pobyt pána W. v Španielsku. Daňový poriadok však nevyžaduje žiadne potvrdenie pobytu daňového subjektu, postačuje, že mu je adresa oznámená. Nie je teda pravdivé tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, že správca dane vyvinul maximálne úsilie na to. aby bol p. W. ako svedok vypočutý.

21. Žalovaný sa stotožnil s názorom, že výsluch pani M. nebol potrebný, keďže bola vypočutá v rámci miestneho zisťovania vykonaného dňa 09.06.2014 dožiadaným Daňovým úradom Banská Bystrica (viď zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9601401/5/2615433/2014/Mllvzo). V spise sa nachádza aj jej Čestné vyhlásenie, resp. vyjadrenie k uskladnenému tovaru zo dňa 01.03.2016, ktoré spochybňuje jej tvrdenia pri miestnom zisťovaní. V súvislosti s neinformovaním daňového subjektu o mieste a čase miestneho zisťovania žalobca poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 02.05.2017 (cit. z publikácie „Daňové judikáty" od JUDr. B. Z., S., s.r.o., apríl 2018, 401 s., ISBN: 978-80-8155-075-1): „Ak má konkrétna fyzická osoba odlišná od účastníka daňového konania reprodukovať informácie dôležité pre rozhodovanie vo veci, ktoré získala vlastným zmyslovým vnímaním, je potrebné takéto informácie obstarať jediným zákonným spôsobom: osobným výsluchom osoby ako svedka, o ktorého mieste a termíne konania musia byť účastníci administratívneho konania, resp. splnomocnení zástupcovia, vopred upovedomení“. Obdobnú situáciu riešil Najvyšší súd SR napr. i v rozhodnutí pod sp. zn. zo dňa 12. júla 2017 „kde taktiež konatelia dodávateľov pred dožiadanými správcami dane opisovali relevantné skutočnosti potrebné pre právne posúdenie priebehu dodania tovaru žalobcovi a Najvyšší súd SR dospel k záveru, že takýmto osobám je potrebné priznať postavenie svedkov v daňovom konaní. Keďže dožiadaní správcovia dane nevyrozumeli žalobcu o takomto úkone, znemožnili mu uplatniť si svoje procesné práva, a teda v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“

22. O miestnom zisťovaní nebol žalobca (ani jeho zástupca) informovaný, nemohol sa ho preto zúčastniť a klásť svedkom, resp. vypočúvaným osobám otázky a dohliadnuť na zákonnosť priebehu miestneho zisťovania. Práve pre neistý obsah listín predložených správcovi dane a najmä konštatovanie v napadnutom rozhodnutí, že čestné vyhlásenie nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to Daňový poriadok neumožňuje mali byť navrhované osoby ( predvolané a vypočuté ako svedkovia. Skutočnosti uvedené v spomínaných dokumentoch sú relevantné na preukázanie reálnosti spochybňovaných obchodov. Nevykonaním navrhnutých výsluchov svedkov tak správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci a žalovaný toto pochybenie nenapravil, keď napadnuté rozhodnutie potvrdil. Svedkovia mali preukázať uskladnenie tovaru - solárnych panelov v sklade v Diakovciach. Žalobcom predložené písomné vyhlásenia žalovaný spochybnil avšak návrh na výsluch týchto osôb neakceptoval. Nie je pritom podstatné, aký úkon správca dane formálne vykonáva - teda či vykonáva výsluch svedka, miestne zisťovanie, všeobecné ústne pojednávanie a pod., ale rozhodujúci je skutočný charakter úkonu a charakter informácií, na ktoré sa správca dane pýta. Pokiaľ je zrejmé, že na akomkoľvek ústnom

pojednávaní alebo aj miestnom zisťovaní sa budú klásť konkrétnym osobám otázky, ktoré súvisia s vykonávaním kontrolovaných obchodov (alebo ak je predpoklad, že dopytované osoby budú takéto informácie uvádzať), tak je nutné nahliadať na takýto úkon zároveň ako na výsluch svedka, a teda je potrebné postupovať v zmysle daňového poriadku, aby boli zachované procesné práva preverovaného daňového subjektu. Spôsob dopravy tovaru je na dohode obchodných partnerov. Niekto preferuje dodanie tovaru v menšom počte vo väčšom objeme, iní zas väčší počet po menšom objeme. Odberateľ žalobcu, ktorý zabezpečoval dopravu zvolil ako formu prepravy malé dodávky do 3,5 tony. Rovnako aj osud spoločnosti je vecou akcionára. Kedy a komu prevedie svoje akcie, ako aj fakt kto bude štatutárnym orgánom spoločnosti a členom dozornej rady. Hlásenie pobytu je zjavne aj v Rumunsku brané občanmi na ľahkú váhu a pri zmene pobytu resp. pri dlhodobom pobyte v cudzine si obyvatelia túto svoju povinnosť neplnia, tak ako to zjavne neurobil ani Silviu Y. M.. Taktiež vystavenie viacerých faktúr na sumu X.XXX € medzi tým istým dodávateľom a odberateľom je možno neštandardné avšak nie je právnymi predpismi zakázané a automaticky neznamená nezrealizovanie obchodu s elektronikou.

III.

Argumenty žalovaného

23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane zaslal dňa 19.06.2014 na Daňový úrad Nitra, ktorý je miestne príslušný správca dane spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., dožiadanie č. 9104401/5/2898481/2014/HríM zo dňa 18.06.2014. V predmetnom dožiadaní požiadal správca dane o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu FROLIX SK, s.r.o. za účelom preverenia zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. 2013001, existencie a pôvodu tovaru až k výrobcovi tovarov, miesta skladovania, spôsobu prepravy a pod. Dňa 09.07.2014 prijal správca dane odpoveď na dožiadanie, súčasťou ktorej bola aj zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9401401/5/2148287/2014 zo dňa 23.05.2014 spísaná s bývalým konateľom spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. PhDr. B. O., PhD., ktorý sa do zápisnice o ústnom pojednávaní okrem iného vyjadril, že daňový subjekt FROLIX SK, s.r.o. mal pôvodne nadobudnúť predmetný tovar, solárne panely typu RIESEN ENERGY SYP 245S, od americkej spoločnosti BESTCENA.SK LLC, ktorá bola v tom čase registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty na Slovensku. PhDr. O., PhD. ďalej do zápisnice uviedol, že v júli 2013 odcestoval do USA, štát Florida, kde sa stretol s majiteľom spoločnosti TyBobo tech LLC, USA, pánom W. - Yu, ktorý mal ako investor riešiť projekt solárnych elektrární v Rumunsku. Solárne panely, ktoré nakúpila spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, mali byť ďalej dodané žalobcovi a spoločnostiam TyBobo tech LLC a UNEX Prakovce, a.s. Dodávateľská faktúra a odberateľské faktúry mali byť uhradené prostredníctvom zabezpečovacích zmeniek. PhDr. O., PhD. aj napriek tomu, že bol konateľom žalobcu aj spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., nepredložil žiadne dôkazy o nadobudnutí tovaru okrem faktúr a certifikátu bežne prístupného na internetovej stránke, nepredložil doklady o preprave solárnych panelov od dodávateľa BESTCENA SK. LLC, záručné listy alebo iné relevantné doklady. Podľa jeho vyjadrenia mal s majiteľom skladu v Diakovciach, kde mali byť solárne panely skladované, len ústnu dohodu, ale nevedel presne uviesť, kto odovzdával tovar do skladu.

24. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. 9104401/5/634348/2014/HríM zo dňa 17.02.2014, v ktorej okrem iného požiadal daňový subjekt aj o predloženie dokladov a dôkazov týkajúcich nákupu solárnych panelov od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., ale žalobca doklady preukazujúce napríklad uskladnenie, pôvod alebo prepravu tovaru od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. správcovi dane nepredložil, neuviedol správcovi dane žiadne konkrétne informácie k preprave tovaru, neuviedol napr. ŠPZ vozidla a nepredložil žiadny prepravný doklad alebo iný doklad preukazujúci prepravu tovaru a jeho prevzatie v mieste dodania, uviedol len vodiča, ktorý mal predmetný tovar prepravovať. Spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. mala nadobudnúť solárne panely od americkej spoločnosti BESTCENA.SK LLC, Spojené štáty americké, ktorá bola v tom čase registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (americká spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ dane od 15.12.2011 do 15.07.2014, kedy jej bola zrušená registrácia z úradnej moci v zmysle § 81 ods. 4 zákona o DPH). Solárne panely mali pochádzať od čínskeho výrobcu Risen Energy co. Ltd. a rokovania o predmetnom obchode mali prebiehať na území Spojených štátov Amerických a to za účasti pána W. Yu za dodávateľa a pána B.. B. O., PhD. za spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. Faktúra č. 2013001 zo dňa 27. 09. 2013 za nákup solárnych panelov mala byť vystavená na základe Kúpnej zmluvy medzi dodávateľom FROLIX SK, s.r.o.

a žalobcom zo dňa 25.08.2013, pričom túto zmluvu uzatváral PhDr. B. O., PhD. ako konateľ spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. a predseda predstavenstva žalobcu.

25. Okrem toho si žalobca v zdaňovacom období september 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr int. č. FPV1300001 - FPV1300788 v celkovej sume XXX.XXX, 80 € od dodávateľa BESTCENA.SK LLC, Spojené štáty americké, za nákup elektroniky (fotoaparáty spoločne s príslušenstvom a mobilné telefóny typu „smartphone“ iPhone 5). Správca dane v rámci preverovania dodania uvedených tovarov zaslal žalobcovi výzvu č. 9104401/5/634348/2014/HríM zo dňa 17.02.2014, v ktorej okrem iného požiadal žalobcu o predloženie dokladov a dôkazov týkajúcich sa nákupu tovarov od dodávateľa BESTCENA.SK LLC a aby predložil doklady preukazujúce splnenie podmienok pre odpočítanie dane, ale žalobca žiadne dôkazy nepredložil a nepreukázal pôvod tovarov, elektroniky, ich prepravu od dodávateľa ku konečnému odberateľovi, ani ich skladovanie. Daňový subjekt tým, že si odpočítal daň z tovarov bez preukázania opodstatnenosti nároku na jej odpočítanie, porušil v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane č. 101526816/2018 prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 102477026/2018 zo dňa 05.12.2018 rozhodnutie správcu dane potvrdil.

26. Zo spisového materiálu vyplýva, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie september 2013 bola začatá dňa 20.12.2013 a ukončená doručením protokolu dňa 18.5.2016. Daňová kontrola bola dvakrát prerušená, a to od 20.08.2014 do 06.10.2014 a od 23.02.2015 do 26.04.2016. Pre prehľadnosť uvádzal žalovaný výpočet prehľad o dĺžke trvania daňovej kontroly: Trvanie daňovej kontroly: rok 2013 - 11 dní (od 20.12.2013 do 31.12.2013) rok 2014 - 365 dní rok 2015 - 365 dní rok 2016 - 139 dní (od 01.01.2016 do 26.04.2016) Počet dní trvania daňovej kontroly: 880 dní. Daňová kontrola bola prerušená: od 20.08. do 06.10.2014, t. j. 47 dní Od 23.02.2015 do 26.04.2016, t. j. 428 dní (rok 2015 - 311 dní a rok 2016 - 117 dní), t. j. spolu 475 dní. Celkovo teda daňová kontrola trvala 880 - 475 = 305 dní. Lehota na vykonanie kontroly upravená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku bola dodržaná. Zároveň žalovaný dodal, že daňový subjekt v odvolaní dĺžku trvania daňovej kontroly nenamietal.

27. Podľa žalovaného uvedenie znamienka „+“ vo výrokovej časti rozhodnutia nemá vplyv na výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu a nebolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane. Na základe dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu za zdaňovacie obdobie september 2013 nebol nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní v sume X.XXX.XXX,XX €, ale vlastná daňová povinnosť v sume XXX.XXX,XX €. Poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. je v tejto veci nedôvodný. Uvedený rozsudok sa vzťahuje na rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava

- Staré mesto, ktoré neobsahovalo povinné obsahové náležitosti výroku, t. j. právny predpis, podľa ktorého sa rozhodlo. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sa týka porušenia spotrebiteľských práv bez označenia právneho predpisu, na základe ktorého rozhodol správna orgán, a chýba porušenie konkrétnej povinnosti žalobcu. Ani jeden z rozsudkov sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty ani na daňový poriadok. Podľa žalovaného výrok rozhodnutia správcu dane obsahuje všetky povinné náležitosti ustanovené v § 63 Daňového poriadku, a preto námietku žalobcu o zmätočnosti rozhodnutia neakceptoval.

28. Správca dane nebol povinný upovedomiť žalobcu o vykonaní miestneho zisťovania, pretože sa nejednalo o výsluch svedkov. Zamestnanci Daňového úradu Banská Bystrica vykonali prehliadku skladových priestorov spolu s konateľmi spoločnosti DREVÁR - SZ, s.r.o., pani W. M. a pánom Y. M.. B. M. a pán M. do zápisnice o miestnom zisťovaní iba uviedli, že skladové priestory majú prenajaté spoločnosti G..sk, s.r.o., TyBobo tech LLC o.z.p., TV Partners s.r.o. a G&G Trans s.r.o., a neskôr predložili zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavreté medzi DREVÁR - SZ, s.r.o. a spoločnosťou Obchodný dom Slovensko s.r.o. a spoločnosťou TVPartner s.r.o. Spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., UNEX Prakovce, a.s., BESTCENA.SK LLC a žalobca nemali v roku 2013 uzatvorenú žiadnu zmluvu o prenájme nebytových priestorov v sklade v Diakovciach, kde mali byť uskladnené nakúpené tovary. Keďže sa v tomto prípade nejednalo o svedeckú výpoveď, žalovaný odvolávku na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. Zn. považoval za nedôvodnú.

29. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie september 2013 z faktúry č. 2013001 zo dňa 27. 09. 2013 (int. č. FPO00001) od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. za dodanie tovaru, solárnych panelov v sume X.XXX.XXX,XX €. Faktúra č. 2013001 (int. č. FPO00001) mala byť vystavená na základe Kúpnej zmluvy medzi dodávateľom FROLIX SK, s.r.o. a žalobcom, ktorú podpisoval PhDr. B. O., PhD. ako konateľ spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. a predseda predstavenstva žalobcu. Správca dane zaslal dňa 19.06.2014 na Daňový úrad Nitra, ktorý je miestne príslušný správca dane spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. dožiadanie č. 9104401/5/2898481/2014/HríM zo dňa 18.06.2014. V predmetnom dožiadaní požiadal správca dane o vykonanie miestneho zisťovania v spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. za účelom preverenia zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. 2013001, existencie a pôvodu tovaru až k výrobcovi tovaru, miesta skladovania a spôsobu prepravy a pod. PhDr. O., PhD., ktorý bol konateľom žalobcu aj spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., nepredložil žiadne dôkazy o nadobudnutí tovaru okrem faktúr a certifikátu bežne prístupného na internetovej stránke, nepredložil doklady o preprave solárnych panelov od dodávateľa BESTCENA SK. LLC, záručné listy alebo iné relevantné doklady. Podľa jeho vyjadrenia mal s majiteľom skladu v Diakovciach, kde mali byť solárne panely skladované, len ústnu dohodu, ale nevedel presne uviesť, kto odovzdával tovar do skladu. Správca dane zaslal dňa 18.02.2014 žalobcovi výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 9104401/5/634348/2014/HríM zo dňa 17.02.2014, v ktorej ho okrem iného požiadal aj o predloženie dokladov a dôkazov týkajúcich sa najmä uskutočneného zdaniteľného obchodu, nákup solárnych panelov podľa faktúry č. int. FPO00001 od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., a to najmä, aby predložil doklady preukazujúce splnenie podmienok pre odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení podľa § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

21. Žalobca nepredložil správcovi dane okrem faktúr žiadne iné doklady preukazujúce napríklad uskladnenie, pôvod alebo prepravu tovaru od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o., neuviedol správcovi dane žiadne konkrétne informácie týkajúce sa prepravy tovaru, uviedol iba meno vodiča, Y. M., ktorý mal predmetný tovar prepravovať, neuviedol napr. ŠPZ vozidla a nepredložil žiadny prepravný doklad alebo iný doklad preukazujúci prepravu tovaru a jeho prevzatie v mieste dodania. Spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. mala nadobudnúť solárne panely od americkej spoločnosti Z..SK LLC, USA, ktorá bola v tom čase registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (americká spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ dane od 15.12.2011 do 15.07.2014, kedy jej bola zrušená registrácia z úradnej moci v zmysle § 81 ods. 4 zákona o DPH), a nákup solárnych panelov preukazovala faktúrou číslo 20132077 zo dňa 25.09.2013. Správca dane preveroval nadobudnutie solárnych panelov od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, ale daňová správa Spojených štátov amerických v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) uviedla, že americká spoločnosť BESTCENA.SK LLC nemá žiadne americké daňové identifikačné číslo a nepodáva americké priznania k dani z príjmov. Spoločnosť BESTCENA.SK LLC je síce registrovaná v štáte Delaware, ale veľa štátov poskytuje registráciu spoločnostiam s pečaťou, apostilou, atď. Americká daňová správa ďalej uviedla, že takéto potvrdenia sú ľahko dostupné, avšak akékoľvek potvrdenie štátu a samotná štátna apostila neznamenajú americkú rezidenciu pre daňové účely. Vykonaným preverením bolo zistené, že spoločnosť BESTCENA.SK LLC je schránková spoločnosť, používaná je adresa registrovaného zástupcu, ktorý je len zástupcom pre účely prijímania a odovzdávania právnych listín. Podľa americkej daňovej správy neexistuje žiadny náznak, že spoločnosť BESTCENA.SK LLC alebo nejaký z jej riaditeľov, funkcionárov alebo zástupcov sa fyzicky nachádza v Spojených štátoch amerických na adrese záznamu a podľa prieskumu americkej daňovej správy bolo zistené, že neexistuje žiadny náznak o prítomnosti alebo o akejkoľvek obchodnej činnosti spoločnosti BESTCENA.SK LLC v Spojených štátoch amerických. Meno uvedené v žiadosti (meno riadiaceho spoločníka spoločnosti, pána W. Yu) sa v záznamoch spoločnosti BESTCENA.SK LLC v záznamoch IRS, databáze štátu DELAWARE a ani v komerčne dostupnej databáze nenachádza.

22. Správca dane má k dispozícii odborné vyjadrenie Prof. M., PhD. k podpisu pána W. Yu, označeného ako vlastníka spoločnosti Z..SK. LLC, a Mgr. M. O., ktorý vypracoval preklad kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2013 uzavretej medzi spoločnosťami BESTCENA SK. LLC a FROLIX SK, s.r.o. Prof. M., PhD. v odbornom vyjadrení uviedol, že uvedené znakové písmo nie je nijakým zo znakových písiem používaných vo východnej a juhovýchodnej Ázii a nejedná sa o písmo, ale o vymyslené grafické značky, ktoré majú vzbudiť dojem, že sa jedná o podpis. Mgr. O. vypracoval preklad uvedenej zmluvy z čínštiny do slovenčiny číslo 77/2016 a do poznámky prekladateľa uviedol, že pokiaľ je prekladateľovi známe, znaky v podpisovej doložke obchodnej spoločnosti BESTCENA.SK LLC nezodpovedajú žiadnym exitujúcim čínskym znakom a sú len napodobnením čínskeho znakového písma. Žalovaný spochybňoval

nielen pravosť kúpnej zmluvy ale aj existenciu pána W. Yu ako vlastníka spoločnosti BESTCENA.SK. LLC. Solárne panely nakúpené od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. mali byť žalobcom dodané do Poľska poľskej spoločnosti BARGENA Sp. z.o.o., ktorá mala podľa vyjadrenia žalobcu do nich namontovať súčiastky na zvýšenie ich výkonu a potom mali byť dodané na výstavbu fotovoltaickej elektrárne v Rumunsku.

23. Z dôvodu preverenia dodávky solárnych panelov do Poľska zaslal správca dane žiadosť o MVI, v ktorej požiadal poľskú finančnú správu o podrobné informácie týkajúce sa nadobudnutia tohto tovaru od žalobcu a zaslanie všetkých dokladov súvisiacich s touto vecou. Poľská finančná správa v odpovedi na žiadosť o MVI uviedla, že kontakt so spoločnosťou je zlý, napriek viacerým predvolaniam spoločnosť nepreberá listy, preto bola dňa 5.8.2014 deregistrovaná z registra IC obchodníkov. Zo strany poľskej spoločnosti BARGENA Sp. z.o.o. neboli predložené žiadne dôkazy o nadobudnutí solárnych panelov od žalobcu. Absencia výpovede konateľov poľskej spoločnosti BARGENA Sp. z.o.o., resp. nepredloženie dokladov alebo iných dôkazov k nadobudnutiu tovaru, znamená absenciu dôkazu potvrdzujúceho tvrdenie, že k dodaniu tovaru reálne došlo. Správca dane preveroval transakcie s týmto tovarom v celom reťazci subjektov a do úvahy zobral aj informácie získané preverovaním nadobudnutia tovaru spoločnosťou FROLIX SK s.r.o. od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, ktorý mala spoločnosť FROLIX SK s.r.o. dodať žalobcovi. Jednalo sa o reťazec spoločností, ktoré mali obchodovať so solárnymi panelmi, ale jednotlivé dodávky tohto tovaru neboli ani jednou zo spoločností preukázané. Pri intrakomunitárnom dodaní tovaru a uplatňovaní oslobodenia od dane nesie zodpovednosť za bezchybné uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodávateľ.

24. Podľa predložených dokladov preprava solárnych panelov zo Slovenska do Poľska mala byť zabezpečovaná spoločnosťou BARGENA Sp. z.o.o. a prepravu mali vykonať šoféri rumunskej národnosti úžitkovými vozidlami do 3,5 tony. Na základe predložených CMR mali byť solárne panely prepravené asi 200-krát. V prípade prepravy takej komodity, ako sú solárne panely a v takých množstvách, ako mali byť prepravované, je neštandardné, aby boli prepravované úžitkovými vozidlami približne na 200-krát, čím je možné predpokladať zvýšenie prepravných nákladov, čo sa v bežnej podnikateľskej praxi nepovažuje za ekonomické riešenie prepravy s cieľom vynaložiť čo najnižšie náklady. Správca dane požiadal výzvou č. 9104401/5/135339/2015/HríbM zo dňa 23.01.2015 Prezídium Policajného zboru Národná kriminálna agentúra (PPZ - NKA) o zaslanie informácií, podkladov a zistených skutočností týkajúcich sa preverovania daňového subjektu. V odpovedi PPZ-NKA č. ČVS:PPZ-465/NKA-FP-ZA-2014 zo dňa 03.02.2015 uvádza vyjadrenie Národnej ústredne Europolu, že čo sa týka prepravy solárnych panelov z Diakoviec (spol. CALIUMI, a.s.) na územie Poľskej republiky do Waršavy, vykládka spoločnosť BARGENA Sp. z.o.o., z celkového počtu 18 vodičov, rumunských občanov, ktorí mali prepravu uskutočňovať, 11 vodičov uviedlo, že nemajú žiadnu vedomosť o prepravách pre daňový subjekt zo Slovenska do Poľska. To znamená, že ani preprava solárnych panelov sa neuskutočnila tak, ako to preukazoval žalobca, takže pochybnosti o jej vykonaní sú oprávnené.

25. Zo zápisnice o výsluchu svedka vyplýva, že dňa 20.09.2017 bol vypočutý svedok Ing. Kamil Beláň v trestnej veci obvineného PhDr. B. O., PhD. Na pojednávanie sa v uvedený deň obhajca obvineného, Advokátska kancelária Weis & Partners s.r.o. v zastúpení JUDr. Petra Weisa, nedostavil. Svedok sa do zápisnice o výsluchu svedka vyjadril, že pána PhDr. Petra O., PhD. ani žalobcu nepozná, v roku 2013 bol pri realizácií fotovoltaickej elektrárne SUNSOLEO v Rumunsku spoločne s pánom Z.. Výstavba elektrárne bola dohodnutá na základe uzatvorenej zmluvy medzi spoločnosťami MARTEL SLOVAKIA a AKAMORI, SE so sídlom v Českej republike a stavenisko malo byť odovzdané dňa 22.07.2013. Pri svedeckej výpovedi svedok Ing. Z. podrobne popísal popisným spôsobom okolnosti týkajúce sa výstavby predmetnej elektrárne v Rumunsku. Taktiež svedok uviedol, že solárne panely typu RISEN 245-60P, 245 Wp boli dodané na stavbu elektrárne približne v polovici augusta roku 2013 a výstavba elektrárne bola ukončená 31.08.2013. Solárne panely boli podľa svedka dovezené s približne 20 - 30 kamiónmi s návesmi. Na danú stavbu bolo použitých 8 736 kusov panelov, ktoré objednával p. E. Z. od spoločnosti ENERGOCOM s.r.o. z Košíc. Ing. N. Z. sa vo februári 2013 zúčastnil obhliadky lokality pri M. Q. v Rumunsku, nakoľko bol v danej dobe plánovaný projekt výstavby fotovoltaických elektrární pričom do septembra 2013 bola zrealizovaná iba jedna elektráreň, ktorú vybudovala spoločnosť pána Z. - MARTEL SLOVAKIA. Ostatné projekty - elektrárne neboli vybudované z dôvodu úpravy/zmeny legislatívy voči obnoviteľným zdrojom v Rumunsku. O tejto skutočnosti mal pán Z. vedomosť z dôvodu, že spoločnosť MARTEL SLOVAKIA mala byť staviteľom aj ostatných elektrární.

26. Na základe informácií, ktoré uviedol pán Z. v zápisnici o výsluchu svedka bol v trestnej veci obvineného PhDr. B. O. vypočutý dňa 21.09.2017 Ing. E. Z.. Ing. Zoltán Z. poskytol do zápisnice o výsluchu svedka vyjadrenia týkajúce sa výstavby fotovoltaickej elektrárni v Rumunsku - Sfantu Gheorge. Svedok sa vyjadril, že žalobcu nepozná a obvineného PhDr. B. O., PhD. pozná z minulosti, nakoľko bol zamestnaný ako externý účtovník v spoločnosti POSSEID B&T, s.r.o., Galanta, v ktorej bol svedok konateľom. S PhDr. B. O., PhD. neobchoduje ani neobchodoval. Spoločnosť POSSEID B&T pracovala na vytvorení projektov pre fotovoltaické elektrárne v Rumunsku pričom v roku 2013 pripravila 32, 5 MW naprojektovaných elektrární nachystaných na výstavbu. V júni 2013 získala spoločnosť POSSEID B&T investora na výstavbu fotovoltaickej elektrárne SUNSOLEO v Rumunsku v k. ú. M. Q.. Na predmetnej výstavbe sa Ing. E. Z. osobne zúčastnil a je naďalej spoluvlastníkom predmetnej elektrárne. Realizácia elektrárne bola od 04.08.2013 do 31.08.2013 a skúšobná prevádzka bola spustená v októbri 2013. Iné projekty v Rumunsku Ing. Z. nezrealizoval. Svedok sa ďalej vyjadril, že subdodávateľom solárnych panelov bola poľská spoločnosť Questa Group sp. Z o.o., ktorá predmetné solárne panely nakúpila od slovenskej spoločnosti ENERGOCOM s.r.o., ktorá solárne panely nakúpila od nemeckej spoločnosti INTEREUROPA D.D., N. J. L. ENERGY GMBH., Norimberg.

27. Ing. Z. vo svojej výpovedi podrobne popísal celú výstavbu elektrárne v Rumunsku a taktiež vedel konkrétne uviesť pôvodcov solárnych panelov, ich prepravu, spôsob balenia, technické parametre panelov a iné súvisiace skutočnosti. Predmetné solárne panely boli podľa svedka v prístave Koper, Slovinsko naložené do kamiónov a prevezené priamo na miesto výstavby predmetnej fotovoltaickej elektrárne v Rumunsku. Samotná montáž 8740 kusov solárnych panelov bola ukončená 20.08.2013 a vykonávala ju česká spoločnosť pod vedením B. B.. (Takéto konkrétne skutočnosti a informácie absentovali pri výkone daňovej kontroly u žalobcu, nakoľko ich nevedeli uviesť žiadne zo spoločností zapojených do obchodného reťazca so solárnymi panelmi.) Ing. Z. svojimi vyjadreniami v zápisnici o výsluchu svedka poprel akúkoľvek angažovanosť obvineného B.. B. O., PhD. na predmetnom projekte

- výstavba fotovoltaickej elektrárne v Rumunsku. Svedok uviedol, že PhDr. B. O., PhD. sa ponúkol, že pomôže zohnať investorov na rozpracované projekty avšak k spolupráci medzi uvedenými nedošlo, nakoľko investora na realizáciu fotovoltaickej elektrárne SUNSOLEO získal pán Z.. Investorom sa stala spoločnosť DANEX s.r.o., ktorá odkúpila spoločnosť SUNSOLEO SRL, kde je jedným zo spoločníkov pán Z.. Svedok sa vyjadril, že v máji 2014 sa zúčastnil výstavy energetiky v Moskve za účelom získania potencionálnych partnerov v oblasti fotovoltaiky. Na prezentáciu výstavby fotovoltaických elektrárni bol spoločnosťou POSSEID B&T vystavený jeden kus solárneho panelu na predmetnej výstave. Tejto výstavy sa zúčastnil aj PhDr. B. O., PhD. Pri pojednávaní predložil obhajca obvineného svedkovi p. Z. 17 fotografií, ktoré obhajca doložil vyšetrovateľovi do vyšetrovacieho spisu. Svedok sa k daným fotografiám vyjadril, že časť fotografií obsahuje materiál z výstavby fotovoltaickej elektrárne SUNSOLEO v Rumunsku, ktoré v minulosti osobne odovzdával obvinenému PhDr. B. O., PhD. na znázornenie výstavby elektrární. Druhá časť fotografií je vyhotovená z výstavy v Moskve, pričom iniciátorom týchto fotografií bol PhDr. B. O., PhD. Všetky fotografie boli vyhotovené Ing. E. Z..

28. Zo svedeckých výpovedí Ing. E. Z. a pána N. Z. vyplýva, že žalobca sa na projekte výstavby solárnych elektrární v Rumunsku nezúčastnil, pretože investora pre tento projekt našiel Ing. Z.. B.. B. O., PhD. získal síce informácie o výstavbe solárnych elektrární spoločne s technickými poznatkami samotných solárnych panelov, ale využil ich pre umelé vytvorenie obchodného reťazca zloženého zo spoločností, v ktorých bol štatutárnym orgánom. Z uvedeného vyplýva, že žiadne solárne panely, ktoré mal žalobca nadobudnúť od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. a následne dodať poľskej spoločnosti BARGENA Sp. z.o.o., neboli použité na výstavbu fotovoltaických elektrární v Rumunsku. Kontrolou dokladov predložených daňovým subjektom správca dane ďalej zistil, že žalobca si v zdaňovacom období september 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr int. č. FPV1300001 - FPV1300788 v celkovej sume XXX.XXX, 80 € od dodávateľa BESTCENA.SK LLC, Spojené štáty americké, za nákup elektroniky (fotoaparáty spoločne s príslušenstvom a mobilné telefóny typu „smartphone“ iPhone 5). Správca dane v rámci preverovania dodania uvedených tovarov zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dokladov a dôkazov číslo 9104401/5/634348/2014/HríM zo dňa 17.02.2014, v ktorej ho požiadal o predloženie dokladov a dôkazov týkajúcich sa nákupu tovaru od dodávateľa BESTCENA.SK LLC a o predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom bola vykonaná preprava elektroniky do skladových priestorov v Diakovciach, svoje tvrdenie o prevzatí tovaru v skladových priestoroch nedoložil žiadnym dokladom alebo dôkazom, a hoci tvrdil, že tovar prevzali zamestnanci daňového subjektu,

nevedel uviesť konkrétne mená zamestnancov. Okrem faktúr žalobca nepredložil správcovi dane žiadne iné doklady súvisiace s nakúpeným tovarom (napr. záručné listy, certifikáty kvality a originality a pod.).

29. Odpočítanie dane, ktoré viedlo k nadmerným odpočtom, vzniklo spoločnostiam zapojených v obchodnom reťazci výlučne z prijatých faktúr od dodávateľa FROLIX SK, s.r.o. V obchodnom reťazci sa fakturovalo veľké množstvo solárnych panelov, ktoré mala dodať spoločnosť BESTCENA.SK LLC (americká spoločnosť v zastúpení Štefana W.) spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. (v zastúpení PhDr. B. O., Phd.), ktorá mala solárne panely dodať žalobcovi (v zastúpení PhDr. B. O., PhD.), spoločnosti UNEX B., a.s. (v zastúpení PhDr. B. O.) a spoločnosti G. tech LLC (v tom čase štatutárnym zástupcom Štefan W.). Žiadna zo spoločností, ktoré boli zapojené do obchodného reťazca, nepredložili okrem faktúr žiadne relevantné doklady preukazujúce napríklad pôvod tovaru, jeho prepravu, kvalitu alebo uskladnenie. K vystavovaniu faktúr za dodanie elektroniky na sumu X.XXX,XX € žalovaný uviedol, že podľa o obmedzení platieb v hotovosti nie je možné faktúry na vyššiu sumu ako X.XXX,XX € uhrádzať v hotovosti, názor správcu dane o účelovosti vystavovaných faktúr považuje za oprávnený. Elektronika mala byť podľa vystavených faktúr dodaná v jeden deň, napr. 30.09.2013, tým istým dodávateľom a tomu istému odberateľovi, takže delenie jednotlivých položiek tohto tovaru na kusy v sume X.XXX,XX €, by bolo možné považovať za obchádzanie uvedeného zákona. K prevodu spoločností na rumunského občana M. Y. M. považuje žalovaný za účelový s cieľom preniesť zodpovednosť za spoločnosti a obchodnú činnosť, ktorá mala byť vykonávaná týmito spoločnosťami. Žalobca bol súčasťou subjektov zapojených do obchodného reťazca so solárnymi panelmi a elektronikou, ktoré boli navzájom personálne aj ekonomicky prepojené.

30. Z odpovede rumunskej finančnej správy na žiadosť o MVI vyplýva, že bola vykonaná kontrola v mieste bydliska pána M. - Y. M., PIN:XXXXXXXXXXXXX nachádzajúcom sa na adrese: Str. E. no.7, town T., county Bihor. Budova, ktorá je vedená na tejto adrese, bola zbúraná, a takisto na tejto adrese má bydlisko ďalších 26 osôb. Pán M. - Y. M. nikdy nebýval na tejto adrese a podľa písomného vyjadrenia predloženého pani F. U., bývalou svokrou pána M. - Y. M., pán M. - Y. M. opustil Rumunsko a pravdepodobne odišiel pracovať do Nemecka. B. F. U. vo vyjadrení uviedla, že pán M. - Y. M. má zlú finančnú situáciu a stredné vzdelanie. Podľa databáz rumunskej daňovej správy bol v období rokov 2013-2016 pán M. - Y. M. zamestnaný ako nekvalifikovaný pracovník. Na základe horeuvedených informácií je zrejmé, že pán M. - Y. M., hoci bol zapísaný v Obchodnom registri SR ako predseda predstavenstva žalobcu, nemohol mať o činnosti žalobcu a deklarovaných zdaniteľných obchodoch žiadne vedomosti. Generálne plnomocenstvo, udelené advokátskej kancelárii Weis & Partners s.r.o. a osvedčenou notárkou, neobsahuje presné a relevantné údaje o pánovi M. - Y. M.. celý obchodný reťazec bol personálne a ekonomicky prepojený cez osoby PhDr. B. O., PhD. (spoločnosť CALIUMI, a.s. FROLIX SK., s.r.o., UNEX Prakovce, a.s.) a O. W. (spoločnosť BESTCENA SK. LLC, CALIUMI, a.s.). Pán M.-Y. M., rumunský občan sa stal od 04.02.2014 štatutárnym zástupcom žalobcu, od 16.01.2014 predsedom predstavenstva spoločnosti UNEX Prakovce, a.s. a od 17.12.2013 konateľom spoločnosti FROLIX SK, s.r.o.

31. Správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dňa 20.12.2013. Pred začiatkom daňovej kontroly sa novým štatutárnym zástupcom žalobcu, predsedom predstavenstva, stal rumunský občan pán Silviu-Y. M. - vznik funkcie od 03.12.2013 (zapísaný v obchodnom registri od 04.02.2014). V tom istom čase bola taktiež prepísaná dozorná rada žalobcu na rumunských občanov, ktorí o tejto skutočnosti, ako sa zistilo šetrením správcu dane, nemali vôbec vedomosť. Spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. a UNEX Prakovce, a.s. boli prepísané na rumunské osoby tak ako v prípade žalobcu. Spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. bol dňa 27.01.2015 z dôvodu zlúčenia do spoločnosti Treskot.sk s.r.o. zrušená. Spoločnosť Treskot.sk je právnym nástupcom spoločností FROLIX SK, s.r.o., TVPartner s.r.o. (bývalý konateľ pán O. W.), Obchodný dom Slovensko s.r.o. (spoločníkom bola spoločnosť TyBobo tech LLC, USA), RKK, spol. s r.o. Centrálna obstarávacia organizácia, s.r.o. (bývalý konateľ JUDr. B. D.). Pokiaľ by žalobca a uvedené spoločnosti vykonávali obchody v takých veľkých finančných objemoch, z ktorých by bol predpoklad vysokých príjmov, bolo by neštandardné prevádzať spoločnosti na rumunských občanov, ktorí ani netušili, aké obchodné činnosti spoločnosti, v ktorých sú štatutárnymi zástupcami, vykonávajú. Z rozsudkov Európskeho súdneho dvora (napr. rozsudok ESD C-37/95, C-268/83, C-98/98, C-169/04, C-16/00) vyplýva, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná iba v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súvisia s uskutočňovanými plneniami, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Nárok na odpočet dane na vstupe u prijatého tovaru alebo prijatých službách vzniká iba v situácii, ak sú tieto prijaté plnenia súčasťou

nákladov na uskutočnené plnenia, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane na vstupe. Moment vzniku práva na odpočítanie dane je spojený so vznikom daňovej povinnosti. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočet dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť (daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom poskytnutia služby alebo, ak bola prijatá platba vopred, daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby). Uvedené vyplýva aj z judikatúry ESD (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/87 - Genius Holding). Podľa rozsudku právo na odpočet sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, teda právo na odpočet dane nevzniká tým, že daň je uvedená na faktúre.

IV.

Pojednávanie

32. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný nariadil pojednávanie podľa a rozhodol vo veci dňa 27.10.2021.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

V.

Relevantné právne predpisy

33. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

34. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

35. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

36. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

38. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

39. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).

40. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

41. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

43. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

44. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

45. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

46. Podľa dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

47. Podľa dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

48. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).

49. Podľa ods. l právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

50. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

51. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

52. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutí žalovaného č. 1024770260/2018 zo dňa 05.12.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101526816/2018 zo dňa 07.08.2018, na základe ktorého správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku

určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume X.XXX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie september 2013, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume X.XXX.XXX,XX € a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX €.

53. Z ustanovení , , vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2016, sp. zn. , a zo dňa 17.09.2015, sp. zn. zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. 54. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

55. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“.

Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/ alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

56. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a L. L., bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; I. M., bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, O. T., C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a L. L., bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.1.2013).

57. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní

deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že služby boli aj skutočne dodané tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil.

58. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013 a o výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. /HríM zo dňa 16.05.2016. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za obdobie september 2013 z faktúry č. 2013001 zo dňa 27.09.2013 od spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. za dodanie tovaru - solárnych panelov v sume X.XXX.XXX,XX €; z faktúr int. č. FPV1300001, FPV1300788 v celkovej výške XXX.XXX,XX € od spoločnosti BESTCENA.SK LLC, USA za dodanie elektroniky (fotoaparáty s príslušenstvom a mobilné telefóny iPhone 5). Pre právne posúdenie veci je veľmi podstatné, či bola dodržaná maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly, ktorá je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, alebo doručením oznámenia určovaní dane podľa pomôcok. Pri správe daní sa má postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, majú sa chrániť záujmy štátu a obcí a má sa dbať pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov saňových subjektov a iných osôb (§3 ods. 1 DP). Pod právom sa v podstate rozumie subjektívne právo daňového subjektu, ktoré mu vyplýva z tohto procesného zákona alebo z hmotnoprávneho daňového predpisu. Pod pojmom právom chránený záujem možno rozumieť len taký záujem daňového subjektu, ktorému hmotnoprávne daňové predpisy alebo Daňový poriadok poskytujú osobitnú ochranu. Z uvedeného vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. V danom prípade správny súd nezistil postup správcu dane vzhľadom na zásadu proporcionality, napr. že by správca dane požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu informácie po častiach, kedy v záujme efektívnosti bolo možné kumulovať poskytnutie informácií do napr. dvoch žiadostí (pre dva členské štáty). Je možné konštatovať, že uvedený postup správneho orgánu bol efektívny a nevykázal prvok nadbytočnosti s tým, že jeho nebol zo strany správneho súdu zistený poznatok o neúmernom predlžovaní daňovej kontroly, ktorá by neodôvodnene zaťažovala daňový subjekt. Za nedôvodnú správny súd považoval aj námietku uvedenia znamienka „+“ vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko išlo o formálnu chybu bez existencie relevantných negatívnych následkov do sféry subjektívnych práv žalobcu. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu, ktorá sa týkala dĺžky daňovej kontroly. Je síce možné konštatovať, že od roku 2013 do roku 2016 sa celková dĺžka daňovej kontroly natiahla na cca 880 dní, ale bola 2x dôvodne prerušená za účelom získania medzinárodnej výmeny informácií a to v roku 2014 od 20.08.2014 do 06.10.2014 a v rokoch 2015-2016 od 23.02.2015 do 26.04.2016; celkom 475 dní. Počas tejto doby bola kontrola dôvodne prerušená a je nevyhnutné ju od celkovej doby daňovej kontroly odpočítať. Výsledná doba trvania kontroly potom nepresiahla zákonom stanovenú dĺžku jeden rok. Správca dane pritom zaslal žiadosť na MVI do USA ohľadne preverovania spoločnosti BESTCENA.SK LLC, na ktorú dostal odpoveď dňa 20.04.2015. Ďalej boli zaslané žiadosti o MVI do Španielska (preverovanie spoločnosti FRIGORIFICOS COSTA BRAVA, S.A.) Poľska (preverovanie spoločnosti BARGENA Sp. Z. o.o.) a Rumunska (prešetrenie osoby M. - Y. M.).

59. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov

preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť.

60. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, okrem dĺžky daňovej kontroly. Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil - aj prečo považoval za nevierohodné dodatočne predložené doklady daňovým subjektom, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Z dôkazov založených v administratívnom spise však vyplýva, že nebolo zo strany daňového subjektu riadne preukázané dodanie služby deklarovanej na dodávateľských faktúrach dodávateľa FROLIX SK, s.r.o. (dodanie solárnych panelov v sume X.XXX.XXX,XX €) a BESTCENA.SK LLC (dodanie elektroniky

- fotoaparáty a mobilné telefóny iPhone 5 v sume XXX.XXX,XX €). Spoločnosť FROLIX SK, s.r.o. mala pritom nadobudnúť solárne panely od americkej spoločnosti BESTCENA.SK LLC. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia uvedených dodávateľov žalobcu so zistením, že napr. americká spoločnosť BESTCENA.SK LLC nemá žiadne americké daňové identifikačné číslo a nepodáva americké priznania k dani z príjmov a ide o tzv. schránková spoločnosť. V prípade spoločnosti FROLIX SK, s.r.o. rovnako absentujú dôkazy o nadobudnutí tovaru okrem faktúr a certifikátu bežne prístupného na internetovej stránke. Absentujú aj doklady o preprave solárnych panelov od dodávateľa BESTCENA SK. LLC, záručné listy alebo iné doklady. Aj v prípade nákupu elektroniky od dodávateľa BESTCENA.SK LLC neboli správcovi dane okrem faktúr predložené žiadne iné podstatné dôkazy, ktorými by žalobca vedel preukázať jej prepravu do skladových priestorov v Diakovciach. Správcovi dane neboli predložené ani iné doklady, ktoré sú spojené s nákupom tovaru takého charakteru ako napr. záručné listy, certifikáty originality atď. Teda žalobca nepreukázal, že reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaného dodávateľskými spoločnosťami sa aj reálne uskutočnilo tak, ako to deklaroval na faktúrach. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Správca dane správne konštatoval, že dôkazná núdza bola na strane žalobcu, kedy bol súčasťou fakturačného reťazca, v ktorom dochádzalo k zneužitiu systému DPH. Nebol v daňovom konaní preukázaný ani pôvod, ani osud deklarovaného tovaru a teda išlo o formálnu transakciu bez materiálneho obsahu. Zistenia správcu dane boli potvrdené aj výsledkami šetrení v rámci MVI do Poľska a Rumunska.

61. Žalovaný riadne vyhodnotil dôkazný materiál, kedy zásada voľného hodnotenia dôkazov je tvorená na vnútornom presvedčení príslušného správneho orgánu, ktoré však nie je prejavom jeho ľubovôle alebo slobody, ale utvára sa prísne logicky na základe zákonov a iných právnych predpisov, pričom sa opiera o právne vedomosti, o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov a ich vzájomných súvislostí, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, žalobca pri týchto konkrétnych dodávateľoch na vstupe nepristupoval s náležitou starostlivosťou a teda v tomto prípade mal mať vedomosť, že pri vytvorení takéhoto reťazca prechádza do rizikového obchodu- pravda z aspektu legislatívnej úpravy DPH, kedy samotná existencia faktúry nezakladá automaticky právo na odpočítanie dane uvedenej na tejto faktúre. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).