Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-15-2021.pdf
PDF · 89.65 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému P. V., nar. XX.XX.XXXX, obec G., XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 3956/12, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 826,15 € s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 30Er/352/2012-16 zo 14. apríla 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 majúc za to, že si oprávnený nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Zmluvu o úvere z 22.03.2010 podpísal povinný ako fyzická osoba. Oprávnený nepreukázal spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti, že povinný v zmluvnom vzťahu nevystupoval ako spotrebiteľ a že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na účel podnikania. Zmluvu o úvere považoval súd prvej inštancie za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. O trovách exekúcie súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu chýbajúceho vyčíslenia trov exekúcie súdnym exekútorom.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal dňa 27.04.2016 odvolanie oprávnený s odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s návrhom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Oprávnený razantne odmietol záver súdu prvej inštancie, že pri uzavretí zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa 22.03.2010 mal povinný postavenie spotrebiteľa. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne svojím podpisom potvrdil, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na účel podnikania, preto je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa, že informácie poskytnuté dlžníkom sú pravdivé. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinný v čase poskytnutia úveru povinnému neustanovoval, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver využitý, veriteľ neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX s povinným bola uzatvorená na výkon podnikania, v dôsledku čoho povinný nebol spotrebiteľom v
zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Oprávnený pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania (v ďalšom texte odvolania oprávnený tvrdí, že: povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania - poznámka odvolacieho súdu). Povinného za takéhoto stavu nie je možné považovať za spotrebiteľa a ním uzavretú zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na podporu svojej argumentácie predkladá oprávnený rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany zo 04.03.2016 v obdobnej exekučnej veci a má za to, že rozhodovanie okresných súdov v obdobných veciach by malo byť jednotné. Že zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov vyplýva aj z tej skutočnosti, že v čase poskytnutia úveru bol povinný živnostníkom zapísaným v živnostenskom registri, to znamená podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. 2.1 Pre prípad, že by aj napriek argumentácii oprávneného považoval súd vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský, oprávnený žiadal, aby pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil, že zákaz zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom bol v slovenskom právnom poriadku zakotvený až účinnosťou § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2011 a „zmenková judikatúra" spred dátumu 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou a že v rozhodcovskom konaní sp. zn. SR 04614/11 povinný porušenie zákonného zákazu zabezpečiť návratnosť úveru zmenkou neuplatnil.
3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p."), ktorý § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a v § 470 ods. 1, 2 zakotvil, že tento zákon, ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v celom rozsahu, z hľadiska dôvodov vymedzených v odvolaní v súlade s ustanovením § 385 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 C. s. p. dospel k názoru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Odvolanie oprávneného odôvodnené ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) Občianskeho súdneho poriadku je možné subsumovať pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. h) Civilného sporového poriadku.
7. Oprávnený nerozvádza v odvolaní, v čom vidí odňatie možnosti konať pred súdom = porušenie práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, ani v čom má spočívať iná vada; celá jeho argumentácia v odvolaní sa vzťahuje iba k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, aj to nepriliehavo z dôvodu, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o zákaze zabezpečiť spotrebiteľský úver zmenkou alebo šekom súd prvej inštancie neaplikoval. Odvolací súd sa z tohto dôvodu obmedzí len na odpoveď k odvolaciemu dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci.
8. Odvolaciemu súdu príslušnému podľa § 34 C. s. p. rozhodnúť o odvolaní oprávneného bol predložený len spis exekučného súdu bez spisu súdneho exekútora. Zo spisu Okresného súdu Zvolen je zistiteľné to, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený u súdneho exekútora L.. E. M. dňa 22.03.2012 a za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 21.06.2011 sp. zn. SR 04614/11 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý priložil k návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 04614/11 z 21.06.2011 bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 826,15 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 826,15 € od 01.03.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 826,15 € od 11.04.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 261,46 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá je na rozhodcovskom rozsudku vyznačená dňom 25.07.2018. Z dôvodov rozhodnutia je zistiteľné, že sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava v tomto konaní domáhala proti povinnému zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 826,15 € s odôvodnením, že žalobca a žalovaný (oprávnený a povinný) zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 22.03.2010 a záväzkový vzťah vznikol zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.03.2010. Súčasťou spisu je aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXX vo fotokópii, z ktorej vyplýva, že dlžník P. V. identifikovaný bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, aj údajmi v živnostenskom registri požiadal veriteľa o poskytnutie úveru v sume 350,- € a v riadku umožňujúcom vyznačiť účel poskytnutých finančných prostriedkov (na výkon zamestnania, povolania, podnikania, iný účel) je označené políčko na výkon podnikania. V rovnaký deň, ako bola spísaná zmluva o úvere bola vystavená aj zmenka na zmenkovú sumu 826,15 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 1. marca 2011. Podľa výpisu zo živnostenského registra na č. l. 6 spisu povinný bol od 01.07.2009 oprávnený prevádzkovať podnikateľskú činnosť v odbore stolárstvo.
9. Právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere bolo potrebné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. účinný v čase poskytnutia úveru, ktorý v § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a spotrebiteľa v § 3 ods. 2 ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Oprávnený zdôrazňuje práve výluku označenia fyzickej osoby, ktorej bol poskytnutý úver za účelom výkonu podnikania za spotrebiteľa. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že označenie jednej z predtlačenej možnosti účelu, na ktorý môže byť úver poskytnutý vo formulárovej zmluve vyhotovenej a vypĺňanej mandatárom veriteľa nie je možné považovať za nespochybniteľný údaj o účele poskytnutého úveru. V prejednávanej veci pochybnosť o tvrdení oprávneného, že úver bol povinnému poskytnutý za účelom podnikania vyvoláva aj výška poskytnutého úveru 350,- €, ktorá sa javí príliš nízka na využitie v podnikaní. Rozhodcovský súd v konaní pod sp. zn. SR 04614/11 neskúmal charakter záväzkového vzťahu, o povinnosti žalovaného (povinného) plniť žalobcovi (oprávnenému) rozhodol len na základe vystavenej zmenky.
10. Zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa do Exekučného poriadku vsunulo ustanovenie § 39 ods. 4 v znení: „V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú" a tiež § 243f, ktorý v ods. 1 ukladal v exekučných konaniach začatých pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. predo dňom 23.12.2015, na ktoré sa vzťahovalo ustanovenie § 39 ods. 4, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. s následkom vyplývajúcim z ustanovenia § 243f ods. 5, že ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v zákonom ustanovenej lehote, súd exekúcie zastaví. Dôvodom zmeny právnej úpravy v exekučnom konaní podľa dôvodovej správy k zákonu č. 438/2015 Z. z. bolo umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinného, ktorý je spotrebiteľom.
11. Ak sa chcel oprávnený vyhnúť zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, mal súdu podľa § 243f ods. 1 doplniť rozhodné údaje, aby súd v súlade s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku mohol preskúmať, či sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo je možné v exekúcii pokračovať. Oprávnený zákonom uloženú povinnosť nesplnil, o čom svedčí obsah jeho podania žurnalizovaného na č. l. 14 spisu adresovaného podľa dátumu vyhotovenia dňa 21.01.2016 súdnemu exekútorovi, v ktorom oprávnený zdôrazňoval iba to, že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že úver bude poskytnutý za účelom podnikania, hoci zo zmluvy ani okolností uzavretia zmluvy nie je zistiteľné, kto účel poskytnutého úveru vyznačil, či si dlžník bol vedomý následkov takéhoto vyhlásenia, či toto vyhlásenie (ak vôbec bolo urobené povinným) zodpovedalo vôli povinného. Oznámenie oprávneného k vlastnej kauze nebolo exekučnému súdu doručené v zákonnej lehote jedného mesiaca od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. Okresný súd Zvolen prijal toto oznámenie podľa potvrdenia až 22.03.2016. Zmeškanie zákonnej lehoty bolo dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 111/2020 z 2. apríla 2020 poukázal na svoju skoršiu judikatúru k problematike posúdenia včasnosti doplnenia návrhu na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a následné zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku pod sp. zn. III. ÚS 415/2018, III. ÚS 752/2016, III. ÚS 564/2016, II. ÚS 615/2016, II. ÚS 774/2016 a vyslovil, že nie je dôvod na odklon od záverov vyjadrených v týchto rozhodnutiach. Za ústavne akceptovateľný spôsob rozhodnutia súdu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ústavný súd označil,
že ak oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoručil v ustanovenej lehote exekučnému súdu, exekúcia sa podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastaví.
12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie po preskúmaní z hľadiska odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného vyhodnotil odvolací súd ako vecne správne, ktoré podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.
13. Odvolací súd vlastnou lustráciou v registri úpadcov zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/100/2019 vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený 18. apríla 2020 a táto skutočnosť by bola aj bez vyhodnotenia odvolacích námietok oprávneného dôvodom na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správneho vo výroku podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).